Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

10. Polnočné ľutovanie

Túto kapitolu venujem sisi, ktorá ako jediná komentovala predošlú kapitolu.

Biggi.
Na druhý deň ráno vstal Severus skoro, tak ako bol zvyknutý a rozhodol sa, že pôjde navštíviť riaditeľa. Albus ho bude čakať a chcel tomu poondiatemu starému chmuľovi poriadne vynadať a ukázať mu fotky, ktoré spravil u Dursleyovcov ako dôkaz, že Potterovi poondiati príbuzní ho zneužívali. Dokonca ani Albus sa neodváži ignorovať takéto dôkazy. Severus už vyvolal dve sady fotiek, jednu si nechá, pre každý prípad, a druhú ukáže riaditeľovi.
Severus vedel, že Albus nie je zlý človek, ale je tak fixovaný na svoju vlastnú agendu a porazenie Voldemorta, že nič iné ho nezaujíma. Albus je zvyknutý rozdávať príkazy vo Fénixovom ráde, väčšina jeho členov sú Chrabromilčania, ktorí slepo bozkávajú pôdu pod jeho nohami a sotva niekto z nich, možno okrem Minervy, sa odváži spochybniť jeho príkazy. Len Severus to robí pravidelne, lebo odmieta byť niečím pešiakom, ani pre "najväčšieho" čarodejníka v Británii. Selena mu dala mozog, aby ho mohol používať a je dosť Slizolinský na to, aby nič nebral na ľahkú váhu a vždy sledoval, či tí, ktorí majú autoritu, majú nemajú vedľajší motív. Už ako dieťa sa naučil tou ťažšou cestou, že nemá veriť mužom s autoritou a aj keď Albus na neho nikdy nezodvihol ruku ani prútik, Severus bol aj tak opatrný. Kedykoľvek vstúpil do riaditeľne, urobil to s pripravenou mágiou a prútikom v rukáve, pripraveným skočiť mu do dlane pri najnepatrnejšom pohybe ruky. Albus by bol asi šokovaný, ale tento zvyk bol v ňom hlboko zakorenený, ako aj jeho prísaha, nikdy nenechať iného muža, aby mu ublížil tak ako Tobias Snape.
Ako s Harrym, Albus si nikdy nevšimol, čo sa Severus snažil skrývať, až do toho osudného dňa, keď skolaboval na hodine elixírov a skončil na ošetrovni. Keď sa Poppy podarilo vytiahnuť z neho pravdu, použitím jej súcitnej logiky  a jej čaromedických diagnostických kúziel, oznámila to priamo riaditeľovi. Albus bol šokovaný a zhrozený, a ponúkol Severusovi bezpečie v škole počas prázdnin a leta. Ale bola to Poppy, kto ho odprevadil domov a pomohla mu zbaliť svoje veci, a práve ona použila Kliatbu zaslúženého trestu na Tobiasa, ktorá spôsobila, že ho prenasledovala smola a choroby, ale len toľko, aby ho to nezabilo, ale dosť na to, aby trpel rovnako, ako trpel Severus. Lebo aj ona nasledovala Selenu a nič nebolo horšie, než zámerné ubližovanie dieťaťu. Najmä po tom, čo sa Severusov otec pokúsil ju napadnúť rovnako ako to robil s Eileen. Mohla byť liečiteľkou, ale Poppy Pomfreyová sa nenechá mlátiť, a ani nemrkla, keď mu dala okúsiť z jej vlastnej spravodlivosti.
V ten deň si získala Severusov rešpekt a už to tak zostalo. Severus sa nikdy viac nevrátil na Spinner's End a Tobiasa sužovala kliatba až kým sa nezabil pri autonehode o tri roky neskôr, keď išiel domov autom z krčmy opitý. Severus tam išiel, len aby vybavil záležitosti s právnikom, a potom dom predal a peniaze z neho použil, aby si založil predaj elixírov poštou, prenajal si izbu v Deravom kotlíku a svoje výrobky predával v lokálnej lekárni. Kvôli vojne boli jeho liečivé elixíry vysoko žiadané a čoskoro mal dosť galeónov na to, aby si mohol kúpiť konskú farmu v Nottinghame.
Vtedy k nemu prišli obaja Dumbledore aj Selena a on súhlasil, že bude tieňom v temnote a špión medzi Smrťožrútmi, aby pomohol zničiť Voldemorta. A Dumbledore mu tiež ponúkol pozíciu Majstra elixírov, aby pomohol jeho klamstvu a tiež preto, že potreboval kompetentného Majstra, ktorý by nahradil na dôchodok odchádzajúceho Slughorna. Bola to situácia prospešná pre oboch. Dumbledore získal pohľad do akcií, motivácie a plánov svojho nepriateľa, inteligencia zozbieraná vďaka najlepšiemu špiónovi, ktorého kedy poznal a Severus získal spôsob, ako mohol splniť prísahu svojej bohyni a dobrú prácu, popri ktorej mohol pripravovať elixíry aj počas svojho voľna.
Albus sa opakovane snažil inštruovať mladšieho muža, ale Severus sa nenechal. Rešpektoval staršieho čarodejníka ako svojho zamestnávateľa a vedúceho Fénixovho Rádu, ale nechcel od neho nič viac. Albus zlyhal, nezabránil Záškodníkom, aby ho šikanovali, a tiež nevidel zneužívanie, ktorým trpel, čo navždy pošpinilo jeho zlatý obraz v očiach Majstra elixírov. Nech sa mu klaňajú a ospevujú ho iní, on nebude, lebo vedel, že Dumbledore je rovnako omylný, ako každý a jediný, komu sa kedy poklonil bola Selena.
Ani Voldemort ho nikdy neprinútil k ničomu viac, než k neúprimným sľubom, a tak zostal Severus nepoklonený a nezlomený, navždy divoký ako žrebec, ktorého tvar bol jeho druhým ja.
Tak keď sa obliekol a nechal Harryho spať v podkroví, na rýchlo načmáral na lístok chlapcovi odkaz, kam išiel, keby sa náhodou zobudil skôr, než sa Severus vráti, bol pripravený bojovať zubami nechtami za Lilyinho syna, nech sa deje čokoľvek. Nenechá sa zastrašiť a je tiež imúnny voči šarmu starého čarodejníka. Urobil to, čo bolo správne, nie to, čo bolo ľahké, a nič, čo povie Dumbledore, tento fakt nezmení. Alebo fakt, že to bol Dumbledore, kto rozhodol o tom, že Harryho umiestnia k tým ohavným muklom. Bolo to rozhodnutie, o ktorom Snape vedel, že ho odteraz bude riaditeľ ľutovať až do smrti.
Krbom prešiel rovno do jeho pracovne v škole, lebo to bolo jednoduchšie, než ísť rovno do riaditeľne, a tiež preto, že nerád chodil k riaditeľovi bez ohlásenia. Jeden nikdy nevedel, čo bude Albus práve stvárať, každý vedel, že ten starý muž rád skúša zvláštne a cudzokrajné veci. Tú chybu urobil len raz, ako profesor počas prvého roku na Rokforte, krbom prešiel do riaditeľne, aby sa Albusa opýtal na stupnicu známkovania a našiel toho muža ako sa "kúpe vo vzduchu" ako to robieval zosnulý Benjamin Franklin, so všetkými oknami otvorenými a Albus nahý ako holíča. Severus skoro omdlel. Zamrmlal rýchle: "Prepáčte, pane, prídem vo vhodnejšom čase," a okamžite skočil späť do krbu. Ešte teraz sa pri spomienke na ten incident mierne červenal. Albus si len myslel, že je to zábavné, ale to bolo zrejme tým, že má na zdržanlivosť iný názor, než Severus.
Potom sa vykradol zo žalárov ako netopier z pekla, ignorujúc pišťanie študentov, keď mu uskakovali z cesty za kamennou obludou, strážiacou vchod do riaditeľne. Keď vyslovil heslo: "Cukrové brká", Snape vykročil na točité schody a vyviezol sa ku dverám do riaditeľne. Zaklopal dvakrát a počkal, než ho riaditeľ vyzve, aby vstúpil, než vkročil dnu.
Riaditeľ sedel za stolom, prezeral si nejaké reporty, oblečený vo svojom obvyklom žiarivo fialovom habite, jeho modré oči iskrili ponad jeho polmesiačikové okuliare. "Ah, Severus! Už si späť z výletu do muklovského predmestia? Ako to šlo?"
V Snapovych očiach sa blýskalo, zrazu nemal náladu na obvyklý veselý prístup, ktorý Albus predvádzal. "Ako to šlo?" zasyčal. Hodil fotky na vrch papierov na stole, rovno pod nos svojho zamestnávateľa. "Pozrite si ich, riaditeľ, a potom sa ma opýtajte tú istú otázku znovu. Spravil som, čo ste odo mňa žiadal, a nechal som Pottera s jeho príbuznými, ale ako som povedal predtým, niečo sa mi na tom nezdalo, tak som tam zostal, aby som sa poobzeral. Toto som tam videl."
Dumbledore vyzeral zaskočene. "Nechápem, Severus."
"Pochopíte. Pozrite si tie fotky. A myslite na to, že sú to bohatí ľudia, ktorí si môžu dovoliť veľký dom, privátnu školu pre ich syna, veľké auto, dovolenky. Ale svojho jediného synovca držia tu."
Dumbledore si pozrel fotky jednu po druhej. "Toto nemôže byť pravda," vykríkol. "Určite sa mýliš."
"Nemýlim. Na vlastné oči som videl izbu, kde Potter zostáva, keď je doma. To boli prvé fotky, ktoré som urobil. Na ďalších je izba jeho bratranca, ktorý vyzerá ako mláďa hrocha a má rovnako  odpornú povahu ako dospelý hroch. Vidíš tie zámky na dverách do Potterovej izby, Albus? Zámky, ktoré patria na trezor v banke, nie na izbu 14 ročného chalana. Vidíš ten úbohý, zničený nábytok, matrac, z ktorého vytŕčajú struny a popraskané police? Videl som lepšie v najzapadlejších moteloch. A teraz sa pozri na izbu toho druhého. Trochu rozdiel, nemyslíš?"
Snapeov hlas bol ostrý a plný sarkazmu.
Dumbledore chvíľu mlčal, tvár kamennú a v očiach smútok. "Uprednostňujú svojho vlastného syna pred ním. Nemyslel som si, že to budú robiť."
"Nie? Prečo nie? To robí väčšina ľudí— uprednostňujú svojich vlastných. Pokiaľ nie sú ožraté hovädá, ako môj vlastný otec," povedal Severus chladne. "A predtým, Albus, ho zatvárali sem— do komory pod schodami." Ďobol prstom na fotky tej otrasnej malej komory. "Malého chlapca zatvárali do komory s mopmi a metlami. A vieš, prečo to urobili? Lebo ho nevideli ako človeka, ale ako naničhodného magického čudáka. Otroka, ktorý bude prať, variť a drhnúť dom a starať sa o záhradu. Chlapec Popoluška."
"Popoluška? To nepoznám."
"Vyhľadaj si to v poondiatej encyklopédii!" zavrčal Severus. "Teraz už vidíš, prečo sa nechcel vrátiť domov? Už to chápeš?"
Starší čarodejník zbledol. "Rozumiem, že som sa pred rokmi mýlil."
"Mýlil! Takto to nazývaš? Nechal si ho na prahu ako fľašu mlieka a nikdy si sa neobťažoval opýtať, či chcú ďalšie dieťa."
"Nechal som s ním list, informoval som Petúniu o tom, čo sa stalo. Je to Lilyina sestra, je povinná postarať sa o neho."
Severus si pohŕdavo odfrkol. "Petúnia sa nikdy o Lily nezaujímala. Keby si o nej aspoň niečo vedel, vedel by si o tom. Mal si počúvať Minervine rady v tú noc, Albus. Povedala ti, že je to najhorší druh muklov."
"Nehovorila z vlastnej skúsenosti, Severus."
"Keby si to konzultoval so mnou, ja by som ti povedal, že by som Petúnii Dursleyovej nezveril ani komára. Vyrastal som s ňou, a ona nenávidela mágiu už vtedy. Vždy Lily a mne závidela, zazerala na nás a nazývala nás čudákmi a vyvrheľmi. Ona a Lily sa rozišli dávno predtým, než Lily odišla z Rokfortu, ona by bola posledná, koho by som odporučil, Albus. Tá najposlednejšia."
"Nevedel som to," zamrmlal riaditeľ chabo.
"Nevedel, alebo nechcel vedieť?" opýtal sa Snape zamatovo.
Albus sa na neho zamračil. "Musel som Harryho umiestniť niekam do bezpečia, v tú noc to bolo veľmi chaotické, som si istý, že si na to pamätáš. Nemal som čas na to, aby som sa s niekým radil. Krv poskytuje najsilnejšiu možnú ochranu."
"Iba ak príbuzní tú osobu považujú za súčasť ich rodiny. Ona to nikdy neurobila!" argumentoval Snape. "Svoju rodinu nepovažuješ za odpad, Albus! Mal si sa tam vrátiť a skontrolovať ho. Prečo si to neurobil?"
Starý muž odvrátil pohľad. "Ja . . .poslal som pani Figgovú. Povedala mi, že ho vzali dnu. Predpokladal som, že je v poriadku. Mali sa o neho postarať, Severus. Bol len bezmocné bábätko."
"Ale bol magické bábätko, a preto bol v ich očiach nepriateľom. Vieš, čo ďalšie som sa dozvedel počas môjho výletu, Albus? Poriadne počúvaj, aby si vedel, ako veľmi Dursleyovci milovali ich synovca bezdomovca Pottera. . . " zachripel Snape.
Potom povedal Dumbledorovi takmer všetko, s čím sa mu Harry zdôveril. Keď dohovoril, videl, že riaditeľ je bledý a jeho modré oči sú plné trápenia a ľútosti. "Tak tu máš dôvod, prečo nikdy nechodil domov na prázdniny, lebo keď tam šiel, bolo to ako vstúpiť cez bránu do pekla. Presne tak isto, ako kedysi iný chlapec, ktorého som poznal."
Albus sa zamračil. "Severus, keby som o tom vedel, keby si niečo povedal skôr, bol by som—"
"Bol by si čo? Preklial môjho otca do zabudnutia, ako by si to zaslúžil? Prosím ťa! Tvoja etika ti nedovolí použiť mágiu na mukla. A ja by som ti nikdy nič nepovedal, presne tak, ako ti nikdy nič nepovedal. Chceš vedieť prečo? Lebo nás vychovali tak, aby sme to nikdy nikomu nepovedali, lebo inak by to bolo ešte trikrát horšie. Nehovor, neprezraď. Nikdy. Ale tie znaky tam boli, Albus. Boli tam a aj tak si ich nikdy nevidel."
"Ja . . . ja som nevedel, čo mám hľadať."
"U mňa nie. Ale ja nehovorím o mne, Albus. Hovorím o Potterovi. Ako si ti to mohol znovu nevšimnúť?"
"Vždy vyzeral tak šťastne . . ."
"Tu, naozaj bol. Ale povedal mi, že v druhom ročníku ťa požiadal, aby mohol zostať v škole cez letné prázdniny a ty si odmietol. Poslal si ho späť a ani si sa neopýtal prečo. Nech má Selena milosť, Albus!"
V očiach starého čarodejníka sa zablýskalo. "Musel sa tam vrátiť, Severus Snape! Pokrvné ochranné kúzla ho udržali v bezpečí pred temnými čarodejníkmi. Kvôli obeti jeho matky bolo nevyhnutné, aby žil s jeho rodinou."
Severus sa zasmial. "Ochranné kúzla neurobia nič, pokiaľ osoba, na ktorú sú viazané verí, že do rodiny nepatrí. A čo sa týka Lilyinej obete, nevieš, že nebola sama, keď odvrátila Vraždiacu kliatbu? Zavolala Bohyňu a Selena odpovedala. Bola to Selena, kto kto spôsobil, že sa kliatba odrazila na Toho Koho Netreba Menovať."
"Ty vidíš ruku tvojej bohyne vo všetkom. Bola to Lilyina láska, čo Harryho ochránilo."
"Ak je to tak, ak je láska matky tak mocná, prečo potom nezachránila všetky tie deti, ktoré Temný pán pozabíjal? Pozabíjal stovky detí, kým sa na to ich rodičia pozerali! Ja to viem . . . bol som tam . . .ja som to videl . . . ich matky ho prosilo o milosť, ponúkli sa namiesto ich detí, zomreli za ne . . .ale žiadne dieťa neprežilo Vraždiacu kliatbu. Hovoríš, že Lilyina láska je oveľa väčšia než tá ich? Aj ony boli čarodejnice, niektoré z nich. S ich posledným výdychom sa snažili zachrániť svoje deti pomocou mágie. Ale neuspeli." Poznamenal Snape mrazivo. "Tvoja teória má háčik, riaditeľ. Lily bola tú noc Jej avatarom, a preto Potter prežil. Lebo Ona ho označila za svojho."
"Ako to vieš? Na čele má blesk a nie polmesiac."
"Toto Znamenie nevidno. Je vnútri. Ja ho vidím, žiari jasne ako maják. Aj ty by si ho videl, keby si sa poriadne pozrel."
"Tak prečo si ho nevidel predtým?" vyzval ho Albus.
"Lebo aj ja som bol slepý," priznal Severus. "Každopádne, teraz máš dôkazy, že Pottera zanedbávajú a zneužívajú, a po tom, čo som videl, konal som podľa svojho uváženia a zobral som ho odtiaľ preč."
"Ale Severus, tie ochranné kúzla!"
"Nie sú a nikdy neboli!" zavrčal Severus, naštvaný tvrdohlavosťou riaditeľa. "Oni ho zneužívali, Albus, čakal si, že tam budem stáť a len tak sa prizerať?"
"Nie, ale mal si to najprv prebrať so mnou."
"Ako si povedal predtým – na to nebol čas."
"Kde je Harry teraz?"
"V bezpečí. U mňa doma."
"Severus, tam ho držať nemôžeš."
"To teda môžem."
"Ale Severus, maj rozum, si môj špión, ako by to vyzeralo, keby niekto vedel o tom, že Harry Potter je u teba?"
"Nikto iný nevie o tom, že som to urobil, Albus," povedal Severus so zaťatými zubami. "Nikto len ty. A dúfam, že sa teraz nerozbehneš a nezavesíš to na nos Temnému Pánovi?"
"Severus, nemôžeš ho dostatočne ochrániť. Moje pokrvné ochrany sú najsilnejšou možnou ochranou—"
"Do prdele aj s tvojimi pokrvnými ochranami, Albus!" vykríkol Severus, jeho nervy už to nevydržali. "Ja som jeho opatrovník, Dursley ho prepísal na mňa a Potter dobrovoľne súhlasil. Presvedč sa sám!" z vrecka vytiahol papiere o opatrovníctve a hodil ich pred starého čarodejníka.
Albusovi padla sánka. "Ty . . .si Harryho opatrovník?" Pošúchal si oči. "Nie som si istý, či sa mi to nesníva."
"Nespíš. Keby si spal, nebol by si ani z polovice tak protivný," zavrčal Severus.
Prefíkaná žiara sa objavila v riaditeľových očiach. "Ale, ale. Kto by si to bol pomyslel? A to som si myslel, že si nenávisť k Jamesovmu synovi ponesieš až do hrobu."
Severus ignoroval tú narážku. "Prisahal som, že ho budem chrániť. Ako ja, aj on je Selenin vyvolený. A kto sa o neho postará lepšie, než ja, Jej stúpenec?"
"Harry neuctieva, Selenu, Severus. Zakazujem ti, aby si ho konvertoval."
"Zakazuješ, Albus? Nemôžeš mi nič zakázať, a ja ho nepotrebujem konvertovať. On k Nej príde z vlastnej vôle alebo vôbec nie, rovnako ako my všetci ostatní. Prečo ti to vadí?" zamračil sa Severus. Albus bol vždy úskočný ohľadom viery, nevedel, ktorého boha uctieva, a či vôbec nejakého uctieva.
"Obávam sa, že sa na nej stane závislý, ako na barle. To je pasca viery." Zamrmlal riaditeľ.
"Pasca? Oh, Albus, ty o Selene nevieš vôbec nič, ak si toto myslíš. Ona nechytá do pasce, Ona oslobodzuje. A len preto, že Ju zavoláš, neznamená, že ti aj odpovie. Ona nie je pes. Slúžim jej od svojich 13 a moja vôľa je stále moja. Moje rozhodnutia sú len moje. Ona ti nič z toho nevezme. Dáva mi guráž v temnotách a keď stojím pred tou obludou v ľudskom tele, viem, že Ona stojí vedľa mňa. Vždy. Ako si myslíš, že som prežil tak dlho bez toho, aby som sa zbláznil?"
"Si prirodzený talent v Oklumencii. A máš pevnú vôľu."
"To nestačí. Svoju silu čerpám od Nej, Albus. A preto som schopný dodržať svoj sľub." Snape pevne zovrel pery. "Harry zostane so mnou, Albus. Nikdy sa nevráti k tým . . .Muklom. Zvolal som na nich morovú kliatbu za to, čo urobili a dal som mu svoje slovo, že Privátnu cestu už nikdy neuvidí. Ja nedávam falošné sľuby."
Albus vyzeral zaskočene a potom potešene. "Ty si na nich zvolal pomstu Mesačnej Pani?"
"Áno. Utrpeli sedem trápení Egypta, viac menej."
"Vrátane posledného?"
"Smrť prvorodeného? Nebuď smiešny. Nie som temný čarodejník, aby som zabil dieťa. Aj keď po tom, čo som urobil, si zrejme budú želať aby boli radšej mŕtvi," povedal Severus s uspokojením v hlase.
"Dobre. Nemôžem povedať, že mi ich je ľúto," povedal Dumbledore rovnakým tónom ako Snape. "Aj keď by som uprednostnil muklovskú spravodlivosť."
"Mojim spôsobom to bolo rýchlejšie. Chlapec by nezniesol, keby v tom dome mal prežiť dlhšie, než jednu noc. Ani by neveril muklovskej polícii dosť na to, aby im povedal pravdu." Severus sa nahol ponad stôl. "Po tom, čo si videl a čo som ti povedal, povedz mi Albus, že by si neurobil to isté."
Modré oči potemneli. "Asi by som urobil horšie. Nikdy som nechcel, aby Harrymu ublížili, myslel som si, že Petúnia sa o neho postará lepšie, myslel som si, že bude bezpečnejšie, keď bude vyrastať mimo čarodejníckeho sveta. Keď som ho videl po prvý raz vo vstupnej hale, myslel som si, že je na svoj vek malý, ale myslel som si, že je jednoducho taký, nikdy mi nenapadlo, že ho mučia hladom. Nikdy mi nenapadlo požiadať pani Figgovú, aby sa šla pozrieť do ich domu." Zamračil sa a vyzeral unavene a staro. "Strašne som ho sklamal. Celý čas som si myslel, že sa o neho starajú ako o každé dieťa, a namiesto toho to bolo úplne naopak. Nemôžem urobiť nič, aby som to zmenil a neviem, či mi to niekedy odpustí."
Severus počul smútok v jeho hlase a uľavene si vydýchol. "Je tu niečo, čo by si mohol urobiť."
"Čo je to?"
"Ospravedlň sa mu za tvoje nesprávne rozhodnutie a nechaj ho žiť so mnou, tak ako si to on sám vybral. Môj domov je dobre chránený, to mi môžeš veriť. Žiadny Smrťožrút sa nikdy nedozvie, kde je a žiadny z nich nikdy neprekročí moje ochranné zábrany. Ani TY nevieš, kde to je. Harry tam bude v bezpečí. A tiež šťastný."
Albus vzdychol. "Tak dobre, Severus. Nedávaš mi inú možnosť. Dovolím mu, aby s tebou zostal, keďže teraz si jeho opatrovník. Dúfam, že sa ti podarí napraviť škody, ktoré mu spôsobili Dursleyovci. Lebo ak sa to nepodarí tebe, tak nikomu inému."
"Zotaví sa. Aj ja som sa zotavil. Chce to len čas."
"Ty to vieš najlepšie," priznal riaditeľ s ľútosťou v hlase. Tupo hľadel dolu na fotky, na obrazy zlomeného detstva, a tak mu ušiel zaskočený pohľad na tvári Majstra elixírov. Bolo to veľmi zriedkavé, že riaditeľ priznal svoju chybu, ale očividne pravda o Harryho domove s ním poriadne zatriasla. "Želám ti veľa šťastia, Severus. Úbohé dieťa. Dám mu čas, aby sa usadil, a potom prídem na krátku návštevu. Možno o týždeň?"
"To by bolo dobré. Pošli mi predtým list a ja ti odpíšem a pošlem prenášadlo, aby si sa dostal cez moje ochranné zábrany." Privolil Severus. Zobral zo stola doklad o opatrovníctve a fotky. "Pôjdem to odniesť na ministerstvo. Augusta Longbottomová pracuje v oddelení záznamov, bude diskrétna."
"Môžem to urobiť ja a ušetrím ti problémy," ponúkol Albus.
"Nie, to je v poriadku." odmietol Severus. Aj keď sa zdalo, že Albus opatrovníctvo prijal, neveril riaditeľovi, že sa nebude snažiť prekaziť jeho snahu a strata toho dokumentu by zničila jeho nároky. Nebol ochotný to dopustiť. Veci, ktoré mohli prekaziť jeho plány, zvykli miznúť z riaditeľovho stola a Severus vedel, že by ho riaditeľ nevybral, aby sa staral o mladého záchrancu čarodejníckeho sveta. Albus by oveľa radšej vybral niekoho, z jeho verných Chrabromilčanov, namiesto jeho argumentujúceho, nezávislého, Mesiac uctievajúceho Slizolinčana. "Pekný deň, riaditeľ. Uvidíme sa o týždeň."
"Dovidenia, Severus." Odpovedal  Albus, no v jeho očiach sa neiskrilo. "Oh, a Severus, naozaj  ma to mrzí. Všetko."
"Teraz už je neskoro na ľútosť, Albus. Čo sa stalo, stalo sa," odpovedal stroho. Potom opustil riaditeľňu a plášť za ním vial. Cítil sa veľmi spokojne. Konečne sa mu raz podarilo presadiť si svoje pri tom starom blbcovi a dostať to, čo potreboval.
O týždeň neskôr:
Severus vzal Harryho k očnému skôr, než plánoval, lebo niekto u neho zrušil termín. Harry tam šiel maskovaný kúzlom, ktoré na neho použil jeho opatrovník, vlasy mal svetlejšie, oči hnedé, jazva na čele zmizla a jeho pokožka bola opálenejšia a tvár oválnejšia. Predstavil ho ako študenta, ktorému nedávno zahynuli rodičia, menom Ernest Brown.
"Ernest Brown?" protestoval Harry. "To nemôžte vymyslieť niečo lepšie?"
"Lepšie než čo?"
"Niečo viac cool?"
"Toto nie je o tom, byť "cool", ako si to nazval, mladý muž. Je to o tom, byť nenápadný. Chceš nové okuliare, alebo nie?"
"Áno."
"Tak sklapni a prestaň kňučať."
To bol koniec tejto konverzácie. Návšteva očného však dopadla dobre. Harry vyšiel von s úplne novými okuliarmi bez rámov, vyrobených z nerozbitného a žiarenie odpudzujúceho magického skla. Boli odolné proti poškriabaniu a mohli slúžiť aj ako slnečné okuliare, ak bolo treba. Veľmi sa mu páčili, ale skoro odpadol, keď mu očný oznámil cenu. Viac než 200 Galeónov! Severus mu vypísal šek.
"To ste nemuseli robiť, pane," boli jeho prvé slová, keď sa vrátili domov.
"Robiť čo? Kúpiť ti poriadne okuliare, aby som nemusel škúliť a ničiť si moje oči pri snahe rozlúštiť tvoje otrasné písmo, Potter? Alebo si snáď myslíš, že ma baví pokúšať sa odhadnúť, či tá škvrna na papieri je slovo, písmeno alebo obscénny obrázok?"
Harry sa začervenal. Mal pravdu. "Uh . . .nie, pane. Je to len... ja . . ." zmĺkol, kopal špičkou topánky do zeme. Ako mal vysvetliť ten fakt, že mu nikdy nikto nič nekúpil, lebo to naozaj potreboval a nečakal za to nič na oplátku?
"Ako tvoj opatrovník, je to moja povinnosť, zásobiť ťa tým, čo potrebuješ," povedal Severus pokojne. "Toto bolo potrebné. Už sa nebudeš vyhovárať, že nevidíš, aby si nemusel čítať svoje úlohy a môžeš ich robiť správne, chlapče." Pripomenul mu s úškrnom. "Teraz môžeš začať pracovať na svojich prázdninových domácich úlohách."
Harry zastonal. Mal vedieť, že to príde. "Ako ďaleko sa mám dostať?"
Severus zodvihol obočie. "Vyjednávaš? Prečítaj si prvú kapitolu z môjho predmetu a potom z Herbológie. To by ti malo zabrať maximálne hodinu a pol. Potom si dáme niečo pod zub a vezmem ťa do Sherwoodu, aby som ťa lesu predstavil."
Harry prikývol. "Okej, pane." Vybehol hore schodmi a na vrchu oneskorene zakričal: "Ďakujem, profesor."
Snape zavrčal a dodal, "Čítaj tie kapitoly, Potter a porozumej tomu, čo čítaš. Preletieť očami nestačí!"
Harry si zahryzol do jazyka, ale vzal si knihy, ktoré mu dal Severus a zvalil sa na posteľ.
Úlohy neboli také strašné, ako si myslel a skončil s nimi o 15 minút skôr.
Po najedení zamierili k lesu, o ktorom Severus povedal, že mal dve strany—obyčajnú, ktorú mohol vidieť a mohol sa tam prechádzať každý a magickú, do ktorej mohli vojsť len čarodejníci.
Les bol príjemne chladný a plný života, stromy v plnej sile krásne zelené a Harry zhlboka dýchal čistý vzduch, ktorý bol priam nebesky čerstvý a čistý. Snape zastavil po asi desiatich minútach chôdze lesom a položil dlaň na hrubý dub, ktorý mal obrovské hrčovité korene a mnoho pospletaných konárov. "Poď sem, Harry. Nechaj Prastarého, nech ťa spozná."
Harry sa zamračil. Ako ho môže strom spoznať? "Pane?"
"Polož ruku na dub."
Harry tak urobil. Pod prstami cítil drsnú kôru a rozmýšľal, čo je na tom také špeciálne. Potom pocítil mravenčenie a zrazu sa mu po ruke rozlialo teplo a cítil, ako v strome prúdi miazga, teplá, hustá a staroveká. Cítil šum listov vo vetre na všetkých konároch a cítil, ako listy absorbujú slnečné lúče, ako prijímajú teplú sladkú energiu a ako prúdi do kmeňa a do koreňov zapustených hlboko do výživnej zeme. Cítil pulz krajiny, starodávnej a neochvejnej, ktorú ani vplyv času nezmenil. A cítil prítomnosť, cítil, ako ho drevo sleduje, tak ako by ste vy sledovali zvedavého nového návštevníka.
Zalapal po dychu a potom cítil, že drevo odvrátilo zrak. Strom nebol nebezpečný. Mocný, ale nie zlý.
Harry otvoril oči. "Čo to bolo, profesor Snape?"
"To bolo srdce Sherwoodskeho lesa. Keďže ťa spoznal a prijal, je to pre teba bezpečné, vstúpiť sem na krátke chvíle. Poď, potrebujem nazbierať niekoľko druhov machu a plazivý vinič."
Harry nasledoval svojho profesora hlbšie do lesa, zvedavo sa obzeral. Cítil mágiu tohto miesta, starodávnu, rovnako ako v Zakázanom lese, ale nie tak temnú. Severus kráčal svižne, očividne poznal chodníčky, ktorými kráčali a Harry musel pridať do kroku, aby udržal tempo so Severusovymi dlhými  krokmi.
Aj tak sa mu ale podarilo zbadať prepelicu so zlatým perím a lesklým strieborným chvostom, bežiacu do úkrytu, čiernu veveričku a odprisahal by, že na moment zbadal štíhlu tvár dievčaťa, vykúkajúcu spoza stromu. Mala zelenú pokožku, ryšavé vlasy a zlaté oči a usmiala sa a zamávala mu, než zmizla.
"Profesor Snape? Sú tu . . . žijú tu v lese nejaké dievčatá?" opýtal sa neisto.
Profesor zastavil. "Dievčatá?"
"No viete, práve keď sme prechádzali okolo tamtoho veľkého duba, myslím, že som vide tvár dievčaťa, ale  bola zelená s ohnivo ryšavými vlasmi."
"Dryáda. To je to, čo si videl," povedal Severus. "Žijú v duboch a javoroch a jaseňoch. Neublížia ti, ale nedovoľ im, aby ťa pobozkali."
"Pobozkali?"
"Áno, dryády majú . . . záľubu v ľudských mužoch. Obzvlášť mladých. Radi sa s nimi pária, lebo neexistujú dryády mužského pohlavia."
"Nie? Ale prečo?"
"Jednoducho to tak je. Tak si hľadajú vhodných mužov."
Harry prehltol a výdatne sa začervenal. "Ale ja som. . . Som príliš mladý na to . . .oh . . .aby som sa stal otcom!"
Severus sa šibalsky zachechtal. "Nie pre dryádu. Preferujú mladých mužov medzi 16 a 20 rokmi. Mladých a pekných, ktorí sa dajú ľahko okúzliť."
"Okúzliť?"
"Áno. Hovoria, že pieseň dryády donúti muža zabudnúť jeho vlastné meno a jeho rodinu na určitý čas, a keď zaspievajú, aby si privolali partnera na jednu či dve noci . . ."
"Ale čo keď nechcete byť jej partner, pane?"
"Po tom, čo si počul jej spev, Potter, vôbec by ti to nevadilo." Snape bol veľmi pobavený, v jeho tmavých očiach sa iskrilo takmer ako v riaditeľových.
"Už niekedy . . . Teda už ste niekedy . . . počuli ste ich niekedy spievať . . .?"
"Raz, alebo dvakrát. Ale zapchal som si uši voskovými štupľami do uší. To je jeden spôsob, ako nepodľahnúť ich spevu."
"A ďalší je aký?"
"Zaľúbiť sa do dievčaťa, ktoré si sám vyberieš. Spev dryády nepôsobí na muža, ktorého srdce skutočne patrí niekomu inému. Kúzlo nedokáže zlomiť puto lásky."
"Oh." povedal Harry. Potom sa opýtal: "Profesor, máte nejaké štuple do uší?"
Snapeovi cukalo kútikom pier a vydal divný zvuk.
Harrymu chvíľu trvalo, než si uvedomil, že ten prísny čarodejník sa naozaj chechtá. "Dnes ich nebudeš potrebovať, Harry. Nie je sezóna, kedy si dryády hľadajú partnerov. Ako stromy, dryády sa pária na jeseň."
"Naozaj? Tak som . . . v bezpečí?"
Snape prikývol.
Harry na neho zazeral. "Vy ste to celý čas vedeli!" obvinil ho. "A nechali ste ma myslieť si ... že by som mohol . . ." Výdatne sa začervenal. "Vy ste tak... tak... poondiato  . . ."
"Opatrne, Potter. Nechcete zistiť, ako dlho trvá vybieliť mi ploť, však nie? Alebo ako odporne chutí rybí olej?" varoval ho profesor prísne.
Harry zamrzol. Pokrútil hlavou.
"Myslel som si, že nie. Poď, čistinka už nie je ďaleko." Posunul trucujúceho pubertiaka dopredu a ticho mu povedal "A to som si myslel, že vy Chrabromilčania máte zmysel pre humor."
Chlapec ho nasledoval trochu urazený, ale potom si uvedomil, že si ho Snape doberal uškrnul sa prekvapený z tohto zistenia.
Popoludnie strávili zbieraním modrého papradia a lesného machu, čiapočiek zo žaluďov a odrezkov z brečtanu. Severus prikázal Harrymu, aby si každú novú rastlinu zakreslil do zošita, ktorý mu privolal, zapísal si ich vlastnosti, ako sa zbierajú a na čo sa používajú v elixíroch. Takto začali jeho letné hodiny elixírov.
Severus mu tiež ukázal, kde rastie divá cibuľa a mrkva a ako sa zberajú, tiež orechy a čerstvé čučoriedky. "Les poskytuje dostatok potravy, ak vieš, kde ju máš hľadať, takže tu neumrieš od hladu."
Na večeru mali čerstvý šalát, chlieb, rybie filety a čučoriedkový kompót so zmrzlinou.
Harry potom umyl riad bezprútikovou mágiou, trvalo mu to len 35 minút, aby sa tento raz dokázal sústrediť. Potom si zahrali napínavú hru šachu, než Harry zadriemal nad šachovnicou a  Severus ho zobudil a poslal ho do postele.
V podobnom duchu sa niesol aj zvyšok týždňa až do piatku, kedy sa Harry práve vynoril zo sprchy a zamieril dolu na raňajky, keď počul, ako sa Severus s niekým rozpráva. Nakukol ponad zábradlie a videl pred krbom stojaceho Dumbledora, v ruke držal noviny a tváril sa veľmi vážne.
Harry zastavil, keď schádzal dolu schodmi, rozmýšľal, čo tu robí riaditeľ. Prišiel nakričať na Severusa za to, že vzal Harryho z Privátnej cesty? Harry si zahryzol do pery, dúfal, že nedostal profesora do problémov. Nebolo by dobre, keby Snapa vyhodili zo školy za to, že mu pomohol.
" . . .povieš mu to ty, alebo to mám urobiť ja?" opýtal sa Dumbledore ticho, ale jeho hlas sa niesol otvoreným priestorom a Harry počul jasne každé slovo.
"Albus, keďže si si s ním aj tak prišiel pohovoriť, rovno mu môžeš povedať všetko," odpovedal Severus podráždene. "Už ma nebaví robiť havrana a doručovať zlé správy."
"Tak dobre."
Harry sa potom pohol, dosť hlučne na to, aby sa k nemu obaja profesori otočili. "Povedať mi čo?"
Zamračil sa, keď sa jeho hlas hlučne rozľahol miestnosťou a Hedviga v podkroví hlasne zapišťala. Ron ju poslal späť na začiatku týždňa spolu s listom, kde písal, že dúfa, že Harry je v poriadku, nech je kdekoľvek. "Prepáč, Hedviga," zavolal Harry.
"Harry, poď sem a poriadne pozdrav profesora Dumbledora," prikázal Severus. "Chce ti niečo povedať."
"Ahoj, Harry. Dúfam, že si v poriadku," povedal Dumbledore a usmial sa na neho.
"Dobrý deň, profesor. Áno, som v poriadku."
"Dobre, to rád počujem. Verím, že profesor Snape sa o teba dobre stará?"
"To áno, pane," povedal Harry. Pozrel sa opatrne na druhého čarodejníka. "Oveľa lepšie, než to robili moji príbuzní."
Dumbledore sa zamračil pri tom horkom tóne v jeho hlase. "To ma naozaj mrzí, Harry. Nikdy som si nemyslel, že s tebou budú tak zle zaobchádzať."
Chlapcovi sa v očiach blýskalo. "Mohli ste sa opýtať. Ja som vám vravel, že sa tam nechcem vrátiť."
Dumbledore vyzeral zahanbene. "Máš pravdu. Namiesto toho som predpokladal, že sa ti v škole tak veľmi páči, a bavíš sa s priateľmi tak, ako kedysi tvoj otec—" pozrel sa na Severusa, ktorý si hlasno odfrkol. "Nedokážem vyjadriť, ako veľmi ma to mrzí, že som nerozoznal, čo sa mi snažíš povedať. Je to niečo, čo som si mal všimnúť." Pozrel sa chlapcovi do očí. "Môžeš mi to odpustiť?"
Harry sa nad tým zamyslel. Dlhšie mlčal. Škoda už bola napáchaná. Malo zmysel, nenávidieť teraz za to riaditeľa? Stále cítil nenávisť a hnev k Dumbledorovej zaslepenosti. Mohol ho ušetriť toľkého trápenia, keby ten starý čarodejník videl veci poriadne. Pozrel sa do jeho modrých očí a videl v nich ľútosť. Jasné, že teraz ti to je ľúto. Cítil, ako sa v ňom búri nenávisť. "Budem nad tým uvažovať, pane."
Dumbledore vydýchol a vyzeral nešťastne. "Rozumiem. Veľmi som sa mýlil, keď som si myslel, že ťa tvoja muklovská rodina prijme bez výhrad. A obávam sa, že ti teraz musím oznámiť ďalšiu deprimujúcu správu."
"Akú?" opýtal sa Harry a zmocnili sa ho obavy. "Nepôjdem . . .nedonútite ma odtiaľto odísť, však nie?" Podvedome pristúpil bližšie ku Severusovi, ktorý mu položil ruku okolo ramien.
"Nie, Harry. Profesor Snape je teraz tvoj legálny opatrovník a ty si jeho zverenec. Prosím poď si sadnúť."
Harry nasledoval Dumbledora ku gauču a posadil sa, nepríjemne mu skrútilo žalúdok. "Čo sa stalo? Ide o Rona? Alebo o Hermionu?"
"Nie, tvoji priatelia sú v poriadku. Ide o tvoju tetu a strýka a bratranca. Dnes som šiel k nim a našiel som ich dom zapečatený policajnou páskou. Sused mi povedal, čo sa stalo, a potom som našiel výtlačok lokálnych novín. Tu sú. Najlepšie bude, ak si to prečítaš sám." Podal Harrymu noviny.
Harry si ich zobral a zbadal nadpis.
Rodinu našli mŕtvu v ich dome. Príčina smrti neznáma, synovec nezvestný. Žiadne známky násilia. Polícia je bezmocná.
Harry cítil, ako sa mu skrútil žalúdok. Sú mŕtvi. Dursleyovci sú mŕtvi. Obrátil pohľad od novín na Dumbledora. "Sú . . . mŕtvi."
"Veľmi ma to mrzí, Harry. Viem, že k tebe neboli milí, ale aj tak . . ." Chcel Harryho objať okolo pliec.
Harry sa uhol. "Ako . . . ako zomreli? Je v tom mágia?"
"Obávam sa, že áno. Jeden z našich ľudí obhliadol ich telá v márnici," povedal riaditeľ. "Harry . . . nie je ľahký spôsob, ako to vysloviť . . ." Odmlčal sa a pozrel sa na Severusa, stojaceho bokom s nečitateľným výrazom na tvári.
"Povedz mu to, Albus. Zaslúži si poznať pravdu."
Dumbledore vzdychol. "Ako chceš." Otočil sa späť k Harrymu. "Zabila ich Vraždiaca kliatba. Po tom, čo boli mučení Cruciatusom. Moja teória je, že prišli Smrťožrúti a hľadali teba, keď ťa nenašli. . . neverili by tvojim príbuzným, že nevedia, kde si, tak. . . sa snažili dostať to z nich . . . Harry, nesmieš sa za to obviňovať—"
Harryho myseľ bola zmätená. Nechápal všetkému, čo riaditeľ hovoril, ale jedna vec bola úplne jasný. Smrťožrúti prišli pre neho a namiesto neho zabili Dursleyovcov. Nech ich akokoľvek nenávidel a bál sa strýkovho hnevu, nechcel, aby zahynuli. Nie takto. Nie umučení na smrť temnými čarodejníkmi.
Prudko sa postavil, v jeho vnútri vírili emócie. "Ako to, že to nie je moja vina? Oni tam prišli kvôli mne. Čo sa stalo s vašou ochranou?"
"Zanikla, keď ťa Vernon vyhodil," povedal Dumbledore. "Pravdupovediac, už nejaký čas nefungovala poriadne, kvôli tomu, ako sa k tebe správali. Nevedel som o tom, až kým—"
"Zdá sa, že ste toho veľa nevedeli!" vykríkol Harry naštvane. Potom sa otočil a ušiel zadným východom.
"Harry!" zavolal Dumbledore a chcel ho nasledovať.
Snape ho chytil za rameno a zastavil ho. "Nechaj ho, Albus. Daj mu pokoj. Nepôjde ďaleko."
"Severus, on je rozrušený—"
"Ja viem a teraz chce byť sám. Pôjdem ho pohľadať neskôr." povedal Severus. "Nedáme si čaj a čerstvé koláčiky?"
"Ďakujem, ale nie. Musím už ísť. Mám stretnutie s ministrom." Pozrel sa von veľkým oknom. "Úbohý chlapec. Musí toho veľa niesť."
Presne. A čia je to vina? Pomyslel si Severus temne.
Asi o 25 minút neskôr kráčal Severus po pastvine za domom, pod pazuchou mal malý balíček. Dnes nemal oblečený svoj obvyklý čierny habit, lebo nepripravoval žiadne elixíry, a tak mal oblečené khaki nohavice a košeľu s dlhými rukávmi v námorníckej modrej farbe. Vonku bolo teplo a slnko opatrne vykukovalo spomedzi mrakov.
Našiel Harryho na kraji pastviny pod starou brezou, sedel a kolená mal pritiahnuté k hrudi a hlavu položenú na nich. Takmer sa zdalo, že spí. Ale Severus vedel, že nie. "Harry."
Harry zodvihol hlavu, keď počul svoje meno. Bol bledý a na líci mal čmuhu od hliny. Okuliare mal nakrivo a v očiach mal hnev a bezmocnú ľútosť. "Čo? Už je čas učiť sa? Nemám na to náladu."
"Myslel som, že by sme mohli začať raňajkami."
"Nemám hlad."
Severus vytiahol z vrecka fľaštičku s elixírom. "Aspoň vypi toto."
Harry sa ani nepohol aby si vzal výživný doplnok. "Nemôžem. Bolí ma žalúdok."
"To preto, že je prázdny. Vezmi si to." Znovu mu podal fľaštičku.
Harry ju odmietol. "Nie! Chcete, aby som vás ogrcal?"
Ako odpoveď, Majster elixírov vybral z vrecka druhú fľaštičku s elixírom mliečnej farby. "Daj si najprv toto a nebude ti zle."
Harry pokrútil hlavou.
Profesor naštvane vyprskol: "Pán Potter, vypite ten prekliaty elixír. Neublíži vám. Alebo sa vám páči ten pocit, že o chvíľu vám vylezie žalúdok hore krkom?"
"Nie."
"Tak sa prestaň správať ako decko, inak sa k tebe ja začnem správať tak, ako by si ním bol."
Počul varovanie v jeho tóne, tak si vzal obe fľaštičky, vypil najprv jednu, potom druhú tak rýchlo, až mu zabehlo.
Severus ho predklonil a pobúchal medzi lopatkami, aby prestal kašľať. "Pokus o utopenie sa ti nepomôže, hlúpy chlapec," napomenul ho jemne. "Nezmení to fakt, že už tu nie sú."
Sadol si na zem vedľa chlapca, rukou sa oprel o zohnuté koleno. "Riaditeľ mal pravdu, vieš. Obviňovať sa je zbytočné. Nemal si ako vedieť, čo sa stane. Nikto z nás nečakal, že sa Smrťožrúti objavia na Privátnej ceste."
"Ja to viem, ale aj tak . . ."
"Pozri sa na mňa." Počkal, kým sa Harry na neho pozrie a potom povedal: "Ty nie si zodpovedný za činy ostatných. Smrťožrúti zabili a mučili mnohých muklov predtým. Ich to baví. Keby si tam bol, aj tak by si tomu nezabránil. Mohol by si jedine trpieť s nimi."
"Možno by ich nenapadli, keby som tam bol," začal Harry.
"Nebuď idiot! Povedal som ti, že Smrťožrúti vraždia muklov pre zábavu. Zabili by dve muchy jednou ranou. Obviňuj ich, nie seba." Trochu chlapcom zatriasol.
Náhle sa chlapcove smaragdové oči zaplnili slzami. Harry si ich naštvane zotrel. Nebude plakať kvôli Dursleyovcom. Nebude. "Ja ani neviem prečo . . . prečo sa takto cítim. Oni ma nenávideli. Nemohli sa dočkať, kedy vypadnem na Rokfort. Nikdy ma nechceli. Ubližovali mi a mysleli si, že som nejaký čudák. Nikdy sa ku mne nesprávali ako rodina. Veľakrát som si želal, aby strýka Vernona zrazilo auto. Tak prečo ma teraz štve, že sú mŕtvi? Oni by usporiadali oslavu, keby som bol mŕtvy ja. Nikdy som ich neľúbil... nikdy! Tak prečo sa takto cítim?" Zrazu sa odvrátil a ťažko zasmrkal.
Severus mu podal vreckovku. "Prečo cítiš ľútosť a výčitky? Lebo si lepší človek, než oni, Harry. Vieš, čo mne urobil môj otec. Zomrel, keď som mal 17, zahynul pri autonehode. Bol opitý. Keď som sa to dozvedel, bol som zarazený. Nezdalo sa mi to skutočné. Strašiak z môjho detstva bol preč. Už sa nemusím báť ísť domov, ani že ho ešte niekedy uvidím. Konečne som bol slobodný. Bol som rád, že ten bastard zahynul. Ale keď som šiel na pohreb a stál nad jeho hrobom, s úmyslom napľuť naň a prekliať ho, vieš čo som urobil?"
"Nie."
"Plakal som. Niekoľko sĺz. Plakal som pre toho skurvysyna. Vieš prečo?"
"Nie."
"Lebo som stratil svoju poslednú šancu, pokúsiť sa napraviť vzťah s ním. Aj keď som ho nenávidel a bál som sa ho, stále vo mne bol kúsok, ktorý chcel, aby ma uznal za svojho syna. Nie aby ma ľúbil. Len aby prijal, že som jeho a uznal ma ako človeka. To bolo všetko. Neuvedomil som si to. Ale bolo to tam. Nikdy by sa to nestalo. Ten bastard by na mňa skôr napľul. To som vedel tu." Severus si poťukal na spánok. "Ale tu—" položil ruku na svoje srdce. "— som stále dúfal, že sa možno jedného dňa stane zázrak. Ale potom zomrel . . .a s ním aj moja nádej. Stál som tam, nad jeho hrobom a nenávidel som ho a zároveň som ho ľúbil. A plakal som pre to, čo by mohlo byť, no už nikdy nebude."
Druhou rukou objal chlapca okolo pliec.
Cítil, ako chlapec na moment stuhol, no potom sa Harry uvoľnil.
Harry mal tvár odvrátenú, snažil sa predstierať, že mu dolu tvárou steká pot alebo dážď a nie slzy, lebo mu bolo jedno, že Vernon už nežije, lebo ho mlátil, alebo Petúnia, ktorá ho fackala a mučila hladom a nazývala ho neprirodzeným čudákom, alebo Dudley, ktorý ho nemilosrdne trápil a potom sa smial, keď mal Harry doma problémy.
"Nikdy ma neľúbili," zašepkal tvrdo, slová pálili ako kyselina na jeho jazyku.
Ešte viac sĺz ho zalialo.
"Ale vždy som si želal, aby áno. A niekedy.... niekedy si to stále želám."
Chvíľu mlčali. Harry zatvoril oči. Severus mal pravdu. Jeho slzy neboli pre nich, ale pre seba samého a pre to, čo mohlo byť, keby neboli tak sebecké obludy bez srdca.
"Ja viem," dostal tichú odpoveď. Ruka na jeho ramene ho nemotorne potľapkala.
To mu pomohlo. Otočil sa a opatrne si položil hlavu na Severusovo rameno, nadýchol sa jeho vône. Voňal príjemne, ako santalové drevo a bylinky. Uvoľnilo to jeho vinu a ľútosť. Zaboril nos do jeho ramena a bradou sa oprel o jeho pevné svaly a už sa viac nebál. Mal by sa báť. Snape je dospelý muž, dosť silný, aby ho zmlátil odtiaľto až do Číny, fyzicky aj magicky. Ale aj tak tu sedel a s dôverou sa oprel o toho muža. Bolo to neuveriteľné. Rovnako neuveriteľné ako to, že plakal kvôli Dursleyovcom.
Ale stalo sa to.
Zostali tak sedieť dosť dlho, až Severusovi stŕpla ruka a Harrymu protestne škvŕkalo v žalúdku, čo mu pripomenulo, že sa musí najesť, hneď.
Harry sa posunul, bol ospalý a bolo mu pohodlne, nechcel sa hýbať, ale hlad zvíťazil. Zodvihol hlavu a pozrel sa Snapovi do očí. "Myslím, že teraz by boli raňajky fajn."
Profesor sa uškrnul. "Tvoj žalúdok súhlasí." Aj on sa posunul a natiahol sa pre balíček, ležiaci vedľa neho. "Tu máš. Myslím, že sú tvoje."
Harry si vzal balíček a otvoril ho. Vnútri bola Záškodnícka mapa a Neviditeľný plášť. "Vraciate mi ich?"
"Povedal som, že ti ich vrátim, nie? Týždeň skončil. Ale pamätajte si, pán Potter. Ak ich znovu použijete na porušovanie školských pravidiel a ja vás chytím, zoberiem vám ich na dobu neurčitú. Najmä ten plášť. Ten by mal byť použitý len v núdzi, nie na hlúpe žartíky alebo idiotské darebáctva. Rozmýšľaj, než budeš konať. Rozumieš?"
"Áno, pane." Pritisol si balíček ku hrudníku. Jeho žalúdok hlasno zaškvŕkal.
Severus vstal a podal mu ruku. "Vstávaj, Harry. Už je skoro obed, tak by sme si mohli dať raňajky a obed v jednom, než expiruješ."
Harry sa chytil ponúkanej ruky a dovolil mu zodvihnúť ho na nohy. Než stihol vykročiť, profesor ho otočil a oprášil mu zadok. "Máte niečo proti tráve?" opýtal sa drzo.
"Nie. Ale patrí von," odpovedal profesor. Odvrátil sa a vydal sa k domu.
Harry ho nasledoval a posledný raz si utrel oči vreckovkou, potom si ju schoval do vrecka. Dursleyovci boli strašní ľudia, ale ľutoval ich smrť, aj keď si ju zaslúžili. Alebo teda, ľutoval, čo mohlo byť. Vzdychol a rozmýšľal, ako dlho ho to bude trápiť, než ho konečne nechajú na pokoji?
Severus sa raz obzrel, uistil sa, že Harry ho skutočne nasleduje a vyšiel hore schodmi na zadnú terasu. Vedel, že čoskoro bude musieť odhaliť svoju podobu Animága, spln bude už o dva týždne a rád by Harryho dovtedy zasvätil do Mystérií. Pokiaľ bude chlapec ochotný prijať Selenu a fakt, že jeho opatrovník je tiež čierny žrebec Mesačný Oheň. Môže len dúfať, že Harry mu odpustí jeho klamanie a pochopí dôvod.
Ale to môže počkať. Teraz musí nakŕmiť vyhladované dieťa a vedel, že žalúdok pubertiaka nepočká.
30.03.2018 18:51:57
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one