Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

11. Polnočné priznanie

Po dlhom čase vám Biggi prináša pokračovanie tejto poviedky. Prajeme príjemné čítanie.
"Harry! Harry, zobuď sa!"
Cítil, ako mu niečo trasie ramenom a myslel si, že je to vietor, ktorý rozdúchal plamene . . . plamene, ktoré pohltili dom v oranžovej, žltej a modrej žiare. Praskali a prskali a pohltili všetko v dome, no ponad hluk ohňa počul niekoho kričať . . . krik v agónii, aby im pomohol a zachránil ich.
"Harry! Máš nočnú moru, zobuď sa!"
Znovu ten vietor, triasol ním a triasol . . . Vystrel ruku, aby udržal rovnováhu, aby nespadol zo stromu, na ktorý vyliezol . . . a cítil, že ruka narazila na niečo tvrdé.
"Potter!"
Tento hlas poznal. Hneď sa prebral a otvoril oči.
Až potom si uvedomil, kde je. V posteli, v Snapovom dome, ktorý nehorel, jeho príbuzní nekričali a nehoreli zaživa, vietor, ktorý cítil, bola ruka jeho opatrovníka, ktorý mu triasol ramenom, aby ho zobudil, a . . . Videl ako sa Severus drží za nos a tlmene nadáva.
Zhrozený Harry sa pozrel na svoju ruku. Nemohol predsa . . . udrieť Severusa, či áno?
Natiahol sa a založil si svoje nové okuliare. Miestnosť sa znovu zaostrila a rovnako aj jeho opatrovník, ktorý si držal vlhkú vreckovku na opuchnutom nose, z ktorého mu tiekla krv.
Harry sa stiahol, zaliala ho vlna paniky. Merlin zachráň ma, on ma zabije! Ja . . . ja som ho udrel. Oh,bože. Toto je koniec. Vyhodí ma rovno na ulicu. No najprv ma poriadne zmláti. Ako som to mohol urobiť? Ako?
Schúlil sa na posteli, neschopný pohybu, čakal, kým sa na neho Snape pozrie.
Keď sa k nemu otočil, Harry sa stiahol, ako keby ho Severus vyfackal. "Prepáčte, pane! Naozaj ma to mrzí! Nechcel som . . . prosím, nezabite ma . . . bola to nehoda. Mrzí ma to!"
Severus na rozdtraseného chlapca chvíľu hľadel, potom ticho povedal: "Harry, upokoj sa. Ja viem, že to bola nehoda. Prežijem to. Prestaň sa ospravedlňovať."
Chvíľu trvalo, než prestal Harry fňukať a uvedomil si, čo jeho opatrovník práve povedal. "Nehneváte sa? Nestrelíte mi jednu?"
Snape prevrátil očami. "Naozaj, chlapče, keby som ti chcel „jednu streliť“, už by som to urobil. Nepovedal som, že na teba nezodvihnem ruku?"
"Áno, ale . . . ja som vám ublížil!"
"Mal si nočnú moru. Bol to reflex. Mal som sa uhnúť skôr." Zložil si vreckovku z nosa. Krvácanie prestalo. Severus sa pousmial. "Dávaš v spánku poriadne rany, mladý. Takú mi už dávno nikto nestrelil, naposledy tvoj otec—" zmĺkol. Do riti, prečo teraz spomenul Jamesa Pottera?
"Môj otec vás udrel? Prečo?"
"Na tom nezáleží."
Harry zvesil hlavu. "Mrzí ma, že som vás zobudil."
Severus pokrútil hlavou. "Nemusíš sa znovu ospravedlňovať. Toto nie je prvý raz, čo ma zobudil študent s nočnou morou. No zvyčajne ma budia prváci, vystrašení a je im smutno za domovom, lebo ešte nikdy neboli z domu preč tak dlho."
"Oh. Čo . . . čo s nimi robíte?" zamrmlal Harry, takmer sa bál odpovede.
"Čo myslíš, že s nimi robím, Potter? Mlátim ich?" Majster elixírov vzdychol. "Prinesiem im pohír teplého mlieka s Elixírom na bezsenný spánok a chvíľu sa s nimi rozprávam. Chceš, aby som to skúsil aj s tebou?"
Harry sa zamyslel. "Asi . . ."
"Mohol by si mi povedať, čo sa ti snívalo a ja pripravím mlieko s elixírom? Ak ho budeš chcieť vypiť, bude tu. Ak nie, odložím ho na inokedy."
Harry si zahryzol do pery. Nechcel pred Severusom vyzerať ako ufňukané decko alebo ako ďalší idiot, vystrašený kvôli snu. "Sľubujete, že sa nebudete smiať?"
"Vyzerám, že sa bavím?"
"Nie." Sklopil zrak na prikrývku, celú zamotanú okolo jeho nôh. Snažil sa z nej vymotať.
Severus mávol prútikom.
Prikrývka sa zrazu odvinula a narovnala, hladko pristála na Harryho kolenách. "Tak. Hneď je to lepšie. No, povieš mi o tom? Zistil som, že to pomáha veci urovnať."
Harry zaváhal. "No . . . ale ak vám poviem o mojom sne, poviete mi, čo ste mysleli predtým... o mojom otcovi, že vás udrel?"
"Čas polnočných priznaní, je tak? Humph!" starší čarodejník znel naštvane, keď si pritiahol stoličku a posadil sa, ale Harry v jeho obsidiánových očiach nevidel žiadny hnev. "No dobre. Začni."
Harry si odkašľal a povedal mu, čo sa mu snívalo. "Letel som na metle a zrazu som bol pred domom na Privátnej ceste. Chcel som sa otočiť, ale zrazu sa dom jednoducho . . .vznietil . . . horel rýchlo, plamene vyšľahli z okien a zo všadiaľ. . . chcel som zletieť dolu a pomôcť, ale plamene boli príliš horúce. Potom sa zodvihol vietor a zhodilo ma z metly a zachytil som sa na strome . . ."
Kým hovoril, Severus počúval a privolal pohár mieka, ktoré ohrial kúzlom a pridal do neho trochu medu a dávku Elixíru na bezsenný spánok a položil ho Harrymu na nočný stolík, aby naň dočiahol.
Harry sa naň pozrel a znovu sa obrátil k svojmu učiteľovi, ktorý mal oblečené tmavozelené hodvábne pyžamo s vyšitým striebodným hadom a kožené papuče. Harry bol rád, že nerozbil Severusovi nos tak veľmi, že nezakrvácal jeho hodvábne pyžamo, lebo krv by sa z toho fakt ťažko prala.
" . . . umierali a ja som ich nemohol zachrániť, počul som ich krik . . . potom som sa zobudil."
"To nie je žiadne prekvapenie, keď uvážime, čo si sa dnes dozvedel. Ako som povedal predtým, bude trvať nejaký čas, než ustúpi tvoja ľútosť nad tým, že zomreli."
"Prejde to niekedy?"
"Áno, časom."
Chlapec si vydýchol. Tá odpoveď sa mu nepáčila. Chcel, aby tie hlúpe nočné mory a pocit viny znizli hneď. Niekedy si želal, aby bol viac ako Dudley, ktorému nikdy na ničom nezáležalo, okrem jeho žalúdka a videohier. Namiesto toho ho hlodalo svedomie a komplex viny. Skvelé! Ale potom si spomenul na dohodu so Snapom a s očakávaním sa na vysokého čarodejníka pozrel. "Tak snáď áno. Poviete mi o mojom otcovi?"
"Keď na tom trváš. Ale varujem ťa, asi sa ti nebude páčiť, čo ti poviem. Nepochybne ti povedali len to, že bol skvelý hráč Metlobalu a hrdina," Severus sa uškrnul. "Som si istý, že tvoj . . . krstný otec Black ti rozprával o ich dobrodružstvách Záškodníkov, keď behali po škole, vrhali kliatby na študentov, aj keď oni to nazývali žartíkami, väčšinou však vôbec neboli vtipné, tak ako to robia dvojčatá Weasleyové, ale skôr ponižujúce a bolestivé. Jediní, komu sa zdali zábavné, boli záškodníci. Už vieš o tom incidente v Škriekajúcej búde, ktorý bol tým najhlúpejším a najsmrtelnejším z ich takzvaných vtípkov."
Harry prikývol. Zrazu začal ľutovať, že sa vôbec pýtal. Toto bol určite dosť horký príbeh a takmer povedal Snapovi, aby to nechal tak a nechal minulosť minulosťou. Vedel, že ani on by nechcel hovoriť o trápení, ktoré mu pripravil Dudley a jeho banda. Ale zvedavosť ho premohla, tak radšej mlčal.
Snape pokračoval. "Záškodníci, ako som ich poznal ja a ďalší nešťastní študenti, nerobili len žartíky, oni šikanovali. A James Potter bol ich vodca. Bol ako tvoj bratranec, bohatý, populárny a namyslený. No na rozdiel od neho, Potter bol fešák a dievčatá nad ním slintali ako blbé. Polovicu profesorov očaril svojimi dobrými maniermi, a preto zvykli hľadieť inam, keď išlo o jeho drobné žartíky. Väčšinou útočil na takých, ako ja, Slizolinčanov alebo šprtov alebo oboje. Nikdy sme spolu nevychádzali, a čoskoro to vyhrotilo priam vo vojnu medzi nami. Ale ja som mal len jedného priateľa, ktorý mi strážil chrbát, a práve kvôli tomu ma nenávidel najviac. Vieš, kto bol ten priateľ?"
"Moja mama?"
"Áno. Tvoja mama bola moja najlepšia kamarátka. To sa istým ľuďom nepáčilo, najmä tvojmu otcovi a krstnému otcovi. Že Chrabromilčanka sa opovážila kamarátiť so slizkým Slizolinčanom. Mysleli si, že je pre mňa "príliš dobrá " a často sa snažili presvedčiť ju, aby ma opustila. Ale Lily odmietla, a to Pottera strašne štvalo. Tvoja mama a ja sme si boli veľmi podobní. Obaja sme mali radi Elixíry, ale ona excelovala aj v Čarovaní. Ja som bol rovnako dobrý v Herbológii a tak sme sa dopĺňali. Bol som to ja, kto jej povedal o Čarodejníckom svete, keď sme mali 7 rokov, a tiež som jej povedal o Selene, Mesačnej Pani. Moja mama nás oboch zasvätila do Mystérií, keď sme mali 13.
"Takže, ak si čítal tú knihu, ktorú som ti dal, mal by si si pamätať, že aj keď nie je nutrné formálne uctievanie, sú isté obdobia lunárneho cyklu, kedy môžeš požiadať o Jej požehnanie a Ona k tebe môže prísť a požehnať ti. Väčšinou počas splnu. Hneď, ako sme sa stali novicmi, moja matka ochorela. Vtedy sme sa vrátili do školy, takže som nevedel, aké to bolo zlé, ale obával som sa najhoršieho. Madam Pomfreyová bola jej dobrá kamarátka a práve ona mi povedala, že moja matka je chorá a bude potrebovať dlhšiu liečbu u Sv. Munga. Bol som šokovaný, rozhodol som sa ísť do lesa počas splnu a pomodliť sa k mojej Bohyni, aby pomohla mojej matke. Lily tiež chcela urobiť to isté, tak sme porušili pravidlá, vykĺzli sme z hradu, aby sme mohli ísť na lúku za Hagridovou chalupou. Priniesli sme obetiny v podobe koláčov a maslového ležiaka, tú lúku sme si vybrali, lebo sme vedeli, že tam chodievajú jednorožce, ktoré sú Jej zasvätené.
"Samozrejme, noc splnu je tiež nocou vlkolaka a Záškodníci boli tiež vonku, ale ja s Lily sme to nevedeli. Prišli sme na lúku, rozložili obetiny na biely obrus, ktorý priniesla Lily z internátu a začali sme sa modliť.
"Môžem len predpokladať, že tvoj otec nás našiel náhodou, či už v jeho podobe animága, či mimo nej. Každopádne, prišiel na lúku, zbadal ma a začal ma urážať. On nebol stúpencom Seleny, nazýval ju Bohyňou hlupákov a padaviek, a potom zbadal Lily a obvinil ma z toho, že som ju "skorumpoval ". Bol som naštvaný. Prekazil moju ceremóniu, urazil moju vieru aj moju najlepšiu kamarátku. Bol som tak naštvaný, že som sa ani neunúval vytiahnuť prútik. Len som mu jednu vrazil do zubov. Niež som ho nazval dosť kreatívnou spŕškou nadávok, ktoré som počul od môjho otca."
"Čo sa stalo potom?"
"Udrel ma a zlomil mi nos. Fyzicky som proti nemu nemohol vyhrať, bol vyšší a silnejší. Lily na neho použila štípancovú kliatbu, ale aj tak ma neprestal mlátiť. Spomínam si, že Lily kričala, to už som ležal na zemi pod ním a lapal po dychu, už som začal vidieť hviezdičky, keď Potter vykríkol a spadol zo mňa. Myslel som si, že ho Lily omráčila. Na chvíľu som stratil vedomie, keď som sa prebral, stále som ležal na lúke, Lily mi utierala tvár vlhkou vreckovkou a povedala mi, že sa tam zjavil jednorožec a napadol Pottera, odohnal ho svojim rohom, mňa vyliečil a odišiel.
"Lily bola v úžase. Povedal som jej "Selena chráni Jej vlastných " a potom sme sa vrátili späť do hradu. Nikto nás nevidel vracať sa späť na internáty, ale neskôr sme zistili, že tvojho otca chytil profesor Cypher, lebo ani Neviditeľný plášť neskryje stopy po krvi. Vieš, ten jednorožec celkom pekne nabral na roh jeho arogantný zadok. Týždeň strávil v nemocničnom krídle, aby sa z toho vyliečil, lebo z nejakého dôvodu žiadny z Pomfreyovej elixírov ani mastí to nedokázali úplne zahojiť. Povrávalo sa, že tá rana zanechala na jeho zadku jazvu v tvare hviezdy a Slizolinčania si ho dlho doberali kvôli tomu, že ho „pobozkal“ jednorožec."
Harry sa ticho chechtal. "Zaslúžil si to. Kiež by bol taký jednorožec prišiel a urobil to isté Dudleymu. Aj keď Hagrid mu pričaroval prasačí chvost." Potom si Harry niečo uvedomil: "Takže Selena nikdy nepočula, o čo ste ju žiadali, však?"
"Nie, Harry. Počula, ale odpovedala na to inak, než by sa mi páčilo. Mojej matke dala ešte jeden rok so mnou, než si ju povolala k sebe. Nebolo to to, čo by som chcel, ale nie vždy dostaneš všetko, čo chceš."
"Ja viem." Chvíľu bol ticho, premýšľal o Snapovom príbehu a mračil sa.
"Máš ďalšie otázky, alebo ideme spať?"
"Ja . . . rozmýšľal som. . . ak bol môj otec také hovädo . . . ako to, že nakoniec skončil v manželstve s mojou mamou?"
"Toto, Harry, je otázka, na ktorú nepoznám odpoveď. Sám som to nikdy nepochopil, jediná možnosť je, že sa tvojej mame nejako podarilo vtĺcť do jeho dutej hlavy trochu zdravého rozumu a on ju za to rešpektoval a miloval. Neviem. Vydala sa za neho krátko po tom, ako sme skončili školu a 9 mesiacov na to si sa narodil ty. Dúfam, že Potterovi sa podarilo urobiť aspoň jednu vec poriadne a urobil ju šťastnou. Možno by si mal napísať Blackovi a opýtať sa jeho. Ale viem, že ty si ju urobil šťastnou, a milovala ťa celým svojim bytím, a tak isto aj tvoj otec." Snape vstal, jasne signalizujúc koniec konverzácie. "Dosť bolo otázok na dnes. Je neskoro, obaja sme unavení. Vypi si to mlieko a choď spať."
Harry neprotestoval. Napil sa mlieka s elixírom. Na jeho prekvapenie bolo stále teplé. Vypil ho a takmer okamžite zaspal, pohár mu vykĺzol z ruky.
Severus ho zachytil, než sa stihol rozbiť na zemi, potom zložil Harrymu okuliare a prikryl ho prikrývkou. "Dobrú noc, chlapče," zamrmlal a vybral sa dolu schodmi. Potter sa asi obracia v hrobe, keď vidí, kto vychováva jeho syna teraz, pomyslel si s úškrnom. Kto povedal, že bohovia nemajú zmysel pre humor?
Po noci, akú obaja prežili, Severus a Harry spali až do desiatej, čo je pre oboch nezvyklé. Po raňajkách povedal Severus Harrymu, aby dočítal úlohy z Herbológie a z Elixírov. Harry sa do toho pustil s nadšením, ale keď dočítal Elixíry, jeho pozornosť odviedla kniha o Selene, ktorú mu Severus dal. Cesta záhad vôbec nebola suchý teologický text, aký čakal. V skutočnosti bola písaná ako príbeh a všestranný návod a bola veľmi ľahko čitateľná. Harry sa snažil koncentrovať na svoju Herbológiu, ale volaniu Cesty záhad sa už nedalo odolať.
Po asi desiatich minútach čítania vlastností Ohníčka zvončekotvarého dvakrát, lebo nedával pozor, Harry odložil 1001 rastlín pre ambicióznych Herbológov a vymenil ju za  Cestu záhad. Chvíľku na to ho vtiahlo do deja a čítal o tom, ako sa Selena, niekedy nazývaná Isis, snažila nájsť všetky stratené kúsky svojho milovaného manžela Osirisa, ktoré Set, Boh deštrukcie, roztrúsil po svete a nebesách, aby ho mohla priviesť späť k životu. Čítal o tom, ako sa jej to podarilo a potom mali spolu syna menom Horus, nositeľ Slnka, ktorý zdedil väčšinu magického talentu od matky.
Čítal ako Selena/Isis učila mágiu tých ľudí, ktorí preukázali schopnosť naučiť sa jej, tých, ktorí sa pýtali a rozmýšľali a videli viac než len to obyčajné. Títo prví čarodejníci sa stali kňazmi a kňažkami v Jej chrámoch v Egypte, a neskôr aj v Ríme. Keď rímski mágovia dorazili do Británie, na úteku pred pádom ich ríše, Selena šla s nimi, no niektorí argumentovali, že Ona tam už bola skôr, poznali ju pod menom a s vlastnosťami ako Dia, Veľká Matka. Najprv Jej Rimania stavali svätyne, tak ako to robili doteraz, no niektoré miestne národy to urazilo a Selena svojim uctievačom povedala—Tak mi postavte chrám vo vašich srdciach, lebo ja som všade, vo všetkom, a čo vidí mesiac, to vidím aj Ja. Nepotrebujem veľkolepé stavby z mramoru, aby som počula vaše prosby, vietor je môj poslíček, zašepkajte Moje meno a Ja vás budem počuť, vaše sny a myšlienky letia rýchlejšie, než sokoly k mojim ušiam. Postavte mi chrám vo vašich srdciach a tam budem sídliť, pokiaľ tam bude láska a mágia, ktorá ma bude podporovať. Kameň sa rozpadne, spomienky vyblednú, ale ja zostanem, večná ako mágia, ktorou oplývam.
Potom čítal, ako Selena Požehnala zvieratá a niektorým dala špeciálnu moc a dlhovekosť. Spomedzi nich bol najznámejší jednorožec, posvätný a čistý, s rohom, ktorý hojí rany, lieči otravy, čistí všetko, čoho sa dotkne a odstraňuje kliatby. Tak veľmi Bohyňa milovala Jej jednorožce, že keď jeden z nich opustí Zem, ona si ho vezme do svojho raja, kde s Ňou zostane naveky a bude Ju nasledovať oblohou, keď ňou každú noc kráča. A tak je vražda jednorožca najohavnejším zločinom, aký môže čarodejník spáchať. Ten, kto spácha tak ohavný zločin je Selenou navždy prekliaty a Ona od neho odvráti svoju tvár. On je označený za Zradcu prísahy a odsúdený na smrť, lebo ten, kto zabije nevinnosť, nemá miesto po Jej boku.
Harry čítal tieto slová a cítil mrazenie na chrbte. Spomenul si, že Voldemort zabil jednorožca a vypil jeho krv, čo z neho spravilo niečo viac, než ducha. Videl to na vlastné oči v tú noc v Zakázanom lese. Časť Hrryho bola znechutená a vystrašená pri tom pohľade, a ešte aj teraz mu z tej spomienky bolo zle. Prekliaty, Voldemort bol prekliaty. Spomenul si, ako to vyzeralo, mŕtvy jednorožec na zemi v lese, tak nehybný, veľkolepý život a sila z neho vysatá, jeho biela srsť trochu matná a krvavá, perleťový roh navždy zhasol, úžasný magický život zničený, aby nakŕmil sebeckého čarodejníka a jeho túžbu po večnom živote.
Nikdy na to nezabudne. Dlhé týždne potom mal z toho nočné mory, ale o tom nikto nevedel, lebo na svoju posteľ použil Tíšiace zaklínadlo. Teraz sa mu často snívalo o Cedricovi a o mŕtvom jednorožcovi, alebo teda snívavalo sa mu, kým nestretol mesačného žrebca na čistinke za školou. Teraz jeho sny okupoval nádherný kôň, ktorý mal na čele Znamenie bohyne, a ktorý mu zachránil život.
Poslala ho ku mne Ona? Aj keď nie som jej stúpencom, profesor Snape hovorí, že ma Označila ako dieťa. Znamená to, že som pod Jej ochranou? Ako bol v tú noc on a moja mama?
Sovy, sokoly a jastraby boli tiež zasvätené Jej, a tiež hlady, kone, mačky a vlci. Milovala všetky zvieratá, ale tieto boli Jej obľúbené, a často Ju zobrazovali s niektorým z nich.
Čítal ďalej, prečítal asi polovicu knihy, keď za sebou počul jemné odkašľanie.
Zaskočený sa posadil na posteli a videl, že Severus stojí pri jeho nohách a trochu sa mračí. "Už si si dokončil úlohy, Harry?"
Harry sa začervenal. "Ja . . . nie tak celkom. Prečítal som si úlohu z Elixírov a časť Herbológie, ale potom som . . .umm . . . trochu odbočil." Odložil Seleninu knihu neochotne a ostražito sa pozrel na svojho učiteľa. "Mám problém?"
"Zatiaľ nie. Som rád, že ťa Cesta záhad tak zaujala, avšak . . . tvoje úlohy musia byť na prvom mieste. Neprevracaj na mňa očami, chlapče, zanedbával by som svoje profesorské povinnosti, keby som ti to nepripomenul. Takže očakávam, že do večere dočítaš tú kapitolu z Herbológie."
Harry vzdychol. "Dobre." Znechutene sa pozrel na učebnicu Herbológie. "Osina v zadku!" zamrmlal si popod nos.
"Pardon?" povedal Snape smrteľne jemným tónoom. "Mohli by ste to zopakovať, pán Potter?"
"Uh . . .ja . . .som ne . . . teda . . .nie, pane. Nie, nemohol."
"Myslel som si. Len preto, že nie sme v škole, neznamená, že ma nemusíš rešpektovať, mladý muž. Nadávať mi ti zabezpečí, že budeš čistiť záchody bez mágie, alebo dostaneš za lyžicu oleja z tresčej pečene."
"Olej z tresčej pečene? To je čo do pekla?"
"Rybí olej. Starý liek na chrípku a papuľnatých pubertiakov. Neškodný, ale chutí úplne odporne. V mojom stole v škole mám extra veľkú fľašu pre študentov, ktorí si myslia, že je akceptovateľné, nadávať mi nahlas, alebo popod nos. Druhú mám tu. Pokiaľ ho nechceš ochutnať, navrhujem, aby si si dával pozor na jazyk." Prísne sa na Harryho pozrel.
Harry sklopil zrak. "Prepáčte. Ja som nehovoril o vás . . . ja som nadával na tú úlohu. . . Prečo vôbec dávajú učitelia úlohy na prázdniny? Nie je to strata času?"
"Nie. Letné úlohy majú osviežiť tvoju pamäť a udržať ju ostrú, aby si nemárnil čas na začiatku školského roka opakovaním si učiva z minulého roku. Ušetrí to hodiny práce v triede a umožní nám začať skôr s učivom z nového semestra. Takto nemáme študentov posedávajúcich so syndrómom "Ja sa nudím". Tiež to ukáže učiteľom, kto naozaj študoval,  kto je lenivý, kto potrebuje pomoc, atď."
"Oh." Keď to takto povedal, Harrymu to dávalo zmysel. Veľký zmysel. "Myslím, že to dáva zmysel."
"Som neskutočne rád, že súhlasíš," povedal profesor sarkasticky. Potom trochu zmäkol. "Ohľadom tvojho ďalšieho čítania, chceš, aby som ti niečo objasnil? Čokoľvek, čomu nerozumieš?"
Harry sa zamyslel. Mal veľa otázok, ale rozhodol sa, že začne s tou poslednopu. "Čítal som, že Selena udeľuje niektorým svojim nasledovníkom špeciálne schopnosti, a tak som rozmýšľal, či si môžeme vybrať, čo dostaneme? Alebo ich Ona jednoducho pridelí? Ten chlapík—Libertus, myslím, že tak sa volal—písal, že volal Selenu a Ona mu dala podobu okrídleného sokola, aby mohol uniknúť svojim nepriateľom, ale niekto iný písal, že ho Selena obdarovala nejakými kúzlami, ktoré mu pomohli zachrániť jeho dcéru. Prečo to bolo u oboch odlišné?"
"Selena si vyberá rôzne spôsoby, ako odmení Jej nasledovníkov, Harry. Nepýtaš sa, ako sa rozhodne ti pomôcť, jednoducho prijmeš Jej pomoc. Niektorým jej verným dáva podobu zvierat, a tie zvieratá odzrkadľujú vnútorného ducha daného čarodejníka alebo čarodejnice."
"Myslíte tým, že je to ako podoba Animága?"
"Áno, ale tí, ktorých si vyberie majú vždy znamenie Jej priazne, nech je forma akákoľvek," odpovedal Severus enigmaticky. Už to mal na špičke jazyka, že chlapcovi povie, že on je Mesačný Oheň, ale niečo ho prinútilo zaváhať. Počkaj. Ešte nie je na to správny čas. Počkaj. Zvyknutý počúvať svoj vnútorný hlas, nateraz tie slová prehltol.
"A čo tie kúzla? Ak Ju nasledujete, získate nejakú špeciálnu mágiu?"
"Áno, niekedy. Ona je Pani mágie a Ona dala dar mágie ľudstvu. Najprv sa ukázalo, že ženy sú oveľa vnímavejšie k tomuto Daru a bolo pre ne ľahšie ho používať. Takže jej prvými vyznávačkami boli ženy, ale neskôr aj muži zvládli tento Dar a začali Ju vyznávať."
"Prečo to bolo ľahšie pre ženy?"
"Niektorí hovoria, že ženy sú otvorenejšie spirituálnej stránke existencie, než muži. Viac počúvajú svoj vnútorný hlas. Viac premýšľajú, skôr rozmýšľajú než konajú. Kedysi boli muži veľmi bojovní, lovili a bojovali o prežitie, a tak chvíľu trvalo, než Selenina správa prenikla do ich tvrdých lebiek. Keď sa Egypt ustálil a civilizoval, bolo pre mužských mágov jednoduchšie, prijať dar mágie. Prvý egyptský mág bol pisár, pracoval v chráme Thotha. Volal sa Rahotep a jeho prvý magický skutok bol, že opravil bezcenný zvitok pergamenu, na ktorý nejaký opitý idiot vylial víno. Myslel by si si, že to nebola to žiadna veľká vec, ale uchovalo to cenné vedomisti, takže to bol väčší skutok, než sa zdá. Lebo vedomosti sú moc, Harry, a pre čarodejníka neexistuje väčšia mena. Nie je to náhoda, že prvá veta, ktorú zasvätenec povie, keď prisahá vernosť Jej je "A svoj dar a znalosti o všetkých veciach tajomných aj ostatných zasvätím službe pre Teba. . ." citoval ticho. "Smola, že mnohí z nás to zabudli a myslia iba na žartíky a metlobal."
"Len to, že hrám metlobal neznamená, že som zlý študent... pane.."
"Povedal som, že áno? Hovoril som všeobecne, nemusíš sa hneď rozčuľovať, Potter. Bol to len odpozorovaný fakt, získaný rokmi skúseností. Nevadí mi šport, ale vadí mi, keď moji študenti začnú byť posadnutí hlúpym lietaním na metle a začnú zanedbávať školu pre hru. Má zmysel, že metlobal je mimoškolská aktivita. To znamená, že by malo byť dôležitejšie najprv štúdium. Máš ďalšie otázky, na ktoré potrebuješ odpoveď hneď teraz?"
"Ach . . . Práve som dočítal, ako je Selenino najobľúbenejšie zviera jednorožec a tak som rozmýšľal, prečo jednorožce nemajú radi chlapcov a mužov?"
Severus sa jedovato zachechtal. "Bežné nedorozumenie. Nie je to tak, že by jednorožce neznášali ľudských mužov, oni im jednoducho neveria. Jednorožcom nevadí, keď sa ich dotkne chlapec, ale keď sa z chlapca stane muž, a to myslím tak, že stratí panenstvo, nie že dovŕši dospelosť, potom im jednorožce nebudú dôverovať natoľko, aby sa k nim priblížili. Prečo? Lebo pred storočiami muži lovili jednorožce pre ich rohy a vlasy a zabíjali ich pre šport. Nie je známe, koľko jednorožcov bolo zabitých, len to, že boli takmer vyhynuté, kým prišla na trón Elisabeth I. a ich lov úplne zakázala."
"Aj ona bola jednou z nás?"
"Čarodejnica? Mala v sebe istú silu, zdedenú z matkinej strany. Ale bola nasledovníčkou Seleny, tajnou nasledovníčkou, ale Jej. A počas jej vlády skončilo vyvražďovanie jednorožcov a kráľovstvo prekvitalo a bola nastolená rovnováha. To bola dobrá doba pre čarodejníkov, Rokfort získal prvenstvo a postavenie výbornej čarodejníckej školy a skončili hony na čarodejnice. Elizabeth bola dobrá panovníčka a za svoj kráľovský symbol si zvolila jednorožca a to nebola náhoda. Jej vlastným spôsobom, tým že si ho privlastnila, ukázala svoju oddanosť Lejdy mystérií. Alebo tak veríme my Seleniáni."
"Seleniáni?"
"Slangový termín pre tých, ktorí nasledujú Mesačnú pani. A pokiaľ ide o jednorožce, považuj sa za šťastného, Harry, lebo si bol nakrátko medzi nimi, je to niečo, čo zažilo len veľmi málo čarodejníkov. Ani profesor Dumbledore tým nikdy nebol obdarený."
"A vy, pane?"
Snape pomaly prikývol. "Ale ja som Jej zasvätenec, Harry, a preto jednorožcom neprekáža moja prítomnosť. Ale to, že akcetovali teba, dokazuje, že máš neobvykle silný charakter a dobré srdce. Je to veľká česť."
Harry sa začervenal, nezvyknutý dostávať pochvalu. Nevedel, čo má povedať a tak mlčal so zrakom sklopeným na svoje ruky zložené v lone. "Oh. No, hmm . . . ďakujem, že ste mi to povedali a myslím, že by som sa mal vrátiť k Herbologii."
"Áno. Do večere máš ešte dve hodiny. Zavolám ťa, keď bude hotová."
Potom nechal Harryho čítať o bezkoreňových magických rastlinách a vrátil sa do kuchyne, pripravovať večeru.
Po večeri, na Harryho zdesenie, ho profesor Snape začal skúšať z toho, čo si prečítal. "Neverili ste mi, že si to prečítam, pane?" opýtal sa Harry naštvane.
"Že to prečítaš, áno, že si to zapamätáš, to je už iný príbeh." Povedal Severus úprimne. Potom si s Harrym prešli tie časti, s ktorými mal problém a povedal mu, aby si tú časť prečítal znovu a zajtra prešiel na Transfiguráciu a Čarovanie.
"Fajn," povedal Harry trochu zamračene, lebo zvyčajne si úlohy robil vo vlaku na ceste do školy a okopíroval ich od Hermiony, nebol zbyknutý, že dospelému záleží na tom, ako dobre sa učí.
"Prístup, pán Potter," napomenul ho profesor.
"Aký prístup?"
"V hlase máš istý nádych skučania, ktoré ma rozčuľuje."
"Nie, nemám!"
Severus si prekrížil ruky na hrudi a varovne na svojho zverenca zazrel. "Celkom určite máš a neodporuj mi. Toto je tvoje prvé varovanie. Zmeň prístup, inak pôjdeš von s vedrom farby a vybieliš plot, až kým si nesponenieš na dobré vychovanie."
Harry dramaticky rozhodil rukami. "Tomuto fakt nemôžem uveriť. Povedal som iba fajn a už ma tu moralizujete?"
Severus sa zamračil. "Nebolo to to, čo si povedal, ale ako si to povedal."
Harry v tichosti penil. Vážne, teraz už bol Snape nemožný! "Idem sa prejsť." Vyrazil ku zadným dverám, rozhodnutý, že musí odísť skôr, než povie niečo nevhodné.
Severus sa postavil pred neho. "Neopustíš tento dom bez toho, aby si si vypýtal povolenie."
Harry zastal. "Okej! Môžem sa ísť prejsť?"
"Pane."
"Huh?"
"Rešpekt, pán Potter. Inak sa môžeš ísť prejsť k plotu s farbou a štetcom."
Harry zaťal zuby. "Môžem ísť na prechádzku, pane?"
"Môžeš. Buď späť pri západe slnka a ne—"
"Nechoď do Sherwoodskeho lesa, viem," dokončil Harry a prevrátil očami. Potom prešiel ku dverám a zabuchol ich za sebou. Vážne, Snape vie byť niekedy poriadna osina v zadku!
Zrazu sa zadné dvere otvorili a Severus vyšiel von a v očiach sa mu blýskalo. Ako sa ten malý smrad opovažuje takto trieskať dverami? Tá drzosť! No tak toto mu tolerovať nebude. Tento drzý prístup zarazí ešte v zárodku a hneď tu a teraz!
Dlhými krokmi dobehol svojho zverenca a vyprskol: "Harry James Potter, v mojom dome nebudeš trieskať dverami! Zostaň tam, kde si."
Harry zastal, ako keby ho trafil Imperius. Tento tón od Severusa nepočul už niekoľko týždňov, ale stále mal silu zmraziť ho na mieste. Pozrel na profesora pomedzi ofinu. Žalúdok mu spadol kamsi do tenisiek. Au, do pekla, teraz dostanem. To som nemal robiť. Fakt som to nemal spraviť. "Pane?"
"Netituluj ma a netvár sa nevinne!" vyprskol Snape. "Varoval som ťa dvakrát o tvojom prístupe. A neobťažuj sa popierať, že žiadny nemáš, lebo to je lož. Odmietam tolerovať tvoju drzosť." Luskol prstami a plechovka riedkej bielej farby na plot sa zhmotnila v jeho ruke, spolu so štetcom. "Mazaj k plotu a začni ho natierať, Potter. Uvidíme, či to zmení tvoj drzý prístup. Natieraj až po ten strom dolu," ukázal na strom, pod ktorým včera sedeli a zhovárali sa. "Máš dve hodiny." Vrazil farbu a štetec Harrymu do rúk. "No? Budeš tu stáť celú noc ako idiot, alebo začneš?"
Harry si vzal nástroje a začal sa ospravedlňovať, ale Severus zmizol skôr, než vôbec stihol otvoriť ústa. Pozrel sa nešťastne na farbu a na plot. Dobre si dopadol, Harry. Zvládol si to bravúrne! Vieš dobre, že papuľovať sa nemá. Máš šťastie, že on nie je strýko Vernon, inak by si odišiel s monoklom a rozbitou hubou za tvoje odvrávanie, napomínalo ho svedomie.
Prešiel k plotu, ktorý alabastrovo žiaril v zapadajúcom slnku a ponoril štetec do farby.
O dve hodiny neskôr Harryho už všetko bolelo, chrbát ho až pálil od toho, ako bol zohnutý a ruka ho bolela z držania štetca, ktorý akoby s každým ťahom oťažieval. Došiel až k stromu a teraz chvíľu oddychoval. Bol celý pofŕkaný od farby a unavený, doteraz mu nikto nepovedal, aká je to vlastne fuška, natierať plot, ani to, že tá poondiata farba steká, takže treba miesto pretrieť viackrát.
Ale svoju drzosť si už zo seba vybil na neživom plote a teraz bol pokojný a pripravený ísť dnu a ospravedlniť sa. Len dúfal, že Severus sa upokojil dosť na to, aby ospravedlnenie prijal. Rukou si utrel čelo a rozmýšľal, čo sa stane s chlapcom, ktorý bude priveľmi rozčuľovať svojho profesora elixírov? Pred pár mesiacmi by bol šťastný ako blcha, že Snapovi papuľoval a vyviedol ho z rovnováhy, ale teraz . . . teraz sa cítil previnilo a zahanbene. A divné je, že to spravil reflexívne, bez toho, aby si to uvedomil.
Nabudúce už bude múdrejší. Dotlačil Severusa priďaleko a dostal za to na zadok, teda obrazne. Natiahol sa a zastonal. Prekliaty Snape a jeho nápady na najkreatívnejšie bolestivé spôsoby trestu pre deti! Kde k tomu vlastne prišiel? Pýtal si radu od Seleny? Harryho chrbát a ramená boleli, ako keby ho niekto zmlátil trstenicou. Už mu nikdy nebudem odvrávať. Radšej by som drhol kotlíky alebo pitval potkany. Ooohh!
Pozrel sa na plot, zhodnotil, že to nevyzerá zle na prvý pokus a dúfal, že Snape neočakáva profesionálny výsledok. Precvičil si ramená, zastonal a strčil štetec do takmer prázdnej plechovky s farbou. Aspoň, že už nemal žiadnu farbu, takže aj keby Snape chcel, Harry sa nemohol vrátiť a natrieť plot odznova. Pokiaľ nedostane ďalšiu poondiatu plechovku, pomyslel si Harry nešťastne.
Oh prosím, Selena, nech už nemá ďalšiu farbu v zásobe, naozaj som sa poučil. Chcel si utrieť ruky do už aj tak farbou zničených nohavíc, keď začul známy zvuk kopýt.
Strhol sa, akoby ho bodol do zadku horúci drôt.
Tam, na opačnej strane pastviny, ľahkým klusom prichádzal k nemu čierny žrebec, ktorého videl naposledy na Rokforte. Kôň bežal ako čierny plameň, jeho dlhé nohy ladne skracovali vzdialenosť medzi nimi. Harry mohol len stáť a sledovať, ako sa kôň blížil k plotu, jeho hriva viala ponad jeho masívne ramená, jeho Znamenie polmesiaca žiarilo na jeho čele.
Hrudy hliny odlietali spod jeho kopýt, keď sa rozbehol smerom k plotu. Nezdalo sa, že by spomalil.
Paralyzovaný Harry zdesene sledoval, ako sa kôň rúti samovražedným tempom priamo na plot. Zodvihol ruku, aby sa ho pokúsil zastaviť. Nie, nie, on nezastaví, narazí do toho plota a ja s tým nič nespravím! Bál sa kričať, lebo by toho koňa mohol ešte viac vyplašiť, ale vnútorne kričal, Stop, prosím zastav!
Zatvoril oči, kôň bol asi meter od plotu, oči sa mu leskli a hlasno fŕkal, jeho kopytá dopadali v neustálom rytme. Čakal na zvuk trieštiacich sa lát, na bolestivé erdžanie, keď kôň narazí do plota a spadne.
Bolo ticho.
Harry opatrne otvoril oči.
Žrebec stál asi pol metra od plota, pohadzoval hrivou a šibalsky sa mu leskli jeho tmavé oči.
"Dočerta! Chceš mi privodiť infarkt, alebo čo?"
Pohrozil žrebcovi prstom.
Kôň si odfrkol a hlasno zaerdžal.
Do ti vraciam, Potter, za všetky tie razy, keď si ho skoro privodil ty mne.
"Pšt! Chceš, aby ťa profesor počul? Už je aj tak dosť naštvaný kvôli mne, nemyslím si, že by sa mu páčilo, že sa mu len tak z ničoho nič objavil na dvore kôň, aj keď si označený Jej znamením."
Kôň ticho zaerdžal a oňuchal čerstvo natretý plot, znechutene si odfrkol a pohodiac hrivou, odskočil.
"Nepribližuj sa k tomu, pokiaľ nechceš mať biely fľak aj na nose, aby sa hodil k tomu na tvojom čele," varoval ho Harry. "Trvalo mi dve hodiny, než som ten prekliaty plot natrel a fakt je to na prd robota."
Žrebec sa na neho pozrel a potriasol hlavou. Dobre. Je to trest, nemá to byť zábava. Ale vyzeráš, ako keby si s tou farbou prehral vojnu, Potter.
"Ako si sa sem vôbec dostal? Rokfort je . . . kilometre ďaleko odtiaľto. Čo si nasadol na mesačný lúč?"
Mesačný Oheň ostro zaerdžal.
Harry by odprisahal, že sa smial.
"Dobre, to je jedno. Asi na tom nezáleží. Teraz si tu. Chýbal si mi, vieš." Povedal Harry tichým hlasom. "Prepáč, nemám pre teba žiadne dobroty, nečakal som ťa."
Zodvihol pravú ruku, dlaňou nahor.
Mesačný Oheň prišiel k plotu, hlavu nahol ponad a jemne fúkol čarodejníkovi do dlane. Potom štuchol nosom Harrymu do ruky.
"Hej, to šteklí," chechtal sa chlapec. Žrebec na neho hľadel a v jeho očiach bolo niečo viac, než len zvieracia inteligencia. "Ty si magický kôň. A myslím, že rozumieš všetkému, čo hovorím."
Mesačný Oheň prikývol. Áno, rozumiem. Každé slovo, mláďa. Tak dávaj pozor, čo hovoríš.
Harry pokračoval, ticho sa zhováral so žrebcom a jemne hladil jeho saténové líce. Povedal Mesačnému Ohňu, čo všetko sa stalo, potom mu povedal, aký je vďačný, že ho Snape takto prichýlil, ale niekedy mu ten chlap fakt liezol na nervy s jeho poondiatymi pravidlami slušného správania, či ako to nazýval.
A ty mi tiež lezieš na nervy, chlapče, tvojim drzým prístupom. Ale navyše, je to aj vekom. Ja som nebol iný. Vlastne som bol asi ešte horší. Hravo potiahol Harryho za vlasy.
"Hej! Prestaň s tým, ráno som si umyl vlasy." Hravo štuchol koňa do nosa a žrebec odskočil.
"Nechoď! Prepáč, nechcel som ťa vyplašiť," zavolal na neho Harry sklamane.
Mesačný Oheň potriasol hlavou, dupol nohou a preklusal výbeh dookola, zdalo sa, akoby sa jeho kopytá sotva dotýkali zeme. Je neskoro. Musíš sa vrátiť dnu, aby sme sa mohli pozhovárať.
Kroky žrebca sa predĺžili, začal cválať a odbehol na koniec výbehu, preskočil plot s nenútenou jednoduchosťou a zmizol v lese.
Opustený Harry sledoval, ako odchádza. Kopol do kolu v plote a zaskučal, keď si nakopol palec. "Do riti! Neviem, čo je so mnou zle. V poslednej dobe vždy všetko poseriem."
Chvíľu ešte sledoval, či sa žrebec nevráti, ale už ho nebolo vidieť.
Vliekol sa hore schodmi na verandu, odložil prázdnu plechovku a štetec, vyzul si topánky a očistil ich Čistiacim kúzlom. Nechal ich mokré, ale čisté, bez fľakov od farby a vošiel do domu len v ponožkách.
Obzrel sa, ale nevidel žiadne známky profesorovej prítomnosti v kuchyni ani na prízemí, v krbe ale príjemne pukal oheň, svetlo svietilo a na stolíku ležala otvorená kniha vedľa nedopitého pohára maslového ležiaku.
Možno šiel dolu do laboratória, pomyslel si Harry a potichu vyšiel hore schodmi, aby sa osprchoval. Dúfam, že profesor pozná nejaké kúzlo, ktoré odstráni farbu z oblečenia.
O 20 minút neskôr, po nekonečnom drhnutí a namáčaní, Harry zliezol dolu v modrom pyžame a župane a papučiach, mal tu úplne nové veci, lebo Severusovi stačil jediný pohľad na jeho letné oblečenie a vyhlásil ho za vhodné jedine na podkúrenie. Hneď druhý deň po tom, čo sem Harry prišiel, išli spolu do mesta na nákup a Snape mu kúpil všetko nové, od spodného prádla, cez ponožky, rifle, tričká—úplne všetko. Pyžamo, ktoré mal teraz na sebe bolo jeho najobľúbenejšie z tých piatich, ktoré dostal.
Odľahlo mu, keď videl svojho učiteľa sedieť dolu na gauči, čítal knihu a pil maslového ležiaka. Tiež bol oblečený v župane a pyžame, podobne ako Harry.
"Pane? Dokončil som plot," Povedal Harry trochu nesmelo.
Severus odložil knihu a pozrel sa na chlapca stojaceho pri konci gauča. "Verím, že si sa poučil?"
"Áno, pane. Mrzí ma, že som predtým odvrával."
"Snaž sa, aby sa to neopakovalo. Lebo inak...," povedal Severus a privolal chlapca bližšie k sebe. "V kanvici je čaj a čerstvé pečivo je v kuchyni na stole, ak chceš. Dones ich sem a posaď sa. Musím s tebou niečo prediskutovať."
Čo som ešte spravil zle? Rozmýšľal Harry horúčkovito, kým kráčal do kuchyne. Rozmýšľal, či porušil nejaké pravidlo, ale na nič neprišiel. Rýchlo si nalial čaj, pridal veľa cukru a zobral si veľký škoricový croissant, čerstvo upečený a chrumkavý.
Severus nechal Harryho jesť, potešený tým, ako sa u chlapca pomaly rozvinul zdravý apetít, odkedy bol preč z Privátnej cesty.
Harry s chuťou zjedol croissant, aj keď bol nervózny, poriadne vyhladol, kým natrel plot. Potom pomaly vypil čaj, kútikom oka sledujúc profesora. Snape nevyzeral nahnevane. Ale to ešte nič neznamenalo. Videl toho muža prejsť od tajomného po naštvaného v zlomku sekundy. Snažil sa oddialiť nevyhnutné poúčanie, o ktorom vedel, že určite príde. A tak povedal: "Profesor, viete o tom koňovi, o ktorom som vám hovoril v škole? Čierny žrebec s polmesiacom na čele, ktorý mi vtedy zachránil život? No on . . . dnes prišiel sem. Jednoducho sa zjavil odnikadiaľ, neviem, ako ma tu našiel, ale v jednu chvíľu som bol úplne sám a zrazu cválal ku mne. Teraz už je preč, ale prisahám, že som ho naozaj videl! Ak sa pozriete vonku, uvidíte tam jeho stopy. Neklamem."
"Harry, nadýchni sa."
Harry prestal rozprávať. Čakal, kedy začne poučovanie, ale profesor sa na neho len zvláštne pozrel a povedal: "Ten žrebec sa volá Mesačný Oheň."
"Vy . . . Vy ho poznáte? Už ste ho niekedy videli?"
"Veľakrát."
"On nikomu nepatrí, však? Teda, on sa správa ako divoký."
"To je. Nikomu nepatrí, teda okrem seba samého a Lejdy Mystérií. A okrem teba, nikdy nikomu nedovolil, aby na ňom jazdil."
"Ja som na ňom v skutočnosti nejazdil, profesor. Skôr som len visel. Mal som šťastie, že ma nezhodil."
"Nikdy. Nie pri úteku pred Smrťožrútmi. Prisahal, že ťa bude chrániť."
Harry na neho prekvapene zízal. "Ako to viete, pane? Povedala vám to Selena?"
"Ona mi nemusí o Mesačnom Ohni nič hovoriť. Poznám ho tak dobre, ako poznám sám seba. Lebo ja som ten čierny žrebec, na ktorom si tú noc sedel." priznal Snape.
"Čo?" Harry skoro spadol z gauča. "Vy . . .ten kôň . . . Vy ste Animágus! Ako môj otec a Sirius."
Snape vystrúhal grimasu pri porovnaní jeho so Záškodníkmi. "Nie. Nie ako oni. Ich forma pochádza z kúzla, moju mi darovala bohyňa. Ona mi dala Jej priazeň, keď som mal 16 a odvtedy som Mesačný Oheň."
Harryho zelené oči boli doširoka otvorené od údivu. "celý ten čas . . . to ste boli vy. . .tú prvú noc, tak ste vedeli o tom, že som bol vonku s Hermionou . . . a potom . . ." začervenal sa a ťažko prehltol. Povedal žrebcovi o veciach doma, o sebe, ktoré nikto nikdy nevedel, a celý ten čas si vylieval srdce práve pred Severusom Snapeom. "Vy ste to vedeli . . . vedeli ste o Dursleyovcoch. Prečo ste to jednoducho nenahlásili Dumbledorovi?" vykríkol Harry naštvane. "Prečo ste ma donútili povedať to, keď ste mu to mohol jednoducho povedať sám!"
"Lebo by som to nemohol urobiť bez toho, aby som neodhalil riaditeľovi celú pravdu."
"Akú pravdu? Že ste tajný špión?" bol tak naštvaný, že mu nezáležalo, že tón jeho hlasu je bez rešpektu.
Na jeho obrovský šok, majster elixírov sa na neho uškrnul. "To pre neho nie je tajomstvo, ja som bol jeho špión odkedy som skončil školu. Už som ti raz povedal, že mám mnohé tajomstvá a nie všetky ti môžem povedať. Fakt, že som Mesačný Oheň je jedným z nich. Nikto nevie o mojej druhej podobe."
"Ani moja mama to nevedela?"
Severus pokrútil hlavou. "Nie. Len ty."
"Prečo mi to hovoríte?"
"Lebo si zaslúžiš vedieť, že som moju zvieraciu podobu nepoužil na to, aby som ťa osobne špehoval. Išiel som si zabehať pri mesačnom svite spolu s jednorožcami, a keď som sa vrátil na čistinu, videl som ťa tam plakať. Čo som mal robiť? Nemohol som ťa nechať samotného, bol si príliš zraniteľný, tak som tam zostal a sledoval ťa. Nebola to náhoda, že sme sa vtedy stretli, Harry. Selena mi ťa priviedla do cesty z nejakého dôvodu."
"Z akého dôvodu? Aby ste mohli počúvať, ako spravím zo seba blbca, tým, že vám poviem veci, ktoré by som nepovedal ani mojej priateľke?" začervenal sa, ale nazvať Hermionu priateľkou, aj keď to ešte nebolo oficiálne, bola pravda.
Severus vzdychol. "Veci nie sú vždy také, ako vyzerajú. Ako špión nemôžem slobodne veci odhaľovať, a keby som to urobil, mohli by ma zabiť, keďže som často používal moju zvieraciu podobu, aby som sa dozvedel informácie od Smrťožrútov. Som neregistrovaný animágus, a len to ma udržalo nažive posledných 13 rokov, lebo na ministerstve pracujú Smrťožrúti a sympatizanti Veď Vieš Koho, a ani ja ich všetkých nepoznám. Hrám veľmi nebezpečnú hru, Harry, predstieram, že som špión Temného pána na Rokforte a dávam mu falošné informácie o Dumbledorovi a jeho plánoch, hrám sa na perfektného Smrťožrúta, ale jediný pohľad na môjho žrebca by ma zničil, lebo všetci Seleniáni sú zaprisahaní bojovať proti temným čarodejníkom. Nesiem toto Znamenie, nemal by som ho, keby som Ju zavrhol. Takže nikto nesmie vedieť, že Severus Snape a Mesačný Oheň sú jeden a ten istý človek."
"Takže je aj pre mňa nebezpečné, poznať pravdu," uznal Harry, začal sa dostávať cez svoj prvotný šok a hnev a začínal rozmýšľať. "Vymažete mi spomienky?"
"Keby som to chcel urobiť, bol by som radšej ticho. Ako som povedal predtým, zaslúžiš si to vedieť."
"Mali ste mi to povedať predtým!"
"Pred čím? Než sme prišli na Privátnu cestu? Než som privolal pohromu na tvojich príbuzných a musel monitorovať kliatbu? Alebo možno myslíš počas tvojich trestov po škole so mnou? Harry, vtedy si mi neveril a ja som potreboval zistiť pravdu o tvojich príbuzných. Keby si vedel, že som Mesačný Oheň, povedal by si mi to? Nie. Potreboval si pomoc, a toto bol jediný spôsob, ako som ti mohol pomôcť. Nemal som čas, aby som ťa presvedčil, aby si sa mi pomaly priznal, do konca semestra zostával týždeň, a ja som vedel len to, že nech ťa doma čaká čokoľvek, bojíš sa tam vrátiť. A viem len o jedinom dôvode, ktorý to mohol spôsobiť. Bol si zneužívaný."
"Ale ak ste to vedeli . . . prečo ste ma donútili priznať to v Rytierskom autobuse?"
"Lebo som nevedel všetko. Nepovedal si mi všetko a potreboval si to povedať, potreboval si sa vyrozprávať, než to stihlo otráviť tvoju dušu. Bolo to pre teba terapeutické. Mrzí ma, že som ti to nepovedal o pár dní skôr, ale vždy mi do toho niečo prišlo, ako úmrtie tvojich príbuzných. Alebo dnes, chcel som ti to povedať po obede, ale odvrával si mi a namiesto toho si ma donútil, aby som ti dal trest."
"Ale prišli ste za mnou ako Mesačný Oheň."
"Áno. Často mením podobu a idem si zabehať, keď sa dá. Uvoľňuje to stres a môžem jasne rozmýšľať. Lejdy vybrala správne, keď mi dala túto podobu. Ako Severus Snape, musím žiť život plný tajomstiev a klamstiev, aspoň, kým nebude zničený Ten Koho Netreba Menovať. Ale ako Mesačný Oheň som slobodný a môžem ísť kam chcem a nikomu sa nemusím klaňať." V jeho očiach sa leskla hrdosť, rovnaký lesk videl Harry v očiach čierneho žrebca.
"Tak . . . keď ste Mesačný Oheň, premýšľate viac ako kôň, alebo ako človek?"
"Je to komplikované. Mám svoje spomienky a vedomosti, viem, že som tiež človek menom Severus Snape, ale väčšina mojich reakcií a emócií sú tie divokého žrebca. Rozumiem ľudskej reči tou časťou, ktorá je stále ľudská, ale žrebec rozumie len tónom a pachom. Ako Mesačný Oheň tiež "hovorím" s ostatnými konskými druhmi, alebo im podobnými magickými tvormi— ako pegasy a jednorožce. Polmesiac mi umožňuje čerpať silu z mesiaca a tiež vďaka nemu vidím v tme. Tak som rýchlo našiel cestu v temnom lese, keď po teba prišli Smrťožrúti."
Pri spomienke na tú divokú jazdu sa Harry zamračil, ale potom si spomenul ako stretol jednorožce a už len to za to stálo. Tiež si spomenul, ako sa Mesačný Oheň naháňal so žriebätami a usmial sa. "Hrali ste sa so žriebätami."
"Áno. Často to robím, je to jediná možnosť, ako mať od nich pokoj, unaviť tie malé potvory, kým nezaspia."
"Viete, že ste oveľa milší ako Mesačný Oheň," poznamenal Harry s úškrnom.
Severus sa otočil a zazrel na neho. "Ja, a milý? Odhryzni si jazyk! Ja nie som nikdy milý."
"Zachránili ste ma od mojich strašných príbuzných. Čo to potom je, ak nie milé?"
"Nevyhnutné," odpovedal profesor. "Prisahal som, že ťa budem chrániť."
"Aj keby ste neprisahali, aj tak by ste to spravil," predpokladal Harry a bol si istý, že má pravdu. "A to je poriadne milé, profesor Snape."
"Hmfh! Špión si nemôže dovoliť, byť milý, Harry James Potter. Inak ho zabijú."
"Mesačný Oheň nie je špión," poukázal Harry. "A odkedy som sem prišiel, ste ku mne milý, pane. Okrem toho, keď som musel natierať ten poondiaty plot. Vtedy ste boli protivný."
"Oh, skutočne? Ak si nedáš pozor na jazyk, zistíš, o koľko protivnejší viem byť."
"Čo? Čo som povedal?"
"Že som ťa donútil natierať ten poondiaty plot," odpovedal Severus.
"Hups. To mi len vykĺzlo."
"Ešte raz a dostaneš za lyžicu oleja z tresčej pečene."
Harry zvraštil tvár. "Mám vás radšej ako koňa."
"Niekedy aj ja," priznal Severus, veľmi potichu. Žrebec bol srdcom toho, kým bol, jeho duša dostala telo ako jeho najskutočnejšia podstata magická aj fyzická.
Harry dlho mlčal, rozmýšľal nad tým, čo mu Snape povedal. Stále ho trochu mrzelo, že mu Severus nepovedal hneď, kým je, ale, toto bol Severus Snape, o kom uvažoval. Tento muž je ako matrioška, keď otvoríš jednu, nájdeš pod ňou ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu, a každá je zamknutá a chránená kúzlami ako nedobytná pevnosť. Harry vedel, že Severus sa naučil už v mladosti, ako sa chrániť, toto bolo posolstvo zneužívania, ktoré Harry dobre poznal. Nikdy nikoho nenechal vidieť, kým skutočne je. Dokonca ani moju mamu. Teda aspoň nikoho smrteľného. Pochybujem, že môže mať tajomstvá pred bohyňou. Len ja to viem. Stále tomu nerozumel. Lebo si zaslúžiš, vedieť to mu nestačilo. Je možné, že Snape, ktorý nikomu nedôveroval, dôveroval Harrymu?
Harry si spomenul na ten pocit jednoty, to zvláštne spojenie, ktoré cítil, keď sedel na žrebcovi. Cítil to aj Mesačný Oheň? Bol to dôvod, prečo sa zdôveril Harrymu s jeho najstráženejším tajomstvom? Lebo obaja boli vyvolení Bohyňou?
Vzhliadol k profesorovi, ktorý ho v tichosti sledoval.
"Nezradím vás, pane." Z nejakého dôvodu to potreboval povedať. A Snape to potreboval počuť.
"Ja viem." Aj tak ho chlapcove slová hriali pri srdci. "Tak, odpúšťaš mi moju nutnú lož?"
"Prečo ste mi to povedali? Prečo vám záleží na tom, či to viem, alebo nie?" Harry odpovedal na jeho otázku otázkou.
Severus vzdychol. "Tvrdohlavý chalan. Chceš vedieť celý dôvod? Ty si tým, čím som bol kedysi dávno ja. Mladý, citlivý a zranený. Máš potenciál stať sa veľkou silou pre dobro alebo pre zlo. Nechcem, aby sa z teba stalo to, čo zo mňa—cynický, tvrdý a sám. Tak ti dávam šancu, ktorú som ja nikdy nedostal, mať mentora a udržať si tú prekliatu nevinnosť, ktorú sa ti napriek všetkému podarilo zachovať. Dal som sľub tvojej matke, že ťa budem chrániť, ale to nie je dôvod, prečo som ti povedal o Mesačnom Ohni. Je to preto, že vzťah treba budovať na pravde a nie lži. Chcem, aby si mi veril, že na teba dám pozor. Naučím ťa, čo musíš vedieť, aby si prežil tú šialenú beštiu, ktorá sa ťa snaží zabiť. A potom môžeš žiť normálny život, alebo tak normálny ako sa podarí jednému z nás."
"Jednému z nás? Myslíte čarodejníkov? Alebo Seleninych vyvolených?"
"Oboch. Dostatočná odpoveď na tvoju otázku?"
"Hej." Narovnal ramená a ticho vydýchol. Snape mu verí. Cítil sa poctený. Aspoň niekto mu verí. "Trochu ma mrzí, že ste mi to nepovedali skôr, ale . . . pri tom, ako mi celý život klamala teta Petunia a strýko Vernon, o tom kto a čo vlastne som, a ja som to nakoniec prekonal, dokážem vám odpustiť. Rozumiem prečo. Aj ja mám svoje tajomstvá."
Ich pohľady sa stretli vo vzájomnom momente porozumenia. Nebolo treba povedať nič viac.
Severus prerušil očný kontakt asi po minúte, lebo ani jeden z nich neradi odhaľovali svoju dušu tak ľahko. "Ešte čaj?"
"Áno, prosím."
Kanvica priletela z kuchyne a naliala čaj Harrymu do šálky. Za ňou priletela kanvička s mliekom a cukornička. Harry sledoval, ako sa mu nasypali tri lyžičky cukru do šálky a zamiešali. "Ako ste to vedeli?"
"Pozorovanie je hlavná vlastnosť špióna. Sledujte a učte sa, pán Potter."
Harry si odpil z čaju. "Perfektný."
"Ak rád piješ cukor," povedal Majster elixírov so znechutenou grimasou.
"Tak . . . čo sa stane teraz?"
Šialený lesk sa objavil v očiach staršieho čarodejníka. "Teraz budeš mať ďalšiu lekciu, ktorú budeš musieť zvládnuť počas leta okrem bezprútikovej mágie."
"Čo, akú? Chcete ma naučiť, ako sa stať Animágom?" opýtal sa chlapec horlivo.
Severus pokrútil hlavou. "Nie. To nie je oblasť mojich odborných znalostí. Ja som dostal schopnosť meniť formy, nenaučil som sa na to kúzlo."
"Oh." Harry posmutnel. "Tak potom čo iné?"
"Je to znalosť, ktorú kedysi zvládli všetci čarodejníci a čarodejnice popri lietaní na metle. Jazda na koni." Zasmial sa na chlapcovom výraze, ktorý bol niekde medzi potešeným a zdeseným. "Nebude to bolieť. Veľmi."
 
 
17.09.2019 20:38:23
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one