Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

2. Polnočné rande

Opäť venované Dobby.

Biggi
 
Sníva sa mi to? Zaspal som tu a toto je len nejaká zvláštna vízia, alebo niečo také? Harry si pošúchal oči a utrel dôkazy svojho nedávneho psychického zrútenia. Nenávidel, keď plakal, naučil sa už dávno, že slzy sú slabosť, ktorú si nemôže dovoliť a ktorá mu neprinesie nič, iba výsmech a zosmiešňovanie. Nikdy nič nevyriešili a vlastne veci iba zhoršili. Takže sa prestal vzdávať nutkaniu plakať, až dodnes, keď všetok jeho uzatvorený žiaľ nad Cedricovou smrťou a jeho vina v tom, že toho chlapca zatiahol do vojny, ktorú nemohol vyhrať, a fakt, že teraz sa bude musieť vrátiť na miesto, ktoré nenávidí, to všetko ho premohlo. Utiekol z klubovne, kde Chrabromilčania oslavovali jeho víťazstvo, víťazstvo, ktoré bolo teraz bezcenné a horké, kvôli Cedricovej smrti. Všetkým im povedal, že ide do postele, že je unavený a potom si vzal svoj plášť a prešmykol sa von cez portrétovú dieru a našiel cestu sem, na túto tichú lúku.
Ani nevedel, kam ide, jednoducho začal bežať a nejako ho sem nohy doniesli. Tu bol voľný, aspoň mohol dať voľný priebeh jeho ohavnej vine a smútku a nešťastiu. Reakcie ostatných spolužiakov, ktorí boli najprv šokovaní a zhrození, ale teraz chceli Cedricovu smrť hodiť za hlavu a oslavovať Harryho nečakané víťazstvo, sa mu zdali povrchné a nedospelé. Cedric zomrel, zbytočná smrť, lebo Harry trval na tom, že sa o víťazstvo podelia. Keby tam jednoducho išiel sám, namiesto toho, aby bol tak poondiato férový, Cedric by bol nažive. To ťažilo jeho dušu a trhalo ho na kusy, takže utiekol, hľadal miesto, kde bude sám, kde sa bude môcť rozsypať sám.
Až na to, že tá lúka nebola tak odľahlá, ako si myslel.
"Odkiaľ si prišiel?" opýtal sa, jeho hlas bol chrapľavý od plaču.
Kôň nepohol ani kopytom, jednoducho tam stál, odfrkol si a hľadel ďalej.
Harry nemal žiadne skúsenosti s koňmi, vyrastal na predmestí, ale bol si takmer istý, že žiadny normálny kôň by na neho nehľadel tak intenzívne. Môže to byť magický kôň? Želal si, aby dával viac pozor na hodinách Starostlivosti o zázračné kone a naozaj čítal učebnicu, namiesto toho, aby sa snažil len z polovice. Možno potom by vedel, aký je to kôň, ktorý má na čele biely znak polmesiaca. Žrebec bol obrovský, aspoň Harry si to myslel, ale to obrovské zviera sa nehýbalo, očividne bol menej ľakavý, než iné kone. Harry niekde čítal, že kone sa zvyknú zľaknúť hlasných zvukov a prudkých pohybov. Rozmýšľal, či to platí aj pre magické kone.
"Patríš niekomu? Utiekol si?" opýtal sa Harry tichým a pokojným hlasom.
Žrebec potriasol hlavou, ako keby odpovedal na chlapcovu otázku. Nepatrím nikomu okrem seba samého, Potter. To je teda nápad! A čo sa týka úteku, nebuď smiešny. Nie je miesto, kam by som mohol utiecť pred mojou prísahou, aj keď by som chcel. Moje slovo je môj záväzok a ja ho dodržím, bez ohľadu na to, ako mi to budeš sťažovať.
Harry hľadel do krásnych tmavých očí a z nejakého dôvodu cítil, že ten kôň mu rozumie. V jeho očiach žiarila inteligencia, ktorá mu vravela, že to nie je obyčajné zviera. "Si krásny, vieš o tom? Nikdy predtým som nevidel koňa ako si ty. Myslím . . . myslím, že si magický."
Čierny kôň znovu prikývol. Presne tak, Potter, a nikdy neuvidíš mne podobného, pretože ja som jediný svojho druhu. Úžasná dedukcia! Mal by som ti udeliť body za to, že nie si taký hlúpy, ako vyzeráš. Ale to neodpovedá na moju otázku, prečo si tu a nie zahrabaný v perinách vo svojej posteli v Chrabromilskej veži.
Harry vzdychol a prehrabol si prstami svoje večne strapaté vlasy. "Myslím, že si divý kôň, aj keď som si nemyslel, že tu v okolí nejaké žijú. Asi som sa mýlil."
Žrebec si posmešne odfrkol. To je teda prekvapenie!
Harry opatrne vstal a natiahol ruku, aby ju mohol žrebec oňuchať.
Čierny kôň sklonil hlavu a vydýchol na natiahnutú ruku. Nie, Potter, neublížim ti, aj keď mi niekedy dávaš dôvody, že mám chuť ťa zadrhnúť. A prestaň vyzerať tak ohromene, ako euforický piatak na jeho prvom rande. Selena, daj mi trpezlivosť!
Pomyslenie na jeho bohyňu ho prinútilo rozmýšľať, či umiestnila Harryho do jeho cesty naschvál, aby sa mohol pokúsiť splniť poslednú, najťažšiu časť svojej prísahy. Pohodil hlavou a hriva mu zakryla polmesiac na čele.
Potom sa Harry natiahol vpred a prešiel prstami po jeho líci na krátku chvíľu.
Mesačný Oheň bol zaskočený, nikdy nikoho nenechal, aby sa ho dotkol v tejto podobe a odtiahol sa, galantne odcúval. Ja nie som obyčajný kôň, ty hlúpy fagan! Nezaobchádzaj so mnou, ako keby som ním bol.
Harry zodvihol ruky. "Prepáč. Mrzí ma to. Nechcel som ťa vyľakať." Opovrhujúco pokrútil hlavou. "Ani s koňom sa nedokážem spriateliť, som taký blbec. V poslednej dobe všetko čo robím, kráľovsky poseriem."
Mesačný Oheň bol zaskočený chlapcovou úprimnosťou, a tak zostal sledovať chlapca a pokúsil sa ho odhadnúť. Bolo jasné, že chlapca niečo trápi a potreboval zistiť, čo to je. Tiež bol prekvapený, že Potter sa nezdôveril niekomu z jeho spolužiakov, namiesto toho utiekol, aby sa zosypal sám.
Harry sa nepokúšal znovu sa ho dotknúť, aj keď vrhol na koňa túžobný pohľad, než sa znovu posadil do trávy, kolená pritiahol k sebe, jeho zelené oči boli utrápené a plné súženia. "Máš šťastie, že si kôň, aspoň sa nemusíš trápiť, že kvôli tebe zahynú ľudia."
Ah, tak toto je časť z toho, pomyslel si Mesačný Oheň. Smútok a vina, nestabilná kombinácia. To vedel lepšie než ktokoľvek iný, kto kedy niesol viac než jeho bremeno, obzvlášť to, kvôli mame tohto chlapca.
Zrazu jeho jemný sluch zachytil zvuk blížiacich sa krokov, zvrtol sa a bežal medzi stromy, nechcel, aby ho niekto videl.
"Počkaj!" zvolal Harry, cítil sa zvláštne opustený. "Nechoď! Ja ti neublížim!"
"Harry? S kým sa to rozprávaš?" počul Hermionin hlas niekde v tieni.
"Hermiona! Čo . . . čo tu robíš?" povedal.
"Hľadám ťa," odpovedala, držiac v ruke kus pergamenu. Vytiahla prútik a poťukala ním po pergamene so slovami: "Darebáctvo sa podarilo."
"Použila si mapu, aby si ma našla?"
"Áno. Bála som sa, Harry, keď som ťa nemohla nájsť po tej oslave a ty si povedal, že pôjdeš spať. Prepáč, že som sa ti hrabala v kufri, ale jednoducho som ťa musela nájsť a uistiť sa, že si OK." Previnilo sklonila hlavu a obhrýzala si nechty. "Si naozaj?"
"Som v pohode. Ja len . . . naštvalo ma, že prakticky celá veža oslavovala, keď Cedric . . . zahynul. Vyzeralo to tak . . . kruto a bezcitne. Už som to nezvládal, tak som išiel sem. Prepáč, že som ti pripravil starosti."
"To je okej. Si v strese, to s návratom Veď Vieš Koho a to všetko." Posadila sa k nemu a objala ho jednou rukou.
Harry sa prisunul bližšie. Už dávno ju ľúbil, ale nikdy sa neodvážil priznať to—až do teraz. Mali skoro rande a jej obavy ho zohriali až do hĺbky jeho srdca, ktoré bolo zamrznuté šokom a stvrdnuté hnevom.
"Viem," povedala Hermiona sympatizujúco. "Aj mne to bolo nepríjemné, ale myslím . . . myslím, že pre nich bolo jednoduchšie oslavovať fakt, že si vyhral turnaj, než sústrediť sa na to, čo to stálo."
Harry si posmešne odfrkol. "To je úplne hlúpe, 'Miona! Nemôžeš jednoducho predstierať, že sa to nikdy nestalo! Cedric je mŕtvy! Nikdy viac sa nevráti, nikdy nezostarne, nikdy nedokončí školu. Nikdy nedostal šancu rozlúčiť sa so svojou rodinou. A bol zabitý kvôli mne!"
"Nie! Nehovor tak, Harry! Nie!" Jej ruky ho pevne objali, držala ho.
"Prečo nie? Je to pravda. Ja som mu dovolil chytiť ten pohár a kvôli tomu sme šli k Voldemortovi spolu a on . . . prikázal zabiť Cedrica, lebo mu stál v ceste. Alebo možno to bolo varovanie pre mňa." Jeho hlas bol tenký od hanby a zadržiavaných sĺz.
"Harry, prosím, počúvaj ma. Nebola tvoja vina, že Cedrica zabili. Sú to zlí ľudia, oni . . . oni pre to žijú. Sú ako . . . ako teroristi, ktorí unesú lietadlo a nechajú ho spadnúť. Je mi ľúto, že Cedric zahynul, želám si, aby sa to nikdy nestalo, ale neobviňuj sa. Cedric . . . by to nechcel."
Ale jej slová nepočúval. Harry ju vôbec nepočúval, jeho myseľ bola späť na cintoríne, videl náhrobok s menom Tom Riddle, počul Voldemortov tichý výsmech a zasyčanie príkazu pre Červochvosta: "Toho čo je navyše zabi!" A potom prišiel strašný záblesk zeleného svetla a Cedric padal, s pohľadom zaskočeného údivu na tvári. Padal, aby dopadol bez života k Harryho nohám, jeho otvorené oči na neho obviňujúco hľadeli.
Muselo byť niečo, čo som mohol urobiť. Čokoľvek. Opakovala jeho myseľ, ako potkan bežiaci do kruhu, stále dookola, bez zmyslu.
"Harry? Počúvaš ma?" Hermiona potriasla jeho ramenom.
Nie, ale ja áno, pomyslel si čierny žrebec, ktorý stál niekoľko stôp ďalej, zahalený tieňom pod stromami. Tí dvaja ho nevideli, ale on ich videl—a oveľa dôležitejšie počul— všetko čo povedali a urobili. Prekvapujete ma, slečna Grangerová. Zdá sa, že ste nakoniec viac, než len chodiaca recitácia knihy. Máte prehľad a súcit. A tiež sa zdá, že vám na Potterovi záleží viac než len trochu. Presne ako iná čarodejnica, ktorú som poznal. Možno že tie klebety, čo Skeeterová napísala do Proroka obsahovali viac pravdy, než klamstva. Ja len dúfam, že to za to stojí.
"Harry!" potriasla jeho ramenom trochu silnejšie.
"Huh?" Vrátil sa do prítomnosti. "'Miona, vravela si niečo?"
"Oh, Harry," pohladila jeho strapaté vlasy. "Ja som len . . .možno by som to nemala spomínať, ale rozmýšľala som, čo budeš robiť, keď sa vrátiš domov?"
Otočil hlavu a ich oči sa stretli. "Čo tým myslíš?"
"Myslím tý, či povieš tvojej tete a strýkovi, čo sa stalo?"
Pokrútil hlavou. "Strata času. Ich nezaujíma nič, čo sa týka čarodejníckeho sveta. Alebo mňa. Už som ti to povedal. Jediná vec, na ktorej im záleží je, aby ich vzácny "normálny život " nič nerušilo. Alebo aby nebol Dudley smutný. Lebo svet by sa prestal točiť, keby sa toto stalo."
Zvláštne, jeden by si myslel, že mu nezáleží na jeho príbuzných . . .alebo len žiarli na toho Dudleyho. Mesačný Oheň sa uškrnul. Iba . . . niečo na tom sa nezdalo pravdivé. Potterov koment o jeho príbuzných, ktorí nechceli aby ich "normálny" život niečo narušilo, pripomenul Snapovi jeho vlastný život doma, kde jeho otec zakázal jemu aj jeho mame používať mágiu v jeho prítomnosti. Ja chcem normálneho chlapca, Eileen, nie nejakého vyziabnutého čudáka! Veľký kôň sa striasol, aj teraz mali tie slová silu zaťať do živého a nechať jeho dušu krvácať, a toboli vyslovené pred viac než 20 rokmi.
Hermiona sa zamračila, jej obočie sa stiahlo. "Harry, možno by si sa mal znovu porozprávať s Dumbledorom. Vysvetliť mu, aká je situácia a možno ti dovolí toto leto zostať s Ronom, alebo také čosi."
"Je to zbytočné! On počuje a vidí iba to čo chce, ako všetci dospelí. Chce veriť tomu, že môj život je ako ustlaný na ružiach, presne ako Snape chce veriť tomu, že som rozmaznaný a bohatý, ako bol môj otec. Pravda nikoho nezaujíma." Povedal chlapec horko. "Nikto by mi neveril."
"Ja áno."
"Viem." Objal ju späť a zostali tak hodnú chvíľu, len sedeli pod hviezdami a naberali silu jeden od druhého. "Nemôžem uveriť, že si riskovala trest po škole, aby si ma išla nájsť. Nikdy som si nemyslel, že nastane deň, kedy ty porušíš pravidlá."
Zvraštila tvár. "Ja . . . ty si zmizol a ja som sa bála . . . niečo sa ti mohlo stať, tak som len . . . ani som nemyslela na to, do akých problémov sa môžem dostať, po prvý raz. Jediné na čo som myslela, si bol ty."
Krivo sa na ňu usmial. "Nemyslím si, že som hodný toho, aby si kvôli mne dostala trest po škole. Ak nás Snape prichytí vonku z postelí . . . asi nás použije ako prísady do elixírov."
Hmpf! Akýkoľvek elixír, ktorý by potreboval tvoju telesnú časť, Potter, by bol katastrofou. Ktokoľvek by ho vypil, by pravdepodobne na mieste umrel. Nie že by si si nezaslúžil trest po škole so mnou po zvyšok semestra za to, že si také nezodpovedné a nemožné decko.
Hermiona sa ticho smiala. "Harry, vážne! Profesor Snape nie je zlý, nikdy by neublížil študentovi."
"Ty sa ho zastávaš, lebo je učiteľ a ty si myslíš, že učitelia sú perfektní."
"Nie. Ja si len myslím, že je na ňom niečo viac, než je vidieť. On je chodiaci rozpor, Harry."
"Čo tým myslíš?"
Mesačný Oheň natiahol uši a čakal, čo tá všímavá čarodejnica povie.
"Porozmýšľaj. Tvrdí, že ťa nenávidí, alebo ty si si to myslel, ale on ťa chránil celý rok, keď na teba útočil Quirrell v prvom ročníku. A v druhom ročníku si sa od neho naučil cenné Odzbrojujúce zaklínadlo, počas Klubu duelantov. V treťom ročníku riskoval svoj krk, aby nás nasledoval do Škriekajúcej búdy a ochránil nás pred vlkolakom. Prečo by to všetko robil, keby bol zlý, alebo keby ťa chcel dostať? To nedáva zmysel."
"Možno že ma len chcel udržať v bezpečí, aby ma potom mohol dať Voldemortovi." povedal Harry cynicky.
"To by mohol urobiť už v prvom ročníku, Harry," povedala Hermiona podráždene. "Ale neurobil to. Myslím, že by si mu mal pripočítať výhodu z tých pochybností."
"Ha! Tak to určite! Kto vie, prečo robí Snape to čo robí? Pravdepodobne mi pomohol iba preto, že mu to kázal Dumbledore."
Mesačný Oheň naštvane dupol kopytom, ale vietor to stlmil. Ja nie som ničia bábka, Potter! Dokonca ani pre Albusa Dumbledora. On neťahá za moje šnúrky tak, ako to robí s inými, To čo robím, robím pre lásku k tvojej mame a pre to, čo mohlo byť. Keby som prehovoril skôr, veci mohli byť inak. Ale bál som sa, a čakal som príliš dlho a potom som sa stal tajný agent a špión nemôže mať rodinu, to ho robí príliš zraniteľným. Aj tak som sa o to mohol pokúsiť, keby sa do toho nezamotal Potter a všetko nezničil. Triasol sa potláčanou bolesťou a potrebou. Miloval som ju viac, než môj život a dodnes mi veľmi chýba. Nikto nikdy nebude vedieť, ako veľmi.
Sklonil hlavu, v žalúdku mal nepríjemný pocit a pokračoval v sledovaní dvojice.
"Nemyslím si, že dokonca Dumbledore by mu nemohol prikázať urobiť niečo, čo nechce. On nie je ničím pešiakom."
"Kedy si sa stala expertkou na Snapa?"
"Nie som expertka, Harry. Ja len hovorím, že on nie je ten umastený darebák, ktorý ťa chce dostať." Striasla sa, lebo nočný vzduch bol ostrý a ona nemala kabát.
Harry si to všimol a okamžite zmenil tému. Nechcel diskutovať o Snapovi, spomedzi všetkých ľudí. "Je ti zima, poďme späť do hradu, než zamrzneš. Oh, a počula si niekedy o divých koňoch tu nablízku?"
"Divé kone? Nie, pokiaľ viem. Prečo?"
„Lebo... som jedného videl pred tým, ako si prišla."
"Tu? Ako vyzeral? Kam išiel?" opýtala sa lačne.
"Bol to čierny žrebec s bielym polmesiacom na čele. Bol nádherný, Miona!"
"Polmesiac?" zopakovala.
"Áno a bol ako . . . ako keby žiaril. Čo znamená ten polmesiac?"
"Je to symbol Seleny, Bohyne mesiaca a všetko alebo všetci, ktorí nosia jej znak sú jej obľúbencami. Ten kôň mohol byť jej avatar alebo jej domáce zviera."
"Oh. Ale prečo prišiel za mnou? Ja v ňu neverím, alebo teda ani v nič iné." Vstal a prehodil si cez plecia a cez Hermionu neviditeľný plášť. "Nech to bolo čokoľvek, už odišiel. Utiekol, keď si prichádzala a nemyslím si, že sa vráti. Teraz je už asi v polovici cesty do Číny."
To by si si želal, Potter! Som bližšie než tvoj tieň. Mesačný Oheň hlasno zaerdžal, keď zmizli z dohľadu. Neviditeľný plášť! Takže toto je tajomstvo toho fagana. Mal som to vedieť! Jeho poondiaty otec mal tiež jeden, možno že práve tento istý. A samozrejme, že ho použije pri prvej príležitosti, keď má šancu porušiť pravidlá. Typický Potter! Som rozhodnutý skonfiškovať ho a zabrániť ďalším incidentom.
Vyrazil vpred, uháňal rýchlo a svižne, využil malú skratku, ktorá ho zaviedla do hradu skôr, než sa tam dostane Harry, práve včas, aby tých dvoch impulzívnych Chrabromilčanov nachytal vonku z postelí. Možno že poriadne dohovorenie a trest utíšia jeho nervy a umožnia mu pozorovať Lillyinho syna oveľa bližšie. On je zrejme tiež viac, než sa zdá.
21.10.2017 20:29:33
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one