Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

3. Polnočná konfrontácia

Venované Dobby a FT.

Biggi
Trvalo im to dlhšie, než by si želali, kým sa dostali do hradu, lebo kráčať skrytí pod plášťom bolo teraz oveľa zložitejšie, keď boli väčší. Museli sa na seba poriadne tlačiť a snažiť sa zjednotiť kroky. V čase, keď sa prešmykli do hradu, bolo takmer pol druhej ráno, podľa hodín vo Vstupnej hale.
Potom si Harry spomenul na Záškodnícku mapu a zasyčal: "Hermiona, kde je mapa? Vyber ju a použi ju. Tak sa môžeme vyhnúť Snapovi a Filchovi."
Hermiona prehľadala svoje vrecká a nakoniec vybrala pergamen. Podala ho Harrymu, ktorý predniesol vetu: "Slávnostne prisahám, že na pláne nič dobré nemám."
Mapa ožila, nakreslila hrad a pozemky. Harry žmúril, hľadal bodku s menom Severus Snape. Pod plášťom bolo zle vidieť a Hermionin prútik produkoval len málo svetla. Snape, kde si? Na jeho zdesenie videl, že bodka s menom Severus Snape nie je v žalároch, ako by mala byť, ale blíži sa priamo k nim. Do riti, musíme odtiaľto vypadnúť! Pomyslel si Harry v panike. "Darebáctvo sa podarilo!" zašepkal a mapa za vyprázdnila. "'Miona, švihaj, Snape prichádza!"
"Kde? Nevidím—"
"Poď už!" ťahal ju dopredu ku schodom.
"MŇAAAAUUU!"
Harry nadskočil, keď pani Norrisová, Filchova vypĺznutá mačka, prebehla priamo popred neho, syčala a naštvane vrčala. Neviditeľný plášť pre ňu nebol bariérou, a ona vedela, že sú tam.
Noha sa mu zamotala s Hermioninou, potkli sa a spadli dozadu na dlážku.
Pristáli v zamotanej kope a kapucňa plášťa sa zosunula a odhalila ich.
Pani Norrisová na nich zlovestne hľadela a švihala chvostom.
Horúčkovite sa obaja snažili vstať, ale už bolo neskoro.
Privolaný mraučaním pani Norrisovej, Snape dobehol do Vstupnej haly a prichytil tých dvoch neposlušných Chrabromilčanov práve vo chvíli, keď sa postavili. "Potter! Grangerová! Rozhodli ste sa absolvovať polnočnú prechádzku po záhrade?"
Hermiona sa začervenala a neodpovedala, bola si vedomá toho, ako to vyzerá a hanbila sa, že bola prichytená pri porušovaní pravidiel. Harry vzhliadol na profesora a nahodil svoj najdrzejší výraz, lebo práve to Snape čakal a aj tak už mal problém. "My sme len—"
"Neobťažujte sa klamstvom, Potter. Opäť ste niekde, kde by ste nemali byť, porušujete pravidlá, ktoré sú tu pre vaše bezpečie. Presne ako váš otec." Severus sa uškrnul. Vrela mu krv v žilách, keď videl ten pohľad na chlapcovej tvári, tú spurnú drzosť, ktorá bola presnou kópiou Jamesa Pottera, bez najmenšieho náznaku ľútosti. Dobre, toto čoskoro oľutuje.
"Môj otec nikdy—" začal Harry, ale zmĺkol, keď mu Hermiona varovne dupla na nohu.
Snape sa nad ním týčil, bledý a temný, sálal z neho hnev. "Váš otec, Potter, porušoval pravidlá napravo, naľavo, kedykoľvek sa mu zachcelo a nezaujímali ho následky. Aj on zbožňoval potulovať sa po škole po polnoci a spôsobovať všetky možné darebáctva." Profesor zúžil oči. "Čo to máte v ruke, Potter?" Ukázal prstom na Záškodnícku mapu.
"Len prázdny pergamen," odvetil Harry nenútene.
"Dajte to sem," prikázal Severus a nadstavil dlaň.
"Načo? Prečo potrebujete kus papiera?"
"To vás nemusí trápiť. Dajte to sem."
Harry tak neochotne urobil, preklínajúc sám seba za to, že nedal tú mapu Hermione.
Severus si ju schoval do vrecka a potom si Harryho prezrel od hora dolu, snažil sa udržať svoj znechutený výraz. Natiahol sa a potiahol za Harryho plášť, aby si ho zblízka prezrel.
"Hej! Čo to robíte?"
"Odkiaľ máte tento plášť, Potter?" požadoval Snape s tvrdým pohľadom.
"Bol to vianočný darček," povedal Harry obranne a snažil sa odtiahnuť preč, ale Snapove oči a ruka ho držali pevne na mieste. Nie môj plášť! Vie, čo to je? Dočerta a do riti, ako sa toto mohlo stať? Umastený bastard, prečo musí byť vždy na blízku, aby ma prichytil pri tom, že robím to, čo nemám?
"Vianočný darček? Od vášho drahého ocka, možno?" uškrnul sa Severus. "Dal vám ho cez svojho starého priateľa Lupina?"
Harry neodpovedal. Stále sa snažil odhadnúť, či Snape vie, aký je to plášť a nechcel potvrdiť jeho podozrenie.
"Profesor, naozaj nás to mrzí—" prehovorila Hermiona, snažiac sa odviesť jeho pozornosť.
"A bude vás to mrzieť ešte viac, slečna Grangerová, keď si budete u mňa zajtra večer odpykávať trest," odpovedal Snape hladko. "Presne o siedmej, v mojej pracovni a 50 bodov dolu od Chrabromilu." Ale vôbec pri tom nespustil zrak z Harryho. "Odpovedzte na moju otázku, Potter. Kto vám dal ten plášť?"
"Prečo vás to zaujíma . . . pane?" opýtal sa Harry, už mal dosť zahrávania. "Čo vám je do toho?"
Hermiona bola zhrozená. Harry, stráž si tón! Čo stváraš? Chceš mať ešte viac problémov?
Snapovi sa blýskalo v očiach. "Nie týmto tónom, Potter! Netolerujem drzosť! Ten plášť je vzácny magický predmet, pamätám si ho ešte z čias, keď váš otec chodil do školy."
"Nie! Mýlite sa!"
"Nemyslím si. Je to Neviditeľný plášť, však?"
Harry potiahol plášť preč a nič nepovedal.
Hermiona by s ním najradšej zatriasla za to, aký bol tvrdohlavý idiot. Vzdorovať Snapovi povedie len k ďalším trestom a naštve to toho výbušného muža ešte viac. Nechápala, ako môže Harry robiť pri Snapovi a jeho povahe stále tú istú chybu dookola rok čo rok. Človek by si myslel, že sa už mohol naučiť, ako jednať s týmto profesorom. Potlačila zavrčanie a silno ho štuchla, ale Harry si tieto jemné náznaky nevšímal.
"Vezmem si aj ten, Potter," povedal Snape zamatovo. Vnútorne zúril nad tým, čo za blbca mohlo dať tomu nezodpovednému chalanovi takýto artefakt, ktorý jednoznačne podporí jeho túžbu dostať sa do problémov. Dať Potterovi Neviditeľný plášť je ako podať batoľaťu ostrý nôž. Skôr či neskôr sa poreže s takým predmetom vo vlastníctve je pre Snapa desaťkrát ťažšie Pottera sledovať a udržať ho tak v bezpečí.
Harry omotal plášť pevnejšie okolo seba. "Nie, nemôžete! To je súkromný majetok!"
"To môže byť, ale vy ste ho používali na porušovanie pravidiel a teraz bude môj až do konca semestra. Teraz ho dajte sem, Potter!" Severusov hlas bol ostrý a neoblomný.
Harry pokrútil hlavou a čudoval sa nad svojou vlastnou trúfalosťou. Vedel, že Hermiona vedľa neho prevracia oči. Ale nechcel sa plášťa vzdať bez boja. A už vôbec nie pre Snapa.
"Hneď . . . lebo inak budete tiež so mnou po škole až do konca semestra a za váš vzdor prídete o ďalších 50 bodov. Varujem vás, Potter. Nepokúšajte ma. Dajte mi ten plášť."
"To nie je fér!" zamrmlal rebelsky.
Hermiona si pleskla po čele.
Snape sa zohol a zasyčal: "Nefér je to, že tu stojíte a hádate sa so mnou, vy tvrdohlavý, malý—" Zrazu sa zarazil. "Plášť. Hneď, Potter."
Harry si pomaly rozopol plášť, naštvaný a zahanbený. "Tak si ho vezmite!" Prakticky ho hodil Snapovi do tváre.
Profesor plášť ľahko zachytil a zložil si ho pod rameno. "To bude ďalších 10 bodov za vašu drzosť, Potter a môžete si odpykať ďalší večer po škole so mnou. Teraz choďte hore, do svojej klubovne a zalezte do postele. Alebo potrebujete šálku teplého mlieka a rozprávku na dobrú noc?"
Červenajúc sa, Harry pozbieral zbytky svojej dôstojnosti a prešiel okolo Majstra elixírov a hore schodmi a Hermiona ho nasledovala.
Severus ich sledoval, kým nezašli za portrét do Chrabromilskej klubovne, než odplachtil s plášťom a mapou teraz bezpečne v jeho rukách. Možno že bez nich si Potter dvakrát rozmyslí, či sa bude prechádzať po polnoci a radšej zostane bezpečne vo vnútri, kam patrí. Potom by tiež mohol získať nejaký náhľad na to, prečo ten chlapec nechce ísť domov. Tu niečo nie je v poriadku, niečo, z čoho sa mu varovne ježili vlasy na zátylku, ale najprv si musí byť istý, než urobí závery. Ako špión sa naučil, že si najprv musí byť istý informáciou, než ju oznámi. Ak je Potter zneužívaný, najprv potrebuje mať dôkazy, než svoje podozrenie oznámi riaditeľovi. Albus by mu inak nikdy neuveril, úplne prehliadol Severusove vlastné známky toho, že doma niečo nie je v poriadku, kým ešte on sám chodil do školy.
"To je na nič! On počuje a vidí len to, čo chce počuť, ako všetci dospelí. Chce veriť tomu, že mám v živote na ružiach ustlané, presne ako Snape chce veriť tomu, že som rozmaznaný, bohatý fagan, presne ako bol môj otec. Na pravde nikomu nezáleží."
Potterove slová sa mu prehrávali v hlave, keď kráčal k svojmu bytu a uvažoval, čo je tou pravdou, o ktorej chlapec hovoril. Ak je to tak, ako predpokladá . . . tak potom bol naozaj slepý a nadával si za to do blbcov.
* * * * * *
"Harry, prečo ho vždy musíš tak provokovať?" zašepkala Hermiona, keď prišli k portrétu, strážiacemu vchod do ich klubovne. "Keby si len spravil hneď to, čo chcel, nedostal by si ďalší trest a nestratil ďalšie body."
"Chcel môj plášť, čo som mal robiť? Jednoducho mu ho dať?"
"Áno!" povedala Hermiona naštvane. "On si ho nenechá, vieš. O týždeň ho dostaneš späť."
"Ako vôbec vedel, čo to je?" zavrčal Harry, vedel, že má Hermiona pravdu, ale nechcel to priznať.
"Lebo ho videl na tvojom otcovi," povedala Hermiona. "Sám to povedal."
"Umastený poondiaty bastard!  Žije len preto, aby mi strpčoval život."
"Harry . . . niečo z toho je tvoja vlastná vina. Provokoval si ho."
"A čo? Ako to, že sa na neho nehneváš, že si dostala trest, ha?"
"Lebo to bola moja chyba. Neposlúchala som a teraz za to nesiem následky." Povedala jednoducho. "To je všetko, nič viac na tom nie je. On si robí svoju prácu, Harry."
Harry na ňu naštvane zazrel. "Vždy ho obraňuješ."
"Porušili sme pravidlá, Harry. Keď porušíš pravidlá, musíš za to zaplatiť."
"Nemusel mi ten plášť zobrať."
"To by ma prekvapilo, keby ho nezobral, lebo vedel, čo to je a čo si s tým spravil. Poď, poďme spať."
"Hej, musíme si pekne oddýchnuť pred zajtrajším Snapovým poondiatym trestom," vrčal Harry. "Som zvedavý, čo budeme musieť robiť?"
"To netuším," vzdychla a vyslovila heslo a portrét ich vpustil do klubovne.
* * * * * *
Obaja Chrabromilčania dorazili presne včas na ich trest do Snapovej pracovne. Známkoval koncoročné testy a škrípal zubami nad niektorými študentami, ktorí sa očividne vôbec neobťažovali študovaním a len si vymysleli totálne hlúposti ako odpoveď na jeho otázky. Jeho červené pero tancovalo po pergamenoch a to ho vždy naštvalo. Prudko vydýchol, keď zbadal Harryho a Hermionu, potom odložil testy na kraj stola a vstal
"Úloha, ktorú pre vás mám, má dve časti. Najprv, slečna Grangerová, potrebujem, aby ste šli nazbierať kvety Liatry klasnatej zo skleníka profesorky Sproutovej. Nájdete ich na pravej strane skleníka. Prineste mi dve hrste a dávajte si pozor. Liatra je veľmi jemná a jeden nesprávny pohyb nožom zničí celú rastlinu a bude nepoužiteľná pre tento elixír. Tiež budem potrebovať Glejovku a Valeriánu."
"Áno, pane. Aký elixír pripravujete, pane?"
"Dúšok na vyčistenie mysle a ducha," odpovedal stroho. "Košík, nôž a látku na prikrytie Liatry nájdete v laboratóriu. Neflákajte sa, chcem ten elixír dovariť ešte dnes večer."
Hermiona s rešpektom prikývla.
Potom sa pozrel na Harryho, ktorý vyzeral dnes večer oveľa kajúcnejšie, než v noci, aj keď videl tmavé kruhy pod jeho očami z nedostatku spánku. "Potter, spali ste vôbec minulú noc?" opýtal sa zrazu.
Harry vytreštil oči. "Som v pohode, pane." Povedal s rešpektom. "Čo chcete, aby som robil ja, profesor?"
Potešený chlapcovým prístupom, Snape povedal jemnejšie: "Začnete pripravovať ostatné prísady, potrebné pre tento elixír. Poďte so mnou. Slečna Grangerová, potrebujete zoznam, alebo si to zapamätáte aj bez neho?"
"Budem si to pamätať, pane," povedala Hermiona rozhodne.
Prešla do laboratória a na stole našla košík a ostatné pomôcky, vzala ich a odišla do skleníka.
"Tam je kotlík, s ktorým budete pracovať," ukázal Snape na kotlík nad tlejúcim plameňom. "Pokyny sú na tabuli. Urobte všetko až po krok číslo 7. To by vás malo zabaviť, kým sa vráti slečna Grangerová s ostatnými prísadami."
Harrymu odľahlo, že nebude drhnúť kotlíky ani dlážku v žalároch a presunul sa ku kotlíku a začal čítať návod na tabuli.
Keď sa dostal ku kroku číslo 3—Pridajte do kotlíka prášok z mäty a extrakt levandule, cítil, ako sa mu zatvárajú viečka, napriek tomu že sa snažil nezaspať. Klamal, keď povedal Snapovi, že spal dobre. Pravdou je, že sa v posteli prehadzoval celú noc a nemohol vôbec zaspať. Všade okolo neho jeho spolubývajúci chrápali a on zostal hore a premýšľal nad svojou hlúposťou, keď provokoval Snapa a prišiel pri tom o plášť a k tomu ešte o tom nádhernom čiernom žrebcovi. Želal si, aby mohol čierneho koňa stretnúť znovu, možno by mohol so sebou zobrať trochu cukru, alebo jablko, aby toho divokého koňa prilákal, aby mu žral z ruky.
Nebuď blbý! Napomenul sa, miešajúc obsah kotlíka. Aj keby si sa s tým koňom spriatelil, čo by si robil, keď odídeš? Nemôžeš si koňa zobrať vlakom do Surrey. Okrem toho, ani na ňom nevieš jazdiť. Je divoký a patrí sem, aby voľne behal. Keby som aj ja mohol. Vzdychol. Nedokázal normálne uvažovať, už dlho nie, odkedy zomrel Cedric. Ale aj tak to bol krásny sen s otvorenými očami.
Opatrne miešal a sústredil sa na elixír tak veľmi, ako nikdy doteraz na hodine, vedel, že toto nechce pohnojiť a nechce dať Snapovi zámienku, aby si na ňom mohol brúsiť jazyk. Ale bol taký unavený . . . vyčerpaný až do kosti . . . unavený a zničený smútkom a strachom, lebo už o 5 dní sa musí vrátiť k Dursleyovcom a k tomu peklu, čo ho tam čaká.
Severus popri známkovaní chlapca ostro sledoval, uisťoval sa, že dodržuje postup, ale začal známkovať test a keď znovu zodvihol pohľad na chlapca, videl, ako Harry zaspáva nad kotlíkom, hlava mu klesá a ruka . . . ruku mal nebezpečne blízko okraja železného kotlíka, ktorý bol žeravý od plameňov pod ním.
"Potter! Pre Seleninu milosť, zobuď sa!"
Severus vstal a rýchlo prešiel k chlapcovi.
"Oh? Čo?" Harry otvoril oči, divoko sa obzeral, jeho mozog bol stále zahmlený spánkom a na moment si myslel, že je späť na Privátnej ceste a je čas vstávať a pripraviť raňajky. Trhol rukou vpred a na moment sa dotkol okraja kotlíka.
Na moment necítil žiadnu bolesť.
Potom vzplanula ostrá bolesť v jeho dlani a zalapal po dychu a vykríkol.
Zrazu sa nad ním skláňala tmavá postava a on sa inštinktívne stiahol. "Prepáč! Nechcel som to pripáliť, strýko. Mrzí ma to!"
Celá ruka ho bolela a zahryzol si do pery, aby neskuvíňal.
"Potter, ukáž mi to."
"Som v poriadku . . . Som v poriadku . . ." bľabotal, zmätený od bolesti a vyčerpania.
"Celkom určite nie si v poriadku, teraz mi ukáž, ako veľmi si sa zranil," povedal Severus, hlas držal jemný, lebo mu neušlo, ako sa Harry inštinktívne strhol a ako v jeho smaragdových očiach svieti strach. "No tak, Potter, tá ruka ťa musí veľmi bolieť. Viem, aký je to pocit."
Harry sa zaškľabil a pokrútil hlavou. "To bude dobré, dokážem sa o seba postarať."
Majster Elixírov nahnevane vzdychol. "Teraz nie je čas na to, aby si sa hral na hrdinu, Potter. Drahá Bohyňa, zachráň ma, prečo musíš byť taký tvrdohlavý? Ukáž . . .mi . . . tú . . . ruku!" povedal so zaťatými zubami. "Prosím!"
"Ja vám nechcem robiť problémy . . ."
"Uisťujem ťa, že to nie je problém, ošetriť ti ruku. Alebo sa ti páči, že máš pocit, že ti horí ruka?" Snape vystrel ruku.
Harry mu pomaly podal svoju popálenú ruku.
Severus sa pozrel na popálenú dlaň, na ktorej sa začali tvoriť pľuzgiere a ticho zanadával. "No dobre, Potter, poď so mnou." Luskol prstami a na stole sa mu objavila misa s ľadovou vodou. "Vlož dnu ruku a nechaj ju tam. Hneď sa vrátim s Masťou na popáleniny."
Harry zasyčal, keď vložil popálenú ruku do ľadovej vody a vyhŕkli mu slzy, napriek tomu, že sa ich snažil zadržať. Snape mal pravdu, bolelo to poriadne, a tiež bol zhrozený, že pred ním hovoril o jeho strýkovi. To musí byť tým nedostatkom spánku. Alebo šok. Alebo čo. Dúfal, že  Snape nepostrehol, čo povedal.
Cítil jemný dotyk na pleci. Napriek tomu sa zľakol ako vyplašený zajac. Trochu vody vyšplechlo s misy a skončilo na dlážke. "Mrzí ma to," povedal automaticky.
"Uvoľni sa a prestaň sa ospravedlňovať," povedal jeho učiteľ zachrípnuto. V ruke mal baňatú nádobu a jemnú látku. "Vytiahni ruku z vody a sadni si." Ukázal na prázdnu lavicu a stoličku.
Harry poslúchol, ruka ho teraz príšerne bolela.
Čakal na nejakú ostrú poznámku od Snapa o nemotorných študentoch, ale jeho učiteľ len vzal jeho ruku a položil ju na lavicu. "Nehýb sa. Bude to bolieť, tomu nezabránim, ale keď ti to natriem masťou, bude to lepšie." Pokrútil hlavou, keď videl pľuzgiere na Harryho ruke. "Popáleniny druhého stupňa, Selenine oči." Opatrne odšróboval uzáver a namočil handričku do Masti na popáleniny. Bola hustá a zelená.
Začal jemne nanášať pastu.
Harry zvraštil tvár a snažil sa odtiahnuť ruku.
Severus ho pevne chytil za zápästie. "Nehýb sa, Potter. O minútu či dve som hotový."
"To bolí," kňučal Harry.
"Ja viem. Nadýchni sa a počítaj do 10."
Harry poslúchol, čokoľvek, čo odvedie jeho pozornosť od tej strašnej bolesti. "1 . . . 2 . . .3 . . .aaau! . . .4 . . . 5 . . . jau!"
"Kľud. Už to skoro je." Povedal Severus ukľudňujúco, kým nanášal masť. "Počítaj, Potter."
Harry počítal ďalej so slzami v očiach.
Severus bol dôkladný a masť naniesol v hrubej vrstve, kým nepokryl celú popáleninu. Potom ju prekryl ľahkým obväzom a jeho konce zlepil Lepiacim kúzlom. "Ako sa cítite teraz, pán Potter?"
"Lepšie, pane." Harry si rukou zotrel slzy z očí. Ruku si teraz našťastie necítil vôbec.
Pred nosom zbadal vreckovku. "Použi toto. Potrebuješ Elixír proti bolesti? Odpovedz pravdivo, žiadne lži."
Harry si zobral vreckovku a začervenal sa. Potom povedal: "Ja . . . asi áno. Áno, myslím že hej."
Severus sa otočil ku skrinke za svojim stolom a vybral odtiaľ fľaštičku s Elixírom proti bolesti.
Harry ju vďačne vzal a vypil s grimasou. "Mrzí ma, že som vám zničil elixír."
"Nezničil. Tak teda, Potter. Mám pár otázok," začal Snape. "Zodpovieš ich pravdivo, je to jasné?"
"Pane?" povedal Harry neisto, dúfal, že Severus sa ho neopýta na jeho strýka.
"Prečo si mi klamal, že si dobre vyspatý?"
Harry vzdychol. "Myslel som, že zvládnem . . . neuvedomil som si, že som taký unavený."
"Nabudúce sa nesnaž hrať na mučeníka, Potter. Pozri, kam ťa to dostalo." Severus významne ukázal na jeho popálenú ruku. Potom povedal: "Tešíš sa na koniec semestra, Potter?"
Harry sa odvrátil, srdce mu zmrzlo. Na toto neodpovie. Nemôže.
Severus čakal a čakal.
Harry sa pozrel na svoju ruku a odmietol odpovedať. Čo bola vlastne tiež odpoveď.
"Trhol si sebou, keď som sa ťa dotkol."
"Vyľakali ste ma, pane."
Snape prikývol. A Voldemort sa hrá s plyšovými zajačikmi. Mňa neoklameš, Potter. Lebo aj ja som bol tam, kde si teraz ty. Poznám prvé pravidlo—nikdy nikomu nesmieš povedať, čo sa doma deje. Nikomu a už vôbec nie niekomu nadriadenému. "Zlož hlavu na lavicu a pospi si, Potter."
"Pane?"
"Počul si ma. Takto z teba nie je žiadny osoh, teraz spi."
Možno som si udrel hlavu, keď som si spálil ruku? Lebo to je jediný dôvod, prečo je zrazu taký . . .ustarostený, kvôli mne, pomyslel si Harry matne. Merlin, ale som unavený. Už si ani nepamätám, kedy som naposledy poriadne spal. Asi pár dní pred turnajom. Cítil, ako sa mu drieme. "Nie som unavený . . ." protestoval.
"Do pekla, že nie." odpovedal Severus. "Spi, Potter. To je príkaz."
Harry zatvoril oči a hneď na to zaspal. Nezobudil sa, keď ho Severus prikryl dekou. "Aby si mi tu nenachladol a neumrel," zamrmlal. Bol som hlupák. Dovolil som si, aby ma zaslepila závisť a hnev. Ten chlapec mal pravdu, všetci sme videli len to, čo sme chceli vidieť a pravda nám unikla. Veľmi som ho sklamal. Selena a Lily, odpustite mi, že som bol slepý, tvrdohlavý blbec a dovolil som, aby ma ovládla moja povaha. Už sa to viac nestane. Žiadne dieťa by nikdy nemalo trpieť to, čo som si vytrpel ja a zdá sa, že aj on. Ľútosť a výčitky svedomia ho bodli a zamračil sa nad tou náhlou bolesťou. Lily by ho nakrájala a uvarila v jeho vlastnom kotlíku, keby vedela, ako sa správal k jej synovi. Potreboval to nejako odčiniť, začne s tým, že chlapca vezme preč od jeho zneužívajúcich príbuzných.
Otočil sa, aby sa venoval elixíru, rozmýšľajúc nad tým, ako donútiť Pottera, aby prehovoril o svojom živote doma skôr, než odíde na prázdniny. Toto bude najťažšia úloha, akú kedy mal, ťažšia dokonca než získať informácie od Smrťožrútov, lebo Potter mu nedôveruje. A nie je tu žiadny spôsob, ako si získať Potterovu dôveru za necelý týždeň, nie po tom, čo je medzi nimi. Alebo je?
Hermiona sa vrátila asi o 5 minút neskôr, všetky prísady, ktoré chcel mala pekne uložené v košíku a správne nazbierané. "Nech sa páči, pane." Podala mu košík, aby ho skontroloval.
Nazrel dnu, skontroloval obsah. "Prijateľné, slečna Grangerová. Teraz pokračujte v príprave od kroku 7 . . ." ukázal na tabuľu.
"Áno, pane. Kde je Harry?"
Severus ukázal na dekou prikrytú hromadu.
"Čo sa mu stalo?" zvolala Hermiona vyplašene.
Severus ju zachytil, aby sa za ním nerozbehla. "Nebuďte ho, slečna Grangerová. Spí, mal nehodu a popálil si ruku—"
"Oh môj bože! Je v poriadku? Nepotrebuje ísť do centra liečby popálenín, alebo čo majú čarodejníci namiesto toho?" zvolala Hermiona. "Potrebujete—"
"Slečna Grangerová!" Severus vyprskol, čím ju efektívne umlčal. "Pustite ma k slovu! O pána Pottera som sa postaral ja, jeho ruka nie je popálená natoľko, aby bolo potrebné navštíviť Sv. Munga. Ja sám som bol neraz popálený rovnako ako on a prežil som to a môžem ďalej variť elixíry," povedal sucho. "Dal som mu Elixír proti bolesti s trochou Dúšku na spanie."
Hermiona vytreštila oči. "To myslíte vážne . . . že ste mu niečo namiešali, aby o tom nevedel, pane?"
"Áno, to som urobil. Sama sa môžete presvedčiť, že len spí. Snažím sa neurobiť to zvykom, a netrávim svojich študentov."
"Tak to je dobre, pane," poznamenala s úsmevom. Len málo ľudí by si myslelo, že ich prísny Majster elixírov má zmysel pre humor, aj keď teda dosť ostrý a suchý. Prešla k Harrymu a ustráchane na neho pozrela. Vyzeral tak pokojne, keď tu spal. "Ako dlho bude spať, pane? A čo jeho trest?"
"Bude spať ešte asi hodinu. A čo sa týka trestu, to je medzi mnou a Potterom. Teraz, keď ste sa uistila, že je stále medzi živými, dokončite ten elixír. A nezabudnite pridať Liatru v troch samostatných dávkach . . . postupne. Verím, že to nie je nad vaše schopnosti?"
"Nie, pane." Hermiona si prečítala pokyny a začala s prípravou tam, kde Harry skončil. Vedela, že jej profesor by jej nikdy nedovolil variť niečo takto komplikované, keby neveril tomu, že je schopná uvariť to správne. Neznášal neschopnosť a mrhanie vzácnymi prísadami do elixírov.
Severus sa vrátil k známkovaniu, každú chvíľu skontroloval dievčinu, len aby si bol istý, že varí správne.
Nakoniec sa Hermiona vystrela a povedala: "Takmer hotovo, pane. Už sa to len musí hodinu mierne variť."
Prešiel k nej, skontroloval obsah kotlíka a prikývol. "Aspoň že vy ste nemrhali mojim časom na hodinách, slečna Grangerová."
Vedela, že to je rovnako dobré ako "výborná práca " od iného učiteľa, Hermiona sa mierne usmiala. Bolo vzácnosťou, dostať pochvalu od Snapa. "Čo chcete, aby som ešte urobila, pane?"
Severus sa na ňu prenikavo pozrel. "Potrebujem, aby ste mi odpovedala na otázku. Čo viete o Potterových príbuzných? Už ste ich niekedy stretla?"
Hermiona pokrútila hlavou. "Nikdy, pane. Nikdy som ich ani nevidela. Harry o nich takmer nehovorí, ale nemyslím si, že spolu vychádzajú. Vravel, že jeho bratranec zje toľko ako veľryba a dokonca je aj taký veľký a jeho teta a ujo by boli radšej, keby Harry zostal v škole aj cez leto."
"Chápem. Takže ste ho nikdy nenavštívila cez prázdniny?"
Pokrútila hlavou. "Nie, pane. Nemyslím si, že chcú aby Harryho . . . navštevovali kamaráti zo školy. Raz tam šiel Ron so svojimi bratmi a . . . no oni ho tak nejako . . . zachránili."
"Zachránili?"
"Áno, pane. Bol zamknutý vo svojej izbe a vyhladovaný, myslím. To je všetko, čo o tom viem, pane," dodala rýchlo, bála sa, že už povedala príliš veľa. Harry by zúril, ale nemohla si pomôcť. Toto bolo prvý raz, čo sa jej niektorý učiteľ spýtal na Harryho život mimo Rokfortu, a to bolo niečo, čo by mal dospelý . . . aj keď toto bol ten najprísnejší učiteľ na škole . . . vedieť. Doteraz o tom mlčala, lebo Harry o tom nikdy nechcel hovoriť, ale teraz už to nevydržala. Harryho psychický stav bol v ohrození a bála sa o neho, ak sa vráti na Privátnu cestu. Pozrela sa na profesora a videla, ako sa mu v očiach zableslo a ustúpila, zrazu vystrašená.
Kým si uvedomila, že jeho hnev nie je namierený na ňu.
O chvíľku jeho hnev zmizol, skrytý za maskou naštvaného profesora, ale Hermiona vedela, čo videla. Snapovi na Harrym záleží. Alebo aspoň začína. Rozmýšľala, čo teraz urobí. Ale cítila, že Snape jej to nepovie.
"Môžete ísť, slečna Grangerová. Váš trest skončil." Otočil sa k svojim papierom a mávol rukou ku dverám.
"Pane . . . a čo Harry?"
"Keď sa zobudí, pošlem ho do Chrabromilskej veže." Potom sa na ňu zamračil. "No? Budete tu len stáť, alebo vám mám dať na papieri, že môžete odísť, madam?" výsmešne sa uklonil.
"Dobrú noc, pane," povedala, ignorujúc jeho sarkazmus. Potom odišla z miestnosti, kde nechala spiaceho Harryho a Severusa, snažiaceho sa dokončiť známkovanie testov, z ktorých niektoré boli tak nudné, že sám skoro zaspal pri ich opravovaní.
Aurorská poznámka:
Dúfam, že sa vám páčilo, čo sa tu udialo.
Postupne Severus začína vidieť Harryho v inom svetle. Čo myslíte, ako si získa Harryho dôveru?
Nabudúce: Severus zmení postoj k Harrymu a niekoľko nepriateľov sa vráti a pokúsi sa ublížiť Chlapcovi Ktorý Prežil. Podarí sa  im to? Alebo nie? To zistíte v ďalšej kapitole!
28.10.2017 15:47:36
Dobby
1

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (31 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one