Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

4. Polnočná záchrana

Harry sa ponáhľal dolu schodmi do žalárov a do Snapovej pracovne, lebo dostal od Majstra Elixírov sovu, aby sa dnes hneď po vyučovaní k nemu dostavil. Mal nepríjemný pocit, že Snape mu dá ďalší trest, možno dokonca ešte dlhší, za to že na prvom treste zaspal, a preto, že Harry mu dlžil ešte jeden za to, aký bol v ten večer drzý. Vtedy sa zdalo, že vzdor je najlepšia obrana, ale keď sa na to pozrel teraz, Harry si želal, aby vtedy nebol ignoroval Hermionu a radšej držal hubu. Vzdychol. Teraz už bolo príliš neskoro na to, aby ľutoval, čo sa stalo. Už zostávalo len 5 dní do konca školského roka a ak mal stráviť viac času so Snapom, mohol si za to sám.
Ron bol zhrozený, keď zistil, že plášť aj mapa sú teraz u Snapa. Povedal Harrymu, že by to mal ísť oznámiť Dumbledorovi, aby mu nariadil, aby tie veci vrátil. Ale to by Harry nikdy neurobil, aj keď ich strata bola poriadnou ranou. Ale vedel, že nemal tú mapu a plášť použiť na to, aby sa zakrádal po škole a Dumbledore by asi chytil stranu Snapovi. V tomto prípade určite.
Ale aj tak tu bola jedna vec, za ktorú bol Harry svojmu učiteľovi Elixírov vďačný.
Snape jeho popáleninu ošetril perfektne. Nech už bola tá Masť na popáleniny vyrobená z čohokoľvek, chladila a utíšila bolesť v jeho pľuzgiermi posiatej dlani takmer okamžite, a aj keď sa na tú popáleninu odvtedy nepozeral, vedel, že sa hojí. Vedel, že profesorovi dlží poďakovanie.
Opatrne zaklopal na dvere jeho pracovne a čakal na zamatové: "Vstúpte, pán Potter," než stlačil kľučku a vošiel dnu.
Snape sedel za svojim pracovným stolom, známkoval horu písomiek s červeným brkom a atramentom vedľa lakťa. Vyzeral, akoby dostal kŕč do krku a pomaly sa narovnal. "Vidím, že ste sa rozhodli, že aspoň raz budete presný, Potter. Dobre, lebo mám veľa práce a veľmi málo času, aby som to stihol. Posaďte sa." Ukázal na stoličku pred jeho stolom.
Harry prikývol a posadil sa.
Na jeho prekvapenie, Snape prišiel k nemu so známou baňatou nádobou a jemnou handričkou. "Ukážte mi vašu ruku, Potter. Chcem sa uistiť, že to nehnisá. Namočili ste si ju?"
"Nie, pane. Viem, že to sa nemá." Prečo si robí také starosti? Je to len popálená dlaň. Už som zažil horšie u Dursleyovcov a nikoho to nezaujímalo. A ani sa nemusí báť, že ho udám, alebo čo, lebo to bola moja vina, že som zaspal. Jedine, že by toto robil pre každého študenta, ktorý sa popáli?
Severus použil Uvoľňujúce kúzlo na obväz, aby ho mohol jemne odmotať a prezrieť Harryho dlaň. Ruku mal stále veľmi červenú a opuchnutú, ale pľuzgiere sa zmenšili a kraje popáleniny sa začali hojiť, koža sa pekne hojila. "Hmm. Začalo sa to hojiť, ale myslím, že budeš potrebovať ešte 3 alebo 4 aplikácie, než sa to zahojí úplne. Máš šťastie, Potter, že mágia hojí popáleniny veľmi rýchlo, keby si bol v muklovskej nemocnici, trpel by si týždeň a možno aj viac."
Harry prikývol. Veľmi dobre to poznal.
"Nehýb sa." Snape začal nanášať masť.
Harry sa zhlboka nadýchol. Nech bol profesor akokoľvek opatrný, koža bola stále veľmi citlivá a bolelo to. Ale už nie tak veľmi, ako naposledy a tak mohol nepohnute držať bez Snapovej pomoci. Masť bola chladná a štípala, keď bola nanesená, ale potom to bol skvelý pocit.
Snape privolal ďalší čistý obväz a zručne ho ovinul Harrymu okolo ruky. "Tak. Lepšie?"
"Áno, pane. Ďakujem, pane."
Severus si odfrkol. "Hmf. Teraz mi ďakuješ. Ale aj tak nemáš za čo. Napriek tomu, čo sa o mne hovorí, nerád vidím študentov v agónii . . . pokiaľ to nie je agónia spôsobená tým, že sa neučili na moju skúšku." Mávol rukou a masť aj s handričkou zmizli. "Zajtra ráno sa sem vrátiš a natriem ti to tretí raz. Teraz však môžeš začať svoj trest skôr. Poď za mnou."
Viedol ho do triedy a ukázal na postup napísaný na tabuli. "Pôjdeš mi nazbierať nasledujúce prísady— zlatobyť, Artemisiu modrú a cibuľky Malus mandragory. Tu je diagram tých rastlín a popis častí, ktoré nazbieraš. Prečítaj si to pozorne. Máš na to hodinu a pol. Môžeš ísť na tú malú lúku za skleníkmi, choď po chodníku za posledným skleníkom a nájdeš ju." Je to tam, kde som ťa našiel, ako si ideš oči vyplakať. Som si istý, že to tam znovu spoznáš.
Harry študoval papier a potom sa pozrel na známy košík a nožnice, toto bol ten istý košík, ktorý včera večer použila Hermiona, ale zdalo sa mu, že Hermiona mala nôž a nie nožnice. Než si uvedomil, čo robí, vyhŕkol: "Prečo mala Hermiona nôž a ja mám nožnice?"
"Lebo neviem, či ti môžem veriť, že sa neporežeš," povedal Snape sucho. "A tiež, tieto rastliny nemusia byť urezané nožom, stačia nožnice, Potter. Nedával si pozor na to, čo hovorí profesorka Sprout na Herbológii? Alebo si sa tam len bavil s kamarátom Weasleym?"
Harry neodpovedal, cítil, ako mu červená krk, lebo Snape trafil úplne presne. On a Ron si zapisovali Metlobalové štatistiky do zošitov na Herbológiu a hrali šach na papieri a vymysleli aj Metlobal na papieri, namiesto toho, aby dávali pozor a počúvali profesorku Sproutovú. Ona bola tak pohodová čarodejnica, že bolo ľahké, ulievať sa na jej hodinách. Ale teraz už Harry začínal ľutovať, že na jej hodinách nedával lepší pozor, najmä preto, ako sa na neho Snape hrozivo mračil.
"Nič nehovor, odpoveď máš jasne napísanú vo výraze tváre. Človek by si myslel, že si už pochopil, že Herbológia ide ruka v ruke s Elixírmi. Ak nevieš poriadne nazbierať prísady, neuvaríš efektívny elixír." Poučoval ho Severus. "V živote je toho viac, než len Metlobal. A v škole viac, než len socializácia."
Harry cítil, ako sčervenal ešte viac a kypela v ňom zlosť. Znie jak keby mi bol otcom! Ale nie je, tak čo sa potom tvári, ako keby bol? Ja tieto jeho blbé reči nepotrebujem. Mal chuť povedať niečo neslušné, ale dal na Hermionino varovanie a podarilo sa mu držať jazyk za zubami. Zrak mal upretý na košík a tváril sa, že si Snapovo poučovanie vzal k srdcu.
Nakoniec ho Snape poslal von a tak rýchlo vyšiel z dverí s košíkom zaveseným na ruke, opierajúcim sa o jeho bok.
Severus sa vrátil k známkovaniu poslednej sady písomiek, dal Harrymu 20 minút, aby prišiel na lúku a mohol začať s prácou, ktorá bude nepochybne úbohá, keďže ten chlapec zrejme vôbec nedáva pozor, potom zamkol svoju pracovňu a svižne prešiel chodbou, čierny plášť za ním vial. Von zo žalárov vyšiel tajným vchodom, ktorý poznali len vedúci Slizolinskej fakulty a vyliezol rovno za skleníkom.
Potom sa uistil, že ho nikto nevidí, než vyvolal svoju mágiu a zmenil sa na Mesačný Oheň.
Harry kľačal na zemi, vyhrabával cibuľky, keď cítil, ako sa chveje zem pod cválajúcimi kopytami. Rýchlo hodil cibuľky do košíka, vstal a oprášil si rifle. Siahol do vrecka habitu pre jablko a kus cukrovej šišky, ktoré si tam schoval z obeda. Nikdy sa celkom nezbavil zvyku odkladať si jedlo na neskôr, ako veverička, aj keď vedel, že na Rokforte nebude nikdy. Kuchyňa bola vždy otvorená a škriatkovia ochotní pripraviť niečo pod zub, ak ste vedeli, ako ich o to požiadať. Ale aj tak, staré zvyky ťažko miznú a tento konkrétny zvyk sa tak ľahko nedal zlomiť, keď sa k nemu musel vracať každý rok v lete, aby zabránil tomu, že z neho zostane len kostra.
Dupot kopýt zosilnel a objavil sa pred ním žrebec, krúžiaci okolo lúky na rýchlych nohách.
Prešiel okolo Harryho, hriva a chvost za ním viali ako čierne plamene, zrak mal upretý na človeka, ktorý okupoval jeho súkromnú lúku. Harry ho s úžasom sledoval, lebo to ako ten kôň bežal, bolo ako báseň v pohybe, ľahký pohyb a jeho kopytá sa sotva dorýkali zeme, než sa znovu zdvihli do vzduchu.
"Tak nádherný!" zamrmlal. "Stavím sa, že by si dokázal predbehnúť ktoréhokoľvek dostihového koňa na svete."
Mesačný Oheň spomalil a odfŕkol. Predbehol som jednorožce, Potter, najrýchlejšie kone na svete. Som si istý, že dostihový kôň by pre mňa nebol žiadna výzva. Zastal asi 2 metre od chlapca, a vydýchol veľkými nozdrami. Nebol vôbec unavený, jeho výdrž bola neuveriteľná a nebol ani len zadýchaný. Sklonil hlavu a hľadel chlapcovi rovno do očí.
Harry chvíľu čelil jeho pohľadu a podal mu jablko na dlani, na tej neobviazanej.
Žrebec pohodil hlavou a dvakrát zahrabal kopytom.
Aj keď veľká časť jeho mysle patrila Severusovi Snapovi, Majstrovi elixírov, bola tu druhá časť, ktorou bol čisto divoký kôň, neskrotený žrebec, ktorý sa nikomu neklaňal, a ktorého najväčšia radosť bolo uháňať popod mesiac. Inštinkty divokého koňa niekedy bojovali proti ľudskej mysli, boli v rozpore najmä keď sa objavilo niečo neznáme. Chlapec na lúke prekvapil žrebcovu myseľ, aj keď profesor veľmi dobre vedel, že tam bude.
Tak sa Mesačný Oheň striasol a najprv sa nepriblížil k Harrymu, hýbal ušami a opatrne vertil.
Sladká vôňa jablka ho udrela do nosa a pomaly vykročil vpred. Sklonil hlavu a zaerdžal, uprene sledoval Harryho, pripravený kedykoľvek odskočiť.
Harry, rozpoznal jeho opatrnosť a tak zostal nepohnute stáť a ticho povedal: "To je okej, neublížim ti. Vidíš, mám pre teba niečo pod zub. Chceš? Tak si ho poď zobrať."
Poď si ho zobrať? Ah Potter, ja nie som tvoj bígel, aby som prišiel, keď ma zavoláš. Mesačný Oheň si odfrkol. Ale posunul sa o ďalší krok vpred.
Harry sa ani nepohol a držal jablko. "Ty ho chceš, ja viem, že áno." Jemne tľoskol jazykom.
Mesačný Oheň prešiel posledných pár krokov a zastal nad chlapcom. Potom zohol hlavu a zodvihol jablko z Harryho dlane tak rýchlo a tak elegantne, že Harry si ani neuvedomil, že sa pohol, než bolo jablko preč.
Tak, zobral som si tvoju obetu, pre Selenino vševidiace oko! Chrúmal jablko a užíval si sladkú chuť na jazyku.
"Tak. A čo toto?" Harry mu nadšene podal cukrovú šišku. Žrebec sa vrátil a dokonca mu prišiel jesť z ruky!
Mesačný Oheň sa zohol a ovoňal tú druhú vec, čo mu Harry podával. Cítil cukor a zbiehali sa mu sliny. Zohol sa a aj šiška v ňom zmizla. Cukrová šiška, tak tú som už mesiace nejedol. Už som aj zabudol, aké sú dobré.
Ako poďakovanie chlapcovi fúkol do vlasov. "Hej! To šteklí," povedal Harry a jeho zelené oči sa na neho usmievali. Cítil ako ním prešiel smútok, lebo kedysi videl na inej tvári rovnaký pár očí, ako sa na neho presne takto usmievajú, no to bolo už dávno. On je aj JEJ syn. A ja musím zistiť, čo sa mu stalo, kým žil v tom dome. Nie, že by som si to nevedel predstaviť, vďaka Petuniinej nenávisti a závisti k všetkému magickému. Ale aj tak, predpoklad nie je dôkaz a ja potrebujem dôkazy, ak chcem prinútiť Albusa, aby ho vzal preč z Privátnej cesty. Nevyvrátiteľný d;kaz. Jasné, potom by tu bola otázka, kam chlapec pôjde, keď už nebude na Privátnej ceste, ale Severus sa rozhodol, že ten most prekročí, až keď k nemu príde.
Harry zložil ruku a zotrel si z nej zvyšky cukru zo šišky do nohavíc. Nepokúsil sa pohladkať žrebca, už vedel, aká je to chyba. Čítal o správaní koní v knižnici hneď po škole a zistil, že divoké kone sa zľaknú a utečú pri prudkom pohybe, a najmä ak sa ich dotkne ruka. Je to ich inštinkt, že vidia všetko nové a cudzie ako hrozbu. Už to, že ten kôň jedol z jeho ruky dobrovoľne bol obrovský pokrok.
"Mrzí ma, že som ťa predtým vyplašil," povedal Harry tichým, jemným hlasom. V knihe písali, že hovorenie k zvieraťu ho upokojí a zvyknú si tak na váš hlas. "Nechcel som, len som chcel cítiť, akú máš jemnú srsť. Je ako hodváb . . . ako čierna hodvábna kravata, ktorú mal raz strýko Vernon, nosil ju len na večeru s dôležitým klientom. Nikdy som sa jej nesmel ani prstom dotknúť, ale raz sa mi to podarilo, len aby som to cítil . . . a tvoja srsť je presne taká. Nemôžem uveriť, že si sa vrátil a jedol si mi z ruky."
Kôň napriamil uši dopredu a odfrkol. Povedz mi viac o tvojom strýkovi Vernonovi. Bol taký naškrobený, že ti nedovolil dotknúť sa jeho kravaty. Koľko si mal vtedy rokov? Dosť na to, aby si si to pamätal, a teda dosť na to, aby si nemal lepkavé prsty, to som si istý. Čakal, kým bude Harry pokračovať v rozprávaní.
"Niekedy sa mi snívalo o koni ako si ty . . . keď som bol sám v komore pod schodami. Že jedného dňa príde kôň a odnesie ma preč. Jasné, že sa to nikdy nestalo. Teta Petunia často vravela, že keby boli želania kone, žobráci by jazdili. Ale vždy som si myslel, že je to blbosť, a vravel som, že keby boli želania kone, hneď by som odtiaľto odcválal preč." Pokrútil hlavou. "Ani to sa nikdy nestalo. Asi je to aj tak už jedno." Pozrel sa dolu na košík pri nohách. "asi by som mal začať zbierať tie rastliny, už mám na to len hodinu, a ak to nestihnem, Snape mi pravdepodobne dá ďalší trest."
Vytiahol papier s diagramom a študoval ho.
Medzitým sa Mesačný Oheň pásol a rozmýšľal nad tým, čo mu práve chlapec povedal. Komora pod schodami? Čo si tým myslel? Skrýval si sa tam? Pred tvojim strýkom? Aj ja som sa často skrýval v skrini pred mojim otcom, keď vyčíňal. Občas ma to zachránilo pred jeho päsťami. A aj ja som často sníval o tom, že odtiaľ odídem, ale mojim snom bolo, ísť na Rokfort. Povedali ti niekedy o Rokforte, Potter? Nevedel si skoro nič, keď si sem prišiel, ešte menej, než väčšina študentov muklovského pôvodu. Pamätám si, že Malfoy raz povedal svojmu kamarátovi, že si ani nevedel, že mágia existuje, až do svojich 11. narodenín. Nepovedali ti o tom, na čo si mal od narodenia právo, blbci! Ale čarodejníkovi nemôžeš upierať mágiu navždy, obzvlášť nie tak silnému, ako si ty. Skôr či neskôr ti to krv povie.
Zodvihol hlavu a videl, že Harry kľačí na zemi vedľa malej ostnatej rastliny, pripravený odstrihnúť ju. Nie, Potter, čo robíš? To nie je modrá Artemisia, to je náprstník, ktorý je vo väčšom množstve jedovatý! Modrá Artemisia vyzerá podobne ako Náprstník, ale je väčšia a má výrazné modré žilky a zvončekovité kvety. Ale neznalý botanik si ich ľahko môže pomýliť.
Mesačný Oheň ostro zaerdžal a prešiel k prikrčenému Harrymu. Kopyto položil rovno na tú rastlinu a pokrútil hlavou. Nie túto!
Harry skoro spadol. "Hej! Prestaň, ja tú rastlinu potrebujem. Teraz si ju zničil."
A to je dobre. Mesačný Oheň zodvihol kopyto a odbehol pár krokov ďalej, kde bolo niekoľko Modrých Artemisií. Panovačne zaerdžal a dupol nohou. Tu, Potter! Pozri sem! Toto je Modrá Artemisia.
"Ha? Čo sa deje?" zamrmlal Harry.
Čierny žrebec zaerdžal a znovu dupol nohou. Pre Seleninu milosť, Poter, poď sem a pozri sa.
Harry vstal a prešiel ku žrebcovi, kde zbadal niekoľko rastlín s modrými listami. Pozrel sa do diagramu a videl, že toto sú presne tie na obrázku. "Tieto potrebujem do elixíru. Ale ako si to vedel? Bola tá druhá jedovatá? Preto si mi nedovolil ju zobrať?"
Čierny kôň súhlasne prikývol hlavou. Pozrel na Harryho akoby chcel povedať: No, na čo čakáš? Zober ju.
Harry rýchlo začal strihať Modré Artemisie.
Mesačný Oheň ho sledoval, odľahlo mu, keď videl, že chlapec aspoň vie, ako správne odstrihnúť tú rastlinu. Možno že si ich zamenil kvôli tomu, že má slabý zrak? Možno potrebuje nové okuliare? Nosí tie isté, škaredé čierne rámy už 5 rokov. Určite už je čas na nové? Ako dlho je to odvtedy, čo chlapec naposledy navštívil očného lekára? Viac dôkazov, že Potter bol zanedbávaný, lebo Severus vedel, že Dumbledore posiela Dursleyovcom štipendium každý mesiac, na výdavky pre ich synovca. Očividne tie peniaze nepoužívali na chlapca, ak mu nekúpili ani nové okuliare za posledných 5 rokov.
Naštvane švihol chvostom o svoj bok a začal sa pásť, naštvane trhal trávu.
Harry sa posadil na členky. "Hej, myslíš, že mi môžeš pomôcť nájsť tú druhú? Zlatobyľ? Nie som dobrý v hľadaní rastlín, ktoré rastú takto divoko, s mojimi okuliarmi moc dobre nevidím, aj keď ich mám čisté." Zložil si okuliare a očistil ich lemom trička, potom si ich znovu založil. "Stále dosť rozmazané. Potrebujem nové, ale oni mi ich nikdy nekúpia. Kým vidím robiť domáce práce, to im stačí. Ani tieto by som nedostal, keby môj učiteľ na základke na tom netrval. A to ma teta  Petunia vzala do sekáču a nechala ma vybrať si tam nejaké. Ale sú lepšie než nič."
Mesačný Oheň pritlačil uši ku hlave. Skúpi muklovia! Ona ťa ani nevzala na vyšetrenie k lekárovi? Možno by ti vtedy mohli napraviť zrak, keď si bol mladší. Teraz už môže byť neskoro. Preklusal v kruhu a zastal pred pekne kvitnúcou Zlatobyľou, jej zlaté kvety sa ligotali na slnku. Znovu dupol nohou a zaerdžal. Tu. Táto je pekná.
Harry prešiel k nemu. "Ďakujem ti za pomoc. Keby si tu nebol, asi by som sa odtiaľto ani nedostal a Snape by ma zodral z kože za to, že meškám, ten poondiaty umastený bastard!"
Bacha na jazyk, Potter! Mesačný Oheň pokrútil hlavou, potom sa zohol a potiahol chlapca za vlasy.
"Aau!" vykríkol Harry a pošúchal si vlasy. "Čo si myslíš, že som kopa sena? Prestaň s tým!"
Mesačný Oheň si odfrkol a zasoplil celé jeho plece. Nabudúce dbaj na dobré maniere! Teda fakt, ty si to najdrzejšie decko!
"Blé! Hnus!" Harry sa zaškľabil. "To všetky kone sa takto správajú?" Snažil sa zotrieť ten sopeľ, ale len ho roztiahol po rukáve.
Mesačný Oheň odtancoval a v oči mu nezbedne žiarili.
Harry na neho pozeral. "Keby som nevedel lepšie, povedal by som, že si to spravil naschvál."
Múdry chlapec!
"Nie. Zvieratá také veci nerobia." Pokrútil hlavou a pokračoval v zbere Zlatobyle.
Keď skončil, vstal a oprášil si ruky. "Hotovo. A ešte mám 5 minút, aby som sa vrátil späť do žalárov. Škoda, že ma nemôžeš odniesť. Ale ja neviem jazdiť a aj keby som vedel, asi by si ma na tvoj chrbát nikdy nepustil."
Mesačný Oheň súhlasne zaerdžal. Tak to máš pravdu, Potter! Ja nie som jazdecký kôň. Keď si chceš na niečom zajazdiť, sadni na metlu!
"Nemyslel som si." Chlapec sa zasmial. Potom sa otočil a zvolal ponad plece: "Možno ťa tu uvidím zajtra? Donesiem viac jabĺk a šišiek." Zamával s túžbou vpísanou v tvári. "Musím bežať, lebo ma Snape zožerie za živa."
Potom sa otočil a svižne kráčal k hradu.
Mesačný Oheň sledoval, ako odchádza. Potom odklusal z lúky povedľa chodníka, ktorým kráčal Harry, ľahko cválal k hradu. O 5 minút dobehol ku skleníku a tajnému vchodu, zmenil podobu a vkĺzol do tunela.
Keď Harry zaklopal na dvere jeho pracovne, našiel Snapa za svojim stolom pri známkovaní.
"Už si späť, Potter?" Severus zavolal chlapca dnu. "Tak sa pozrime, ako si si s tým poradil." Pozrel sa do košíka, zodvihol vzorku z každej prísady. "Fajn, teraz začni variť ten elixír a neplytvaj prísadami."
"Áno, pane."
"Ešte jedna vec. Zajtra o siedmej sa sem vrátiš a nahradíš si ten trest, ktorý si prespal." Dodal a dúfal, že by chlapec mohol odhaliť viac zo svojej minulosti pred Mesačným Ohňom.
Harry len prikývol a otočil sa, aby začal krájať prísady. Ten istý starý Snape, dáva poondiate tresty za zmeškané tresty! Ale časť z neho sa napriek tomu tešila, lebo možno zajtra znovu uvidí čierneho žrebca, mesačného žrebca, ako ho začal nazývať sám pre seba.
Harry si skoro od radosti pískal, keď kráčal dolu chodníkom ku skleníku. Snape mu zasa prikázal nazbierať prísady, ale teraz boli v skleníku, ale to bolo v poriadku. Mohol ich tak nazbierať rýchlejšie a potom si odbehnúť na lúku, aby videl, či tam náhodou nie je čierny kôň. Dúfajúc, že tam bude, Harry tento raz priniesol extra jablká a dve šišky, jednu pre seba a jednu pre koňa.
Rýchlo nazbieral bylinky do svojho nového elixíru, a potom prešiel chodníkom na lúku. Práve sa zotmelo a vyšiel mesiac, osvetľoval noc a tak sa nemusel báť, že sa potme niekde potkne.
Jeho tenisky trochu vŕzgali na vlhkej tráve, lebo predtým pršalo, ale nevšímal si, že sa mu trochu šmýka a pokračoval smerom k lúke. Dúfam, že tam bude. Dúfam, že ho ten dážď neodohnal niekam inam, aby sa tam ukryl. Len ho chcem vidieť znovu. Ešte aspoň raz—
Ruka ho schmatla zozadu a zodvihla ho z nôh.
"Hej!" zakričal, než mu druhá ruka drsne zakryla ústa.
"Ticho, decko! Budeš hosťom nášho Pána! Netrhaj sebou, pokiaľ nechceš, aby sme ti ublížili!" prikázal chrapľavý hlas rovno do jeho ucha.
Smrťožrúti! Jeho myseľ zúfalo pracovala. Musíš im utiecť! Zozbieral všetku silu a začal sa krútiť a kopať dozadu do svojho väzniteľa, otvoril ústa koľko mohol a silno zahryzol svojmu protivníkovi do ruky.
"Au! Ten malý bastard ma pohryzol!" nadával ten, čo ho držal.
Ale povolil svoje zovretie dosť na to, aby Harry zakričal.
"Pomoc! Profesorka Sproutová, pomoc! Sú tu Smr -auu!"
Rýchla facka do tváre ho prudko umlčala. Na perách cítil krv.
"Dolohov, ty idiot, nesmieme mu ublížiť!" vyprskol ženský hlas. "Náš pán povedal, že ho máme priniesť bez zranení."
"Ten malý zmrd ma pohryzol, Bella! To si teda nenechám od nikoho!" paprčil sa muž s chrapľavým hlasom. "Tak sa prestaň vrtieť ako prasa na ražni!" Schmatol Harryho, ktorý sa stále bránil celou svojou silou a pritlačil mu ruky za chrbát.
"Poslúchaj, Potter!" hrešila ho žena so spevavým hlasom. "Inak okúsiš, ako trestáme neposlušných chlapcov ako si ty!"
Z jej slov Harrymu z nejakého dôvodu nabehli zimomriavky. Vedel, že nikdy nechce zistiť, čo tým myslela, znela úplne šialene. "Pustite ma!" V tej tme nevedel rozoznať, koľkí tam sú, ale predpokladal, že sú minimálne traja, možno dokonca štyria.
"Nestojte tu len tak, Goyle a Červochvost!" vyprskol Dolohov. "Chyťte ho za nohy a omráčte ho."
"Mali sme ho najprv omráčiť," vrčal Goyle.
"Kde je to prekliate prenášadlo?" kňučal Červochvost.
Harry sa mykal a krútil, zúfalo sa snažil utiecť. Nemohol dovoliť, aby ho chytili, nie zasa, tak ako na cintoríne.
"Držte ho, do pekla!"
Naštvané erdžanie preťalo nočný vzduch, neskutočne hlasné a plné hnevu.
Ozýval sa dupot kopýt a potom niečo čierne a obrovské vrazilo do skupiny Smrťožrútov a roztrúsilo ich ako špáratká.
Štyria Voldemortovi poskoci spadli na zadky a Dolohovovi sa vyšmykol stále zápasiaci Harry, ktorý sa vykrútil a vytrhol ramená zo zovretia a odskočil preč.
Harry cítil nadšenie aj napriek tomu, že bol práve v ohrození života. Žrebec sa vrátil!
Choďte od neho preč, vy odporní pokrytci! Mesačný Oheň výhražne zaerdžal. Vykopol nohami a trafil uškrnutého Červochvosta do hrude, čo ho odhodilo. Uši mal pritlačené ku hlave a zuby vycerené, cítil hnev svojej bohyne, ako cez neho pulzuje, lebo tí, čo zabíjajú deti, sú jej anatéma. Bojuj s nimi, môj avatar! Poraz ich! Jej hlas bol ako ortuťový plameň v jeho hlave a mesiac na jeho čele vzplanul.
Tvoju vôľu vykonám, Pani, odpovedal, ale bojoval by s nimi aj bez príkazu. Otočil sa, vzopäl sa, až bol takmer vertikálne, odrazil sa zadnými nohami a skočil vpred, raz, dva a zadnými nohami vyhodil do vzduchu, erdžiac bojový pokrik. Jeho manévre boli inštinktívne, tisíce vojnových koní ich použili, aby bránili svojich rytierov v bojoch pred stáročiami.
Odohnal Dolohova dvomi údermi kopytami, potom vyskočil do vzduchu a zachytil oboch Goyla a Bellu tvrdým kopancom, než stihli namieriť prútiky.
Ale jeho hlavným cieľom nebolo zabiť Smrťožrútov, ale dostať chlapca do bezpečia.
Harry bol takmer voľný z kruhu, keď sa pred ním zastavilo čierne rameno a žrebcova hlava zastala pred jeho tvárou.
Nasadaj, Potter! Rýchlo!
Harry sa pritlačil k saténovému plecu. "Vrátil si sa!" bolo jediné, čo dokázal zašepkať.
Mesačná Pani, zachráň ma, toto nie je čas na radostné zvítanie! Vylez mi na chrbát, Potter!
Harry položil ruko žrebcovi na chrbát, ale bol príliš malý na to, aby vyskočil a prehodil nohu cez vysokého koňa. "Nemôžem vyliezť . . .!"
"Dostaňte toho diabolského koňa! A Potter, uniká!" vrieskala Bellatrix. Z Červochvostovho prútika vyrazil červený prúd.
Netrafil, ale Mesačný Oheň už mal dosť Harryho nešikovných pokusov. Otočil sa a schmatol chlapca vzadu za habit, zaťal zuby pevne do látky a prakticky ho vyhodil na svoj chrbát. Harry prudko pristál, snažil sa narovnať a schmatol za hrsť hodvábnej hrivy. Práve sa mu podarilo omotať nohy okolo koňa, keď Mesačný Oheň zodvihol hlavu a vyrazil do cvalu.
Drž sa, Potter! Drž sa pevne a nepúšťaj!
Žrebec sa modlil, aby sa ho chlapec dobre držal, lebo keby spadol, nestihol by sa pre neho vrátiť skôr, než by ho Smrťožrúti prekliali. Vyskočil vpred ponad Dolohova, mesiac na jeho čele oslepujúco žiaril, na čo Smrťožrút vykríkol, keď ho oslepilo jasné svetlo páliace do jeho sietnic.
Harryho to hodilo žrebcovi na krk, ale podarilo sa mu nejakým zázrakom zostať sedieť na koni, dokonca aj keď doskočil. Posadil sa a snažil sa spomenúť si na nejaký film, ktorý sledoval, v ktorom hovorili o tom, ako správne jazdiť na koni, ale na nič si nemohol spomenúť, a tak sa len koncentroval a snažil sa hýbať spolu s koňom a zostať pri tom na jeho chrbte.
Pevne sa držal jeho dlhej hrivy a aj keď ho to najprv nadhadzovalo hore-dolu, nakoniec sa mu podarilo dosť pevne zovrieť stehná, aby sa nezošmykol. Jazdiť na koni nebolo také jednoduché, ako to vyzeralo, najmä nie pri plnom cvale pomedzi stromy so Smrťožrútmi za chrbtom.
Prenasledovali ich na metlách, vrhali na nich kliatby zhora a Mesačný Oheň sa vrhol rovno do lesa, bežal po cestičkách, ktoré nepoznal nik iný, len jednorožce a on sám, aby sa pokúsil striasť ich prenasledovateľov. Zostaň na mojom chrbte, Potter! Len tam zostaň! Strasieme sa ich v lese, keby sme šli cez školský pozemok, boli by sme príliš nápadní a nič by nás nekrylo.
Mesačný Oheň bežal, jeho uháňajúce kopytá občas preskočili spadnutý strom alebo potôčik s úplnou ľahkosťou.
Bellatrix, Červochvost a Goyle ich stále prenasledovali, aj keď sotva videli svoj cieľ v tej tme a pomedzi stromy.
Bellatrix sa rozhodla uchýliť k zúfalému činu a fúkla do tenkej dlhej kovovej trubičky.
Niečo tvrdé a ostré pichlo Harryho do ľavého pleca. Načiahol sa za tým a mal pocit, že ho tam bodla včela.
Chvíľu na to sa začal cítiť ospalo a točila sa mu hlava. "Au!"
Mesačný Oheň spomalil, cítil, že niečo nie je v poriadku. Čo sa stalo? Si zranený?
Harry sa zaknísal a klesol na žrebcov kohútik. "Nie je mi dobre . . . je mi zle . . . asi omdliem. . ."
Nie, neomdlieš, Potter! Zostaň hore!
Žrebec kráčal svižne pomedzi stromy, vedel, že už sú takmer na mieste— Údolie jednorožcov. Keď prejdú hranicu, budú v bezpečí pred Smrťožrútmi. Údolie bolo chránené starovekou mágiou, ktorá nedovoľovala ničomu zlému vstúpiť na územie. Cítil, že Harry ledva visí na jeho hrive. Povzbudivo zaerdžal.
Harry napoly sedel napoly ležal na čiernom koni a aj keď krok Mesačného Ohňa bol hladší, než u normálneho koňa, z toho natriasania v tejto pozícii mu bolo zle od žalúdka. Oh, nie. Asi sa pozvraciam. Snažil sa posadiť, ale z toho sa mu len viac zatočila hlava a cítil sa ešte horšie.
Hneď na to vyvrátil večeru na zem.
Žrebec zastal, nechal Harryho aby sa vyzvracal, už boli za hranicou a mohli si dovoliť krátky oddych. Dočerta, Potter! Trafili ťa kliatbou, alebo máš len morskú nemoc z jazdy na koni? Zvraštil nos nad zápachom zvratkov a prekročil tú mláčku na zemi.
Harry ticho zastonal a oprel sa lícom o krk koňa. "Prepáč. Kde . . . kde sme? Nevidím . . .všetko sa . . . točí . . . je . . . rozmazané . . ."
Mesačný Oheň znepokojene odfrkol. Sme v bezpečí, ale teba niečo trafilo, je načase vziať ťa k Amicusovi. Jeho roh vylieči skoro všetky kliatby a otravy. Znovu sa pohol vpred, hladko kráčal a snažil sa nezhodiť svojho pasažiera. Drž sa ma. Len sa drž. Už len pár krokov. To je ono. Nepúšťaj sa, Potter. Opakoval si to stále dookola, keď kládol kopyto pred kopyto a konečne došiel na lúku, kde sa hrali a pásli Amicus a jeho stádo.
Jemne zaerdžal smerom k vysokému bielemu vodcovi stáda, keď ho zbadal za stromami. Amicus, potrebujem ťa, starý priateľ. Tento môj študent je ťažko ranený. Nejaká kliatba alebo jed, myslím.
Mesačný Oheň zastal rovno pred Amicusom a ľahol si na zem.
Harry skĺzol a nehybne ležal pri nohách bieleho jednorožca, ktorý ho oňuchal, cítil pri tom pach choroby a strachu. Neboj sa, priateľ môj. Mágia môjho rohu ho vylieči.
Svojim perlovo lesklým rohom sa dotkol Harryho na hrudi— raz, dvakrát, trikrát.
Zlatistá žiara sa rozšírila z rohu a obklopila chlapca žiarivým svetlom.
Vedľa neho si Mesačný Oheň vydýchol úľavou, natáčal uši, aby zachytil vzdialené vrčanie a zavýjanie Smrťožrútov, ktorí zistili, že nemôžu prekročiť hranicu, bez ohľadu na to, ako veľmi s snažili, a teraz bol pred nimi Harry v bezpečí. Zatiaľ.
05.11.2017 13:11:28
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one