Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

5. Polnočné šantenie

Amicus zvedavo sledoval spiaceho človeka, ktorého priniesol Mesačný Oheň na jeho čistinku. Cítil z neho vrodenú mágiu a vedel, že toto je jedno z tých mladých ľudských magických žriebät zo školy za lesom. Odfŕkol smerom k svojmu bratovi z čriedy a opýtal sa: Kto je toto mláďa, pre ktoré riskuješ svoj krk, aby si ho priniesol ku mne, radšej než spoľahnúť sa na vašich ľudských liečiteľov, aby ho vyliečili?
Jeho osudom je bojovať proti najväčšiemu z temných čarodejníkov a ja som viazaný sľubom, že ho budem chrániť. Odpovedal Mesačný Oheň. Jemne vydýchol do vlasov spiaceho chlapca. A že ho budem ľúbiť rovnako, ako ty ľúbiš svoje žriebätá. Znepokojene mrskol chvostom.
Amicus jemne vydýchol do nozdier tmavého žrebca, aby ho upokojil. Vyzeráš . . . že s niečím bojuješ, brat môj. Je také ťažké, ľúbiť toto žriebä?
Ja . . . keď som bol mladý, jeho otec mi veľmi ublížil a ja som na to nikdy nezabudol a ani som mu to neodpustil, odpovedal Mesačný Oheň ťažko. Toto žriebä mi priveľmi pripomína jeho otca a ja . . . som ho za to nenávidel, nech mi to Selena odpustí.
Ah. Tie staré spory je vždy najťažšie zabudnúť, povedal Amicus múdro. Selena vie, že aj my jednorožce ich máme.
Dovolil som, aby moja prudká povaha diktovala mojim činom a teraz neviem, či to ešte niekedy môžem napraviť. Nesledoval som ho tak dôsledne, ako by som mal a tí, ktorí toto mláďa vychovávali, mu ublížili, nie len telesne, ale aj duševne. Potrebuje Selenin dotyk, Amicus, ale bojím sa, že Ona mi to nedovolí po tom, čo som urobil.
Vieš, že Ona je zhovievavá bohyňa, aspoň ten Aspekt, ktorý my uctievame, pripomenul mu Amicus a dupol svojim zlatým kopytom. Pýtal si sa, Mesačný Oheň?
Čierny žrebec pokrútil hlavou. Nie.
Možno by si to mal urobiť. Postrážim ti to ľudské žriebä.
Mesačný Oheň súhlasne prikývol, potom odklusal preč od čriedy, aby sa súkromne pozhováral so svojou bohyňou.
Amicus stál nad spiacim Harrym, ticho odháňal svoje zvedavé žriebätá, keď prišli príliš blízko. Mladé jednorožce doteraz nikdy nevideli človeka tak blízko a chceli vedieť, ako sa sem dostal, prečo sem prišiel a prečo spí na ich lúke.
On je hosťom Mesačného Ohňa, môžete sa s ním stretnúť neskôr, keď sa zobudí, teraz bežte preč! Prikázal vedúci žrebec prísne, ukázal rohom, aby sa žriebätá šli hrať alebo pásť za svojimi matkami.
Jednorožec nebol považovaný za dospelého, kým nemal 6 rokov a nezmenil svoju zlatú žriebäciu srsť za čisto bielu srsť dospelého jednorožca a ich špirálovitý roh nenarástol aspoň na jednu stopu. Dovtedy zostávali so svojim stádom, v ktorom sa narodili, pod autoritou ich otca. Ale keď dospejú, opustia stádo, aby si našli nové, alebo založili svoje vlastné, alebo zostanú samotári.
Amicusovo stádo bolo zvláštne tým, že jeho členom bol aj kôň nejednorožec, ale Amicus už dávno umlčal naštvané protesty ostatných vodcov stád tým, že jednoducho vyhlásil: Mesačný oheň je Selenin Vyvolený a taká je Jej vôľa. To rýchlo umlčalo všetky protesty.
Amicus ticho vzdychol a pozrel sa dolu na spiaceho človeka medzi svojimi kopytami. A ty, mladý čarodejník? Čo budeš ty pre mňa a pre moje stádo? Aj teba Selena označila Jej Znamením?
Vdýchol Harryho pach a cítil, že čarodejník sa pomaly preberá. Napriek všeobecnému názoru, jednorožec nemá nič proti ľuďom mužského pohlavia. Muži či ženy, oni môžu akceptovať ľudských adolescentov, pokiaľ zostanú panenskí. Avšak potom sa z mužov stáva hrozba, lebo potom sa prebúdza ich pud loviť jednorožce. Dospelému mužovi nemožno veriť, majú príliš dlhú a príliš krvavú históriu prenasledovania a zabíjania jednorožcov pre ich rohy a chvosty a krv a žiadny jednorožec by im nedovolil priblížiť sa. Jediná výnimka tohto pravidla je Selenin Vyvolený, tak ako Mesačný Oheň.
Harry sa pomaly prebral a opatrne otvoril oči. Videl vysoké stromy a trávu a nechápavo sa čudoval, kde to je. Posledné, čo si pamätal, bola jazda na čiernom koni, a potom si nemohol už na nič spomenúť. Musel omdlieť, ale teraz mu už nebolo zle. Otočil hlavu a videl . . . pár lesklých zlatých kopýt a potom jemné, no dobre svalnaté, čisto biele nohy.
Oh Merlin, to čo je? Mohol by to byť . . .jednorožec? Nebol si istý, lebo jediný jednorožec, ktorého kedy videl, bol mŕtvy a jeho krv vysával polomŕtvy Voldemort. Pri tej spomienke sa striasol a prišlo by mu zle, ale našťastie už nemal nič v žalúdku.
Nadýchol sa sladkej vône čerstvej trávy a zvláštneho, trochu pyžmového pachu jednorožca. Nebolo to nepríjemné, ale nič také nikdy predtým necítil, kombinácia teplého zvieraťa, trávy a mierny trochu kvetinový náznak, ako zemolez. Srsť jednorožca bola tak čistá biela, že sa zdalo, že žiari a tancuje tisícimi dúhami.
Takmer natiahol ruku, aby sa ho dotkol, ale zastavil sa. Spomenul si, že v knihe Fantastické Tvory čítal, že jednorožce nemajú radi chlapcov a ich dotyk. Okrem toho si spomenul, že bol špinavý a na rukách mal krv od škrabancov. Ale keď si prezrel ruku, nevidel na nej už žiadne škrabance, len trochu hliny.
Nevedel, či sa môže pohnúť, bál sa urobiť náhly pohyb, len aby nevystrašil jednorožca, stojaceho nad ním. Nevedel, prečo to jednorožec robí, ale nechcel zistiť tým ťažším spôsobom, aké tvrdé a ostré sú jeho kopytá!
Tak zostal ticho a počúval vzdialený dupot kopýt žriebät a tiché fŕkanie a erdžanie kobýl, ale najlepšie počul tlkot srdca jednorožca nad sebou a rozmýšľal, kde je čierny žrebec.
Amicus vedel, že sa Harry prebral. Jemne vydýchol a veľmi opatrne zodvihol kopytá a graciózne odstúpil od chlapca, ležiaceho dolu tvárou na zemi, než sa k nemu znovu otočil.
Harry udivene vzdychol, keď sa pozrel do očí majestátneho zvieraťa, úžasný tvor z legiend pred ním ožil zo stránok s mýtmi do živej, dýchajúcej reality. Jednorožcova hriva bola ako najjemnejší hodváb, splývala mu dolu na krk v trblietavej kaskáde a jeho chvost bol tak hustý a dlhý, že sa takmer dotýkal zeme. Ale najúžasnejší pohľad bol na jeho roh, ktorý žiaril majestátnou mágiou a bol dlhý viac než stopu a pol.
Harry sa pomaly posadil, zvraštil tvár od bolesti v zadku a stehnách. Pomaly sa postavil. "Ako som sa sem dostal?" opýtal sa, obzerajúc sa po lesnej čistine a ostatných jednorožcoch, pasúcich sa okolo. Potešene sa usmial, keď zbadal hrajúce sa žriebätá, niektoré z nich sa k nemu začali približovať, no ich matky ich zavolali späť.
Zrazu začul dupot kopýt a otočil sa, zbadal, ako k nemu prichádza jeho mesačný žrebec. "Hej," Harry vystrel ruku a veľký žrebec mu do nej fúkol. "Ďakujem, že si mi zachránil život. Určite by ma dostali, keby si mi nedovolil vysadnúť na teba."
Mesačný Oheň jemne zaerdžal a jemne štuchol nosom do chlapca. Zdá sa, že si v jednom kuse, dieťa, vďaka Amicusovi. Ale aj tak si nemyslím, že sa Smrťožrúti vzdajú tak ľahko, tak si tu musíme oddýchnuť ešte trochu dlhšie.
Harry sa pohrabal vo vrecku a vytiahol napoly spučenú šišku a ponúkol ju žrebcovi.
Mesačný Oheň nastražil uši, než vďačne prijal túto dobrotu. Toto naozaj nie je nutné, ale aj tak ti ďakujem.
Chlapec opatrne pohladil žrebcovu hustú hrivu, bola hodvábne jemná, no pevná, pamätal si, ako sa jej držal počas toho, ako uháňali cez les. "Predpokladám, že toto miesto je bezpečné, však? Hagrid mi raz povedal, že miesto, kde žijú jednorožce, je posvätné a nemôže sem prísť nič zlé. Len keď je jednorožec sám, je zraniteľný, ako ten jeden, ktorého som videl v prvom ročníku . . .ten ktorého Veď Vieš Kto . . ." zmĺkol a hľadal správne slová. " . . .vycucával . . ." Z nejakého dôvodu nechcel vysloviť to temné meno nahlas, nie na tomto mieste.
Amicus naštvane odfrkol pri spomenutí Temného a toho strašného znesvätenia, ktoré spáchal na jednorožcoch a proti Selene samotnej. Prisahal, že jedného dňa zaplatí za jeho ohavný čin. Všetky kopytá a rohy sú otočené proti temnému čarodejníkovi a Selena od neho odvrátila svoju jasnú tvár, ukazujúc len temnú vizáž Pomsty.
Harry sa stiahol od nahnevaného jednorožca. "Prepáč, nechcel som ťa nahnevať," ospravedlnil sa a pritisol sa k plecu čierneho žrebca. "Ja naozaj dúfam, že to nebol tvoj príbuzný."
Amicus pokrútil hlavou. Nie príbuzný, ale sme jeden druh, magické dieťa. A to, že jeden z nás bol tak hnusne zavraždený, jeho životná sila nakŕmila tak ohavnú nemŕtvu vec . . . namiesto toho, aby sa vrátil zemi a nebesám, je to obrovská tragédia.
Mesačný Oheň ticho zaerdžal a pri tom signáli mohli prísť žriebätá bližšie a stretnúť sa s jeho študentom.
Najprv boli nesmelé, pristúpili len na pol metra od chlapca, zvedavo si ho obzerali a odskočili. Ale postupne prišli bližšie, až dýchali priamo na Harryho, ktorý sa ani nepohol, naučil sa od svojho polodivého žrebca, že keď sa nebude hýbať, neodplaší jednorožce.
Hviezdny Plameň oňuchal zvláštneho návštevníka a zaerdžal, Moje nervy, ten teda divne vyzerá! A tiež . . . divne páchne . . .
On nemá roh! Vykríkla malá kobylka.
Ostatní znepokojene zaerdžali.
Kam ho dal?
Odrezali mu ho?
Oh, to je hrozné! Nemať roh. Ako potom môže liečiť?
Ďalšia kobylka zaerdžala: Pre Seleninu milosť, on nemá ani chvost! Bez rohu aj bez chvosta!
A pozrite na jeho srsť! To je divné . . . všade iná farba.
Harry mal nepríjemný pocit, že si ho premeriava celá skupinka malých žriebät a zdá sa im veľmi vtipný. Začervenal sa.
Mesačný Oheň prísne zaerdžal: Ukľudnite sa, všetci! Toto je môj hosť a nemá ani roh ani chvost, lebo nie je jednorožec, ale človek. Rozumiete?
Ľudia sú divní, poznamenala malá kobylka, volala sa Amber. Pozrela sa nebojácne na Mesačný Oheň. Môžeš sa s nami pretekať, Mesačný Oheň? Prosím?
Ostatné žriebätá a ročné mláďatá sa pridali a dožadovali sa, aby Mesačný Oheň s nimi pretekal.
Aby ich utíšil a preto, že chcel cítiť vietor vo svojej hrive, veľký žrebec súhlasil.
Zostaň tu, prikázal Harrymu, potom prešiel ku žriebätám a začali pretekať, skákať a naháňať sa po celej čistine.
Mesačný Oheň ukázal žriebätám niekoľko manévrov, ktoré by jedného dňa mohli zachrániť ich životy, ak by museli bojovať s protivníkom. Teraz už mal oveľa lepšiu náladu, než predtým, lebo pocítil Selenin jemný šepot vo svojej mysli. Bohyňa mu odpustila jeho hrdosť a tvrdohlavosť a povedala mu, aby dozeral na chlapca, a keď bude svojmu učiteľovi dostatočne dôverovať, aby ho zoznámil s Cestou Mystérii. Severus to nikdy predtým nerobil, ale vedel, ako sa to robí.
Ale než bude môcť chlapca úplne uzdraviť, musí získať Harryho dôveru. A to znamená, že ho bude musieť presvedčiť, aby sa mu zdôveril o jeho príbuzných a konfrontoval Dumbledora so zneužívaním a zobral chlapca z Privátnej cesty.
Harry sledoval žriebätá a mesačného žrebca, ako šantia a zrazu si želal, aby aj on bol jednorožec, alebo krásny žrebec, aby sa k nim mohol pridať. Otočili sa a vyskočili ako púpava, vznášajúca sa vo vetre, ich kopytá sa sotva dotýkali zeme a hrivy im viali. Žrebec medzi nimi priam tancoval, pohyboval sa ako lúč svetla a žiadne zo žriebät mu nestačilo.
Nakoniec, asi po 20 minútach boli žriebätá unavené a vrátili sa späť k paseniu a k mlieku ich matiek, kým Amicus na nich zhovievavo dozeral.
Mesačný Oheň odklusal pomedzi stromy a Harry ho chcel nasledovať, bál sa, aby ho tu žrebec nenechal. "Počkaj! Vráť sa! Ak odídeš, ako sa dostanem späť na Rokfort?"
Chcel vojsť medzi stromy, keď k nemu vedúci žrebec dobehol ako kométa a zastal mu cestu.
Amicus sa vzopäl na zadné. Stoj, mladý! Mesačný Oheň ide skontrolovať hranicu. Vráti sa. A ty sa vráť na čistinu. Choď!
Sklonil roh a opatrne naviedol chlapca späť na čistinu.
Harry cúvol, nechcel sa napichnúť na roh, ale naozaj sa chcel vrátiť späť do školy. Nedokázal odhadnúť, koľko bodov strhne a aké ďalšie tresty pre neho vymyslí Snape za to, že sa nevrátil s prísadami. Ale aj tak si nemohol pomôcť. On si neobjednal, aby ho napadli Smrťožrúti.
Čarodejník prešiel ku potôčiku s čistou vodou a kľakol si, nabral si do dlaní a napil sa. Voda hneď uhasila jeho smäd. Potom sa postavil a čakal, kým sa vráti žrebec.
Mesačný Oheň dôkladne preskúmal hranicu, počúval, či nezačuje akýkoľvek hluk v stromoch či hlasy, ale všade bolo ticho. Opatrne sa kráčal späť rovnakou cestou, kadiaľ prišiel a vrátil sa ku skleníkom, kde začal útok.
Cítil prenikavý meďnatý pach krvi na zemi a tráva bola pošliapaná, kde ju podupal a kde spadol Pettigrew. Ale Smrťožrúti boli preč. Odľahlo mu a cvalom sa vrátil späť na čistinu.
O päť minút neskôr Harry znovu sedel na čiernom žrebcovi, ktorý sa rozlúčil so svojimi bratmi jednorožcami a sľúbil, že sa vráti tak skoro, ako to len pôjde. Potom sa otočil a odklusal z čistiny, Harry sa snažil sedieť aj nesedieť na jeho hladkom chrbte.
Harry čoskoro zistil, že jazdenie, keď už vás bolí zadok, je nanajvýš nepríjemné a nepohodlné. Ale stoicky vydržal nepohodlie, vedel, že toto je jediný spôsob, ako sa môže dostať späť do školy.
Mesačný Oheň sa snažil ako len vedel, kráčať hladko a rýchlo, lebo vedel, že Harry je ubolený. Nedá sa tomu zabrániť, chlapče. Mrzí ma to, ale musíš zaťať zuby, kým budeme naspäť v škole, potom ti na to dám masť.
Harry zasyčal a stonal pri každom druhom kroku, lebo aj keď bol žrebec opatrný, aj tak ho to natriasalo a nadhadzovalo.
Nakoniec Mesačný Oheň zastal pred skleníkom. Mesiac takmer zapadal za stromy a ochladilo sa.
Harry skĺzol zo žrebcovho chrbta a s úľavou si vydýchol.
Ale než sa stihol otočiť, Mesačný Oheň zodvihol hlavu a odcválal do noci.
Harry rozmýšľal prečo, keď začul známy ostrý hlas jeho profesora, ktorý na neho volal: "Potter! Kde si!"
Na moment mal Harry chuť neozvať sa, no potom si uvedomil, že by mal len viac problémov. "Tu, pane!"
Kolísavo prešiel za Snapovým hlasom.
Hneď na to zbadal profesora kráčať dolu chodníkom, jeho plášť za ním vial.
"Potter! Čo si tu robil? Pospal si si tu? Čakal som dve hodiny . . . určite to ani tebe netrvá tak dlho, nazbierať pár bylín?"
"Prepáčte, pane, ale napadli ma," povedal Harry na svoju obranu.
"Kto vás napadol?" požadoval Snape naštvane.
"Smrťožrúti, pane. Snažili sa . . . uniesť ma."
Severus vyzeral zmätene. "Smrťožrúti tu?" Prezrel si Harryho. "Si si úplne istí, že to boli oni?"
"Áno. Mali tmavé habity a biele masky a boli to tí istí, ktorých som videl na Majstrovstvách v Metlobale a na cintoríne. A chceli ma . . . zobrať k Vol—"
"Nevyslovuj jeho meno, Potter!" vyprskol Severus. "Mená sú moc a k tomu jeho sa viaže kúzlo."
"Kúzlo?"
"Neskôr. Ako sa ti podarilo utiecť im?"
Harry zaváhal. Mal by povedať Snapovi o čiernom žrebcovi? Pozrel sa na učiteľa a niečo v jeho pohľade ho varovalo, že klamať mu, by bola veľmi zlá voľba. "Uh . . . to bude znieť naozaj šialene, profesor, ale . . . zachránil ma kôň . . ."
"Kôň?"
"Hej, veľký čierny žrebec s bielym polmesiacom na čele. Ja . . . vysadol som na neho a on ma odniesol do lesa. Tam sme sa skryli pred Smrťožrútmi a potom som na ňom prišiel sem. On . . . utiekol, keď vás počul prichádzať, ale prisahám, že si to nevymýšľam." Povedal Harry. "Pozrite, na zemi uvidíte jeho stopy." Ukázal na polmesiačikovité konské stopy, osvetlené Snapovym prútikom.
Severus prezrel stopy a prikývol. "Len teba, Potter, môže zachrániť záhadný kôň. Poď so mnou, ak sa Smrťožrúti dostali na pozemok, musíme varovať riaditeľa. Ideme rovno k nemu."
Otočil sa a hnal Harryho pred sebou pevnou rukou na jeho chrbte.
Harry sa snažil kráčať bez krívania, lebo nechcel ukázať profesorovi žiadnu slabosť.
Ale Snape mal oči ako jastrab. "Máte problémy, pán Potter?"
"Nie . . . pane."
"Znovu klameš?"
"Nie . . . to len . . ."
"Ublížili ti Smrťožrúti?"
Harry pokrútil hlavou.
"Ah. Nie si, zrejme, zvyknutý jazdiť." povedal Snape hladkým profesionálnym hlasom. "Nováčikovia v jazdení často trpia bolesťou po jazde."
Harry zaťal zuby. Stehná a zadok ho pálili. "Som v pohode."
"Samozrejme, že si," zatiahol profesor. "Neurážaj moju inteligenciu, Potter."
Harry sa neobťažoval na to odpovedať, len sa snažil koncentrovať na kladenie nohy pred nohu.
Cesta späť k hradu sa nikdy nezdala tak nekonečná.
Keď vošli do Vstupnej haly, Snape zastal. Lúskol prstami a zachytil malý hnedý kelímok s  Masťou na odreniny a podal ho Harrymu. "Potter, vezmi si to na záchod a natri tam, kam potrebuješ. Verím, že moju asistenciu pri tom nevyžaduješ?"
Harry očervenel a koktal: "N-nie!" Potom na na Snapa podozrievavo pozor. "Čo je to?"
"Masť, ktorá ti pomôže," odpovedal Severus krátko.
Harry utiekol na záchod tak rýchlo, ako vládal a zamkol sa v kabínke.
Zasyčal, keď si stiahol nohavice a spodné prádlo, boleli ho miesta, ktoré by nečakal a obával sa, že zajtra ráno to bude ešte horšie.
Zahryzol si do pery, aby nekričal, keď si natieral masť na postihnuté miesta, kožu mal vydratú a strašne to štípalo. Ale potom to začalo kožu umŕtvovať a prestal si hrýzť peru a uľavene vydýchol.
Keď si masť natrel úplne všade, natiahol si spodné prádlo a rifle. Potom si uvedomil, že rifle sú príliš tvrdé a nepohodlné. Do kelu! Zanadával a transfiguroval ich na mäkké pyžamové nohavice. Tie jeho odretá koža dokázala tolerovať. Napravil si habit a vyšiel von, kde ho čakal Majster Elixírov.
Severus si chlapca prezrel od hlavy po päty a všimol si zmenu v jeho odeve.
Harry cítil, ako sa pri tej kontrole červená. "Musel som si vymeniť nohavice, ale habit to zakryje, ja viem, že to nie je vhodný odev—" začal a čakal sarkastický komentár.
Snape len nadvihol obočie. "Potter, o tomto čase by si sa mohol ukázať len v pyžame a pochybujem, že riaditeľovi by to vadilo, keď zistí čo mu chceme povedať. Poď už, hore schodmi."
Vyslovil heslo, aby otvoril vchod za kamennou obludou: "Medové srdiečka."
Obluda odskočila a Harry a Severus vykročili na točité schody, Severus rozmýšľal, čo povie Albus na tento najnovší vývin situácie a či to povedie k tomu, že Potter bude musieť odísť zo školy skôr. Ak áno, bude ho môcť Severus odprevadiť domov?
16.11.2017 17:26:17
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (31 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one