Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

8. Polnočná spravodlivosť

Keď členovia domácnosti konečne zaspali, Severus prekĺzol dolu schodmi a našiel komoru, ktorú Harry spomínal počas cesty na Privátnu cestu. Bola tak malá, že sa tam sotva zmestilo niekoľko mopov a vedro, a Severus sa dnu nezmestil ani po pás. Vo vnútri bola tma a dusno a jeho hnev, stále jemne bublajúci, zrazu vzbĺkol. Mohol si len predstaviť, aké to muselo byť, zatvoriť dnu malé dieťa, sám v tme, horúčave a prachu a hnilobnom zápachu starých mopov. Odporné špinavé obludy! Pomyslel si Severus naštvane. Kedy ho púšťali von . . . len aby si uľavil, alebo čakali, že bude držať?
Hneď zistil odpoveď, keď rozsvietil koniec svojho prútika a našiel malé vedro, ktoré stále páchlo močom. Snape zvraštil nos a začal plánovať, čo presne spraví s tými odpornými Muklami, ktorí boli svojim spôsobom rovnako šialení a krutí ako Voldemort. Odfotil viac dôkazov vo vnútri komory a potom zvonku.
Potom si schoval foťák do vrecka, dokonca aj v transfigurovanom muklovskom odeve, Kúzlo hlbokých vreciek bolo stále aktívne. Potom zamieril rovno do kuchyne, aby si našiel niečo pod zub. Normálne by sa len tak jednoducho neobslúžil u niekoho doma, ale keď zvážil, u koho je, nemal problém obložiť si poriadny sendvič z potravín, ktoré mal k dispozícii, šunky, syry v chladničke, zavŕšil to šalátom a nakladanými uhorkami a majonézou a s chuťou sa do toho pustil. Dal si aj pečené zemiaky a Cadbury mliečnu čokoládovú tyčinku, a vypil veľký pohár vody. To mu postačí na prvé kolo kúziel, ktoré použije. Je dôležité, aby sa čarodejník dobre najedol pred veľkým čarovaním, lebo kúzla spaľujú energiu lepšie, než cvičenie aerobiku. Severus zvyčajne tak dobre nejedol, preto bol taký chudý, lebo zvykol čarovať bez jedenia.
Ale nie tento raz.
Diabolsky sa uškrnul a vytiahol prútik. Pani Mágie, zvyčajne Ťa nevolám takýmto spôsobom, ale tento raz Ťa žiadam, ukáž mi Tvoju ruku spravodlivosti. Ukáž mi, ako najlepšie potrestať týchto nehanebníkov, ktorí ublížili dieťaťu, nesúcemu dar. Sklonil hlavu a čakal, či Selena odpovie. Niekedy k nemu bohyňa hovorila, inokedy mlčala, a vtedy si mohol vybrať vlastný spôsob konania.
Zrazu pocítili mravenčenie v chrbtici a otočil sa k oknu, kde cez sklo svietil mesiac, osvetľoval kuchynskú linku strieborným jasom. Vzhliadni, dieťa moje. Severus, pozri sa hore.
Pozrel sa hore a zdalo sa, že mesiac sa zatrblietal a pocítil chladný dotyk na svojom líci, ako keby sa ho dotkla niečia ruka. Pani Záhad, čo odo mňa žiadaš?
Spravodlivosť pre toho, ktorého si prisahal ochrániť. Spravodlivosť tvojej ruky, môj žrebec mesačného ohňa. Daj im ochutnať morovú ranu. Nechaj ich pocítiť hlad, smäd, bolesť a temnotu. Nechaj ich pocítiť strach a neistotu. Nech spoznajú, že zapliesť sa s niekým, kto je pod mojim dohľadom znamená pozvať k sebe Môj hnev.
Severus počúval, keď Selena šepkala kúzla do jeho mysle, kúzla, ktoré neboli použité už celé stáročia. Cítil silu mesiaca prúdiť do jeho tela a vedel, že bude v ňom, kým nesplní svoju úlohu.
S potešením, Jasná Pani! Pomyslel si a počul Jej smiech, než ho opustila.
Severus sa otočil a začal s prvým kúzlom.
O tri hodiny neskôr bol hotový, všetky kúzla boli na mieste, načasované, aby sa spúšťali v určitých intervaloch. Unavený, ale s víťazným úsmevom, Severus vyšiel hore schodmi a z posledných síl transfiguroval ponožku na kempingovú posteľ. Zakryl sa prikrývkou a okamžite zaspal.
Asi o 4 hodiny ho zobudil Petúniin strašný krik.
Harry bol v kúpeľni, po tom čo vypil elixír, chcel sa pozrieť do zrkadla, aby videl, ako vyzerá jeho tvár so zeleným nádychom a červenými vredmi. Myslel si, že to vyzerá naozaj ohavne, najmä pre niekoho, ako teta Petúnia, s fóbiami pred špinou, chrobákmi a znetvoreniami.
Potom počul tetin výkrik, nie to obvyklé Harry-zdvihni-riť-a-zlez-sem-dolu, ale krik z plného hrdla. Harry takmer zletel dolu schodmi, aby videl, čo sa stalo, ale spomenul si, že má byť chorý a vrátil sa do svojej izby.
To už Severus vstal a transfiguroval svoju posteľ späť na ponožku a zmizol. Harry vstúpil do izby a šiel si ľahnúť do postele.
Počul chechtanie a potom šepot: "Skvelá práca, Potter. Hneď som späť."
Snape vykĺzol z izby, prešiel dolu schodmi, aby videl, ako dobre funguje prvá časť jeho spravodlivého trestu.
Petúnia stála na stoličke, oči jej vyliezali z jamiek a vrieskala: "DOSTAŇTE ICH VON! DOSTAŇTE ICH VON, HNEĎ! VERNON, DOSTAŇ TIE ŽABY Z MÔJHO DOMU!"
Viac než sto žiab všetkých veľkostí poskakovalo po celom dome. Vyliezali zo skríň pod drezom, spod stola, spod gauča, kvákali a kŕkali.
Dudley pobehoval okolo a kričal: "Super, mama, je tu aj vzácna leopardia!" zodvihol žabu, aby ju ukázal Petúnii.
Vrieskala. "Dudley, daj to špinavé zviera na zem, môže prenášať choroby!"
Žaba vyskočila na stoličku k jej nohám a ona vyskočila na stôl a jačala: "Dobrotivý bože! Môj dom napadli . . .ahhhh . . .žaby!"
Normálne rezervovaná a uhladená Petúnia vyzerala, ako keby strčila prst do elektrickej zástrčky, vlasy jej stáli dupkom, jednu topánku mala obutú, druhá ležala na zemi pod stolom a niekoľko žiab po nej liezlo a jedna vliezla dnu. Jej vyžehlená kvietkovaná zástera bola dokrčená a rukami sa objala okolo trupu a kričala. "Môj dom! Napadli žaby . . .žaby . . .ŽABY!"
Vernon zišiel nazúrene dolu schodmi. "Čo sa deje! Arghhh! Do pekla! Kde sa všetky tieto . . .žaby vzali?"
Jedna mu skočila na nohu a on zreval. "Prekliata potvora! Zlez!"
"Vernon! Ako sa ich zbavíme?" nariekala Petúnia.
Vernon vyzeral zmätene. "Uh . . .môžem doniesť vedro a sieť . . ."
"Vedro! Ty sprostý imbecil . . . potrebuješ viac než vedro . . . potrebuješ deratizátora!" vrešťala jeho žena.
Vernon zodvihol ruky. "Okej . . okej . . upokoj sa, Pet . . . Idem tam zavolať hneď teraz . . ."
Severus sa diabolsky usmial, dobre vedel, že žiaden Mukel ich záplavy žiab nezbaví, kým neuplynú dve hodiny, a potom začne ďalšia fáza kliatby.
Deratizátor pobehoval po dome so sieťou a klietkami a neúspešne sa snažil zbaviť dom žiab. "Je to ako . . . zakaždým, keď chytím 10, objaví sa ďalších 15. A niektoré druhy ani nie sú tunajšie."
"Mňa nezaujíma čo sú zač!" vyprskla Petunia. "Len nás ich zbavte!"
Konečne žaby zmizli a Vernon vrčal: "Tak čo do pekla sa stalo? Kde sa tie žaby vzali?"
"Neviem, ako sa sem dostali. Jednoducho sa tu objavili!"
Vernon sa zamračil. "To je vina toho čudáka!"
Naštvaný dupajúc vyliezol hore schodmi, nasledovaný Severusom, ktorý sa mračil.
Harry bol pod paplónom, vyzeral ako keby mal smrť na jazyku.
"Chlapče! Čo to má všetko znamenať? Všade sú žaby!" reval Vernon.
"Čože?" Harry si pošúchal oči a predstieral že spal.
"Nehraj sa predo mnou na neviniatko, chlapče! Viem, že je to tvoja vina, vždy sa stane niečo čudné, keď si tu. Vravím ti, toto nebudem tolerovať—ahhh!" Odskočil od Harryho, práve keď ho chcel zdrapnúť za plece. Práve si všimol jeho zelenú kožu a červené vredy. Vystrašený Vernon vycúval. "Zostaň tam, chlapče! Nepribližuj sa ku mne. Nepribližuj sa k nikomu z nás. Len zostaň tu!"
Tvár bledú ako kyslé mlieko, Vernon ušiel dolu schodmi.
Rýchlo povedal Petúnii a Dudleymu o Harrym.
"Umrie?" bola prvá Dudleyho otázka.
"To by nám pomohlo, keby umrel," zavrčal Vernon.
"Ak umrie, oci, môžem dostať späť moju druhú izbu?"
Severus sa zamračil, keď to počul. Zdá sa, že jeho príbuzní sa o Pottera nezaujímajú ani tak, ako o nechcenú topánku.
"Dudley, ticho!" prikázala Petunia. "Nesmieš hovoriť veci ako toto. Ten bosorák Snape by ťa mohol počuť. Ak ten fagan zomrie, máme po druhej výplate." Podozrievavo sa poobzerala a ponáhľala sa hore schodmi s vodou a miskou kuracieho vývaru.
Vykríkla a skoro jej vypadla polievka z ruky, keď zbadala Harryho. Položila pohár a misku na stôl a utiekla.
Harry, ktorý už začínal byť hladný po celej tej dráme, vyliezol z postele a išiel sa najesť, no našiel to skromné jedlo vymenené za veľký tanier naložený vajíčkami, slaninou a toastom. Zažmurkal, potom si spomenul, že Snape sa stále zakráda po dome a musel to pre neho privolať, tak zašepkal "Ďakujem, profesor," než sa pustil do jedla.
Celý deň sa diali zvláštne veci a trápili Dursleyovcov. Len čo zmizli žaby, obloha sa zatiahla a zotmelo sa ako v noci a začalo liať a metať blesky. Dudley bol vonku na skateboarde, keď ho to chytilo a prišiel domov, vrieskal o krúpoch veľkosti golfových loptičiek, ktoré ho trafili do hlavy. Na hlave mal poriadnu hrču.
Petúnia mu na to dala sáčok s ľadom a povedala mu, aby si išiel ľahnúť. Potom s ústami dokorán zízala na počasie, ktoré vyzeralo, že sužuje len ich časť ulice, lebo dom oproti bol zaliaty slnkom a bolo tam krásne počasie.
"Sme prekliati! Prekliati!" nariekala, potom zakričala na Vernona, aby prišiel a pozrel sa na túto najnovšiu udalosť.
Krúpy padali na dom, rozbili okná na prízemí a Vernon musel pribíjať dosky na rámy rozbitých okien, aby dnu nefučal vetrisko. Strašne pri tom nadával.
Nevidený, Severus sledoval a spokojne sa usmieval. Ešte netušili, že ich problémy sa ešte len začali.
Petúnia si šla nabrať pohár vody a začať variť niečo na večeru a začala kričať, keď z kohútika začala tiecť hrdzavá hnedá voda.
"Vernon, niečo je s potrubím! Znovu tečie hrdzavá voda."
Dudley prišiel nakuknúť ponad jej plece a strčil ruku pod kohútik. Vytiahol ju červenú. "Ahhh! Mama, to nie je voda! Tečie odtiaľ . . .krv!"
"Krv? Ale . . . to je nemožné!"
Potom sa pozrela do drezu, kde sa pomaly hromadila krv.
"VERNON!"
Vernon pribehol. "Vypni vodu!" kričal. "Vypni ju!"
Zatvorila kohútik a zostala roztrasene stáť. "Čo budeme teraz robiť?"
"Som hladný, ako budeme variť, keď nemáme vodu?" kňučal Dudley. "Toto je na hovno!"
"Uh, no, budeš sa musieť napiť niečoho iného," povedal Vernon. "A . . . nateraz si daj cereálie."
Dudley našpúlil pery a trucoval, Severusovi pripomínal 5-ročné dieťa. Majster elixírov mal chuť toho rozmaznaného fagana schmatnúť za ucho a zatriasť s ním, až by zavýjal.
"Ako sa osprchujeme, ak toto bude trvať aj ďalej?" nariekala Petúnia. "Ja sa nebudem kúpať v krvi!"
Všetci sa striasli a vyzerali zhrozene.
"Som hladný!" vrešťal Dudley a Petúnia šla vybrať niečo z chladničky.
Severus mávol rukou, a keď otvorila dvere chladničky, začali von liezť tucty a tucty hnedých cvrčkov a pavúkov.
"AHHH-AHHHH!"
Petúnia odskočila tak rýchlo, že sa potkla o vlastné nohy a spadla na zadok. "Pavúky! Cvrčky!" Začala hystericky kričať, keď  po nej začal loziť hmyz a pavúky.
Dudley kričal tiež a aj Vernon, a začali po nich dupať, ale bolo ich priveľa. Po pár minútach bola kuchyňa pokrytá živým kobercom z hmyzu, ktorý liezol a cvrlikal a šušťal ako krčiaci sa papier, bol všade na zemi, na stenách, na nábytku a na troch mukloch.
Všetci vrieskali a poskakovali po kuchyni ako nejaké hlúpe bábky na špagátoch, otriasali sukami a nohami, lebo chrobáky im vliezli pod odev.
Vernon vybehol na dvor, snažil sa striasť ten ohavný hmyz, ale zaútočil na neho kŕdeľ vtákov, a skončil doďobaný a doškrabaný, než stihol vbehnúť dnu.
"Sprcha, Pet! Možno ich môžeme utopiť!"
"Ale . . .ale Vern. . .z potrubia netečie voda. Tečie tam krv!" fňukala zúfalá Petúnia. "Ooohh! Ja toto už nevydržím!" Začala behať dookola a mávala rukami a plieskala sa po celom tele, ako strašiak, ktorého chytil amok.
Severus si nemohol pomôcť, musel sa chechtať, keď videl naškrobenú Petúniu, ako takto vyvádza.
Tak ti treba, ty odporná ježibaba!
Zistili, že sa v dome nemajú kam ukryť . . . okrem Harryho izby . . . aby utiekli pred hmyzom. A nikto z nich nechcel prísť bližšie k morom napadnutému Potterovi.
Ako keby toho nebolo dosť, všetko jedlo v chladničke sa pokazilo a už nemali čo jesť.
Po 20 minútach začal Dudley nariekať, že chudne a stonal, keď dupal po cvrčkoch.
O dve hodiny neskôr chrobáky priam vsiakli do stien a zmizli. Ale z vodovodu stále tiekla krv, alebo niečo tomu podobné.
Dursleyovci sa posadili na gauč v prízemí, pred telku a triasli sa.
Potom Vernon pocítil svrbenie na ruke a išiel sa poškrabať a zbadal, ako mu tam naviera veľká hrča. Strhol sa a zavyl: "Oh, Bože, zmiluj sa!"
"Čo? Čo je to?" opýtala sa Petúnia.
"Som . . . Som nakazený . . . pozri!" ukázal jej hrču na ruke.
Petúnia si vystrašene zakryla ústa. "Nie! Nie, to sa nemôže stať! Povedal . . . povedal, že my na to neochorieme!"
"Myslím, že klamal," kňučal tučný chlap.
O chvíľu na to Dudley zvreskol a vyskočil z gauča. "Aaauu!" pošúchal si zadok. Hrče začali vyvierať na jeho zadku a nohách a rukách.
Hneď na to boli Dudley a Vernon pokrytý červenými hnisajúcimi vredmi, ktoré svrbeli a pálili ako ďas.
Petúnia začala nariekať. "Nie môjho muža! Nie moje dieťa!"
Potom aj jej začali navierať hrče.
"Umrieme!" nariekal jej syn. "Mami, ja som príliš mladý na to, aby som umrel! Vy máte umrieť prví!"
Severusovi skoro zabehlo pri tej chlapcovej sebeckosti a nevraživo zazrel na chlapcov chrbát, ktorý sa zúrivo snažil poškriabať si ho. "Všetko je to Harryho vina! Umrie a chce spoločnosť!"
"Mali sme mu zabuchnúť dvere pred nosom, než ho pustiť dnu!" vrčal Vernon, na tvári mal obrovské vredy.
"Mali sme ho nechať umrieť od hladu hneď tú prvú noc!" prskala Petúnia. "Mizerný fagan! Nikdy nebol nič, len bremeno a kríž, ktorý sme museli niesť. Naničhodný magický čudák! Strašná škoda, že neumrel spolu s jeho rodičmi!"
Obrovská hrča jej navrela na konci nosa. "Čo . . .čo . . ." rukou sa natiahla, aby sa jej dotkla a začala sa triasť. "Oh nie . . .nie . . ." vybehla do kúpeľne na poschodí. "Oh moja tvár . . .! Vyzerám ako . . .ako . . .čarodejnica! Hnusná, odporná, stará čarodejnica!"
Vlastne, Tuney, vyzeráš oveľa horšie! Pomyslel si Severus škodoradostne.
Počul potlačené chechtanie na konci chodby, otočil sa a videl tam stáť Harryho, zakryl si rukou ústa.
Jeho zelené oči nezbedne žiarili.
Petúnia nie len, že mala obrovskú hrču na nose, ale aj na čele, lícach, ramenách a rukách. Začala sa horúčkovite škrabať a Harry sa chechtal.
Petúnia vzhliadla a zbadala ho a jej tvár sa zvraštila strašným hnevom. "Ty! Toto je všetko tvoja vina, ty odporný nepodarený darebák! Ty si na nás priviedol tento . . .tento mor!"
"Ja? Ale . . .nemôžeš dostať čarodejnícku chrípku, teta Petúnia. Pokiaľ . . . v tebe nie je tiež mágia," dodal Harry.
Petúnia vyzerala, že už len pri tej myšlienke odpadne. "Ja . . .Ako sa opovažuješ prirovnať ma ku. . .ku . . . čudákom ako si ty?"
"Moja mama nebola čudák!" bránil sa Harry.
"Dávaj si pozor na hubu, fagan! Nestrpím toto . . .toto šialenstvo v mojom dome! Už dosť, počuješ? Zalez do izby a zostaň tam!"
Vybehla za ním a zatlačila Harryho späť do izby a zamkla za ním všetkých 7 zámkov.
Severus mal nutkanie, uťať jej prsty, ale uvedomil si, že práve teraz je Harry v bezpečí práve v jeho izbe.
Dursleyovci trpeli bez milosti bolestivými páliacimi hrčami celý deň, nemohli si pomôcť, lebo z kohútikov stále tiekla krv a žaby a hmyz sa znovu objavovali v dome aj na dvore. Cvrčky vyskakovali z gauča, pri čom Petúnia vrieskala a potom začalo horieť v krbe a objavovali sa v ňom rôzne tvary, ako pekelní škriatkovia. Pozerali sa na ňu a vysmievali sa jej, kým nevybehla s vreskotom z izby, "Posadnutí a prekliati!"
Ale najhoršie šialenstvo vypuklo, keď v celom dome vypadla elektrina a nechcela naskočiť. Dudley dostal záchvat, vykopol dieru do steny vo svojej izbe, lebo teraz nemal telku a žiadne videohry a nemal čo robiť okrem šalenia z tých páliacich a svrbiacich hrčí.
Jeho neustále skuvíňanie liezlo Petúnii a Vernonovi na nervy. "Mamiii, ociii, ja sa nudím! Umieram od hladu! Kedy sa budeme môcť najesť? Chudnem! To nie je fér!"
"Duddy, mama sa pokúsi zohnať ti nejaké jedlo hneď, keď tieto strašné veci prestanú."
"Ale ja to chcem HNEĎ!"
Severus by toho fagana zamkol na mesiac do jeho izby, keby si na neho takto otvoril hubu, ale Vernon a Petúnia sa k ich jedinému synovi správali, ako keby bol sám boh. Snapovi z toho bolo zle, jedného chlapca ospevovali a zahŕňali všetkým, na čo si pomyslel a druhého ignorovali, ako keby ani neexistoval, pokiaľ nepotrebovali otroka, ktorý by robil domáce práce a ktorého mohli zo všetkého obviňovať.
"Vernon, čo budeme robiť? Takto nás na verejnosti nemôžu vidieť, jednoducho nemôžu!" zavýjala a začala plakať. "Ako sa takto môžem ukázať vonku?"
"No tak, Pet, som si istý, že večer alebo zajtra ráno to zmizne," utešoval ju Vernon a potľapkal ju po pleci.
"Zajtra ráno! Ale oci, ja umriem od hladu!"
Vernon sa pohrabal vo vreckách. "Tu máš. Veľká čokoládová tyčinka."
Dudley si ju celú strčil do úst.
Odporné prasa! Pomyslel si Severus naštvane. Trvalo by celých šesť mesiacov, kým by si vôbec začal vyzerať ako normálny chlapec, a nie že by si umrel od hladu!
Dursleyovcom sa podarilo zapáliť sviečky, aby vôbec niečo videli, keď sa zvečerilo, ale  Severus ich sfukoval, tak skúsili baterky, ale tie sa nedali zapnúť.
V celom dome bola len jediná izba, kde bolo svetlo a teplo a to bolo v Harryho izbe, ale keďže všetci traja Dursleyovci sedeli dolu na prízemí, nevedeli o tom.
Severus vyšiel hore a odomkol Harryho dvere, vypustil ho von, aby mohol ísť na záchod a do sprchy. Na neho kliatba neplatila, lebo Severus jeho nepreklial. Ale aj on videl všetok ten hmyz, ale žiadny na neho neliezol, a spomenul si, že jeho teta kričala niečo o žabách, ktorých sa priam na smrť bála.
Rozmýšľal, čo ďalšie Snape použil a uvedomil si, že ani trochu ho to kvôli nim nemrzí. Po všetkom, čo si vytrpel, bolo na čase, aby Dursleyovci vedeli, ako chutí spravodlivosť.
"Čo ste na nich použili, pane?" opýtal sa, keď zamieril do svojej izby.
"Kliatbu tisícich nešťastí," odpovedal Severus. Vysvetlil, čo sa im doteraz stalo a Harry sa smial.
"To znie, ako keby mali poriadny problém s hmyzom."
"Tiež by som povedal," súhlasil profesor, potom sa znovu vrátil dolu.
Celú noc ich prenasledovali zlé veci, jedna za druhou. Petúnii začali padať vlasy v chumáčoch, Dudley sa snažil nájsť v tme cestu do chladničky, potkol sa a vykĺbil si členok, zvláštne húkanie a rev sa ozývali celým domom, pri čom nemohli spať.
Keď vyšlo slnko, všetci traja Dursleyovci sa triasli a kliatba stále účinkovala. Nakoniec to už Vernon nevydržal a s dupotom vyliezol po schodoch do Harryho izby, rozrazil dvere (nevedel, že Petúnia ich zamkla) a schmatol Harryho za predok pyžama a prudko s ním zatriasol.
"Vstávaj, ty prekliaty fagan! Mal by si zrušiť tú čudnú vec, ktorú si ty a ten čierny havran na nás použili, lebo inak!"
"Ja . . . ja nemôžem, strýko!" koktal Harry. "Ja ani neviem, čo je to za mágiu!"
Severus sa vrátil z kúpeľne a videl, ako sa Vernon týči nad chlapcom, ruku zodvihnutú a pripravenú udrieť a zalial ho hnev, aký už dávno necítil.
Zaťal päste a zrazu Vernona zodvihlo do vzduchu a prudko ho hodilo o stenu oproti.
Harry sa posadil a lapal po dychu, keď sledoval, ako nejaká neviditeľná sila kláti jeho strýka. Vernon tresol hlavou o stenu a z nosa a úst mu začala tiecť krv. Začal kňučať a pišťať ako prasa na porážke, keď ho mlátili neviditeľné ruky. Snažil sa brániť, ale bol prilepený o stenu a nemohol utiecť.
"Boh ťa ochraňuj, fagan, keď sa odtiaľto dostanem, zabijem ťa!" reval. Potom vrieskal od bolesti, keď sa mu prsty začali lámať ako suché drevo.
"Nie . . . nezabite ho, profesor!" zvolal Harry, bál sa, že by to Snape urobil.
Severus sa objavil, zrušil kúzlo a prešiel rovno k frflajúcemu Vernonovi a zavrčal: "Máš dosť, Dursley? Alebo by si chcel ešte dostať trochu z toho, čo som ti práve dal? Ako sa ti teraz páči, zodvihnúť ruku na bezbranné dieťa? Je to sranda? Páči sa ti byť bezbranný? Áno?"
"Prosím . . .prosím . . .milosť . . .!"
"Ty patetický usoplenec!" zasyčal Severus. "Viem, čo si urobil tvojmu synovcovi, a toto je len ochutnávka spravodlivosti, ktorú dostaneš, ak nepodpíšeš jeho zverenie do mojej starostlivosti hneď teraz. Všetko to zlé, čo ste zažili doteraz bude vyzerať ako prechádzka ružovou záhradou v porovnaní s tým, čo vás postihne, ak neurobíš to, čo ti vravím. Nie ste schopní vychovať dieťa—žiadne dieťa – dokonca ani vaše vlastné, a už vôbec nie magické."
Snape vyčaroval dlhý zvitok a hodil pero Vernonovi, ktorého prsty boli opuchnuté a vykrútené. "Prečítaj si to a podpíš, Dursley!"
"Okej . . .okej . . . ty diablov bastard!" kričal Vernon. "Ani neudržím pero!"
Severus mykol plecom.
Vernonovi sa podarilo podpísať ten dokument. "Tak! Hotovo. Teraz zrušíš tú kliatbu?"
Severus sa chladne usmial. "O pár hodín vyprší." Otočil sa k Harrymu. "Pán Potter, zbaľte si svoje veci."
Harry to nepotreboval počuť dvakrát.
Severus stál uprostred izby a mračil sa na Vernona, ten vybehol z izby, akoby mu horelo za zadkom, zbehol dolu do obývačky, aby svojej žene povedal, čo urobil.
Severus ho nasledoval, a prišiel včas, aby počul jej slová: "Dobre že sme sa zbavili toho neprirodzeného decka!"
"Neprirodzeného?" Snape sa ticho smial. "Petúnia, ty by si si to mala napísať na čelo, keď zvážime všetko, čo si urobila svojmu synovcovi počas posledných 13 rokov. Ty si hanbou a nedivím sa, že sa tvoja sestra vrátila, aby ťa strašila."
Petunia zbledla. "L-Lily? Ona sa . . .vrátila spomedzi . . .mŕtvych?"
"Verím, že áno. A je veľmi nešťastná z toho, ako si sa správala k jej synovi. Veľmi nešťastná." Severus sa na ňu nevľúdne uškrnul.
Petúnia spadla na kolená. "Prosím, Lily! Mrzí ma to! Vernon ma prinútil urobiť to!"
"Čo? Ty prekliata čarodejnica!" kričal jej muž. "Ty si mi povedala, aby sme si toho fagana nechali, aby sme mali posilu doma a ďalší príjem peňazí! Ty nesieš rovnakú mieru viny ako ja, ty klamúca potvora! On prišiel z tvojej strany rodiny!"
"Tak čo? Ako keby si ty nemal žiadne problémy v tvojej patetickej rodine? Tvoja sestra, čo chová agresívnych psov a testovala ich na chlapcovi. . ."
"Keby nebolo teba, toho fagana by nám nikdy nedali!" kričal Vernon.
"Ja som si ho nikdy nepýtala!" zúrila Petúnia. "Ten starý čarodejník Dumbledork (dork = somár, pozn. prekladu) nám ho nechal bez toho, aby sa vôbec opýtal!"
Severus sa otočil na podpätku a nechal ich, nech sa hádajú. Mal to, po čo sem prišiel, fotky aj spomienky, dosť dôkazov na to, aby presvedčil aj tvrdohlavého riaditeľa, že Harry nemôže zostať dlhšie na Privátnej ceste.
Premiestnil sa do Harryho izby a rýchlo sa opýtal: "Si zbalený? Čím skôr odtiaľto vypadneme, tým lepšie."
"Som pripravený, pane." povedal Harry, bol rád, že poslúchol Hermioninu radu a nechal Hedvigu s Ronom. "Kam ideme?"
"Ku mne domov," povedal Severus krátko.
Zodvihol ruku a Harry sa jej chytil a odnieslo ho preč.
Medzitým sa Vernon a Petúnia hádali a Kliatba tisícich nešťastí začala slabnúť, ale nezmizla skôr, než dorazili Smrťožrúti na Privátnu cestu a chceli vedieť, kde je Harry Potter.
Nanešťastie pre oboch starších Dursleyovcov, neverili im, keď tvrdili, že nevedia kde je Harry. Predpokladali, že Petúnia a Vernon klamú a v hneve Bellatrix zabila Dudleyho Cruciatusom a prinútila ich sledovať to, než nakoniec zabila aj ich.
Ich telá našiel až o týždeň poštár, príčina smrti neznáma. Doniesol im úplne nové videohry a nový televízor s obrovskou obrazovkou pre Dudleyho a potreboval podpis. Keď na zvonenie nikto neodpovedal, hlasno zaklopal a stlačil kľučku. Dvere sa otvorili a videl ich telá. Tento prípad zmiatol aj políciu, lebo tam neboli známky násilia ani žiadne stopy na telách, žiadne známky násilného vniknutia do domu a ani nič, čo by nasvedčovalo otravu, či predávkovanie drogami. Najprv podozrievali zmiznutého synovca, ale keď sa snažili zistiť, kde je, podľa susedov, nenašli žiadne záznamy u Sv. Brutusa, kam nikdy žiadny Harry Potter nechodil a žiaden zo susedov ho už dlho na Privátnej ceste nevidel. A ani v dome nenašli známky toho, že by tam žil okrem nich ešte ďalší chlapec. Tak prípad uzavreli, označili ako "nevyriešený prípad úmrtia z neznámych príčin " a po pár týždňoch ľudia na to zabudli a dom číslo 4 bol na predaj.
24.01.2018 11:49:54
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (31 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one