Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

9. Polnočné bezpečie

Venované všetkým, ktorí komentovali predošlú kapitolu. :-)
Harry spadol na kolená, keď ich Snape primiestnil na trávnatú plochu. Lapal po dychu, cítil ako mu je zle a točí sa mu hlava. Ale dostal to pod kontrolu a silná ruka mu pomohla postaviť sa na nohy.
"Potter, nadýchni sa. To je ono. Znovu. Stále sa ti točí hlava?"
"Nie. Prechádza to," povedal Harry s úľavou, oči mal stále zatvorené. Prechádzalo aj skrúcanie v jeho žalúdku, za čo ďakoval bohu, ktorý nad ním bdel, lebo posledné, čo by chcel, je ovracať Snapovi topánky. Bol si istý, že ten chlap by mu dal trest po škole na celý budúci rok a musel by mu tie topánky očistiť bez mágie, keby sa to stalo.
Keď Harry otvoril oči, zbadal pred nosom zelenú trávnatú plochu vedúcu k stredne veľkému domu, s priečelím z nejakého bieleho kameňa, ktorý sa na slnku trblietal, bol dvojposchodový, so strechou z obsidiánových škridiel, s dvomi komínmi na každom konci a dvomi klenutými strešnými oknami. Dva obrovské smreky strážili dom a mačacie hlavy dláždili chodník ku vchodovým dverám, ktoré boli hore polkruhové. Dvere boli svetlo modré a v hornej časti bolo okno v tvare polmesiaca, a pod ním bolo strieborné klopadlo v tvare konskej hlavy, držiacej v zuboch podkovu.
"Vy tu žijete?" vyhŕkol Harry, než si to stihol premyslieť.
Snape posmešne zodvihol jedno obočie. "Áno. Prečo? Čakal si snáď schátralú starú ruinu? Drevenú šopu uprostred lesa? Mrzí ma, že som ťa sklamal."
"Nie, ja len . . ." Harry zmĺkol a cítil sa trápne, lebo pravda je, že doteraz nerozmýšľal nad tým, kde Snape žije, keď neučí. Vždy predpokladal, že žije v škole, v žalároch, ale to bol hlúpy predpoklad, lebo škola je počas letných prázdnin zatvorená. "Naozaj krásny dom, profesor."
"Príliš dobrý pre takého, ako som ja?" opýtal sa Snape, aj keď jeho tón nebol ostrý. "Ten dom som kúpil lacno, lebo predošlý majiteľ odišiel do Francúzka. Vybral som si ho hlavne kvôli tomu, že je ďaleko od zvedavých susedov a je k nemu veľký pozemok. 60 akrov pozemku, aby som bol presný. Kedysi to bola konská farma." Pozval Harryho cez trávnik k domu. "Vzadu za domom je stajňa a výbeh a veľká pastvina, ktorá siaha až k lesu."
"Kde sme, pane?"
"Nottinghamshire, hneď vedľa Sherwoodského lesa," oznámil Severus.
Harrymu spadla sánka. "Tam, kde žil Robin Hood?"
"Poznáš iný Sherwoodský les v Británii?"
"Nie."
"Áno, je to ten istý les. Ale značne sa zmenšil, odkedy v ňom žil Robin a už v ňom nežijú ľudia, len kráľovský lesníci dozerajú na to, aby tam nikto nepytliačil, lebo je to chránená oblasť. Napriek tomu, v Sherwoode sú miesta, ktoré sú stále magické a zostávajú skryté pred očami Muklov. Les má dve strany, pán Potter, jednu obyčajnú a druhú rovnako magickú ako Zakázaný les na Rokforte, a urobil by si si dobre, keby si si to pamätal. Nevstupuj do neho, kým ti to nedovolím."
"Je to nebezpečné?"
"Len pre tých, ktorých les nespozná. Ale viac ti o tom poviem neskôr. Poď, pôjdeme dnu, potrebuješ sprchu a dovolím si tvrdiť, že máš hlad."
"To mám," povedal Harry, videl, ako Snape priložil ruku na dvere a tie sa otvorili.
Za dverami sa rozprestieral veľký priestor, kombinácia obývačky a kuchyne, dlažba bola zo svetlozlatého dubového dreva, vybrúseného do hladka a nalešteného voskom. Harry zastal vo dverách a udivene sa obzeral. Vpravo stál bledozelený gauč a fotelky so sivými vankúšmi a na jeho konci stál malý stolík s kopou kníh a sochou sokola s roztiahnutými krídlami. Pred ním bol veľký upokojujúco modrý koberec s geometrickými tvarmi, siahajúci až pred krb.
Krb bol obrovský, vyzeral ako keby sa v ňom mohol piecť celý jeleň, bol postavený z veľkých sivých kameňov a bridlicového krbiska. Vedľa neho stála kopa dreva a stojan s nástrojmi. Na rímse stáli ručne vyrezávané Nemecké hodiny s ovíjajúcimi sa brečtanovými listami a zvláštny zeleno-fialový kryštál stál vedľa nich vpravo. Vľavo od nich bol kus skameneného dreva. Nad nimi visel obraz nádhernej čistiny s potôčikom, trblietajúcim sa vo svite mesiaca. Na oblohe letela sova a z potoka pil jednorožec. Ten obraz pripomínal Harrymu ten večer, keď utiekol pred Smrťožrútmi a prebral sa pod jednorožcom. Nikdy nezabudne na ten pocit pokoja a úžasu, ktorý cítil, keď hľadel do očí toho tvora.
Obrovský luster visel zo stropu, vrhal dosť svetla, aby osvietil celú obývaciu časť. Jednoduchý dubový stôl stál uprostred pred gaučom a fotelkami.
"Máte tu elektrinu, alebo používate mágiu?" opýtal sa Harry.
"Tak trochu oboje. Pôvodne to bol muklovský príbytok, ale ja mám svoje vlastné laboratórium a destilériu na elixíry v pivnici a do funguje čisto na mágiu." vysvetlil Severus. Mávol rukou ku schodom vedúcim do podkrovia. "Zvyšok domu má ale elektrické osvetlenie, ale kúrenie a klimatizovanie mám magické, lebo to šetrí účty."
Kuchyňa bola od obývačky oddelená veľkým pultom. Vľavo od neho bol malý raňajkový kútik so stolíkom a sedačkami vstavanými do steny. Na sedačke boli jednoduché modré vankúše. Na stole boli pergameny a fľaška s atramentom a stojan s brkami.
Kuchyňa bola zdobená zeleným Lincoln motívom, s malými kachličkami s rôznymi lesnými zvieratami ako laň, medveď, líška a sova, ktoré zdobili stenu medzi sporákom, drezom a chladničkou. Hrnce viseli z regála na strope a pult bol vyrobený z toho zvláštneho bieleho kameňa. Harry prešiel po ňom rukou.
"Z čoho je to vyrobené?"
"Ten kameň ťažili v kameňolome pri rieke Trent, ale neviem, čo je to," odpovedal Severus. "Tá žena, čo mi dom predala tvrdila, že je veľmi vzácny a nikdy nepraskne ani sa nezlomí, ani keď naň položím horúcu panvicu, práve zloženú z ohňa."
"Oh. Je to veľmi . . . neobvyklé."
"Áno. Vpravo od chladničky je komora a dole tou malou chodbou je jedna z dvoch spální a sú tam aj zadné dvere a moja izba."
Harry si všimol ďalšie dvere vpravo od raňajkového kúta. "Tie idú do pivnice?"
"Áno a ty sa k nim ani nepribližuj, kým ti nepoviem inak. Dvere budú zamknuté kúzlom, a ak sa pokúsiš ich otvoriť, stiahne ti to kožu z prstov, takže navrhujem, aby si sa o to nepokúšal."
"Áno, pane," povedal Harry a striasol sa pri predstave, ktorú to vyvolalo, nevedel, že Severus len preháňa. Kúzlo na dverách ho len mierne kopne a bude ho páliť ruka, dosť na to, aby ho to šokovalo, aby pustil kľučku a odoslalo to alarm Severusovi.
"Moje laboratórium je súkromné a nie je dôvod na to, aby si tam chodil, pokiaľ ťa tým nepoverím," povedal mu Severus. "Posaď sa tam. Keď s nahneme, ukážem ti podkrovie, kde budeš bývať."
Harry sa posadil na vankúšmi vystlanú sedačku a nazrel von oknom cez gázovitú záclonu. Okno smerovalo dozadu na pastvinu a videl roh stajne, ktorá bola stará a zvetraná, ale nie rozpadnutá. Ale plot okolo pastviny bol nedávno vybielený.
V diaľke videl obrovské brezy a duby Sherwoodu a pri pohľade na ne mu nabehla husia koža. Nie že by sa bál lesa, ale mal pred ním rešpekt. Dúfal, že Snape mu o ňom povie viac, keď sa najedia.
Harry hľadel von oknom na les, kým Severus pobehoval v kuchyni, prinášal prísady na šalát s chlebom a kuracím mäsom. Pozrel sa na chlapca, na svojho nového zverenca, Selena pomáhaj mu, a dúfal, že urobil správnu vec. Oh, nebolo otázkou, či treba chlapca vziať preč odtiaľ, ale Severus si nebol istý, či môže byť tým, čo od neho Harry bude potrebovať. Mal viac praxe v tom, byť naštvaný a prísny profesor, než byť súcitná autoritatívna postava. Ale aj tak, on sám vedel, čím si Harry prešiel v rukách Dursleyovcov, a tak možno sa mu podarí ukázať chlapcovi pochopenie a empatiu. Zarachotil panvicami v skrinke a Harry sa zľakol.
"Uvoľni sa, chlapče. V tomto dome ti nikdy nič neublíži. Vrátane mňa. Pokiaľ ma nezatlačíš až za hranice trpezlivosti a ja ťa nakrájam do elixíru, ako môjho posledného hosťa," povedal Severus sarkasticky.
Harry sa začervenal a pozeral sa von oknom, ale Severus si všimol drobný úsmev na jeho tvári. "Budem sa snažiť neurobiť to, pane." Opatrne sa pozrel na svojho profesora, ktorý krájal jablko na pravidelné kúsky. "Chcete . . . s tým pomôcť, pane?"
Snape pokrútil hlavou. "Nie. Ja preferujem prípravu jedla, a pokiaľ ťa o to špecificky nepožiadam, ty nebudeš sám pripravovať všetko jedlo ani upratovať celý dom. Som zvyknutý starať sa sám o seba."
"Tak vy nemáte domáceho škriatka?"
"Nie. Preferujem to, že sa mi neklania a nesalutuje žiadny tvor. Ja mám rád svoju samotu."
"Tak vy sám upratujete svoj dom?"
"No áno, upratujem, a tiež si zaväzujem šnúrky na topánkach a všetko ostatné, Potter." Snape hodil jablko do šalátovej misy a začal krájať červenú cibuľu. "To ti nikdy neukázali čistiace kúzlo?"
"Nie. Ja som bol čistiace kúzlo na Privátnej ceste," povedal Harry, dovolil si byť trochu drzý.
"Hmf! Čím menej budeme hovoriť o tých . . .ľuďoch, tým lepšie." Uškrnul sa Severus. "Tu budeš musieť upratať sám po sebe, upratovať si izbu a upratovať kúpeľňu na poschodí, ale nemusíš to robiť ručne."
"Ale profesor, ja nesmiem používať mágiu mimo školy."
"Nie s prútikom, nie. Ale čistiace kúzlo je dosť ľahké na to, aby si ho zvládol aj bez neho."
"Vy viete čarovať bez prútika?"
"Áno. Ale len najsústredenejší a najmocnejší čarodejníci a čarodejnice to dokážu. Ja som jeden z nich." Prezieravo sa na Harryho pozrel. "Aj tvoja mama bola. Verím, že cvičením sa to aj tebe podarí. Ak sa budeš koncentrovať a študovať. S vaším mozgom nie je nič v neporiadku, pán Potter, okrem faktu, že nie ste zvyknutý využívať naplno svoj potenciál. Viem, že za to môžu tvoji príbuzní, ale tu od teba budem očakávať, že budeš používať aj poslednú štipku svojich schopností. Nič menej neakceptujem. Rozumieš?"
Harry prikývol.
"Dobre. Bezprútiková mágia sa zlepšuje cvičením a ja sa postarám o to, aby si ho mal dosť."
Ďalšie prikývnutie.
Normálne by Severus požadoval verbálnu odpoveď, ale cítil, že chlapec je unavený a neistý a spomenul si, keď sa ako chlapec a adolescent pri strese uzavrel do seba a bol tichý. Bol to obranný mechanizmus, lebo keď bol niekto ticho, mohli na neho zabudnúť a mohol sa vyhnúť bitke od brutálneho otca . . . alebo strýka. Kľud, Severus. Tento je rovnako vyľakaný ako zbičované žriebä. Musíš na to ísť opatrne, pripomenul si. Snape sa vrátil ku príprave šalátu a miešaniu surovín na dresing. Odkedy dostal svoju podobu Animága v šestnástich rokoch, zistil, že preferuje viac vegetariánsku stravu, aj keď mal rád ryby a kura a vajcia a niekedy šunku a slaninu.
Harry kútikom oka sledoval, ako jeho profesor zručne krája a mieša suroviny. Ako v jeho laboratóriu v škole, Severus bol precízny a rýchly, jeho nohy, jeho pohyby ladné a ľahké. Harry mohol povedať, že ten muž je zvyknutý starať sa sám o seba podľa toho, ako varil. Profesor bol zručný a kura s jablkovo orechovým šalátom mal hotové o 15 minút.
Spolu so šalátom Snape servíroval celozrnné rožky s maslom a medom a pohár vychladenej limonády.
Harry zjedol dve výživné a chutné jedlá bez reptania, naozaj mal rád zelenú stravu, na rozdiel od Rona, ktorý mal averziu voči tomu, ako keby to bolo jedovaté, a on by nikdy nefrflal, keď dostal jedlo. Boli časy, keď by si bol vzal jedlo aj Voldemortovi zo stola, aby neumrel od hladu. Jedol pomaly, vychutnával si pálivý dresing a chrumkavé orechy a šťavnaté kura. Jeho tanier bol však čoskoro prázdny.
Severus mávol rukou a tanier sa znova naplnil.
Harry vytreštil oči.
Severus zodpovedal jeho nevyslovenú otázku. "V mojom dome nikdy nebudeš hladovať, Potter. V komore a chladničke bude vždy dosť jedla, a nepotrebuješ povolenie na to, aby si ho jedol. Ale očakávam, že mi oznámiš, keď sa niečo minie, aby som to mohol dokúpiť. Nemám tu veľa sladkostí, tak dúfam, že máš rád zdravšie alternatívy ako ovocie, oriešky a zeleninu, alebo chlieb s medom."
"Ja zjem čokoľvek, profesor," uistil ho Harry.
Severus prikývol a odhryzol si z chlebu. Nečakal, že Potter bude protestovať, nie po tom čo videl, ako to u neho doma vyzeralo. Ako vyhladovaný túlavý pes, ten chlapec zje všetko čo mu dajú a bude tomu rád.
"Toto je naozaj veľmi dobré." povedal Harry oneskorene, keď si znovu odhryzol.
"A ešte si neumrel," žartoval profesor s úškrnom.
Chlapec sa znovu letmo usmial. Dojedol čo mal na tanieri a vzal si ďalší krajec chleba. "Aj ten chlieb ste piekli vy?"
"Nie. Ale v blízkom meste je veľmi dobrá pekáreň. Neskôr ťa tam zoberiem."
Harry dojedol chlieb, než sa opýtal: "Prečo nepoužívate mágiu na varenie tak ako pani Weasleyová?"
"Lebo sa mi zdá jednoduchšie a oveľa uspokojivejšie, pripravovať jedlo ručne. A pokiaľ budete používať mágiu na všetko, pán Potter, čoskoro sa na nej stanete úplne závislý. A navyše, každé kúzlo, ktoré použijete, míňa vašu energiu, a varenie večere pomocou mágie by minulo moju energiu, korú by som radšej použil inde."
"Na varenie elixírov."
"Alebo znásobovanie ochranných kúziel okolo môjho majetku. Radšej konzervujem svoju magickú silu, kým ju budem potrebovať najviac, a tak ju nepoužívam ľahkovážne. Bol som vychovaný v muklovskej domácnosti a staré zvyky ťažko hynú. Predpokladám, že pre teba platí to isté."
"Umm . . .možno. Ja . . . nevadia mi domáce práce. Som na to zvyknutý."
"To mi je jasné. Spravím zoznam domácich prác, ktoré budeš robiť každý týždeň. Ale nebude to nič také ako to, čo si musel robiť na Privátnej ceste. Nie si môj sluha, Potter, ale môj študent a Selena nedovoľ, aby som sa niekedy správal ako tí ohavní čudáci."
Harry sa ticho zachechtal nad tým, ako jeho učiteľ vypľul tú nadávku a ako sa mu pri tom v očiach lesklo znechutenie. Bol to skvelý pocit, mať niekoho, kto vedel cez aké peklo si prešiel a kto neznášal Dursleyovcov rovnako ako on. Aj keď musel priznať, Dudleyho neznášal menej, než jeho tetu . . . alebo strýka.
"Ak si skončil, ukážem ti podkrovie. Choď vyhodiť zvyšky do smetiaka a tanier nechaj v dreze. Ja to potom umyjem."
Harry poslúchol, nasledoval svojho učiteľa hore schodmi, na ktorých bol krémový koberec a viedli do priestranného otvoreného podkrovia.
Zábradlie okolo podkrovia bolo postavené zo špirálovito vyrezaných drevených stĺpikov, ktoré Harrymu pripomínali rohy jednorožca. Dlážku pokrýval hrubý koberec gaštanovohnedej farby. Bol tam pohodlný krémový gauč a stolík s lampou. Televízor na stojane stál oproti a Harry sa otočil a opýtal sa: "Vy tu máte televíziu, profesor?"
"Áno, televízia funguje, ale ja to ani nezapínam, pokiaľ nepotrebujem vidieť správy alebo počasie. Môžeš ju pozerať, pokiaľ budeš mať hotové domáce práce a všetky domáce úlohy."
Harry skryl ďalší úsmev. Predstavte si to, telka len pre neho samotného. Na to si najprv bude musieť zvyknúť.
V rohu podkrovia až pod vikier bola posteľ, veľká s mäkkým matracom a hrubou dekou so západom slnka. Bola tam aj komoda a malá skriňa a vedľa skrine boli dvere do kúpeľne.
Bola to malá kúpeľňa, so šedými a čiernymi obkladačkami, toaletou, umývadlom a malým sprchovým kútom. "V skrini sú uteráky a obliečky a všetko ostatné, čo by si mohol potrebovať je v skrinke nad umývadlom," povedal mu Majster elixírov, než vyšli z kúpeľne.
Harry videl svoj kufor pri posteli.
"Môžeš sa vybaliť Potter. Elixír by mal čoskoro vyprchať, tak zrejme budeš unavený. Ľahni si, ak to budeš potrebovať. Ja budem vzadu, pracovať v mojej bylinkovej záhradke."
"Ja . . . ja musím napísať Ronovi a požiadať ho, aby mi poslal späť Hedwigu," spomenul si Harry. "Čo by som mu mal povedať, pane? Mám mu povedať že Vol—"
Snape mu zrazu zakryl ústa rukou. "Nevyslovujte to meno, pán Potter! Povedal som vám, že to nie je bezpečné!"
"Ale prečo?" mumlal Harry spoza Snapovej ruky.
"Lebo on na to meno použil kúzlo." Odpovedal profesor a zložil ruku z jeho úst. "Asi o tom nevieš, ale on sa narodil pod iným menom, toto si vytvoril, aby sa cítil dôležitejší a nadradený nad ostatnými. Urobil to tak, že kedykoľvek niekto vysloví jeho meno, on to bude počuť, a keď bude chcieť, môže sa rovno k nim primiestniť a buď im pomôcť alebo ich zničiť. Alebo privolať ich k sebe. Miloval to, keď sa ho ľudia báli. Poznáš ako sa vraví "spomeň čerta?" To je proste to, čo sa stalo z Toho-Koho-Netreba-Menovať pre všetkých v čarodejníckom svete."
"Ale Dumbledore vyslovuje jeho meno."
"On ho môže vysloviť, lebo vie, že Temný pán ho nevyhľadá."
"Ale aj ja som ho párkrát použil."
"Bol si vtedy s riaditeľom?"
"Áno, pane."
"Tak na tom nezáležalo. Vtedy ešte nebol úplne medzi živými. Ale teraz už je. Dávaj si pozor na jazyk, pokiaľ sa s ním nechceš stretnúť."
"Nie! Budem si dávať pozor. Som rád, že ste mi o tom povedal. Ste jediný, kto sa kedy unúval mi to vysvetliť."
"Potter, budem sa snažiť povedať ti pravdu, pokiaľ to bude možné. Nemôžem ti sľúbiť, že vždy, lebo sú veci ktoré nevieš, alebo by si vedieť nemal. Ale ja ti nikdy nebudem klamať, nie pokiaľ ide o tvoje bezpečie. Sľubujem ti to pri Seleninej milosti."
"Rozumiem." Povedal Harry. Snape bol intenzívne privátny človek, ktorý toho o sebe moc neprezrádzal a Harry predpokladal, že profesor poznal tajomstvá, ktoré si vezme do hrobu. Ale aspoň mal Snapeovo slovo, že ho nenechá v nevedomosti "pre jeho vlastné dobro", nie je predsa uplakané malé decko. Naklonil hlavu a opýtal sa ďalšiu otázku, ktorá mu vŕtala v hlave. "Profesor, vy . . .uctievate . . . Bohyňu Mesiaca Selenu?"
"Prečo sa pýtaš?"
"Lebo som si všimol, že pri nej prisaháte a to obvykle znamená, že dotyčné božstvo uctievate, pokiaľ to robíte."
"A máš pravdu. Ona je moja Bohyňa a ja som Jej zasvätenec."
"Zasvätenec? Ako . . . kňaz?"
"Nie. Povedzme skôr obľúbený stúpenec, ktorý Jej prisahal svoju vernosť. Ale aj to je príbeh na neskôr. Ak chceš napísať Weasleymu, buď diskrétny. Bol by som radšej, keby si mu nespomínal, kde si teraz. Vybaľ sa, Potter. Ten kufor sa sám nevybalí, keď sa naň budeš len pozerať." Otočil sa na podpätku aby odišiel.
"Profesor Snape?"
"Áno?"
"Nevadilo by vám . . .niekedy . . . volať ma krstným menom? Aspoň niekedy."
Severus sa otočil. "Keďže sú prázdniny a my nie sme na škole, budem súhlasiť. Ale späť v škole ťa budem oslovovať ako všetkých ostatných študentov. . .Harry."
S tým opustil podkrovie a nechal Harryho samého, aby sa usadil.
Mal len málo vecí na vybaľovanie a keď ich uložil, ľahol si do postele a myslel na to, aké je to zvláštne, konečne žiť v bezpečí, kde sa nemusí báť, že bude musieť makať až kým neskape a nedostane tresty za to, že je lepší než Dudley, niekde, kde sa nemusí báť, že sa na strýka Vernona pozrie tým, čo považuje za  "drzý spôsob" a dostane za to riadnu bitku. Niekde, kde sa môže dosýta najesť a nebude mu zle z toho, že jedol zvyšky zo smetiaka. Niekde, kde niekomu na ňom záleží . . .nie ako na Chlapcovi Ktorý Prežil, ale na Harrym.
Mal by som napísať ten list Ronovi. Ďalší by som mal napísať Siriusovi. Má Snape sovu? Nikdy som ho so žiadnou nevidel. Musím sa ho neskôr opýtať . .  práve teraz som strašne unavený . . .Zaspal uprostred myšlienky a spal asi hodinu a pol.
Keď sa znovu zobudil, cítil sa oddýchnutý, rýchlo napísal listy Ronovi a Siriusovi a tiež Hermione. Hermione napísal viac detailov, než ostatným dvom, lebo vedel, že to mala rada detaily a ona nebude mať problém s tým, že teraz bude žiť u Snapa. Kvôli strachu o jeho súkromie požiadal Hermionu, aby tento detail nespomenula Ronovi, a v listoch jemu a Siriusovi im napísal, že odišiel z Privátnej cesty kvôli jeho bezpečiu a nesmie prezradiť, kde teraz je, ale potrebuje späť Hedwigu a to je v poriadku.
Našiel Severusa sedieť za stolom, vyzeral, že známkuje testy a strašne to neznáša. "Číta ešte niekto vôbec tie poondiate učebnice?" opýtal sa nikoho konkrétneho.
"Ja áno. Ale niekedy veci zabúdam," odpovedal Harry úprimne.
Severus zodvihol pohľad od hororovej kopy koncoročných testov a podráždene odpovedal: "Nezabúdal by si, keby si sa viac snažil. Čo je to?"
"Ja . . . mám pár listov, ktoré by som chcel poslať, ale nemám tu Hedwigu a neviem, či máte sovu."
"Mám. Asi spí v mojej izbe." Ticho zapískal.
O chvíľu na to sa ozvalo ospalé zahúkanie a hnedo biela sova lesná pristála na Severusovom pleci. Pohladkal ju a z poličky nad ním jej podal malý keks. "Nighteyes, zoznám sa s Harrym. Zostane cez leto u nás."
Sova sa na neho pozrela a Harry ju opatrne pohladkal na hrudi. Ticho zahúkala a zobla ho do ruky, než sa usadila.
"Ahoj, Nighteyes. Prepáč, že som ťa zobudil, ale naozaj by som potreboval poslať tieto listy. Mohla by si?"
Sova znovu zahúkala a zobrala listy do zobáka. Severus otvoril okno a sova odletela aj s listami.
"Ako vedia, kam majú tie listy doručiť a ako sa potom vedia vrátiť?" opýtal sa Harry zvedavo.
"Majú to vrodené. Merlin vytvoril prvú poštovú sovu a použil mágiu na to, aby sova chcela lietať aj cez deň a bola silnejšia, rýchlejšia a odolnejšia než obyčajné sovy. Tiež jej dal inštinkt, aby vedela, kde je doma, tak ako je to u holubov, a ďalší inštinkt, ktorý jej umožňuje trafiť kam má ísť, bez ohľadu na to, ako je to ďaleko. Navyše ich spravil veľmi inteligentné, takže rozumejú ľudskej reči. Myslím, že sovy lesné sú veľmi múdre, najmä Nighteyes."
"Oh. To som nikdy nevedel."
"Naozaj by mohli jednu hodinu venovať poštovým sovám na Starostlivosti o magické tvory," povedal profesor. "Ešte nejaké otázky, Harry, alebo sa môžem vrátiť k môjmu pekelnému známkovaniu?"
Harry mal veľa otázok, ale cítil, že práve teraz nie je správny čas na to, aby sa pýtal. "Nie, pane. Myslím, že sa pôjdem prejsť von."
"Fajn, ale v stajni si dávaj pozor, je tam staré hrdzavé náradie, ak sa porežeš, mohol by si dostať tetanus. A neopováž sa ísť do lesa, lebo inak!" vyhrážal sa Snape. Prísne na Harryho zazrel. "Ak ma vyrušíš, lebo si neposlúchol a vkročil do lesa, budeš si želať, aby ťa zožral medveď alebo drak."
Harry sa zhrozil, no prikývol.
Severus sa pozrel na hodinky. "Sú tri hodiny. Vráť sa dnu o piatej, budeme večerať. Choď už!" Mávol rukou smerom ku dverám.
Harry išiel, nechcel rozčúliť už aj tak dosť podráždeného profesora. Nechcel zistiť, ako Snape trestal neposlušných Chrabromilčanov hneď v prvý deň . . . a ani žiadny iný deň, keď už o to ide. Vyšiel von zadnými dverami a zliezol z verandy.
Pár metrov doľava videl obrovskú bylinkovú záhradku a skleník. Predpokladal, že tam Snape pestuje rastliny do elixírov. Kráčal úzkym chodníkom ku stajni.
Keď opatrne otvoril dvere, zacítil pach starého sena a prachu a počul pišťať niekoľko myší a šuchot krídel sov, sediacich na trámoch, ale nič viac. Harry šmátral pri dverách, než našiel vypínač a zapol svetlo, rozsvietili sa tlmené svetlá po celej chodbe a vo vnútri každého boxu. Stajňa bola dosť veľká, bolo tam dosť boxov pre 15 koní a tiež miestnosť na ukladanie úzd a sediel a ďalšia miestnosť, kde sa zrejme pripravovalo krmivo a skladoval ovos. Bolo tam niekoľko prázdnych vriec z krmiva a jedna opustená naberačka na ovos. V rohu stáli hrdzavé vidly, hrable a metla.
V miestnosti na sedlá bolo niekoľko starých diek na kone, vedrá, nádoby s olejom na kopytá a mydlo na sedlá, ohlávka a lonžka, hrebeň na česanie hrivy a kefy na čistenie srsti. Bolo tam aj staré sedlo. Harry si všimol, že aj keď sú používané, všetky veci sú ešte funkčné. Pri pohľade na ne sa túžil vrátiť späť na Rokfort a pokúsiť sa spriateliť s mesačným žrebcom. Zatvoril oči a predstavil si, aké by to bolo, môcť si na ňom ešte raz zajazdiť, s poriadnym sedlom, ako rýchlo by mohli uháňať, rýchlejšie než jednorožce.
S úsmevom pohladil jemné kožené sedlo a potom sa obzrel a zbadal bandáže a fľašu dezinfekcie na poličke. Rozmýšľal, prečo to tu ľudia nechali a prečo to Snape nevyhodil. Mykol plecom. Možno si Snape chcel kúpiť koňa, aj keď Harry si toho chlapa nevedel predstaviť pri kydaní hnoja a jazdení na koni.
Odišiel z miestnosti na skladovanie sediel a nakukol do ďalšej malej miestnosti, bola prázdna okrem vstavaných políc na knihy a starého kovového stola a stoličky, toto bola asi kedysi kancelária.
Keď preskúmal stajňu, rozhodol sa prejsť po pastvine.
Slnko ho príjemne hrialo na chrbte keď kráčal po zelenej pastvine, počúval spev vtákov v korunách stromov a sledoval včelu poletujúcu okolo lúčnych kvetov. Cítil tu pokoj, takmer bol ospalý, nebol to pocit, na ktorý by bol zvyknutý, ale páčilo sa mu to. Prešiel pastvinou až ku vysokej breze a usadil sa na zem.
Rozmýšľal, či sa Dursleyovci konečne zbavili cvrčkov a pavúkov a žiab. Stále im navierali tie bolestivé hrče? Trochu sa nad tým uškrnul. Pamätal si, že ako malý ochorel na kiahne a Petunia ho ani neokúpala a ničím ho nenatrela, jednoducho ho zavrela do komory a on sa tam mohol zblázniť od svrbenia. Takže mu to vôbec nebolo ľúto, čo sa im teraz stalo. Tiež rozmýšľal, ako tieto správy prijme Dumbledore, že už nie je u Dursleyovcov.
Zadriemal, slnko a jemný vánok ho uspávali.
Keď sa zobudil, bolo skoro päť hodín a ponáhľal sa späť do domu, aby sa pred večerou ešte osprchoval a prezliekol.
Na večeru boli cestoviny primavera a chlieb, Harry mohol zjesť koľko chcel a zvyšok odložili na zajtra.
"Poď sem, Potter," prikázal Severus, keď odložili zvyšok jedla do chladničky. "Teraz je správny čas na to, aby si sa začal učiť bezprútikovú mágiu." Ukázal na drez plný použitého riadu. "Kúzlo, ktoré sa musíš naučiť, je jednoduché čistiace kúzlo. Môžeš ho používať na riad alebo malý neporiadok. Jednoducho vyslov zaklínadlo Scourgify a ukáž na to, čo chceš očistiť." Pomaly vyslovil formulku, aby Harry počul správnu výslovnosť. Prikázal mu, aby ju niekoľkokrát zopakoval, kým bol spokojný.
"Teraz. Keď používaš prútik, je to na to, aby si sústredil mágiu z tvojho magického jadra, aby si ju mohol namieriť vo forme, ktorú môžeš ľahko použiť. To isté môžeš urobiť so svojou mysľou. Mysli na svoju vôľu, ako keby to bol prútik a použi ju na privolanie tvojej mágie a potom ju namier do rovnej rúrky. Potom vyslov zaklínadlo a koncentruj sa na to, čo chceš, aby sa stalo, zamier a sleduj, čo sa stane."
"Dobre." Harry tak urobil, snažil sa privolať svoju mágiu a namieriť ju.
Cítil, ako v ňom víri a ukázal rukou a zvolal zaklínadlo. "Scourgify!"
Nič sa nestalo.
"Nesústredíš sa dostatočne. Musíš sa sústrediť, Potter. A musíš to chcieť. Skús to znovu."
Harry skúsil. Znovu a znovu, až bol červený v tvári.
"Stop." Severus nariadil netrpezlivo. "Vyzeráš, ako keby si bojoval zo zápchou a nie privolával mágiu."
Harry sa zamračil. "Ja sa snažím, pane!  Naozaj!"
"Si príliš napätý. Uvoľni sa. Dýchaj, nádych, výdych, pomaly. Privolať tvoju silu by nemalo byť tak namáhavé."
"Nie je. Ale snaha namieriť ju je."
"Ah. Nesnaž sa privolať všetku mágiu naraz. Vytvor si v mysli šálku a privolaj jej len toľko, nie viac."
Harry zatvoril oči a snažil sa predstaviť si šálku, pomaly ju naplnil zlatou mágiou a keď to urobil, otvoril oči. "Okej, pane. Teraz čo?"
"Udrž si v mysli obraz tej šálky. Teraz pomaly privolaj mágiu zo šálky a namier ju do tenkej rovnej rúrky."
"To je tá časť, s ktorou mám problém. Neviem si to predstaviť."
Severus chvíľu premýšľal. "Predstav si prázdne brko. Predstav si, ako ho ponoríš do šálky s mágiou a naplníš ho. Máš ten obraz v mysli, Potter?"
Harry sa sústredil. Predstavil si ako ponára biele brko, ponoril ho do magického „atramentu“. Cítil ako jeho moc pulzuje, ale držal obraz brka vo svojej mysli. Sústreď sa. Sústreď sa.
"Teraz vyslov zaklínadlo."
"Scourgify!" zvolal Harry a spomenul si, že má ukázať na drez.
Cítil, ako mu mágia prúdi z ruky, a potom sa zapla voda a objavilo sa mydlo a riad sa začal umývať.
"Dokázal som to!" otvoril oči a usmial sa.
"Dokázal. A trvalo ti to len . . . 40 minút." povedal Severus. "Nie je to zlé. Ako som povedal, cvičenie robí majstra. Budeš takto umývať všetok riad niekoľko týždňov, a keď sa vrátiš do školy, budeš ovládať toto kúzlo bez prútika tak dobre ako ostatné, ktoré ťa naučím."
"Nabudúce budem rýchlejší, pane," povedal Harry, chcel svojho učiteľa potešiť.
"Eventuálne, áno. Si mladý na to, aby si zvládol bezprútikovú mágiu, ale vedel som, že máš na to prirodzené vlohy. Nie je to niečo, čo dokážu všetci čarodejníci, mal by si byť rád, že sa ti to podarilo tak rýchlo. Väčšina študentov sa neučí bezprútikovú mágiu skôr, než v šiestom ročníku."
Harry bol nadšený. Bol rozhodnutý, že sa to naučí a konečne vedel niečo, čo jeho rovesníci nezvládnu, dokonca ani Hermiona. Zrazu sa cítil veľmi unavený. "Oh? Prečo som tak unavený?"
"Bezprútiková mágia ťa na začiatku veľmi vyčerpá. Poď posadíme sa v obývačke."
Harry sa odtiahol do obývačky a posadil sa na gauč.
Severus sa posadil vedľa neho a luskol prstami. Objavila sa pred ním zelená fľaštička a podal ju Harrymu. "Vypi to."
"Čo je to?"
"Nutričný doplnok. Potrebuješ to. Teraz to vypi."
Harry poslúchol. "Ugh! To chutí ako hnilá zelenina."
Severus mu podal pohár vody. "Budeš to piť po celý mesiac, každý večer po večeri. Potrebuješ extra vitamíny, minerály a aminokyseliny. Si podvyživený už od útleho veku a z letných prázdnin."
"Pomôže mi to narásť vyšší?" opýtal sa Harry s nádejou. Vždy neznášal to, že je nižší, než ostatní chalani v jeho ročníku. Ron sa nad ním týčil už o hlavu.
"Mohlo by. Udrží ťa to zdravého, čo od toho potrebujem." odpovedal Severus.
Harry spravil grimasu. "Prečo to musí chutiť ako odpadky?"
"Ako by si mohol vedieť, ako chutia odpadky?" opýtal sa Severus sarkasticky.
Harry si zahryzol do pery a odvrátil pohľad na portrét jednorožca.
Snape sa nahol vpred a zamračil sa. "Po—Harry, odpovedz mi," povedal to oveľa tichšie. Harry ďalej hľadel na portrét, vyhýbal sa Snapeovmu pohľadu. "Povedz mi, že tí poondiati Muklovia ťa nenútili—" prerušil vetu a naštvane zanadával.
Harry povedal prázdnym tónom: "Niekedy ma držali v komore celé dni a potom ma nútili pre nich variť. A keď neboli v kuchyni . . . niekedy som bol taký hladný . . . že som to nemohol vydržať . . ."
Severusovi chvíľu trvalo, než dostal svoj hnev pod kontrolu. Potom povedal: "Niekedy musíme robiť veci aby sme prežili, ktoré sú zahanbujúce, ale sú nutné." Zovrel chlapcovo plece. "Nemysli si o sebe menej. Nebola to tvoja vina, ale vina tých, u ktorých si žil, boli to tak chamtiví bastardi, že ti ani nevedeli nechať na raňajky kúsok toastu a koliesko salámy."
Harry bol ticho, hanba sa ako had krútila v jeho vnútri.
"To sa tu nikdy nestane," uistil chlapca. "Mám dosť jedla a môžeš jesť tak často, ako chceš. Vlastne si myslím, že menšie porcie niekoľkokrát denne budú lepšie, aby si tvoj systém na to zvykol." povedal Severus. Teraz si želal, aby na Dursleyovcov privolal radšej mravce a kobylky namiesto mierumilovných svrčkov. Čím viac sa dozvedal o tom, čo urobili, tým mu z toho bolo horšie.
"Môžeme sa rozprávať o niečom inom?" opýtal sa Harry ticho. "Prosím?"
Severus zmenil tému. "Dohodnem ti termín u očného lekára koncom týždňa. Myslím, že potrebuješ nové okuliare. Ako dlho si mal tieto?"
Harry mykol plecom. "Roky. Ale bolo to buď tieto, alebo byť slepý."
"Dostaneš nové. Potom sa možno zlepší aj tvoje písmo, keď budeš vidieť na papier." povedal Severus.
"To by som chcel. Koľko to bude stáť? Všetky peniaze mám na mojom účte."
Severus ho umlčal prudkým zodvihnutím ruky. "Nie. Ja ich zaplatím. Som tvoj nový opatrovník, je to moja povinnosť."
"Opatrovník? Kedy . . . kedy sa to stalo?" opýtal sa Harry zaskočene.
Severus sa uškrnul. "Keď tvoj tučný strýko podpísal ten pergamen dnes ráno. Pozri sa sám." Severus zodvihol pergamen ležiaci na stole pred nimi.
Harry začal čítať nahlas. "Ja, Severus Tobias Snape, z mojej vlastnej vôle týmto preberám opatrovníctvo nad menovaným Harry James Potterom, až do doby, kým dosiahne plnoletosť, vo veku 17 rokov. Súhlasím s tým, že zabezpečím svojmu zverencovi všetky základné potreby a pohodlie . . ." Keď to dočítal, povedal: "Jediné čo chýba, je jeden podpis."
"Presne tak. Tvoj. Dursley, ten zhnitý kus psieho hovna, prepísal svoje práva na mňa. Teraz zostáva jedine, aby si dobrovoľne súhlasil a namiesto neho budem ja tvoj opatrovník. Chceš to?"
Harry zažmurkal. Keby sa ho to niekto opýtal pred týždňom zhrozene by kričal "NIE! NIKDY!" Ale keďže teraz spoznal Snapa z inej strany. Ako niekoho, kto by mu mohol pomôcť spôsobom, akým to nedokáže žiadny iný čarodejník ani mukel. A naozaj, akú mal inú možnosť? Radšej by zomrel, než sa vrátil na Privátnu cestu. Alebo išiel k nejakej opatrovníckej rodine. "Pane, ak to podpíšem, bude to znamenať, že budete mať nado mnou . . .autoritu."
"Áno, budem zodpovedný za tvoje pohodlie aj disciplínu," povedal Severus, potom spravil ten záhadný skok v logike a odpovedal na Harryho otázku skôr, než ju stihol položiť. "Ale nikdy by som tú autoritu nezneužil tak ako tie obludy, nebudem ťa ponižovať ani ti ubližovať. To ti prisahám pri Seleninej milosti, chlapče. Odo mňa bitku nedostaneš, ani zanedbávanie ani hladovku. Moje tresty budú jedine poučovanie, domáce práce—ako vybieliť plot okolo pastviny—a zákaz lietania na istý čas alebo ťa pošlem do izby."
"Oh. Ako Ronovi rodičia. No, Ronova mama ho niekedy bije varechou."
Severus sa zachechtal. "Ak testoval jej trpezlivosť až za hranice znesiteľnosti, nepochybne. Ale ja nie som Molly Weasleyová. Ak ma dotlačíš tak ďaleko Potter, odídem."
"Odídete?"
"Odídem sa ukľudniť," vysvetlil. "Potom sa vrátim a dám ti trest, ale až potom. To je jedna lekcia, ktorú som sa naučil od môjho poondiateho otca. Netrestať v hneve."
"Ale keď dávate tresty v škole, ste rozčúlený."
"Nie, Harry. Som zúfalý, naštvaný, podráždený, ale ešte si ma nikdy nevidel rozčúleného. Nie naozaj. Ani vtedy nie, keď som ťa chytil zakrádať sa z Rokvilu."
"Naozaj?"
"Áno. Väčšina z toho, ako sa správam v škole nie je . . .skutočná. Hrám nebezpečnú hru, pán Potter."
"Nerozumiem."
"Jedného dňa pochopíš. Nevyzvedaj, nie je bezpečné, aby si teraz vedel viac." povedal Snape. "Sú tieto podmienky pre teba prijateľné? Ja nie som najjednoduchší človek na spoločný život, ale nikdy sa nemusíš báť, že ti ublížim. Na oplátku žiadam, aby si sa naozaj snažil plniť moje príkazy, nekňučať a netrucovať a vyhýbať sa nebezpečenstvu tak veľmi, ako sa len dá. Tvoja mama obetovala svoj život za ten tvoj a ty by si ten dar mal rešpektovať. Tvoj život nie je bezcenný, veľmi na ňom záleží."
"Komu? Poondiatemu čarodejníckemu svetu?"
"Mne. A tvojim priateľom. Nezahoď ho, Harry James Potter. Selena buď milosrdná, ak to urobíš, lebo prisahám, že prídem na Druhú stranu  a dotiahnem ťa odtiaľ naspäť a budem ťa kopať do zadku celú cestu a ešte len potom ma uvidíš rozčúleného. Je to jasné?"
"Áno, pane," odpovedal Harry. Ani na moment nepochyboval o tom, že by to Snape neurobil. Alebo urobil. Aj keď bola Snapova vyhrážka strašidelná, Harry si uvedomil, že je skvelé, že niekomu na ňom záleží. Že na ňom záleží niekomu dospelému. Cítili sa takto jeho priatelia so svojimi rodičmi? Ak áno, nechcel to stratiť. Už nikdy.
"Dobre. Vezmi si deň alebo dva na rozmyslenie a potom ten papier podpíš, ak chceš. Nemusíš sa ponáhľať—" Severus zmĺkol, lebo Harry vstal a z kuchyne priniesol brko a podpísal dokument na spodnom riadku.
Potom ho podal Severusovi. "Verím vám, pane. Nepýtajte sa ma prečo, ja jednoducho . . . verím vám." Teraz bol v bezpečí. Konečne v bezpečí. Cítil to v kostiach. Sem patril.
"Ďakujem," povedal ten druhý úprimne.
"Poviete to riaditeľovi?"
"Áno. Tiež mu ukážem fotky, ktoré som urobil v tvojom predošlom dome a možno ho to presvedčí, že sa k tebe správali horšie, než k otrokovi, a že je ti lepšie kdekoľvek inde, než tam."
"Áno. Poviete mi . . . viac o Selene? Hermiona mi niečo povedala, ale viem, že vy o nej viete viac."
"Skutočne. Čo ti povedala slečna Grangerová najprv?"
"Len že je to dávna bohyňa, Bohyňa Mesiaca a jej vyznávači nosia polmesiac."
"Je to tak, ale je toho na Nej oveľa viac, než len to. Dobre počúvaj. Dávno v starovekom Egypte, Egypťania a ich mágovia uctievali Isis, Matku Mágie, a Ona im dala mnohé dary. Ona ich naučila rešpektovať Zem a Nebesia a zvieratá, ktoré tu žijú. Dala im Dary Prezieravosti a Pochopenia a schopnosť meniť tvar, kúzla na odvrátenie temnoty a na obranu proti zraneniam. Navyše, Ona ich naučila ako byť zručný a rozumný a bojovať proti jej temnému oponentovi—Setovi Ničiteľovi, alebo Apophosovi. Jeho stúpencov poznali pod označením Hladní, lebo neboli nikdy spokojní a ničili úplne všetko bez ľútosti. V Ríme ju uctievali ako Selenu, Pani Mesiaca, Pani Mystérií, a všetci čarodejníci jej vzdávali poctu. Keď Rím padol a barbari zničili Jej chrámy a zabíjali Jej kňazov, čarodejníci a mystici, ktorí Ju naďalej uctievali, sa rozpŕchli.
"Niektorí odišli do Francúzska, iní do Číny a niektorí prišli sem do Británie. Tu ju všetci poznali ako Veľkú Matku a spojili ju s manželom, Rohatým Bohom. Ale Ona mala mnohých manželov a mnoho mien, no všetky sú len jedno. Isis, Ma'at, Selena, Hecate, Persephona, Ona je matka, milenka a múdra žena. Večná. Tí, ktorí ju uctievali starým rímskym spôsobom si za symbol vzali polmesiac— Znak jej priazne, a keď sa osoba oddala službe pre Ňu, mohla nosiť polmesiac, alebo ním označiť svoj domov, tak aby každý, kto Ju uctieva vedel, že tu nájde útočisko a pomoc."
"To preto máte na dverách to okno, však?"
"Áno. V týchto dňoch nie je vždy múdre, otvorene uctievať Záhadnú."
"Ale vraveli ste, že Hecate a Persephona sú tiež Jej mená. Nie sú to, no, zlé božstvá? Kráľovná podsvetia a Bohyňa temnej mágie?"
"Smrť a život sú súčasťou jeden druhého, Harry. To je jeden Jej aspekt. Nemusí sa nám to páčiť, ale je to tak. Keď ťa Ona zavolá menom tvojej duše, musíš Ju nasledovať do raja. A to druhé, Ona má rovnako aspekt Temnoty ako aj Svetla, tak je to všade. Nie je temnota bez svetla, nie je noc bez dňa. Všetky veci majú svoj opak a všetky sú v rovnováhe," citoval Snape ticho. "Ja neuctievam ten Jej aspekt, Harry. To je Jej temná tvár, a tí ktorí ho uctievajú, sa nekonečne túlajú nocou a preklínajú východ slnka."
"To myslíte ako upíri a vlkolaci?"
"Áno. Upíri uctievajú Hecate, a vlkolaci sú Selenine stratené deti, lebo nesú kliatbu, ktorú nikto nezlomí, no aj tak v Jej molosti, pomohla vynájsť Protivlkolačí elixír, tak aby sa tí, ktorí to chcú, mohli vrátiť na stranu Svetla."
"Ako profesor Lupin."
"Áno."
"Aj . . . Veď Viete Kto uctieva Hecate?"
Severus si odfrkol. "Nie, ak on niekoho uctieva, bude to Boh ničenia. Jediné, čo on teraz uctieva, je on sám. Chce sa stať bohom."
"Je to možné?"
"On si myslí, že je. A pri pokusoch prekonať Smrť, narušil rovnováhu. Preto sa ho boja aj tí, ktorí uctievajú Hecate. Lebo on nepozná hranice, česť, nič len svoj vlastný rozmar. On je najhorší tvor—šialený darebák. Musí byť zastavený za každú cenu."
"Mnou."
"A mnou. Prisahal som, že ho zničím."
"Tak prečo . . . prečo ste boli Smrťožrút?" vychrlil Harry, než si to stihol premyslieť.
Severus zvraštil obočie. "Kto ti to povedal?"
"Ja . . . ja som to videl. V mysľomise v Dumbledorovej pracovni. On . . . On mi kázal pozrieť si to, aby som videl, čo sa stalo počas súdu Bartyho Croucha Jr. Bol tam Karkaroff a povedal. . . povedal, že ste Smrťožrút. A potom Dumbledore povedal, že nie ste Smrťožrút, rovnako ako riaditeľ nie je. Boli ste?"
"Popravde, nie. Sú časy, keď Selena žiada od svojich verných . . . ťažké úlohy. Toto bola jedna z nich. Súhlasil som, že budem Jej očami a ušami v temnote, aby som našiel to, čo je skryté. Preto som predstieral, že som sa pridal k Veď Vieš Komu. Dumbledore to vedel. Preto sa ma zastal, a preto ma nikdy neusvedčili spolu s ostatnými." To bola pravda, ale nebola to celá pravda. Vtedy, keď ho Lily opustila, flirtoval s pokušením. Naštvaný a zlomený, takmer podľahol mámeniu temnoty a skoro sa k nim pridal naozaj. Len jediné ho vtedy zachránilo. Selenina milosť a Jej sľub, že nikdy nebude sám. Vždy budem s tebou, dieťa moje. Aj v temnote ti osvetlím cestu. Nezostúp z cesty. Nie si sám. Ja som tu a ja ťa vždy budem ľúbiť. Vtedy mu dala veľký dar—podobu čierneho žrebca, Mesačný Oheň.
Ale teraz nebol správny čas na to, aby o tom s Harrym diskutoval. Toto odhalenie môže počkať. Aj keď vedel, že mu bude musieť odhaliť svoju druhú podobu, než zasvätí Harryho do Mystérií.
"Tak ste boli špión."
"Očividne."
Harry ignoroval ten sarkazmus. Ak bol špión vtedy, možno ním bol aj teraz. Dávalo by to zmysel a sedelo by to s tým, čo už o tom mužovi vedel. Ale vedel, že z neho teraz nemôže ťahať odpovede, tak sa radšej opýtal: "Chodíte, uh, do kostola, alebo niečo podobné?"
"Nie. Neexistuje také formálne uctievanie. Tí, ktorí Ju uctievajú, sú väčšinou jednotlivci. Alebo členovia rodiny. Ona je veľmi jedinečná bohyňa a aj keď Selena mala kedysi svätyne, nie je to potrebné. Ona ide tam, kam ide Mesiac, zahalená závojom Mystérií Mágie. A keď si ťa Ona raz vyberie, si navždy zmenený. A nikdy nie si sám. Ona vie byť niekedy veľmi komplikovaná, dokonca krutá, ale Ona je tiež milosrdná a zhovievavá. My sme všetci Jej deti, čarodejníci i muklovia, dokonca aj tí, ktorí sa odchýlili od jej učenia."
"Aj Veď Viete Kto?"
"Áno. Opakovane sa ho snažila zavolať naspäť k Nej, ale on už Ju nepočuje. Tak od neho  odvrátila svoju Jasnú tvár. Je Jej to ľúto, ale vie, že ho treba zastaviť, lebo ohrozuje všetkých a všetko. A tak Ona privolala mňa, aby som ju zastavil. A teba."
"Mňa?"
"Áno, teba."
"Ale . . . ale ja ju ani nepoznám!" koktal Harry.
"Ale Ona pozná teba. Lily bola kedysi Jej avatar. V tú noc, keď on prišiel do Godrikovej Úžľabiny. Zavolala Selenu a Bohyňa odpovedala. Dala Lily starodávnu mágiu, aby ťa pred ním ochránila . . .a stále ťa chráni."
Harry zízal. "Ako . . . ako to viete?"
"Ja to Vidím. Ona na teba položila ruku," povedal Severus, jeho hlas bol zmesou údivu a úplnej istoty. "Teraz to Vidím, ale neviem, prečo som to predtým nevidel . . ." Pokrútil hlavou. Možno to predtým nemal vidieť, len teraz, keď je jeho myseľ otvorená a ochotná prijať chlapca, stojaceho pred ním.
Harry sa pozrel sám na seba. "Ja nevidím nič iné."
"Jasné že nie. Nie je to viditeľné normálnym zrakom. Nie ako jazva, ktorú ti spravil on. Jej Znamenie je vo vnútri a vďaka nemu si prežil tú kliatbu."
"Dumbledore povedal, že je to preto, že ma moja mama ľúbila."
"Áno, má pravdu, ale nie tak, ako si to myslí. Riaditeľ Ju neuctieva. Inak by to videl už dávno a poznal by pravdu."
"Ale ja som si myslel, že je úžasný čarodejník. Každý to o ňom hovorí."
"A to veríš všetkému, čo každý hovorí? Aj veľkí čarodejníci môžu byť slepí. Môže im uniknúť to, čo majú priamo pod nosom."
Harry pomaly prikývol. To je pravda. Lebo neušli Dumbledorovi všetky náznaky o ňom a jeho . . . zneužívaní u Dursleyovcov? "Čo to znamená . . . že ma Označila?"
"Znamená to, že si jeden z jej obľúbencov. Vzácna pocta. Že si pozvaný, pridať sa k nám, stať sa Stúpencom, tak ako som ja."
"Stať sa stúpencom Mesačnej bohyne? Ale ja nie . . . nie som . . . ja na ňu ani neverím!"
"Veríš v mágiu?"
"Samozrejme."
"Tak potom veríš aj na Ňu. Ona je podstatou mágie, osobne."
"Áno—"
"Veríš tomu, že mágia je skutočná?"
"Áno. Prečo?"
"Tak potom je aj Ona."
"Ja na toto nie som pripravený," povedal Harry. Vyzeral takmer spanikárene. Priveľa vecí na neho spadlo, už ani nevedel, čo si má myslieť.
"V poriadku. Ja som ťa nechcel tlačiť takto rýchlo." ustúpil Severus. "Zajtra večer ti o Nej poviem viac. Dnes sa k ničomu nemusíš zaviazať. Možno ti pomôže, ak si prečítaš toto."
Vstal a prešiel ku stolíku s knihami, z kopy vybral malú knižku, viazanú v čiernej koži so strieborným nápisom Cesta mystérií. "Toto je jedna z mála kníh, napísaných o Nej, a o tom, čo znamená byť Jej stúpencom. Sú to dejiny a tak trochu aj kódex. Prečítaj si to, keď budeš mať čas, po študovaní."
Harry si vzal knihu pod plece. "Okej." Čo by to mohlo uškodiť?
"Teraz by som povedal, že by si mal ísť spať. Bol to dlhý deň."
Práve vtedy hodiny odbili 9 hodín.
Harry by protestoval, že ho posiela do postele, tak skoro, ako malé decko, ale uvedomil si, že Snape ho pozná lepšie než sám seba. Lebo bol naozaj unavený. Oči sa mu začali zatvárať a zíval napriek tomu, že ešte bolo skoro. "V poriadku. Dobrú noc, profesor."
"Dobrú noc, Harry."
Pomaly vyšiel hore schodmi, zrazu sa cítil, akoby nespal už niekoľko dní. Do kelu, ako to robí? Možno má ďalší dar od jeho bohyne, pomyslel si Harry otrávene.
Vyzliekol sa a zrútil sa do postele ako kameň.
Potom začali sny. Znovu bol malé dieťa, zamknutý v komore pod schodami, sám a vystrašený, špinavý a samá modrina z toho, ako ho Vernon zbil a Dudley skopol do blata. Krčil sa na studenej dlážke a plakal, lebo sa bál a všetko ho bolelo a chcel ísť von. Chcel aby ho niekto objal tak, ako teta Petunia objímala Dudleyho, ale jeho nikdy, lebo bol čudák a nezaslúžil si to. Ale oh, ako veľmi to chcel! Ja chcem moju mamu! Mami, kde si?
Kedysi tu bola krásna ryšavá žena, so zelenými očami, ktorá mu spievala, ale potom sa z nej stala iná žena, so striebornými vlasmi a očami tak tmavými  ako polnoc, ktorá ho objímala a kolísala. Mala oblečený hodvábny habit vo všetkých farbách a šepkala: Neboj sa, dieťa krásne. Vždy budem s tebou, Harry. Vždy.
Cítil ako ho objímajú jej ruky, držia ho a videl, ako žiarila dokonca v tme a zrazu sa už nebál. Jej hlas bol sladší než ktorýkoľvek dovtedy počul, čistý a pravdivý a chlácholil a zohrial ho. Osušila jeho slzy a pri jej dotyku jeho modriny zmizli, a potom zaspal s vedomím, že je v bezpečí a nie je sám.
Prudko sa zobudil a posadil sa. Z okna svietil úzky pruh strieborného svetla priamo na jeho posteľ. Uvedomil si, že je to mesiac, z ¾ plný, a pozrel sa von oknom. Spomínam si! Už si spomínam! Ten sen už mal predtým, mnohokrát, keď ho hodili do komory. Vždy ho to upokojilo.
Tak toto bola Selena, Snapova Mesačná bohyňa. Zatvoril oči, spomenul si na jemný dotyk jej habitu na jeho koži a aké chladné a jemné boli jej ruky a na vôňu nočného jazmínu, ktorá sa vznášala z jej vlasov. Spomínam si.
Zalial ho pocit pokoja a lásky, tak silný, až sa rozplakal. Potom otvoril oči a znovu sa pozrel von oknom na trávnik pred domom, zaliaty mesačným svitom a zdalo sa mu, že videl bežať čierneho koňa.
Zažmurkal a kôň zmizol, predpokladal, že sa mu to snívalo, lebo aj tak ešte čiastočne spal, a tu kone už neboli. Ale len na moment sa mu zdalo, že ten kôň vyzeral ako divoký mesačný žrebec, ktorý mu zachránil život.
Nebuď blbý! Napomenul sa. Žrebec je na Rokforte a to je odtiaľto pekne ďaleko. Máš bujnú fantáziu. Choď spať.
Ľahol si do postele a zatvoril oči, ale už nemohol zaspať. Zhlboka dýchal a počítal mesiačiky, než konečne znovu zaspal, a posledný zvuk ktorý počul nebolo húkanie sovy, ale dupot kopýt na pastvine.
09.02.2018 21:30:13
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one