Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

10. kapitola - Hadie oči

Takže na naliehanie viacerých fanúšikov tejto poviedky, uverejňujem kapitolu bez betareadu. Berte preto na to ohľad, za prípadné chyby sa ospravedlňujem. Budú odstránené hneď po ukončení betareadu.

Keď na druhé ráno Severus vstúpil do ošetrovne, bol prekvapený, že vidí Harryho celkom oblečeného a sediaceho na stoličke blízko jeho postele. Zvyšky z jeho raňajok boli stále na nočnom stolíku. Harry mal vo svojom lone otvorenú knihu, jeho pozornosť bola sústredená na ňu.

„Dobré ráno, Harry.“ Pozdravil ho Severus.

„Vypadni!“ vyprskol na neho Harry, nezdvihol oči z knihy vo svojom lone.

„Vidím, že sa cítiš lepšie,“ sarkasticky to skomentoval Severus, nechýbala narážka na urážku.

Harry mlčal, otočil stranu, čítal ako keby bol stále sám.

„Si pripravený na pokračovanie tvojich hodín?“ spýtal sa Severus. Harry na neho len zazrel a vrátil sa späť k svojej knihe. Severus ho počas niekoľkých minút sledoval, ako by mal zvládnuť tej špecifický boj. Znovu sa našiel, že sa uchyľuje k neformálnosti. Natiahol sa a schmatol tú knihu z Harryho lona, vyhlasujúc „desať bodov strhávam Chrabromilu kvôli nevenovaniu pozornosti!“

Harry chňapol pre knihu, tesne ju minul a kričal, „Vráťte to späť!“ Severus iba zdvihol obočie a umiestnil knihu mimo dosah.

„Verím, že ste v bode, kedy robíte praktické cvičenia z tejto kapitoly?“ povedal. „Nemam žiadne pochybnosti, že ste pripravený?“

Harry sa na neho znova zamračil, ale nezaujal žiadne stanovisko.

„Kde sú vaše prísady a kotlík?“ spýtal sa Severus, poobzeral sa dookola a neuvidel ich. Harry prekrížil ruky na jeho hrudi a zostal úplne ticho. „Desať bodov strhávam Chrabromilu pre vaše nepripravenie sa na hodinu.“ Severus sa vysmieval Harrymu. Mohol vidieť, že Harry prehrával svoj boj, že ostane pokojný. To bolo perfektné, ešte jeden malý úder a chlapec vybuchol. Severus čakal a sledoval vyjadrenia, ktoré sa odzrkadľovali na Harryho tvári.

„Otvorte si učebnicu na strane s vaším elixírom a prečítajte mi zoznam prísad.“ Požadoval Severus. Harry zostal ticho, jeho krv vrela. „Počuli ste ma pán Potter?“ spýtal sa Severus jemne („toto je perfektné!“ pomyslel si pre seba). Harry práve civel na podlahu, svalstvo na jeho čelusti zúrivo pracovalo, keď zovrel jeho zuby. Odmietol odpovedať.

Severus pomaly počítal do desať a usmieval sa pre seba, keď tlačil Harryho posledné tlačidlo. „Desať bodov strhávam Chrabromilu pre vašu drzosť!“

Harry mal dosť. Vyskočil na nohy, päste zovreté na bokoch a kričal, „Nechajte to! Dosiahli ste, čo ste chceli, v poriadku? Prečo ma len nenecháte osamote?“ spýtal sa.

„Vy tu študujete, že áno?“ spýtal sa ho pokojne Severus. „Chcete byť promovaný s vašimi spolužiakmi, predpokladám?“ pripomenul Harrymu, úškŕňajúc sa na neho. Sledoval, ako Harry strávil tieto komentáre. Konečne spokojný, pokračoval. „Jasné, ja to vidím. Poďme potom začať, nie?“

Povedal Severus s efektívnym výrazom. Harry iba prikývol a prešiel okolo Severusa. Kráčal naprieč do ošetrovne a vkĺzol do vnútra. Vynoril sa o chvíľu neskôr nesúc jeho kotlík plný prísad a jeho učebnicu. Vrátil sa naspäť na svoju stoličku a skôr ťažko si sadol. Severus zaznamenal, že sa chvel od námahy, ale nedal najavo obavu. Vedel vo svojom srdci, že Harry by si nepriznal svoje nepohodlie, ani by neocenil od nikoho nejakú ľútosť.

„Pripravený teraz?“ spýtal sa potichu. Harry porazene prikývol. „Dobre. Prečítaj mi zoznam prísad.“ Zadal inštrukciu. Vedel presne, čo potreboval na uvarenie tohto elixíru, ale takto by mohol prinajmenšom počuť Harryho rozprávať sa s ním s trochu normálnym hlasom.

Harry čítal krátky zoznam zložiek, „šťava z pijavice, prášok z očí štvorzubca, prášok z očí čierneho chrobáka, drvené škrupiny vajca Opálového draka protinožcov a hociktorá prísada, ktorú potrebujete k očnej farbe, akú si prajete.“ Skončil.

Ako Harry čítal každú prísadu zo zoznamu, Severus ju vybral z Harryho púzdra s prísadami. Prísadu pre farbu očí vytiahol z vrecka svojho plášťa. Privolal jeden z iných nočných stolíkov a pripravil Harryho kotlík. Keď bolo všetko pripravené, ustúpil preč, umožnil Harrymu, aby začal.

Harry prečítal znovu zoznam prísad a prekontroloval, či mal tie správne fľaštičky položené pred sebou. Študoval veľkosti pre každú  z nich a pustil sa do drvenia všetkého na jemný prášok. Lial každý do jeho kotlíku, keď išiel popri. Pridal šťavu z pijavice a premiešal ju. Musel počkať desať minút predtým, než pridal farebný roztok do elixíru. Zdvihol fľaštičku, ktorú priniesol Severus. Nemala žiadny štítok a Harry cítil z toho malú nervozitu. Zrazu sa oveľa viac staral o to, akej farby budú jeho oči. Vedel, že ak by sa čokoľvek stalo, potrebuje celých dvadsaťštyri hodín, aby jeho oči boli vrátené do ich dôverne známej zelenej. Harry pozorne sledoval, ako dodal poslednú prísadu a premiešal ho. Elixír sa zmenil zo šedej/trávnikovo zablatene vyzerajúcej do najkrásnejšie modrej, akú kedy Harry videl.

„Má váš elixír skvelú modrú farbu, Harry?“ spýtal sa Severus naprieč miestnosťou.

„Áno,“ odpovedal Harry, hovoril k jeho otcovi len tak málo, ako bolo možné.

Severus prešiel izbou a pozrel sa do kotlíku. „Farba sa zdá byť správna, zloženie tiež. Výborne, Harry.“ Povedal mu a dodal, „desať bodov pre Chrabromil,“ pred vrátením sa na druhú stranu postele a sadnutím si na stoličku. „Zatiaľ, čo na to čakáte, kým sa to štandartne hodinu uvarí, chcel by som, aby ste pokračovali a prečítali si ďalšiu kapitolu vo svojej knihe.“ Prikázal.

S jedným ostražitým pohľadom do svojho kotlíka, Harry sa posadil a otvoril svoju učebnicu Elixírov. Malý úsmev sa objavil na jeho perách, keď začal čítať. O hodinu neskôr, nervózne prelieval svoj elixír do fľaštičky. Zazrel na svojho otca, ktorý sa pokúšal pokračovať v udržaní jeho „masky“ pevne na mieste. „To sa dobre vyvíjalo!“ pomyslel si pre seba Severus.

Harry pomaly zdvihol fľaštičku k svojim perám. „Dobre, tu sa nestane nič!“ pomyslel si pre seba, keď hodil hlavu dohora a vypil svoj elixír. Chutnalo to skôr dobre pomyslel si a dúfal, že to bolo dobré znamenie. Zrazu, jeho či cítili „kmitavý“ pohyb z nedostatku lepšieho popisu. Harry cítil slabú nevoľnosť keďže mal rozmazané videnie. Rýchlo sa posadil a potriasol hlavou, pokúšal sa vyčistiť svoj zrak.

„Si v poriadku, Harry?“ spýtal sa Severus, len trochu znepokojený.

„Áno, pane.“ Odpovedal potichu. „Trochu slabý.“

„To je normálne.“ Upokojil ho Severus. „Len zavri oči, tie závraty prestanú.“

Harry zatvoril svoje oči a oprel sa naspäť o stoličku. Čoskoro, dezorientácia zmizla a kmitavý pocit sa stratil. Postavil sa hore a otvoril svoje oči. Rozhliadol sa dookola po miestnosti. Jeho zraz sa vôbec nezmenil a stále potreboval okuliare. Stál a pomaly prešiel miestnosťou k veľkému ozdobnému zrkadlu zavesenému na jednej stene. Zhlboka sa nadýchol, pristúpil bližšie a pozeral na svoj odraz. Zalapal po dychu, čo videl.

„Musel som urobiť niečo zle!“ myslel si. „Moje oči sú stále zelené, ale moje zreničky!“

„Profesor?“ volal Harry nervózne k Severusovi. „Toto nie je v poriadku. Moje oči nezmenili farbu, ale moje zreničky sú strieborné hady!“ Harry sa pozrel na jeho tvár dôkladne. Severus sa objavil v zrkadle cez jeho rameno, úškrn mal pevne na mieste.  

„Čo... vy ste to urobili, že áno!“ vykríkol Harry.

„Áno. Nechal si voľbu na mňa, Harry.“ Zasyčal Severus do jeho ucha. „Vybral som si toto. Ach, dvadsať bodov pre Chrabromil za dobre vykonanú prácu a extra päť bodov za preukázanie takej oddanosti Slizolinu. Pre dnešok ste voľný.“ Prehodil cez svoje rameno Harrymu, keď kráčal z miestnosti.

Harry zúril. „Dvadsaťštyri hodín, čo musel vyzerať takto!“pomyslel si divoko. Pokračoval v pozeraní sa na jeho odraz v zrkadle. „Prečo mi to urobil?“ uvažoval pre seba. „Čo bol ten dôvod? Čo by to mohlo dokázať?“ Žiaľ, neprišiel na žiadne odpovede. Unavene, odstránil svoj neporiadok. Napchal svoje zásoby a učebnicu do jeho kotlíka a strčil ho do rohu. Teraz by ho nepotreboval počas niekoľkých dní.

Mal chvíľku pred obedom a on uvažoval ako strávi tento čas. Cítil sa skôr vyčerpaný z jeho rušného rána. Predpokladal, že by sa mohol trochu natiahnuť a oddýchnuť si. Taktiež premýšľal o robení nejakých jeho posilňovacích cvičení. Táto voľba vyhrala a vymenil ju za svoj pot a začal svoje rozohriatie rozložené do rozcvičenia. Takmer končil so svojou rutinnou terapiou, keď  sa v miestnosti zjavil Ron.

„Ahoj Harry!“ pozdravil svojho priateľa.

„Ahoj Ron!“ zavrčal naspäť na neho Harry, keď pokračoval v zdvíhaní niekoľkých závaží s jeho nohami.

„Nie si hladný?“ spýtal sa Ron. „Myslel som si, že by som sa s tebou naobedoval... Harry, čo je do pekla s tvojimi očami?“ vybuchol prekvapene.

„Toto je „predstava vtipu drahého otecka.“ Odpovedal sarkasticky Ronovi.

„Ako to urobil, začaroval ťa?“ vykríkol Ron.

„Nie. Mal som dnes svoju praktickú hodinu. Vybral som si „Siri Rolocerus“ ako môj elixír a pochabo som mu povedal, aby si vybral farbu. Urobil to!“

„Nechutný, úlisný kretén!“ vrčal Ron. „Ako dlho to vydrží?“ spýtal sa zvedavo.

„Potrvá to celých dvadsaťštyri hodín.“ Povedal mu Harry.

„Vieš, Harry,“ začal Ron pokusne. „nebránim Snapea alebo čokoľvek, ale ten druh vyzerá v pohode.“

Harry sa zastavil a uvažoval znova o svojom odraze. „Áno, sú skôr zlomyseľné, nie!“ súhlasil s úškrnom. „Vrátim sa o niekoľko minút. Potrebujem sprchu.“

Ron prikývol a posadil sa na posteľ. Harry popadol svoje oblečenie a zamieril do kúpeľne na konci ošetrovne. Po rýchlej sprche, cítil, že trochu prišiel k sebe. Strčil svoju hlavu do kancelárie Dr. A.

„Doktorka A.?“ povedal.

„Áno, Harry?“ odpovedala, vzhliadla z jej administratívnej práce.   

„Cítim sa dnes dosť dobre. Myslíte si, že by som mohol ísť dole do Veľkej siene s Ronom na obed?“ spýtal sa.

Pozrela hore na neho, cítil prekvapenie, že mu na tom záležalo. „To je odtiaľto úžasný pokrok. Si si istý, že sa na to cítiš?“ spýtala sa, ako sa postavila prešla okolo jej stola hovoriac s ním.

„Myslím si, že áno. Okrem toho, budem mať so sebou Rona.“ Uistil ju.

„Hmmmm... dobre, dobre, ale... Harry! Čo sa stalo s tvojimi očami?“ zalapala po dychu.

Zachichotal sa trochu a vysvetlil, „to profesor sabotoval môj elixír. Jeho predstava vtipu, predpokladám!“

„Zdáš sa, že to berieš skôr dobre,“ povedala so zábleskom v jej oku.

„Áno, dobre viete, čo sa hovorí o odplatách!“ uškŕňal sa drzo a ona ho buchla po jeho rukách, keď sa uhol preč.

„Pokračuj do Veľkej siene, Harry.“ Povedala mu. „teš sa zo svojho obedu!“

„Budem,“ povedal. „Je to skvelý pocit, chystať sa odísť odtiaľto!“

„Som si istá, že je.“ Súhlasila. „Len si buď istý, že sa sem vrátiš a odpočinieš si!“

„Budem. Sľubujem, že si pekne zdriemnem, ako dobrý malý chlapec!“ provokoval s detským hlasom.

Uškŕňala sa a potriasla svojou hlavou, keď sa vrátila do jej kresla. Urobila poznámku do Harryho grafu „dobrovoľne dnes opustil oddelenie.“ Toto bolo definitívne dobré znamenie.

Dvere do Veľkej siene sa otvorili, ale nie príliš veľa ľudí tomu venovalo nejakú pozornosť. Najprv, niekoľko študentov blízko pri dverách ustalo v ich besede. Ako Harry zamieril smerom k jeho obvyklému miestu pri Chrabromilskom stole, to mlčanie ho nasledovalo ako vlna smerom k prednej časti. Profesor Dumbledore bol prvý pri prednom stole, kto si ho všimol. Severus bol druhý. Ako sa Harry usmieval na riaditeľa, Severus sa pozeral uprene na Harryho.

Profesor Dumbledore vstal a adresoval všetkým, ktorí sa tu zhromaždili. „Môžem vás poprosiť o moju pozornosť? Som nesmierne poctený, aby som vám oznámil, že pán Harry Potter sa dnes vrátil medzi nás! Privítajte naspäť, Harryho!“ povedal svižne, vrátil sa späť do svojho kresla. Bolo tam krátke mlčanie pred vybuchnutím revu na pozdrav v rozsiahlej miestnosti. Študenti a učitelia sa rovnako potešili, tlieskali, pískali (Seamus), dupali nohami a búchali po stole. Harry bol potajomky natešený z privítania, ale zohol svoju hlavu ako jasný červený rumenec zaplavil jeho rysy.

Väčšina študentov, ktorá spozorovala jeho oči sa zdala, že si myslí, že vyzerali celkom v pohode a čoskoro sa uvoľnil a trochu sa tešil z tej pozornosti. On a Ron za sekundu zjedli všetko a tretinu dezertu pred vyhlásením semi sebe, že sú plní a vracajú sa na ošetrovňu.

„Chceš si zahrať čarodejnícke šachy, Harry?“ spýtal sa Ron.

„Áno, to znie skvele po takom vynikajúcom obede!“ povedal mu Harry. Nakoniec, hrali štyri šachové partie. Harry vyhral len raz. Keď Ron zaznamenal jeho potláčané zívanie tesne popoludní, rozhodol sa nechať svojho priateľa odpočívať.

„Haló, vyzeráš unavený Harry.“ Pripustil Ron.

„Áno, mal som dosť rušný deň, zatiaľ.“ Pripustil Harry.

„Prečo si neoddýchneš až do večere a Mione a ja sem prídeme a navečeriame sa s tebou?“ navrhol.

„Hej, to je výborný nápad, Ron.“ Odsúhlasil Harry potláčajúc ďalšie zívnutie.       

„Dobre, uvidíme sa neskôr, kamoš!“ zamával Ron, keď zamieril von z dverí. Harry o niekoľko minút zaspal. Dokonca sa ani nepohol, keď prišla Juno a urobila svoju obvyklú kontrolu jeho tepu a dýchania. Usilovala sa o zaznamenanie trochu nepravidelného tlkotu srdca. „Mohlo by byť príliš, príliš skoro.“ Dumala, ako ho sledovala, že sa usmial vo svojom spánku. „Určite sa zdá, že toho urobí dosť skoro ďaleko viac.“ Poznamenala tiež.

Severus bol prinajmenšom nahnevaný. Jeho cieľom bolo, vypnúť Harryho a dostať ho do stavu, kedy by opakovane na neho nebesnil. Posledná vec, ktorú očakával, bolo vidieť jeho syna, jeho priateľov a väčšinu študentského kolektívu, klebetiť o tom, ako „skvele“ vyzerali jeho oči.

„Do čerta!“ zamrmlal pre seba.

„Niečo ťa trápi, Severus?“ zašepkal Albus svojmu podriadenému.

„Nie niečo, čo by som nedokázal zvládnuť, pane.“ Zamrmlal naspäť.

„Chlapec je plný prekvapení, nie?“ zachichotal sa zľahka Albus.

„Bez zveličovania!“ usmieval sa slabo Severus. Nevyzeral, že ostal rozhnevaný alebo rozčúlený svojim synom na veľmi dlhú dobu. Nebol si istý, či práve odhalenie pravdy prinieslo toto všetko alebo či otvorenie jeho srdca a nechanie tepla lásky, aby ho asi znovu priviedlo späť. Bude musieť byť na pozore s Harrym, aby to mohol vidieť. Jeho syn bol práve dosť chytrý, aby bol schopný viesť ho ďalej. Nechcel, aby niekdy znovu spravil chybu. Naposledy ho to stálo jeho manželku, jeho najlepšieho priateľa a skoro jeho syna.

Jeho popoludnie bolo voľné a rozhodol sa, že sa zastaví na ošetrovni. Zo zvedavosti chcel vidieť, ako Harry bude na neho reagovať, keď ho tam uvidí po druhý raz v tento deň. Keď vstúpil do nemocničného krídla, zarazil sa. Po tom, čo videl Harryho smiech a energiu počas obeda, bol prekvapený, že ho vidí tvrdo spať na jeho posteli. Tmavé kruhy boli evidentné na jeho bledej tvári. Jeho líca boli trochu začervenané. V tej chvíli, Juno mala stetoskop pritlačený k jeho hrudi a jej prsty kontrolovali pulz na jeho zápästí.

„Čo je zle?“ spýtal sa Severus, ako sa hnal dopredu.

Juno prekvapená pri jej práci, prekvapene nadskočila. „Ach, Severus! Prekvapil si ma!“ odpovedala, keď ho spoznala. „Pokiaľ ide o niečo zlé, to je to, čo práve kontrolujem.“ Vysvetlila. „Chcem si byť istá, že si toho dnes nevzal na seba priveľa.“

„V poriadku?“ spýtal sa Severus. „Aká je vaša diagnóza, doktorka?“

„Navyše to urobil znovu, samozrejme. Výborná zábava.“ Usmievala sa smutne. „Psychicky bol pripravený skočiť naspäť do víru okolností, ale jeho telo bolo ďalší príbeh, obzvlášť jeho srdce.“

„Nedostatočná energia,“ dodal Severus.

„Presne. Bude sa správať trochu frustrovane v ďalšej dobe.“ Povedala mu. „Budem ho musieť držať späť a nebude sa mu to páčiť.“

„Ako to myslíš?“ spýtal sa Severus, ako položila prikrývku späť cez Harryho a presunuli sa do jej kancelárie.

„Pustila som ho dnes dole do Veľkej siene na obed.“ Povedala.

„Áno, videl som ho.“ Povedal Severus. „Zdal sa nadšený, že sa vrátil.“

„To je to miesto, kde budeme mať problém.“ Odpovedala stručne Juno. „Je toho na ňom priveľa. Nemôžem ho nechať urobiť to ešte raz.“

„Na ako dlho?“ spýtal sa Severus s pochybnosťami v jeho hlase.

„Týždeň, možno dva.“ Odpovedala potichu. „Chystám sa napriek tomu vystupňovať jeho terapiu. Je na to pripravený, ale nepripravený vrátiť sa k normálnym aktivitám.“ Vysvetlila.

„Máš pravdu,“ usmieval sa pochmúrne Severus. „Nebude šťastný rekreant!“

Sedeli spolu niekoľko chvíľ, každý stratený vo vlastných myšlienkach. Juno bola prvá, čo prehovorila.

„Videla som, čo si spravil s jeho očami,“ uviedla jednoducho. „Bol tam nejaký dôvod, o ktorý si sa pokúšal, aby to bolo spravené takto?“

S krátkym smiechom, odpovedal. „V skutočnosti som sa ho pokúsil vyviesť z miery.“

„Prečo?“ spýtala sa.

Jeho tvár stvrdla a oči sa rozžiarili hnevom. „Pretože, keď sa hnevá, prinajmenšom sa na mňa pozerá. Prinajmenšom ma akceptuje!“

Juno súcitne pozerala. „Ľutujem, Sev.“

Povzdychol si, hnev sa vytratil. „Prinajmenšom, keď sa hnevá, nemôže držať jazyk za zubami a zúri na mňa.“

„Nezdravý vzťah je riskantným podnikom.“ Povedala karhavo.

„Dobre, musíme niekde začať, predpokladám.“ Argumentoval unavene.

„Dáš si nejaký čaj?“ spýtala sa.

„Áno, to znie perfektne.“ Povedal jej.

Potichu diskutovali o tom dni a tešili sa z ich čaju a so vzájomnej spoločnosti, keď Harry strčil svoju hlavu do dverí.  

„Dr. A. ...“ prestal, po všimnutí si svojho otca a civel na neho. „Idem teraz dole na večeru.“

„Harry, poď dnu a posaď sa na chvíľu.“ Nariadila.

Harry si všimol, že nevyzeral šťastná. „Ach, výborne! Zlé správy.“ Pomyslel si. „Čo sa deje?“ povedal nahlas.

„Nechcem vypadať ako tvoj správca väzenia, Harry, ale nemôžem ťa pustiť dole do Veľkej siene kedykoľvek na chvíľu.“ Povedala, čakala na výbuch, ktorý teraz od neho očakávala, keď mu bolo povedané, že nemohol urobiť niečo také.

„Čo? Prečo?“ kričal. „Dovolili ste mi ísť na obed! Prečo tam nemôžem ísť kedykoľvek?“

„Je to jednoduché, Harry.“ Povedala potichu. „Tvoje telo na to ešte nie je pripravené.“

„Kecy!“ vrčal.

„Znie presne ako ja!“ divil sa pre seba Severus, bojoval s náhlym naliehaním smiať sa od ucha k uchu. Usrkol si zo svojho čaju, aby opätovne získal kontorolu, nepozeral nikde blízko svojho syna.

„Harry, myslím to vážne,“ povedala mu jemne Juno. „Bolo to priveľa. Vyvíjal si na seba veľký tlak, hlavne na svoje srdce. To sa stále lieči, Harry. Bolo poškodené najviac a bude to chvíľu trvať, než sa uzdraví.“

Harry bol šokovaný sklamaním. „Zošaliem z toho ležania tu!“ kričal. „Chcem potom niečo robiť, ak tu mám byť uväznený,“ povedal nakoniec.

Juno prikývla hovoriac. „Dobre, budem o tom premýšľať a uvidíme, čo pre teba môžem spraviť.“

Prikývol a jeho pozornosť sa upriamila na Severusa. S trochou zlosti, ale celkom ľstivým úškrnom, povedal, ukazoval na svoje oči. „Vďaka za tie triky, profesor! Všetci si mysleli, že to naozaj vyzeralo super. Myslím si, že si zajtra ešte trochu zoberiem. Skôr sa mi to páčilo, obzvlášť ten spôsob akým pôsobili na dievčatá!“ išiel preč, zamával Juno. Počuli škodoradostný smiech, keď padol dole na svoju posteľ.

„Decko!“ podotkol Severus, dal si ďalší pohár čaju. Juno sa ale nedala oklamať. Zachytila pobavený jas v profesorovom oku.

  

01.12.2008 01:06:17
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one