Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

11. Odhalenie hrôz

Celá kapitolka

Druhé ráno Albus Dumbledore sedel vo svojej kancelárii vo veži s vážnym pohľadom na svojej tvári. Dostal správy z Ministerstva mágie ohľadne obvinenia vzneseného voči Vernonovi Drusleymu k Harryho prospechu. Severus nepremrhal čas v uvedení kolies do pohybu. Prípad bol otvorený a vyšetrovanie začaté v priebehu dní, kedy bol Harry prinesený do Rokfortu.

Dôvodom, prečo starý čarodejník vyzeral tak vážne bol kvôli tomu, čo obsahoval list.

 

„Riaditeľ školy Dumbledore,

 

Rozhodli sme, že existujú už teraz dostatočné dôkazy na pokračovanie s obvinením pána Pottera. Vzhľadom na to; dvaja ministerskí úradníci a súdny zapisovateľ prídu zaznamenať vyhlásenie od všetkých, ktorí sú zapojení do tejto obžaloby. My všetci sme si istí, že pán Potter si želá vidieť túto záležitosť vyriešenú tak rýchlo, ako je to len možné. Budeme s ním chcieť hovoriť prví.

Môžete očakávať ich príchod o dva týždne od utorka. Veríme, že toto je dostačujúci čas pre všetkých zainteresovaných na prípravu.

 

Arthur Weasley

Minister mágie

 

P.S. Albus,

Ako sa má Harry? Je pripravený zvládnuť to teraz?

Art“

 

To bola definitívna otázka najprv pre riaditeľovu myseľ. „Je Harry pripravený zaoberať sa s týmto?“ Postavil sa a vydal sa na dlhú cestu do školskej ošetrovne. Po príchode, zamieril k Harryho nočnému stolíku. Bolo zavčasu a chlapec stále spal. Albus zaznamenal, že fyzicky, Harry vypadá celkom zdravo. Jeho odreniny, rany a jazvy zmizli. Krivý nos nevyzeral tiež zle, mohol byť napravený, ak by to Harry chcel spraviť. Nemal len uložené žiadne mäso na jeho kostiach, ale to tiež doplní. Fyzická terapia pridala niekoľko svalstva k jeho chudej kostre, ktoré si vypestoval cez leto napriek svojim zraneniam. Albus si pomyslel, že musel byť prinajmenšom o šesť palcov vyšší. Bol povzbudený malým úsmevom, ktorý videl hrať na chlapcových perách. V jeho mysli si vydýchol, že tam neboli žiadne vízie. Harry ich mal dosť, že by to vystačilo na dva životy! Nočné mory, ktorými trpel boli dosť na to, aby sa s nimi zaoberal.   

Profesor Dumbledore sa otočil a zamieril do kancelárie.

„Dobré ráno, doktorka.“ Pozdravil ju potichu.

„Ahoj, profesor.“ Usmievala sa, naozaj potešená, že ho vidí. „Posaďte sa.“      

„Prišiel som vás požiadať, či si nenájdete nejaký čas vyhradený na stretnutie neskôr toto ráno.“ Išiel priamo k veci.

„Samozrejme, pane.“ Odsúhlasila okamžite.

„Čo takto o desiatej?“ spýtal sa.

„To by bolo fajn,“ povedala ako si zaznamenala túto poznámku pre seba do bloku vedľa jej lampy.

„O čom to bude, ak sa smiem spýtať?“ pozrela hore.

„Dostal som správu z Ministerstva dnes ráno. Pokračujú s Harryho žalobou.“ Povedal jej potichu.

„Vidím.“ Zamrmlala, obava sa zjavila na jej tvári, ako pozrela von na spiaceho chlapca.

„Ocenil by som, ak by ste nehovorili čokoľvek o tom Harrymu.“ Povedal jej.

„Ani by ma to nenapadlo!“ vykríkla. „Je to na Severusovi, aby mu to povedal. On je jeho otec!“ dodala.

Profesor Dumbledore prikývol a usmieval sa. Postavil sa, povedal. „Hovoriac o Severusovi, musím ísť a tiež mu podať správy.“

„Stretneme sa vo vašej kancelárii o desiatej hodine, profesor.“ Povedala mu Juno. Prikývol a zatvoril za sebou jej dvere. Pomaly prešiel k Harryho posteli, jeho myšlienky boli zamerané na chlapca, ale nie na jeho oči. Harry ho sledoval, ako pristúpil, vidiac ten pochmúrny výraz na jeho tvári.

„Dobré ráno, profesor Dumbledore.“ Poveal Harry, keď sa priblížil k jeho posteli.

Vyrušený z jeho premýšľania, pozdravil Harryho. „Dobré ráno! Ako sa cítiš toto ráno, Harry?“

„Cítim sa skvele pane.“ Pripúšťal Harry. „Pripravený zobrať na seba realitu sveta.“

„Je to tak? Zachichotal sa riaditeľ školy. „To rád počujem, Harry!“ 

„Ďakujem vám pane.“ Uškrnul sa na neho Harry.

„Musím ísť, Harry. Potrebujem hovoriť so Severusom predtým, než začne jeho vyučovanie.“ Vysvetlil Albus.

Harry prikývol v pochopení, jeho tvár stvrdla pri zmienke o jeho otcovi.

Albus našiel Severusa už v jeho učebni.

„Profesor Dumbledore!“ povedal prekvapený, že ho vidí. „Môžem niečo pre vás urobiť?“

„Severus viem, že o chvíľu máš hodinu, takže budem stručný. Verím, že máš od desiatej voľnú hodinu?“ spýtal sa.

„Áno, pane.“ Odpovedal Severus.

„Dobre. Chcel by som, aby si prišiel do môjho úradu na rýchlu schôdzku s Dr. Aesculapiusovou,“ oznámil mu.

„Je niečo s Harrym?“ došiel k zlému záveru Severus.

„Nie, nie. Verím, že je v poriadku.“ Uistil ho Albus. „Severus, dostal som správu z Ministerstva o Harryho žalobe. Táto vec sa ide stať a potrebujeme si o pohovoriť predtým, než to povieš Harrymu.“ Povedal vážne.

„Predtým než to poviem Harrymu?“ vyhŕkol Severus.

„Áno, Ty, Severus.“ Odpovedal pevne Albus. „Ty si jeho otec.“ Pripomenul mu láskavo.

Severus mrkal, z ťažka prehltol a prikývol hlavou. „Máte pravdu, ale nebude to príjemné.“ Vyhlásil.

„Nie, tieto veci zriedkakedy sú.“ Odsúhlasil riaditeľ.

Traja vážni dospelí sa posadili na tri pripravené stoličky pred zúrivý oheň v riaditeľovej obývacej izbe. Čaj a sendviče boli umiestnené na nízkom stolíku pred nimi, ale zostali nedotknuté.

Albus iba prečítal list z Ministerstva ostatným dvom a čakal na odpoveď na jeho otázku. „Či si myslia, že je Harry na toto pripravený?“

„Toto je veľmi ťažká otázka na odpoveď, pane.“ Začal Severus. „Naozaj sa nechceme, zo všetkých síl pýtať chlapca, on len povie, že je.“

„Áno, cítim, že je to pravda tiež.“ Albus súhlasil, pozrel na Juno.

Povzdychla si. „Mám pocit, že se sa Harrymu dobre viedlo posledných pár mesiacov. Viem, že ak sa ho opýtame, že povie „áno“ a nie som si istá, či je.“ Dodala. „Fyzicky je z väčšej časti vyliečený z utrpenia. Mentálne? Kto vie? Nikdy mi nič nepovedal o ničom z toho. Povedal to vôbec niekomu z vás?“ spýtala sa.

Severus a Albus sa na seba znalecky usmievali, ale neobjavilo sa to úplne v ich očiach. Severus bol prvý, čo to objasnil. „Harry sa nikdy nedelil so svojimi bremenami, Juno.“ Začal. „Nikdy nemal niekoho, na kom by závisel okrem seba. Túto vec ťažko zmeníš; bez ohľadu na to, ako veľa milujúcich a podporujúcich priateľov môžeš mať, ktorí sú ochotní zakročiť a pomôcť.“

„Vyzerá to, že hovoríš zo skúseností.“ Okomentovala to.

„On áno.“ Uviedol priamo Albus, ale obaja muži sa znovu spolu usmievali. „Dobre, zhodli sme sa, že Harry bude hovoriť čokoľvek, čo si myslí,  že chceme, aby povedal. Nejaké nápady, ako ho prinútime, aby bol úprimný?“ spýtal sa Albus.

„Veritaserum?“ predložil zo žartu Severus.

Juno vystrašene pozrela. „Ty, nie!“

„Nie. Iba som žartoval, Juno.“ Pokarhal ju Severus.

„To nie je vtipné, Sev.“ vynadala mu. „Chystám sa pustiť na more bez vesla. Nemusí to byť príjemný scenár, ale prinesie to požadovaný efekt.“ Navrhla.

„Čo naznačujete, Juno?“ spýtal sa Albus.

„Myslím si, že by Sev mal skúsiť ísť za ním. Vždy sa mu podarí vytiahnuť pravdu z Harryho potom, čo ho dobre dostane a naštve.“ Vysvetlila.

„Ty žartuješ!“ vyhŕkol Severus.

„Nie, Sev.“ odpovedala potichu. „Povedal si to o sebe. Ja som ťa videla urobiť to!“

Severus a Albus pozreli potichu jeden na druhého. Nemali, čo povedať na niekoľko minút. Albus uvažoval, či by bolo múdre drgať hlavou po celý čas do Harryho a Severusa. Severus už premýšľal nad scenárom. Juno sledovala tie výrazy, ktoré križovali jeho tvár.

„Budem s ním hovoriť.“ Oznámil Severus. „Bez ohľadu na to, čo hovorí alebo ako sa cíti, táto tvrdá skúška práve začína a on jej musí čeliť. Budem tu, aby som mu s tým všetkým pomohol.“ Vyhlásil divoko.

„Áno, Severus, Ty a Harry máte mnoho priateľov a oddaných stúpencov, ktorí vám akýmkoľvek spôsobom pomôžu tým prejsť, ako len môžu.“ Dodal Albus. „Teraz k inej záležitosti. Sú dva týždne od utorka dostatočný čas na prípravu všetkého a každého včas?“ spýtal sa.

„Myslím si, že áno.“ Prikývol Severus. „Harry je ten, kto potrebuje najviac času na prípravu. Juno a ja mu pomôžeme.“ Juno prikývla na súhlas.

„Veľmi dobre, potom.“ Povedal Albus. „Pošlem sovu na ministerstvo a dám im vedieť, že budeme na nich dovtedy pripravení.“ Postavil sa a odprevadil oboch dospelých z miestnosti. Juno zamierila na ošetrovňu a Severus do učebne v žalároch pripraviť sa na jeho ďalšiu triedu.

Harry bol hore a jedol jeho raňajky, keď Juno vchádzala do oddelenia.

„Dobré ráno, spachtoš!“ pozdravila ho, postrapatila jeho dlhé vlasy, čo sa stalo potrebou po zameškaní toto ráno. Skôr sa mu páčili tie dlhšie. Uvažoval, či keď bude starý čarodejník ako riaditeľ, či budú také biele.

Sklonil svoju hlavu a povedal „ráno“ s ústami plnými palacinky s brusnicami.

„Ooh, tie vyzerajú dobre!“ vykríkla, pozerajúc na jeho raňajky.

„Chcete si odhryznúť?“ spýtal sa ponúkajúc jej plnú vidličku, kvapkajúcu od sirupu.

„Samozrejme!“ povedala zoberúc vidličku a vložila si palacinku do svojich úst.

„Dobré?“ spýtal sa vyškerený.

„Absolútne božské!“ vyhlásila, oči sa jej zatvorili. „Ďakujem!“ povedala, ako mu vrátila vidličku.

„Nie je za čo!“ povedal jej, keď sa zastavil na kuse slaniny.

„Mal si dnes ráno terapeutické stretnutie?“ spýtala sa.

„Nie oficiálne. Urobil som predtým niekoľko vecí, než som sa osprchoval a obliekol som sa.“ Povedal jej.

„Dobre. Keď tu skončíš, chcem ťa zbežne prehliadnuť predtým, než začneš tvoju terapiu a potom ju zopakovať, keď skončíš tvoje sedenie.“ Oznámila mu.

„Prečo?“ spýtal sa.

„Chcem mať dva separované grafy na urobenie porovnania.“ Upokojila ho. „Nebudem hľadať nič iné, len informácie.“

Prikývol a napchal posledný kúsok na vidličke do svojich úst, keď išla vziať to, čo potrebovala na krátku kontrolu. Urobila rýchlu, ale dôkladnú kontrolu jeho vnútorností a potom ho nechala predkloniť dopredu a zodvihnúť jeho sveter. Preskúmala jeho chrbát, obzvlášť rebrá, kde boli zlomené a prepichli jeho kožu. Zaznamenala zjazvenie, ktoré tam stále bolo v mäkkom tkanive pod jeho rebrami. Toto jedno špecifické pochádzalo z nechutnej bodnej rany, ktorá sa stala infikovaná. Chcela ho odstrániť, ale Harry by ju nenechal. Taktiež mu ponúkla narovnanie jeho nosa a odstránenie jeho slávnej bleskovitej jazvy, ale tiež  jej v tom zabránil. Avšak dovolil jej odstrániť zvyšok z nich, obzvlášť tiem ktoré bežali pozdĺž jeho hrude. Jednu mu odstránila, aby mu zachránila život.

„Dobre, Harry, podľa všetkého si zdravší. Ale chcem zopakovať tento test hneď, ako dokončíš svoju terapiu.“ Dávala mu inštrukcie.

„Dobre, vy ste doktor, doktorka.“ Doberal si ju. Prišli jeho dvaja terapeuti a on sa pustil do práce. Po niekoľkých zahrievacích úsekoch, jeho terapeuti mu udávali tempo. Pokročil, takže každé sedenie trvalo dobré dve hodiny. Dovtedy, kým skončil, jeho nohy a ruky sa chveli od námahy. Jeho srdce búšilo a hrozilo, že vyskočí z hrude. Jeho pľúca horeli a on bol zmáčaný potom. Napriek tomu všetkému, cítil sa skvele; unavený, dokonca vyčerpaný, ale skvele. Mohol cítiť krv, ktorá bežala jeho žilami, tú silu a energiu v jeho chrbte, rukách a nohách. Taktiež spozoroval o koľko ho to zmenilo fyzicky. V minulosti bol vždy malý, šľachovitý chlapec. Teraz bol vyšší, svalnatý mladík. Bol stále nižší ako väčšina iných mladých mužov v jeho veku, ale aspoň mal priemernú výšku.

Strčil svoju hlavu do dverí do kancelárie a oznámil „Všetko hotové! Mohol by som si ísť dať sprchu?“

„Nie. Chcem to urobiť práve teraz, Harry. Poď a sadni si.“ Ukázala na stoličku blízko EKG prístroja. Chcem otestovať tvoje srdce, miláčik, dobre?“ oznámila mu.

„Dobre, hoci sa cítim dobre.“ Pripustil jej.

„Viem, ale tie testy povedia veci, ktoré nemôžeme vedieť podľa toho, ako sa cítime.“ Vysvetlila, ako pripájala drôty k jeho hrudi, chrbtu a z nejakého dôvodu na jeho spánky. Pripojila ďalší drôt na jeho ukazovák. „Takže, teraz pre mňa potichu seď, dobre? Bude to trvať len chvíľku.“

„Dobre.“ Odsúhlasil, keď sledoval blikajúce svetlá, blýskajúce čísla a telegrafnú pásku vinúcu sa k zemi. Keď bol test hotový, rýchlo zhromaždila všetky testy. Spokojná, nariadila mu, aby si dal sprchu a začala porovnávať výsledky.

Severus sa vrátil hore predtým, než Harry skončil jeho sprchovanie. On a Juno diskutovali o jeho výsledkoch, keď Harry vstúpil do kancelárie. Vyzeral otrávený, ale nezaujal žiadnu reakciu. Dokonca prikývol odpovedajúc na pozdrav Severusovi. To veľmi potešilo jeho otca, ale nedal to najavo.

„Dobre Harry, urobil si veľký pokrok.“ Oznámila. „Hoci, ako som predtým hovorila, nemožem ťa ešte celkom prepustiť.“

„Dobre.“ povedal, sklamaný viac než bol ochotný priznať.  „Ako dlho tu budem musieť ostať uväznený?“

Juno a Severus zdieľali pohľad, ktorý povedal Harrymu, že sa mu nebude páčiť jej odpoveď.

„Ďalšie dva týždne, možno dlhšie.“ Povedala potichu. „Naozaj ľutujem Harry. Viem aké nudné je toto miesto pre teba. Prajem si, aby som mohla spraviť niečo viac, aby som mohla veci urýchliť, ale nemôžem. Tvoje srdce utrpelo veľké poškodenie a potrebuje čas na zotavenie. Môžem pokračovať len v robení týchto testov každých niekoľko dní a porovnávať výsledky. Len veľmi nepoľav, dobre?“ žiadala utešujúc.

„Budem v poriadku až pokiaľ budem zamestnaný.“ Povedal jej. „Len ma zamestnajte.“

Juno a Severus znovu na seba pozreli.

„Čo?“ spýtal sa Harry podozrievavo. „Čo sa deje? Prečo si vy dvaja vymieňate zvláštne pohľady?“ požadoval.

„Posaď sa Harry.“ Povedal mu potichu Severus. Harry na neho civel a zostal stáť, ruky skrížil do vzdorovitého postoja. Severus zahorel hnevom, vyskočil na svoje nohy. Ukázal na stoličku a rozkazovačným tónom kričal, „Povedal som, aby si sa posadil!“

Šokovaný k poslušnosti, Harry rýchlo klesol na stoličku, na ktorú mu ukazoval Severus. Nervózne si oblízol pery a pozeral sa trochu zúfalo z doktorky na jeho otca.

Severus dlho a usilovne premýšľal ako Harry zvládne tieto znepokojujúce správy. Dospel k záveru, že nech už je pripravený alebo nie, Harry musel čeliť boju, ktorý nastane; tým sa vyhol otázke, či sa Harry cítil pripravený alebo nie. Považoval to za irelevantné. Znalý toho, rozhodol sa pre úprimnosť a povedaním Harrymu fakty. Dúfal, že Harry bude počúvať, keď mu ponúkal svoju podporu.

„Ľutujem Harry. Ospravedlňujem sa, že som k tebe zdvihol svoj hlas.“ Začal. „Máme skôr určité nepríjemné, ale očakávané správy.

„Čo to je?“ spýtal sa Harry nervózne. Severus sa na chvíľu zastavil, odhadoval svojho syna.

„Profesor Dumbledore dostal dnes správy z Ministerstva ohľadne tvojho obvinenia.“ Povedal mu potichu.

„Môjho obvinenia?“ spýtal sa Harry. „Aké obvinenie?“

„Obvinenie, ktoré sme urobili v tvojom záujme proti tvojmu strýkovi.“ Povedal mu jednoducho Severus, čakal na výbuch.

„Vy čo!“ Harry vyskočil na nohy, zrazu sa všade chvel.

Juno rýchlo zakročila objasňujúc. „Nemali na výber, Harry.“ Obhajovala Severusa a ostatných.

„Prečo?“ spýtal sa Harry, jeho myseľ bola zmätená od jeho hnevu a paniky.

„Hneď ako som bola privolaná k tvojmu ošetreniu, nemali na výber nič iné, ako uplatenie nároku.“ Povedala.

„Dokonca keby nemali, ja by som musela miláčik.“ Vysvetlila. „Keď vidím zrejmé známky zneužívania, Harry, som povinná zo zákona oznámiť to úradom.“

Posadil sa na stoličku, trel si ruky o svoje nohy. „Čo sa teraz stane?“ spýta sa potichu so strachom vo svojom hlase.

„Dobre, zatiaľ len chcú, aby si im povedal, čo sa stalo.“ Povedal jednoducho Severus. „Za dva týždne prídu dvaja ministerskí pracovníci a jeden súdny zapisovateľ a vypočujú si tvoju verziu udalostí z uplynulého leta.“ Vysvetlil Severus s pokojným hlasom a neobával sa dôkazov. Videl, že jeho syn sa stále chvel a zaznamenal paniku, ktorá lemovala jeho tvár.

„Viem.“ Povedal Harry. „Moju verzia? Čo tým myslíte?“

„Tak teda, tvoj strýko popiera, že by niekedy na teba zodvihol ruku.“ Vysvetlila jemne Juno.

„Ach.“ Dusil sa Harry. Mohol cítiť paniku obklopujúcu jeho srdce. Jeho oči sa rástli trochu divoko rozšírili a jeho dýchanie sa stalo nepravidelné ako ho naplnila náhla úzkosť. Severus vyskočil na nohy a popadol Harryho ramená.

„Harry!“ zvolal, pokúšal sa ho prinútiť, aby sa zameral na jeho tvár. „To je v poriadku, synu. Sme tu pre teba. Poď, uvoľni sa, nenechaj sa tým ovládnuť.“

„Áno, Harry.“ Tíšila ho Juno, trela jeho chrbát. Máš tu nás všetkých pripravených pomôcť ti a my ťa budeme chrániť.“

„Nie si sám, synu.“ Utešoval ho Severus. „Nenechám ťa prejsť tým samého. Nikto ti už znovu neublíži!“

„Harry.“ Povedala Juno, otočila jeho tvár k svojej. „Je to v poriadku. Zhlboka sa nadýchni, miláčik.“ Nariadila. „A je to.“ Chválila ako Harry zhlboka dýchal. Okamžite sa cítil pokojnejší. „A je to, Harry.“ Upokojovala ho Juno. „Nadýchni sa zhlboka cez svoj nos a vydychuj pomaly cez tvoje ústa. Okamžite sa upokojíš.“

Po niekoľkých minútach, Harry znovu nadobudol kontrolu dosť na to, aby položil ešte pár otázok na to, čo očakávajú. Vysvetlili mu ten proces a potom Severus urobil ponuku.

„Harry, pokiaľ o tom potrebuješ hovoriť predtým než príde ministerstvo, aby si spravil svoje vyhlásenie, chcem, aby si vedel, že môžeš hovoriť so mnou.“ Ponúkal otvorene svojmu synovi.

„Sľubujem, že tu pre teba budem, pokiaľ ma potrebuješ.“

„Ďakujem vám za tú ponuku, profesor.“ Povedal Harry, jeho hlas a jeho tvár boli tvrdé. „Ale ja naozaj nechcem alebo nepotrebujem vašu pomoc.“

Juno vedela, že to muselo raniť, ale Severus len dodal, „avšak moja ponuka ostáva, ak by si zmenil názor.“

„Ja nezmením svoj názor.“ Hádal sa Harry, postavil sa a opustil kanceláriu. Utekal k svojej posteli a padol dole na jeho stranu, chrbtom ku kancelárii. Severus ho sledoval von a stál pri úpätí postele.  „Myslel som tým, čo som povedal Harry. Neklamem, vieš to napriek všetkému ostatnému, bol som vždy k tebe spravodlivý. Som tu kvôli tebe, pokiaľ ma potrebuješ. Sľúb mi niečo, aj keď nechceš moju pomoc, prosím pohovor si s niekým? Juno alebo profesorom Dumbledorom? Nepokúšaj sa to všetko zvládnuť sám. Dovoľ niekomu, aby ti pomohol. Mohol by si mi to sľúbiť?“ žiadal potichu.

Harry mlčal, rozpoltený medzi jeho nenávisťou k tomuto mužovi a jeho zúfalým prianím mať niekoho, na kom bude závisieť. Zúfalstvo vyhralo tú bitku a Harry prikývol. „Budem s niekým hovoriť, ale nie práve teraz.“

„Ďakujem ti, Harry.“ Povedal Severus, úľava bola zjavná v jeho hlase. „Nemôžem žiadať o viac ako toto.“ Takto dodal, Severus sa otočil a opustil ošetrovňu.

------------------------------------------------------

O dva týždne neskôr; Minister mágie, Arthur Weasley; Martin Davis, právnik ministerstva; a súdny zapisovateľ obklopili Harryho posteľ. Juno, Severus a riaditeľ školy ta boli tiež. Právnik ministerstva vysvetlil procedúru pre Harryho a začali hneď ako sa cítil pripravený.

Martin Davis prehovoril, keď súdny zapisovateľ zapísal všetko, čo bolo povedané.

„Utorok, 3. apríla. Číslo prípadu 63521A; Vernon Dursley verzus Sirius James Snape, tiež známy ako Harold James Potter. Čo bude nasledovať je výpoveď Siriusa Jamesa Snapea, známeho ako Harold James Potter. Kvôli postaveniu pána Snapea ako neplnoletého, je prítomný jeho otec, Severus Altair Snape. Taktiež je prítomná Dr. Juno Aesculapiusová, osobná lekárka Siriusa Snapea, ktorý sa stále uzdravuje z jeho zranení. Albus Dumbledore, riaditeľ Rokfortskej strednej školy čarodejníckej je tiež prítomný, ako osobný priateľ, rovnako ako znepokojený funkcionár školy. Taktiež je k nám pripojený Minister mágie, Arthur Weasley a súdny zapisovateľ ako ja sám.“

„Pán Snape, bolo vám povedané, prečo sme dnes tu?“ spýtal sa Martin Davis.

Harry sa mykol po jeho nazvaní „pán Snape“ a nervózne si pred odpoveďou otrel svoje ruky o jeho habit.

„Áno, pane.“

„Cítite sa pripravený zodpovedať určité veľmi ťažké otázky? Chápem, že sa stále zotavujete zo svojich zranení.“ Spýtal sa Davis.

„Áno, pane, som pripravený.“ Uistil ho Harry. „Mohli by ste mi prosím hovoriť Harry?“ spýtal sa potichu.

„Samozrejme, ak vám to viac vyhovuje.“

„Áno bolo by to lepšie, ďakujem vám.“

„Áno, Harry je to. Vy ma môžete volať Marty, pokiaľ si prajete.“ Povedal mu Martin, vrátiac mu úsmev. Harry prikývol a oni pokračovali.

„Harry, ako ďaleko naspäť vo svojej pamäti si pamätáš, že si bol zneužívaný svojim strýkom?“ spýtal sa Marty.

„Myslíte ako dlho som si bol vedomý, že to bolo zneužívanie a preto, že to bolo zlé?“ spýtal sa Harry. To znepokojilo Martyho a nazúrilo Severusa. Juno sa spravilo zle z myšlienok, ktoré otázka priniesla.

„Nie, pýtal som sa ťa ako dlho to pokračovalo.“ Povedal Marty.

„Ach.“ Povedal Harry. „Po celý život.“

„Dobre, ďakujem ti Harry.“ Povedal Marty. „Teraz riešme tvoj dodatok. „Ako dlho si si bol vedomý, že toto zaobchádzanie bolo zlé?“

„Myslím, že som mal tri, alebo štyri roky, keď som si začal uvedomovať, že so mnou bolo zaobchádzané ináč ako s mojím bratrancom.“ Povedal mu Harry. Severusove päste boli zovreté a jeho čierne oči sa blyšťali od zúrivosti. Junina ruka vyletela v hrôze k jej perám. Albus položil pevnú ruku na Severusovu ruku vo viere, že ho upokojí.

„Aký druh okolností spustil tieto útoky, Harry?“ pýtal sa ďalej Marty.

„Mohlo to byť čokoľvek od môjho neskorého príchodu, keď ma volali, neskorého skončenia mojej drobnej práce v určenom čase, ale obzvlášť sa to stalo vtedy, keď sa prejavila moja mágia v danej situácii.“ Vysvetlil Harry.

„Rozumiem.“ Povedal na rovinu Marty. „Koľko si mal rokov, keď začala tvoja mágia?“

„Pokiaľ som si bol vedomý, že to bola mágia, mal som jedenásť. Bol som oveľa mladší, keď sa mi stali čudné veci, ktoré som si nemohol vysvetliť. Povedal by som znova, že som mal tri, možno štyri.“ Vysvetlil Harry. „Chcel by som tento raz dodať, bol som vždy vypočúvaný strýkom. Nemal som žiadnu predstavu, ako sa tie veci mohli stať, predsa však naliehal, že som bol zodpovedný. Bol som vždy potrestaný.“ Dodal potichu.

„Dobre, Harry.“ Upokojil ho zľahka Marty. Myslel si, že to dieťa by sa mohlo hocikedy zlomiť. „V poriadku, takže sme ubezpečení, že vaše zneužívanie začalo práve v čase, keď sa prejavili vaše schopnosti?“ spýtal sa.

„Áno, pane. Povedal by som tak.“ Odsúhlasil Harry.

„Veľmi dobre.“ Povedal Marty, trochu sa pozastavil. „Teraz, Harry, ďalší kúsok bude trochu ťažšie zmapovať. Chcem s tebou prejednať psychické zneužívanie a zanedbávanie.“ Povedal mu.

„Dobre,“ povedal Harry, nervózne si olízol svoje pery a strelil pohľadom na riaditeľa školy. Albus prikývol a usmial sa chlácholivo na Harryho.

„Aké sú tvoje životné podmienky s Dursleyovcami?“ začal Marty.

„Životné podmienky?“ zopakoval Harry, nebol si istý čo sa pýta.

„Áno, Harry.“ Povedal Marty. „Napríklad, či si mal spoločnú alebo samostatnú spálňu?“

„Žiadnu spálňu, spoločnú alebo ináč.“ Povedal na rovinu Harry.

„Prepáč?“ spýtal sa Marty, zmätený.

„Nemal som spálňu. Spal som v prístenku pod schodmi na otrhaných starých detských matracoch s roztrhaným kusom prikrývky.“ Vysvetlil Harry.

„Čo?“ Martyho by sa krvi nedorezal!

„Zamykali ma v prístenku pod schodmi až dovtedy, kým nezačali chodiť moje listy z Rokfortu. Vystrašili sa, keď boli tie adresy špecificky smerované na prístenok pod schodmi. Znepokojení, že niekto hlásil tieto správy, rozhodli sa ma premiestniť do malej izby na vrchole schodiska. Bolo to tam, kde držali rozbité alebo poškodené hračky môjho bratranca, knihy a oblečenie. Jeho „druhá“ spálňa.“ Rozvíjal Harry.

Teraz, Severus sa posunul tak, že bol niekoľko palcov na dosah svojho syna. Harry na neho zvedavo pozrel, ale neurobil žiadny iný pohyb alebo reakciu. Juno sa postavila a uchopila Harryho zápästie kvôli krátkej kontrole. Prikývnutím, naznačila, že by mohli pokračovať.

„Teraz poďme hovoriť o jedlách.“ Povedal Marty.

„Čo ohľadne nich?“ spýtal sa Harry.

„Napríklad, či bolo vyvážené a výživné?“ vysvetlil Marty.

„Nie, môžem úprimne povedať jedinú vec, že boli riedke. Boli používané ako spôsob, ako usmerniť moje vrtošivé správanie.“ Odpovedal Harry.

„Uveď mi nejaké prípady, Harry.“ Žiadal Marty.

„Bolo ich tak veľa.“ Usmial sa nervózne Harry. „Nemyslím si, že by som si mohol teraz na nejaký spomenúť.“

„Neponáhľaj sa, Harry.“ Povedal mu. „Naozaj chcem nejaké skutočné príklady. Je to dôležité.“

„Dobre. Nechajte ma trochu premýšľať.“ Súhlasil Harry. „Uhm... raz, práve pred mojimi jedenástymi narodeninami, náhodne som použil svoju mágiu a vypustil som Barmského pytóna zo ZOO. Nedostal som nič najesť a napiť počas dvoch dní a bol som zatvorený v mojom prístenku najmenej dva týždne. Inokedy, som postrašil svojho bratranca niekoľkými zamrmlanými nezmyselnými slovami. On ma týral a ja som bol rozhnevaný. Mojím trestom bol zoznam drobných prác tak dlhý ako moja ruka. Keď som skončil, mojou jedinou stravou počas celého dňa boli dva krajce, malý kúsok syra a pohár vody. V tom čase som mal dvanásť. V skutočnosti to boli moje dvanáste narodeniny.“ Skončil Harry a pozrel na Juno.

„V poriadku, Harry?“ spýtala sa. Iba prikývol.

„Harry spomenul si frázu „vrtošivé správanie“. Povedal Marty nahlas. „Mohol by si mi to vysvetliť?“

„Uh... iste. Moja magická schopnosť nebola nikdy považovaná za prípustnú. Dursleyovci boli paranoidní v tom, čo si všetci mysleli alebo hovorili, ak by sa dozvedeli, že „vrtoch“ žil v ich susedstve.“

Harry sa zastavil, poriadne sa napil vody z pohára na svojom nočnom stolíku, potom pokračoval. „Dokonca bolo zakázané zmieniť sa o mágii. A nebesia ochraňujte, ak bolo to slovo spomenuté!“ Vykríkol Harry. „Ich príbeh na vysvetlenie, kde som chodil do školy každý rok bol, že povedali, že som navštevoval Nápravné centrum svätého Brutusa pre nenapraviteľných mladých delikventov. Preferovali toto, než by jednoducho pripustili, že som bol čarodejník.“ Povedal Harry rozhnevane.

„Ďakujem ti, Harry.“ Povedal Marty. „Viem, že toto je pre teba ťažké. Chcel by som to zhrnúť predtým, než si spravíme prestávku a presunieme sa k nedávnym udalostiam. Chcem úplne pochopiť, čo hovoríš. Predovšetkým, že si si nikdy nebol vedomý svojich schopností a oni o nich nikdy nehovorili. Nemám pravdu?“ spýtal sa Marty.

„Áno, pane.“ Povedal Harry.

„Po druhé, hovoríš, že tvoje zneužívanie začalo okamžite, ako si bol ponechaný do starostlivosti Dursleyovcov.“ Povedal Marty.

„Áno, pane, náhodné incidenty, na ktoré si spomínam od troch rokov. Nemyslím si, že by som tam mohol zahrnúť zaobchádzanie v mladšom veku.“ Vysvetlil Harry.

„Po tretie, hovoríš, že si trpel psychické, rovnako ako telesné zneužívanie.“ Marty zdvihol tretí prst.

„Áno, pane.“ Potvrdil Harry.

„A bol si zanedbávaný rovnako poriadnym jedlom a oblečením. Mám pravdu?“ spýtal sa Marty.

„Áno pane.“ Potvrdil znova Harry.

„Bol si niekedy odmietnutý poskytnutie prístrešia v ďalšom bode?“zamyslel sa zrazu Marty nad otázkou.

„Nie až donedávna.“ Odpovedal Harry.

„Vysvetli to prosím.“ Žiadal Marty.

„Minulé leto, bol som zamknutý mimo domu počas búrky. Nemal som kam ísť ukryť sa. Bol som mierne dobitý a opustený na dvore.“ Povedal potichu Harry.

„Hovoríš o búrke, ktorá sa odohrala v júli 23-ho, však?“ spýtal sa Marty.

„Áno, pane.“ Povedal Harry, zvesil hlavu. Severus sa nemohol zastaviť. Natiahol sa a stisol Harryho rameno. Harry sa pozrel na jeho pokojnú ruku a mykol trochu svojim ramenom. Severus odstránil svoju ruku, ale odmietol opustiť synovu stranu.

„Spomínam si na tú búrku. Bola takmer smrtiaca.“ Komentoval právnik.

„Áno, pane.“ To bolo všetko, čo mohol Harry vedieť. Zrazu bol tak vyčerpaný, ale chcel to skončiť.

„Dobre, Harry,“ povedal Marty. „To zatiaľ stačí. Vyzeráš trochu napäto. Prečo si neodpočinieš predtým, než budeme pokračovať?“

„Radšej by sme to mali dokončiť teraz.“ Povedal Harry.

„Nie, Harry.“ Zakročila Juno. „Teraz odpočívaj.“

„Harry, vrátime sa o štyri hodiny. Je to dostatočný čas, doktorka?“ spýtal sa.

„Áno, pán Davis, to bude perfektné.“ Vyslovila súhlas Juno.

O štyri hodiny sa všetci vrátili k Harryho nočnému stolíku. Nenávidel to priznať, ale potreboval odpočinok. Dokonca trochu po obede spal. Teraz sa cítil dosť dobre a bol pripravený prejsť tým celkom.

„Si pripravený, Harry?“ spýtal sa Marty.

„Áno, pane,“ povedal mu Harry.

„Fajn, dobre.“ Povedal Marty. „Teraz sa neponáhľaj a povedz mi o incidentoch, ktoré sa prihodili od 23. júla až pokiaľ si nebol odnesený z domu Dursleyovcov 3. augusta.“

Harry prikývol a zhlboka sa nadýchol. „Ako som povedal, bol som vymknutý mimo domu 23. júla. Dursleyovci odišli na jednodňový výlet a ja som pracoval vzadu v záhrade. Mal som svoj zoznam drobných prác, ktoré som mal spraviť dovtedy, kým sa vrátia. Keď odišli, zamkli dvere, takže som nemohol „zničiť“ to miesto, zatiaľ čo boli preč.“

„Nechali ti nejaké jedlo a vodu?“ prehodil Marty.

„Nie, pane.“ Povedal Harry. „Ale mal som striekačku na vodu, prinajmenšom.“

„Pokračuj.“ Dal pokyn Marty.

„Dobre, ako som povedal, bol som prinútený ostať vonku a prepukla divoká búrka. Pokúšal som sa ukryť pod zadnou predĺženou plátenou strechou, ale stále som bol mierne dobitý. Bol som v bezvedomí, keď sa Dursleyovci vrátili domov. Suseda ma neskôr zbadala a vedela, že Dursleyovci boli dosť dlho doma na to, aby sa čudovali, kde som bol a začali ma hľadať, zavolala úrady a záchranku.“

„Strýko Vernon bol sinavý. Keď sme sa vrátili z nemocnice, obvinil ma z klamstva, aby som na seba všetkých upozornil. Bolo to po prvýkrát, keď ma udrel. Nezastavil sa dovtedy, kým som nebol v bezvedomí. Prebral som sa späť hore vo svojej izbe, ležiaci na podlahe. Bol som zamknutý. Zranený všade.“

„Bolo mnoho zlých vecí, ktoré sa odohrávali v živote strýka Vernona. Jeho podnikanie sa zhoršovalo. Povedal, že to bola moja chyba. Dudley, môj bratranec, bol vyhodený z internátnej školy, pretože bol hrubý. Znova, moja chyba. Čokoľvek, čo ho nahnevalo alebo rozrušilo, pripísal mne.“ Harry prestal, poriadne sa napil a zhlboka sa nadýchol pred pokračovaním.

„Potom, po prvom týždni, začal veľmi piť. Zhoršovalo sa to zo dňa na deň. Bol jednoducho nešťastný, kopal ma a bil kedykoľvek. Začal používať Dudleyho smeltingtonskú palicu a opasok s obrovskou striebornou prackou. Raz rozbil na mojej hlave moju lampu.“ Harry sa pri tej spomienke otriasol. Juno rýchlo skontrolovala jeho pulz. Prikývla im, že môžu pokračovať, ale sedela vedľa Harryho a držala jeho ruku.

„Tretí týždeň, využíval každú príležitosť, kedy mohol prísť ku mne, ale teraz používal nôž.“ Toto spôsobilo viacero povzdychov a dosť prudké myknutie Severusa, Albusa a Arthura Weasleyho. Prekvapený Harry ustúpil od Severusa a váhal v reči, keď sa na neho vystrašene pozeral.

„Ospravedlňujem sa Harry!“ Severus sa okamžite ospravedlnil, vidiac strach a paniku v očiach jeho syna. „Nechcel som ťa vystrašiť. Bol som len šokovaný z toho, čo som počul, čo si musel povedať.“ Uistil ho pokojným hlasom. „Nikdy by som ti neublížil, Harry.“ Dodal pošepky, takže len chlapec ho mohol počuť. Harry len prikývol a pokračoval vo svojom príbehu.

„Mal veľké zadosťučinenie práve z bičovania s ním. Malajskými dýkami prechádzal po mojej hrudi, mojom chrbte... kdekoľvek. Týždeň predtým, než ma zachránil pro... er... môj otec, začal ma s nimi bodať. Ale bolo to naozaj choré a zvrátené, ako to použil. Bodal by ma v kruhoch na mojom tele s tým, že mrmlal o „hľadaní toho správneho miesta.“ Keď to urobil, posúval nôž pomaly, otáčal ho a potom ho pomaly vytiahol. Potom sa presúval k ďalšiemu miestu a zopakoval to. Ďalší deň, začal opäť, niekedy priamo blízko existujúcej rane.“ Skončil Harry.

„Prečo si s ním nebojoval?“ spýtal sa Marty.

„Nemohol som.“ Povedal jednoducho Harry.

„Prečo nie?“ spýtal sa Marty rovnako jednoducho, obávajúc sa, aká bude chlapcova odpoveď.

 „Priviazal ma k posteli a umlčal.“ Zašepkal Harry, zadržiavajúc vzlykot. Severus sa chcel znova k nemu natiahnuť, ale Juno pokrútila svojou hlavou a on spustil svoju ruku.

„Rozumiem.“ Bolo všetko, čo mohol Marty povedať. Potlačil oslepujúcu zúrivosť a musel sa cez to rýchlo dostať kvôli chlapcovi. Vedel, že to dieťa bolo pripravené zlomiť sa a on dúfal, že ho uchráni od ďalších ťažkostí.

„Dobre, Harry.“ Pokračoval. „Toto je posledná otázka a veľmi zložitá na požiadanie, ale musím. Nalieham na teba, aby si mi odpovedal pravdivo, bez ohľadu na to, ako zložité by to mohlo byť. Rozumieš?“ povedal jednoducho. Harry mohol len prikývnuť, pokúšal sa udržať sám seba pod kontrolou.

Martin Davis sa zhlboka upokojujúco nadýchol pred zadaním svojej otázky. Bol tak zúrivý, ale nemohol si dovoliť, aby to chlapec videl. Musel kvôli tomu dieťaťu ostať neutrálny. „Tvoj strýko, zneužíval ťa niekedy sexuálne?“ spýtal sa jednoducho Marty, takmer pošepky.

Harry zamrkal. Pozrel Martymu priamo do očí, pokojne odpovedal, „Nie, pane.“

Severus bol naraz v strehu, na tvári mal zvedavý pohľad. Niečo v jeho pamäti zažiarilo, keď Harry takto zamrkal. „Čo to bolo!“ Nemohol na to dať svoj prst, ale mal usádzajúci sa pocit dole vo svojom žalúdku. „Práve minul niečo významné, ale čo?“

 

 

23.12.2008 20:38:20
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one