Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolu venujem svojej spolužiačke Lejke, ktorá už žiaľ nie je medzi nami. Tragicky zahynula minulú sobotu pri autonehode. Nech tam kde si, je svet krajší a tvoja dušička nájde pokoj.

 

Po raňajkách sa Severus a Harry vrátili na ošetrovňu. Juno bola na nich pripravená. Tento zákrok bol jednoduchý v porovnaní s tým, čo zažili odvtedy, čo prišla. Opýtala sa ich oboch na fotografiu z obdobia predtým. Harry mal jednu svoju dostupnú vo fotoalbume, ktorý dostal od Hagrida. Severus mal trochu viac problémov v nájdení jednej. Našťastie, profesor Dumbledore mal jednu zo Severusovho šiesteho ročníka, ktorú poskytol.

Juno študovala fotografie a bola prekvapená, aké podobné boli ich nosy. Harryho fotografia bola oveľa výraznejšia a preto sa rozhodla použiť pre oboch. Bolo to jednoduché zaklínadlo, ale výsledky zabrali niekoško hodín, aby boli zjavné. Dala obväzy cez ich nosy, väčšinou zakryli zmeny, ktoré sa diali. Bola si istá, že nechceli byť nápadní ľuďom, zatiaľ čo sa ich nosy menili!

Harry sa natiahol na svojej posteli, čakajúc študoval starú knihu kúziel, ktorú mu priniesla Hermiona z knižnice. Severus sa vrátil do svojej kancelárie známkovať niekoľko písomiek zatiaľ, čo čakal. O niekoľko hodín neskôr, Juno odstránila obväzy a úpravy boli hotové. Harry cítil úľavu po tom, čo zbadal svoju dôverne známu tvár, ktorá na neho hľadela naspäť zo zrkadla.

Severus stál ticho sledoval svoju tvár. Bol ohromený tým, čo videl. Nedokázal slovom vysvetliť, aký mal z toho pocit. Mal pocit, akoby sa stretol so starým priateľom, ktorého už dlho nestretol. Nikdy si neuvedomil, ako to pokrivenie na jeho nose zmenilo jeho črty. Nikdy nebol nikým považovaný za pekného, iba Lilly. Vždy mal pocit, že jeho tvár bola príliš bledá, jeho pohľad bol príliš hrozivý a vlasy boli nočnou morou. Ale Lily nesúhlasila. Ona milovala jeho oči, „hlboká, temná hlbočina z ónyxu“, ako ich nazývala. On to nevidel, ale ona áno, vtedy bol spokojný.

Harry uprene pozeral na Severusov odraz v zrkadle.

„Čo?“ povedal, pozdvihol obočie na svojho syna.

„Nič,“ odpovedal rýchlo Harry. „Nikdy predtým som naozaj nepozoroval tvoju tvár.“

„Čo to znamená?“ spýtal sa Severus.

„Tak teda, chcem tým povedať, že som sa nikdy nepozeral naozaj z blízka.“ Vysvetlil Harry. „V skutočnosti si naozaj celkom pekný chlapík. Možno potrebuješ trochu slnka, ale nevyzeráš ani z polovice zle, obzvlášť teraz, keď je tvoj nos teraz rovný.“ Povedal Harry. „A keď sa z času na čas usmeješ.“ Dodal na skúšku.

„Úsmev, hah?“ Severus sa uškrnul, pozrel na Harryho v zrkadle. „Snažíš sa ma obmäkčiť mladý muž?“ krátko zažiaril úsmevom.

„Kto, ja?“ spýtal sa Harry nevinne s roztvorenými očami. „Nikdy by som sa ťa nepokúšal obmäkčiť. Vieš, máš reputáciu ako nepríjemný somár!“ uškŕňal sa zlomyseľne na svojho otca.

„Dobre, obaja ste tu stáli dosť dlho.“ Komentovala Juno. „Je všetko v poriadku?“ Vystihla som vaše tváre?“

„Sú perfektné!“

„Áno, odviedla si výbornú pracu, Juno.“ Povedal jej Seveurs. „Som trochu ohromený. Je to už dávno od tej doby, čo som sa v skutočnosti pozrel na seba v zrkadle. Ďakujem Ti.“ Skončil.

„Som rada, za oboch.“ Povedala. „Sev, Poppy a ja ideme do kancelárie profesora Dumbledora odovzdať naše výpovede pre ministerstvo. Urobil si svoju?“ opýtala sa.

„Nie, takisto som bol na ceste tam.“ Povedal jej.

„Musím ísť tiež?“ spýtal sa Harry úzkostlivo.

„Nie, Harry.“ Odpovedal Severus. „Nemusíš tam ísť, ak chceš.“

„Čo a chystáš povedať?“ spýtal sa Severusa.

„Musím im povedať o udalostiach tej noci, keď som prišiel po teba.“ Odpovedal potichu.

„Ach.“ Okomenoval Harry.

„Musím im povedať o tom, ako sa správali Dursleyovci zatiaľ, čo som bol tam. Musím im povedať v akých podmienkach som ťa našiel a ako si na mňa reagoval.“ Dodala Severus. „Myslíš si, že by si to všetko chcel počuť?“

Harry sa na chvíľu zamyslel, potom sa obrátil na Juno. „Čo spravíte vy a madam Pomfreyová?“

„Odovzdáme naše správy o tvojom fyzickom stave. Musím hovoriť o tvojich operáciách, tvojom zotavovaní a tvojej fyzickej terapii.“ Vysvetlila láskavo. „Tiež musím povedať o tvojich záchvatoch a tvojich nočných morách, Harry.“ Dodala potichu.

Harryho oči sa sústredili, keď premýšľal nad tým, čo povedali. „Mal by som vypočuť, čo povedia?“ uvažoval.          

Severus položil svoju ruku na Harryho rameno. „Harry, nemusíš tam ísť, pokiaľ nechceš.“ Povedal potichu.

Harry sa z hlboka nadýchol a hodil na nich neprirodzený úsmev. „Myslím, že by bolo pre mňa dobré, aby som to všetko počul pred procesom.“ Povedal s rozhodnutím.

„Si si istý?“ spýtala sa Juno so zjavnými obavami na tvári.

„Áno, žiadne prekvapenia.“ Odpovedal Harry. „Nenávidím prekvapenia.“ Dodal napnuto.

„Dobre.“ Povedal Severus. „Môžeme ísť na to?“

Keď vstúpili do riaditeľovej kancelárie, Harry spozoroval Martina Davisa a toho istého súdneho zapisovateľa z predchádzajúceho dňa. Arthur Weasley tam nebol, pretože mal iné rokovanie na ministerstve, na ktoré sa musel sústrediť.

„Ahoj, Harry.“ Pozdravil ho Marty, keď si potriasli rukami. „Ako sa dnes máš?“

„Cítim sa dobre, pane.“ Povedal Harry. „Je to v poriadku, ak si vypočujem dnešné výpovede?“

„Samozrejme! V skutočnosti uprednostňujem, že si tu. Pomôže to, aby si bol pripravený na proces.“ Povedal usmiaty Marty. „Ste na to pripravení?“ spýtal sa pozerajúc okolo. Začal, keď videl ako všetci prikývli.

„Streda, 4. apríla. Číslo prípadu 63521A; Vernon Dursley verzus Sirius James Snape známy pod menom Harold James Poter. Nasledujú výpovede Severusa Altaira Snapea, majstra elixírov na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej a otca Siriusa Jamesa Snapea; Albusa Dumbledora, riaditeľa Rokfortskej strednej školy čarodejníckej; Poppy Pomfreyovej, školskej zdravotnej sestry na Rokfortskej škole a doktorky Juno Aesculapiusovej, osobnej lekárky Siriusa Snapea. Taktiež je prítomný súdny zapisovateľ a ja.“

„Začnem s vami, profesor Dumbledore. Chcel by som, aby ste nám povedali o udalostiach, ktoré viedli až k tomu, že bol pán Snape premiestnený z domu Dursleyovcov.“ Začal Martin.

„Pravdaže.“ Uviedol Albus. „V neskoré popoludnie, vlani 3. augusta, bol som v mojej kancelárii, keď som dostal sovu od pána Ronalda Weasleyho. V jeho krátkom liste vyjadroval obavy, že od konca školského roka nemá žiadny kontakt s Harrym. Naznačil, že listy a balíky jeho a slečny Grangerovej sa vracali všetky neotvorené. Požiadal ma, aby som skontroloval, či je Harry v poriadku.“

„Máte ešte ten list, profesor?“ spýtal sa Marty.

„Áno pane, mám.“ Opovedal Albus.

„Dobre.“ Povedal mu Marty. „Terez, čo ste spravili po prečítaní toho listu?“

„Okamžite som zavolal Severusa do môjho úradu a poslel som ho do Harryho domova.“ Uviedol Albus.

Mávol rukou na súdneho zapisovateľa, aby prestal zapisovať. Marty sa obrátil na všetkých. „Musíme byť predtým pripravení zodpovedať určité dosť ťažké otázky.“ Oznámil im.

„Čo tým myslíte?

„Myslí, že budú chcieť vedieť, prečo som žil u Dursleyovcov a nie s tebou. Však?“ hádal Harry.

„To je pravda, Harry.“ Povedal im Marty. „Nie, teraz nie, ale v najbližších dňoch, chcem sa s stretnúť s vami a Harrym. Potrebujeme si o tom pohovoriť.“ Povedal Marty Severusovi. Prikývli na súhlas a Marty naznačil zapisovateľovi, aby sa vrátil k zapisovaniu.

„Dobre, riaditeľ Dumbledore. Môžete k tomu dodať niečo viac?“ spýtal sa Marty.

„Práve teraz nie.“ Odpovedal Albus.

„Ďakujem vám profesor Dumbledore.“ Povedal Marty a Albus prikývol na súhlas.

„Teraz prejdem k výpovedi Severusa Altaira Snapea, otca Siriusa Jamesa Snapea.“ Oficiálne oznámil Marty do záznamu.

„Pán Snape, prosím povedzte nám o udalostiach z 3. augusta od doby, keď ste boli zavolaný do riaditeľovho úradu.“ Nariadil Marty.

„Áno, pane. Po mojom príchode do riaditeľovho úradu, podal mi list od pána Ronalda Weasleyho. Bol som okamžite znepokojený synovým blahobytom. Riaditeľ mi nariadil, aby som sa rýchlo postaral o záležitosť s Harrym. Objavil som sa na Privátnej ceste akonáhle som opustil ochranné bariéry Rokfortu. Rýchlo som pokračoval k číslu 4, kde sa môj syn zdržiaval u Dursleyovcov. Po druhom zaklopaní na dvere, rozhnevaný Vernon Dursley odpovedal. Priznávam svoje starosti o môjho syna, vbehol som do domu. To vystrašilo pána Dursleyho a on mi nariadil, aby som opustil jeho dom. Spýtal som sa, kde bol Harry. Povedal mi, že bol vo svojej izbe na poschodí. Ako som sa presunul a vydal sa hore schodmi, potom uviedol „Dostal to čo si zaslúžil, šialenec!“ Severus sa odmlčal, jeho hnev vyplával na povrch. Zhlboka sa nadýchol, pokračoval. „keď som sa ho spýtal, čo tým myslí, povedal mi, že Harry „vždy spôsoboval problémy, robil výstredné veci.“

„Bežal som po schodoch. Okamžite som vedel, ktorá izba bola jeho. Na dverách bolo viacero vysiacich zámkov. Použil som svoj čarodejnícky prútik, aby som ich otvoril. Izba bola tmavá. Nevidel som veľa, zasvietil som svoj čarodejný prútik. Spozoroval som Harryho skrúteného do klbka na posteli. Pristúpil som bližšie a zvolal jeho meno. Nenastala žiadna odpoveď, žiadny pohyb. Zakričal som „Potter“ hlasom, ktorý poznal. Všetko čo spravil, bolo trhnutie na potvrdenie alebo zvuk, nie som si istý, čo z toho. Keď som sa natiahol a položil svoju ruku na jeho rameno, bolo to akoby nastala malá explózia. Vyskočil a skryl sa do rohu na posteli. Jeho oči boli rozrušené a vyľakané, jeho ruky boli zdvihnuté hore pred jeho tvárou na obranu. Bol vyľakaný. Hovoril veci, ako napríklad „Ja som to nepovedal. Ja som to neurobil“ a prosil, aby už viac nebol zasiahnutý.“ Severusove hrdlo sa stiahlo hrôzou, ktorú mu priniesla táto spomienka.

„Máte čas, profesor Snape.“ Povedal potichu Marty. Mohol povedať, že muž sa pokúšal ostať pod kontrolou kvôli chlapcovi. Pozrel na chlapca. Sedel tam na svojej stoličke s trochu skleneným pohľadom v jeho očiach. Bol úplne bledý. Marty dúfal, že to dieťa bude v poriadku.

Severus začal znovu. „Potreboval som sa na neho pozrieť viac, tak som zasvietil nočnú lampu. Bol som zdesený tým pohľadom. Harry mal na sebe iba zle vyzerajúce handry ako odev. Bol veľmi bledý podľa toho, čo som mohol vidieť na jeho tele, extrémne chudý, špinavý a zakrvavený. Na jeho tvári bolo množstvo škrabancov a odrenín. Všade bola krv. Nemohol alebo sa nevedel na mňa zamerať, tak som ho jemne zobral za bradu a otočil jeho tvár k sebe. Zúfalo sa začal brániť a odsúval sa preč svojimi nohami, po celý čas sa pokúšal sám seba zatlačiť viacej do rohu.“

„Zastavil ma naliehaním, že on to nikomu nepovedal, nič z toho nepovedal. Kričal, bol histerický. Po niekoľkých minútach ma spoznával, po viacerých pokusoch utíšiť ho. Začal uvažovať dosť logicky na to, aby sa ma spýtal, prečo som tam. Keď som mu povedal, že som tam preto, aby som ho odtiaľ odviedol, že sa nikdy nebude musieť vrátiť, povedal, „Ach. To je dobre.“ a odpadol. Všimol som si, že všade mal viacero škrabancov a odrenín, dokonca som videl odtlačky prstov okolo jeho hrdla, akoby sa ho niekto pokúšal uškrtiť.“

„Vernon Dursley vyslovil veci ako „Dostal, čo si zaslúžil.“ Nikdy naozaj nenaznačil nič, čo Harry urobil alebo povedal, aby opodstatnil svoje tvrdenie. Pozbieral som Harryho osobné veci a jeho sovu Hedvigu. Bola zanedbaná. Zobral som ju k priateľke, ktorá by sa o ňu dokázala postarať a vyliečila ju. Nepodarilo sa jej to.“ (Po tomto vyhlásení, Harry zvesil svoju hlavu. Hedviga mu stále veľmi chýbala. Bola všetkým čo mal v predošlom živote, ktorý poznal.) Dursleyovci spálili Harryho čarodejnícky prútik a jeho metlu, ale podarilo sa mi získať späť zvyšok jeho osobných vecí.“ Pokračoval Severus po krátkom pohľade na Harryho.

„Nadobudol Harry vôbec vedomie po jeho odpadnutí?“ spýtal sa Marty.

„Áno, dosť dlho na to, aby ma požiadal, aby som vybral niekoľko jeho osobných vecí, ktoré boli ukryté pod doskou v podlahe pod jeho posteľou. Keď som mu povedal, že sa ho pokúsim nezraniť, keď som ho zodvihol a niesol preč z izby, odpovedal, „Nevadí, som zvyknutý na bolesť.“

„Čo sa stalo potom?“ naliehal Marty.

„Priviedol som ho sem a Madam Pomfreyová to prevzala. Keď urobila všetko, čo mohla, išiel som k Sv. Mungovi, aby som priviedol pomoc a Dr. Aesculapiusová prišla na pomoc.“

„Ďakujem vám, profesor Snape.“ Povedal Marty s ponurým úsmevom. Potriasol si rukou so Severusom a zhlboka sa nadýchol. „Dobre. Oddýchneme si predtým, než sa presunieme k zdravotnej stránke.“

„Harry, si v poriadku?“ spýtala sa ho Juno, všimla si jeho bledosť. Popadla jeho zápästie a urobila rýchlu kontrolu jeho vitálnych funkcií. Jeho srdce trochu búšilo, ale bolo to uspokojivé.

„Som v poriadku, alebo budem. Rozrušilo ma to vyhlásenie o Hedvige, to je všetko. Môžem ísť na malú prechádzku?“ spýtal sa.

„Iste, ale nechoď ďaleko, dobre?“ povedala. Harry prikývol a vydal sa ku dverám.

„Harry?“ ozval sa nahlas Severus.

Harry sa k nemu obrátil. „Áno?“

„Môžem ísť s tebou?“ spýtal sa s prosbou vo svojom hlase.

Harry sa trochu usmial a povedal. „Iste, poď.“

Obaja zamierili potichu smerom k vstupnej hale.

„Chceš sa ísť nadýchať čerstvého vzduchu, Harry?“ spýtal sa Severus.

„Áno, bude to príjemné byť vonku.“ Odsúhlasil Harry. Ako vyšli, Harryho pľúca sa naplnili čerstvým vzduchom. Voňal mu tak príjemne. Severus napodobnil Harryho a tiež sa zhlboka nadýchol.

„Ach, je to vynikajúci pocit!“ povedal Harry s úškrnom na tvári.

„Božské!“ súhlasil Severus.

Vyšli von na nádvorie. Obaja boli potichu, neboli si celkom istý o čom sa majú navzájom rozprávať.

„Cítim sa trochu trápne.“ Pripustil po niekoľkých minútach Harry.

„Ja tiež, Harry.“ Priznal Severus. „Nechcel by si ma o niečo požiadať?“ povedal potichu Severus.

„Ako čo?“ spýtal sa obozretne Harry.

„Čokoľvek. Niečo, čo by si rád vedel o svojej matke? Alebo o mne?“ spýtal sa potichu Severus.

Harry sa na niekoľko minút zamyslel a povedal. „Prečo si sa rozhodol robiť veci spôsobom, akým si ich robil?“

„Ty a tvoja mama ste boli pre mňa najdoležitejšie veci v mojom živote. Musel som vás udržať v bezpečí pred Voldemortom, zatiaľ, čo som špehoval pre Dumbledora.“ odpovedal potichu.

„Prečo ten falošný príbeh?“ spýtal sa Harry. „Prečo to tvrdenie, že James bol môj otec? Nemol si jednoducho mňa a mamu niekde ukryť?“             

„Bol to Jamesov nápad, Harry.“ Povedal mu Severus. „Bol môj najlepší priateľ. Bál sa o nás všetkých. Bol odhodlaný ochrániť nás všetkých.“

„Ale prečo to tvrdenie, že bol môj otec? Prečo to tvrdenie, že bol ženatý s mamou?“ trval na svojom Harry.

„James bol presvedčený, že takto sme mohli oklamať Voldemorta, že ty a tvoja mama ste boli jeho, že by vás Voldemort nevyužil proti mne.“ Povedal Severus. „Ale, podviedli sme seba. Nezabudni, že zvyšok príbehu je skutočný.“

„Takže, Voldemort stále proti mne?“ spýtal sa Harry. „Ale nie preto, že si bol Smrťožrút a ja som tvoj syn.“

„Správne, Harry.“ Povedal Severus. „On je potom pre teba oveľa viac ako to. Si veľmi silný silný čarodejník, Harry. Voldemort to vie. Vie, že ho môžeš a vieš poraziť. Budeš jeho skaza.“

„Prečo sa ku mne nepokúsil dostať zatiaľ, čo som sa zotavoval?“ spýtal sa Harry.

„Nemôže sa sa k tebe dostať.“ Odpovedal Severus. „Z rovnakého dôvodu, ako sa k tebe nemohol dostať, keď si bol dieťa. Bol si obklopený láskou, Harry. Nemôže cez ňu preniknúť!“

„Láska?“ spýtal sa bezradne Harry.

„Áno, Harry.“ Vysvetlil Severus. „Bol si obklopený láskou odo mňa, všetkých tvojich priateľov, profesora Dumbledora, madam Pomfreyovej a Juno. Voldemort nemá šancu proti tomuto všetkému.“

Harry mlčal. Musel o tom veľmi premýšľať. Potom ho napadla ďalšia myšlienka. „Prečo si bol po všetky tie roky ku mne taký nechutný bastard?“ spýtal sa s hnevom vo svojom hlase.

„Ospravedlňujem sa za to, Harry.“ Ospravedlnil sa. „Musím priznať, že to bola čisto obrana. Musel som okolo seba vybudovať múr za účelom prežiť. Vieš si predstaviť, aké zložité to bolo pre mňa mať ťa tu? Vidieť ťa každý deň a chcieť ťa zúfalo držať a kričať do sveta, že si bol môj syn? Vieš si predstaviť ako veľmi zraňujúce bolo počúvať každého, že im pripomínaš Jamesa?“ zavrčal hlasom plným emócií, ktoré priniesli tie slová.

Nejakú chvíľu kráčali potichu. Čoskoro Severus prehovoril. „Viem, že si to nezaslúžim, ale dúfam, že nastane raz deň, keď mi odpustíš všetky chyby, ktoré som urobil. Urobil som len to, čo som považoval za najlepšie pre teba a tvoju matku.“

Harry zostal ticho.

„Ak to vôbec pomôže, je mi ľúto tej situácie, keď som dovolil, aby sa náš vzťah takto vyvinul. Prajem si, aby som sa mohol vrátiť späť do tvojho prvého ročníka a urobiť veci ináč.“ Pripustil potichu Severus. „Je mu to veľmi ľúto, Harry.“

„Myslím si, že bude lepšie, ak sa vrátime.“ Povedal náhle Harry. Severus prikývol a vrátili sa do kancelárie profesora Dumbledora.

Harry sotva sledoval niečo z výpovede madam Pomfreyovej a Dr. A. Každopádne do veľkej miery vedel o všetkom. Jeho myseľ bola pokojná po rozhovore medzi ním a jeho otcom. Keď sa zamyslel, jedna vec sa stále často opakovala. „Je mi to veľmi ľúto, Harry“....

Martin Davis mal pre nich ešte jedno prekvapenie než ubehlo popoludnie. „Mám pre vás malú správu o tvojom prípade, Harry.“ Začal. Harry sa zvedavo pozrel hore. „Potom čo Vyšetrovacia komisia ministerstva zasadla kvôli vášmu obvineniu, Harry, rozhodli, že oficiálne pridajú k obvineniu tvojho strýka.“

„Pridajú k obvineniu?“ zopakoval Harry.

„Áno, Harry.“ Povedal Marty. „Keď počuli tvoj príbeh o tom, ako tvoj strýko používal na tebe nôž, mali pocit, že je nutné pridať obvineniu z pokusu o vraždu.“

„Pokus o vraždu?“ Zopakoval otrasene a šokovane Harry.

„Viem, že je to pre teba ubíjajúce.“ Povedal potichu Marty. „Ale pravda musí vyjsť najavo, to je presne to, čo tu máme. Po vypočutí vyhlásenia Dr. Aesculapiusovej som presvedčený, že toto nové obvinenie je rovnako správne.“

Harry prikývol a zťažka preglgol. Severus, stojaci vedľa Harryho, položil svoje ruky na Harryho ramená a jemne ich stisol. Harry bol podivne týmto gestom potešený. „Je to čo cíti, ten pocit, že má rodiča, alebo kohokoľvek, kto ho podporuje v tom, čo sa ho týka?“ uvažoval.

Juno sa smutne usmiala, v jej očiach sa zračil ustaraný pohľad. Harry na ňu hodil malý úsmev a povedal Martymu. „Dobre, chápem to. Mení sa tým niečo pre mňa?“

„Dobre, viem, že Dr. A (usmial sa na ňu) odstránila tvoje jazvy, každopádne väčšinu z nich. Povedala, že si odmietol odstrániť jednu spôsobenú nožom.“ Uviedol Marty.

„Áno, jednu som nechal.“ Pripustil Harry. „Prečo?“

„Uhm... môžem ju vidieť?“ spýtal sa váhavo.

„Iste.“ Povedal Harry, dal si dole habit. Zdvihol svoje tričko a otočil sa, aby ukázal jazvu právnikovi. Marty ustúpil pri pohľade na tú nechutnú ranu. Nebola už červená alebo zozbieraná, len hrozná, rozseknutá časť na tele.

„Ďakujem ti, Harry.“ Povedal. „Zdalo sa, že nemáš žiadny problém s ukážkou pre mňa.“ Dodal.

„Dôverujem vám.“ Povedal jednoducho Harry.

„Budeš schopný urobiť to na súde?“ spýtal sa Marty.

„Ak budem musieť, budem.“ Uviedol na rovinu Harry.

„To je dobre chlapče.“ povedal Marty. „Myslím si, že sme na teraz hotoví, Harry a Severus, čoskoro vás skontaktujem ohľadne našeho ďalšieho stretnutia. Chcem plne porozumieť zákulisiu vášho vzťahu. Musíme vypracovať určité spoľahlivé odpovede na niektoré veľmi ťažké otázky.“ Obaja, Harry a Severus prikývli a Severus vyšiel von s právnikom.

„Pán Davis, môžem na moment s vami hovoriť?“ spýtal sa Severus.

„Samozrejme, profesor. Čo pre vás môžem urobiť?“ odpovedal Marty.

„Mám pocit, že by ste mali vedieť, že som prišiel na niečo pri Harryho výpovedi.“ Povedal Severus.

„Čo je to?“ opýtal sa Marty.

„Harry vám včera klamal. Nie priamo, ale omylom.“ Povedal mu Severus.

„Omylom?“ povedal s pochybnosťami Marty.

„Áno. Pýtali ste sa ho, či ho niekedy Vernon sexuálne zneužil. Spomínate si na jeho zažmurkanie predtým, než vám odpovedal?“ vysvetlil Severus.

Martyho výraz bol zamyslený. „Áno, teraz, keď sa o tom zmieňujete, spomínam.“

„Dobre, bol to reflexívny pohyb. Rozrušilo ma to, až pokým som sa nezamyslel, čo to znamenalo. Vernon nemusel sexuálne zneužiť môjho syna, ale mám podozrenie, že niekto iný to spravil alebo sa o to pokúsil.“ Povedal mu Severus s hnevom vo svojom hlase.

Marty tam stál a pozeral na Severusa, jeho mozog pracoval na plné obrátky pri tomto odhalení. „Do čerta! Toto dieťa utrpelo dosť! Teraz toto?“ pomyslel si. Severusovi povedal. „Pokúste sa to z neho dostať predtým, než sa znovu stretneme. Možno vy a ja môžeme potom zistiť celý príbeh.“ Potriasol Severusovou rukou, keď Severus len prikývol na súhlas. Ako tam stál sledujúc právnika, ktorý opustil zámok, jeho myšlienky boli pri Harrym. „Ako sa do pekla mal pokúsiť hovoriť o tomto z chlapcom?“

07.02.2009 23:46:01
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one