Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

14. Nočné mory a priznania

Túto kapitolku venujem Mirande

 

Severus zaklopal na Junine dvere presne o štvrtej hodine. Okamžite odpovedala a pozvala ho do svojej izby.

„Dobré odpoludnie, Sev,“ povedala s úsmevom.

„Ahoj Juno.“ Usmial sa na odpoveď. „Dúfam, že stále platí ten čaj?“ spýtal sa.

„Samozrejme.“ Povedala. „Poď a urob si pohodlie.“

Sadol si do veľkého kresla blízko ohňa a prijal od nej šálku čaju. Sadla si na podobné kreslo oproti nemu a odpila si zo svojho pohára. Pozorne ho sledovala. Bol nepokojný, mohla to vidieť v jeho očiach.

„Nad čím premýšľaš, Sev?“ spýtala sa potichu.

Pozeral do ohňa niekoľko minút predtým než prehovoril. „Neviem ako pomôcť Harrymu. Viem, že v tom príbehu je viac. Zarmucuje ma predstava, aké ďalšie hrôzy prežil. Nepovedal nám všetko. Som o tom presvedčený! Ale prečo to ukrýva? Je v tom logika?“ spýtal sa s prosbou v jeho očiach a jeho hlase.

„Neviem, čo ti na to povedať, Sev.“ pripustila. „Pošlem sovu svojej priateľke. Je vynikajúca psychoterapeutka. Jej meno je Sonya Troyenová.“ Povedala mu Juno. „Čakám na jej odpoveď. Môže sem jednoducho prísť neohlásená. Je v jej povahe, že koná skôr impulzívne, obzvlášť kde sú zainteresované deti.“

Prikývol, odchlipkával si zo svojho pohára a pokračoval v pozeraní do ohňa.

„O čom si hovoril na vašej skoršej prechádzke?“ spýtala sa.

„Hovorili sme o okolnostiach, ktoré spôsobili túto šarádu v jeho živote.“ Povedal jej Severus.

„Ako to zobral?“ spýtala sa Juno.

„Zdal sa v poriadku, ale má postup, čo spraví predtým, než to skutočne prijme.“ Uznal.

„Myslím si, že rozhovor o tom, ako som sa tu cítil ohľadne neho a vysvetlenie mojich dôvodov pre hranie mojej role smerom k nemu, otvorilo trochu jeho oči a umožnilo mu to o tom trochu viac premýšľať.“ Dodal.

„Zdala sa trochu mimo, keď ste sa vrátili.“ Podotkla Juno. „Tak veľa sa okolo neho teraz deje. Naozaj si myslím, že by si mal popremýšľať o nejakej pomoci z vonku.“

„Tiež si to myslím.“ Súhlasil. „Myslíš si, že tvoja kolegyňa by mohla pomôcť?“

„Ak jej jej program umožní prijať nového pacienta, som si istá, že môže.“ Uistila ho Juno.

„Čo mi môžeš o nej povedať?“ spýtal sa.

„Takže, je v mojom veku, takže si myslím, že je to výhoda tam, kde je Harry znepokojený.“ Začala. „Bude sa cítiť pohodlnejšie s niekým mladším. Toľko som spozorovala, keď som s ním pracovala. Je z väčšej časti optimistická osoba. Má nákazlivý smiech a používa ho ako svoju výhodu.“ Pokračovala Juno.

„Je kvalifikovaná pre prácu s niekým ako Harry, na problémy ktoré má?“ prehodil Severus.

„Samozrejme, Sev,“ uistila ho Juno. „Špecializuje sa na zneužívanie detí. Je výborná. Neodporúčala by som ju, keby nebola vhodná pre Harryho.“ Vyhlásila potichu Juno.

„Si si istá?“ spýtal sa úzkostlivo Severus.

„Sľubujem, Sev.“ prisľúbila. „Harry je pre mňa veľmi dôležitý. Ja ho ľúbim, ako keby bol môj vlastný. Je veľmi mimoriadny mladý muž a ja pre neho nedokážem viac urobiť.“ Pripustila takmer pošepky, v jej očiach boli jasné slzy.

Severus na ňu ohromene potichu pozeral. Vedel, že sa starala o Harryho, ale nikdy si neuvedomil koľko alebo ako ďaleko to zašlo až doposiaľ. Jeho očia sa tiež trochu leskli, keď prikývol v pochopení a vrátil sa potom k jeho teraz už studenej šálke čaju.

Vyčistil si hrdlo, postavil sa a povedal. „Musím ísť. Chcem sa zastaviť a skontrolovať Harryho a potom sa musím pripraviť na zajtrajšie vyučovanie.“

„Samozrejme. Dám ti vedieť, keď dostanem odpoveď od Sonye.“ Povedal, keď sa tiež postavila a nasledovala ho do dverí.

Zastavil sa v otvorených dverách a zamieril naspäť k nej. „Ďakujem ti.“ Zašepkal, pohladil jej líce končekmi prstov. „Za všetko.“ Otočil sa a odišiel dolu chodbou za svojím synom.

Ona tam stála s rukou na líci, sledovala ho až pokiaľ nezmizol na ošetrovni. Jej myšlienky boli zmätené, keď roztržito zatvorila dvere. Prešla izbou a sadla si do svojho kresla.

Stratená v myšlienkach o záhadnom mužovi a tom, čo myslel tým miernym pohladením, neuvedomila si sovu, ktorá spočiatku klopala na jej okno. Vytrhnutá z jej zamyslenia, postavila sa a dovolila sove vletieť dnu. Bola to školská sova, ktorú poslala Sonyi a k jej nohe bola pripevnená odpoveď. Odstránila list a dala sove sušienku predtým, než odletela. Otvorila pergamen a čítala...

 

Juno,

 

nepovedala si mi o akého mladíka ide, ale predpokladám, že je to Harry Potter. Dr. Altair povedal, že on bol ten kritický pacient, o ktorého si sa starala. Mám jedného pacienta, ktorého musím vidieť predtým, než môžem prísť do Rokfortu. Povedala by som, že ma môžeš očakávať vo štvrtok o piatej popoludní. Prosím upozorni pána Pottera na môj príchod. Nechcem byť teraz pre neho nejakým prekvapením.

 

S láskou,

 

Sonya

 

Juno položila odpoveď na stôl a zamierila priamo k Harrymu. Severus bol práve na odchode, keď blížila.

„Severus!“ zvolala.

Otočil sa na zvuk jej hlasu a vrátil sa k nej päť. „Čo je, Juno?“ opýtal sa.

„Dostala som odpoveď o Sonye.“ Oznámila trochu zadýchaná. „Bude tu zajtra. Musíme to povedať Harrymu.“ Vysvetlila. Prikývol a obaja sa vrátili k Harrymu. Keď sa tam dostali, Severus jej povedal, že Harry odpočíval a že vyzeral trochu napätý.

Pre istotu, Juno skontrolovala všetky jeho vitálne funkcie. Na Severusov spýtavý pohľad zašepkala, „Je v poriadku, len trochu unavený z utrpenia, povedala by som.“ Severus prikývol.

Obrátila svoju pozornosť na Harryho, jemne zatriasla jeho ramenom, volala jeho meno. Jeho oči sa okamžite vystrašene otvorili a ona ustúpila, keď v nich videla paniku.

„Prepáč, že som ťa vystrašila, miláčik.“ Ospravedlnila sa. „Ale potrebujeme s tebou hovoriť.“ Dodala a prikývla smerom k Severusovi.

Harry sa na posteli posadil a pretrel si oči. Popadol svoje okuliare a dal si ich na tvár hovoriac, „hovoriť so mnou o čom?“

Obaja dospelí si pritiahli stoličku bližšie k posteli a posadili sa. Juno sa rozhodla vziať to rozrušenie zo Severusa a nahla sa vpred predtým, než mohol čokoľvek povedať.

„Harry, bola som znepokojená tvojím zdravotným stavom počas prvého dňa, keď som prišla. Spravila som pre teba všetko, aby si sa poriadne uzdravil a pomohla som ti znovu nadobudnúť tvoju fyzickú silu.“ Na chvíľu sa zastavila.

„Áno, bola ste skvelá.“ Súhlasil s ňou Harry, nebol si istý tým, kam mierila týmto rozhovorom. Pozrel sa na svojho otca, ale nedokázal prečítať jeho výraz. Mal svoju masku pevne na mieste.

„Tentoraz, ja som tiež monitorovala tvoje duševné zdravie, Harry.“ Pokračovala Juno. „Ako plynulo viac a viac času a okolo teba sa diali určité veci, dosiahla som bod, kde som bola znepokojená.“ Prezradila.

„Znepokojená?“ spýtal sa. „Prečo?“

„Harry, neuvoľnil si sa a nehovoril s každým. Nepovieš nám o čom premýšľaš alebo ako sa cítiš. Nie je to pre teba dobré, miláčik. Potrebuješ to všetko dostať zo seba von a usporiadať to. Nemyslím si, že daných okolností, že to budeš schopný urobiť bez pomoci profesionála.“ Uviedla.

Harry sa začal okamžite brániť. Cítil, že v ňom narastá panika. „Ach bože! Oni to vedia! Chcú ma donútiť to povedať!“ premýšľal horúčkovito. Hnev bol jeho prvou vonkajšou reakciou.

„Psychiater!“ kričal. „Vy si myslíte, že potrebujem psychiatra?“

„Harry, ona je terapeutka.“ Povedala pokojne Juno. „Je nástroj, ktorý ti pomôže uzdraviť sa. Práve tak, ako ti pomohli tvoji fyzický terapeuti, že si nadobudol svoju fyzickú silu; Sonya ti chce pomôcť nadobudnúť tvoju duševnú silu.“ Vysvetlila jednoducho.

„Myslíte si, že som šialený.“ Zašepkal.

„Nie Harry!“ kričala. „Nemyslím si, že by si sa zbláznil. Myslím si, že máš určité veľmi zložité prekážky, ktoré treba odstrániť a potrebuješ niekoho, kto je schopný pomôcť ti urobiť to.“ Uistila ho.

„Nechcem to urobiť.“ Priznal sa sotva pošepky.

„Viem, že je to pre teba veľmi desivé, miláčik.“ Usmievala sa Juno, chytila jeho ruku a stisla ju.

„Ale viem, že Sonya ti bude schopná pomôcť odstrániť to všetko.“

„Kedy sa s ňou budem musieť začať stretávať?“ spýtal sa zrazu zmierený s nevyhnutnosťou.

„Bude tu zajtra skoro po poludní.“ Povedala Juno.

Harry prikývol a spýtal sa, „Takže ona začne hneď testovať môj mozog?“

„Nebude testovať tvoj mozog, Harry!“ usmiala sa Juno. „V skutočnosti si myslím, že sa presvedčíš o tom, že sa ti bude veľmi páčiť!“

Harry si nedokázal vôbec predstaviť, že by začal mať rád psychiatra. V jeho mysli, si predstavil kyslo vyzerajúcu starú dievku, ktorá hovorila monotónne. Cítil, že jeho mozog sa zmenil na meravé omámenie, keď o tom premýšľal. Odfrkol si, keď predstavil stereotypnú požiadavku spojenú s psychiatrami povedzte mi o vašej matke. „Áno, presne!“ pomyslel si sarkasticky.

Severus sledoval výraz, ktorý sa zjavil na Harryho tvári. Dúfal, že toto by mohlo pomôcť jeho synovi. Vedel, že nebol schopný dať Harrymu niektoré odpovede, ktoré boli zrejmé. Tešil sa na stretnutie s Dr. Troyenovou. Dúfal, že si nájde vo svojom rozvrhu priestor pre oboch. Mohol by využiť nejakého silného profesionála, aby pomohol sebe.

„Cítim sa unavený.“ Oznámil zrazu Harry. „Nevadí vám, keď si pred večerou pospím?“

„Samozrejme, Harry.“ Povedala Juno. „Myslím si, že je to dobrý nápad. Mal si dosť nabitý deň.“

„Uvidíme sa zajtra predtým než začnem vyučovanie, Harry.“ Povedal mu Severus. Harry iba prikývol, keď sa schúlil pod svojimi prikrývkami. Položil si hlavu na jeho vankúš s hlbokým povzdychom zatvoril oči. Severus položil ruku na jeho hlavu a zamrmlal, „Spi dobre, synček.“ Usmial sa na Juno a odišiel dokončiť svoju prácu.

Juno sa sklonila a jemne pobozkala hlavu spiaceho chlapca a zašepkala, „Sladké sny, Harry.“ Zamieril do jej kancelárie dokončiť Harryho denný graf.

Na chvíľu bolo na oddelení ticho. Jediný zvuk bolo škrabanie Juninho brka ako pracovala. Zrazu sa ozval ohlušujúci výkrik z inej miestnosti. Jej krv zamrzla. Skôr než mala príležitosť zareagovať, Harry skríkol znova. Prebehla miestnosťou a utekala k nemu.

Harry bol pritlačený k múru na čele jeho postele. Kopal a bojoval proti nejakej neviditeľnej sile v jeho nočnej more. „Nie! Nedotýkajte sa ma!“ zakričal. „Nechajte ma tak! Nie! Prestaň!“ kričal. Ako ho Juno sledovala, jeho pohyby sa stali obrannými. Zdalo sa, že sa pokúša udržať na sebe svoje oblečenie.

„Ach bože!“ kričala Juno. „Harry!“ kričala. „Harry, zobuď sa, miláčik!“ nemohla sa ho dotknúť bez toho, aby neprišla do kontaktu s jeho nohami alebo mlátiacimi rukami. Odvážila sa ho ukľudniť, mohlo by to veci len skomplikovať. Bežela ku kozubu a hodila za hrsť jemného prášku do ohňa a zvolala, „Severus! Harry! Teraz!“ o krátky okamih, Severus vystúpil z ohňa a hrôza pred ním ho podnietila k akcii. Utekal k Harrymu.

„Harry!“ povedal pokojne, keď bol tak blízko ako len mohol pri jeho uchu. „Harry počúvaj ma, synček. Je to len sen. Poď, prebuď sa.“

Harry stále s niekým bojoval vo svojej nočnej more. Jeho pokusy o boj s kýmkoľvek sa stávali menej násilné. Zdalo sa, že sa niekomu vzdal. Severus a Juno ho s hrôzou sledovali, keď sa schúlil do klbka blízko hlavy postele. Stále opakoval „Nie! Prestaň! Nedotýkaj sa ma! Prestaň! Nechaj ma tak!“ tlačil rukou proti niekomu, zatiaľ, čo si druhou držal pás nohavíc. Tak rýchlo, ako to začalo, to skončilo. Zdalo sa, že znova spí.

„Ach, môj bože!“ zašepkala s hrôzou Juno. „Čo sme práve videli?“ triasla sa. Severus ku nej pristúpil bližšie a ona sa k nemu obrátila. Mohol vidieť, že je v šoku pri pomyslení, čo to mohlo znamenať. Pristúpil k nej a chytil ju do náručia. Ona ovinula svoje ruky okolo neho a zhlboka sa trasľavo nadýchla.

„Čo sa mu to pre boha stalo?“ povedala, keď začala plakať.

Severus sledoval ako sa Harryho telo pomaly uvoľnilo. Krúžil rukami po Juninom chrbte, pokúšal sa ju utešiť, zatiaľ čo ohromná zlosť vrela z hĺbky jeho duše.

„Nie som si skutočne istý, čo sa stalo môjmu synovi, ale uisťujem ťa, že zistím čo a kto, či ktorí to boli. Rozhodne. Zaplatí!“ zavrčal.

Juno ustúpila preč a prešla k posteli. Severus sa presunul na druhú stranu. Harry spal, ale po jeho líci putovala slza. Severus sa natiahol a zachytil ju na prste a študoval ju. Posadil sa blízko Harryho a zobral ho do náručia. Šepkal slová útechy do jeho ucha a Harry sa schúlil k nemu a ovinul ruky okolo Severusovej hrude. Juno ich nechala samých a vrátila sa ku svojej práci.

Asi o hodinu neskôr sa Harry prebudil stále stočený k Severusovi. Bol trochu v rozpakoch, keď si uvedomil, čo bol ten dôverne známy pocit v jeho spánku. Severus sa na neho usmieval a povedal, „Vyzeral si, že si potreboval trochu útechy.  Dúfam, že ti nevadí, že som sa prihlásil dobrovoľne.“     

„Nie, pane!“ povedala Harry. „Mal som nočnú moru, som rád, že ste tu boli.“

„Juno ma privolala na pomoc, Harry.“ Odpovedal Severus, zrazu ostalo ticho, „Bol to dosť násilnícky sen. „Mohol by si mi prosím o tom povedať?“ spýtal sa.

„Nemôžem,“ povedal Harry, zrazu bol celý nesvoj.

„Prečo nie?“ naliehal Severus.

„Je to príliš zložité, osobné.“ Odpovedal Harry.

„Viem.“ Skonštatoval Severus, usilovne premýšľal. „Ako ho prinútim, aby sa zdôveril?“ „Môžem sa opýtať o akú nočnú moru asi išlo?“ zariskoval.

„Nie!“ povedal napäto Harry.

„Dobre, Harry. Len sa uvoľni.“ Upokojil ho Severus. „Len som sa pýtal.“

Harry prikývol. Niekoľko minút boli ticho. Severus neprítomne hladil Harryho chrbát, premýšľal o scéne zo synovej nočnej mory. Čoskoro si uvedomil, že Harry plakal. Prudko sa posadil a zodvihol tiež hore Harryho a pevne ho objal.

„Shhh, Harry. Bude to v poriadku. Urobíme to spolu lepšie, sľubujem.“ Tíšil svojho syna do ucha.

„Nikdy to nebude lepšie!“ kričal Harry.

„Áno, bude, Harry.“ Naliehal Severus. „Teraz sa to zdá nemožné, ale s množstvom práce, spoločne to dokážeme. Sľubujem!“

Harry začal plakať znova a Severus ho objal pevnejšie. „Ach bože, je to márne!“ kričal Harry pri Severusovom krku.

„Povedz mi prečo, Harry.“ Vyzval ho potichu Severus.

„Pretože ja som...“ začal Harry.

„Pretože si čo, Harry?“ naliehal Severus.

„Pretože som len monštrum. My všetci sme. Nezaslúžim si dobro!“ vybuchol Harry.

„Nie, Harry!“ povedal divoko Severus. „To nie je pravda! Si výnimočný! Si milý a slušný mladík. Je mnoho ľudí, ktorí ťa ľúbia a starajú sa o teba! Zaslúžiš si mať sa lepšie a to sa stane!“

„Nemali by sa o mňa starať! Starostlivosť o mňa ich nedostane nikde inde, len že budú zranení alebo mŕtvi!“ vykríkol Harry.

„Prrr! Zranení alebo mŕtvi? O čom hovoríš, Harry?“ spýtal sa Severus.

„Dobre, mama, James Potter a Hedviga.“ Povedal Harry. „Všetci sa o mňa starali a pozri kam ich to doviedlo!“

„Harry, ich smrť nebola tvoja chyba!“ vysvetlil Severus.

„Áno bola, všetko zlé, čo sa stane je moja chyba.“ Zašepkal Harry. „Prajem si, aby som sa nikdy nenarodil.“

Severus sa vzdal argumentov a iba počkal, kedy Harry prestal pomaly kričať. Rozhodol sa, že sa znova pokúsi o to, aby Harry prehovoril.

„Harry, Vernon sa ťa pokúsil sexuálne zneužiť?“ spýtal sa potichu.

Harry stuhol  a nič nepovedal. Severus pokračoval vo vytváraní kruhov na Harryho chrbte, čakal kým niečo povie.

„Nie, on nie.“ Povedal Harry nakoniec. „On ma týral len slovne a bil ma.“

„A pokúsil sa ťa zabiť, Harry.“ Jemne mu pripomenul Severus.

„Prajem si, aby to urobil!“ vyhŕkol Harry.

„Čo?“ kričal skoro Severus. „Prečo to hovoríš?“

„Pretože by odišla bolesť.“ Zašepkal Harry. „Som tak unavený z bolesti.“ Povzdychol si.

„Môj úbohý chlapec.“ Zašepkal Severus, privinul si Harrho k svojej hrudi. „Urobím čokoľvek, čo je v mojich silách, aby tvoja bolesť odišla. Sľubujem, že k tebe privediem naspäť radosť a šťastie!“

„Nie, iba to sprav. Nemôžeš priniesť späť niečo, čo on ešte nemal.“ Pripustil Harry smutne.

„Harry, kto sa pokúšal... o čom bola tá nočná mora?“ skúšal znovu Severus. „Proste mi to povedz. Chcem ti pomôcť!“

Harry sa zhlboka nadýchol a potichu povedal. „Bol to Dudley a jeho dvaja priatelia, Dennis a Piers. Oni nikdy... ale ohrozovali ma. Často. Mal som dojem... že to zájde tak ďaleko, že ma vyzlečú, predtým, než ma nechali so smiechom tak. Nemohol som bojovať proti všetkým trom.“ Otriasol sa. „Bol som tak vystrašený, hanbím sa. Stále.“

„Veľmi ľutujem.“ Zašepkal Severus. „Prinútime ich zaplatiť za ich zločin.“

„Čo sa chystáš urobiť?“ spýtal sa Harry, vystrašení pri pomyslení, že viac ľudí bude vedieť o jeho hanbe.

„Zatiaľ si len nezávisle prehovorím s Martinom Davisom.“ Povedal Severus. „Potrebujeme vedieť, či tu existujú nejaké právne možnosti, dobre?“

Harry prikývol. „Dobre, verím mu.“   

„Vadilo by ti, keby som o tom hovoril s Juno?“ spýtal sa Severus.

„Prečo chceš o tom s ňou hovoriť,“ spýtal sa Harry počas sedenia a pozrel na svojho otca.

„Za prvé, dôverujem jej úsudku. Za ďalšie, viem, že je verná priateľka a stará sa o teba.“ Povedal mu. „Dôverujem jej a myslím si, že by mohla nejako pomôcť.“

Harry niekoľko minút premýšľal. „Dobre, tiež jej dôverujem, ale buď tak dobrý, požiadaj ju nech to nepovie niekomu inému. Hanbím sa. Nechcem, aby to niekto iný vedel.“ Priznal sa, zvesil hlavu.

Severus stisol jeho rameno. „Nemusíš sa cítiť vinný alebo sa hanbiť, Harry. Zločiny boli spáchané na tebe. Je to kruté slovo, ale ty si obeť. Títo ľudia musia byť potrestaní. My všetci sme tu preto, aby sme ti pomohli, uisťujem ťa, že sa to stane.“ Vyhlásil Severus.

„Ja viem.“ Povedal frustrovane Harry. „Myslíš, že potrebujem profesionálnu pomoc určitého druhu?“

„Som rád, že to vidíš takto.“ Povedal Severus. „Nemyslím si, že to budeš ľutovať. Myslíš si, že budeš mať problémy, ak to prediskutujem ?“ spýtal sa.

„Ako to myslíš?“ spýtal sa Harry.

„Som si istý, že v určitom okamihu sa bude rozoberať náš vzťah. Si na to dobre pripravený?“ vysvetlil Severus.

Po krátkej pauze sa pošepky spýtal, „Si pripravený odpustiť mi, Harry?“

„Aby som pravdu povedal, ešte neviem.“ Pripustil. „Viem, že sa už necítim stále tak naštvaný. Viem, že nie som už viac nahnevaný na teba. Nie som si istý, či to môžno považovať za akceptáciu alebo odpustenie.“ Dodal.

Severus prikývol. „Prinajmenšom je to začiatok, Harry.“

So slabým smiechom Harry povedal, „Vieš, ten pocit nenávisti sa v skutočnosti po tvojom Slizolinskom triku obrátil proti tebe!“

„Áno, pokúšal som sa ťa vyviesť z konceptu. Zdalo sa, že iba v čase, keď si bol na mňa nahnevaný, že si sa ku mne priznal.“ Pripúšťal Severus. „Predstav si moje sklamanie, keď si ty a celý prekliaty študentský kolektív začali jasať, ako dobre vyzerali!“ obaja sa zo srdca smiali pri tej spomienke.

„Si hladný?“ spýtal sa Severus.

„Som hladný, ale mohli by sa najesť tu, len my dvaja?“ požiadal Harry.

„Mám iný nápad.“ Odporoval Severus. „Chcel by si sa navečerať so mnou v mojich izbách?“

„Myslím, že by som chcel.“ Usmial sa Harry, dodal. „Mohli by sme tiež pozvať Dr. A?“

„Samozrejme. Prečo sa jej nejdeš opýtať?“ navrhol usmievajúc Severus. Harry vyskočil a zamieril do Juninej kancelárie. Otvoril dvere a ona zodvihla zrak od knihy, ktorú čítala.

„Harry! Ako sa cítiš?“ zvolala.

„Som v poriadku, Dr. A.“ uistil ju. „Práve som mal o tom príjemný rozhovor s mojím ockom. Budem v poriadku.“

„Som tak rada.“ Povedala uľahčene. „Báli sme sa o teba!“

„Áno, zdá sa, že to má na ľudí vplyv!“ pripustil s drzým úškrnom. „Každopádne som tu s pozvaním.“

„Pozvaním?“ pýtala sa, zodvihla obočie.

„Áno, môj ocko a ja by sme boli radi, keby ste sa dnes navečerali s nami v jeho izbách.“ Vysvetlil Harry. „Prídete?“ spýtal sa.

Usmievajúc sa nad tým takmer detským očakávaním v jeho hlase odpovedala, „Rada sa pridám k tebe a tvojmu ockovi na večeru.“

„Dobre!“ povedal s obrovským úškrnom. Bežal to povedať Severusovi. O chvíľu neskôr Severus strčil svoju hlavu do dverí.

„Juno?“ spýtal sa.

„Ahoj, ocko!“ vtipkovala.

„Viem. Je nádherné to počuť.“ Pripúšťal. „Len som ti chcel povedať, že večera bude ôsmej, ale tvoj príchod je vítaný kedykoľvek.“

„Ďakujem ti, Sev.“ usmievala sa. „O chvíľu tam budem.“

Mávol rukou, ako opúšťal oddelenie. Harry zrovnal krok z jeho krokom, keď zamierili do Severusových komnát. Viacerí ľudia zastali a pozerali neveriacky na oboch počas ich cesty, keď mierili chodbami dole do Severusho bytu. Bolo to zvláštne vidieť Harryho Pottera a Severusa Snapea očividne dobrovoľne spolu a skutočne sa tomu tešili; ako obaja občas prehodili slovo, zatiaľ, čo kráčali.

Harry váhavo vstúpil do komfortne vyzerajúcej obývacej izby.

„Cíť sa tu ako doma, Harry.“ Povedal mu Severus, keď zavrel dvere.

Harry prikývol, keď sa rozhliadol po miestnosti. Severus sa išiel prezliecť zo svojho obvyklého školského oblečenia. Vynoril sa o chvíľu neskôr, mal na sebe džíny a tričko s dlhými rukávmi so slizolinsko zelenou farbou.

„Wow!“ vykríkol Harry, keď ho zbadal. „Vyzeráš ináč!“

„Ďakujem ti, myslím.“ Povedal s miernym úškrnom Severus. „Nedostávame veľa príležitostí obliekať sa ako jednotlivci okolo. Je to dobrý pocit stratiť masku, Harry.“ Pripúšťal potichu.

„Dúfam, že ju odstrániš.“ Odsekol narovinu Harry.

Bez odozvy na jeho poznámku povedal, „Sám vyzeráš dobre, Harry. Tvoja terapia naozaj zmenila tvoj fyzický vzhľad. Spozoroval som, že pár ženských hláv sa otočilo. Budeš potrebovať ochranku!“ vtipkoval.

Harry sa začervenal „Áno, dobre...“ utrúsil. Prezliekol sa na večeru, ako počas toho Severus hovoril o záverečných plánoch na večeru s Juno. Teraz mal na sebe pár čiernych džínsov a bledomodrú neformálnu košeľu s dlhým rukávom. Rukávy mal vyhrnuré, chválil sa svojim svalnatým predlaktím. Uvoľnil si cop a jeho vlasy voľne padali na jeho chrbát. Nechal si vyrásť bokombrady a oni znižovali jeho prirodzené detské črty. Teraz vyzeral oveľa staršie než na sedemnásť rokov.

Severus zamestnal sám seba v kuchyni. Rozhodol sa to spraviť jednoducho; plánoval pripraviť špagety, šalát a teplé večerné pečivo. Harryho nos ho čoskoro vyviedol z hlavnej miestnosti do kuchyne. Zamestnal sám seba prípravou šalátu bez toho, aby niečo povedal Severusovi. Bolo to priateľské ticho a ani jeden z nich ho nechcel narušiť. Večera bola pod kontrolou, stôl pripravený pre troch a odkiaľsi hrala jemná hudba. Harry nemohol vidieť odkiaľ to prichádzalo. Severus zaznamenal jeho zvedavosť a tak vysvetlil. „Je to kúzlo, Harry. Rád si púšťam veľa hudby. Mám niekoľko kusov klasickej muklovskej hudby, ktorú mám rád a požiadal som profesora Flitwicka, aby kvôli tomu vymyslel zaklínadlo. Používam ho dosť často.“

„To je naozaj niečo!“ pripustil Harry, keď sa posadil na pohovku. Započúval sa do hudby a cítil, že sa víri cez jeho mozog, obalila sa sama okolo jeho srdca a jeho duše. Usadil sa dozadu, zatvoril svoje oči a nechal sa ňou napĺňať. Nikdy nepočul nič také.

Severus sledoval, ako sa Harry pekne pomaly uvoľnil. Poznamenal si do svojej mysle, že použije toto kúzlo kedykoľvek, keď spozoruje, že bol jeho syn napnutý a nervózny. V skutočnosti sa to naučil pre neho, takže by ho mohol používať sám pre seba kedykoľvek by chcel.

„Dal by si si pohár vína, Harry?“ spýtal sa zľahka.

„Nie, ďakujem ti. Ja nepijem.“ Usmieval sa Harry, otvoril svoje oči. „Ale neodmietol by som pohár čerstvého tekvicového džúsu, ak môžem.“ Pripustil.

„Samozrejme, tu je tekvicový džús.“ Povedal mu Severus. „Už prichádza!“

Harry sa usmial, keď otvoril svoje oči a pozrel na svojho otca. Vysoký pohár džúsu sa objavil na malom stole neďaleko Harryho lakťa, keď zaznelo klopanie na dvere.

Severus sa presunul odpovedať a Harry sa postavil, aby tiež privítal Juno. Tiež sa na večeru prezliekla. Harry a Severus onemeli pri tej zmene, ktorú spravila s jej vzhľadom. Obaja si zrazu uvedomili, že je omnoho viac než lekárka. Mala na sebe červené hodvábne šaty, ktoré mali nariasené krátke rukávy a golier až po krk. Boli perfektne napasované. Jej vlasy boli voľné a spustené na jej chrbát ako čierny dážď.

Keď ani jeden muž nič nepovedal, začala sa trochu obávať. „Čo sa deje?“ spýtala sa, pozrela sa na seba. Severusove ústa sa zatvorili.

„Oh... prepáč.“ Ospravedlnil sa. „Vyzeráš ináč! Práve sme boli prichytení trochu nepripravení. Nechceš vojsť?“ pozval ju dnu, keď znovu nadobudol kontrolu. Pozrel na Harryho. Usmial sa pre seba pri chlapcovom zmätenom výraze. „Úplne rozumiem, ako sa cíti.“ Pomyslel si, keď zavrel dvere.

Harry sa sám duševne otriasol. Cítil sa zmätený. Ešte nikdy nezmýšľal o Dr. A ináč, než ako o svojej doktorke. Bol prekvapený, že ju vidí viac osobným spôsobom, ako ženu a priateľku.

„Môžem ti ponúknuť niečo na pitie?“ spýtal sa jej Severus. „Možno trochu vína?“

Pozrela na Harryho, ako si zobral pohár a snažil sa pred ňou zakryť svoje rozpaky. „Myslím si, že si dám niečo z toho, čo má Harry, Sev.“

„Je to tekvicový džús.“ Prikývol, keď sa okamžite zjavili dva poháre na stole.

„Ako si to spravil?“ zjojkol Harry.

„Bola to mágia bez prútika, Harry.“ Vysvetlil. „Rád to nazývam neverbálnym kúzlom.“

„Nie je to považované za Čiernu mágiu?“  spýtala sa Juno.

„Áno, vo všeobecnosti a musel som sa ho naučiť používať, keď som bol Smrťožrút.“ Vysvetlil. „Ideme jesť?“ povedal rýchlo kvôli zmene témy. Všetci sa presunuli k stolu. Severus podržal Juno stoličku, keď si sadala a Harry zobral šalát. Krátku chvíľu sedeli pri ich jedle. Harry začal znovu rozhovor žiadosťou. „Ako sa volá môj terapeut?“

„Jej meno je Sonya Troyenová, Harry.“ Povedala Juno. „Nie som si istá, či má v úmysle zobrať si ťa ako klienta. Nemusí to mať v pláne.“

Harry v pochopení prikývol. „Aká je?“ spýtal sa.

„Takže, obvykle je vcelku veselá. Má pozitívny pohľad na život. Má rada smiech a miluje deti.“ Dodala Juno.

„Má nejaké vlastné?“ spýtal sa Harry.

„Nie, nie je ešte vydatá.“ Povedala Juno. „Je v mojom veku a celý čas venovala svojej kariére.“

Harry bol prekvapený, keď to počul. To vlastne jeho predstavu muselo rozkúskovať! Zrazu hádal, že by ho nepožiadala, aby jej najskôr povedal o svojej mame!

„Ako vyzerá?“ spýtal sa, chcel si o nej vytvoriť predstavu.

„Má dlhé blonďavé vlasy, naondulované do tesných kader, veľmi divoký pohľad a pekný, ak sa ma pýtaš.“ Povedala Juno. „Je trochu vyššia než som ja, ale nižšia ako ty. Má jasné modré oči a po celý čas má na tvári úsmev!“ skončila Juno. Harry prikývol, keď sa pokúšal vytvoriť jej duševný pohľad.

Zvyšok večera strávili príjemne. Hovorili veľmi málo o pripravovanom procese. Severus informoval Harryho, bude schopný promovať so svojím ročníkom. Harry si po týchto správach vydýchol. Bolo o jednu vec menej, o ktorú sa musel strachovať. Čoskoro, Harry sa cítil ospalý a oprel si hlavu o kreslo a zavrel oči. Hudba stále hrala a znova ho napĺňala. Pridal sa k nej zvuk hlasov, keď sa Severus a Juno potichu rozprávali; a Harry čoskoro zaspal ako dudok. Nechali ho tam spať a čoskoro nastal čas na Junin odchod. Severus ju odprevadil ku dverám.

„Naozaj som si užila dnešný večer, Sev.“ povedala mu.

„Ja tiež.“ Pripúšťal. „Budeme si to musieť zopakovať, možno nabudúce bez Harryho.“

„Možno.“ Povedala, trochu ostýchavo sa usmievala.

„Chcela by si, aby som ťa odprevadil domov?“ spýtal sa vtipkujúc.

„V skutočnosti, áno!“ povedala, zrazu si uvedomila, že nebola pripravená rozlúčiť sa.

S pohľadom na Harryho spiaceho v kresle, zavrel dvere, keď vyšiel na chodbu. Chvíľu kráčali potichu, každý sa horlivo zaoberal vlastnými myšlienkami. Cítiac sa odvážne a odhodiac jeho nútenú opatrnosť, Severus chytil jej ruku a ovinul svoje prsty cez jej. Pozrela hore, usmiala sa na neho a stisla jeho ruku. Ani jeden z nich necítil potrebu povedať niečo iné. Pustil ju až pri jej dverách s ľahkým dotykom špičiek svojich prstov na jej líci.

„Uvidíme sa zajtra.“ Povedal jej potichu s prísľubom v hlase.

„Dobrú noc, Sev.“ povedala mu, keď sa otočil na odchod.

22.02.2009 15:48:31
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one