Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

18. Stretnutia, posedenia a Dovidenia

Neprešlo betareadom!!!

Kapitolu ako vždy venujem: Tanande, Deborah_Evelin_Snape, Soraki, Tereznik, diamand, Jikite, Rikise, Pegy, Alexii, Teresse, Cissy, Hajmi50, Anine, Alcei, Exe, Fenrimu, Mirande, Aveline, Jirkovi, Candy, Lily, Biggi, ft, :), Airiny, ostružine,

 

Ďalší deň sa Harry a Severus stretli s Martym, aby si pohovorili o ich vzťahu a našli spôsob, ako to vysvetliť na súde.

„Profesor Snape,“ začal Marty. „Myslím si, že vy ste ten, kto to bude musieť všetkým vysvetliť.“

„Chápem.“ Odpovedal Severus. „Volajte ma proste Severus.“

„S radosťou!“ povedal s úsmevom Marty. „Táto formálna reč ma robí napätým! Dobre, myslím, že mám naozaj iba jednu otázku.“ Pokračoval Marty. „Prečo váš syn žil v prvom rade s Dursleyovcami?“

„Toto bude chvíľu trvať, kým to objasním. Mohli by ste si urobiť pohodlie.“ Varoval ho Severus. „Tento príbeh v skutočnosti začína, keď som mal šestnásť rokov a stal som sa Smrťožrútom...“

O hodinu neskôr a po veľmi malom množstve prerušení, Severus povedal Martymu každý detail a samozrejme, Harrymu. On nikdy nepočul celý tento príbeh podrobne. Marty sedel potichu za svojím stolom. Bol prekvapený, bolo to isté. Taktiež vedel, že mal viac otázok.

„Dali ste mi veľa na premýšľanie a napadlo ma viacero otázok.“ Povedal Marty.

„Odpoviem vám, ako najlepšie môžem.“ Uistil ho Severus.

„Ako prvá; stále vystupujete ako Smrťožrút?“ spýtal sa Marty.

„Áno, stále sa tvárim ako Smrťožrút. Získavam informácie, ktoré môžem a oznamujem ich Albusovi Dumledorovi.“ Odpovedal Severus.

„Takže vy potom nepracujete pre ministerstvo.“ Skomentoval Marty.

„Nie, pracujem pre súkromnú organizáciu.“ Odpovedal krátko Severus.

„Plánujete pokračovať v službe ako špión pre Svetlo?“ spýtal sa Marty. Harry mal dojem, že Marty vedel viac o tom na čom jeho otcovi záležalo, než priznal.

„Plánujem to robiť, čo môžem, pokiaľ to je nutné. Budem bojovať, aby sme porazili Voldemorta a potrestli jeho nasledovníkov.“ Vyhlásil Severus. Harryho tvár bola naplnená hnevom. Nerozumel, prečo jeho otec trval na tejto misii.

„Severus, boli by ste ochotný povedať váš príbeh na súde?“ spýtal sa Marty.

„Ak mi môžete poskytnúť určitú formu ochrany, potom áno.“ Súhlasil. „Ale nechcem naslepo ohroziť Harryho život. Ak nemôžete zaručiť úplnú bezpečnosť pred Voldemortom pre oboch, Harryho a mňa, potom odmietam čokoľvek povedať.“ Vyhlásil.

„No, dobre.“ Prikývol Marty na súhlas. „Budem hľadať riešenie ohľadom toho, čo môžeme urobiť.“ Severus prikývol.

„Dobre, zatiaľ posledná otázka.“ Oznámil Marty. „Máte v úmysle verejnej potvrdiť Harryho ako svojho syna?“

„Áno, mám.“ Vyhlásil Severus divoko. „Ľubim môjho syna. V minulosti som urobil veľké chyby. Teraz to  začínam riešiť správne.“ Harry bol ohromený divokosťou otcovho hlasu. „Naozaj to myslel takto! Pracoval na tom, aby to bolo v poriadku!“ pomyslel si. Harry cítil, ako ním prebehla vlna šťastia, takže ju nedokázal zakryť na tvári. Severus sa po všimnutí si synovho euforického vyjadrenia natiahol a stisol Harryho rameno. Nevyslovená informácia „Milujem ťa,“ prešla medzi otcom a synom. Severusove srdce bilo dvojnárobne rýchlo, keď čítal synove vyjadrenie. Nemusel hovoriť slová, jeho tvár povedala všetko čisto a jasne.

Marty znova prehovoril, „Teraz posledná otázka pre teba, Harry. Chceš bývať u svojho otca?“

„Uhm... nie som si ešte istý.“ Váhal. „Viem, že by ho to urobilo šťastným. Ale mám určité veci, ktoré potrebujem vyriešiť a roztriediť.“

„Rozumiem.“ Skomentoval Marty. „Kedy sa staneš plnoletým, Harry?“

„V júli.“ Odpovedal Harry.

„Hmmm, dobre.“ Povedal zamyslene Marty. „Ak nie si pripravený do ukončenia štúdia bývať so Severusom, potom ti budeme musieť určiť opatrovníka. Samozrejme za predpokladu, že bude tvoj strýko vinný.“

„Čo?“ vybuchol Harry, vyskočil na nohy.

„Ak bude tvoj strýko oslobodený a ty sa rozhodneš neísť k svojmu otcovi, potom pôjdeš naspäť k Dursleyovcom.“ Uviedol narovinu Marty.

„NIE!“ povedal Severus, vyskočil na nohy, keď Harry klesol späť do jeho kresla. Nebol si viac istý, či by ho nohy udržali. „Nemôže sa tam vrátiť! Nemôžem mu určiť nového opatrovníka?“

„Ak vás Harry neuzná ako svojho otca, nemôžete s tým nič spraviť. Nemôžeme zmeniť opatrovníctvo kvôli jeho veku. Je príliš blízko k tomu, kedy bude považovaný za dospelého, aby sa súd zaoberal jednaním o vybavovaní nového opatrovníctva.“ Uviedol Marty smutne. „Prajem si, aby to bolo ináč, ale takto to funguje. AK bude Vernon oslobodený, Harry sa tam vráti po skončení štúdia a zostane tam až pokým nebude mať osemnáste narodeniny.“ Povedal konečne Marty.

Harry sťažka prehltol a zhlboka sa nadýchol. To čo povedal Marty rozrušilo jeho myseľ. „Môžem zmeniť svoj názor?“ povedal zrazu so strachom v hlase.

„Čo tým myslíš, Harry?“ spýtal sa Marty.

„Zmenil som názor. Chcem ísť so svojím otcom.“ Vysvetlil, panika sa nahromadila v jeho hrudi. Ja... Ja chcem ostať s ním. Urobím čokoľvek, čo povie. Budem dobrý, sľubujem! Chcem proste povedať, že chcem ísť s mojím ockom, prosím?“ prosil, jeho oči sa stávali divoké, pot sa objavil na jeho čele.

„Harry...“ začal Marty, ale Severus ho prerušil mávnutím ruky, keď sa naklonil pred Harryho.

„Harry.“ Povedal pokojne. „Pozri sa na mňa, synček. Poď. Dýchaj, Harry. Nosom, a je to. Pomaly vydychuj ústami.“ Upokojoval Severus chlapca až pokiaľ nebol pokojný. Marty bol vážne otrasený. Bol veľmi rozrušený, že spôsobil chlapcou reakciu. Severusa stál vedľa Harryho, trel jeho chrbát, keď sa obrátil tvárom k Martymu.

„Ako vidíte, môj syn má niekoľko problémov. Vážne pochybujem, že jeho umiestnenie naspäť do starostlivosti Dursleyovcov by mu nejako vôbec pomohlo.“ Zhodnotil trochu divoko Severus.

„Úprimne s vami súhlasím, Severus.“ Povedal Marty, keď znovu nadobudol svoj pokoj. „Ospravedlňujem sa, že som ťa rozrušil Harry. Sľubujem obom, že urobím čokoľvek, aby som ubezpečil Harryho, že sa to už znova nezopakuje!“

„Myslím, že by ste mali vedieť, že Harry má v súčasnosti terapiu.“ Informoval ho Severus. „Garantujem, že Dursleyovci nedokážu zabezpečiť včetko, čo bude potrebovať, mentálne alebo psychicky.“        

„Kto ho videl?“ spýtal sa Marty.

„Dr. Sonya Troyenová,“ odpovedal Severus a Marty si túto informáciu poznamenal dole.

Harry tam stále sedel, zamyslene pozeral. Jeho srdce prestalo rýchlo biť, ale stále sa cítil trochu nepokojne.

„Ocko?“ povedal potichu.

„Áno, Harry?“ povedal Severus.

„Môžeme ísť teraz domov?“ zašepkal Harry. Severus s otázkou pozdvihol obočie na Martyho. On iba prikývol.

„Iste, Harry.“ Povedal Severus, jemne chytil Harryho ruku. „Môžeme ísť teraz domov.“

Viedol Harryho priamo do Chrabromilskej veže a zastavil pred portrétom s dámou. Harry nič nepovedal, keď sa spýtala na heslo.

„Harry?“ povedal Severus. „Potrebujem heslo, aby si sa dostal do Chrabromilskej veže.“ Harryho neprítomný pohľad sa pomaly zameral na jeho otca. „Potrebujem to heslo, Harry.“ Zopakoval.

„Nie, ja chcem ísť domov.“ Povedal Harry. Severus bol zmätený.

„O čom hovoríš, Harry? Toto je Chrabromilská veža.“

„Nie.“ Zopakoval Harry. „Ja chcem ísť domov... s tebou.“

Severusove srdce sa zovrelo. Harryho oči prosili, jeho hlas bol slabý.

„Dobre, synček.“ Povedal, keď ho viedol do izieb v žalároch.

„Akonáhle tam boli, išiel do svojej súkromnej kúpeľne. Bola tu len kvôli Severusovej márnotratnosti. Hlboká vaňa mala vírivky a človek sa mohol ponoriť do jej uvoľnujúcich hlbín. Bolo to pre neho útočište po jeho stretnutí s Voldemortom. Naplnil vaňu teplou vodou, pridal niekoľko upokojujúcich byliniek. Išiel naspäť do obývacej izby po Harryho. Stál na tom istom mieste, kde ho nechal Severus.

„Poď so mnou, Harry.“ Poprosil ho zľahka.

„Dobre.“ Povedal Harry, keď automaticky nasledoval svojho otca.

Keď sa dostali do kúpeľne, Harry tam stál so zmäteným výrazom na tvári. Severus ho niekoľko minút sledoval, kým prehovoril.

„Harry, chcem, aby si sa vykúpal a uvoľnil sa.“ Prikázal. „Daj mi plášť a ja ho zavesím.“

„Nie.“ Povedal Harry, držal si plášť pri krku.

„Vynikajúce.  Toto bude ťažké.“ Pomyslel si pre seba Severus.

„Poď, Harry.“ Prosil. „Budeš sa cítiť lepšie, ak si dáš dobrý kúpeľ.“

Harryho stred záujmu sa pomaly sústredil na jeho otca. „Čo?“ povedal, konečne zaregistroval, čo hovoril Severus.

„Harry!“ povedal prudko Severus.

„Áno, pane?“ Harry pozorne vyštekol.

„Daj mi tvoj plášť, synček.“ Povedal trochu miernejšie. Harry si dal dole plášť a podal mu ho.

„Chystám sa odísť a zavesím ti to.“ Povedal mu Severus. „Ty sa vyzleč a choď do vane.“ Nariadil mu, ukázal na vodu. Harry prikývol.

Harry bol ponorený vo vani dovtedy kým sa vrátil. Keď sa Severus vrátil natiahol sa ponad neho a zapol vírivky, Harry sa prudko strhol.

„To je v poriadku, Harry.“ Povedal hneď Severus. „Len som zapol vírivky. Prepáč. Mal som ťa varovať.“

„D-Dobre.“ Preglgol Harry s panikou v hlase.

„Nikdy ti neublížim Harry.“ Zašepkal zľahka Severus. „Si so mnou úplne bezpečný.“

Harry sa opäť vo vani upokojil ako trysky robili bublinky. Severus spravil zaklínadlo a hudba zaliala miestnosť. Harry zatvoril oči a povzdychol si. Severus si vydýchol, keď ho videl úplne sa uvoľniť.

„Chystám sa rozpustiť tvoje vlasy, Harry.“ Varoval ho. „Je to v poriadku?“

„Hmm.“ Zamrmlal Harry, keď prikývol hlavou. Severus rýchlo rozpustil vlasy, prstami prešiel cez ne, aby rozmotal vlny.

„Tu, Harry.“ Povedal s fľašou šampónu vo svojej ruke. „Prečo si neumyješ vlasy? Pomôže ti to tiež sa uvoľniť.“

„Môžeš to urobiť?“ spýtal sa Harry s trochu ospalým hlasom.

Severus tam sedel zamrznutý na mieste, nebol si istý, či si Harry dokonca uvedomil, čo povedal. „Odváži sa pripustiť si, že sa môže v rámci rodičovských práv postarať o svoje dieťa?“ uvažoval. Bola to pravda, Harry bol skoro dospelý, ale emocionálne, bol pripravený o rodičovskú lásku. Rýchlo dospel k rozhodnutiu, súhlasil.

„Dobre, Harry, umyjem tvoje vlasy.“ Súhlasil, kľakol si k vani.

Harry sa ponoril pod vodu, aby si úplne namočil svoje dlhé čierne vlasy. Teraz boli rovnako dlhé ako riaditeľove, ale omnoho hustejšie. Severus nanášal šampón do jeho vlasov, uistil sa, aby naprieč masíroval Harryho kožu na hlave. Tá uvoľnujúca starostlivosť, spôsobila husiu kožu na Harryho rukách a hrudi a spôsobila hlboký trasúci povzdych od toho chlapca. Severus zmyl šampón a odstránil vodu s dlhých vlasov a nechal ich padnúť cez vaňu.

„Dobre Harry.“ Povedal. „Odpočívaj tu tak dlhlo ako chceš. Ja pôjdem spraviť niečo na jedenie.“

„To znie dobre.“ Povedal ospalo Harry.

Severus premýšľal o svojom synovi, keď automaticky pripravoval pre nich niečo na jedenie. Bez rozmýšľania pripravil chutný hrniec kuracej polievky, ktorý slabo vrel na sporáku. Usmieval sa pri spomienkach, ktoré to prinieslo. Jeho matka používala, aby bola lepšie kuraciu polievku a horúci chlieb, zvonka kôrnatý a vo vnútri mäkký a teplý. Potriasol hlavou, keď žasol, ako ľahko ho to napadlo.

Harryho nos ho prebral z jeho blížiaceho sa ospalého tranzu. Obliekol sa a učel si zamotané pramene jeho hustej hrivy. Keď vstúpil do kuchyne, Severus pozrel hore s úsmevom.

„Cítiš sa lepšie?“ spýtal sa.

„Oveľa.“ Povedal potichu Harry. „Ďakujem ti... že si tam bol.“ Dodal jemne.

„Som rád, že som tam bol, Harry.“ Povedal mu Severus. „Som rád, že si mi to dovolil.“

„Môžem to spraviť kedykoľvek budem chcieť?“ spýtal sa pokusne.

„Samozrejme.“ Uistil ho Severus. „Ak ti to pomáha uvoľniť sa, môžeš to robiť, tak často ako potrebuješ.“

„Bol som prekvapený, že som videl tú vaňu.“ Pripúšťal.

„Prečo?“ spýtal sa Severus.

„Nezdáš sa ako typ osoby, ktorá by si dožičila.“ Vysvetlil Harry.

„Ja som si nedožičil, Harry.“ Povedal Severus, keď položil pariacu misku polievky pred Harryho a tanier horúceho chleba. Keď začal Harry jesť, Severus mu vysvetlil, že vaňa tam bola z veľmi praktických dôvodov.

„Budem k tebe úprimný.“ Začal. „Pravdepodobne budeš rozrušený, keď ti toto poviem. Ale používam vaňu ako pomôcku na nápravu proti následkom stretnutia sa s Voldemortom.“

Harry ostro pozrel ma svojho otca predtým, než prehovoril, jeho myseľ strávila viac, než vyhlásil, čo to bolo.   

„Cruciatus.“ Povedal krátko.

„Áno.“ Pripúšťal Severus.

Harryho tvár bola naplnená náhlym hnevom. „Prečo musíš pokračovať v špehovaní?“ naliehal. „Prečo trváš na tom, že sa vystavíš nebezpečenstvu?“

„Harry, prosím, pokúsa sa to pochopiť. Som už vo vnútri. Som už dôveryhodný zástupca. Jeden z jeho najvyšších – popredných obľúbencov.“ Vysvetlil Severus. „Potrebujeme informácie, ktoré môžem získať, ak dúfame, že ho porazíme!“

„Chceš povedať, či stále dúfam, že ho porazím?“ povedal Harry, takmer potichu. „Budem to musieť urobiť, nie? Je to naozaj všetko na mne?“

Severus sa v duchu striasol pri predstave malého havranovlasého chlapca, sediaceho na príliš veľkej stoličke, obutého do topánok, ktoré mu nikdy poriadne nesedeli.

„Pokračujem v špehovaní pre nás, Harry.“ Opravil ho jednoducho. „Čím viac viem dovtedy, kým príde čas, tým väčšiu šancu budeme mať na zničenie toho bastarda.“ Dodal divoko. „Urobíme to spolu. Nikto sa nebude zahrávať so Snapom!“

Harry sa trochu usmial po poslednom vyhlásení a pustil sa znovu do svojho obeda s obnovenou chuťou.

„Vieš, že si niekedy želám byť niekde inde.“ Povedal zamyslene Harry. „Niekde nepoznaný a spokojný, kde o nás nikto nevie.“

„Och, áno.“ Súhlasil Severus. „Nič, čo by som bol ja alebo ty schopný urobiť.“

„Nebol by som si tak istý...“ utrúsil Harry s neprítomným pohľadom na tvári.

Po strávení ďalšej pokojnej noci v malej spálni oproti spálni jeho otca sa Harry prebudil pripravený na svoje prvé oficiálne sedenie so Sonyou. Ale najprv musel odprevadiť Juno. Po raňajkách definitívne odchádzala. Zatiaľ, čo boli v Londýne, Harry trval na tom, že zaobstará malý darček pre Juno. Severus súhlasil a Harry zamieril priamo ku klenotníkovi. Už vedel, čo chcel.

Juno bola prekvapená, keď jej Harry podával zabalenú malú jasnozelenú krabičku a kartu. Najprv otvorila kartu. Harry do vnútra zapísal úprimnú správu.

 

„Držali ste moje srdce

vo vašich rukách

Vyliečili ste moje rany

Pomohli ste mi postaviť sa

Dali ste mi silu,

keď som nemal žiadnu

Som rád, že ma milujete

ako syna.

 

Harry“

 

Junine oči sa zaliali slzami, keď otvorila malú krabičku a vytiahla malý zlatý prívesok v tvare srdca. V jeho strede sa nachádzal nádherný ligotavý rubín.

„To je môj mesačný kameň.“ Povedal jej.

„Ach Harry!“ vykríkla. „To je nádherné! Tak veľmi ti ďakujem!“ Hodila ruky okolo jeho krku a pevne ho objala.

 „Budete mi chýbať každý deň.“ Povedal jej, zľahka sa nadýchol.

„Ty mi tiež budeš chýbať, miláčik.“ Povedal mu, keď odstúpila a utrela si oči.

„Naozaj musíte odísť dnes?“ spýtal sa s náznakom zúfalstva vo svojom hlase.

„Áno, musím.“ Povedala. „Musím sa zastaviť doma a zajtra idem naspäť do práce.“

Harry prikývol a sledoval ako prišiel kôč, aby ju odviezol preč.

Severus bol predvídateľne pri tom všetkom ticho, iba sledoval tú výmenu medzi Juno a Harrym. Jeho maska bola pevne na mieste. Pomohol jej vyjsť do koča a zavrel za ňou dvere.

„Dovidenia, Sev.“ povedala potichu.

„Uvidíme sa čoskoro.“ Sľúbil a obrátil sa ku vchodu do školy. Ktokoľvek ich sledoval, nevidel nič čudné. Len Harry tam stál, až pokým nebol koč z dohľadu. Cítil, akoby časť z neho odišla preč s ňou.

Riaditeľ súhlasil, aby Sonya používala malú obývaciu izbu vedľa jeho úradu na jej terapeutické posedenia s Harrym a Severusom. Ponúkalo to pre nich viac súkromia. Harry a Sonya išli ticho hore pohyblivým schodiskom. Harry bol zamĺknutý, nesporne stratou Juno a Sonya ho nechala v jeho myšlienkach.

Obe sa nachádzali v okolí malej miestnosti. Bola komfortná s pohovkou a dvomi kreslami postavenými okolo kamenného kozuba. Dnes bolo vo veži teplo, takže nehorel žiadny oheň. Harry sedel nervózne na okraji jedného kresla. Sonya sa posadila oproti nemu. Pripravila si svoj pergamen a zapisovacie brko, zatiaľ čo na to Harry nervózne pozeral. Nemal dobré zážitky s brkami, ktoré mohli samé písať.

„Musím viesť záznamy z našeho posedenia, Harry.“ Vysvetlila Sonya, keď zaznamenala jeho ostražité vyjadrenie, zatiaľ čo sledoval to brko.

„To je v poriadku.“ Povedal. „Iba mám zlé skúsenosti s jedným z nich.“ Oznámil jej, ukazujúc prstom smerom k brku, ktoré zúrivo písalo všetko, čo povedalo.

„Spomínam si na tie nechutné články Harry.“ Pripúšťala „Chcem, aby si vedel, že neverím ani slovu, ktoré tá žena dala do tlače.“

Harry prikývol s miernym úsmevom, ktorý smeroval na ňu. „Ďakujem.“ Povedal.

Sonya sa rozhodla pristúpiť priamo k veci a povedala, „Videla som, ako si pred chvíľou odprevádzal Juno.“

Harryho tvár posmutnela. „Áno, bude mi chýbať.“

„Bola veľmi dôležitou súčasťou tvojho života. Je to veľmi pochopiteľné.“ Podotkla súcitne Sonya. „Ale tiež si na ňu nahnevaný, však?“

„Áno.“ Povedal kruto.

„Môžeš mi povedať prečo, Harry?“ spýtala sa potichu Sonya.

„Povedala, že ma miluje ako syna, ale opustila ma!“ povedal rozhnevane. „Rovnako ako moja mama a otec!“

„Áno, musela sa vrátiť k jej životu, Harry.“ Pripomínala mu jemne Sonya. „Viem, že to všetko veľmi zraní, ale musíš si uvedomiť, že bez ohľadu na to, aké prekážky dáva osud do tvojej cesty, musíš urobiť to, čo je najlepšie pre teba?“

„Takže pre ňu bolo najlepšie opustiť ma?“ kričal, hnev sa stále odrážal v jeho očiach.

„Mala prácu, miláčik.“ Začala Sonya.

„NEVOLAJTE – MA – TAKTO!“ kričal. „Nikto iný, iba Dr. A. ma takto môže volať!“ povedal vehementne.

„Ospravedlňujem sa, Harry.“ Ospravedlnila sa Sonya a čakala pokým sa utíši.

„Harry, vieš že Juno sa musela vrátiť k Svätému Mungovi. Exitujú ľudia, ktorí potrebujú jej starostlivosť. Ty si ju už viac nepotreboval.“ Podotkla mierne. „Ale stále budeš mať na ňu spojenie. Ste priatelia, Harry. Bude stále nablízku po zvyšok tvojho života.“

Harry sa posadil naspäť do kresla a porezal s úžasom do studeného kozuba. „Cítim sa, akoby odišla časť zo mňa. Ako veľký kus srdca.“ Pripúšťal smutne.

„Dopraj si čas, Harry.“ Utíšila ho Sonya. „Uvidíš, veci sa zlepšia hneď, keď si budeš istý Juniným priateľstvom. Cítiš sa zraniteľný a pokiaľ sa s ňou znovu stretneš, tento pocit tam bude.“ Vysvetlila. „Daj jej nejaký čas usporiadať si späť jej život a potom bude schopná pridať k nemu teba.“ Povedala mu jemne Sonya. Prikývol na pochopenie a sedeli niekoľko minút potichu predtým, než Sonya prehovorila.

„Je niečo iné o čom potrebuješ diskutovať Harry?“ spýtala sa.

„Nie, teraz nie.“ Pripúšťal. „Myslím, že som v určitom druhu väznenia.“

„Pochopiteľné.“ Uznala. „Dobre, potom je tu niečo, čo potrebujem s tebou prejednať.“

„Čo to je?“ spýtal sa.

„Chcem sa ti k niečomu priznať. Očakávala som úprimnosť od teba a je fér, aby som na revanš bola úprimná ja.“ Ako to povedala, vyhrnula si rukáv zakrývajúci jej ľavé predlaktie.

Keď Harry pozoroval Temné znamenie, vyskočil na nohy, čarodejnícky prútik vytiahnutý, pripravený ujsť.

„Harry!“ vykríkla Sonya. „Ja nie som Smrťožrút. Si v bezpečí! Odvrátila som sa od Temnoty mnoho rokov predtým.“

„Neverím vám.“ Uviedol vecne.

„Nemám ti to za zlé.“ Pripúšťala. „Ale tvoj otec a rovnako Juno áno. Ona je tá, ktorá mi pomohla uniknúť. Pomohla mi zistiť, že môžem byť šťastná bez Voldemortovej pomoci. Presvedčila ma, že by som nebola šťastná slúžením jemu. Zachránila ma práve tak isto, ako teba, Harry.“ Skončila.

Harry bol s ňou stále opatrný. „Áno, dobre, prepáčte mi, ak vám na to hneď neskočím a neuverím vaším slovám, dobre?“ povedal, pomaly mieril ku dverám, jeho čarodejnícky prútik neoblomne ukázal na jej hruď. „Musím už ísť!“ povedal, keď vykročil z miestnosti.

„Dobre, toto nebolo dobré.“ Povedala úprimne nahlas. „Mohlo to byť to najkratšie sedenie počas mojej kariéry.“

Harry šprintoval, nie, bežal priamo do sovej voliéry. Rýchlo načmáral správu pre juno. Obsahovala:

 

„Dr.  A,

 

Potrebujem vás hneď vidieť. Prosím Vás rýchlo príďte!

 

Harry“

 

Ešte sa nestihla doma ani usadiť a hnedožltá sova zaklopala na jej kuchynské okno. Pustila ju do vnútra, nakŕmila sovu sovími sušienkami a dala jej napiť vody skôr, ako prečítala správu. Nádherná sova sa usadila na operadlo kuchynskej stoličky. Očividne sa mala vrátiť tiež so správou.

Harryho správa ju prekvapila. Nebola preč ani štyri hodiny a potreboval, aby rýchlo prišla? Niečo sa stalo. Povedal sove, aby išla a hneď ju nasledovala. Po zatvorení okna sa premiestnila pred brány školy. Harry chodil vo vnútri hore dolu.

„Dr. A!“ utekal ku nej, úľava zaplavila jeho črty.

„Harry! Čo sa stalo, miláčik!“ spýtala sa s obavou vyjadrenou v jej tvári.

„Ona je Smrťožrút!“ vyzradil. „Sonya, Dr. Troyenová. Ukázala mi jej Znamenie!“

„Dobre miláčik.“ Povedala, položila ruky okolo neho. „Zhlboka sa nadýchni a pokús sa upokojiť.“ Upokojovala ho. „Poď so mnou, Harry. Chcem ti trochu povedať o Sonyi.“

Po hlbokom nadýchu a nervóznom olíznutí suchých pier, Harry jej dovolil viesť ho smerom k jeho miestu na druhom konci jazera.

„Ukázala mi svoje Znamenie na našom sedení.“ Oznámil jej, stále trochu lapal po dychu kvôli rozrušeniu.

„Počúvaj, Harry.“ Povedala potichu Juno. „Chcem, aby si vedel, že Sonya sa ti nechystá ublížiť. Stala sa Smrťožrútkou, keď mala šestnásť. Bola vždy nepokojná tínejdžerka, iba jedna z tých, ktorí mali problémy prispôsobiť sa všetkým zmenám, ktoré sa zrazu v tomto veku stanú. V pokušení moci a prijatie bolo pre ňu príliš silné, aby odolala. Smrťožrút, ktorý ju prehovoril bol priateľský, pekný a veľmi okúzľujúci. Ona sa dožadovala pozornosti. Ľahko ju prilákal. Samozrejme, akonáhle ju dostal, prestala byť pre neho atraktívna. Zostal len jej priateľom a to bolo všetko. V tú noc sa pre ňu všetko zrútilo, prišla za mnou. Nemali sme ešte osemnásť. Pomohla som jej sa cez to dostať. Išli sme do školy a pripravovali sa na naše kariéry. Pomaly sa stala to osobou, ktorou je dnes. Pracovala pre to veľmi ťažko, Harry. Dúfam, že to môžeš pochopiť a preniesť sa cez to. Môžeš jej dôverovať. Dovoľ jej, aby ti pomohla, Harry. Viem, že môže! Jej temnota nie je rovnaká ako tvoja, ale ona ti rozumie a chce ti pomôcť.“ Skončila jej príbeh Juno.

Harry bol dlho ticho, premýšľal o tom, čo mu povedala Juno. Konečne zašepkal. „Tak veľmi ma vystrašila Dr. A. Všetko, čo som si mohol myslieť bolo to, že ocko nebol v bezpečí, ja som nebol v bezpečí! Musel som proste utiecť. Chcel som ísť za ockom, ale ak klamala, mohol byť zranený a tak som sa držal od nej preč. To je dôvod, prečo som si vybral vás. Vedel som, že som vám mohol dôverovať, že by ste prišli.“

„Povedal som, že prídem Harry. Myslela som to vážne.“ Povedala jemne Juno. „Myslíš si, že by si rád vyriešil veci so Sonyou?“ spýtala sa.

„Áno. Mal by som.“ Pripúšťal váhavo.

„Budem s tebou.“ Povedala. „Bude to v poriadku, uvidíš.“ Usmievala sa.

Zamierili do Sonyiných izieb. Odpovedala po krátkej pauze. Bola prekvapená, keď videla Juno, ale jej pozornosť bola uprená na Harryho. Obozretne sa na ňu pozeral, ale usmiala sa a pozvala ich do vnútra.

„Som tu, aby som sa ospravedlnil, Sonya.“ Povedal hneď Harry.

„Nie je treba Harry.“ Uistila ho. „Mala som si uvedomiť, že ťa to vystraší a urobiť to ináč. Ja by som mala byť tá, čo by to mala ľutovať.“

„Som z toho stále trochu nervózny.“ Priznal sa. „Nemal som veľmi dobrých stretnutí so Smrťožrútmi.“

„Rozumiem ti a nemám ti to za zlé.“ Povedala potichu Sonya. „Ale pokús sa mi veriť, keď hovorím, že ťa nikdy nezraním alebo ťa neprezradím.“ Sľúbila.

„Platí to tiež pre môjho ocka?“ spýtal sa stále s nádychom strachu v jeho hlase.

„Dvojnásobne pre tvojho ocka Harry.“ Uistila ho. „Tvoj otec je veľmi odvážny muž, jeden z najodvážnejších, akého som kedy poznala a zaslúži si našu podporu. Dobrovoľne riskuje svoj život v boji, aby boli veci lepšie pre nás všetkých. Nikdy ho neprezradím.“

Harry prikývol, stále nervózny z celej tej veci. Ale ak jej verí Dr. A, tak on bude tiež.

„Harry, musím už teraz ísť.“ Povedal mu Juno. „Prídem a uvidíme sa v sobotu. Čo ty na to?“ spýtala sa.

„Chcel by som veľmi.“ Povedal s úsmevom, ktorý konečne rozžiaril jeho oči.

„Dovidenia, Sonya.“ Povedal Juno. „Veľa šťastia s obomi!“ vtipkovala.

„Ďakujem!“ smiala sa Sonya. „Našla by si si v sobotu pár minút na mňa tiež?“

„Iste. Môžem to zvládnuť.“ Smiala sa Juno. Objala Harryho a odišla do chodby, zatvorila za sebou dvere. Ako sa vydala na cestu von z hradu, uvidela Severusa prichádzajúceho z protismeru.

„Juno! Nečakal som, že Vás uvidím naspäť tak skoro.“ Pozdravil ju.

„Harry mal malú krízu, s ktorou potreboval pomôcť.“ Vysvetlila.

Vystrašenému Severusovi skĺzla maska. „Krízu? Čo sa stalo?“

„Dozvedel sa, že Sonya je bývalá Smrťožrútka.“ Uviedla.

„A?“ spýtal sa Severus.

„Nevzal to veľmi dobre.“ Povedala mu.

„Neviem si predstaviť, čo spravil. Nemal veľa šťastia pokiaľ išlo o nich. Ako sa má teraz?“ spýtal sa.

„Nechala som ho so Sonyou.“ Povedala. „Vyzeral v poriadku, možno trochu podráždený, ale povedala by som, že bude v poriadku.“

„Poslal pre vás?“ spýtal sa potichu Severus, keď vstúpili na školské pozemky.

„Áno, krátkym spanikáreným listom.“ Odpovedala rovnako potichu. „Nikdy som si neuvedomila, ako ma potreboval, ako mu na mne záleží, až pokým sa na mňa po prvý raz neobrátil.“

„Dobre, bola ste jediná, ktorej v tomto dôveroval. Ste Sonyina priateľka a ja sám som bývalý Smrťožrút, takže nie je ťažké zistiť, kde sa najprv obrátil. Som rád, že, že ste tam pre neho bola.“ Povedal Severus zľahka, keď  jeho psrty našli jej a skrútili sa okolo nich.

„Chcem, aby si vedel, čo mi povedal.“ Povedala jemne. „Povedal mi dôvod, prečo nevyhľadal najprv teba. Bál sa, že by si nebol v bezpečí, ak by to urobil. Myslel najprv na tvoju ochranu, Sev.“ prezradila.

„Môj úbohý synček. Dokážem si predstaviť, aký bol vyľakaný. Nemal veľa, ale jednu vec, ktorú mal viac ako nadostač je strach. Moje srdce sa láme pre neho.“ Povedal jej Severus.

„Dobre, povedala som ti to, Sev. Ja ho ľúbim. Budem mu vždy patriť. „Povedala som mu, že ho navštívim v sobotu. Myslís, že by si mi tiež mohol venovať nejaký čas?“ spýtala sa.

„Uvidím, čo môžem spraviť.“ Povedal sucho so zábleskom v jeho ebenových očiach. Zohol sa a rýchlo ju pobozkal na jej pery predtým, ako sa obrátil čelom naspäť ku škole.

Späť v Sonyinej izbe, Harry nervózne sedel v kresle. Chcel dokončiť ich sedenie, ale nevedel ako začať.

„Nikdy nebudeš schopný vytvoriť súvislú myšlienku, ak sa najprv neuvoľníš!“ doberala si ho Sonya.

„Prepáčte.“ Ošíval sa nervózne. „Celá táto situácia ma robí nervóznym a napätým!“

Sonya dostala nápad. „Harry, je tu niečo, čo by si rád robil, čo by ti pomohlo uvoľniť sa?“

Trochu sa nad tým zamyslel. Vedel, že tie trysky vo vani jeho otca naozaj pomohli a ten pocit otcových prstov na jeho hlave, keď umýval jeho vlasy bol príliš dobrý, ale žiaden z nich nebol praktický počas sedenia na terapii. Lietanie bolo vždy ohromným spôsobom, ako sa vybúriť, ale toto tiež nebolo riešenie. Potom si spomenul na hudbu. „Áno, to je perfektné!“ rozhodol.

„Naozaj sa teším z počúvania hudby!“ pripúšťal pokusne. „Môj ocko má nejakú hudbu, ktorá hrá v jeho izbe. Počúval som ju niekoľkokrát. Bolo to tak upokojujúce. Spomínam si, že plávala nado mnou a cítil som sa tak uvoľnene, dokonca pokojný.“ Povedal Harry, vzrušenie rástlo v jeho tvári.

„Prečo nejdeme násjť tvojho ocka, Harry?“ navrhla Sonya. „Nevidím dôvod, prečo by sme to nevyužili, mohlo by ti to pomocť tiež počas tvojich posedení.“ Harry súhlasil a vydali sa spolu hľadať Severusa. Povedal im ako spravil to zaklínadlo. Harry to vyskúšal a okamžite fungovalo a on sa široko usmial. Severus mal hodinu, tak navrhol, aby ostali takm a dokončili Harryho sedenie. Súhlasili a zvyšok sedenia išlo ako na bežiacom páse. Harry väčšinou hovoril o schôdzke s Martym Davicom a jeho obavách o možnosti, že bude musieť bývať znova u Dursleyovcov. Sonya mu povedala, že nemal dôvod trápiť sa. Bola by schopná zakročiť ako jeho doktorka a zabránila by mu ísť späť, ak by k tomu došlo.

„Takže nechcem, od teba, aby si sa kvôli tomu znepokojoval, Harry.“ Povedala mu Sonya. „Ak budem musieť, prevezmem tvoje opatrovanie na seba. Do pekla, ak budem musieť, umiestnim ťa u Svätého Munga, aby som ťa ochránila, až pokým by si nemal osemnásť!“ vyhlásila s drzým úškrnom na tvári.

Sedenie skončilo s oveľa ľahším tónom než začalo a Harry cítil obrovskú úľavu, že sa ho Dursleyovci nemohli viac dotknúť.

15.05.2009 21:54:46
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one