Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitola je už tradične pre: Tanandu, Deborah_Evelin_Snape, Soraki, Tereznik, diamand, Jikitu, Rikisu, Pegy, Alexiu, Teresse, Cissy, Hajmi50, Aninu, Alceu, Exu, Fenriho, Mirandu, Aveline, Jirka, Candy, Lily, Biggi, ft, :), Airiny, ostružinu, Nadin, KiVi, drahokam, Nicolasa Blacka, Sanasami, Adku, Gervaise, Gleti, Niku, Anfulku,

NEPREŠLO BETAREADOM!!!


Veci napredovali tak ako sa očakávalo pokiaľ išlo o proces, ktorý sa týkal Vernona Dursleyho. Neexistovali žiadne prekvapenia, keď začal prvý deň. Väčšinou to bolo len vyslovenie obvinení, vystúpenie obhajoby a vypočutie úvodných príhovorov od advokátov.

Prekvapivo mal Vernon čarodejníckeho advokáta. Neskôr sa dozvedeli, že nemohol dostať muklovského právnika, ktorý by vystupoval pred čarodejníckym súdom. Siri to považoval za nesmiernu satisfakciu. Bol to taký zvrhlý pocit radosti, vedomosť, že jeho strýko si mohol obstarať len „netvora“ na svoju obhajobu!

Druhý deň bol, ale oveľa odlišnejší. Tento deň by mohlo začať Severusove svedectvo. Siri sa zúfalo pokúšal upokojiť svoje nervy. Stále bol rozrušený svojou stratou kontroly predchádzajúci deň. Vedel, že dnešok bude desaťkrát horší.

Sadol si schúlený na kuchynskú stoličku, postrkoval vajíčka po svojom tanieri. Jeho žalúdok robil kotrmelce a očividne ho bolela hlava. Jeho tvár bola plná bolesti. Severus ho posediačky potichu sledoval, jeho vlastné raňajky ležali na jeho tanieri nedotknuté. Okolo jeho očí a úst sa vytvorili vrásky z obáv. Nepáčilo sa mu, čo videl. Siriho oči boli nevýrazné, jeho výraz utiahnutý. Jeho tvár mala k tomu zvláštne bledý výraz. Dokonca aj pre neho bol bledý. Jeho ruky sa trochu triasli, keď sa hral so svojou vidličkou s márnym pokusom niečo zjesť.

„Siri.“ Povedal potichu. Keď sa Siri stretol s jeho očami, pokračoval. „Bude to v poriadku.“ Chlapec prikývol, jeho uprený pohľad opäť stratil záujem. Toto nie je dobré. Pomyslel si severus, jeho vrásky sa prehĺbili. Opustil sediaceho Siriho a zamieril do svojej izby, zatvoril za sebou dvere. Zavolal krbom Juno. Jej tvár sa okamžite zjavila.

„Čo sa deje, Sev?“ spýtala sa hneď, ako uvidela jeho znepokojenú tvár.

„Siri.“ Povedal. „Nevyzerá príliš dobre.“

„Je chorý?“ spýtala sa s obavami v hlase.

„Nie.“ Odpovedal krátko Severus. „Je stuhnutý. Jeho nervy sú napäté, Juno. Obávam sa dneška. Po tom čo sa stalo včera a po jeho nedostatku moci nad sebou samým, neviem čo očakávať alebo čo urobiť.“

„Zisti, či by mohol niečo dostať, vieš, legálne.“ Vyzývala. „Zisti, čo by na to povedal pán Davis. Či môe dostať nejaký upokojujúci elixír, potom to sprav.“

Severus prikývol, ponuro sa usmieval. „Uvidíme sa o chvíľočku.“ Povedal.

„Samozrejme.“ Súhlasila Juno a tichým „PRÁSK“ bola preč.

Severus potom kontaktoval Martyho a potom, čo ho uistil, že „Áno“, že Siri môže dostať upokojujúci elixír, aby mu pomohol vyrovanať sa s tým.“ Severus zamieril do svojho laboratória a rýchlo jeden čerstvý uvaril.

„Siri.“ Povedal, keď sa vrátil do kuchyne, kde stále chlapec sedel. „Zober si toto synček. Pomôže ti to prekonať dnešok.“ Severus sledoval ako Siri pil elixír bez akéhokoľvek preukázateľného záujmu, ktorý by potvrdil, že počul, čo bolo povedané.

Krátko na to, prešli bezpečnostnou kontrolou a zaujali svoje miesta. Sonya a Juno sedele po Siriho oboch stranách. Severus sedel v galéria priamo nad ním. Predkláňal sa a so stisnutím na jeho ramene zašepkal, „Kryjem ti chrbát, Harry.“

Siri sa obrátil hore a položil svoju ruku na Severusovu a zašepkal, „Vďaka, profesor.“

Súd bol zvolaný a sudkyňa prehovorila.

„V poriadku, vidím, že všetci sme tu a pripravení. Dobre. Pán Davis, uveďte svojho prvého svedka.“

Marty sa postavil, poklepal Siriho rameno a oznámil, „Predvolávam profesora Severusa Snapa na miesto.“

Po hlbokom nádychu sa Severus postavil a kráčal k lavici svedkov, urobil svoj sľub a Marty začal.

„Pán Snape, aké je vaše povolanie?“

„V súčasnosti som zamestnaný ako profesor elixírov na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej.“ Odpovedal Severus.

„Koľko rokov zastávate túto pozíciu?“ spýtal sa Marty.

„Šestnásť rokov.“

„V skutočnosti ste Majster elixírov. Mám pravdu?“ zhodnotil Marty.

„Áno, pane. Mám diplom Majstra.“ potvrdil Severus.

„A tiež ste bývalý absolvent. Mám pravdu, však?“ povedal Marty.

„Áno.“

„Takže to je pravdivé povedať, že Rokfort bol váš domov zhruba dvadsaťpäť rokov?“ spýtal sa Marty.

„Áno.“ Odpovedal Severus, pomyslel si Dobre, Severus, ideme na to!“

Marty sa zastavil a prechádzal sa zamyslene pred Severusom. Pozrel na svojho svedka a nasledovalo „tiché spojenie myslí“. Obaja boli pripravení viesť to tam, kde si to žiadalo. Odkašľal si, oslovil Severusa.

„Profesor, kedy ste sa stali Smrťožrútom?“ ak mlčanie ohľušilo, vrava, ktorá nasledovala bola ešte silnejšia. Sudkyňa buchla svojím kladivkom, kričala na súd. Severus a Marty na seba vážne pozreli. Boli teraz spojení. Keď bol znovu obnovený poriadok, Severus odpovedal na otázku.

„Keď som mal šestnásť, prijal som Temné Znamenie.“

„Koľko rokov ste mali, keď ste začali pracovať ako špeh pre stranu Svetla?“ opýtal sa Marty.

„Takmer osemnásť.“ Odpovedal Severus.

„Počas tohto obdobia ste boli tiež študentom na Rokforte?“ spýtal sa Marty.

„Áno, pane.“ Odpovedal Severus.

„Takže ste sa stali špehom v sedemnástich rokoch?“ vyjasnil Marty. Chcel, aby sa tento fakt usadil v mysliach porotcov.

„Áno.“

„A vy pokračujete v tejto funkcii?“ spýtal sa Marty.

„Robil som to až doteraz.“ Odpovedal Severus s miernym úsmevom.

„Čo znamená?“ spýtal sa Marty, viedol Severusa k jeho vysvetleniu.

„Akonáhle bude toto oznámené v tlači,“ vysvetlil, pozrel sa na reportéra s miernym úsmevom, „nebudem už ďalej anonymný. Moje využitie ako špeha skončí.“

„Prečo sa vzdávate tejto očividne dôležitej misie?“ spýtal sa Marty.

„Budem potrebný inde.“ Odpovedal Severus.

„Kým?“ naliehal Marty, malá iskrička vzrušenia horela v jeho očia nad tým, čo spravia.

„Harrym Potterom.“ Odpovedal Severus. Šum prešiel izbov. Siriho oči sa po prvýkrát zdvihli od stola pred ním.

Merlin Fletcher sa postavil a namietal. „Nechápem, čo má táto časť výsluchu čo robiť s týmto prípadom.“ Argumentoval.

„Pán Davis, môžem veriť, že toto opodstatnenie bude čoskoro odhalené?“ spýtala sa sudkyňa Pryceová.

„Áno, vaša ctihodnosť.“ Uistil ju Marty.

„Veľmi dobre. Námietka sa zamieta. Pokračujte.“ Nariadila.

„Hovoríte, že Harry Potter bude potrebovať vaše služby inde. Na aký účel?“ pokračoval Marty.

„Budem po jeho boku v boji na porazenie Voldemorta.“ Vysvetlil Severus uprostred povzdychov hrôzy, keď povedal jeho meno. Jeho tvár sa naplnila pohŕdaním po nezmyselnom šume.

„Chápem.“ Povedal Marty a prikývol Severusovi kvôli pokračovaniu.

„Harry a ja vstúpime do intenzívneho výcviku, hneď ako bude tento proces ukončený. Absolvujeme Základný auroroský výcvik a taktiež budeme študovať pokročilý spôsob boja.“ Vysvetlil Severus.

„Prečo sa vzdávate svojho života, keď viete, čo príde, ak sa k nemu v tomto boji pripojíte?“ spýtal sa Marty.

Severus sa pozrel na Siriho, ktorý na neho zámerne pozeral. Severusov uprený pohľad sa vrátil na Martyho. Potichu si obaja navzájom prikývli. Zhlboka sa nadýchol a pomaly vydýchol, potom prehovoril... „pretože je môj syn.“

Izba vybuchla šokovanými hlasmi. Galéria svedkov, porotcovia, všetci bol ohromení týmto odhalením. Sudkyňa sama ohromená, zúrivo búchala svojím kladivkom a pokúšala sa obnoviť poriadok. Siri a Severus zdieľali šelmovské úsmevy, ktoré boli pozoruhodne identické. Siriho oči žiarili potešeným ohňom. Reportérka Denného proroka vyletel z miestnosti. Potrebovala sa uistiť, že mala prednostnú rezerváciu na prvej strane novín. Tento príbeh ukazoval, že bude veľký. „Chlapec-Ktorý-Prežil je synom Smrťožrúta!“

Marty podišiel k Severusovi a naklonil sa k súkromnému rozhovoru.

„Dúfam, že viete, čo robíte, profesor.“ Zamrmlal.

„Marty, som chorý zo života, ktorý som viedol. Mám naspäť svojho syna. Máme spolu prácu. Bojoval tento boj príliš dlho sám, prinajmenšom v jeho mysli.“ Vysvetlil Severus.

„Teraz bude vedieť, že má po svojom boku v tomto boji mňa.“

„Prajem vám obidvom veľa šťastia.“ Povedal Marty.

Po tom, čo bol znovu trochu obnovený poriadok, sudkyňa nariadila desaťminútovú prestávku. Siri utekal k Severusovi a krátko ho objal.

„Siri, vieš, že sme od tejto chvíle obaja vonku v nebezpečenstve, však?“ povedal mu Severus.

„Áno, pane.“ Uznal Siri.

„Takže rozumieš.“ Pripomínal mu Severus. „Vieš kam bude moje svedectvo smerovať ďalej, však?“

„Myslím, že áno.“ Odpovedal Siri. „Budeš rozprávať o tebe a o Lily a ako som skončil s „nimi“, však?“

„Áno, budem. Budeš v poriadku alebo by si chcel ďalšiu dávku Upokojujúceho elixíru?“ spýtal sa potichu Severus.

„Budem v poriadku. Počul som celý príbeh, takže by som mohol byť v poriadku.“ Povedal mu Siri.

„Potom v poriadku.“ Povedal Severus. „Poďme na to.“ Vrátil sa do lavice svedkov.

Krátko po znovuzvolaní súdu, každý sedel na mieste, aby počul čo bude nasledovať.

Marty sa znovu postavil pred Severusa.

„Profesor, poznám príbeh, ako ste mi už povedali, ale títo dobrí ľudia zhromaždení tu sú zvedaví ako k tomu všetkému došlo. Odstúpim teraz a dovolím vám povedať príbeh vašimi vlastnými slovami, bez prerušenia.“ Vysvetlil Marty, pozrel na sudkyňu a Merlina Fletchera.

Severus prikývol a začal. „Ako som povedal predtým, bol som stále študent, keď som prijal Temné Znamenie. Všetka moja aktivita „vo voľnom čase“ sa odzrkadlila na mojej práci v škole. Riaditeľ tým bol znepokojený a pridelil mi spolužiaka ako súkromného učiteľa. Týmto spolužiakom bola Lily Evansová. Spôsobil som jej ťažké obdobie, môj život bol Slizolin, jej Chrabromil. Fakulty celé roky súperili. Bez ohľadu na to, aké problémy jej to spôsobilo, zostala vytrvalá. Netrvalo to veľmi dlho a ja som sa tešil z našich posedení. Stali sme sa priateľmi. Našiel som sa v spoločnosti chrabromilských študentov viac než mojich spolužiakov zo Slizolinu. Voldemort povzbudzoval moje spojenie s nimi. Cítil, že by mu to prinieslo výhodu. Ako moje priateľstvo s týmito novými priateľmi rástlo, moje priority sa posunuli. Lily a ja sme sa zaľúbili. James Potter, Sirius Black, Remus Lupin a Peter Pettigrew sa stali najbližšími priateľmi, ktorých som mal. Dovtedy, pokým som ukončil Rokfort, vkĺzol som do kože špeha.“

„Z tohto dôvodu som ďalej žil dvojaký život. Voldemort získaval moc. Pozoroval som ako ovládal Smrťožrútov. Použil ich milovaných, aby ich udržal pod kontrolou. Ako som ho spoznával moje obavy o Lily a mojich priateľov rástli. Zveril som sa Jamesovi Potterovi a on ponúkol riešenie. Boli by sme sa hádali a ja by som pretrhol všetky kontakty s nimi, ktoré by sa vyskytli.

Zastavil sa a požiadal o nápoj. Marty mu ho poskytol v krčahu vody a pohárom, ktorý Severus položil vedľa seba. Po výbornom nápoji pokračoval.

„V bezpečí školy sme sa Lily a ja na jar roku 1980 vzali. Pre zvyšok sveta, James a Lily boli v manželskom zväzku o dva týždne neskôr. Žili verejný život v Godrikovej úžine. Lily a ja sme zdieľali súkromný život v Rokforte. Za menej ako rok sa narodil Siri.“ Prikývol smerom k svojmu synovi.

Marty prehodil, „Naznačujete, že „Siri“ je v skutočnosti, Harry Potter?“

„Nie, naznačujem, že Harry Potter je Sirius James Snape.“ Objasnil Severus.

„Rozumiem.“ Usmieval sa Marty. „Pokračujte vo svojom príbehu, profesor.“

„Bolo to krátko po tom, čo sa Siri narodil, keď začala hrôza. Voldemort nás všetkých spolu zhromaždil. Mal pre nás naliehavú prácu, na ktorú sme sa mali sústrediť. Dozvedel sa, že sa narodil Jamesovi Potterovi syn. Chlapcovi nebolo dovolené žiť. Proroctvo bolo splnené. Chlapec predurčoval jeho pád. Musí byť zničený.“ Severus sa posunul vo svojom kresle. „Bol som vystrašený. Stretnutie sa nemohol skončiť dosť rýchlo. Hovoril o mojom synovi“ Musel som sa k nim dostať!“

„Stretol som sa tajne s Jamesom, Siriusom Blackom a Remusom Lupinom. James a Lily prešli pod Fideliovo zaklínadlo. Sirius Black mal byť ich Strážcom tajomstva. Sirius si nebol istý ohľadne jeho schopností udržať tajomstvo, ak by bol predvedený pred Voldemorta. Bez toho, aby sme my ostatní o tom vedeli, on a James použili namiesto toho Petra Pettigrewa ako „Strážcu“. Boli si istí, že to bude fungovať. Nikdy nepovedali Petrovi, že naše hádky boli lesť. Veril príbehu, ktorý vytvoril James. On nebol nikdy silná osobnosť. Neboli sme informovaní, že bol v skutočnosti špehom pre Voldemorta a že bežal priamo k nemu a podal mu „Potterovcov“ na striebornom podnose.“

Voldemortovým plánom bolo, že všetci Smrťožrúti vyrazia do Godrikovej Úžľabin. On, on sám sa vydal zničiť priamo Potterovcov. Bol šialený. Vzduch vibroval jeho vzrušením. Bol som súčasťou skupiny okolo sto Smrťožrútov. Mali sme nariadené spôsobiť zmätok. Hneď ako sme tam prišli, pokúšal som sa oddelením od skupiny nasledovať Voldemorta a zastaviť ho. Predtým, než som sa mohol dostať ďalej, bol som zajatý Aurormi a odvedený do Azkabanu, kde som čakal na môj proces. Pokúšal som sa ich prinútiť počúvať, pochopiť im, prečo Voldemort vedel, kde boli, ale neverili mi.“

„Profesor Dumbledore mal dovolené navštíviť ma v Azkabane. Povedal mi, že moja manželka a môj najlepší priateľ boli mŕtvi, ale že z nejakého zvláštneho dôvodu, môj syn prežil a Voldemort zmizol. Uistil ma, že Siri bol v bezpečí s Lilyinou sestrou. Bol som si istý, že mu poskytovala láskyplný a stabilný domov.“

„Profesor Dumbledore svedčil v mojom procese. Čoskoro som bol prepustený a on ma vzal pod svoje krídla. Pomohol mi postaviť sa na nohy. Rozhodol som sa nechať Siriho s Dursleyovcami. Nebol som v pozícii, aby som sa postaral o dieťa. Vrátil som sa k učeniu a stal som sa diplomovaným Majstrom elixírov. Profesor Dumbledore mi dal prácu. Zostával som „Smrťožrútom“ a oznamoval som Dumbledorovi, čo som mohol. S Voldemortovým zmiznutím, ale nebolo príliš veľa na hlásenie, ale čakal som a sledoval som pre Svetlo.“

Marty znova zakročil. „Prečo ste sa v tomto bode nepriznali k svojmu synovi? Situácia bola pokojná, vy ste mali stabilný domov.“

Ako chcel Severus odpovedať, sudkyňa Pryceová ho prerušila.

„Prepáčte mi profesor. Je neskoro. Predtým než prednesieme túto poslednú otázku, prečo si nespravíme prestávku na obed? Budeme pokračovať o druhej hodine.“ Buchla svojim kladivkom a Severus sa postavil k synovi.

„Si v poriadku, Siri?“ spýtal sa.

„Áno, som v poriadku. Ako sa držíš? Spýtal sa potichu Siri.

„V skutočnosti sa cítim dosť dobre, keď je to všetko vonku na verejnosti.“ Priznal sa Severus. „Čím viac ľudí vie pravdu, tým sa cítim lepšie.“ Siri prikývol, keď sledoval, že Vernon odišiel sprevádzaný svojím právnikom. Nepozeral sa ich smerom, keď kráčal preč a Siri vypustil výdych, o ktorom nevedel, že držal.

„Si hladný?“ spýtal sa Severus.

„Vyhladovaný.“ Odpovedal Siri. „Poďme niekde nájsť tiché miesto na jedenie.“

„Ja viem o tom mieste!“ zvolala Juno.

„Veďte nás!“ uškrnul sa Siri. O niekoľko chvíľ neskôr, otvorila dvere na svojom byte a všetci štyria vstúpili dnu.

Sonya a Juno zamierili do kuchyne pripraviť obrovský šalát a sendviče s kuracím šalátom s veľkými pohármi limonády na zapitie.

Siri stál uprostred obývacej izby, jeho ústa boli otvorené v bázni pred masívnym kozubom a knižnicou plnej kníh. Severus stál obďaleč stranou, sledoval jeho reakciu so zmäteným výrazom na jeho tvári.

„Wow!“ zašepkal Siri.

„Pôsobivé, však?“ povedal Severus.

„Súhlasím!“ pripúšťal Siri, keď postúpil ku knižnici. Prstami prechádzal po chrbtoch kníh, rovnako úctivo ako jeho otec. „Tieto sú úžasné! Sú viazané v pravej koži! Tieto sú kompletné zbierky!“ Divil sa, keď jeho oči prehľadávali tituly od vrchu až dole.

„Dozvedela som sa, že ťa tvoj otec ihneď zoznámil s mojimi priateľmi!“ smiala sa Juno.

„Toto je fantastické!“ povedal Siri, stále obdivoval jej zbierky. „Mohol by som si niečo z toho prečítať,“ spýtal sa.

„Môžeš si ich prečítať všetky, ak si praješ.“ Povedala mu Juno. „Obed je pripravený. Poďte a jedzte.“

„Môžete mi povedať, kde je kúpeľňa?“ spýtal sa Siri. „Naozaj už musím ísť!“

„Iste, miláčik.“ Povedala Juno a ukázala mu smer. Potom, čo bol mimo dosluchu povedala, „Čo si myslíš? Drží sa?“

„Myslím si, že áno.“ Premýšľal Severus. „Ale najhoršie z toho ešte len príde. Nie som si istý, čo očakávať, keď bude počuť každý detail z noci, keď som ho zobral od Dursleyovcov. Marty chce, aby bol spomenutý každý detail.“ Uviedol s ustaraným výrazom v jeho tvári.

„Čo sa deje?“ povedal Siri, keď prišiel ku stolu a videl výraz na tvári jeho otca.

„Nič nad čím by si sa mal znepokojovať, Siri.“ Uistil ho Severus.

Sonya nahlas prehovorila. „Nie, Severus. Odpovedz mu. Žiadne tajomstvá, pamätáš?“

Severus prikývol. „Mám veľké obavy o tom, ako zvládneš zvyšok môjho svedectva. Čoskoro sa vrátime späť, budem rozprávať o noci, keď som ťa zobral preč. Marty chce, aby som povedal toľko podrobností na koľko si môžem spomenúť. Obávam sa, čo to s tebou urobí, ak si to všetko vypočuješ.“ Priznal sa. Sonya prikývla a chlácholivo ho poklepala po ramene.

Siri sedel potichu niekoľko minút, premýšľal o tom, čo povedal jeho otec. „Dobre,“ konečne prehovoril. „Zoberiem si ešte trochu upokojujúceho elixíru. To by malo pomôcť. Sonya a Dr. A môžu byť so mnou, takže môžu pomôcť. Takto zvládnem čokoľvek, čo by sa mohlo stať. Pokúsim sa naozaj tvrdo udržať svoju kontrolu.“ Sľúbil.

„Snaž sa najlepšie ako vieš, synček.“ Povedal Severus, položil svoju ruku na jeho rameno. „Prejdeme cez to, bez ohľadu na to ako.“

Po obede si Siri vybral niekoľko kníh z Juniných políc, zobral si svoj elixír a klesol do kresla, aby odpočíval. Traja dospelí hovorili potichu a on vkĺzol do zabudnutia. Severus ho opatrne zobudil, keď bol čas ísť. Naťahoval sa až pokým nezapraskali jeho kosti a usmieval sa. „Och! To bolo dobré!“ usmieval sa šťastne.

„Tento súd teraz zasadá. Predsedá ctihodná sudkyňa Gwendolyn Pryceová.“ Zvolal súdny zriadenec a omažite bol znovu obnovený poriadok. Severus zaujal svoje miesto na lavici svedkov, zaznamel, že tam bol čerstvý krčah ľadovej vody. Pozrel sa na sudkyňu Pryceovú a ona sa na neho usmievala s pochopením v očiach. Vďačne jej prikývol, bol si istý, že ona bola zodpovedná za zdvorilostné gesto.

„Prosím vás pokračujte kde sme skončili, a ja vám stále pripomínam, profesor, že ste stále pod prísahou.“ Uviedla. Marty dal pokyn súdnej zapisovateľke a ona opäť prečítala jeho poslednú otázku.

„Prečo ste sa v tomto bode nepriznali k svojmu synovi? Situácia bola pokojná, vy ste mali stabilný domov.“

Severus sa zhlboka nadýchol a pustil sa do toho. „Myslel som si, že som spravil to najlepšie pre Siriho. Bol s rodinou. Mal vlastný domov. Bol som presvedčený, že ho Lilyina sestra ľúbila a poriadne ho vychovávala. Vedel som, že by mohol prísť do Rokfortu, keď bude mať jedenásť, aby začal svoju výučbu. Roky ubiehali, ja som sa zmenil. Neviem, či som začal veriť všetkým klamstvám, ktoré sme vymysleli alebo čo. Nie som pyšný na naháňajúcu hrôzu, nechutnú ba... er... osobu, ktorou som sa stal. Vedel som, že som musel byť opatrný. Niektorí z mojich študentov boli deti Smrťožrútov. Nemohol som si dovoliť, prezradenie môjho krytia. Veľmi som si vedomil, že som si dokonca nemohol vytvoriť priateľstvo so svojím synom. Nemal som na výber. Aby som nás udržal i naďalej v bezpečí, musel som dosiahnuť, aby ma nenávidel. Musel som ho odmietnuť. Profesor Dumbledore chcel, aby som všetko Sirimu povedal hneď, ako prišiel do školy. Ja som to odkladal s myšlienkou, že Siri bol príliš mladý na to, aby to všetko zvládol. Počas šiestich rokov som to dokázal odkladať a posúvať ďalej a ďalej preč. Vystaval som hore svoje múry, moja maska bola na mieste. Bol som pevne posadený do reality, ktorou by som sa mohol zaoberať. Dovtedy, Siri a všetko čo predstavoval bolo ohrozenie tej reality.“ Skončil Severus, premýšľal, „To je ono. Drž sa Siri.“ Zobral si nápoj, pozrel na svojho syna, ktorý na neho upieral pohľad a usmieval sa. Prikývol mu, pokúšal sa ticho oznámiť, že by sa chlapec mal pripraviť. Severus presunul svoj uprený pohľad na Martyho, ktorý sa pýtal na hlavnú plánovanú otázku.

„Čo zmenilo váš názor, profesor Snape?“ spýtal sa.

„Pohľad na môjho zlomeného a dotlčeného syna.“ Vyhlásil potichu Severus. Mohli by ste počuť padnúť špendlík. Zdalo sa akoby v tom momente ako bolo povedané posledné slovo nedýchala ani živá duša.

„Rozumiem.“ Povedal potichu Marty. „profesor, mohli by ste nám prosím opísať, vlastnými slovami, udalosti z augusta minulého roka?“

„Áno, pane.“ Odpovedal Severus. „Predtým ako začal sa opäť napil, využil príležitosť pozorovať Siriho. Vydýchol si, keď videl jeho podporný systém, Sonya a Juno boli v „plnej pohotovosti“. Obe držali ruky pevne pod stolom.

Po hlbokom nádychu začal. „Tretieho augusta minulý rok, bol som vo svojom laboratóriu, robil som zoznam zásob potrebných na prípravu školského roka. Riaditeľ ma vyznal, aby som okamžite prišiel do jeho kancelárie. Keď som prišiel, podával mi list, ktorý dostal od Ronalda Weasleyho, študenta zo školy. V jeho liste, vyjadroval obavy o zdravie svojho spolužiaka.“

„Harryho Pottera.“ Prehodil Marty.

„Áno.“ Potvrdil Severus.

„Poďme ďalej.“ Nariadil Marty.

„Profesor Dumbledore ma požiadal, aby som vyšetril situáciu v dome Dursleyovcov.“ Povedal Severus.

„Profesor, vidíte pána Dursleyho v tejto miestnosti?“ spýtal sa Marty.

„Áno. On je obžalovaný.“ Povedal Severus ukazujúc na Vernona so zábleskom hnevu vo svojich ónyxových očiach.

„Dajte do záznamu, že profesor Snape správne identifikoval Vernona Dursleyho. Prosím vás pokračujte, profesor.“ Oznámil Marty.

„Okamžite som odišiel skontrolovať svojho syna. Jediný riadok z listu horel v mojej mysli; „Vieme, že nie je spravidla dobre vychovávaný, ale mám v tomto veľmi zlý pocit“.“ Severus krátko zatvoril svoje oči, keď jeho spomienky zaplavili jeho myseľ.

„Som si istý, že pri mojom náhlení nájsť môjho syna som mal desivý pohľad. Vrútil som sa do domu Dursleyovcov hneď ako Vernon otvoril dvere. Samozrejme požadoval, aby som opustil jeho dom. Ktokoľvek mohol. Spýtal som sa ho, kde bol „Harry“. Informoval ma, že bol vo svojej izbe, ukazoval na poschodie. Ako som tam vykročil, povedal, „Dostal len to, čo si zaslúžil, netvor!“ Spýtal som sa, čo tým myslel a povedal, že Harry „vždy spôsoboval problémy, robil výstredné veci.“

„Zmienil sa o ničom obzvlášť?“ spýtal sa Marty.

„Nie.“ Povedal krátko Severus. Marty prikývol.

„Pokračujte.“

„Išiel som na poschodie. Zvolal som dole, „ktorá izba?“, ale poznal som skoro, keď som videl pevne zamknuté dvere, ktorá izba bola jeho. Použil som svoj čarodejnícky prútik, aby som odomkol dvere. Bola tam tma ako v rohu. Okno bolo zadebnené. Môj nos zachytil pach krvi. Zasvietil som svoj čarodejnícky prútik, aby som lepšie videl.“ Severus znova zatvoril svoje oči kvôli spomienkam. Siri sa teraz chvel a kolísal sám seba, stratený vo svojich vlastných spomienkach. Juno a Sonya teraz sedeli s rukami okolo neho.

„Pokračujte, profesor. Čo ste objavili?“ vyzýval Marty.

„Siri... er... dobre, odteraz budem používať jeho skutočné meno.“ Vysvetlil Severus. „Siri bol stočený do malého klbka v jednom rohu malej detskej postieľky, ktorá bola jeho posteľou. Volal som jeho meno, ale nedostal som žiadnu odpoveď; žiadny pohyb, žiadny zvuk. Najprv, myslel som si, že bol... že by mohol byť.“ Nemohol dokončiť vetu.

„Máte čas, profesor.“ Povedal jemne Marty. Severus prikývol, opäť sa napil a začal znovu.

„Rozhodol som sa použiť viac rozkazovačný hlas, jeden, ktorý mohol rozpoznať a poznal by svojho profesora. Kričal som, „POTTER!“ (Siri vyskočil). Mykol sa pri tom zvuku, takže som vedel, že bol nažive, ale stále ma nepoznával. Položil som svoju ruku na jeho rameno, aby som ho otočil tvárou k sebe, ale nedostal som šancu. Hneď ako som sa ho dotkol, vyskočil hore a skryl sa do rohu v čele detskej postieľky. Obranne držal ruky hore. Hovoril veci ako „Ja som to nepovedal.“ a „Ja som nič nehovoril, prisahám!“ Bol vyľakaný. Prosil, aby nebol viac bitý. Hovoril, „Prosím, viac nie. Nebite ma viac. Neurobil som to!“ Nebol tak celkom informovaný, že som tam bol. Prosil, „Prosím vás prestaňte... prestaňte... prosím.“ Plakal a triasol sa.“

„Potreboval som viac svetla v izbe. Môj čarodejnícky prútik nebol dostatočný. Zasvietil som nočnú lampu a bol som zdesený tým, čo som videl...“

Severus sa zastavil, keď pohľadom zachytil Siriho. Neveriacky prekvapene pozeral. Siri sa vznášal z miesta nad miesto nad stolom pred ním! Sonya a Juno ho pustili, vznášal sa mimo ich dosah.

„Vyhláste prestávku!“ Severus kričal na Martyho. On sa obrátil sa sudkyňu. Okamžite vyhlásila prestávku, ale nikto sa nepohol. Severus sa hnal k svojmu synovi.

„Poď, Siri. Poď dole, synček.“ Prosil potichu Severus. „Siri? Poď sem dole ku mne.“

Sonya zľahka hovorila. „Siri? Poď dolu. To je Sonya, Siri, poď teraz.“ Prosila zľahka. „Nechceš ostať tam hore, poď dolu.“

Siri sa teraz prevalil na svoje brucho do tajomnej pozície „Vznášajúceho sa mŕtveho muža“. Jeho oči boli zatvorené. Juno sa natiahla hore a dotkla sa zo svojej pozície jeho ruky, stála na stoličke. Nehýbal sa. Zobrala jemne jeho ruku a jemne ju potiahla, po celú dobu s ním hovorila. Severus bol pripravený, pripravený zachytiť ho, ak by padal.

Juno sa dotkla Siriho tváre. „Poď miláčik. Nechceš byť tu hore, však? Pozri sa na mňa Siri. Poď, otvor svoje oči. Siri? Prosím, poď dole.“ Zrazu, Juno sa rozhodla vyskúšať niečo zúfalé, aby mu pomohla. „Poď miláčik. Otvor svoje oči, Siri, to je mama. Poď sem kvôli mne.“ Povedala zľahka.

Siriho oči sa okamžite otvorili. Vypustil malý výkrik prekvapenia, keď padol zo strednej výšky. Severus tam bol rovnako ako Ron. Chytili ho uprostred pádu.

„Ach Merlin, Siri! Si v poriadku?“ Spýtal sa ho Severus, keď ho pevne objal.

„Áno, som v poriadku.“ Zamrmlal Siri, zahanbený tým, čo sa práve stalo.

„Pán Po... er... Snape, ste si istý, že budete v poriadku?“ spýtala sa sudkyňa Pryceová.

„Áno, madam.“ Odpovedal Siri. „Budem v poriadku, ďakujem vám.“

„Toto môže byť vážny dôvod pre vás mladý muž, ale ja vyčistím túti súdnu sieň na pätnásť minút. Potrebujem prestávku po tej srdce zastavujúcej scéne!“ oznámila, opustila tak svoje kreslo, viditeľne otrasená.

„Kde je Sonya?“ zašepkal Siri, rozhliadol sa okolo.

„Som tu, Siri.“ Povedala, položila ruku na jeho rameno. „Tu je tvoj čarodejnícky prútik. Pokračuj a použi svoju hudbu.“ Nariadila. Siri mávol svojím čarodejníckym prútikom a hudba zaplavila miestnosť. Hojdal sa v rytme hudby. Jeho oči boli zatvorené; svoje ruky ovinul pevne okolo seba. Juno bola vedľa neho. Natiahla sa a pohladila jeho vlasy. Okamžite ju chytil okolo pása a schoval si svoju tvár na jej hrudi. Sklonila svoju hlavu, šepkala náklonnosti a hladila jeho vlasy. Zhlboka sa nadýchol a vypustil trasúci povzdych, odtiahol sa preč. Jeho tvár bola nevýrazná a zblednutá.

„Budeš teraz v poriadku, Siri?“ spýtala sa Sonya.

„Myslím si, že áno. Pomáha to, že sedíte blízko pri mne.“ Pripúšťal.

Keď sa sudkyňa vrátila, vyzerala trochu pokojnejšia. Bol zjednaný poriadok. Siri švihol svojím zápästím a hudba sa zastavila.

Sudkyňa vidiaca manéver bola zase otrasená. Pán Snape a jeho mágia bez čarodejníckeho prútika ju robila v skutočnosti skôr nervóznou.

Marty videl jej znepokojený pohľad a urobil si poznámku, že si o tom bude musieť neskôr podiskutovať so Severusom a Siriusom. Mohlo by byť najlepšie, ak by sa nateraz zdržal preukazovania svojej moci.

„V poriadku. Dúfam, že je každý pripravený pokračovať?“ Sudkyňa sa zastavila v prípade, že by tam bol problém. „Dobre. Profesor Snape, prosím pokračujte tam, kde ste prestali. Skončíme dnes vaším svedectvom, bez ohľadu na to, ako neskoro to bude. Nechcem ešte ďalej rozrušovať vašeho syna.“

„Ďakujem vám, vaša ctihodnosť.“ Povedal Severus, prinútil sám seba pokračovať. „Ako som povedal, zasvietil som lampu, aby bolo v izbe viac svetla. Bol som zdesený pohľadom pred sebou. Siri bol pokrytý rezmi, odreninami a krvou. Jeho oblečenie bolo pre neho príliš veľké a úplné handry. Jeho vlasy boli špinavé a zlepené krvou, niektoré z toho staré a suché, stále veľmi čerstvé a jesno červené. Pamätám si, že tam všade bola krv. Na posteli, stenách, podlahe. Spozoroval som čiastočne usušenú kaluž blízko mojich nôh a veľká vlhká kaluž bola priamo na mieste, kde práve oddychoval Siri. Takže som vedel, že prinajmenšom jedno vážne zranenie, ktoré mal bolo skoro nové. Nevedel som aký bol jeho skutočný rozsah zranení. Nebol ničím iným než kožou napnutou na kostiach, príliš chudý na sedemnásťročného chlapca.

„Pokúšal som na ho prinútiť pozrieť na mňa a povedať mi, čo sa stalo. Hneď ako som sa ho dotkol, začal ma biť a tlačil ma preč, po celú dobu sa pokúšal tlačiť ďalej do rohu.“

„Nevedel som, čo robiť, takže som ho len držal a hovoril s ním, pokúšal som sa ho upokojiť. Presviedčal som ho, že verím v jeho nevinu a že bol v bezpečí; že ho zoberiem so sebou.“

„Pomaly sa na mňa zmätene zameral a spýtal sa, čo som tam robil. Povedal som, „Beriem ťa odtiaľto preč, Harry. Ak mám nejaký spôsob, nikdy sa sem nevrátiš.“

„On povedal, „Ach to je pekné“ a odpadol. Uložil som ho tak pohodlne, ako som len mohol. Spozoroval som viac odrenín a rezov, keď mu jeho košeľa skĺzla na rameno. Tiež som spozoroval pomliaždeniny na jeho hrdle vyzerajúce ako otlačky prstov.“

„Išiel som pohľadať Dursleyovcov. Keď som sa ich pýtal, kto to Sirimu urobil, Vernon povedal, že dostal, čo si zaslúžil. Priznám sa, že som sa hneval. Povedal som im, že sa znovu stretneme, že toto neskončilo. Vernon mi povedal, aby som sa vyhýbal jeho rodine. Povedal, „Dostal, čo si zaslúžil, malý vraždiaci netvor!“ Povedal som mu, aby sklapol predtým, než by som sa pridal k svojim vlastným vražedným impulzom. Spýtal som sa pani Dursleyovej, kde sú Siriho školské pomôcky, jeho sova a jeho ostatné osobné veci. Viedla ma k prístenku pod schodami. Bol so prekvapený, keď som tam uvidel Siriho obľúbenú sovu Hedvigu. Bola hladná. Pokúšali sme sa ju ošetriť, ale bola príliš slabá.“

„Spálili jeho metlu, ktorú dostal do daru od jeho krsného otca. A spálili jeho čarodejnícky prútik. Všetko ostatné som bol schopný získať naspäť. Zmenšil som to a zhromaždil na cestovné účely. Vrátil som sa do Siriho izby, kde mal tažkosti s dýchaním. Prosil som ho, aby vydržal, že nájdem pomoc hneď ako budem môcť. Zodvihol som ho na ruky. Hneď som pocítil na svojich rukách krv. Otvoril oči a pýtal sa ma, či som získal naspäť jeho veci, ktoré mal ukryté pod doskami v podlahe, pod jeho posteľou. Nenávidel som, že som ho musel znovu položiť na späť, ale jeden pohľad na neho a ja som vedel, že tieto veci boli dôležité. Našiel som, čo boli skutočne jehonajcennejšie veci; knihy, listy, karty a fotoalbum. Pridal som tieto veci, rovnako ako jeho fakultnú vlajku a obrázok Hedvigy k jeho zmenšeným veciam. Varoval som ho, že ho idem znovu zodvihnúť a uistil som ho, že sa ho pokúsim nezraniť. Povedal, „Nevadí, som zvyknutý na bolesť.“

„Niesol som ho tak opatrne ako som len mohol, pokúšal som sa nezvýšiť jeho bolesti. Čoskoro som sa objavil pri škole, hneď po tom, čo som obnovil ochranné kúzla okolo domu Dursleyovcov. Zobral som ho priamo na ošetrovňu k Madam Pomfreyovej. Urobila pre neho, čo mohla, ale vedela, že potrebuje pomoc, ktorú mu nemohla poskytnúť. Spýtal som sa jej, či by mohol byť presunutý k Svätému Mungovi. Povedala, že nemôže byť presunutý, že ho to zabije. Bola skutočne prekvapený, že prežil moje premiestnenie sa ku škole. Potom, čo urobila, čo mohla, spravila lekársku správu o jeho stave, aby som ju mohol zobrať so sebou k Svätému Mungovi a zaistil pomoc, ktorú potrebovala.“

„Len čo som tam bol, stretol som doktorku Aesculapiusovú a ona ma uistila, že zhromaždí každého a všetko, čo potrebuje a bude v škole tak skoro, ako to bude možné. V skutočnosti okamžite presunula všetkých svojich pacientov ďalšiemu doktorovi na základe prečítania Siriho lekárskej správy.“ Severus sa zastavil tam, kde jeho časť príbehu končila. Teraz musel čeliť Merlinovi Fletcherovi a jeho krížovému výsluchu.

„Ďakujem vám, profesor.“ Povedal mu Marty. „Svedok je váš, Merlin.“ Povedal, keď sa vrátil do svojho kresla.

„Dajme si desať minút prestávku.“ Prerušila ich sudkyňa Pryceová a buchla svojím kladivkom. Siri premýšľal, že to spravila zámerne, pretože vedela, že má už prudké bolesti hlavy a chcela zistiť, či by jeho hlava explodovala.

Severus podišiel k Sirimu. Sonya opustila svoje kreslo tak, aby mohol sedieť blízko svojho syna. Ovinul ruku okolo Siriho a pritiahol si ho bližšie k sebe. Siri položil svoju hlavu na Severusovo rameno. Severus zodvihol hore svoju druhú ruku a celkom objal utešujúco svojho syna.

„Všetko pod kontrolou, Siri?“ zašepkal.

„Myslím, že áno.“ Zašepkal naspäť Siri.

„Milujem ťa.“ Zašepkal znova Severus.

„Tiež ťa milujem.“ Povedal Siri, keď sa jeho ruky ovinuli okolo jeho otca. Zvyšok prestávky tam sedeli mlčky.

„Profesor Snape,“ začal Merlin Fletcher, „dnes ste nám povedali niektoré skôr zaujímavé príbehy.“ Severus bol okamžite ostražitý.

„Chcel by som sa zaoberať otázkou vašej existencie ako Smrťožrúta.“ Pokračoval Fletcher. „Zúčastňovali ste sa na „normálnych aktivitách ako Smrťožrút; raziách, vraždách, mučeniach, znásilneniach a podobne?“

„Námietka!“ kričal Marty. „Nie je nutné ísť do podrobných detailov!“

„Prijíma sa.“ Odsúhlasila sudkyňa. „Pán Fletcher, udržujte tu poriadok. Nie je nutné žiadne prikrášľovanie.“

„Samozrejme, vaša ctihodnosť.“ Súhlasil Fletcher. „Ospravedlňujem sa.“

„Profesor Snape, chcela by som však, aby ste odpovedali na základnú otázku.“ Povedala sudkyňa.

„Áno, zúčastňoval.“ Pripúšťal Severus.

„Ak ste spáchali tieto zločiny, ako to, že nie ste za ne potrestaný? Prečo ste slobodný muž, keď by ste po správnosti mal byť v Azkabane?“ naliehal Fletcher.

„Dostal som milosť, úplnou výmenou za moje služby ako špióna. Bol som už pevne usadený hráč, jeden z jeho hlavných obľúbencov.“ Vysvetlil Severus.

„Myslíte Voldemorta?“ spýtal sa Fletcher.

„Áno,“ objasnil Severus.

„Po tom, čo ste zmenili svoju loajalitu, pokračovali ste v účasti na Smrťožrútskych aktivitách?“ spýtal sa Fletcher.

„Nie.“ Odpovedal Severus.

„Ako ste sa z toho mohli dostať? Nevzbudili ste podozrenie?“ spýtal sa Fletcher.

„Nie. Bol som potrebný vo Voldemortovej blízkosti. Bol som vyčlenený z normálnych aktivít.“ Povedal Severus.

„Námietka.“ Zvolal znova Marty, hneď ako to považoval za vhodné. „Profesor Snape tu nie je súdený. Nevidím dôvod na toto smerovanie výsluchu.“

„Prijíma sa.“ Odsúhlasilaa sudkyňa Pryceová. „Pán Fletcher, minulosť profesora Snapa bola dôležitá iba v tom, aby nám ozrejmila pravdu o celej tejto situácii. Teraz tu nemá žiadne miesto. Prosím vás mierte vaše otázky k aktuálnym udalostiam.“

„Áno, vaša ctihodnosť.“ Súhlasil Fletcher. „Hovoríte, že Vernon Dursley neupresnil o vašom synovi, za čo dostal. Je to pravda?“ spýtal sa Fletcher.

„To je pravda.“ Odpovedal Severus.

„Spýtali ste sa na to?“spýtal sa Fletcher.

„Nie, to som neurobil. Bol som viac znepokojený hľadaním Siriho.“ Vysvetlil Severus.

„Už ste niekedy uvažovali, že by váš syn mohol mať trvalé následky zo zranení z iných dôvodov?“ povedal Fletcher.

„Zmysel?“ spýtal sa Severus.

„Dobre, nie je celkom možné, že sa chlapec dostal do šarvátky s mnohými zlými chlapcami? Alebo možno váš syn začal hádku sám a bol kvôli tomu omráčený?“ pokračoval Fletcher.

„Predpokladám, že je to možné.“ Uznal Severus. „Ale ak je to takto a jeho rodina bola tak milujúca a starostlivá, prečo ho nedali lekársky ošetriť?“ uškrnul sa Severus.

„Správne, ocko!“ pomyslel si Siri.

„Dobre, áno, bol to trochu zlý úsudok, priznávam.“ Uviedol Fletcher, uhol pohľadu, ktorým na neho Severus mieril.

„Trochu zlý úsodok!“ kričal Severus, vyskočil na nohy. „Môj syn takmer zomrel a vy ste to nazval „zlým úsudkom“?“

„Profesor Snape!“ zvolala sudkyňa. „Posaďte sa a upokojte sa!“

„Ospravedlňujem sa, vaša ctihodnosť.“ Ospravedlnil sa Severus. „Odpuste mi.“

„Je to pochopiteľné, že ste rozhnevaný, ale prosím ovládajte sa.“ Pokárala ho. „Pán Fletcher, prosím pokračujte.“

„Všetko, čo tu dnes bolo vyhlásené, aj keď desivé, musí byť ešte dokázané. Profesor Snape neponúkol žiadny dôkaz, ktorý by mohol dokazovať tvrdenie jeho syna. Príbehy môžu byť vymyslené, snímky zranení upravené.Jednoducho nemajú žiadny dôkaz. A ja už nemám v tomto čase otázky. Ponechávam si právo zavolať profesora Snapa v súrnom prípade.“ Skončil Fletcher.

„Veľmi dobre. Takže zaznamenané.“ Povedala sudkyňa Pryceová. „Je neskoro, takže to teraz necháme. Zídeme sa znovu v pondelok ráno o deviatej hodine. Vypočujeme si školskú zdravotnú sestru a pravdepodobne sa tiež dostaneme k svedectvu jeho doktorky. Chcem si rezervovať celý deň na svedectvo mladého pána Snapa. Súd sa odročuje.“ Povedala, keď buchla nahlas kladivkom. Siri sa znovu strhol, keď zvuk spôsobil, že mu takmer vybuchla hlava. „Vďaka Bohu, že moja jazva nereaguje!“ pomyslel si.

Siri sa odvážil hodiť pohľad na Vernona. Vyzeral takmer potešený sám sebou. Vernon sa uškrnul na Siriho a kývol hlavou jeho smerom, keď ho Merlin Fletcher popadol za ruku a ťahal ho preč.

Siri tým bol trochu otrasený, ale Severus položil okolo neho ruku a pritiahol si ho. „V poriadku, Siri?“ spýtal sa.

„Budem.“ Odpovedal.

„Na dnešok je po všetkom. Nechaj to ísť.“ Povedal mu jemne Severus.

„Chcem ísť domov.“ Povedal unavene Siri.

„Viem. Musíme si najprv trochu pohovoriť s Martym.“ Povedal mu Severus.

„Dobre, chlapci.“ Povedal Marty. „Toto išlo celkom dobre. Porota nám zobala z ruky, čo je dobrá vec.“

„Ale?“ prehodil Severus.           

„Áno, „ale“.“ Odsúhlasil Marty. „Siri musím ťa varovať.“

„Čo?“ povedal okamžite na obranu.

„Rozrušil si sudkyňu.“ Uviedol Marty.

„Ľutujem to levitovanie. Nie som ešte veľmi dobrý v kontrolovaní svojej mágie.“ Začal vysvetľovať Siri.

„Nie, zle si to pochopil. Ona chápe tvoje magické výbuchy. Bolo to očakávané v traumatických prípadoch. Ale, Siri, bezprútiková mágia ju rozrušila!“ povedal mu Marty.

„Prečo ju neverbálne kúzlo vystrašilo?“ spýtal sa zvedavo Siri.

„Čierna mágia, Siri.“ Vysvetlil Marty.

„Nezmysel!“ vrčal Siri. „Všetko, čo so urobil bolo zastavenie mojho hudobného kúzla. Čo je na tom tak prekliato temné?“

„Vôbec nič, keď ste to použili takýmto spôsobom, pán Snape.“ Prehovorila za ním sudkyňa.

Siri sa otočil tvárou k nej. „Ospravedlňujem sa, nemyslel som to s nejakým nedostatkom rešpektu.“ Začal sa ospravedlňovať.

„Neboli ste neúctivý, pán Snape.“ Povedala.

„Volajte ma proste, Siri.“ Povedal jej. „Len proste nerozumiem, prečo si každý myslí, že niektoré zručnosti sú „temné“ a mne sa zdá, že hocijaké kúzlo, ktoré môžete urobiť „Temné“, ak ho máte v úmysle používať týmto spôsobom.“

Sudkyňa Pryceová bola ohromená. „Chápem kam mierite, Siri. Určite ste mi dali niečo na premýšľanie.“ Pripúšťala.

„Môj syn je výnimočne silný čarodejník, sudkyňa Pryceová.“ Povedal jej Severus. „Nemá ešte úplne pod kontrolou svoju mágiu. Nebol čas na tom popracovať s tým všetkým, čo sa deje.“ Povedal, mávol rukou ukazujúc na súdnu sieň.

„Práve ste tiež ukončili Rokfort, však Siri?“ spýtala sa.

„Áno, madam.“ Odpovedal Siri.

„Dobre, budem sa zaoberať vašim argumentom v prospech „neverbálneho čarovania“, ako to nazývate.“ Usmievala sa. „Taktiež som spozorovala, že používate hudbu ako spôsob, ako sa uvoľniť. Robím to tiež. Funguje to veľmi dobre. Môžeš to potichu používať, zatiaľ čo bude zasadať súd. Tešte sa zo zvyšku svojho týždňa. Uvidíme sa v pondelok ráno.“

„Dovidenia.“ povedal jej Siri. „A ďakujem vám!“ zavolal na ňu neskôr.

Opäť späť doma, obaja čarodejníci relaxovali pred ich kozubom. V pozadí hral Strauss. Severus si dal pohárik vína, Sirius pohár horúcej čokolády. Ani jeden neprehovoril, vychutnávali si navzájom svoju spoločnosť.

„Ocko?“ povedal potichu Siri.

„Áno?“ odpovedal.

„Doktorka A. uviedla seba samú ako „mama“, aby mi dnes pomohla. Počul si ju?“ Siri prehovoril tak potichu, že ho Severus mohol sotva počuť.

„Počul som ju.“ Povedal opatrne Severus.

„Rozrušilo ťa to?“ spýtal sa Siri.

„Nie.“ Odpovedal okamžite Severus.

„Myslíš si, že to takto naozaj cíti ku mne, alebo to spravila len preto, aby na mňa dosiahla?“ spýtal sa Siri s nádychom nádeje v jeho hlase.

„Dobre, ja jej úplne dôverujem a vzhľadom na to, že všetko čo povie, platí.“ Začal Severus. „Vzhľadom na to, že mi povedala, že ťa miluje  ako keby si bol jej syn. Beriem to tak, že ťa miluje materinským citom. Takže áno. Povedal by som, že to takto k tebe cíti.“ Siri len prikývol, ale bolesť v jeho srdci sa upokojila po troche poznania, že bol milovaný ďalším „rodičom“.

„Dobre, Siri, mám toho dosť.“ Povedal Severus, postavil sa. „Je čas povedať „Dobrú noc“. Čo ty?“

„O chvíľočku.“ Odpovedal Siri, stále pozeral do ohňa.

„Dobre, dobrú noc, synček.“ Povedal Severus a zamieril do postele.

„Noc.“ Povedal neprítomne Siri. Po niekoľkých minútach, hodil za hrsť prášku do ohňa a povedal, „Juno Aesculapiusová!“

Jej tvár sa o chvíľu neskôr zjavila v plameňoch. „Ahoj, miláčik!“ pozdravila ho.

„Ahoj!“ povedal potichu.

„Čo sa deje, Siri?“ povedala zľahka.

„Dnes si sa nazvala „mamou“. Hovoril potichu.

„Ospravedlňujem sa, ak som ťa rozrušila.“ Ospravedlnila sa okamžite. „Chcela som ti len pomôcť.“

„Dr. A, to je v poriadku.“ Rýchlo objasnil.

„V poriadku.“ Upokojila sa.

„Naozaj si cením, že ste mi chceli pomôcť a že ste bola ochotná pokúsiť sa o čokoľvek.“ Váhal. Prikývla a čakala. „Myslela ste to vážne?“ spýtal sa zrazu.

„Myslíš to, či sa cítim ako tvoja mama?“ spýtala sa.

„Áno. Povedala ste to preto, že to tak cítite? Pretože chcete byť mojou mamou?“ spýtal sa znova Siri.

„Tak teda takto, Siri.“ Upozornila. „Ľúbim ťa. Zbožňujem ťa, si môj miláčik. Ty to vieš. Ale ak sa pýtaš, či chcem, aby si ma volala „mama“ alebo tak nejako, alebo ak si myslíš, že sa pokúšam nahradiť tvoju mamu, potom je odpoveď „nie“. Nepokúšam sa nahradiť tvojho rodiča. Nikdy by som to neurobila. Ty už máš mamu a ona ťa veľmi milovala.“

Siriho tvár sa trochu zamračila. Juno premýšľala, že zašla príliš ďaleko a ponáhľala sa to objaniť.

„Poviem ti prečo, miláčik. Prečo to teraz najprv nenazveme priateľstvom?“ spýtala sa. „Môžeš ma volať Juno, dobre?“

„Dobre.“ Súhlasil Siri, trochu smutný, že nechela byť jeho mamou. Nebol si istý svojimi pocitmi, ktoré jej priznal, že ju chcel nazývať „mamou“ a nechcel sa toho vzdať. „Dobre, je neskoro. Ospravedlňujem sa, ak som vás otravoval. Idem teraz do postele.“ Povedal.

„Siri, ty si ma neotravoval.“ Argumentovala, vzraštila svoje čelo.

Prikývol. „Dobre, potom dobrú noc.“ Usmial sa smutne na ňu.

„Dobrú noc, miláčik.“ Usmievala sa naspäť.

Trvalo to veľmi dlho než ktorýkoľvek z nich išiel spať.

15.09.2009 23:49:06
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one