Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujem všetkým maturantom, ktorí finišujú v škole.
A Alcei, chýbaš mi, kam si sa nám stratila?

Dobby

 

Severus, Siri a Juno sa tešili z ich tichej večere v malej kaviarni, kde mali v to popoludnie Snapeovci predtým čaj. Siriho úškrn bledol, ale nie potešený lesk v jeho žiarivo zelených očiach. Jeho ocko priznal záujem o Juno, ale dnes, Siri toho bol svedkom z prvej ruky. Nemohol byť šťastnejší. Strávili spolu čas diskusiou o procese, Siriho rozhovore so sudkyňou a jeho svedectve na  ďalší deň. Vracali sa s Juno späť do jej bytu, boli zaujímaví na pohľad všetkým, ktorých míňali, Severus na jednej jej strane, držiac ju za ruku a Siri na druhej strane robiaci to isté. Siri čakal vonku, aby im umožnil niekoľko spoločných súkromných chvíľ. On a jeho otec sa premiestnili späť do školy práve keď letné slnko zapadlo.

„Rokfort je jediný domov, ktorý máš?“ spýtal sa Siri, zrazu bol na to zvedavý. Vedel, že niektorí z učiteľov mali ďalšie domovy než v škole, ale jeho otec nikdy žiadny nespomínal.     

„Nie. Vlastním tiež rodinné sídlo Snapeovcov.“ Odpovedal Severus.

„Chcel by som ho niekedy vidieť.“ Pripúšťal Siri.

„Uvidíš.“ Uistil ho Severus. „Jedného dňa ho budeš vlastniť.“

To vyhlásenie Siriho znepokojilo. Trpel kvôli tomu zmiešanými pocitmi. Pocítil vzrušenie z hrdosti kvôli hmatateľnému dôkazu, že patrí do rodiny. Taktiež pocítil bodavú bolesť znepokojenia o slabej pripomienke, že by jedného dňa jeho otec mohol odísť. Pri tejto myšlienke sa trochu otriasol.

Pokračovali v živej diskusii o Snape Manor. Severusova hrdosť na rodinné sídlo bola evidentná v jeho popisoch každej izby v sídle, nádherných sadoch obkľučujúcich dom a zvláštnom výhľade na okraji pozemku. Snape Manor sa nachádzal pozdĺž pobrežia na vrchu skalnatého útesu. Popisoval podrobne výhľad zo zrázu, zvuky vĺn, ktoré pri narážaní do skál zneli ako hrom. Severusove ruky mávali a on viac a viac ožíval, keď hovoril o sídle, ktoré vždy miloval. Jeho vzrušenie pritiahlo Siriho a on bol fascinovaný.

Keď vstúpili do svojich izieb, boli tak zapojení do rozhovoru... že si najprv nevšimli, že ich izby boli obsadené. Sedeli tam dvaja muži, pomali sa postavili na nohy a čakli kým boli zaznamenaní. Severus bol prvý, ktorý ich zaregistroval a zastavil sa v polovici vety. Siri ho rýchlo nasledoval.

„Sirius!“ kričal, keď preletel izbu a hodil sám seba na svojho krstného otca.

„Harry!“ privítal ho obrovským úškrnom a medvedím objatím. Odtiahol ho na dĺžku paží, povedal, „Dovoľ mi pozrieť sa na teba! Môj Bože o stopu si narástol!“ divil sa.

„Presne o stopu.“ Súhlasil Siri, dodajúc, že, „ach, mimochodom, moje meno je Siri, nie Harry.“ Jeho tvár sa natiahla do širokého úškrnu po ohromených výrazoch na tvárach oboch mužov.

Obrátiac sa na Remusa povedal, „Remus, je skvelé vidieť ťa!“ na čo Remus len prikývol, jeho oči boli na Severusovi.

„Siri?“ oslovil ho Sirius, keď obozretne pozeral na Severusa.

„Áno, Tichošľap. Vie všetko.“ Povedal mu potichu Severus, keď pristúpil k obom mužom bližšie. Siri ohromene sledoval, ako Sirius a jeho otec uvítali jeden druhého a potom Remus urobil to isté. Všetci traja muži mali vo svojich očiach slzy a nedokázali prehovoriť kvôli hrčiam vo svojich hrdlách.

Konečne Remus prelomil mlčanie. „Je to potom konečne koniec?“ odvážil sa spýtať, jeho hlas bol naplnený emóciami.

„Áno, všetko skončilo.“ Zľahka odpovedal Severus. „Už viac nie som špehom pre stranu Svetla. Verejne som oznámil, že Siri je môj a môj syn je konečne doma.“ Dodal, keď položil ruky okolo Siriho a pritiahol si ho k sebe.

Remus prikývol, znovu onemel. Sirius postupoval k Severusovi a znova ho objal. „Je dobré mať ťa doma, Sev.“

„Je skvelé byť doma, priateľ môj.“ Severus odsúhlasil, keď sa natiahol pre Remusa a Siriho. Všetci štyria sa dlho objímali počas niekoľkých minút predtým, než začal rozhovor.

Siri, z väčšej časti sedel a nechal okolo seba víriť rozhovor. Zrazu bol tak veľmi vyčerpaný a začal zaspávať, utešený tromi potichu o minulosti diskutujúcimi hlbokými hlasmi, Severus zaznamenajúc, že Siri zaspal, náhle zmenil tému.

„Teraz, keď Siri zaspal, chcem vám objasniť nedávne udalosti.“ Povedal naliehavo.

„Dobre. Rád by som vedel, čo konečne prinieslo toto!“ žiadal Sirius.

„Nie je to pekné. Sledoval si vôbec noviny?“ spýtal sa Severus.

„Nie, žiadny prístup.“ Oznámil mu Remus.

„Ja tiež.“ Súhlasil Sirius.

„Aktuálne sme uprostred procesu.“ Oznámil Severus. „Siri obvinil svojho strýka zo zneužívania dieťaťa, okrem iného.“ Dodal.

„Čo!“ vybuchol Sirius, vyskočil na nohy.

„Pssst! Zobudíš ho!“ zavrčal Remus. „Čo sa stalo, Sev?“

Severus pokračoval v rozprávaní svojim priateľom o všetkom, čo sa stalo od začiatku augusta minulého roka. Sirius chodil hore-dolu so zjavnou zúrivosťou v každom pohybe.

„Ja ho zabijem!“ vrčal.

„Utíš sa, Tichošľap, starý priateľ.“ Pokáral ho Remus. „Nepomôže to, ak sa rozhneváš.“

„Súhlasím.“ Povedal potichu Severus.  „Mám toho viac, čo vám chcem povedať. Zajtra, Siri svedčí.“

„Je pripravený?“ spýtal sa Remus ako sa zrazu Sirius prestal prechádzať.

„Pripravený tak, ako dokáže.“ Pripúšťal Severus. „Stále trpí nočnými morami. Hystericky reaguje, ak sa ho niekto náhle dotkne. Jeho mágia je každý deň silnejšia, ale jeho moc nad ňou prakticky neexistuje. Je ubíjajúce vidieť to.“ Dodal zľahka. Všetci traja obrátili zrak na spiaceho tínejdžera.

Severus sa postavil a postúpil bližšie k Sirimu. Nahol sa, zľahka prehovoril do jeho ucha, opatrný, aby sa ho nedotkol.

„Siri. Poď kamarát. Zobuď sa, je čas na posteľ!“ zvolal zľahka.

„Hmmm...“ zamrmlal Siri.

Sirius sa natiahol, aby potriasol jeho ramenom a Severus ho plesol preč.

„NIE!“ povedal kruto.

„Čo?“ vykríkol rozhorčene Sirius.

„Nedotýkaj sa ho!“ zopakoval viackrát Severus. „Ver mi, nechceš sa ho dotknúť predtým, ako si bude vedomý, že si tam!“

„Prečo?“ Sirius a Remus sa spýtali naraz, zvedavosť sršala z ich očí.

„Pretože, vyskočí do vzduchu z kože, preto!“ zasyčal Severus podráždene. „Nerobím si žarty. Nemôžete sa ho dotknúť. Vypustí von netvora a mohli by ste byť zasiahnutí.“

„Pre Merlinovu bradu!“ vykríkol zdesene Sirius. Severus znovu zameral pozornosť na Siriho, keď jeho priatelia ticho sledovali, ako sa scéna vyvinie.

„Siri, čas na posteľ!“ zvolal Serus trochu viac nahlas.

Siri sa pokrútil v jeho kresle, vyliezol z hlbokých driemot. Len po tomto signále podvedomia sa Severus dotkol Siriho. Napriek ústnemu varovaniu, Siri bol stále prudko prekvapený, keď sa ho Severus dotkol. Remus bol tým pohľadom zhnusený, vedel, čo to naznačovalo. Sirius znova zúril, jeho päste boli zúrivosťou zovreté.

Siri ospalo zamrkal a rozhliadol sa okolo.

„Čas povedať dobrú noc, synček.“ Povedal mu jemne Severus.

Prikývnutie, Siri sa postavil a potkýnajúc sa vydal do postele, ospalo zamával na dobrú noc trom znepokojeným mužom stojacim tam.

Hovorili o procese hlboko do noci. Severus im v rýchlosti, čo sa stalo až po svedectvo. Hovoril o Siriho výbuchoch mágie. Odhalil svoje obavy o tom, čo by sa mohlo stať ďalší deň počas Siriho svedectva.

Sirius a Remus uistili Severusa, že tam budú. Vyjadrili svoju vinu, že tam neboli pre nich skôr. Sirius bol na misii a naozaj nemohol byť nápomocný. Remus bol zapojený do testovania lieku na Lykantropiu. Bolo pravdepodobné, že jeden bol vynájdený a on bol jeden z prvých, čo sa prihlásil ako dobrovoľník na testovanie. Severus odhodil bokom ich ospravedlnenia a povedal im, že je práve šťastný, že by tam mohli byť práve teraz. Dohodli to v noci, bližšie k úsvitu, že sa tam stretnú ráno na raňajky.

Po príjemných raňajkách, počas ktorých sa Sirimu podarilo zjesť ich polovicu sa on a jeho otec stretli s Martym na súde. Marty chcel dať nejaké posledné pokyny Sirimu predtým, ako bude svedčiť.

„Siri, je potrebné, aby si sa dnes snažil ostať pokojný a pod kontrolou. Spomeň si ako pokojne si zvládol tvoju výpoveď. Do veľkej miery ťa povediem rovnakým spôsobom, dobre?“ vysvetlil.

„Ja to zvládnem.“ Vyhlásil Siri s väčším náznakom odhodlania v jeho hlase.

„Dobrý chlapec.“ Pochválil ho Marty s poklepaním po chrbe a úsmevom. „Poďme, potom!“

Severus pozoroval, ako Siri vošiel do pojednávacej siene o chvíľu neskôr. Jeho ramená boli vzpriamené. Jeho hlava bola hrdo pozdvihnutá, takmer vyzývavo. „To je môj chlapec!“ pomyslel si sám pre seba hrdo Severus.

Siri si sadol na svoje miesto a smelo zachytil pohľad svojho strýka. Díval sa stále na neho a potom veľmi pomaly, žmurkol a potom sa diabolsky usmial po šokovanom výraze, ktorý to spôsobilo. Odvrátil sa nevinne a zamyslel, „Ty si skončil!“ Siti bol plný dôvery. Rástrlo to s vedomím, že mal rodinu a priateľov, ktorí mu pomôžu a podporia ho. Prišlo to s poznaním, že jeho otec ho miluje, bez ohľadu na to, čo. Prišlo to s návalom potešenia nad tým, že Sirius a Remus tiež. Cítil, že by mohol dnes prijať celý svet a potreboval každý kilogram tejto dôvery, aby prežil utrpenie pred ním.

Súdny zriadenec vyzval súdnu sieň k pokoju, uviedol sudkyňu a začal konanie.

„Ospravedlňte ma na okamih.“ Oznámila. „Rada by som jednala mimo postupu. Dovoľte mi to, prosím.“ Všetci pozreli jeden na druhé zmätene, keď odstúpila a priblížila sa k Sirimu. Spýtavo sa na ňu pozeral zo svojho kresla. „Pán Snape, Siri, ste si istý, že ste na toto pripravený?“ spýtala sa. „Ak máte pocit, že potrebujete čas na prípravu, ja vám to umožním.“

„Nie, vaša ctihodnosť.“ Odpovedal Siri. „Som pripravený teraz.“

„Veľmi dobre.“ Usmievala sa. „Pán Davis, myslím, že môžete povolať vášho svedka!“

„Ďakujem vám, vaša ctihodnosť.“ Začal Marty. „Vyzývam Siriusa Snapa, aby povstal. Siri sa postavila a svedčil. Súdny zriadenec mu prečítal sľub, „že prisaháte, že budete hovoriť pravdu, celú pravdu a iba pravdu, tak vám dopomáhaj Merlin?“

„Áno.“ Povedal Siri pevne a zaujal svoje miesto. Jeho oči spočinuli na jeho otcovi a jeho priateľoch. Prešiel ich žmurknutím a oni všetci sa uškrnuli, keď Siri obrátil svoj uprený pohľad na Martyho.

„Dobré ráno, Siri.“ Pozdravil ho Marty.

„Dobré ráno.“ Odpovedal Siri.

„Budeme riešiť tento problém presne tak, ako sme o tom hovorili. Bude to pre vás pohodlnejšie a pomôže vám to zostať pod kontrolou.“ Vysvetlil Marty viac kvôli sudkyninej dobrosrdečnosti ako pre Siriho. Siri prikývol a uvelebil sa na stoličke.

„Siri, prosím, povedzte nám, ako ďaleko spätne vo vašej pamäti si spomínate, že ste boli zneužívaný vašim strýkom?“ začal narovinu Marty.

„Ako ďaleko si dokážem spomenúť?“ zopakoval Siri.

„Áno.“ Objasnil Marty.

„Mal som tri roky, keď ma prvýkrát  zbil.“ Zverejnil potichu Siri.

„Poviete nám o tom?“ požiadal jemne Marty. Siri prikývol, odkašľal si a svojím tichým zachrípnutým, ale silným barytónom hovoril.

„Dudley, môj bratranec a ja sme obedovali. Vzal si odo mňa moju šálku mlieka. Vzal som si ju naspäť pomocou „mágie“. Plakal a robil povyk, obvinil ma z jej krádeže od neho. Strýko Vernon mu uveril. Zbil ma za krádež a robenie „výstredných“ vecí a doslova ma hodil do môjho prístenku.“ Siri mal po tomto objasnení pozornosť všetkých!

„Prístenku?“ spýtal sa Marty a pozrel na porotu, aby sa mohol uistiť, že počuli.

„Áno, prístenku.“ Odpovedal Siri.

„Prosím, vysvetlite nám všetkým, čo to znamená.“ Dával inštrukcie Marty.

„Iste.“ Súhlasil Siri. „Mojou „spálňou“ bol desať rokov prístenok pod schodami v hale.“

„Koľko rokov ste mali, keď sa po prvýkrát objavila vaša mágia?“ opýtal sa Marty.

„Odhadujem, že som mal asi tri.“ Odpovedal Siri.

„Takže je bezpečné povedať, že zneužívanie začalo v čase, keď sa objavili vaše magické schopnosti prvýkrát.“ Poznamenal Marty.

„Áno, pane.“ Povedal Siri.

„Môžete nám spomenúť ešte trochu viac prípadov zneužitia, Siri?“ opýtal sa Marty. „Chcem, aby si všetci boli absolútne istí, že ste úprimný.“

„Áno, môžem.“ Povedal Siri skôr, ako sa napil. „Keď mi boli štyri, magicky som si zobral trojkolku od Dudleyho, ktorý mi ju zobral. Strýko Vernon utekal za mnou na ulicu a ťahal ma domov za môj golier. Zbil ma opaskom a znovu ma hodil do môjho prístenku. Ostal som bez jedla dva dni. Dostal som pohár vody ráno a ďalší večer. Bol som pustený na záchod raz ráno a opäť raz vo večerných hodinách. Zobrali mi žiarovku. Bol som v tme.“ Dodal ticho.

„Rozumiem.“ Prikývol Marty.

„Môžem pridať viac z mojich najskorších spomienok?“ spýtal sa Siri.

„Pokračujte.“ Povolil Marty.

„Bol to incident, keď ma hodil do prístenku, keď som mal tri, zle som pristál a zlomil si ruku. Zázračne som sa sám uzdravil.“ Povedal im.

„V troch rokoch?“ spýtal sa neveriacky Marty.

„Áno, pane.“ Potvrdil Siri.

„Ďakujem vám, Siri.“ Povedal mu Marty. „Rád by som sa tu trochu zastavil. Chcem, aby ste nám povedali viac o vašom prístenku.“

„Dobre, čo chcete vedieť?“ opýtal sa.

„Chcem, aby ste ho opísal.“ Vysvetlil Marty.

„Uhm... dobre, bol malý, možno tri stopy široký a päť stôp dlhý. Na výšku bol takmer päť stôp vysoký. Spal som na zničenom starom matraci z detskej postieľky s obnosenými zvyškami prikrývky ako dekou. Bolo to stiesnené, špinavé a plné pavúkov. Bola tam žiarovka, ale väčšinu času mi ju odtiaľ zobrali preč. Nevadili mi veľmi pavúci. Aspoň som sa mal s kým rozprávať, ale nemal som rád, keď po mne vo tme lozili.“ Ticho opisoval svoju izbu s triaškou pri spomienke na pavúkov, ktorí po ňom lozili. V miestnosti bolo tak ticho, že pre neho nebolo nevyhnutné hovoriť nahlas. Jeho hlas znel v tichu dobre.

„Ako dlho to bola vaša spálňa?“ spýtal sa zľahka Marty.

„Až pokým som nedostal svoj prvý list z Rokfortu.“ Odpovedal Siri. „Keď videli tú špecifickú adresu, kde bol spomenutý prístenok pod schodami, mysleli si, že by vznikli problémy, keby to bolo udané vúradom.“

„Dobre, ďakujem vám. Prosím vráťte sa k rozprávaniu týkajúcemu sa viacerých prípadov zneužívania. Nezabudnite, že existuje postupnosť závažnosti a vyberte tie, ktoré na to poukazujú.“ Dával inštrukcie Marty.

Siri prikývol a začal znova. „Keď som mal osem, zostal som sám doma so zoznamom prác, ktoré som mal dokončiť do doby, kým sa vrátia.“ Odmlčal sa.

„Čo bolo na tom zozname?“ spýtal sa Marty.

„Mal som pokosiť trávnik, vytrhať všetku burinu na predných a zadných kvetinových záhonoch, umyť okná vo vnútri aj vonku, obe poschodia, umyť riad, vydrhnúť podlahu v kuchyni, povysávať a utrieť prach. Mal som všetko hotové až na dlážku v kuchyni. Bol som vtedy zbitý, kopali ma a bili opäť za to, že som nedokončil prácu. Bol som znova zamknutý v tmavom prístenku, tentoraz na tri dni, bez jedla. Dvakrát denne som dostal vodu a bol som pustený do kúpeľne.“ Oznámil.

„Nejaké zranenia?“ opýtal sa Marty.

„Áno. Magicky som si uzdravil tri prasknuté rebrá, zlomenú kľúčnu kosť a dva zlomené prsty.“ Povedal ticho Siri.

Merlin Fletcher pocítil najprv vo svjom vnútri nevoľnosť, ale zúrivo si písal do poznámok pred ním. Jeho krížový výsluch bude nechutný.

„Poďme ďalej, Siri.“ Vyzýval Marty.

„Keď som mal desať, bol som nakoniec zobraný do zoo. Išli sme do domu plazov. Vypustil som Barmského pytóna. Vtedy som nebol zbitý, ale strýko venon ma chytil za moje vlasy a strčil ma naspäť do prístenku. Bol som zatvorený dva týždne bez svetla.“ Zastavil sa, napil sa a pozrel sa na svojho otca. Severus prikývol a naozaj sa usmial. Sirius naznačil ústami „Si v poriadku?“, na čo Siri prikývol a smutne sa usmial.

„Keď som mal dvanásť. Zamrmlal som pár nezmyselných slov na Dudleyho, pretože mi robil zle o tom, že mám narodeniny a nikto sa o to nestará. Tentoraz som si zarobil ďalší dlhý zoznam drobných prác. Jediné jedlo, ktoré som za celý deň mal boli dva vysušené kúsky chleba, malý kus syra a pohár vody.“ Vysvetľoval. „Ó áno, a ešte dva dni som bol zatvorený vo svojej izbe.“ 

„Dobre.“ Sudkyňa Pryceová ich prerušila. „Tu si dáme pätnásťminútovú prestávku.“ Buchla svojim kladivkom a každý sa uvoľnil. Siri sa poriadne napil. Jeho hrdlo bolo suché a bolestivé zo všetkého, čo hovoril.

„Siri, ako to zvládaš?“ spýtal sa Severus.

„Som v pohode, ocko.“ Priznal. „Ale asi necítim žiadny tlak v o hovorení z mojej stránky veci. Počas krížového výsluchu sa veci môžu dostať mimo kontroly.“

„To je pravda.“ Súhlasil Severus. „Dám ti predtým upokojujúci elixír. To ti pomôže.“ Siri prikývol.

Prestávka bola ukončená a Marty začal znovu.

„Siri, bolo povedané, že váš strýko spomínal vaše „výstredné“ chovanie. Môžete nám to objasniť?“

„Uhm... iste. Moje magické schopnosti nikdy neboli rozoberané. Boli len abnormálne. Dursleyovci boli paranoidní v tom, čo si každý pomyslel alebo hovoril, ak by sa dozvedeli, že v ich susedstve žil „netvor“. Bolo zakázané zmieniť sa o niečom, čo sa týkalo mágie, čarodejníc a čarodejníkov. Bolo dokonca zakázané použiť slovo mágia.“ Siri sa napil a pokračoval. „Ich vysvetlenie môjho zmiznutia počas školského roka bolo hovorenie, že som navštevoval Svätého Brutusa, Centrum pre nevyliečiteľných kriminálnych chlapcov. Preferovali to predtým, než by jednoducho priznali, že som čarodejník.“ Vyštekol, hnev sa rozhorel.    

„Dobre. Dovoľte mi to zhrnúť, Siri.“ Marty ho prerušil, účinne ho upokojil. „Po prvé, nikdy ste nehovorili priamo o vašich schopnostiach a nikdy ste o nich úplne nediskutovali. Mám pravdu?“ opýtal sa.

„Áno, pane.“ Odpovedal Siri.

„Po druhé, vaše zneužívanie začalo, akonáhle ste boli ponechaný v starostlivosti Dursleyovcov, však?“

„Áno, pane. Na náhodné udalosti si spomínam od troch rokov vyššie. Nemyslím si, že by som mohol robiť liečbu v mladšom veku.“ Uznal Siri.

„Za tretie, utrpeli ste psychické zneužívanie konštantne s neustálym označovaním ako „netvor“ a cítili ste sa bezcenný.“ Zrátaval na prstoch Marty.

„Áno, pane.“ Potvrdul Siri.

„Bolo vám v akomkoľvek bode odmietnuté prístrešie?“ opýtal sa.

„Nie, až di minulého leta.“ Odpovedal Siri.

„Vysvetlite nám to.“ Navrhol Marty.

„To minulé leto, som nebol pustený do domu počas búrky. Nemal som kam ísť, aby som sa uchránil. Bol som trafený bleskom a nechaný na dvore.“ Povedal ticho Siri.

„Hovoríte o búrke, ktorá sa udiala dvadsiateho tretieho júla?“ objasnil Marty.

„Áno, pane.“ Potvrdil Siri. Pozrel sa na svojho otca. Severus mal svoju hlavu podopretú rukami, ale napriek tomu ju mal zodvihnutú a ustavične pozeral na Siriho a povzbudzujúco prikývol. 

„Pamätám si tú búrku. Bolo to skôr smrtiace, ak si dobre spomínam.“ Poznamenal Marty.

„Áno, pane.“ Uviedol Siri.

„Dobre. Pokračujte. Porozprávajte nám svoj príbeh.“ Naliehal Marty.

„Ako som povedal, bol som zamknutý mimo domu. Dursleyovci odišli na jednodňový výlet. Pracoval som v zadnej záhrade. Mal som zoznam prác, ktoré som mal urobiť v čase, kým sa vrátia. Keď odišli, vymkli ma, takže som nemohol „zničiť“ dom.“ Opäť sa napil. 

„Nechali vám nejaké jedlo alebo vodu?“ opýtal sa Marty.

„Žiadne jedlo, ale mal som vodu zo záhradnej hadice.“ Odpovedal Siri.

„Pokračujte.“ Poučil Marty.

„Vypukla zúrivá búrka. Pokúšal som sa ukryť pod zadnou predĺženou strechou, ale stále som bol zasahovaný bleskami. Bol som v bezvedomí, keď sa Dursleyovci vrátili domov. Stalo sa, že ma neskôr našla susedka a bolo to dávno po tom, čo ma mali nájsť Dursleyovci. Zavolala sanitku a úrady. Strýko Vernon bol sinavý. Keď sme sa vrátili domov z nemocnice, obvinil ma z predstierania, že som chcel získať pozornosť len pre seba. Sľúbil mi viac pozornosti, než som očakával. To bolo prvý raz, keď ma udrel. Nezastavil sa dovtedy, kým som neostal v bezvedomí. Prebral som sa hore späť vo svojej izbe, ležal som na podlahe. Bol som zamknutý. Všade doráňaný.“ Siri sa zastavil a odkašľal si. Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Pozrel sa na svoje ruky, začal ticho hovoriť.

„V živote strýka Vernona sa dialo veľa zlých vecí. Jeho podnikanie sa zhoršovalo. Hovoril, že to bola moja chyba. DUdley bol vyhodený z internátnej školy kvôli hrubému správaniu. Opäť, moja chyba. Čokoľvek čo ho nahnevalo alebo rozrušilo, dal to za vinu mne.“ Siri sa zastavil, aby sa znovu napil.

„Potom začal piť. Veľmi. A stal sa horším. Nebol viac spokojný s udieraním a kopaním. Začal používať Dudleyho Smeltingskú palicu a opasok s veľkou striebornou prackou. Raz dokonca rozbil moju lampu na mojej hlave.“ Otriasol sa pred pokračovaním.

„Týždeň pretým ako prišiel môj ocko, začal používať nôž a využívať každú príležitosť, aby ku mne prišiel.“

Tento oznam zapríčinil viacero hlasitých povzdychov. Severusove päste sa v hneve zovreli. Remus musel násilím držať Siriusa v jeho kresle. Bol vo vražednej nálade.     

Siri pokračoval. „Najprv pociťoval zadosťučinenie tým, že ma ňou udieral, krížom krážom cez môj hrudník, môj chrbát, kdekoľvek. Čoskoro ma s ním začal bodať. Ale bolo to naozaj choré ako ju používal. Krúžil ním na mojom tele, mumlal „o hľadaní správneho miesta“. Keď to robil, posúval nôž pomaly, točil ním a potom ho pomaly vyťahoval naspäť von. Potom hľadal ďalšie miesto a urobil to ešte raz. Ďalší deň to opakoval.“ Znova sa zastavil, aby sa napil, jeho hrdlo bolo z toľkého rozprávania boľavé.

„Prečo ste s ním nebojovali?“spýtal sa ticho Marty.

„Nemohol som.“ Odpovedal šeptom Siri.

„Prečo nie?“ naliehal jemne Marty, obával sa o Siriho kontrolu.

„Priviazal ma o posteľ a umlčal.“ Zašepkal Siri. Sirius vyskočil na nohy a obom, Severusovi a Remusovi, sa podarilo zatlačiť ho späť do jeho kresla. Sudkyňa požiadala o pokoj v náhlej vrave.

„Chápem.“ Povedal bez obalu Marty.

„Ale, aj keď som nebol umlčaný, naučil som sa rýchlo nevydávať zvuky. Dal by mi ranu do tváre alebo by ma škrtil, ak by som vydal akýkoľvek zvuk. Odtlačky prstov v týchto snímkach a rany, ktoré spôsobili túto jazvu „ukázal smerom k pásu“ boli posledné, ktoré mi spôsobil. Urobil mi ich v rámci jednej hodiny, kým ma zachránil môj otec.“ Ukončil Siri, nahol sa vo svojom kresle. Severus bol zdesený a zničený, keď sa dozvedel, že keby bol prišiel len o niečo skôr, že mohol zabrániť určitej Siriho bolesti.

„Ďakujem vám, Siri. Uvedomujem si, že bolo pre vás zložité prejsť cez toto.“ Povedal mu ticho Marty. „Nemám na vás žiadne ďalšie otázky, synak.“ Povedal, keď sa obrátil preč. „Svedok je váš, Merlin.“ Uviedol Marty.

„Urobíme si tu prestávku na obed. Pojednávanie bude pokračovať o tretej hodine. Cítim, že po tomto ráne všetci potrebujeme dlhšiu prestávku.“ Oznámila sudkyňa Pryceová, buchla svojím kladivkom. Dodala. „Prerušené.“

Pozrela na mladíka, stále sediaceho blízko nej so znepokojeným zamračením. „Budeš v poriadku mladý muž?“ spýtala sa.

Zodvihol zahmlený pohľad, uprene sa na ňu zahľadel. „Áno, vaša ctihodnosť.“ Odpovedal s únavou v hlase. Severus tam bol a zobral ho za ruku.

„Poď so mnou, Siri.“ Naliehal. Sirius a Remus ich ticho nasledovali, keď sa všetci premiestnili k malej kaviarni na obed.

Sedeli sami vo veľkom pohodlnom boxe. Všetci okolo si objednali čaj a Severus začal prezerať svoje vrecká plné fľaštičiek. Vytiahol harmanček do čaju. Podal Sirimu fľaštičku Upokojujúceho elixíru, ktorý okamžite vypil.    

„Čo chceš jesť, Siri?“ spýtal sa ho Severus.

„Nič.“ Odpovedal.

„Mal by si sa pokúsiť niečo zjesť, Siri.“ prerušil ho jemne Remus.

„Nemôžem. Je mi zle.“ Odpovedal Siri. „Nikdy som to nevydržal.“ Severus trel jeho chrbát a masíroval mu stuhnuté svaly na ramenách. Siri zatvoril svoje oči a zastonal.

„Vydrž, Siri.“upokojoval ho Sirius. „Dostaneme ťa z toho.“ Siri švihol zápästím a začala jeho hudba. Severus sa usmial, keď Remus a Sirius nadskočili nad hudbou. „Šikovné malé Filiusovo kúzlo zdokonalené pre mňa.“ vysvetľoval. „Je to veľmi prínosné pre Siriho. Pomáha mu relaxovať.“

„Je to Štrauss?“ opýtal sa Remus.

„Áno, Kráľ valčíkov, domnievam sa.“ Povedal mu Severus.

„Áno.“ Potvrdil Siri bez toho, aby otvoril oči.

Objednali si svoje jedlo, kuraciu polievku pre Siriho, ktorú stále Remus chcel, aby zjedol. Nikto z nich nemal veľmi chuť do jedla a jesť jedlo mechanicky bolo viac ako príjemné. Stále im ešte ostávalo niekoľko hodín, kým sa mali vrátiť späť na súd a tak sa premiestnili do školy. Siri zamieril rovno do svojej izby a padol na posteľ. Mal veľa času na spánok a tak to využil. S čím nepočítal bola nočná mora a ani nikto z ostatných troch mužov. Severus vystrelil ako strela, predtým než krik utíchol na Siriho perách. Sirius a Remus mu boli v pätách. Zostali v šoku stáť pri pohľade, ktorý sa stretol s ich očami. Siriho ruky boli zdvihnuté nad hlavou, akoby boli priviazané o posteľ. Krútil svojím telom, akoby sa snažil dostať preč a zase skríkol, keď sa jeho telo naplo. Severus opatrne, aby sa nedotkol jeho tela, potichu šepkal do jeho ucha. Siri pomaly zareagoval na jemné upokojujúce slová. Stiahol si ruky dole a stočil sa do klbka v strede postele. Severus udržiaval svoje upokojujúce slová. Sirius, konenčne schopný pohybu sa presunul na druhú stranu postele a pridal v izbe svoj upokojujúci hlas. Remus začal pohmkávať uspávanku, ktorú používala jeho matka, aby sa upokojil, keď mal nočné mory ako dieťa. Nakoniec sa Siri úplne uvoľnil a ponoril sa späť do kľudného spánku. Žiaden z mužov nemal chuť nechať ho samého. Prebudil sa krátko predtým, než bol čas vrátiť sa na súd. Severus mu dal ďalšiu dávku Upokojujúceho elixíru.

Keď sa vrátili do pojednávacej siene, bolo tam vo vzduchu pomerne vzrušené bzučanie. Severus bol prekvapený, že vidí Juno stáť vedľa Martyho, ktorý sa zdal byť trochu kvôli niečomu naštvaný. Juno bola zjavne rozčúlená.

„Čo sa deje?“ spýtal sa okamžite Severus.

„Merlin Fletcher podal cez prestávku žiadosť a bola schválená.“ Zavrčal Marty, jeho tvár očervenela hnevom.

„Akú žiadosť?“ opýtal sa Severus, jeho ochrana vzrástla.

„Chce, aby bolo Sirimu pred krížovým výsluchom podané Veritaserum.“ Zavrčal Marty.

„Ten bastard!“ zamrmlal Severus. „Netrpel Siri už dosť?“

„To je dôvod, prečo som tum.“ Prehovorila Juno. „Sudkyňa Pryceová trvala na to, že budem tá, čo bude pomáhať Sirimu. Jedným z dôvodov je to, že mi Siri verí. Ďalším je, že sudkyňa neverí tomu, čo by mohol použiť Fletcher.“

„Mal dve plné dávky Upokojujúceho elixíru počas prestýávky.“ Oznámil zachmúrene Severus.

„Dve!“ odpovedala vystrašene. „Prečo?“

Severus jej rýchlo povedal o nočnej more, ktorou Siri trpel počas krátkeho spánku.

„Budem hovoriť so sudkyňou.“ Povedal Marty a vyrazil k jej pracovni. Vrátil sa rýchlo, vyzeral viac nahnevaný, ako keď odišiel.

„Trvala na to, že si to musí zobrať.“ Povedal krátko.

„Nemôže to zvládnuť.“ Povedal Severus, v jeho hlase bol evidentný strach o jeho dieťa.

„Sev.“ Juno ho ticho uisťovala. „Dám mu len jednu kvapku. Bude to dosť s ostatnými elixírmi v jeho systéme.“

„Uvedomuješ si, že stratí svoju kontrolu, však?“ Severus a zamračil. „Merlin nám všetkým  pomáhaj, keď ho bude príliš tlačiť!“ Odkráčal preč informovať svojho syna o temto novom úskoku.

„Zvládnem to, ocko.“ Povedal Siri, s rozhodnutím v hlase a jeho postojom. Severus pozeral hodnotiaco na Siriho a videl, že hovoril pravdu. Prikývol. „Kryjem ti chrbát.“ Povedal s prísnym úsmevom-

„Ďakujem, ocko.“ Usmial sa SIri a pristúpil k lavici svedkov. Siri si sadol na svoje miesto, keď bola miestnosť vyzvaná k pokoju. Držal hrdo zodvihnutú hlavu, ramená vzpriamené. Severus nikdy nevidel krajší pohľad, ako jeho syna; tak hrdého, tak čestného a tak statočného. Bolelo ho srdce kvôli všetkému, čo si musel v jeho živote vytrpieť.

Sudkyňa Pryceová urobila oznam do súdnych spisov, čo sa týka použitia Veritasera na účely krížového výsluchu. Ukázala na Juno a ona vstúpila na lavicu svedkov. Pomocou kvapkadla, opatrne podala jednu kvapku na Siriho jazyk. Nevidela nič, iba dôveru v jeho výraze a usmiala sa, aj keď sa jeho oči zakalili do omámeného oparu. Uchopila jeho zápästie ľahko do prstov a urobila rýchlu kontrolu jeho vitálnych funkcií. Kývla sudkyni a odstúpila.  Mala v očiach slzy, keď si sadala do galérie priamo za Severusa.  Natiahla ruku a položila mu ju priamo na jeho rameno. Uchopil ju a umiestnil boz na vnútornú stranu zápästia predtým, než znovu položil jej ruku na svoje rameno.

„Pán Fletcher, pán Snape je pripravený.“ Sudkyňa Pryceová ho oslovila s trochu strohým tónom. „Prejdime tým predtým, než bude potrebovať ďalšiu dávku.“

„Ona je nahnevaná!“ uvedomil si zrazu Severus. Chytilo ho to za srdce.

Obhajca sa priblížil k lavici svedkov s nejakou nervozitou.

„Počujete ma?“ spýtal sa opatrne.

„Áno.“ Siriho hlas bol dutý, automatický.

„To je veľmi dobre.“ Povedal mu ticho Merlin.

„Povedzte súdu svoje celé meno.“ Prikázal.

„Harold Ja... nie, Siri. Moje meno je Siri.“ Opravil sa. „Sirius James Snape.“

„Viem.“ Povedal Merlin, vyľakaný. Nemyslel na to takto.

„Pán Snape, povedal ste nám dnes niekoľko celkom zaujmavých vecí. Rád by som sa vás opýtal o tom pár otázok, môžem?“ začal znova Merlin.

„Tak dobre. Hovorte mi Siri.“ Vyzval ho Siri. „Pán Snape je môj ocko.“ Pár ľudí sa zasmialo, ale nie s veľkým humorom.

„Povedali ste nám o období, keď ste mali tri, keď ste sa boli vy a váš bratranec o pohár mlieka. Nie je pravda, Siri, že ste v skutočnosti použili vaše kúzlo, aby ste ho vytlačili zo stoličky a ukradli mu jeho pohár mlieka?“ spýtal sa Merlin s predstieraným rozhorčením.

Siriho obočie sa zmätene skrčilo. „Nie, použil som mágiu na to, aby som získal späť svoje mlieko. Dudley spadol kvôli jeho iracionálnemu strachu z mágie.“ Vysvetlil pokojne Siri.

„Teraz, určite, bitka o trojkolku bolo preháňanie. Chceli ste sa hrať s naleštenou červenou hračkou a začaroval ste Dudleyho a zobral ju, však, Siri?“ Merlin mierne pokarhal tínejdžera.

„Nie!“ odpovedal Siri. „Dudley padol na zem od strachu, keď sa trojkolka prevalila na mňa bez cudzej pomoci.“

„Keď ste odišiel z domu ako osemročný urobiť drobné práce, nie je pravda, že ste boli naozaj potrestaný za odmietnutie urobiť svoje domáce práce celý týždeň?“ požadoval tvrdo Merlin.

„Nie!“ Siri sebou trhol preč, keď sa Merlin naklonil bližšie.

„Pán Fletcher, stiahnite sa!“ nariadila ticho sudkyňa Pryceová. „Vyhrážanie!“ pripomenula mu.

„Nie je to pravda,“ odvrátil sa, „že v skutočnosti ste mali týždeň na dokončenie toho zoznamu. Keď prišla sobota, vašim trestom bolo zostať a dokončiť svoju prácu, než sa pripojiť k rodinnému výletu?“ povedal dôrazne Merlin. „A v skutočnosti tam nebol žiadny fyzický trest?“ dodal.

„Zázračne som si uzdravil tri prasknuté rebrá, zlomenú kľúčnu kosť a dva zlomené prsty.“ Ticho odpovedal Siri.

Merlin prešiel k stolu obhajoby a napil sa, pozbieral svoje myšlienky na ďalší nápor otázok. Vnútorne sa jeho vnútornosti krútili. Rád by Vernona Dursleyho rozdrtil na prach, ofialovel. Čím viac mladík ticho rozprával svoj príbeh a každý súvisiaci incident, tým viac rozhnevaným sa Merlin stával. Bolo úplne zjavné, že to dieťa tu bolo obeťou a hovorilo úplnú a strašnú pravdu.

Zodvihol zo stola zložku. Obsahovala iba jeho poznámky, ale urobil to tak, aby to vyzeralo, že obsahuje oficiálne dokumenty.

„V zázname máte niekoľko incidentov pán... ehm... Siri, za využitie mágie maloletým. Jedným zo zainteresovaných bol váš bratranec. Je to pravda,“ Merlin pozrel stroho do zložky. „že ste odstránuli sklo z terária v zoo a spôsobil pád svojho bratranca do neho a on bol ohrozený barmským pytónom?“ opýtal sa.

„Jediná pravdivá časť z toho záznamu bola časť, že som odstránil sklo a Dudley spadol dnu. Jedinú ujmu, ktorú utrpel bolo jeho mokré oblečenie. Had jednoducho utiekol.“ Vysvetlil Siri. „Oh, tiež to nebolo v mojich záznamov na Ministerstve, bol som po vekom trestnej zodpovednosti. Nemôže to byť použité proti mne.“ Sirius a Remus si vymenili triumfálny úsmev.

Dostal si ich, Siri.“ Pomyslel si hrdo Severus.

Merlin pokračoval. „Ďalší incident poukazuje, že ste levitovali nejaký dezert nad hlavu manželky významného klienta a nechali ho padnúť. Zrejme ste boli rozrušený, že ste nesmeli mať žiadny zákusok ako trest za to, že ste si neupratali svoju izbu.“

„Vlastne,“ povedal Siri celkom priateľsky, „incident s nákypom bol spáchaný pomýleným domácim škriatkom, ktorý si myslel, že mi pomohol. Nikdy som nemal dovolený dezert, keď som skončil domáce práce alebo niečo podobné. A ja som nikdy nemal dokončené upratovanie garáže, predných a zadných záhrad a domu. Och a doprané.“ Dodal, keď na prstoch odratával každú z nich, v jeho hlase rástol hnev. „Moja izba nikdy nepotrebovala upratať. Nemal som v nej majetok, aby som v nej urobil neporiadok!“ Skríkol nahnevane. „A uzdravil som si zlomené zápästie a vytknutý členok!“

„Siri, upokoj sa.“ Nariadila ticho sudkyňa Pryceová. „Musíš udržať sám seba pod kontrolou.“

Siri ťažko dýchal, bol veľmi rozrušený. Sudkyňa nariadila dvadsať minútovú prestávku. Juno pribehla a urobila rýchlu kontrolu jeho vitálnych funkcií.

„Pozri sa na mňa, miláčik.“ Povedala ticho. Siri sa pomaly zameral na ňu. Omámený tínejdžer sa po pohľade na ňu, nádherne usmial, „Ahoj, Juno!“ povedal šťastne.

„Ahoj, miláčik.“ Usmiala sa. „Ako sa cítiš?“

„S mojimi prstami, hlúpo!“ vtipkoval a pochytil ho záchvat smiechu. Severusovi stojacemu za Juno sa to nepáčilo.

„Ahoj ocko!“ Siri pozdravil svojho otca. „Chcem ísť na Snape Mano a vidieť ruže.“

„Budeme tam veľmi skoro, Siri.“ Sľúbil mu jemne Severus. Snažil sa nad sebou udržať kontrolu.

Ako stáli zhromaždení okolo Siriho, počúvali jeho omámené rozprávanie, čoskoro bolo Juno jasné, že účinky Veritasera vyprchávali. Siri sa pomaly stával viac vážny a jeho oči boli stále žiarivé a intenzívne. Vyrovnala vševediaci pohľad na neho a on sa na ňu zadíval postupne späť. Pomaly na neho žmurkla a on donútil kútiky úst ostať nehybné.

Bolo zvolané pojednávanie a Merlin Fletcher pokračoval vo svojom krížovom výsluchu. „Siri, toto je pre dnešok posledný incident. Týka sa sestry pána Dursleyho. Toto bola veľká chyba, pán Snape. Ľudia z ministerstva sa objavili na mieste. Nafúkli ste ju ako balón, narobili ste veľa hluku. Prečo? Pretože ste boli žiarlivý na darčeky, ktoré venovala svojmu synovcovi! Nedalo sa to vydržať, že obsypala vášho bratranca darčekami, peniazmi a pozornosťou! Je to tak, pán Snape?“ obvinil ho nahnevane Merlin.

Siri tam sedel pozerajúc na Merlina s pokojným výrazom na tvári. Keď začal hovoriť, jeho hlas bol jasný a silný. Zmena tónu neunikla sudkyni a ona zamerala pozornosť na mladého muža po svojom boku.

Odkašľal si a zhlboka sa nadýchol a začal vysvetľovať. „Tento incident bol jediný pravdivý, ktorého mi bolo ľúto. Bol to jediný čas, kedy som bol naozaj pomstychtivý. Ale nie z dôvodov, ktoré ste uviedli, pán Fletcher.“ Hovoril priamo na advokáta.

„Dursleyovci povedali Marge, že som navštevoval Svätého Brutusa. Odvtedy to vždy na mňa vyťahovala a dávala rady, ako ma „liečiť“. Väčšina z toho boli fyzické tresty.“ Zťažka prehltnúc pokračoval. „Tento konkrétny večer, počas noci po extrémne dlhom týždni slovného podpichovania od nej, nebola spokojná s tým ako na mňa išla. Začala s mojimi rodičmi... ehm, mamou a Jamesom Potterom. Obvinila Jamesa, že bol vychytralý klamár, asi potom, čo jej strýko Vernon povedal, že nikdy nepracoval. Nazvala ich lenivými opilcami, keď strýko Vernon povedal, že zomreli pri autonehore.“ Siri mal v očiach slzy a ruky pevne zaťaté v lone, ale jeho chrbát bol vzpriamený a brada bola vyzývavo hore.

„Obvinila ich, že boli nezodpovedný, ktorí spôsobili túto „extra záťaž“ pre chudáka Vernona, čím myslela mňa. Bol som proste čoraz nahnevanejší a nahnevanejší, až som nakoniec stratil kontrolu. Bolo mi to naozaj neskôr ľúto, ale nemohol som sa za to ani ospravedlniť. Jej pamäť bola ministerstvom zmenená. Strýko Vernon a teta Petúnia mi nedovolili hovoriť o mojej „nenormálnosti“, dokonca mi nedovoli ani ospravedlniť sa.“ Skončil Siri zachrípnuto, jedna slza sa pomaly posúvala dole po tvári.

Merlin Fletcher tam stál s pocitom veľmi správnym postojom na jeho mieste s ticho hovoriacim mladým mužom.

„Nemám ďalšie otázky.“ Povedal ticho, keď sa vrátil na svoje miesto.

V momentoch ticha, potom, čo Merlin zaujal svoje miesto sa Siri zrútil vyčerpaním, pretrel si zúrivo svoje oči. Juno sa nahrnula na jeho pravú stranu spolu so Severusom. Zachytil svojho syna, keď skĺzol zo stoličky, neschopný udržať sa dlhšie hore. Námaha z odpovedania na obvinenia Merlina Fletchera a energia vydaná na udržanie kontroly nad svojou mágiou počas toho všetkého, bolo priveľa. Severus klesol na podlahu v lavici svedkov, Siriho držal pevne v náručí. Juno skontrolovala jeho životné funkcie.

Miestnosť bola opäť rušná. Sudkyňa Pryceová bol od zlosti bez seba. Jej kladivko hlasno búchalo, keď sa snažila obnoviť poriadok. Vytiahla svoj prútik zo svojho rúcha a vystrelila hlasný výbuch zvukov a iskier. Miestnosť sa okamžite upokojila.

„Pán Fletcher,“ oslovila ho po tom, čo bol obnovený poriadok. „Domnievam sa, že váš krížový výsluch tohto mladého muža je ukončený.

„Áno, vaša ctihodnosť.“ Odpovedal ticho.

„Veľmi dobre. Svedok je ospravedlnený.“ Povedala ironicky. „Pre dnešok mám toho dosť.“ Vyštekla. „A samozrejme pán Snape tiež. Súd prerušujem do štvrtku, deviatej hodiny, kedy začneme počúvať svedectvo pre obhajobu.“ Jej kladivko buchlo ešte raz a ona zostúpila a vstúpila do lavice svedkov za Juno.

„Ako mu je doktorka?“ spýtala sa ticho s obavami v hlase, keď sa pozrela na oboch mužov na zemi pri jej nohách.

„Je vyčerpaný.“ Pripustila Juno.

„Je v bezvedomí?“ uvažovala nahlas sudkyňa Pryceová.

„Nie, vlastne spí.“ Usmiala sa Juno.

„Spí!“ povedala prekvapene. „V podstate áno, však?“

„Presne tak!“ Severus zavrčal. „Jednoducho viedol sám seba cez peklo. Nielenže musel obhajovať svoju nevinu, ale zároveň musel udržať svoju mágiu pod kontrolou! Je zázrak, že nie je v bezvedomí!“ zareval Severus.

„Ocko.“ Zašepkal Siri. „Nie je to jej vina.“

„Máš pravdu, Siri.“ Severus sa rýchlo ukľudnil po synovom zašepkanom napomenutí. „Ospravedlňujem sa, sudkyňa Pryceová, prepáčte.“ Ospravedlnil sa Severus.

„Odpustené, pán Snape.“ Usmiala sa. „Prečo nezoberiete Siriho domov? Mám pocit, že by si zaslúžil dobrý odpočinok.“ 

Severus prikývol a pomohol Sirimu na nohy. Keď sa zrazu zakýval, Severus ho chytil okolo pása, aby ho podoprel a Siri ovinul ruku okolo Severusovho krku.

„Uvidíme sa vo štvrtok.“ Povedala sudkyňa, keď im pridržala otvorené dvere.

„Nezabudnite na tortu na raňajky.“ Siri zašepkal s unaveným úsmevom.

„Už sa nemôžem dočkať!“ Mrkla, keď prechádzali okolo.

Akonáhle vyšli z budovy, Sirius priskočil a pridal rovnako svoju oporu Sirimu. Všetci traja sa premiestnili pred brány školy a vydali sa dovnútra. Juno a Remus ich okamžite nasledovali.

Severus a Sirius pomohli Sirimu prezliecť sa do pyžama a uložiť sa do postele. Juno prišla neskôr s jej Elixírom na bezsenný spánok. Vďačne si ho vzal a klesol hlboko do jeho vankúša. Juno sa posadila na okraj postele a zobrala jeho cop do ruky. Pomaly rozviazala koženú šnúrku a rozbalila hrubé pramene vlasov. Jej svižné prsty rozmotávali havraní čierny cop a ľahko ho prečesávali. Severus siahol po hrebeni z prádelníka a podal jej ho. Zobral Siriusa za ruku a pokynul mu ku dverám. Ticho odišli z miestnosti, zatiaľ čo sa doktorka starala o svojho pacienta. V obývacej izbe, traja muži sedeli okolo ohňa, každý z nich držal pomerne silný nápoj v ruke.

„Bola to tá najdesivejšia vec, akej som bol po rokoch svedkom!“ vybuchol Remus.

„Tak, tak.“ Súhlasil Sirius, napil sa poriadne zo svojho pitia.

„Mýlite sa.“ Povedal im Severus. „Uvedomujete si, aké to bolo dojemné? Aké to bolo krásne?“

„Nerozumiem, Sev.“ povedal Remus.

„Siri bol dves ušľachtilý a veľavravný.“ Povedal im Severus. „Jeho kontrola nad mágiou bola tak silná, cítil som, že krúžila okolo miestnosti! Necítili ste to? Bolo to nádherné!“   

Obaja muži sa spätne zamysleli nad scénou to popoludnie a museli súhlasiť.

„Všimli ste si, ako to len rástlo viac silnelo potom, čo omámenie ustupovalo? Udržoval kontrolu zatiaľ, čo bol pod vplyvom Veritasera, ale cítil som, akoby som udrel do steny, keď sa jeho zmysly vrátili a on mal plnú kontrolu, ale tentoraz, úplnú kontrolu. Bolo to nádherné.“ Severus mal vo svojich očiach slzvy a zúrivá hrdosť svietila v jeho tvári.

„Všetci sme vedeli, že bol silný, Sev.“ povedal Sirius. „Vedeli sme celý jeho život, aký silný mohol vyrásť.“

„To je pravda, Tichošľap.“ Súhlasil Remus. „Ale Sev myslel, že videl a cítil, že dosiahne svoj vrchol ešte dnes.“

Severus vzrušene prikývol. „Presne tak. Dnes popoludní dosiahol pokrok. Viete, čo to znamená, však?“ opýtal sa.

„Musí byť trénovaný a čoskoro.“ Povedal Sirius naliehavo.

„Tento proces neskončí dostatočne skoro!“ zavrčal frustrovane Severus. Jeho priatelia úprimne súhlasili. V tom sa konverzácia otočila na ďalší deň. Mali v pláne pripraviť najväčšiu oslavu narodenín, akú kedy Siri mal. Juno sa k nim v tomto bode pridala a Severus si spomenul na priebeh príprav okolo. Jednoducho nebola do tej doby žiadna možnosť. Dali svoje plány do pohybu. Juno sa ponúkla, že pripraví celé občerstvenie a urobí tortu. Predtým, než sa odobrali do svojich izbieb, bola obývacia izba a Siriho spálňa zmenené. Jeho oslava narodenín začne v okamihu, keď otvorí oči.

Juno ostala po tom, čo Sirius a Remus odišli. Posadila sa vedľa Severusa na pohovku a zobrala ho za ruku. Zodvihla ju k ústam a zľahka ho pobozkala na jej zadnú stranu.

„Musím sa ťa na niečo opýtať.“ Hovorila ticho.

„Čo máš na mysli?“ opýtal sa.

„Kúpila som darček pre Siriho, ale nie som si istá, ako to vezme.“ Povedala zamyslene. „Možno nie je ten pravý čas.“

„Čo mu chceš dať?“ spýtal sa Severus, nechápavo sa zamračil.

„Kúpila som mu mláďa Sovy snežnej.“ Povedala ticho.

Severus sa posunul, ako keď bol rozrušený, ale jeho hlas bol tichý, ked hovoril. „Nie som si istý, či je pripravený, Juno. Povedal, že nebolo noci, kedy by ku mne nasťahoval.“ Zamyslel sa a potom ju objal, povedal. „Nehanbi sa mu dať darček. Ak nie je pripravený, nájdeme jej domov, kým bude.“

Juno prikývla a sklonila hlavu, stále znepokojená. Severus jej jemne zodvihol bradu a otočil jej tvár k sebe.

„Bude to v poriadku.“ Sľúbil, keď sa jeho pery stretli s jej v jemnom bozku. Keď sa bozk skončil, položila hlavu na jeho rameno a pozerala sa do ohňa. Boli šťastní, len z toho, že boli spolu.

Čoskoro Juno ticho prehovorila. „Mala by som ísť. Mám toho veľa urobiť na zajtrajšok.“ Zodvihla hlavu, aby sa na neho pozrela. Jeho oči žiarili intenzívnou túžbou.

„Nechcem, aby si išla.“ Povedal jednoducho.

Jej dych sa zasekol v hrdle, keď si prečítala jeho výraz.

„Potom nepôjdem.“ Zašepkala. Vstal, zobral ju za ruku a viedol ju do svojej izby. Dvere sa zatvorili s jemným „kliknutím“za ním, keď ju nasledoval dovnútra...

30.04.2010 21:18:34
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one