Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

26. Šťastné narodeniny, Sirius Snape

NEPRREŠLO BETAREADOM!!!

Dobby

 

*Buch!* „Au!“ Sirius vykríkol.

„Psst! Zobudíš ich!“ zašepkal Remus.

„Myslím,  že som si zlomil prst!“ zakvílil Sirius. „Neviem, ako tu môžu bývať. Žiť ako pár prekliatych netopierov!“ Zavrčal.

„Lumos!“ zašepkal Remus a z prútika vyšľahlo slabé svetlo, ktoré ožiarilo miestnosť.

Sirius a Remus sa plížili do bytu v žalároch, aby zistili Siriho reakciu, keď sa prebudí. Boli ako pári vzrušených štvorročných detí. Zamierili do izby, kde bol Siri. Sirius držal vo svojej ruke pierko. Takmer sa rozosmial, keď uvidel Siriho rozvaleného na chrbte, jedna jeho noha visela cez okraj postele, ruky mal roztiahnuté a ticho chrápal.

„Pripravený?“ Spýtal sa Sirius Remusa.

„Nemali sme zobudiť Seva?“ spochybňoval Remus.

„Nie! Nechaj ho spať.“ Povedal mu Sirius. „Vždy potrebuje viac spánku ako my, pamätáš?“

Sirius zľahka prešiel  pierkom cez Siriho pery. Siri len odvrátil hlavu. Sirius potlačil zahihňanie a Remus si z vnútra zahryzol do kože. Potom Sirius prešiel pierkom po Siriho špičke nosa. Siri zodvihol ruku a poškrabal si nos, ale neprebudil sa. Sirius potom pošteklil mladíka do ucha a Siriho oči sa otvorili, keď sa po ňom zahnal.

„Všetko najlepšie!“ pozdravili ho obaja muži.

Hodil po nich úžasný úsmev a odhodil prikrývku stranou. Mávol rukou a lampa na stole sa zasvietila, rozžiarila celú miestnosť. Prekvapene sa rozhliadol okolo seba. Boli tam balóniky a girlandy pokrývajúce každé voľné miesto. Nad nohami postele sa vznášal transparent a oznamoval: „Šťastné narodeniny Sirius Snape!“  

„To je paráda!“ povedal Siri, keď obdivoval ich úsilie. „Páči sa ti to?“

„Áno. Tvoj otec a Juno sa na tom podieľali tiež.“ Odpovedal mu Remus.

„Ďakujem vám!“ vykríkol Siri.

„Nie je za čo.“ Zasmial sa Sirius, keď sa ocitol vo veľkom medveďom objatí. Siri zopakoval gesto s Remusom.

„Idem zobudiť ocka!“ povedal, keď sa ponáhľal cez chodbu do Severusovej izby. Zmizol vo vnútri, keď ho Remus a Sirius nasledovali. Zastavili, keď sa Siri ticho vrátil do chodby a zavrel za sebou dvere,

„Čo sa stalo?“ spýtal sa Sirius, keď videl na Siriho tvári zvláštny výraz.

„Ehm... on nie je sám.“ Odpovedal ticho Siriu.

„Si v poriadku?“ opýtal sa Remus a zobral ho za ruku.

„Vyzeráš trochu otrasený.“

„Ja som... ehm... vlastne celkom nadšený.“ Uznal SIri. „Jednoducho ma prekvapilo vidieť ju tam... s ním.“

„Ju?“ uistil sa Sirius.

„Dr. A... ehm... Juno.“ Vysvetlil Siri.

„Si si istý, že si v poriadku?“ spýtal sa znovu Remus, keď sa Sirius statočne snažil ukryť úškrn na jeho tvári. Premýšľal dopredu, aby sa jeho priateľ dozvedel, že jeho syn dnes ráno na neho narazil, bola to nočná mora každého rodiča, ale o to horšia vzhľadom na tento konkrétny vek dieťaťa. Nedokázal sa už dlhšie úplne ovládať a vybuchol úplne smiechom. Rýchlo sa pridal k Remusovi a Sirimu, ktorí sa dobre upokojili.

Siri ich zaviedol do kuchyne a začal robiť raňajky.

„Ale nie, nie, mladý muž!“ povedal Sirius, zastavil ho. „Toto sú tvoje narodeniny, Sadni si!“ Nariadil.

Remus začal pripravovať kanvicu kávy, keď Sirius začal s hrmotom zhromažďovať všetko, čo potreboval k obrovským raňajkám, palacinky, vajíčka, párky a pomarančový džús. Sisi sedel šťastne na svojom mieste a sledoval ako jeho krstný otec pripravuje chutné jedlo.

Vôňa kávy čoskoro naplnila izby a čoskoro priviedla Severusa do kuchyne.

„Všetko najlepšie, Siri.“ Povedal, umiestnil bozk na Siriho hlavu.

„Vďaka.“ Usmial sa Siri. „Spal si dobre?“ spýtal sa nevinne a Severus sa takmer zadusil dúškom kávy, ktorú si práve zobral. Remus sa usmial a odvrátil sa skôrm ako ho videl Severus. Sirius sa nepohol od sporáka. Neodvažoval sa otočiť.

Rýchlo sa spamätajúc mu Severus odpovedal: „Áno, súaô som skutočne celkom dobre.“

Bol to Remus, ktorý sa začal dusiť svojou kávou. Severus ho prebodol pohľadom a potom si všimol úsmev na Siriho tváru. Obrátil pohľad na Siriusa. Stále bol otočený chrbtom, ale jeho ramená sa triasli, keď sa ticho smial.

„Ach, sakra!“ zaklial severus a ostatní traja vybuchli ešte raz naozajstným smiechom. „Neopovažujte sa ju priviesť do rozpakov, keď sem príde.“ Zavrčal a pozrel sa intenzívne na Siriusa.

„Kedy som niekedy priviedol dámu do rozpakov?“ spýtal sa s predstieraným rozhorčením.

„Mám spomenúť niekoľko incidentov?“ poznamenal Severus s pozdvihnutým obočím.

„Nie je to nutné, Severus.“ Upokojoval ho Remus. „Budeme slušní. Však Sirius?“ pozrel sa prenikavo na svojho priateľa.

„Na moju česť.“ Sľúbil Sirius.

Siri iba sedel na stoličke, plne sústredený na svoje raňajky. Severus sa naklonil a spýtal sa: „Si v tomto v poriadku?“ 

Siri sa pozrel vyrovnane na svojho otca. „Vieš, že som s týmto veľmi spokojný.“ Vyhlásil.

Severus prikývol, zjavne sa mu uľavilo. Vstal a ospravedlnil sa. O chvíľu neskôr sa vrátil s Juno. Bola trochu nesvoja, keď vstúpila do miestnosti. Jej oči hľadalia usadili sa na Sirim. Díval sa stále na ňu a jeho zelené oči sa trblietali ako smaragdy. Vstal a pristúpil k nej. Objal ju a povedal: „Dobré ráno, Juno.“

Na oplátku ovinula ruky okolo neho a povedala: „Všetko najlepšie, Siri.“

„Vďaka.“ Povedal jej. Zašepkal jej do ucha a dodal: „To je v poriadku.“ Usmial sa na ňu. Mohla len prikývnuť, neverila svojmu hlasu.

Po raňajkách Juno zamierila domov osprchovať sa a preobliecť sa do džínsov a letného pulóvra. Rýchlo sa vrátila do starého hradu, so Siriho sovou v rukách. Nechala samčeka v Severusovom kabinete na neskôr. Pustila sa v kuchyni do práce. Čoskoro izby naplnila nebeská vôňa.

Všetci traja muži boli na pozemkoch, zbierali drevo na obrovský táborák po zotmení.

Siri bol vonku na ihrisku a poriadne sa tešil zo svojej metly. Mohol robiť kaskadérske kúsky, ako len jeho srdce túžilo, keď sa jeho otec nepozeral. Keď dokončil v tento deň svoje lietanie, zamieril na ošetrovňu. Jeho terapeutické cvičenia ešte prebiehali tam. Cvičil ako bežne dve hodiny a pálenie v jeho nohách, rukách a hrudníku bolo radostné.

Jeho nos ho viedol do kuchyne po návrate do bytu. „Mmm! Vonia to tu skvele!“Zvolal, keď zbadal Juno.

„Oooch! Siri, ty nie!“ pokrčila nosom. „Choď do sprchy!“ Prikázala, keď ho tlačila von.

„Dobre! Dobre! Idem, mami!“ usmial sa na ňu, keď sa uhol jej pohlavku na ceste von z dverí. Osprchoval sa a rýchlo sa obliekol, ale jeho vlasy ho znova spomalili. Naozaj bol z toho unavený. V jeho mysli neskôr vznikol plán a on sa usmial a vrátil sa k jeho copu. Mal na sebe tričko „Stíhača“ a džínsy. Keď vyšiel von a Juno to zazrela, otočila ho dokola, aby si mohla prečítať nápis na chrbte. „Možno by si mal byť opatrný pri jeho nosení na verejnosti, Siri!“ doberala si ho.

„Prečo?“ spýtal sa nevinne.

„Si vyzývavý, keď sa obliekaš takto!“ zasmiala sa.

„Aha, dobre...“ začervenal sa. „Nikdy som o tom nepremýšľal.“

„Nikdy si o tom nepremýšľal?“ povedala prekvapene. „Kedy si sa naposledy poriadne pozrel do zrkadla, Siri?“

„Pozerám sa do zrkadla každý deň!“ zavrčal rozhorčene.

Prevrátila očami a odtiahla ho do kúpeľne jeho otca a postavila ho pred veľké zrkadlo. „Teraz sa dobre pozri.“ Prikázala.

„Áno?“ povedal, potom, čo uprel pohľad na seba, nie veľmi zaujato.

„Úprimne, Siri! Si nádherný!“ vykríkla. „Vari si si ani nevšimol, čo sa deje, keď míňaš ženy na ulici?“

„Nie!“ pokrčil nedbalo ramenami.

Juno pokrútila hlavou. „Ach, Siri, naozaj potrebuješ otvoriť oči!“ zasmiala sa a odišla preč. Stál tam hodnotiac sám seba. „Dobre, nemám viac tvár dieťaťa. Som vyšší, oveľa vyšší. Vyvinuli sa mi niektoré svaly. Som trochu opálený, to je nové. Moje vlasy, dobre, sú to moje vlasy.“ Zvraštil nos, nevidiac, čo bolo na ňom také pozoruhodné. Pokrčil znovu ramenami a zapískal nejakú melódiu, keď zase išiel von, aby našiel svojho otca.

Na konci dopoludnia začali prichádzať narodeninoví hostia. Sonya bola prvá, po nej nasledovali Ron a Hermiona. Profesor Dumbledore prišiel a nakoniec sa primiestnil Draco.

Siri bol rád, že videl jeho rovesníkov. Chceli ostať do prvého dňa hlavného pojednávania, ale Siri trval na tom, aby všetci pokračovali vo svojich poabsolventských plánoch.

Severus, Sirius a Remus pomohli Juno a Sonyi priniesť všetky jedlá a nápoje na nádvorie. Bol to krásny deň pre posledný júlový deň. Slnko svietilo, ale teplota bola mierna a vlhkosť bola nízka. Prefektný deň na strávenie oslavy vonku.

Po chutnom jedle, ktoré ich naplnilo bol čas na darčeky. Siri sa usadil na zemi v kruhu svojej rodiny a priateľov. Draco mu podal ako prvý svoj dar.

„Obstaral som to, keď som bol na dovolenke.“ Vysvetľoval. „Dúfam, že sa ti to páči.“

Siri odstránil obal, odhalil knihu, „Legendárni Aurori uplynulého storočia. Bolo tam pár miest označných útržkami pergamenu. Siri otvoril prvú záložku. Nadpis v hornej časti stránky znel, „Sirius Black“. Siri pozrel hore na Siriusa a usmial sa.

„Čo?“ povedal Sirius s predstieranou nevinnosťou, potom sa zasmial, trochu v rozpakoch.

Siri nalistoval na stránkach druhý kúsok pergamenu. Nadpis na hornej strane tejto stránky znel, „James Potter“. Siri prešiel prstami po mene a prikývol, zťažka prehltol.

„Ďakujem ti, Draco,“ povedal ticho.

„Nie je zač.“ odpovedal Draco.

Ron vyskočil a povedal. „Otvor Hermionin a môj darček ako druhý.“ Podal mu malú škatuľku. Ron a Hermiona zdieľali mierny úsmev, keď Siri strhol papier a otvoril veko. Vo vnútri boli zastrčené štyri vstupenky na metlobalový zápas Kudleyovských kanónov.

„Hej, vďaka kamoši!“ zvolal nadšene pri pomyslení na to, že pôjde na zápas. „Už sa nemôžem dočkať!“

„Sú to otvorené vstupenky, Siri.“ Vysvetlila Hermiona. „Budeš môcť ísť kedykoľvek to bude pre teba výhodné.“ Dotknutý jej prezieravosťou, mohol len prikývnuť.

Sonya nasledovala. „Vlastne som ti to kúpila priamo pod nosom, Siri!“ zasmiala sa, keď mu podala darček. Rozbalil ho a našiel zelené tričko, ktoré hovorilo: „Pobozkaj Stíhača“ striebornými písmenami.

„Keď sme išli do obchoďáku!“ vykríkol. „Ďakujem Sonya!“ ukázal ho všetkým na obdiv.

„Skvelé, viac reklamy! Len to, čo potrebuješ, Siri!“ žartovala Juno a všetci sa smiali. Siri pokrútil hlavou s rozpačitým úsmevom na tvári.

„Môj ďalší!“ povedal Sirius. „Bolo to vlastne k promócii.“ Vysvetlil, keď mu odovzdal pomerne ťažkú krabicu. „Menšia z nich je k tvojim narodeninám.“

„Ktorú by som mal otvoriť prvú?“ opýtal sa.

„Narodeninovú.“ Povedal Draco.

„Tú k promócii.“ Povedal Ron v rovnakom čase.

„Dobre, otvorím tú k promócii, pretože tá bola prvá.“ Rozhodol Siri. Vo vnútri veľkej krabice našiel krásny pár čiernych topánok z dračej kože. Siri bol ohromený. Vedel, že topánky z dračej kože boli veľmi drahé. Skutočnú kvalitu týchto videl, pretože mali navrchu dvojité lemovanie. Nežne po nich prešiel prstami, povedal: „Ďakujem ti, Sirius. Sú absolútne úžasné. Milujem ich. Ďakujem, veľmi!“ dodal, postavil sa, aby objal svojho kmotra.

„Skús si ich. Uvidíš, aké sú na pocit.“ Nabádal.

Siri sa znovu posadil, dal si dole topánky a vkĺzol nohami do topánok. Boli vo vnútri mäkké ako maslo a robustné, silné ako klince, na vonkajšej strane. Tiež perfektne padli.

„Sú akurát!“ divil sa Siri. „Ako to vieš?“

„Niekto mi to povedal!“žartoval Sirius. Siri sa neprezul späť do svojich topánok. Vzal si menší balíček a opatrne ho otvoril. Odsunutím hodvábneho papiera vo vnútri, ukázal ozdobenú dýku. Siri ocenil to, že bola krásna, ale nemohol ju zodvihnúť. Jeho oči sa trochu zakalili a ticho poďakoval Siriusovi za dar.

„Je niečo... och, Merlin!“ vykríkol Sirius. „Prepáč Siri! Mal som to vždy a odložil som to na tvoje osemnáste narodeniny. Nepremýšľal som o tom. Je mi to ľúto!“

„To je v poriadku, Sirius.“ Povedal ticho Siri. „Myslím, že je krásna. Len na to nie som pripravený, dobre?“

„Samozrejme.“ Súhlasil Sirius. „Chceš, aby som ju pre teba schoval?“

„Nie!“ povedal mu Siri. „Ocko mi ju uschová.“

Po krátkej, mlčanlivej chvíli, Severus vstal a podal malý darček Sirimu. „Toto je časť tvojho darčeka, Siri. Zvyšok ti dám neskôr, keď budeme sami.“ Informoval ho. Siri prikývol, keď rozbalil malú krabičku. Vo vnútri boli antické vreckové hodinky. Keď ich Siri otvoril, začali hrať obľúbenú melódiu. Na zadnej strane boli iniciály „JAP“.

„Bolo to Jamesove.“ Vysvetlil Severus.

„Čo znamená to „A“?“ opýtal sa Siri, keď ich zavrel.

„Albus“ prehovoril profesor Dumbledore.

„Naozaj?“ povedal Siri so šťastným úsmevom.

„Naozraj.“ Usmial sa Albus.

„Wow!“ vykríkol Siri.

Sev prehovoril, „Siri, zvyšok darčekov je roztrúsených vnútri. Nechceš ísť s Albusom a Remusom a oni ti dajú svoje dary. Potom prídeš domov a Juno bude mať pripravený svoj. Draco, Ron, Hermiona, choďte napred a pripojte sa k nim. Upraceme tento neporiadok a stretneme sa s tebou vo vnútri.“

Prikývli na súhlas a ponáhľali sa, aby dostihli ostatných troch.

Profesor Dumbledore nariadil: „Poďte do mojej kancelárie. Najprv odovzdám svoj darček ako prvý.“

V hornej časti otáčavého schodiska, čakali kým riaditeľ použil odomykacie kúzla na dvere. Všetci vošli do vnútra a Albus otvoril sklenenú vitrínu na vysokej polici na bočnej stene. Opartne z vnútra vybral meč. Zo skrinky pod ňou vytiahol kožený opasok a pošvu. Otočil sa k Sirimu, ktorého tvár zbledla.

Albus sa zastavil v kroku. „Je to na teba veľa, Siri?“ opýtal sa jemne.

„Nie pane. Len som mal nával spomienok.“ Vysvetlil Siri. Albus prikývol so slávnostným výrazom na tvári.

„Hovoril som ti všetky tie roky, že len pravý Chrabriómilčan mohol vytiahnuť meč z klobúka.“ Povedal mu ticho Albus. „Pripustil so toto vyhlásenie za hodnoverné.“

„Áno, pane.“ Súhlasil Siri.

„Siri, chcel by som teraz povedať viac. Mohol si vytiahnuť tento meč z klobúka, pretože si bol ozajstný Chrabromilčan. Si skutočný dediť Richarda Chrabromila.“ Vysvetlil Abus, keď  podával Sirimu meč, dlaňami nahor v úctivom geste.

Siri cítiac posun v ich vzťahu, vzal meč z rúk. Prešiel palcom cez meno vyryté pod rukoväťou, prikývol riaditeľovi školy.

„Je toho viac, čo ti musím povedať Siri.“ Uviedol. „Nie si len dediť Chrabromila, ale nesieš tento titul ako Biľomorčan a rovnako ako Bystrohlavčan a Slizolinčan.“ Prezradil Albus. Tí, ktorí tu boli zhromaždení sa ohromení prekvapením pozreli na seba. „Siri tvoja bifľomorská a chrabromilská pokrvná línia pochádza od matky. Tvoju bystrohlavskú a slizolinskú pokrvnú príbuznosť zdieľaš so Severusom.“ Pokračoval Albus vo vysvetľovaní.

„To je dôvod, prečo ma chcel Voldemort zabiť?“ spýtal sa Siri.

„Áno, dieťa.“ Súhlasil Albus. „Vedel, že budeš dosť silný na to, aby si ho porazil, akonáhle budú tvoje sily na vrchole tvojej sily. O tom niet pochýb.“

„Oni už sú. Už som na vrchole svojej moci.“ Priznal ticho Siri. Jeho priatelia boli šokovaní a ustarostení. Albus prikývol.

„Myslel som si to. Iní môžu cítiť silu vychádzajúcu z teba, Siri. Cítim, že tvoja sila už prekonala moju vlastnú.“ Prezradil. „Teraz je potrebné naučiť sa ju používať a ovládať ju.“

Siri prikývol a zasunul meč do pošvy. Pripol si opasok okolo pasu a posunul si ho pohodlnejšie cez svoje boky.

„Môžeme o tom hovoriť inokedy, kedykoľvek. Oslavujeme a čakajú na teba ďalšie darčeky!“ povedal Albus s úsmevom.

„Som na rade, Siri!“ povedal vzrušene Remus. „Pre môj darček musíme ísť do opustenej triedy v Žalároch!“ dodal záhadne. Keď dorazili k dverám triedy, Remus ich otvoril a previedol cez ne najprv Siriho. V rohu bola usporiadaný zložitý súbor bicích.

„Bubny!“ vykríkol Siri. „Vždy som chel hrať na bubny!“

„Tieto nie sú len na hranie Siri. Tieto bubny sú nástroje. Budeš ich používať na rozvoj kontroly nad svojou mágiou, posilňovaním svojej schopnosti koncentrácie.“ Vysvetlil Remus.

„Ale Remus, ja neviem, ako hrať na bubny!“ vyhŕkol Siri.

„To je to, kde vstupujem ja.“ Hovoril Draco s obrovským úsmevom na tvári. „Hral som na bicie roky. Naučím ťa to! Je to celkom jednoduché, naozaj, keď sa naučíš všetko, aby pracovali spoločne.“

„Všetko, čo pracuje spoločne?“ zopakoval Siri, zjavne nepochopil.

„Áno, oboma rukami a aspoň jednou nohou, obe od závislosti od druhu hudby.“ Vysvetlil Draco.

„Nie som si istý, že to dokážem.“ Povedal opatrne Siri.

„Chce to jednoducho prax a veľa koncentrácie. Naučíš sa to.“ Ubezpečil ho Draco. Siri prikývol, zjavne nie presvedčený.

„Ďakujem, Remus.“ Siri mu nezabudol poďakovať.

„Nie je za čo.“ Usmial sa Remus.

Siri nervózne premýšľal, aký bude jeho darček od Juno. Opustili triedu a Siriho bubny a vydali sa chodbou do Snapeovej rezidencie. Štyria sediaci ľudia zodvihli hlavu, keď vstúpil. Juno vstala a pozrela sa nervózne na Siriho.

„Čo sa deje, Juno?“ opýtal sa.

„Nie som si istá, či sa ti môj darček bude páčiť.“ Priznala.

„Budem mať rád všetko, čo mi dáš, jednoducho preto, že to pochádza od teba.“ Oznámil jej.

„To je to, čoho sa obávam.“ Priznala sa. „Nechcem, aby si ho prijal len preto, že som darcom. Chcem, aby si ho prijal, pretože ho naozaj chceš. Chápeš?“ povedala.

„Dobre.“ Nervózne sa zasmial a premýšľa, čo do pekla by to mohlo byť, keď je taká napätá.

Juno sa prešmykla do chodby k učebni a zodvihla malú klietku obsahujúcu mláďa sovy. Prekrížila prsty, keď sa vracala späť do obývacej izby.

Z hlboka sa nadýchol keď sa rozhodol prijať klietku. Jeho oči sa zaliali slzami, keď si spomenul na svoju milovanú Hedvigu. Sklonil trochu hlavu a pozrel sa sove do očí.

„Je to samček.“ Vysvetlila Juno. Siri prikývol, ticho zasmrkal. Prestrčil prst do klietky cez mreže. Malý samček ho hravo cvakol. Vľúdne sa usmial. Keď otvoril dvere na klietke, zašepkal: „Ďakujem ti, Juno. Je krásny.“ Siahol dnu a malý samček mu vyskočil na jeho pravú ruku. Siriho ho vytiahol von a zamieril rukou k svojmu druhému ramenu. Soví samček preskočil naň a otočil sa. Ticho zahúkal do Siriho ucha a usadil sa. Siri sa cítil trochu ohromená, potreboval sa odpútať od všetkých očí v miesnosti. Zatvoril oči a zhlboka, prerývane sa nadýchol. Pozrel sa na Juno a ešte raz prikývol, „Ďakujem.“ Zašepkal znova. Každý si s úľavou vydýchol.

„Aké mu dáš meno?“ opýtala sa Hermiona.

„Ja neniem. Nechaj ma premýšľať.“ Siri zamieril do svojej izby a položil klietku na svoj stolík. Pozrel sa smutne na Hedviginu klietku. So svojou ženou pevne posadenou na jeho ramene, odstránil brečtan z Hedviginej klietky. Mávnutím ruky zmenšil klietku na veľkosť kávového hrnčeka. Položil ju na policu vedľa obrázku jeho a Hedvigy z prvého ročníka. Zavesil novú klietku na stojan a ustúpil, aby sa na to pozrel.

„Čo myslíš?“ spýtal sa sovy. Samček ticho zahúkal a ďobol Siriho do ucha. „Tiež si to myslím.“ Povedal mu Siri, keď si ho vzal z ramena a umiestnil ho do klietky. Usadil sa na jeho bidielko a Siri ho chvíľu sledoval. „Myslím, že ťa nazvem Hercules. Páči sa ti to?“ spýtal sa Siri ticho. Hercules zahúkal na súhlas. „Tak teda Hercules.“ Prikývol Siri a vrátil sa do obývacej izby.

„V poriadku, Siri?“ spýtal sa ticho Sev.

„Áno.“ Usmial sa. „Páči sa mu meno Hercules.“ Oznámil Siri.

„Môžeme mať ešte tortu?“ ozval sa Ron.

„Ty a tvoj žalúdok!“ odfrkla si Hermiona.

„Torta je!“ vyhlásil Siri.

Juno ustúpila do kuchyne. Vyšla s obrovskou tortou, ale mala na sebe len jednu jedinú sviečku. Vysvetlila, „Siri, dnes sú prvé narodeniny Siriusa Jamesa Snapa a preto je na tejto torte len jedna sviečka.“

V jeho očiach sa znova zaleskli slzy. Prudko vydýchol nosom a jeho brada sa zodvihla len na zlomok. Severus ovinul ruky okolo svojho syna a zašepkal: „Želaj si niečo, Siri!“

„Môžeš tiež jedno urobiť so mnou.“ Nariadil svojmu otcovi. „Urobíme to spolu.“

Severusovi sa zatajil dych v hrudi. Premeškal naozajstné prvé narodeniny svojho syna. Nikdy nemal možnosť „Priať si niečo“ a pomôcť sfúknuť sviečku. Bol to dar, o ktorom si myslel, že ho nikdy nedostane.

„Máš jedno?“ spýtal sa Siri.

„Áno, myslím, že áno.“ Odpovedal Sev a pridal svoj dych k synovmu a sviečka zhasla.

„Nezabudnite odložiť pekný kúsok bokom!“ Siri pripomenul Juno.

„Nezabudnem, Siri.“ Zasmiala sa.

Potom, čo sa všetci najedli torty a tekvicového džúsu (Siriho najobľúbenejšieho počas rokov); Sev, Sirius a Remus ich všetkých odviedli späť smerok k obrovskej kope konárov, buriny a všetkého, čo dokázali nahromadiť na spálenie. Sev vytiahol prútik, aby zapálil plamene.

„Nechaj mňa!“ prosil Siri.

„Len do toho. Je to nakoniec tvoja párty.“ Povzbudil ho Sev.

Siri zatvoril oči a zodvihol ruku. Ukázal prstom na hromadu a zamrmlal, „Incendio!“ Plamene vzplanuli k životu priamo v strede hromady. Otvoril oči a videl svoje dielo. Vyskočil, mávol do vzduchu a vykríkol: „Áno! Dokázal som to!“ Sev sa zasmial a povedal: „Určite áno!“

Usadili sa okolo ohňa. Predtým než sa Siri posadil, vytiahol z vrecka nožnice. Zodvihnúc ich hore oznámil: „Dnešok bol viac než moje narodeniny. Mám pocit, že som sa dne naozaj stal Siriusom Jamesom Snapeom. Ako bolo povedané, nemusím sa viac skrývať pred svetom. Som Sirius. Som hrdý na to, že som Snape. Nebudem sa už viac skrývať za mojou maskou!“ Odmlčal sa a zhlboka sa nadýchol. „Ocko, ostriháš mi vlasy?“ opýtaô sa. Iba Juno si všimla, že Sonya prikývla hlavou na súhlas so spokojným výrazom na tvári.

Sev vstal zo zeme, aby sa postavil ku svojmu synovi. Siri sa zodvihol a podal mu nožnice. Objal prudko Siriho, keď zobral nožnice. Siri sa otočil a ponúkol svoju „masku“ svojmu otcovi.

„Ako krátke, Siri?“ zašepkal Sev.

„Rovnako ako tvoje, oci.“ Odpovedal.

„Aký otec, taký sy?“ usmial sa.

„Presne tak.“ Vyhlásil Siri.

Sev odstrihol tučný cop na ramenách. Siri vytiahol zostávajúci kúsok kože zo svojich vlasov a prešiel cez ne prstami, aby sa uvoľnil zostávajúci cop. Jeho vlasy padli až na jeho ramená v mäkkých čiernych vlnách.

Seve mu podal odstrihnutý cop. Siri pristúpil k plameňom a podržal ho, aby ho každý videl.

„Už žiadne masky!“ skríkol, keď hodil cop do ohňa. Všetci, čo tam sedeli mali slzy v očiach. Nálada v skupine stúpla. Sedeli dokola a rozprávali sa o čomkoľvek, kým plamene nevyhasli. Išli odprevadiť Sonyu, Juno, Rona, Hermionu a Draca k bráne. Zostávajúcich päť mužov zamierili k hradu, povedalo si dobrú noc a vydali sa každý svojou cestou.

Späť vo svojich izbách sa Sev obrátil k svojmu synovi. „Vieš aký som na teba hrdý?“ opýtal sa.

„Mám celkom dobrú predstavu, ak je to niekde tak blízko, ako som hrdý na teba ja.“ Potvrdil Sri.

„Si pripravený na svoj posledný darček?“ opýtal sa Sev.

„Áno.“ Usmial sa Siri.

Sev išiel do jeho izby a vrátil sa s malou ozdobne vyrezávanou krabicou. Podaj ju Sirimu a zatajil dych, kým ju Siri otvoril. Listy jeho matky boli položené vo vnútri, previazané novou zelenou stuhou. Siri prehltol obrovskú hrču, ktorá mu náhle vznikla v krku. Triasli sa mu ruky, keď položil krabicu na malý stolík vedľa pohovky. Siahol dovnútra a vytiahol ich von. Zovrel kôpku na hrudy, slzy mu voľne padali po tvári. Obrovský výbuch vzlykov vyšiel zo Siriho hrude a Sev ho pritiahol ku svojej hrudy a držal ho pevne v náručí.

„Ďakujem ti,“ zadúšal sa Siri. „Chcel by som ich čítať veky.“

„Daj si s nimi čas, Siri.“ Naliehal jemne Sev.

„Chcem, aby sme si ich prečítali spolu.“ Priznal ticho Siri.

„Dobre, spoločne.“ Súhlasil Sev. „Ale nie dnes večer! Je naozaj neskoro a my máme zajtra súd.“ Siriho radosť značne poklesla.

„Idem do postele.“ Oznámil Siri. „Ďakujem ti za najlepšie narodeniny. Myslím, aké som kedy mal. Milujem ťa,“ dodal a objal pevne svojho otca.

„Milujem ťa, Siri.“ Vrátil mu Sev. „Všetko najlepšie! A vezmi si elixír!“

„Žiadne sny.“ Prikývol Siri. „Dobrú!“

Ako sa usadil na svojej posteli. Hercules ticho zahúkal. „Dobrú noc, Herc.“ Povedal, keď naklonil elixír do svojich úst. Jeho ruka našla listy jeho matky, keď vkĺzol do zabudnutia.

05.08.2010 22:45:58
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one