Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

3. Čaromedička a zúrivý otec

Tak tu máte tretiu kapitolku, prajem príjemnú zábavu a ďakujem Soraki za venovanie Táto kapitolka je hlavne pre Teba.


Severus vtrhol dverami k Sv. Mungovi vyzerajúc ako divoký šialenec. Lekárske papiere vyleteli do vzduchu, keď sa dožadoval rozhovoru s čaromedikom. Rýchlo sa k nemu vybrala tmavovlasá žena. „Prosím vás pane, upokojte sa! Čo môžem pre vás urobiť?“ spýtala sa, rýchlo sa snažila zistiť, či krv, ktorá ho pokrývala nepochádza priamo od neho.

„Prišiel som z Rokfortu. Máme tam študenta v extrémne zlom stave. Nemôže byť presunutý, ale potrebuje pokročilejšiu lekársku starostlivosť než mu môžeme poskytnúť,“ povedal jej v zhone, „potrebujem hovoriť s čaromedikom alebo niekým, kto mu môže pomôcť.“

„Ja môžem pomôcť... Ja som čaromedička,“ oznámila mu. „Som doktorka Aesculapiusová.“ (es-cu-LAY-pee-us)

„Severus Snape,“ uznal jej predstavenie ostrým kývnutím hlavy. „Toto je lekárska správa od zdravotnej sestry z ošetrovne. Mala pocit, že by to pomohlo,“ podal jej zvitok pergamenu.

Čarodejnica si zobrala správu a presunula sa na miesto, kde bolo jasnejšie svetlo. Ako rýchlo prehliadala správu, volala na zdravotnú sestru.

„Požiadajte doktora Altaira, aby prevzal mojich pacientov. Mám namierené do Rokfortu k ošetreniu kritického pacienta. Dám vám vedieť ako dlho tam budem, hneď ako budem môcť,“ nariadila, zdravotná sestra prikývla a rýchlo odišla.

„Prepáčte mi, pán Snape,“ povedala mu, „chystám sa zhromaždiť všetko, čo budem potrebovat a bude to trvať len krátko. Povedzte Madam Pomfreyovej, že by mala chlapca nechať v kľude a teple. To je asi všetko, čo pre neho môže teraz urobiť. Ak by mal problémy s dýchaním, nech ho podoprie na zmiernenie, ale nie priveľmi,“ opäť nariadila, „rozumiete?“ spýtala sa.

Prikývol, poďakoval sa a premiestnil sa preč. Ponáhľal sa priamo do nemocničného krídla a priamo k Harrymu. Albus zaspal na stoličke pri posteli, držal pevne vo svojej ruke Harryho ruku. Severus položil ruku na jeho rameno a on sa okamžite prebudil.

„V poriadku?“ spýtal sa okamžite.

„Pomoc je na ceste,“ oznámil Snape. „Zhromažduje zásoby a aj personál tu bude čoskoro.“ Riaditeľ školy prikývol a pozeral ticho na krehkú postavu na posteli.

„Hlboko ľutujem, Severus,“ ospravedlnil sa mladšiemu čarodejníkvi stojacemu pred ním. „Sľúbil som, že ho budem ochraňovať. Ja som ťa sklamal.“

„Nemohol si vedieť čokoľvek z tohto, Albus. Nikto z nás nemohol,“ Severus odmietol jeho obvinenia. „Chlapec bol samostatný. Všetci sme vedeli, že bol odhodlaný zvládnuť všetko, všetci sme žili len jeho vlastnou dobrotou!“

„Áno, dobre, neprevzal to od nejakých tretích osôb, možno by som sa mohol pridať,“ premýšľal riaditeľ, slabý jas sa vrátil do jeho očí.

„Zobudil sa alebo mal ešte nejaké ďalšie problémy, od tej doby, čo som odišiel?“ spýtal sa Severus.

„Nie, bol kľudným ako nalepšie vedel, predpokladám,“ informoval ho Albus.

„Nejaké problémy s dýchaním?“ spýtal sa opäť Severus.

„Niekedy áno, niekedy nie,“ odpovedal riaditeľ.

„Doktorka Aesculapiusová povedala, že môže podporiť jeho kľudné dýchanie, ale len pokiaľ to nespôsobí viac zranení,“ oznámil Severus.

„Urobme to potom a uvidíme, či to pomáha,“ navrhol Albus. Umiestnili ešte jeden vankúš pod Harryho zo všetkých strán a boli ohromení o koľko lepšie dýchal. Umožnili mu malý konfort, napriek nebezpečenstvu v ktorom stále bol.

Čoskoro dorazila Dr. Aesculapiusová a jej malá armáda personálu prišla s ňou. Mala so sebou skúsenejšieho internistu, štyri oddané zdravotné sestry a jedného muža navyše. Taktiež so sebou mala chirurgický personál s viacerými pomocníkmi. Pridali viac svetla smerom k Harrymu. Presunuli ho na modernú nemocničnú posteľ; samozrejme magickú, kvôli primitívnemu štatútu školy.

Traja pomocníci začali prerábať jeden roh ošetrovne na chirurgickú komoru. Rozostavili sterilné záclony, pridali viacero svetiel, mali tucty náradia a prístrojov na monitorovanie čohokoľvek a všetkého.

Zatiaľ, čo jej personál zmenil malú ošetrovňu do malej plne vybavenej nemocnice, Dr. Aesculapiusová začala skúmať Harryho. Bola zdesená tým, čo videla. Ako prevrátila hárok naspäť, nadýchla sa a dala si svoje prsty k perám. S hlbokým nádychom povedala: „Boli urobené snímky?“

„Áno, madam,“ odpovedala madam Pomfreyová.

„Dobre. Tento chlapec bol zneužívaný niekoľko rokov, než dokážem spočítať,“ uviedla, jej hnev pomaly rástol.

„Prečo to ale nikto nespozoroval, nemôžem to pochopiť.“  

„Musíte rozumieť tomu chlapcovi, predtým než pochopíte naše zlyhania,“ povedal Severus, emócie spôsobili, že jeho hlas bol mrzutý.

„Hmm... áno, som si istá,“ skepticky zamrmlala. „Po prvé, je tam vnútorné krvácanie. Taktiež som zistila opuch na jeho hrudi a prepichnuté pľúca. Okamžite na to potrebujeme dohliadnuť. Musím už ísť a postarať sa o to. Vysvetlím vám viac neskôr,“ oznámila, ako sa obrátila k svojej ošetrovni. Jej pomocníci sledovali Harryho. Niekoľkými operáciami iba opravovali škody na jeho orgánoch. Keď urobila všetko, na čo sa odvážila, uviedla Harryho do kómy, aby sa mohol lepšie zotavovať.

„Dať ho do kómy!“ kričal skoro Severus. „Nie je to skôr nebezpečné? Čo keď sa nepreberie?“

„Počúvajte ma pán Snape,“ hovorila jemne, „potrebujem, aby ste mi rozumeli. Ak sa nepreberie z kómy, môže to byť pre neho každopádne to najlepšie. Neviem, ako vám to mám povedať, ale dokonca aj s tým všetkým, čo som pre neho urobila, stále to možno neprežije. Je veľmi zlomený a ja dúfam, že sa sa cez to prenesie,“ dodala potichu.

„Existuje tiež možnosť, že má vážne poškodený mozog. Nebola som zatiaľ ešte schopná určiť to. Ja chcem, a vám to aj sľubujem, že spravím všetko, čo viem, hoci zatiaľ nič nenaznačuje, že na jeho mozgu je opuch. Takže, pokladám za dobré znamenie. Nemôžem byť pozitívna, až pokým ho neotestujem,“ dokončila.

Severus pohladil rukou jeho tvár, prikývol jej a znova sa obrátil k chlapcovi. Pozeral na tie drôty a prístroje s ich značkami, pípaním a vrčiacimi zvukmi. Pozrel na synove krehké telo, bledú tvár a zúfalý vzlyk sa dral z jeho hrude. Prehltol ho, ako vždy. Nemohol si dovoliť stratiť svoju prísnu kontrolu. Maska sa vrátila späť na miesto a on strnulo odkráčal z miestnosti.

Ak ktokoľvek prešiel okolo jeho súkromných miestností v žalároch zámku, ak ich uši mohli nejako prejsť za zvukotesné kúzlo na tom mieste, boli by počuli všetky potlačované emócie, ktoré boli v túto noc po dlhej dobe uvoľnené spod kontroly. Profesor Severus Snape chvastal, besnil a burácal. Kričal, kričal a hádzal vecami. Búchal do stien svojimi päsťami, až pokým neboli celé krvavé. A potom, bolo zrazu ticho. Zúrivosť ustúpila, plač prestal. Severus Snape spadol na kolená a modlil sa. Modlil sa niekoľko hodín. Prosil Boha, žiadal, sľuboval. Keď bol blízko vyčerpania z toho všetkého, postavil sa na nohy. Dotackal sa do postele, objímal vankúš na svojej hrudi a kričal zo spánku: „Pane, prosím, ušetri moje dieťa.“

29.10.2008 17:31:23
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one