Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

32. Rodina je zrodená

Kapitolku venujem Biggi, weronike315 a anonymke9 za ich komentáre k predchádzajúcej kapitolke. Verím, že ste dlho nemuseli čakať na pokračovanie. Prajem vám príjemné čítanie. Kapitolka neprešla betareadom!!!

Dobby

 

 

Tiché dunenie vibrovalo panstvom, až do laboratória, kde Severus pripravoval poslednú dávku Ochranného elixíru – jeho vlastného. Keď označil svoj elixír a postavil ho vedľa Siriho v chladničke, cítil vibrácie na podlahe.
„Čo to sakra?“ pomyslel si zvedavo. Keď sa vynoril zo schodiska, stretol sa s Remusom, ktorý prešiel do kuchyne so zvedavosťou na jeho tvári.
„Čo je to za dunenie, Severus?“ spýtal sa Severusa, keď k nemu prístúpil.
„Nie som si istý. Zdá sa, že to ide odniekiaľ nad nami.“ Odpovedal Severus ako stúpali hore po schodoch.
Akonáhle dorazili na miesto bolo zrejmé, odkiaľ pochádzal ten zvuk. Usmiali sa na seba po identifikovaní zvuku, obaja muži zamierili ku dverám vedúcim do južnej veže.
Ako Severus otvoril dvere, tichý rachot sa stal ohlušujúcim revom. Siri cvičil a bolo zrejmé, že sa veľmi zlepšil. Severus a Remus vstúpili do miestnosti a boli prekvapení pri pohľade, ktorý sa im zjavil pred očami. Nebolo to len Siriho cvičenie, ktoré spôsobilo ruch. Draco sedel za jeho bubnami a obaja mužili súperili. Sirius sa usmial na svojich priateľov, keď ich zaregistroval a pristúpil bližšie.
„Nie sú fantastickí?“ takmer na nich kričal, aby ho bolo počuť cez bicie. Remus bol omráčený. Siri sa naozaj zlepšil, pretože ho Draco začal inštruovať.
Obaja mladíci sa kúpali v pote, na ich tvárach bolo viditeľné divoké sústredenie. Draco urobil sériu niekoľkých komplikovaných úderov a Siri ho napodobňoval, akonáhle skončil a boli tam nekonečné valiace dozvuky, ktoré otriasali podlahou a rachotili tabuľkami skla na oknách. Draco prestal v pohyboch. Vzhliadol a usmial sa na troch mužov, zatiaľ čo čakal na Siriho dokončenie diela. Siri sa pozrel na svojho otca, uškrnul sa, keď si otrel pot z čela.
„Dosť si pokročil.“ Poznamenal zbytočne Severus.
„Áno. Dalo by sa povedať, že som našiel rytmus!“ Siri sa zasmial.
„To bolo naozaj fantastické!“ ozval sa z rohu Ron, kde sa tešil z predstavenia.  
„Zistili sme, že Siri je oveľa lepší pri hraní podľa sluchu, ako bol pri čítaní nôt.“ Vysvetlil Draco. „Akonáhle som dal preč noty, uvoľnil sa a prišlo to k nemu.“
„Presne tak. Bol som úplne sústredený na čítanie zápisu a to spôsobilo, že som príliš veľmi váhal, keď som to hral.“ Dodal Siri.
„Presne tak.“ Pokračoval Draco. „Tak z rozmaru som navrhol, že nech len zavrie oči a počúva, čo som hral. Po niekoľkých pokusoch mu to išlo a od tej doby bol stále lepší!“
„Som naozaj ohromený!“ povedal im radostne Remus. „Pomáha ti to s koncentráciou, Siri?“ Severus prikývol a premýšľal o tom istom.
„Áno, pane.“ Odpovedal Siri. „Pozri sa na toto!“ zavrel koncentrovane oči a čoskoro sa veža kúpala v zlatistom svetle. Vyžarovala teplo a pohodlie. Každý z nich ucítil účinky sily vychádzajúcej z mladého muža. Cítili nesmiernu spokojnosť, prijatie a hĺbku citu voči sebe navzájom, ktorá bola priam desivá. Ako Siri otvoril oči a rozhliadol sa, úsmev mu rozžiaril tvár. Cítil prepojenie medzi všetkými, čo tam boli. Mohol to prečítať v ich výrazoch.
„Áno, to je to, čo bolo treba.“ Pomyslel si, keď sa rozhliadol okolo. To je to, čo som potreboval. Zavrel oči a ešte raz sa oprel do toho pocitu. Omotal sa okolo je mysle a naplnil jeho dušu. Cítil, ako mu to puto posilnilo moc a privítal liečivú silu, ktorú všetci pretvorili do jednej sily.
Severus cítil ten podpis rovnako. „Áno, Siri, zober si to, čo ponúkame. Sme tu pre teba. Čo je naše, je tvoje.“ Pomyslel si.
Siri vo svojej mysli vycítil svojho otca a ostatných, ako mu ponúkajú ich podporu, ich silu a moc. Vyslal svoje prijatie toho, čo mu ponúkali a ponúkol na oplátku svoju vďačnosť, než prerušil spojenie.
Severus pristúpil k svojmu synovi a položil mu ruku na rameno. Neboli vyrieknuté žiadne slová. Otec a syn sa usmiali a s pochopením prikývli.
„Mám hlad!“ vyhŕkol Ron, prelomil napätie, ktoré začalo, keď sa muži snažili vysporiadať s dopadmi po tak hlbokom okamihu. Všetci sa so smiechom uvoľnili a zamierili dolu do prízemia.
Po počiatom nestálom pocite počas obeda opustili šiesti muži vzrušené debati o predchádzajúcej udalosti.
„Siri, ako si vedel, čo urobiť, aby sme cítili tieto pocity?“ spýtal sa Ron.
„Aby som bol úprimný, naozaj si nespomínam, že by som niečo urobil.“ Priznal Siri. „Chcel som vám všetkým dať vedieť, ako som sa v tú chvíľu cítil. Zvyšok, myslím, bola vaša reakcia na moje pocity.“
„Vždy sme s tebou.“ Uviedol ticho Drabo, cítil, ako by bol ten, kto dlhoval najviac silnému mladému čarodejníkovi sediacemu oproti nemu.
„Vďaka, Dray.“ Povedal mu ticho Siri. „Cítil som to dnes od vás všetkých. Hlboko sa ma to dotklo a pomohlo mi to viac, než kedy mohlo akékoľvek sedenie.“
„Sme tvoji priatelia.“ Povedal jednoducho Ron. „Kde inde by sme mali byť? Povedali sme ti, že celý čas sme boli s tebou!“
„Áno, Ron. Ja viem, že áno.“ Povedal dôrazne Siri, poklepal si po spánkoch. „Ale potreboval som to cítiť, že to tak je.“ Dodal, poklepaním na svoju hruď.
„Cítil si to?“ spýtal sa Sirius a Remus prykývol, že súhlasí s jeho otázkou.
„Áno. Cítil som to. Ty nie?“ povedal Siri. „Bol to pre mňa takmer neprekonateľný pocit tepla, spokojnosti...“ zavrčal frustrovane a snažil sa vyjadriť, ako sa naozaj cítil.
„Sme spojení.“ Ticho uviedol Remus.
„Áno!“ vydýchol Siri. „Nie som si istý, či to bolo pre všetkých z váš rovnaké, ale bolo to, ako keby som vás všetkých mohol počuť, že ma upokojujete, natiahli ste ruku a dotýkali sa ma.“ Poklepal si znova po spánku. „Počul som vás, ako ma uisťujete, že som nebol sám. Bolo to presne to, čo som v tej chvíli potreboval.“ Priznal.
„Severus, myslíš si, že by to mohlo pre nás vyvinúť telepatickú komuníkaciu?“ spýtal sa náhle Sirius.
„Nie som si istý.“ Uvažoval Severus. „Viac by som sa prikláňal k názoru, že to bolo len nabitými emóciami. Siri bol v tej chvíli naozaj vyčerpaný. Jeho mágia bola veľmi koncentrovaná. Mal nad sebou a nad jeho kúzlom skvelú kontrolu a mohol svoje pocity nasmerovať tak, že chcel, aby sme to vedeli. Skôr by som sa priklonil k tomu, že to bola len náhoda.“
„No, nech to bolo čokoľvek, som rád, že sa to stalo.“ Priznal Siri, usmial sa na nich. Všetci súhlasne prikývli a zvyšok obeda prebehol v relatívno kľude.
„Dobrý deň, Sonya.“ Povedal Siri a zavrel za sebou dvere.
„Ahoj, Siri!“ žmurkla s úsmevom. „Ako sa dnes máš?“
„Naozaj celkom dobre.“ Priznal. „Môžem s tebou hovoriť o niečom, čo ma už dlhú dobu štve, než začneme s ďalšími vecami?“ spýtal sa, keď sa posadil oproti nej.
„To je tvoja úloha, siri.“ Doberala si ho. „Moja ja počúvať. Čo máš na mysli?“
„Chcem si utriediť moje pocity o Juno.“ Povedal jej.
„Tak dobre. Čo chceš prebrať?“
„Mám pocit, že som s ňou stratil spojenie.“ Povedal ticho Siri.
„Stratil spojenie?“ položila otázku Sonya. „Alebo ti len naozaj chýba?“
„Chýba mi.“ Povedal a jeho oči sa emóciami rozšírili.
„Chápem.“ Usmiala sa. „Nevidel si ju od súdu, však?“
„Nie a nehovoril som s ňou, naozaj nehovoril, od promócie.“ Povedal. „Mám pocit, ako by som niečo stratil, akoby mi chýbal veľký ku zo mňa.“
„Riešenie tvojho problému je veľmi jednoduché, Siri.“ Povedala mu Sonya. „Choď za ňou a navštív ju!“
„Som v polovici môjho tréningu. Nemôžem len tak odísť.“ Vykríkol.
„Hlúposť.“ Povedala otvorene. „Nie si trénovaný dvadsaťštyri hodín v týždni. Využi večer a navštív ju! Pozvi ju na večeru, pozrite si film alebo sa len rozprávajte!“
„Necítim sa v tom isto.“ Dodal.
„Prečo nie?“ spýtala sa, malý alarm v jej hlave sa vypol.
„No, nebol by to dobrý pocit.“ Priznal.
„Nechápem ťa, Siri.“ Začala s podozrením, ktoré mala vo svojej mysli.
„No vlastne, ona a ocko si... no.. oni...“ zavrčal frustrovane nad svojou neschopnosťou popísať vzťah jeho otca s jeho priateľkou.
„Myslím, že chápe,.“ Hovorila, pričom tlačila na mladého muža. „Chcem, aby si si to naozaj premyslel predtým, než mi odpovieš, Siri.“ Začala. „Aký máš pocit z nádejného vzťahu medzi Juno a tvojim otcom? Zamysli sa nad tým skôr, ako mu budeš odpovedať a potom mi povedz pravdu.“ Sedel tam a najprv sa snažil, vyčistiť si myšlienky. Potom sa sám seba spýtal túto otázku. V jeho hlave okamžite vyskočila odpoveď.
„Vynechaný a nahnevaný.“ Priznal. Sonya prikývla, jej podozrenie sa potvrdilo.
„Myslela som si, že by to mohol byť problém. Pozriem sa na to, či mám pravdu. Máš pocit, že si vynechaný, pretože pokračujú vo svojom vzťahu, zblížili sa, zamilovali sa, asi. Mám pravdu?“ opýtala sa.
„Áno,“ povedal, držal svoj hnev na uzde.
„Preto si naštvaný, pretože máš pocit, ako by si sa cítil mimo obraz. Máš pocit, že si vynechaný kvôli nevyriešenému vzťahu, ktorý máš sám s Juno. Chápem správne ako vidíš túto situáciu?“ vysvetlila Sonya.
„Áno!“ povedal výbušne Siri. „Nechápem, prečo je to v poriadku, keď oni dvaja pokračujú v ich vzťahu a to nie je v poriadku pre mňa!“ vykríkol. „Prečo nemôže môj vzťah s Juno pokročiť rovnako, ako to robí otec?“
Sonya premýšľala niekoľko minút, zatiaľ čo Siri očividne chcel, aby ho pochopili. Nebola si istá, ale mala podozrenie, že Severus a Juno si mysleli, že ho chránia. S hlbokým povzdychom sa ponorila do svojich myšlienok.  
„Nie som si istá, ako sa cítia, Siri.“ Začala. „Môžem len povedať, aké by bolo moje vysvetlenie, keby sim bola v rovnakej situácii, dobre?“
„Fajn. Povedz mi, čo si o tom myslíš.“ Povzbudil ju.
„Mojím motívom v rovnakej situácii by bolo chrániť ťa.“ Hovorila.
„Chrániť ma?“ povedal zmätene.
„Áno. Premýšľaj o tom. Jedná sa o nový vzťah medzi nimi. Nie sú si istí, kam sa veci vyvíjajú. Teraz si k tomu pridaj skutočnosť, že jeden z nich má dieťa. Ja viem, ja viem, nie si dieťa!“ zasmiala sa. „Ale, Siri, pre svojho otca budeš vždy jeho dieťa. On ti nikdy nebude chcieť ublížiť. Ak ak môžem hovoriť za Juno, môžem len povedať, že ani ona nechce vidieť tvoju bolesť, ak medzi nimi tento vzťah nebude nefungovať a všetka tá bolesť by prešla na teba, pretože by si mal byť zasiahnutý pocitom viny, že za to môžeš.“ Snažila sa ho pochopiť, ale nebola si istá, či to sama chápe. Naozaj mala pocit, že sa zmýlili. „Rozumieš?“ opýtala sa.
„Rozumiem tomu.“ Pripustil, jeho hnev trochu poľavil.
„Viem, že sa ohľadom Juno cítiš silný a chceš, aby veci medzi vami pokročili.“ Povedala jemne Sonya. „Ale obávam sa, že sa budeš musieť jednoducho naučiť trpezlivosti.“
„Dobre.“ Súhlasil trochu s nechuťou.
„Dobre.“ Usmiala sa. „Si pripravený zamerať sa teraz na cieľ nášho stretnutia?“ opýtala sa.
„Áno.“ Odpovedal, nervózne sa posunul na jeho mieste.
„Teraz len relaxuj.“ Varovala ho. „Už si to zvládol Siri. Dnes však chcem, aby si ju nielen vybral z krabice, ale aby si si ju sám podržal.“ Prikázala. „Daj si na to čas.“
Po nervóznom prehltnutí sa blížil k stolu. Prezeral si dýku, ako ležala uhniezdená v hodvábnom papieri. Váhavo siahol do krabice. Jeho prsty sa reflexívne zovreli, keď sa v duchu zastavil. Posilnil sám seba, donútil svoje prsty zovrieť rukoväť a vybrať nôž s jeho miesta.
„Sirius mi vysvetlil, že sú dve držania, ktoré sa musíš naučiť pri použití tejto konkrétnej zbrani.“ Povedala pomaly Sonya a pozerala sa, ako opatrne drží dýku v ruke, zdalo sa, že sa jej dotýka čo najmenej.
Siri prikývol a povedal: „Áno, jeden je na vrhanie nožov, druhý je na ťah.“ Sotva dýchal.
„To je pravda, Siri.“ Povedala upokojujúco. „Si pripravený demonštrovať vrhací manéver?“ prikývol a upokojujúco sa nadýchol. Zovrel rukoväť a zodvihol ruku. Keď sa svetlo odrazilo od čepele, zalapal prekvapení po dychu a okamžite dýku pustil. Začal sa triasť a Sonya bola okamžite na nohách a po jeho boku.
„To je v poriadku, Siri.“ Upokojovala ho. „Bolo to len svetlo.“ Pozrel sa na ňu s mierne skleneným výrazom v jeho očiach. „Tu, poď, sadni si.“ Odvádzala ho späť ku kreslu. „Len chvíľu relaxuj a my sa o to pokúsime znova.“ Povedala, keď sa presťahovala k okni, aby zatiahla rolety a stemnila miestnosť. Zodvihla dýku a položila ju na stôl vedľa Siriho a sadla si do kresla vedľa neho a čakala.
S malým zachvením zodvihol dýku o niekoľko okamihov neskôr. Zovrel rukoväť a ešte raz zodvihol ruku. Zavrel oči. Očividný odpor prebehol jeho tvárou, keď dýkou predviedol vrhací pohyb. Vykĺzla mu z prstov na zem a on sa začal ešte raz triasť.
„To bolo dobré, Siri.“ Povedala mu Sonya. „Viem, že sa učíš robiť to, čo je pre teba desivé. Priala by som si, aby existoval nejaký iný spôsob, ale neexistuje iný spôsob, ako sa cez to dostať. Ospravedlňujem sa.“ Ospravedlnila sa ticho.
„Dostanem sa cez to.“ Povedal jej. „Nemusíš sa ospravedlňovať.“
„Pomôže ti to, ak by si vedel, že som rovnako naštvaná ako ty?“ opýtala sa. „Cítim sa hrozne, že ťa musím previesť cez toto všetko. Nie je to ku mne fér!“
„Nie je nič, čo by si si s tým vedela urobiť, Sonya.“ Povedal. „Pomôže ti to, keď ti poviem, že som rád, že si tu, aby si mi pomohla?“ spýtal sa, váhavo chytil jej ruku.
Pozerala sa na jeho ruku, ktorá spočívala na jej, onemala tým, aké to bolo jednoduché, ale hlboké gesto. Nikdy predtým na ku nej nenatiahol. Pomaly položila svoju ruku na jeho, sledovala jeho reakciu na jej dotyk. On sa len usmial a jej srdce sa rozbúchalo. Áno) Dostane sa cez to! Pomyslela si, radovala sa kvôli nemu.
Zvyšok sedenia prešiel tak ľahko, ako mohlo. Siri mal trochu väčšie problémy s bodacím manévrom, keď mu to viac pripomínalo jeho utrpenie v rukách jeho strýka. Ale v čase, keď Sonya vyhlásila, že je koniec, podarilo sa mu niekoľkokrát urobiť daný pohyb. Stále váhal, ale cítila, že by to malo byť s trochou tréningu v poriadku. Potom, čo zavrela dvere kancelárie, keď poslala Juno krátky list a poslala ho po jednej zo Severusových sov, ktoré sídlili na zámku.
Juno prekvapene žmurkla, keď neznáma sova zaklopkala na ňu cez okno.
„Ahoj, kamarát!“ pozdravila krásnu sovu. „Čo pre mňa máš?“spýtala sa, keď odstránila kúsok pergamenu z jej nohy. Usadila sa na operadlo stoličky a ona vedela, že očakáva na odpoveď.
 
Juno,
 
Ahoj cudzinka! Hádaj, kde som? Žijem v luxuse! Usídlila som sa v najkrajšom sídle, aké si kedy dokážeš predstaviť. Milujem ho tak veľmi, že som sem presťahovala celú svoju prax a všetko ostatné. Musíš toto miesto vidieť! Vieš si to zariadiť a stráviš niekoľko chvíľ so svojou priateľkou? V poslednej dobe si bola tak zaneprázdnená! Prečo by si sem nemohla prísť a stráviť so mnou niekoľko dní? Nemôžem sa dočkať kedy ti ukážem okolie!
 
S láskou,
 
Sonya
 
Juno rýchlo napísala odpoveď:
 
Sonya,
 
Ahoj priateľka! Som rada, že o tebe počujem. Vlastne mám od nasledujúcej nedele tri voľné dni. Pošli mi trasu na nové miesto, alebo by sme sa mohli najprv stretnúť na obed?
 
Daj mi vedieť...
 
Juno
 
Obe ženy sa stretli v nedeľu na obed a strávili čas diskusiou o práci a o tom, čo sa udialo.Juno looked up in surprise as an unfamiliar owl tapped at her window.
„Ešte stále liečiš Siriho a Seva?“ spýtala sa Juno váhavo.
„Áno, Siri sa vlastne celkom dobre cez to dostáva.“ Odpovedala Sonya.
„Čo Sev?“ naliehala Juno.
„Nie som si istá, na čo sa pýtaš, Juno.“ Uisťovala sa Sonya. „Stále má príležitostné sedenia, ale je to teraz viac o Sirim.“
„Ako mu je?“ opýtala sa Juno.
„Sirimu?“ Sonya sa zámerne robila hlúpou, hodila návnadu svojej priateľke.
„Nie, ty hlúpa!“ vyhŕkla Juno. „Ako sa má Sev?“
„Je v poriadku!“ povedala Sonya. „Prečo sa pýtaš?“
„Nevidela som ho odvtedy, čo skončil súd.“ Priznala. „Zostala som bokom, pretože som si myslela, že má toho dosť na riešenie so Sirim a jeho problémami.“
„Chápem.“ Povedala Sony s pohľadom upreným na jej priateľku. „Vôbec žiadny kontakt?“
„Nie!“ povedala Juno. „Som si istá, že je teraz v polovi prípravy aurorského výcviku a on stále nemá pre nás čas.“
„Ooo! Čas pre nás?“ povedala neveriacky Sonya. „Je tam „nás“?“
„Ehm... dobre, myslela som si aspoň na začiatku, že „nás“, ale teraz si už nie som tak istá.“ Priznala sa Juno.
„Už si sa ho pokúsila kontaktovať?“ opýtala sa Sonya.
„Nie. No, áno, kontaktovala som Albusa v škole, ale všetko čo mi povedal bolo to, že Severusa nebolo možné zastihnúť.“ Povedala jej Juno.
„Aha.“ Sonya povedala krátko, zakrývala úsmev. „Ospravedlňujem sa. Som si istá, že ťa bude kontaktovať hneď, ako bude schopný. Musí mať strašne naponáhlo.“
„No dúfam, že to tak je.“ Usmiala sa Juno. „Tak kde je ten nádherný dom, o ktorom si toľko hovorila?“
„Je to pozdĺž pobrežia. V skutočnosti, je usadený priamo na útese. Počkaj, až to uvidíš! Scenéria je nádherná!“ povedala Sonya, tešila sa so zábleskom v očiach nad svojou dvojzmyselnosťou. Ona a Juno sa spoločne premiestnili k múrom Snape Manor. Juno spadla údivom čeľusť, pretože prešla skrytým vchodom.
„Ach, môj bože!“ povedala s úžasom. „Ako si preboha našla toto miesto? Je to absolútne nádherné!“
„Počkaj, keď uvidíš zadnú záhradu a útesy!“ Povedala jej Sonya, tajne predvídala Juninu reakciu, keď dorazili do zadnej záhrady. Sonya vdela, že v nej bolo v tej chvíli šesť mužov, pretože mali ich obvyklé nedeľné popoludňajšie boje.“ „Poď ja ti to tu ukážem!“ viedla Juno okolo boku domu.
Ako sa blížili, Juno mohla počuť hlasy a očami zvedavo vyhľadala Sonyu. Tiež si všimla, že náhla pozornosť jej priateľky bola na všetkom možnom, len nie na nej. Niečo sa deje. Pomyslela si Juno, keď vyšli spoza rohu na zadnú záhradu.
Spočiatku bola veľmi znepokojená pohľadom, ktorý sa pred ňou zjavil. Pomaly, jej svitalo a pobavený výraz na tvári Sonye jej to potvrdil. Juno stála na mieste ako soľný stĺp. Pozerala sa na šiestich mužov, ktorí sa tam zhromaždili, zdanlivo zmknutí v boji. Po zaregistrovaní každého, kto bol ktorý „bojovník“ sa jej oči usadili na jednom konkrétnom. Bola omráčená tým, aký bol Sev elegantný. Jeho pohyby boli hladké a jeho meč predĺžil jeho rameno, ako by sa s ním narodil. Kričal pokyna a ďalších päť bojovníkov nasledovalo v perfektnej choreografii každý jeho príkaz. Čepele sa blysli na slnku a kovové rinčanie a jasné zvonenie sa ozvalo do bezvetria. Mohla povedať z rinčania a výkrikov bojovníkov, že to nie je len šou. Boli to súboje. Všetci pravdaže sledovali Severusove pokyny. Ale rany boli zasadené so smrtiacou presnosťou. Všimla si, že všetci mali na sebe brnenie z dračej kože, ale žiadne z nich nebolo ovplyvnené úderom. Pozrela sa na Sonyu a zvedavo sa spýtala: „Ako je možné, že sa pri kontakte s čepeľami neobjavujú žiadne škrabance?“
„Ach, to je preto, že je na nich štítový elixír.“ Vysvetlila Sonya.
„Štítový elixír?“ zopakovala Juno. „Nikdy som o takejto veci nepočula.“
„To preto, že ho Sev práve vytvoril.“ Povedala jej vzrušene Sonya. „To je jedna z hlavných vecí, ktorú urobil, keď sem prišiel.“
„Jedna z vecí?“ povedal Juno. „A kde presne je „sem“?“
„No to je pravda! Ospravedlňujem sa! Toto je Snape Manor. Sevove rodinné sídlo. A pokiaľ ide o jeho úspechy, dobre, pozeráš sa na ďalší z nich.“ Ukázala smerom k scéne s bojom. „Iba jediný z nich, kto mal nejaké skutočné znalosti v obrane bol Remus. Sev vycvičil zvyšok z nich.“ Stáli tichuo a pozerali sa kým domnelý boj došiel k záveru. Bojovníci zasalutovali a stiahli sa. Keď však už prerušili pozíciu a presunuli sa do nádvoria, všimli si dve ženy. Siri bol prvý, ktorý zareagoval.
„Juno!“ utekal k nej. „Nemôžem uveriť, že si tu!“
„Ahoj, zlatíčko!“ Juno sa na neho usmiala. „To bolo pôsobivé!“
„Páčilo sa ti to, však?“ spýtal sa, radosť sa blyšťala v jeho očiach. „Poznáš každého, však?“ dodal.
„Áno, poznám všetkých.“ Povedala. „Dobrý deň, páni.“ Pozdravila skupinu.
Severus pristúpil a vzal ju za ruku. „Dobrý deň, doktorka.“ Zašepkal jej do ucha. „Cnelo sa mi po vás.“
Usmiata ticho povedala: „Cnelo sa mi veľmi po tebe, Sev.“ Siri stál bokom na jednej strane s miernym zamračením na tvári.
„Juno je tu na pár dní ako môj hosť.“ Prehovorila Sonya.
Severusove oči zažiarili, keď vyjadril svoju radosť z tejto novinky. Siriho zamračenie sa prehĺbilo.
„Hej, Siri, poď na chvíľu do sprchy.“ Navrhol Ron, cítil priateľove rozpoloženie.
„Jasné.“ Zamrmlal, zodvihol svoj meč a odplachtili domov, kam zamierili traja mladíci.
„Vymeškal som niečo?“ povedal ticho Sirius, keď pozoroval odchod svojho krstného syna.
„Myslím, že by som ťa mala varovať, Severus a teba tiež, Juno, Siri má s vami dvoma problém.“ Povedala ticho Sonya.
„Problém?“ Severus zmätene povytiahol obočie. „Myslel som si, že bol s týmto v poriadku?“
„On s tým v poriadku je.“ Povedala a ukázala na nich dvoch, stále sa držali za ruky. „On nie je v pohode s tým, ako sa vyvíjajú veci medzi ním a Juno.“ Vysvetlila Sonya.
„Vedela so, že sa to stane.“ Povedal ticho Juno.
„Myslím, že vy dvaja by ste tým mohli prejsť počas niekoľkých sedení, Juno.“ Povedala jej Sonya.
„V čom je problém?“ opýtal sa Remus.
„Siri sa cíti, ako by bol znovu odtlačený mimo.“ Vysvetlila Sonya.
„Čo tým myslíš?“ naliehal Sirius.
„Zatiaľ čo je nadšený, že Sev a Juno si budujú vzťah, tiež sa na to hnevá.“ Vysvetlila.
„Hnevá?“ zopakovali Sirius a Remus.
„Je nahnevaný, pretože ju miluje ako matku, a cíti sa odvrhnutý, keď som ho nenechala hovoriť mi „mami“.“ Povedala smutne Juno. Severus jej stisol ruku a súcitne sa na ňu usmial.
„Aha.“ Poznamenal Remus. „Takže, ak ti to nevadí, že som zvedavý, prečo si mu to nedovolila? Nemáš pocit, že si nebola na neho tvrdá?“
„Uisťujem ťa, že Siriho veľmi milujem. Ale Severus a ja sa len spoznávame. Keď to nevyjde, Siri tým môže byť vážne ranený.“ Vysvetlila Juno.
„Ospravedlňte moju nezdvorilosť, doktorka.“ Zavrčal Sirius. „Ale zdá sa mi, že ste zmenila jedno zranenie na ďalšie!“
„Tichošľap...“ varoval ho Severus.
„Nie, ty počúvaj mňa!“ prerušil ho Sirius. „Siri potrebuje všetku podporu a povzbudenie, ktoré môže hneď dostať. Myslím si, že vy obaja robíte zle! Zamyslite sa nad tým, ako sa cíti! Ako to vidí?“ čakal Sirius. Severusov výraz sa menil z nepatrného hnevu na zhrozenie.
„Achu nie!“ zašepkal. „Nikdy som sa nad tým takto nezamyslel. On to vidí ako ďalšie odmietnutie! Myslí si, že Juno ho odmieta, pretože nie je hodný byť jej syn!“
„Nie!“ plakala Juno. „To nie je pravda! Sev, musím to napraviť!“
„Napravíme to Juno.“ Prehovorila Sonya. „Prečo sa vy traja nestretnete po večeri v mojej kancelárii a dobre si dlhšie nepohovoríte?“
„Ja tiež?“ opýtal sa Severus.
„Áno, Severus. Jedná sa o problém, ktorý zahŕňa vás všetkých.“ Vysvetlila Sonya. „Myslím, že je dôležité, že budete na tom pracovať všetci spolu.“
„Súhlasím, musíme stanoviť nejaké hranice, alebo niečo také.“ Uznal Severus.
„Veľmi dobre, v mojej kancelárii o ôsmej, môže byť?“ opýtala sa.
„O ôsmej.“ Prikývol Severus. „Proste idem a poviem to Sirimu.“
„Dobre.“ Povedala rýchlo Juno, pobozkala ho na tvár.
„Pripojili by ste sa vy dve k nám osamelým absolventom na večeru?“ prehovoril Sirius.
„Boli by sme radi, páni!“ usmiala sa Sonya.
„Mojím najväčším problémom je to,“ začal Siri neskôr. „Chcem vedieť, prečo mi Juno nedovolí, aby som jej hovoril „mami“.“
„Len sme sa snažili robiť to, čo sme si mysleli, že je najlepšie.“ Začal vysvetľovať Severus.
„Čo je najlepšie? Ospravedlňuješ sa mi slabo, ak nemám dosť dôvery k vašej predstave o tom, čo je najlepšie!“ zavrčal sarkasticky Siei.
„Siri...“ varovala ho Sonya.
„Nie! Chceli ste vedieť, ako sa cítim? Ja vám poviem!“ vykríkol. „Som naštvaný! To je to, ako sa cítim!“
„Chápeme, že si naštvaný, Siri.“ Povedal ticho Juno. „To je dôvod, prečo sme tu. Chceme o tom hovoriť.“
„Som chorý z rozprávania! Všetko čo robíme je, rozprávanie, rozprávanie, rozprávanie! To nevyrieši konkrétne veci!“ vychŕlil Siri.
„Synak...“ Severus začal znova a Siri ho prevalcoval, jeho hnev ho už ovládol.
„Som chorý z tej prekliatej ochrany, ktorá je všade okolo mňa. Dostalo sa to až sem,“ povedal s gestom, ktoré naznačovalo, že po krk, „každý rozhoduje, čo je pre mňa najlepšie. Je mi zle z ľudí, ktorí na jednej strane hovoria o tom, aký som veľký, aký som silný a na druhú stranu si šepkajú a riadia môj život kvôli mojej vlastnej ochrane! Všetci sa ku mne správate, ako by som bol kurva hlupák, bez dostatočného zmyslu nájsť si cestu z tohto bahna!“    
Siri!“ napomenula ho Sonya. „Nie sú potrebné tvoje neslušné slová!“ ale on nepočúval. Znova videl červene.
Uprel svoj pohľad na Juno. „Som nahnevaný, pretože ťa milujem ako matku. Počítal som s tebou v mojom živote.“ Povedal výbušne. „Čo robíš na oplátku? Môžeš ma odvrhnúť preč! Potom budeš mať tú drzosť sedieť tu a povedať mi, že si myslíš, že je to to najlepšie pre mňa!“
„Siri, mám ťa rada...“ začala Juno, ale on ju nepočúval. Jeho bolesť a hnev dosiahli bod varu a on bol odhodlaný povedať svoju časť, bez ohľadu na dôsledky.
„Sedíš tu.“ Uprel pohľad na Severusa, „a povedz mi, že chcete to, čo je pre mňa najlepšie. Zastavíš ma pred formovaním skutočného vzťahu s ňou, ale pokladáš za správne, že konanie priamo pod mojím nosom je úplne v poriadku a ja by som o ňom nemal vedieť alebo tým byť naštvaný, však!“
„Sirius James Snape!“ zakričal Severus, vyskočil na nohy. Pristúpil o krok bližšie k Sirimu a Siri bol okamžite na nohách.
„Len do toho. Povedz mi to!“ posmieval sa Siri. „Povedz mi, že to nie je moja vec. To je to, čo chceš, alebo nie?“
„Sadni si!“ požiadal Severus. Siri si prekrížil ruky na prsiach a vyzývavo hľadel na svojho otca.
„Chlapci.“ Sonya ich ticho prerušila. Siri stručne presunul svoj pohľad na ňu a rýchlo sa vrátil k Severusovi.
„Pokračuj.“ Jeho hlas bol tichý a smrtiaci. „Povedz mi, že nemám právo zasahovať do tvojich osobných záležitostí. Aj tak nie som naozaj pre nikoho dosť dôležitý. Keby som bol, nikdy by sme nemuseli byť v tejto situácii. Ty si ma odvrhol preč, dokonca už keď som sa narodil. Nemôžem ueriť, že som bol dosť naivný pri myslení si, že si naozaj zmenil svoj názor. V poriadku! Chápem.“ Povedal, rozhodil rukami a ukázal na seba. „Môžete ísť obaja do pekla. Nepotrebujem ani jedného z vás! Staral som sa o seba celý svoj zasraný život, kto ťa potrebuje?“ Po týchto slovách obišiel Severusa a zamieril ku dverám.
Severus ho chytil, keď ho míňal a Siri do neho tvrdo strčil. Severus sa zatackal, stratil rovnováhu, ale svoje postavenie získal rýchlo naspäť a este raz išiel po Sirim. Juno sa presunula vedľa Sonyi, medzi nimi prešiel pohľad plný obáv a strachu.
„Povedal som ti, sadnúť!“ zavrčal Severus, zatiaľ čo tlačil Siriho smerom k stoličke. „Mal som na mysli TERAZ!“
„A ja som povedal, aby si šiel do pekla!“ zavrčal Siri späť, strkal do Severusovej hrude. „Nepotrebujem nikoho. Dokážem sa o seba postarať!“
„Siri sadni si.“ Povedal Severus ticho po tom, čo sa prinútil upokojiť. „Nemôžeme na tom popracovať, ak by si utiekol.“
„Popracovať na čom?“ vykríkol Siri. „Nie je tu nič na práci! Povedal som ti. Mám to! Toto je tvoj život, jej život. Nemám tu žiadne miesto. Naša minulosť dokazuje, že nie som chcený v tvojom živote. Ona to dala jasne najavo, že aj keď ma miluje, že nie som chcený po jej boku! Prišiel som na to! Nie je tu nič na riešenie. Sedenie skončilo! Vďaka za nič, Sonya!“ povedal, keď Severusa znovu odstrčil z cesty, prešiel miestnosťou a zabuchol za sebou dvere. 
Juno ticho plakala a Sonya jej mlčky podala vreckovku. Severus sa presnul k Juno, aby ju objal a Sonya konečne prehovorila.
„No, musím priznať, že to nešlo tak, ako som dúfala, že to pôjde.“
„Čo budeme robiť?“ zašepkala Juno. „Je tak zranený. Vidím teraz túto záležitosť jasne, ale ani nemám možnosť priznať, že mal pravdu!“
„Ja viem.“ Povedal jemne Severus. „Je to zlosť. Bude potrebovať čas, aby sa upokojil.“
„Pôjdem ho za chvíľu nájsť.“ Povedala im Sonya. „Musí trochu vypustiť paru.“
„Mal som nechať chlapcov, aby na neho dohliadli.“ Povedal Severus.
„Nie! Čo si nepočúval čo poveal?“ vybuchla nahnevane Juno. „To je presne to, čo mal na mysli! Musíš ho nechať zvládnuť to sám! To je to, čo myslel, keď nás obvinil, že si nemyslím, že by bol schopný postarať sa o seba. Ver mu, Sev!“
Severus vážne prikývol a pritiahol ju k sebe. „Je mi ľúto jeho prostorekosti.“ Povedal jej.
„Nemysli na to. Ospravedlní sa a ja to budem akceptovať. To naozaj nie je problém. Bolelo to, to áno, ale on je tak veľmi zranený, Sev.“ povzdychla si Juno. „Želala by som si, aby nám dal šancu vysvetliť to.“
„Chcem, si túto situáciu jasne prebrať v mojej mysli.“ Povedala ticho Sonya. „Prečo sa na chvíľu neposadíte a počkáme na Siriho, aby sa upokojil, budeme o tom hovoriť.“
„Súhlasím.“ Povedal Severus. „Myslím, že sem najprv príde. Ak nie pre nič iné, tak preto, aby to všetko hodil na Sonyu.“ Zasmiala sa a ticho prikývla na súhlas.
„To čo potrebujem vedieť je, ako sa naozaj cítiš, Juno.“ Povedal ticho Sonya. „Ja sa nestarám o to, čo si myslíš, že je najlepšie alebo o ochrane Siriho. Ako sa skutočne cítiš ohľadne neho?“
„Sonya, toto všetko som ti už povedala.“ Povedal ticho Juno.
„Povedz mi to znova. Chcem, aby to Severus tiež počul. Viem, že si mu to predtým všetko nepovedala.“ Požiadala Sonya.
„Máš pravdu.“ Vzdychla, keď uchopila Severusovu ruku a jemne ju stisla. „Snažila som sa udržať náš vzťah so Sirim bokom od manipulácií, pretože som si myslela, že to nie je moja vec.“ Začala. Severus prikývol, že chápe.
„Dlhú dobu predtým, než sme obaja pripustili náš zaújem o seba navzájom som pre neho mala osobitné miesto vo svojom srdci. Milujem ho, Sev! Je pre mňa tak dôležitý. Je to špeciálny mladý muž. Som na to taká naštvaná! Súhlasila som s tebou, že ho teraz ešte nepustím príliš blízko, ale chcem to tak zle! Prečo nemôžeme mať on a ja vzťah ako matka-syn na rozdiel od teba a mňa? Už to takto vo svojom srdci cítim, jediná vec, ktorý by sa mala skutočne zmeniť by mohlo byť oslovenie, ktoré používa.“ Povedala s tichým plačom.
„Dlhujem ti ospravedlnenie, Juno.“ Povedal Severus po chvíli ticha. „Nemyslím si, že som ťa naozaj bral vážne, keď si sa mi snažila povedať, ako si sa cítila. Mohla to byť jednoducho len vec, ktorú si veľmi dobre nevedela. Nie som si istý.“
„To je v poriadku Sev. Teraz sme ju otvorili a vyjasnili.“ Juno sa usmiala.
„Ak to naozaj tak silne cítiš ohľadom Siriho, možno si to budeme musieť premyslieť, ako naložiť s týmito vecami.“ Priznal Severus. „Sonya? Naozaj chcem tvoj názor. Nekrč sa za svojou obranou. Chcem vedieť, čo si o tom myslíš.“
„Veľmi dobre, Severus. Chceš môj názor, budeš ho mať.“ Povedala Sonya, zhlboka sa nadýchla. „Myslím si, že ste to obaja na vemi dlho pokašlali. Spôsobil si nám problém, ktorý tu vôbec nemal byť. To je niečo, čo je medzi Sirim a Juno. To je to, ako sa cítia ohľadom seba.“
„Jednoducho som mu nechcel ublížiť, ako sa by mu to stalo, ak to medzi mnou a Juno nebude fungovať.“ Vysvetlil Severus.
„To je moja úloha, Severus. Ak to medzi tebou a Juno vyjde alebo nevyjde, Siri a Juno budú aj naďalej zdieľať svoje pocity o sebe navzájom, ak nie hneď, čoskoro tým budú prechádzať, ty si irelevantný, a rovnako aj tvoj vzťah s Juno.“ Povedala mu jemne Sonya.
„Tak som to znova pokašlal.“ Zavrčal Severus. „Nikdy som nechcel byť rodičom. Neviem, čo to znamená robiť veci správne.“
„Áno, to áno.“ Povedal Siri ticho z dverí. Severus vyskočil na nohy.
„Siri.“ Povedal váhavo.
„Poď a sadni si, Siri.“ Požiadala ticho Sonya. Ako sedel v kresle, položila ruku na jeho rameno, aby si získala jeho pozornosť. „Som rada, že si sa vrátil. Ukazuje to, ako si do toho zaangažovaný.“ Usmiala sa.
„Áno a to moje poriadne chrabromilské nutkanie urobiť správnu vec, aj počas všetkých prekliatych chvíľ!“ povedal s nechuťou. Pozrel sa na Junoa zľakol sa, keď zbadal stopy po slzách. On jej to urobil a ona si to nezaslúžila. Zodvihol sa a prešiel k nej, pokľakol vedľa jej stoličky, čím bol takmer v jej úrovni očí a zobral ju za ruku.
„Ja, dlhujem ti ospravedlnenie. Moje jediné ospravedlnenie je úbohé. Bol som naštvaný a moje ústa boli rýchlejšie ako ja. Ospravedlňujem sa za veci, ktoré som povedal a zranili ťa.“ Ospravedlňoval sa ticho.
Juno mu odhrnula vlasy z tváre jemným pohladením. „Prijímam tvoje ospravedlnenie, Siri. Bol si zranený a toto je jedna z najlepších ospravedlení, ktoré kedy niekto zo seba dostal.“
„Môžeš mi odpustiť, že som bol taký hrubý a vulgárny?“ spýtal sa a pozrel na ňu.
„Hej, ty si moje zlatíčko!“ usmiala sa. „Je ti odpustené, Siri.“ Dodala, objala ho. Pevne ju objal a rýchlo sa postavil.
Ďalej sa obrátil na Sonyu. „Chcem sa ospravedlniť aj tebe.“ Povedal. „Som vďačný za všetko, čo si pre mňa urobila. Nikdy nechcem, aby si si myslela niečo iné.“
„Ja viem, Siri.“ Usmiala sa. „Ospravedlnenie sa prijíma.“
Od kresla Juno prešiel k Severusovi, ktorý sa postavil, keď podišiel bližšie. Siri mu pozrel priamo do očí. „Mrzí ma to, ocko.“ Začal sa ospravedlňovať.
„Počkaj, Siri.“ Severus zodvihol ruku, aby ho zastavil. „Nedlhuješ mi ospravedlnenie. Mal si pravdu. Vo všetko, čo si povedal o mne, že neverím, že všetko môžeš zvládnuť sám, o všetkých veciach, ktoré držím mimo teba a manipulujem ľuďmi okolo teba. To všetko je pravda. Celý tvoj život bol rošádou, spáchanou Jamesom, ale robenou mnou, podporovanou nami všetkými; Siriusom, Remusom, Dumbledorom. Zosnovali sme to v priebehu tvojho života, vstúpili sme do neho a obratne ťa riadili smerom, o ktorom sme si mysleli, že je pre teba najlepší. Ak sa niekto potrebuje ospravedlniť, tak som to ja.“
„Súhlasím s tým.“ Priznal Siri. „Ale nebolo to to, za čo som sa chcel ospravedlniť. Chcem som povedať, že je mi ľúto, že som spôsobil, že tvoj vzťah s Juno vyznel lacno a nezmyselne. Bolo to nemiestne a ja sa ospravedlňujem.“
„Súhlasím s Juno. Bol si zranený a nahnevaný. Som rád, že si bol chopný ospravedlniť sa za to a ja prijímam tvoje ospravedlnenie.“ Rýchlo Siriho objal. „Teraz sa posaď a môžeme to dokončiť.“ Siri sa vrátil k svojej stoličke a pozrel sa s očakávaním na Severusa. Keď ticho trvalo príliš dlho, Siri vycítil, že to bolo na ňom, aby začal.
„To čo chcem vedieť je to, prečo to vždy vyzerá tak, že som mimo.“ Povedal mimo. „Je to preto, že si to nezaslúžim? Nie som hodný toho, aby som k niektomu patril?“ bojoval so slzami sklamania a bolesti. Jeho dych bol zaseknutý v jeho hrudi a jeho pästi boli tak pevne zaťaté, že mu zbeleli kĺby.
Juno sa ponáhľala k nemu. Objala ho a zašepkala: „Zaslúžiš si to, Siri.“
„Áno, si hodný všetkého, na čo sa pýtaš, synček.“ Dodal Severus, keď si kľakol vedľa stoličky. Siri sa pozrel do otcových očí, hľadal znamenie, dúfal, že to jeho sa odráža v jeho vlastných očiach. „Patríš k niekomu, Siri. Ty patríš ku mne.“ Povedal mu Severus.
„Aj ku mne.“ Dodala ticho Juno. „Milujem ťa, Siri. Nezdieľaš so mnou krv, ale si môj syn. Tu.“ Dodala, položila si ruku na srdce.
Slzy sa zjavili v očiach mladíka a pozrel sa zo svojho otca na Juno. Potlačil vzlyky a Severus si ho vytiahol do náručia. Siri spadol zo svojej stoličky na kolená na podlahu. Zúfalo sa snažil prehltnúť veľkú hrču, ktorá sa vytvorila v jeho hrdle. Juno pokľakla vedľa Severusa a on ju jednou rukou objal a Siri chytil oboch. Zaboril tvár do krku svojho otca a zašepkal. „Znamená to to, čo si myslím, že to znamená? Chceš povedať to, v čo som dúfal?“
„Áno, Siri.“ Odpovedala Juno. „Uvedomili sme si, že sme sa v tomto mýlili,. Bude mi cťou byť tvojou „mamou“.“ Siriho slzy voľne tiekli, akoby sa zrútil. Objal svojho otca dlhšie, keď ho Severus pohladil po vlasoch a šepkal mu malé povzbudivé slová do ucha.
Keď sa trochu pozbieral, utrel si oči a Sonya mu podala vreckovku. Vysmrkal sa a zasmial sa, „Ja som taký hlupák!“ priznal.
„Hej! Nedovolím ti hovoriť škaredo syn môj!“ mudrovala Juno a smiech na niekoľko chvíľ rozptýlil napätie. Siri ju poriadne objal a pomohol jej na nohy.
„Sonya?“ povedal.
„Áno?“ odpovedala.
„Nemáš pocit, že si mimo?“ opýtal sa.
„Mimo?“ vyzerala zmätene.
„No, ja som tu dostal niekoľko zriedkavých objatí a ty si ešte nesdostala ani jedno.“ Zasmial sa.
„Ach, ty si hlupák!“ smiala sa, keď ju stiahol do veľkého, vrelého objatia.
Všetci sa ešte raz spamätali a rozhovor sa zmenil zo sedenia na príjemný rozhovor medzi štyrmi dospelými osobami. Siri sledoval, keď jeho otec zobral Juno za ruku. Usmial sa, keď ju Sev pobozkal. Cítil sa úplne bezstarostne, keď ju objímal. Sen, ktorý mal tak dlho, ako si pamätaô, sa konečne plní. Siri mal konečne rodinu.
„Mami?“ povedal náhle Siri.
„Áno, Siri.“ Odpovedala okamžite Juno.
„Len sa pýtam.“ Pripustil s rozpačitým úsmevom.
„Ty hlupáčik!“ zasmiala sa.
Juno sa zdržala na Snape Manor tri dni. Zatiaľ čo Sonya mala jej terapeutické sedenia, Juno rozdeľovala svoj čas medzi Siriho a Seva. Uprevený tak, že sa prechádzala v záhrade s ružami so Severusom a pozdĺž útesov sa prechádzala so Sirim. Pozerala sa na ich výcvik a pokúsila sa nie príliš znepokojovať nad nebezpečenstvom útokov, ktoré robili. Jej posledný večer v zámku bol naplánovaný tak, že strávila jeden zo súbojov Siriho a Draca v bubnovaní. Žasla nad tým ako obaja hrali. Tiež strávila čas tak, že sa pozerala na súboj medzi Severusom a Ronom a bola nadšená, ako dobre Severus mladíka vycvičil. Bol takmer tak dobrý ako jeho učiteľ! Príliš skoro pre ňu nastal čas na návrat domov.
„Siri, môžeš prísť a navštíviť ma, ak budeš mať nejakú šancu, dobre?“ povedala mu.
„Prídem.“ Sľúbil.
„Milujem ťa, zlatko.“ Povedala mu, keď ho rýchlo objala.
„Ja teba tiež, mami.“ Zašepkal znovu s úsmevom na tvári. Ešte nikdy sa necítil šťastnejší. Ustúpil a Juno čelila Sevovi.
„Poď.“ Povedal. „Odprevadím ťa ku bráne.“
„Môžeš sa zastaviť a tiež ma vidieť vždy, keď budeš mať šancu, vieš.“ Pripomenula.
„Je mi ľúto, že som ťa zanedbával.“ Hneď sa ospravedlnil. „Ale myslím, že si si vedomá toho, ako som bol zaneprázdnený.“
„Áno, videla som to. Som rada, že sme boli schopní ujasniť si túto situáciu so Sirim. Teraz sa môžete obaja sústrediť na to, čo je pred nami.“ Priznala.
„Siri s tým naozaj dobre pokročil. Mal najprv skutočné problémy so zbraňami Sakra, on mal najprv s tým všetkým problémy!“ zavrčal Severus.
„Sonya povedal niečo o tom, že potrebuje „dotykovú terapiu“? O čom to je?“ opýtala sa.
„Cíti, že sa kvôli zanedbaniu vyhýba fyzickému kontaktu. Nevie, čo je pozitívny dotyk a to je to, čím chceme prejsť nasledujúcu terapiu. Si pripravená vstúpiť aj do tohto?“ opýtal sa.
„Ak to pomôže môjmu chlapcovi, budem tam.“ Povedala pevne. „Nech to trvá alebo nech to stojí čokoľvek, Severus. Urobím to!“ vyhlásila nahnevane. On sa usmial a pritlačil svoje čelo k jej a nechal ho tam chvíľu.
„Udivuje ma.“ Povedala po chvíli. „Že nemal žiadne problémy dotýkať sa nás večer. To bolo veľmi pozitívne.“
„No, bol veľmi nabitý emocionálne.“ Vysvetlil Severus. „Vary sa ťa odvtedy dotkol?“ opýtal sa Severus. Juno sa prešla posledných pár dní.
„Nie, až do dneška.“ Priznala váhavo.
„Opäť platí, že bol veľmi citovo vypätý.“ Poukázal Severus. „Po celú dobu, čo si tu bola si nevidela jeho fyzický kontakt s kýmkoľvek len preto, že nevie ako na to. Vyhýba sa dotyku každého a vyhýba sa tomu, aby sa kohokoľvek dotkol. Pridaj k tomu negatívny dotyk, ktorý dostal prevažnú časť svojho života a uvidíš v čom je problém.“
„Naše úbohé dieťa.“ Povedal smutne. Severus sa usmial.
„Páčilo by sa mi aj iné slovo ako „úbohé“, ale „naše dieťa“ znelo celkom pekne.“ Priznal.
„Tiež sa mi páči ten zvuk.“ Usmiala sa. „Naozaj ho milujem, Sev. Je to taký nádherný človek, ktokoľvek by mal byť hrdý na to, že ho môže volať „synom“.
Severus ju nežne pobozkal a zašepkal: „Čo si myslíš o jeho ockovi?“
Pozrela sa mu hlboko do ónyxových očí a usmiala sa. „Myslím, že by som mohla milovať Siriho ocka rovnako ako jeho.“
„Dúfal som, že by si mohla.“ Povedal jej, keď ju ešte raz pobozkal na pery. „Prial by som si dodať, že som si celkom istý, že mám rád Siriho mamičku rovnako ako milujem jeho.“
„Dúfala som, že by si mohol!“ zasmiala sa Juno, keď odstúpila a zmizla s tichým prásknutím.
20.06.2011 17:03:58
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one