Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

33. Dobré veci a diabolské plány

Takže po dlhšej úvahe otváram opäť preklad tejto poviedky a prinášam Vám pokračovanie, avšak s jednou zmenou. Pokračovanie bude závisieť od počtu komentárov. Pre túto kapitolu je limit 15. Pristupujem k tejto podmienke kvôli tomu, že chcem zistiť koľko ľudí ju vôbec číta.
Verím, že to pochopíte.

Dobby
Siri sa prebudil so znepokojujúcim pocitom, že nebol sám. Ako otvoril oči, uprel ich na domáceho škriatka s vyvalenými očami.
„Dobby!“ zvolal prekvapene.
„Ste ho, pane!“ zaškriekal Dobby. „Dobré ráno, Harry Potter, pane!“
„Dobby, povedal som ti. Už to nie je moje meno.“ Karhal ho jemne Siri
„Pre mňa ste Harry Pottter, pane.“ Dobby zvesil hlavu. „Vždy budete pre mňa Harry Potter, pane.“
„Dobre, Dobby.“ Povedal s tichým smiechom Siri. „Vzdávam sa! Môžeš mi hovoriť „Harrry Potter“, ak si to želáš. Ale trvám na tom, že je to povolené len tebe.“ Dodal varovne.
„Áno, pane. Dobby rozumie, pane.“ Malý škriatok sa šťastne usmial.
„Myslel som to vážne, Dobby.“ Pokračoval Siri. „Nechcem, aby bol môj otec zranený, ak by od vás všetkých počul, že ma voláte Harry.“
„Áno, pane. Dobby vie, že profesor by bol veľmi nahnenvaný, pane.“ Súhlasil Dobby.
„Nie Dobby, profesorovi Snapeovi by to veľmi ublížilo.“ Trval na tom Siri. Rozhodol sa, že zmení tému.
„Prečo si prišiel Dobby? Poslal ťa profesor Dumbledore?“ opýtal sa Siri.
„Nie, pane. Som tu s profesorom Dumbledorom.“ Vysvetlil Dobby. „Keď sa Dobby dozvedel o jeho návšteve u Harryho Pottera, Dobby požiadal, či môže prísť a vidieť aj vás, pane.“ Povedal Sirimu.
„Profesor Dumbledore je tu?“ opýtal sa Siri.
„Áno, pane.“ Odpovedal Dobby. „Hovorís s profesorom Snapeom, Siriusom Blackom a profesorom Lupinom, pane.“
„Rozumiem, ďakujem Dobby.“ Povedal mu Siri, odhodil svoju prikrývku bokom.
„Dobby sa chcel niečo spýtať, pane.“ Začal Dobby pomaly.
„Čo je to Dobby?“ spýtal sa Siri, jeho hlas stlmilo tričko, ktoré si natiahol cez hlavu.
„Dobby dúfa pane, či Harry Potter chce svojho verného sluhu, pane?“ vykríkol nervózne Dobby.
„Ehm... Dobby, nie som si istý, či musím mať osobného sluhu.“ Vysvetľoval opatrne Siri.
„Dobby rozumie, pane.“ Povedal smutne malý škriatok, výraz nádeje ustupoval z jeho tváre.
Siri ho niekoľko minút pokojne sledoval. „Poviem ti, že ti dávam sľub, že o tom popremýšľam. Dobre?“ usmial sa jemne, keď ponúkol novú nádej škriatkovi.
„Ach, ďakujem vám, pane!“ Dobby sa odrazil hore a dole. „Dobby je veľmi vďačný, pane.“
„Severus, chcel by som hovoriť o viac osobnej záležitosti, než sa pustíme do práce.“ Povedal mu Albus a posadil sa v elegantnom koženom kresle.
„Iste, pane.“ Súhlasil Severus. „Čo chcete prediskutovať?“
„Domnievam sa, že zámok je už plne obsadený.“ Začal riaditeľ. „Ale chcel by som vedieť, či by ste nemohli využiť ďalšieho ťažko pracujúceho a oddaného domáceho škriatka?“ usmial sa, v očiach sa mu veselo zaiskrilo.
„Ďalšieho domáceho škriatka?“ spýtal a Severus, nebol si istý, kam jeho starý priateľ mieril.
„Áno, dúfam, Severus, že by si bol chotný súhlasiť s podriadením jedného zo školských škriatkov.“ Vysvetlil Albus. „Alebo skôr, že umožníš Sirimu prijať otroctvo?“
„Nie som si istý, či som pochopil, čo tým myslíš, Albus.“ Povedal mu Severus.
„Predpokladám, že poznáš učitého domáceho škriatka menom Dobby?“ spýtal sa Albus.
„Ó, áno!“ zasmial sa Severus. „Poplietol Sirimu hlavu!“
„Áno, ja viem.“ Súhlasil Albus, jeho láskavý smiech sa rozvučal po miestnosti. „Prial by som si, aby bol ten tvor naozaj šťastný. Bol nešťastný, pretože ste obaja opustili školu. On je oddaný svojmu „Harrymu Potterovi“.
„Spomínam si.“ Povedal Severus s ľahkým úsmevom na tvári. „Myslím, že by som mohol vždy využiť ďalší pár užitočných rúk.“
„Ďakujem Ti, Severus.“ Povedal Albus. „Uvidíme, čo na to povedia Siri a Dobby, dobre?“
„Uvidíte, čo na to povedia Siri a Dobby, pane?“ spýtal sa Siri, vstupujúci do miestnosti, keď odzneli posledné slová.
„Chceme vedieť, ako sa budeš cítiť v tom, že budeš mať vlastného domáceho škriatka, Siri.“ Vysvetlil Albus.
„Chcete povedať, Dobbyho?“ opýtal sa Siri.
„Áno, Siri.“ Povedal Albus. „Ak prijímaš, odovzdám ho zo svojho vlastníctva tebe.“
Siri sa pozrel do obrovských zelených očí malého škriatka a usmial sa. „Bude mi cťou privítať Dobbyho do môjho domu.“ Povedal starému čarodejníkovi.
„Výborne!“ Albus žiaril, odstránil utierku z jeho šiat. „Mohli by sme sa o to postarať teraz?“
„Pane?“ Siri pozeral na utierku, zvedavo pozdvihol obočie.
„Existuje malý rituál spojený s vlastníctvom, Siri. Je to len výmena jedného z Dobbyho odevov z jedného vlastníka na druhého.“ Vysvetlil Albus.
„Chápem.“ Povedal Siri. „Čo mám robiť?“
„Len prijmi môj darček.“ Povedal mu Albus, pristúpil bližšie. Podal utierku Sirimu a povedal: „Ponúkam ti tento dar, verného a oddaného sluhu v mene priateľstva.“
„Prijímam tvoj dar priateľstva.“ Povedal Siri s utierkou. „A vítam verného a oddaného sluhu vo svojom dome.“ Obaja čarodejníci sa navzájom uklonili a Dobby sa na nich rozžiaril. Siri pokľakol a povedal: Vitaj v mojom dome Dobby. Som rád, že si tu.“
„Ďakujem vám, Harry Potter, pane.“ Zaškriekal Dobby. „Budem lojálny a oddaný sluha, pane. Budem vašim dôverníkom, pane. Môžete sa na mňa spoľahnúť, pane.“ Dobby sa hlboko poklonil pred Sirim.
„Dobby, si mi vždy oddaný a lojálny.“ Povedal mu Siri. „Vždy som vedel, že sa na teba môžem spoľahnúť.“
„Áno, pane.“ Dobby sa na neho rozžiaril.
„No, nie som si istý, kam ťa dáme, Dobby. Čo keby som ťa zobral do kuchyne a zoznámil ťa s Jemmou a ostatným personálom kuchyne?“ navrhol.
„Áno, pane.“ Dobby sa pohupoval. „Čokoľvek, čo Harry Potter chce, pane.“
Siri zavrtel hlavou a usmial sa na Severusa a Albusa. „Ospravedlníte nás na chvíľu?“
Severus sa uškrnul, prikývol Albusovi a mávol rukou. Siri odviedol malého škriatka šťastný zo samého seba do kuchyne s vysvetlením, že mu ukáže okolie neskôr. Malý škriatok sa zlomil v slzách, visel Sirimu na nohách, vyhlásil, „Harry Potter je naozaj skvelý, ak sa obťažuje s pohodlím pre obyčajného sluhu!“ Siri sa cítil trochu nesvoj na piedestáli, kam ho Dobby zrejme umiestnil a mal niekoľko pochybností o prevzatí zodpovednosti za škriatka. Mohol len dúfať, že Dobbyho zbožňovanie bude zmiernené po tom, čo tam chvíľu strávi.
Keď sa vrátil do pracovne, Sirius a Remus sa pripojili k jeho otcovi a riaditeľovi školy. Stretol sa s Ronom a Dracom pri dverách do miestnosti.
„Ach! Páni, poďte ďalej a pripojte sa k nám!“ Riaditeľ školy privítal troch mladíkov. „Ako som práve hovoril, Mundyho tréningová skupina je pripravená pripojiť sa sem k vám na ďalší tréning v niekoľkých súbojoch.“ Pokračoval s vysvetlením.
„Súbojoch!“ vyhŕkol Ron. „Rovnako ako v boji?“
„Napodobenine boja.“ Objasnil Sirius. „Všetci sme trénovali spoluprácu. Teraz môžeme posúdiť, ako bude každý z nás reagovať.“
„Áno, a to vám nepomôže pripraviť sa na neočakávané.“ dodal Remus.
„Takže, akonáhle sa to dá zariadiť, príde Mundy a jeho päť spoločníkov sem a doplní svoje vzdelávanie.“ Uzavrel Albus.
„Nie som si istý, že som na to pripravený.“ Dodal Siri okamžite. „Dostal som sa len do bodu, kedy môžem zvládnuť zbrane. S vami som v pohode, ale s cudzími ľuďmi? Ja neviem!“ dodal, obavy naplnili jeho tvár.
„Dnes budeme jednoducho pokračovať s pôvodným plánom.“ Vysvetľoval Sirius. „Zobral som tvoj pokrok do úvahy a mám pocit, že keby si sa usilovne snažil o ďalšie dva týždne budeme pripravení.“
„Obávam sa, že tu beží o čas.“ Prehovoril Severus. „Voldemort bol celkom pokojný po útoku Smrťožrútov v Rokville, ale nebol to posledný.“
„Takže vy hovoríte, že máme ďalšie dva týždne na tréning pred stretmi?“ opýtal sa Draco.
„Presne tak. Dva týždne na zvýraznenie vašich schopností.“ Objasnil Sirius. „Čím skôr sa dáme do práce, tým lepšie budeme pripravení. Chcem od vás troch, aby ste zromaždili vaše zbrane a brnenia. Čoskoro s vami budeme pracovať.“
„Profesor Dumbledore, ostanete a budete sledovať náš pokrok?“ spýtal sa Remus.
„Bude mi potešením, Remus.“ Prijal Albus. „Ďakujem za pozvanie.“
„Výpad, skok, zatiahnuť...!“ zavelil Sirius, prechádzal pred tromi mladými muži. „Kde sme skončili?“
„Východisková pozícia.“ Odpovedali ako jeden, nikdy nespustili oči z ich inštruktora.
„Siri, ukážka.“ Vyštekol. Siri vystúpil, vytiahol dýku a zabodol ju do hrude cvičnej figuríny. Ustúpil a mierne sa zohol, dýku mal v pohotovosti. Sirius súhlasne prikývol.
„Draco, teraz ty.“ Nariadil. Bloďavý tínejdžer urobil manéver krásne, ale Sirius cítil, že jeho východisková pozícia je ešte príliš otvorená.
„Drak, skús sa natiahnuť trochu viac a poklesni o niečo nižšie k zemi.“ Navrhol.
„Áno, pane.“ Draco upravil jeho postoj.
„To vyzerá lepšie. Skús to znova.“ Povedal mu Sirius. Tentoraz to spravil Draco lepšie a Sirius bol spokojný. „Zapamätaj si, viac natiahnutý a nízky podrep.“
„Áno, pane. Zapamätám si to a musím to cvičiť.“ Prikývol Draco.
„Dobre človeče.“ Chválil ho Sirius. „Ron. Si na rade.“ Povedal, otočil sa na červenovlasú hlavu.
Vykonával svoje manévre bezchybne a Sirius bol potešený. Avšak, Ron bol tak vysoký, že aj z jeho prikrčenej pozície bol veľmi zraniteľný. Výška má svoje výhody a nevýhody.
„Snažte sa udržať hlavu dole, pán Weasley.“ Severus sa cynicky uškrnul a všetci sa smiali Ronovmu pohoršenému začervenaniu, dokonca očervenel aj na hlave.
„Tak chalani, obliecť!“ oznámil Severus. „Poďme sa pohrať s nejakým mečom pred večerou, dobre?“


Čoskoro sa v rámci areálu ozývalo rinčanie zbraní. Mladíci boli spárovaní s dospelými a podľa výšky a zručnosti. Draco, najnižší zo všetkých mladíkov stál s Remusom, najnižším z dospelých. Sirius a Severus boli rovnako vysokí ako Siri a tak bol v páre so Siriusom na základe ich schopností. Ron bol oproti Severusovi, jeho výška sa mohla rovnať kvalite zručnosti staršieho muža.
„Nie, nie, nie!“ Severus ostro zapískal, aby si získal pozornosť všetkých. „Je mi ľúto, Tichošľap, toto nebude fungovať.“
„Čo je za problém, Sev?“ spýtal sa.
„Budem musieť vystúpiť a pozorovať. Nemôžem sa pozerať na problémy a bojovať v rovnakom čase.“ Vysvetlil Severus. „Myslím, že by radšej prešiel jednu dvojicu počas manévrov a sledoval a robil zmeny.“
„To dáva zmysel.“ Prikývol Sirius. „Kde chceš začať?“
„Začnem s Dracom.“ Rozhodol Severus. „Remus? Chcem aby si mu udával temto.“
Remus prikývol a čelil Dracovi. Potom, čo sa pozdravil, začali s duelom. Severus sa viac zaujímal o Draca, vedel že Remus bol formálne trénovaný. Pozoroval ich iba niekoľko sekúnd, takže si zapamätal niekoľko vecí, ktoré mladím musí zmeniť.
„Dobre. Páni, stop!“ požiadal Severus. „Po prvé, Draco, je potrebné, aby si tlačil na svoju výhodu! Ak Remus ustupuje pred tvojim útokom, neprestávaj. Zatlač ho späť! Neváhaj a neponúkni mu možnosť k útoku.“
„Áno, pane.“ Draco prikývol.
„Neobávaj sa toho veľmi.“ Poradil Severus. „Len si to v mysli uvedom, keď sa naskytne príležitosť. To je dôvod, prečo takto cvičíme.“
„Chceš to skúsiť znova?“ spýtal sa Remus mladíka.
„Myslím, že áno, áno.“ prikývol Draco, pozdravil súpera. Začali znova, Remus vmanévroval stret terne pred Draca, čepele sa stretli, hrudník na hrudníku.
„Teraz, Draco!“ vykríkol Severus. „Zatlač na výhodu. Zatlač ho späť!“
Remus sa oprel o tínejdžera, využil jeho výhodu a usmial sa na neho.
„No tak, Draco. Môžeš to urobiť!“ povzbudil mladého muža. „Odtlač ma späť. Prevezmi svoju výhodu. Buď agresor a útoč!“
Pozbieral sily, spravil mocný výpad a Remus zakolísal. Draco bol pripravený na boj akonáhle stratili kontakt a okamžite pokračoval v súboji, tlačil Remusa niekoľko metrov späť predtým, než získal svoju rovnováhu a dokončil tlak. Severus ich sledoval o niekoľko sekúnd dlhšie a bol spokojný natoľko, že skončili.
„Dobre, to bolo dobré.“ Oznámil. „Teraz vy dvaja.“ Povedal Siriusovi a Sirimu.
Krstný otec a krstný syn sa postavili proti sebe, pozdravili sa a začali. Severus ich sledoval z boku s ľahkým úsmevom na tvári. Sonya sa presunula po jeho boku, starostlivo sledovala Siriho akékoľvek náznaky problémov.
„Vyzerá v poriadku, však?“ spýtala sa ticho.
„Jeho postoj je príliš otvorený.“ Pozoroval ticho Severus. „Zabije ho to, ak sa to neopraví.“
„Nie, myslela som, že je v poriadku, pretože manipuluje so zbraňou s istotou.“ Objasnila.
Severus sa na ňu pozrel a potom späť na svojho syna. „Zdá sa, že je v tom pokojný. Napriek tomu to nie je jeho najlepšia zbraň.
„Hej, chlapci!“ zvolal Severus na oboch duelantov. „Videl som dosť. Vaše akcie sú bezchybné, obaja ste dosť agresívni, ale obávam sa, že ste mŕtvi!“ žartoval Severus. „Obaja robíte rovnakú fatálnu chybu. Váš postoj je príliš otvorený. Dostanete to obaja do srdca!“
„Musíme to byť tá spoločná Chrabromilská hrdosť.“ Usmial sa Sirius. „Do boja! Pozor, do čerta!“ dodal, mával mečom vysoko vo vzduchu. Siri mávol mečom vysokým oblúkom cez hlavu a stretli sa s ohlušujúcim rinčaním. Meče zablokované, hrudníky sa stretli takmer pri sebe a nasledovala bitka o silu, zatiaľ čo sa obaja na seba hravo usmiali. Siri sa rozhodol vyskúšať sám seba a povolal svoje duševné sily. Svetlo zažiarilo v očiach a on sa posunul s rozžiarením tesne predtým, než naposledy zatlačil a Sirius bol odhodený preč. Pristál niekoľko metrov od miesta kde bol a pozrel sa na Remusa, ktorý stál nad ním s pobaveným úškrnom na tvári.
„Zdá sa, že sa mu to páčilo, že ťa dostal na tvoje miesto, Tichošľap.“ Poznamenal.
„Všimol som si.“ Zavrčal Sirius, Remus mu pomohol na nohy.
„Je mi to ľúto, Sirius!“ ospravedlnil sa Siri. „Len som chcel zistiť, či to dokážem.“
„Dobre, dokážeš.“ Usmial sa Sirius a roztrapatil Sirimu vlasy a lapil ho do objatia. Siri okamžite prevzal iniciatívu, chytil Siriusa okolo pása a váľal sa s ním po celej aréne. O niekoľko sekúnd neskôr bol muž prišpendlený k zemi a ponúkal rezignáciu.
„Tak vy dvaja, dosť!“ požiadal Severus. „Ron sa dá do dvojice so Sirim. Chcem ťa pozorovať predtým, než si pohovoríme o dni.“
„Och! Daj mi prestávku, dobre, Siri?“ žartoval Ron. „Nemám ešte pocit, že by som chcel dnes lietať!“
„Ukloňte sa, páni!“ vyštekol Severus. Siri sa na neho rýchlo pozrel. Citíl, že jeho otec stratil trpezlivosť, ale nevedel prečo. V skutočnosti bol Severus zrazu nervózny, keď sa jeho Znamenie prvýkrát po mesiacoch rozhorelo. Nevedel, čo to znamená, ale neexistoval žiadny spôsob, ako by naň odpovedal.
„Severus, trochu sa upokoj.“ Napomenul ho Albus. „Nemôže všetko fungovať, chlapče!“
Severus to nijako nekomentoval, ale naznačil mladíkom, aby začali. Spočiatku boli obaja váhaví v útočení na seba. Po chvíli boli lapení do predvádzaných manévrov, ktoré sa rýchlo stali automatickými. Severus bol zaujatý ich hrou s mečmi; útok a odraz, útok a opätovný útok. Obaja mladí muži boli dobre uzavretí.
„Je to celkom pôsobivé, Severus.“ Povedal ticho Albus, keď pozoroval mladíkov. „Sú veľmi dobrí. Vycvičil si ich dobre.“
 „Dobre to pochopili. Ron sa pokúša skočiť príliš ďaleko, ale s praxou opraví svoju vzdialenosť. Siri je stále príliš otvorený, ale pracuje dobre.“ Premýšľal Severus, pozeral na akékoľvek kritické chyby. Keď nič iné, poukázal na to tak, že zvolal, aby prestali.
„To je dobré chlapcti!“ zvolal. „Očistite svoje zbrane a choďte do sprchy. Za hodinu je večera.“
Pokiaľ išlo o riaditeľa, povedal: „Albus, prijmeš pozvanie na večeru?“
„Bol by som rád, Severus.“ Starý čarodejník prijal pozvanie.
Večera prebehla vo veselom duchu, diskutovali o tom, čo príde ďalej v ich výcviku a o nadchádzajúcich stretoch so Smrťožrútmi. Draco stíchol, keď sa konverzácia stočila na túto tému.
„Si v poriadku, Dray?“ spýtal sa ticho Siri.
„Budem v poriadku.“ Povedal ostro Draco.
„Je mi ľúto, nechcel som ťa rozrušiť.“ Ospravedlil sa Siri.
„Nie je mi to ľúto.“ Pokrútil Draco hlavou. „Odvrátil som sa od neho a od toho života, ale je to stále môj otec.“
„Ja viem.“ Povedal Siri, natiahol sa a položil ruku na mladíkove rameno, ale okamžite ju pustil, keď došlo ku kontaktu. Táto scéna neunikla Severusovi a zasiahla jeho srdce.
Siri vstúpil do Sonyinej kancelárie a nervózne sa rozhliadol.
„Dobrý večer, Siri.“ Pozdravila ho. „Poď si ku mne sadnúť.“
Siri sedel na okraji stoličky vedľa Sonye a opatrne na ňu pozrel.
„Otec odkazuje, že tu bude čoskoro.“ Oznámil jej. „Najprv sa musí venovať elixíru.“
„To je v poriadku, Siri.“ Povedala. „Tak či tak checm dnes s tebou hovoriť.“
„Dobre, tiež ti musím niečo povedať.“ Odsekol nahnevane.
„Čo sa deje, Siri?“ spýtala sa, zamračenie prešlo jej tvárou nad tónom jeho hlasu.
„Prečo si povedala na druhý deň otcovi a Juno o našich sedeniach?“ spýtal sa zanietene. „Myslel som si, že toto je len medzi mnou a tebou! Veril som ti. Sľúbila si mi, že to ostane medzi nami!“
Sonya sa krátko nadýchla. Zradila jeho dôveru a dokonca o tom ani nepremýšľala! Mala možnosť potlačiť svoje osobné pocity voči nim trom kvôli profesionálnym povinnostiam. Otvorila ústa k protestu, ale potom, keď sa jej tieto myšlienky zjavili v mysli, zavrela ich. Pozrela svojmu mladému pacientovi do očí a vzpriamila sa.
„Je mi to ľúto, Siri.“ Ospravedlnila sa. „Máš úplnú pravdu. Sklamala som tvoju dôveru a nevenovala sa svojim povinnostiam.“
„Ale, nepovedala si mi prečo.“ Naliehal. „Prečo si mi to spravila?“
„Nechala som svoje osobné pocity zatieniť môj úsudok Siri.“ Vysvetlila. „Nemôžem sa na to vôbec vyhovárať. Som profesionálom a nemala by som robiť takú chybu.“
„Tvoje osobné pocity?“ spýtal sa.
„Áno, je mi to ľúto. Nechcela som spôsobiť medzi vami tromi žiadny konflikt. Mala so strážiť náš vzťah pacient/lekár. Namiesto toho som sa nechala viesť pocitmi, aby som urobila zlé rozhodnutie.“
„Ty si vari myslíš, že by som nebol schopný hovoriť s otcom sám?“ opýtal sa Siri. „Padla si do rovnakej pasce ako všetci ostatní a rozhodla si, čo bolo pre mňa najlepšie?“
Zamyslela sa na chvíľu nad jeho otázkou. Videla jeho dôvody a to najmä po výbuchu pri poslednom sedení. Musela však nesúhlasiť. Vedela, že bol viac než schopný to zvládnuť sám.
„Nie, nikdy som si to vôbec nemyslela, Siri.“ Povedala mu ticho. „Viež, že to môžeš zvládnuť sám. Dokazuješ to stále viac a viac. Jednoducho som urobila chybu. Starám sa veľmi o vás všetkých troch a snažila som sa vyhnúť potenciálne chaotickému stavu.“
„Necítim sa s tebou teraz zvlášť príjemne.“ Priznal Siri. „Chápem všetko, čo si povedala. Dokonca som pochopil, ako si sa cítila a tvoje dôvody pre to, prečo si to urobila. Ale moja dôvera v teba má trochu trhlinu.“ Dodal ticho.
„Ja viem.“ Priznala. „Je mi to ľúto, že som ti ublížila. Môžeme začať odznova?“ prikývol a usmiala sa. „Som rada, že áno. Ďakujem ti.“
„Nie je zač.“ povedal, zhlboka sa nadýchol. „Ako to bude fungovať? Táto dotyková terapia?“
„No, teraz začíname s tvojím otcom. Jemu dôveruješ najviac.“ Začala. „Mám dojem, že je to niečo, čo pramení zo zanedbávania, Siri, nie zneužívania.“
„Môjho zanedbávania?“ naliehal.
„Áno, je to naozaj jednoduché.“ Povedala. „V podstate si sa nikdy nenaučil, ako máš mať kontakt s ľuďmi pozitívnym spôsobom. Pridaj k tomu tvoje fyzické zneužívanie a to že tu sedíš, bojíš sa byť v kontakte s niekym, dokonca aj tými ľudmi, ktorých hlboko miluješ.“
„Nebojím sa.“ Povedal vecne.
„Siri, ty klameš!“ zasmiala sa Sonya. „Nemôžeš mi povedať, že nemáš problém. Máš oči“ Viem, že si videl jednoduché kamarátstvo medzi Ronom a Dracom. Dokážu tu a tam žartovať, dať si hravý pohlavok alebo ľahko do seba šťuchnúť. Vieš, že neexistuje žiadny spôsob, ako by si to mohol urobiť bez trpenia úplnej paniky! Vidíš ten problém?“
Zamyslel sa nad tým, čo povedala. „Ja nie som taký ako si ma nazvala, že som klamár.“ Trucoval, potom sa rozosmial. „Chápem to. Takže ako ma upokojíme?“ spýtal sa, keď Severus vošiel do miestnosti.
„Začneme sa ťa len dotýkať. Je to jednoduchý plán. Najprv len tvoj otec alebo ja.“ Vysvetlila. Siri prikývol, olízol si nervózne pery a vyhľadal očami svojho otca.
„To bude v poriadku, Siri.“ Upokojoval ho Severus, jeho hlas bol hladký ako zamat. „Vieš, že by som ti nikdy neublížil.“ Siri znovu prikývol a pozrel sa na Sonyu.
„Pripravený?“ spýtala sa.
„Myslím, že áno. Čo mám robiť?“ spýtal sa.
„Chcem, aby si sa posadil do kresla a len tak relaxoval. Urob si pohodlie.“ Prikázala. „Môžeš zavrieť oči, ak budeš chcieť. Možno, že si praješ vyzuť svoje topánky alebo niečo podobné?“ navrhla.
„Som veľmi nervózny.“ Pripustil.
„To je v priadku. Čo takto nejakú hudbu?“ navrhla.
„Áno.“ súhlasil. Mávnutím ruky tichá hudba naplnila miestnosť. Čakali, ako sa pomaly uvoľnil a usadil sa v kresle so zavretými očami.
„Siri, chcem len, aby ťa tvoj ocko držal len za ruku, dobre?“ informovala ho ticho Sonya.
„Dobre.“ Odpovedal potichu.
„Môžeš sa naprv pozrieť, synček.“ Navrhol Severus. „Tak to nebude žiadne prekvapenie.“
Siri prudko otvoril oči. Ako Severus natiahol ruku, Siriho prsty sa reflexívne obtočili okolo operadla kresla.
„Uvoľni sa, synček.“ Povedal potichu Severus. „Ja ti neublížim.“ Vzal Siriho ruku a narovnal napäté prsty. Zľahka prešiel palcom po chrbte Siriho ruky. „Nie je to také zlé, však?“ spýtal sa.
„Nie!“ priznal Siri, napätie v jeho hlase bolo viditeľné.
„Siri, len tak ticho seď, počúvaj hudbu, zatiaľ čo ťa tvoj otec drží za ruku. Daj nám vedieť, keď ťa tvoj nepokoj opustí a budeš sa cítiť pripravený, aby sme mohli pokračovať.“ Povedala mu Sonya.
„Pokračovať, kam?“ spýtal sa trocha zúfalým hlasom a s trochu divokým pohľadom v očiach.
„Len ďalší dotyk na inom mieste.“ Upokojila ho Sonya. „Možno ruka umiestnená na rameno. Bolo by to v poriadku?“
„Ja neviem.“ Pripustil, zhlboka sa nadýchol.
„Teraz sa toho neboj.“ Povedala Sonya. „Len sa koncentruj na svojho otca držiaceho ťa za ruku a to, ako to cítiš.“ Siri prikývol a usadil sa späť do kresla, oči uprené na svojho otca. Severus pokračoval v miernom hladení palcom Siriho chrba ruky. Keď Siriho pohľad klesol na ruku. Severus mu mierne ruku stlačil a zašepkal: „Milujem ťa, synček. To je v poriadku. To je dobré.“ Čakal. Po niekoľkých dlhých minútach, cítil, že jeho syn sa upokojil a zavrel oči pod vlnou emócií, ktorá ho zaplavila, keď sa mu uľavilo. Zľahka ju potlačil späť a usmialsa, keď otvoril oči.
Siri sa pohodlnejšie usadil v kresle a zavrel oči. Ticho si pohmkával popod nos prehrávanú hudbu v miestnosti. Severus cítil ako napätie odchádza zo Siriho rúk a ramien, keď sa upokojil. A ešte čakali.
Po niekoľkých dlhých sekundách Siri otvoril oči. „Prepáč!“ usmial sa. „Cítil som sa tak dobre, že som zabudol, čo som mal robiť!“ Severus sa ticho zasmial a pokrútil hlavou.
„Si pripravený na viac?“ usmiala sa Sonya.
„Myslím, že áno.“ Pripustil, jeho úsmev zmizol. Čo budeš robiť teraz?“
„Tvoj otec bude stáť za tvojím kreslom a položí ti ruky na ramená.“ Informovala ho Sonya. „Severus, poď na to.“
Postavil sa za svojho syna a ľahko mu položil ruky na napäté ramená pred sebou.
„Uvoľni sa, synček.“ Povedal potichu Severus. „Pamätaj si, že je to v poriadku. To je dobré.“
„Nemôžem!“ vybuchol Siri, panika naplnila jeho hruď. „Nemôžem!“ vyskočil na nohy, jeho dych sa zmenil na zúfalé vzdychy. Sonya bola okamžite na nohách.
„Siri!“ hovorila ostro, aby upútala jeho pozornosť. „Upokoj sa. To je v poriadku! Zhlboka sa nadýchmi.“
„Poď, synček.“ Prosil Severus. „Nenechaj sa ovládať. Nadýchni sa Siri. Nosom, ústami. A je to. Teraz to už ide.“
„Tu, Siri, posaď sa.“ Upokojovala ho Sonya. „Pokúsime sa o iný prístup potom, čo sa upokojíš.“ Pozrela na Severusa a on pokrútil hlavou. Bolo jasné, že aspekt zneužívania to sťažoval.
„Som pripravemý.“ Povedal Siri po niekoľkých minútach hlbokého dýchania a čakania, kým sa jeho srdce upokojí.
„Tvoj otec sa postaví pred kreslo, položí ti ruky na ramená Siri, ale tvárou k tebe.“ Navrhla Sonya. Severus položil ruky na jeho ramená a pohľad mal zakotvený v smaragdovozelenom. Pozeral sa, ako celá plejáda emócií vírila v zelených hlbinách. Na prvom mieste bol strach, panika a neistota. Pomaly sa to zmenilo k nejasnosti a ostražitosti a Severus ľahko stlačil synove ramená. Siri študoval tvár svojho otca. Videl obavy v jeho očiach, ale bolo toho viac. Videl hlboký odhodlaný výraz a bola tam obrovská hrdosť. Zo všetkého najviac tam bola láska. Siri ju mohol vidieť v jeho očiach, cítil ako je v jeho rukách. Prekonal vlnu emócií a dostal zo seba, „Milujem ťa, ocko.“
Severus mu poriadne stisol rameno a povedal: „Áno, Siri a ja ťa milujem tiež!“
„Je to v poriadku, však?“ spýtal sa potichu s naznačením na dotyk jeho otca.
„Je to úplne v poriadku, Siri.“ Dostal zo seba s emóciami Severus.
„Siri, ako sa teraz cítiš?“ opýtala sa Sonya.
„Teplo,“ odpovedal okamžite.
„Čo ťa to núti urobiť? Nič nehovor! Jednoducho to urob.“ Navrhla mu.
Po krátkom váhaní pristúpil a položil svoje ruky na ramená svojho otca. Natiahol si prsty a pritiahol si ho dopredu. Severus sa naklonil bližšie a Siri objal svojho otca. Hlboko si povzdychol, keď si položil hlavu na Severusovo rameno. Severus ho pevne objal a trel mu chrbát. Siri zatvoril oči a podľahol pohodliu.
„To je dobré, Siri.“ Povedal potichu Severus. „To je láska. To je pohodlie. To je prijatie. Precíť to, Siri. Ver tomu. Mám ťa rád.“
Po niekoľkých minútach, čo bol držaný svojím otcom a užíval si ten pocit, Siri spokojne vydýchol. „Mohol by som tu zostať navždy.“ Pomyslel si.
„Sonya?“ zavolal tichom ani neotvoril oči.
„Čo sa deje, Siri?“ odpovedala. Natiahol sa k nej a ona k nemu pristúpila bližie. Keď sa jeho ruka stretla s jej ramenom, schmatol ju a pritiahol si ju k sebe. Otvoril oči a usmial sa na ňu.
„Myslím, že by som si na to mohol zvyknúť.“ Hovoril ticho.
„To veľmi rada počujem.“ Usmiala sa.
„Mám zoznam.“ Povedal váhavo.
„Dobre.“ Ocenila. „Kto je ďalší?“
„Mamička.“ Odpovedal s jemným úsmevom, ktorý mu vykúzlil hrejivý pocit po vyslovení tohto mena. Severusove ruky ho pevnejšie stisli, keď to tiež začul.
„Mamička, och?“ zasmiala sa Sonya. „Dobre, uvidíme, kedy bude voľná a naplánujeme to. Teraz, keď sme začali, chcem zachovať dynamiku. Naplánujem tieto sedenia tak často, ako len budem môcť.“
„Ďakujem, Sonya.“ Povedal jej vďačne Severus, keď na ňu pozeral ponad Siriho hlavu.
„Rado sa stalo, Sev.“ usmiala sa, keď vrátila Sirimu objatie. „Myslím, že dnes toho máte za sebou veľa. Toto sedenie bolo výborné. Som na teba hrdá, Siri. Pracuješ veľmi tvrdo, aby si sa cez to všetko dostal a ja chcem, aby si vedel, že som si to všimla.“
„Vďaka.“ Povedal, trochu sa začervenal. „Dlhujem ti veľa. Pokiaľ ide o tvoju chybu. Netráp sa tým. Tvoje srdce je na pravom mieste.“
„Avšak, bola to chyba, nebudem to opakovať, Siri.“ Vyhlásila. „Som spokojná s tým, ako pokračoval aj dnešný tréning. Bol si koncentrovaný a manévroval si nádherne.“
„Vďaka.“ Zopakoval. „Naozaj som sa tešil z môjho súboja s Ronom!“
„Obaja ste si viedli veľmi dobre.“ Povedal mu Severus, keď Siri vzhliadol. „Potešilo ma to vidieť.“
„Ďakujem vám, pane.“ Povedal ticho Siri. Vedomie, že chválil zriedkakedy, znamenalo pre neho oveľa viac.
„Poď ďalej. Poď, ďalej, Červochvost!“ zasyčal Voldemort. „Čo si zistil?“
„P-pane, je tu žena, ktorá bola videná so Severusom a jeho synom.“ Zaprskal potkan.
„Žena?“ zopakoval Voldemort. „Dohovor.“ Prehováral ho so zlomyseľným úsmevom na tvári.
„Á-áno, pane.“ Povedal Červochvost. „Je to čaromedička u Sv. Munga.“
„Vynikajúco.“ Zasyčal. „Sledujte ju. Naučte sa jej zvykz, sledujte jej hodiny v práci a ako často je v kontakte so Severusom a jeho spratkom!“
„Á-áno, p-pane.“ Červochvost sa uklonil s nepríjemným pocitom v bruchu, ako si spomenul na posledný útok na rodinu Snapeovcov. Bolo to strašné. Sústredili sa na panstvo, s ľahkosťou prerazili staré ochrany. Našli zostávajúcich členov Severusovej rodiny v ich obývačke okolo ohňa. Severusov brat, Salazar, bol prvý kto zareagoval. Bojoval statočne, ale čoskoro bol vyčerpaný presilou. Zomrel pod náporom kliatby Kruciatus od niekoľkých Smrťožrútov naraz. Severusov otec bol nútený sledovať s hrôzou ako bola jeho milovaná žena znásilnená a mušená, než konečne zomrela. Artemis Snape bojoval až do smrti, pričom niekoľko Smrťožrútov s ním. Meno jeho ženy „Agneška“ bolo posledným slovom, ktoré zvolal pred smrťou. Všetci traja odišli.
Voldemort bol krutý, ponúkol Severusovi krátku dovolenku za jeho verné služby. Poslal Severusa domov, netušiac, aké hrôzy nájde. Peter si na to všetko spomenul a cítil sa zle. Vedel, že táto žena bude čoskoro ľutovať, že vôbec spoznala Severusa Snapa. Nemal o tom pochýb.
„Počul si ma, Červochvost?“ opýtal sa hodvábne Voldemort, čím vrátil Petrovu pozornosť do reality.
„Á-áno, pane.“ Odpovedal, triasol sa strachom. „Budem ju sledovať sám.“
„Vedel som, že som s tebou mohol počítať.“ Zasyčal Voldemort. „Teraz, dostali ste sa bližšie k zničeniu ochrán na sídle Snapeovcov?“
„N-nie, pane.“ Peter zaváhal. „Spratok pridal svoju vlastnú silu do ochrán. Nie sme dostatočne silní, aby sme ich zrušili.“
„Bez ohľadu na to. Mám iné plány na ich odstránenie z panstva.“ Zasyčal zloduch. „Och, áno. Severus za mnou čoskoro ochotne príde. S trochou šťastia prinesie spratka so sebou.“
„Áno, pane.“ Peter pokľakol a pobozkal len pánových šiat.
„Nechaj ma!“ zasyčal Voldemort, keď odkopol trasúceho muža kľačiaceho pri nohách. „Mám plány to urobiť! A Peter? Crucio.“
09.10.2011 21:13:48
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one