Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Takže moji drahí, musím povedať, že práve ruším svoju podmienku na 15 komentárom a to vďaka úžasnému a hlavne dlhému komentu od Stelly. Takže milá Stella, táto kapitolka bude len pre teba. Samozrejme, že ostatným, ktorí sa unúvali s napísaním komentára veľmi pekne ďakujem. Táto poviedka je úžasná, len má strašne dlhé kapitoly, takže preklad ide pomalšie.
Dúfam, že sa zabavíte. Dej opäť začína ožívať.

Dobby
Východné záhrady Snape Manor

Ron zodvihol meč vysoko nad hlavu, obe ruky mal na rukoväti. Sekol ním dole v strete s jedným zo Severusových obranných manévrov, ktorý držal pevne v boli. Dnes si vymenili rapír za ťažšie, obojručné meče so širokou čepeľou. Boli na používanie viac ťažké, ale poskytovali rozsiahle možnosti na zdokonalenie vašich zručností. Ak ste zvládli jeden z týchto monštuóznych krásnych, štíhlych, ale smrtiacich rapírov bola to bezkonkurenčná možnosť priviesť svoje schopnosti so širokým mečom do dokonalosti.
Náhle, bez varovania, Severusova pravá noha vystrelila a on ňou kopol Rona za ľavé koleno. Ronova noha sa prudko naklonila dopredu a mladík spadol na zem. Oči sa mu rozšírili prekvapením, ako Severus pritisol zľahka špičku čepele na jeho krk.
„Ste mŕtvy, pán Weasley.“ Ticho uviedol Severus.
Ron preglgol predtým než Severus odtiahol meč a ponúkol mladšiemu mužovi ruku. Ako mu pomohol na nohy, začal svoju lekciu.
„Kde si spravil svoju chybu, Ron?“ spýtal sa.
„Pristúpil som príliš blízko k vám.“ Odpovedal Ron.
„Áno, to môže byť časť z toho. To čo však bolo viac zaujímavé bol fakt, že ste svoju myseľ nesústredili na súpera.“ Vysvetlil Severus. „Pamätajte si, že musíte byť na mňa sústredený. Čo môžem urobiť okrem útoku a protiútoku, čo sa deje viac počas duelu, ako počas šermu.“
„Áno, pane.“ Ron prikývol.
„Majte na pamäti, že budeme musieť sledovať nielen ostrie, ale musíte sa pozerať na telo. Váš oponent bude robiť čokoľvek, aby vás dostal! Musíte byť pripravený na všetko, aby ste sa ubránil!“ dodal Severus.
„Budem si to pamätať, pane.“ Prisľúbil Ron.
„Vediete si dobre, pán Weasley.“ Pochválil ho ticho Severus. „Nechcem, aby ste si myslel, že je to osobné. Každého študenta obrany by som vyučoval rovnakým spôsobom.“
„Ja viem, pane.“ Povedal Ron, jeho prekvapenie bolo v jeho hlase. „Nikdy by som si to nebral osobne!“
„Chcem len, aby ste vedeli, že všetky tie roky som robil to, čo som cítil, že by som musel urobiť.“ Priznal sa.
„Áno, pane.“ Súhlasil Ron. „Chápem. Viete? Bol som šokovaný, keď sme sa dozvedeli pravdu. Teraz však neviem, prečo som na to neprišiel už dávno. Keď sa na vás dvoch pozriete lepšie, je zrejmé, že ste jedna krv!“
„Nie som milý človek. Nikdy som nemal povolené byť veľmi milý. Milujem svojho syna a všetko čo som urobil bolo preto, aby prežil.“ Priznal Severus. „Keď to znamenalo, že som musel byť protivný bastard, tak by som bol protivný bastard.“
„Profesor.“ Ron potichu upútal jeho pozornosť. „Chápem. My všetci. Teraz je dôležité, že ste každý iný a každý z nás má nejakú prácu. Takže poďme na to, dobre?“ dodal, vyzbrojil sa a použil elixír na bitku.
„Dobre teda!“ Severus sa uškrnul, ako zobral svoj meč, ktorý narazil do Ronovho a lekcia znovu začala. Ich „boj“ zabral celú zadnú terasu a zadné záhrady. Vyšplhali sa na stoli a lavice, stoličky a postavili sa na rímsy. Vyzváňanie rán sa rozliehalo nad pozemkami a mizlo v ohlušujúcom zvuku vĺn, ktoré narážali na útesy. Obaja muži sa kúpali v pote, dychčali a šibalsky sa usmievali jeden na druhého, keď Severus konečne zavolal stop. Ich zbrane pod dračou ochranou boli potom spotené a Severus mal trochu hrozivo vyzerajúcu ranu na ruke, ktorú si nevšimol, kým si nevyzliekol vestu.
„Myslím, že skončíme práve včas.“ Informoval ho Ron, ukazujúc mu na krv na ruke. „Zdá sa, že môj ochranný elixír vypršal.“
„Ste v poriadku, pane?“ spýtal sa Ron s obavami v jeho hlase.
„Budem v poriadku.“ Uistil ho Severus.
„Radšej mi dovoľte, aby som sa o to postaral za vás predtým, než to uvidí Siri.“ Požiadal Ron. „Bude šalieť..“
„Dobrý nápad.“ Súhlasil Severus. Ron vytiahol prútik a vyčaroval hojace kúzlo, rovnako ako opravil Severusove oblečenie a vyčistil všetky stopy po krvi.
„Ďakujem vám, pán Weasley.“ Povedal mu.
„To je to najmenej, čo môžem urobiť.“ Odmietol to Ron.

Severné záhrady Snape Manor

Remus a Draco stáli proti sebe, každý z nich bol ozbrojený a mal v ruke nôž. Krúžili opatrne, obaja sledovali toho druhého, aby získali nejaké informácie o ďalšom kroku svojho súpera.
Remus priskočil bez zjavného varovania a Sekol po Dracovej strednej časti, okamžite ustúpil.
„Dávaj si na to pozor, Draco!“ nariadil. „Dávam znamenie, keď budem útočiť!“
Znovu sa navzájom obchádzali. Dracove oči prechádzali z Remusovej tváre, na ruky, na nohy, pozoroval znamenie. Remus znovu priskočil, sekol Draca na paži. Rukáv košele bol teraz po reze otvorený, ale nespôsobil žiadne zranenie po pôsobení elixírového štítu, ktorý obaja použili.
„Dávaj si na to pozor, Draco!“ zavrčal Remus. „Poď, synak, nájdi to!“
„Nemohol by si mi dať tip?“ spýtal sa Draco, frustrácia podfarbila jeho hlas. Košeľa niesla známky po monohých Remusových útokoch. Zvyšok jeho tela bol pokrytý dračím brnením kvôli ochrane.
„Žiadne stopy!“ vysmieval sa Remus. „Tvoj nepriateľ ti žiadne nedá, musíš ich nájsť sám.“
Draco prikývol. „Dobre. Skúsime to znova.“
Obchádzali sa ešte raz a Remus čakal. Chcel, aby mladý blonďák prevzal iniciatívu. Vedeok že ak si udrží svoju pozíciu oveľa dlhšie, že mladý muž zaútočí. „Áno, tam!“ pomyslel si, keď sa obratne vyhol nabok vo chvíli, keď sa Draco vrhol dopredu.
„Ako to robíš?“ odsekol Draco.
Remus sa zasmial. „Ja viem, čo hľadať!“ pripustil.
„Chcel by som, aby si mi to povedal!“ zvolala Draco.
„Je to jednoduché. Až budete pripravení vrhnúť sa dopredu, svaly na nohác sa napnú. To mi dáva dosť času na prípravu.“ Zasmial sa Remus. „Skús to znova a sleduj ma.“
Ich postoj na útok a krúženie. Draco vedel, že stačí mať oči na Remusovej ruke so zbraňou, rovnako ako na očiach a nohách.
„Tu!“ pomyslel si, ale zabudol pre svoje vzrušenie ustúpiť po tomto očividnom znamení.
Remus opäť sekol do Dracovej hrude, ľavá strana vesty spadla dole. Cez košeľu sa objavil rez. Na tom mieste okamžite tiekla krv, zmáčala košeľu.
Draco sa chytil za hruď so šokovaným výrazom na tvári. Pozeral sa prekvapene na krv tečúcu pomedzi jeho prsty. Jeho elixír bol preč.
„Och.“ Povedal, keď spadol na zem.
„Do hája!“ Remus vykríkol, keď bežal k mladíkovi a roztrhol mu košeľu. Draco stratil veľa krvi, ale rana nebola smrteľná. Chytil prútik zo svojho púzdra na veste, Remus rýchlo predniesol liečivé zaklínadlo na zastavenie krvácania. Použil kúzlo na levitáciu mladého muža a zamieril s ním do zámku a do jeho izby. Zavolal Madam Pomfreyovú cez krb v pracovni.
Školská sestra ukončila vyšetrenia a narovnala sa.
„Bude v poriadku, Remus.“ Uistila ho. „Urobil si dobrú prácu s jeho ošetrením.“
„Mal by odpočívať niekoľko dní alebo niečo podobné?“ spýtal sa úzkostlivo Remus.
„Zvyšok dňa by si mal odpočinúť.“ Prikázala. „Zajtra sa môže vrátiť k tréningu ako zabiť sám seba.“
„Áno, madam.“ Súhlasil Remus, mierne naštvaný.
„Je mi to ľúto, Remus.“ Ospravedlnila sa. „Viem, že je to potrebné, ale to neznamená, že sa mi to páči.“
„Nikomu z nás, madam.“ Povedal ticho.
„Ja viem.“ Usmiala sa ponuro, ako ho potľapkala po ramene. „Ak by mal nejaké problémy, zavolaj ma. Ak by to bolo niečo vážnejšie, zavolajte doktorku Aesculapiusovú.“
„Ďakujeme.“ Usmial sa Remus a ona zmizla v záblesku ohňa.

Južné záhrady Snape Manor

Scéna v južnej záhrade zámku bola do značnej miery podobná ako scéna zo severnej záhry. Bojovníci sa líšili zbraňami, ktoré ovládali, ale intenzita a koncentrácia bola rovnako očividná.
Jednou z ďalších zmien v tejto scéne bolo to, že obsahovala publikum. Sonya sedela v pohodlnom kresle, za širokou mrežou na verande. Bola dosť ďaleko od oboch mužov, pretože ich nesmie rozptyľovať, ale dosť blízko, aby mohla reagovať, ak by ju Siri potreboval. Počas sedení dobre manipuloval s dýkou. Dokonca mal nôž u seba v izbe, často s ním pracoval aj napriek svojmu nepohodliu, čím sa cez to viac a viac dostával. Bola natešená jeho pokrokom, ktorý doteraz urobil.
Dnes, napriek tomu, stál prvýkrát pred útočníkom. Všetci traja boli na hrane, o nič viac než Siri. On strávil nekonečné hodiny v jeho izbe, spôsobil smrteľné rany čomukoľvek, čo bz sa mohol vrhnúť pod jeho dýku, potom odstránil škody len preto, aby začal znova. Nemyslel si bláznivo, že by bolo jednoduchšie urobiť to isté s inou ľudskou bytosťou.
Stále pred jeho krstným otcom s dýkou v ruke. Je stisk bol tak pevný na rukoväti, že mu zbeleli kĺby. Trochu rozšíril svoj postoj a mierne klesol v ďalšom kradmom držaní tela. Jeho oči nikdy nespustil zo Siriusa. Sirius zaznamenal s hrdým pobavením, že mladík vlastne napodobňoval jeho skrčený štýl.
„Si priravený?“ spýtal sa pokojne Sirius.
„Poď na to a zistíme to.“ Usmial sa Siri s istotou.
Sirius prešiel do podobného nenápadného skrčenia a pomaly pristúpil vľavo, kde bol Siri. Siri kontroloval tento pohyb vykročením doprava, viedol Siriusa priamo pred ním.
Zrazu sa Sirius vrhol vpred a vrazil dýku do stredu, kde bol Siri. Siri obratne ustúpil späť od útoku a vrátil sa do podrepu. Obaja muži stále krúžili. Sirius čakal Siriho, aby sa pohol.
„Už je to tu.“ Pomyslel si, keď pozoroval ako sa Siriho telo napäté pripravuje k útoku. Musel sa vedome zastaviť v obrane proti výpadu. Sonya mu včas povedala, aké dôležité bolo pre Siriho dotiahnuť do konca útok čo najskôr.
Siri priskočil a vrazil dýku do Siriusovej hrude; nebolo na škodu, že ho chránil elixír. Uskočil späť a pripravil sa k protiútoku, ale Siri bol už pripravený k obrane a krúžil okolo staršieho muža. Sirius vyzeral prekvapene a vypadol z jeho obranného postoja a pozrel sa neveriacky na svojho krstného syna.
„To bolo sakramentsky skvelé!“ pochválil ho.
„Trénoval som.“ Povedal Siri, tiež uvoľnil jeho postoj.
Siriusov bluf fungoval. Okamžite zaútočil, pričom Siriho prekvapil. Zakopol späť po útoku, vyjavene a klesok k zemi. Spočiatku si Sirius myslel, že sa vráti do svojej východiskovej polohy, ale nebol to tento prípad. Pozrel sa na Sonyu a kľakol si k Sirimu.
„Siri.“ Povedal ticho. „Pozri sa na mňa, šteniatko.“ Žiadna odozva. Sonya bola tiež vedľa neho.
„Siri, hovorili sme o tom. Pamätáš?“ pripomenula mu. „Je to len hra, pamätáš?“ stále neodpovedal. Zostal schúlený na zemi, chránil si hlavu rukami, tvár mal takmer pritisnutú ku kolenám.
„Hej, šteniatko, Sonya má pravdu.“ Sirius sa snažil znovu. „Spomínaš si? Len sa tu hráme! Len sa pripravujeme na skutočnosť.“
„Mrzí ma to.“ Povedal Siri, jeho hlas bol tlmený zahundraním. „Naozaj si ma zaskočil. A zobral som to zle.“ Pomaly sa zodvihol z ľahu na kolená a pozrel sa na svojho krstného otca. Sirius videl zostávajúci strach a paniku v očiach mladého muža.
„Zvládol si to naozaj veľmi dobre.“ Informovala ho Sonya.
„Áno, jasné.“ Siri si odfrkol. „Zrútiť sa v panike je naozaj fungujúca záležitosť, však?“
„Hej! Daj si pauzu!“ napomenula ho. „Zamysli sa trochu. Nespanikáril si! Klesol si dole a kryl si si hlavu. Samozrejme si pred chvíľou na nás reagoval, ale premýšľaj o tom, ako by si reagoval pred pár mesiacmi!“
„Má pravdu, Siri.“ Súhlasil Sirius. „Pred niekoľkými mesiacmi by si bol plný, kriku a panikym keby som ti toto urobil!“
Siri sa zamyslel nad tým, čo hovoril a spomínal ako prekvapene reagoval na začiatku, porovnával to s tým, ako reagoval práve teraz. S krátkym úsmevom na nich sa postavil na nohy.
„Myslím, že máš pravdu.“ Pripustil, keď sa postavil pri ňom.
„Môžeme to skúsiť znova?“ spýtal sa Sirius, položil ruku na Siriho rameno.
„Pripravený.“ Odpovedal, rýchlo odstúpil z dotyku svojho kmotra.
Sirius sa zamračil nad tým pohybom. Vedel, že Siri sa snaží dostať cez svoje problémy, ale stále ho bolelo odmietnutie mladého muža. Sonya sa v pochopení usmiala a vrátil sa na svoje miesto.
Obaja muži pokračovali v ich boji a nemali žiadne ďalšie problémy s vtipmi, kým Siriusov elixír nezanikol. Siri bol našťastie nevyvážený, keď spravil výpad vpred. Rana, ktorú mu zasadil bola o niečo silnejšia ako škriabnutie.
„Ach!“ Sirius sa chytil za hruď, v blízkosti kľúčnej kosti, kde Siriho dýka prenikla cez jeho kožu. Pozrel sa na prsty, keď ucítil lepkavé mokro.
„Uzavri to, Šteniatko.“ Povedal a ukázal svoje krvavé prsty svojmu krstnému synovi.
„Si v poriadku?“ kričal Siri. „Ach, môj Bože! Je mi to ľúto!“
„Je to len škriabnutie, Siri.“ Povedal a snažil sa upokojiť mladému mužovi. „Je to sotva viac než škrabanec.“ Dodal, keď Siri roztrhol golier jeho košele, aby prehliadol zranenie.
„Len škrabanec, vidím!“ zavrčal. „Na to to veľmi krváca!“
Keď Sonya videla ako Siri roztrhol Siriusovu košeľu, ponáhľala sa, aby videl v čom je problém. Kým prešla na terasu, Siri prinútil Siriusa sadnúť si na nízku lavicu a pomohla mu z košele. Sonya s úžasom sledovala, ako Siri prešiel prstom po reze, liečil ho jednoduchým dotykom. Siri sa narovnal a usmial sa na Sonyu, keď Sirius prešiel prstami cez miesto, kde bol zranený.
„Hej, je to preč!“ začudoval sa. „Ani jazva! Ty si to úplne uzdravil kúzlom alebo niečim podobným!“
„Ja viem.“ Povedal Siri pokojne. „Len som myslel na to, čo som chcel a to sa stalo.“
„Wow!“ zašepkala Sonya.
„Vedel som, že si urobil niečo také so Severusovými modrinami, ale sakra, Siri, otvorená rana!“ Zvolal Sirius. „Máš nejakú úžasnú moc, šteňa.“
„Myslím, že áno.“ Povedal Siri, červeň zaplavila jeho tvár.
„No, neviem ako vy dvaja,“ oznámil Sirius, postavil sa, „ale môj žalúdok si myslí, že môj krk bol odrezaný. Poďme jesť!“
Všetkých sedem osôb v domácnosti sa sústredilo v kuchyni a okupovali ju takmer v rovnakom okamihu. Na Siriho sa okamžite vrhol Dobby.
„Harry Potter, pane!“ zaškriekal malý škriatok. „Čo si dáte na obed, pane?“ Jemne so smiechom, Siri odtrhol škriatka zo svojich nôh a rýchlo sa posadil na stoličku pred Dobbyho, aby sa opäť mohol na neho hodiť.
„Čokoľvek je pripravené pre ostatných je dobré aj pre mňa Dobby.“ Povedal mu Siri.
„Áno, pane.“ Dobby poskakoval hore a dole, po uponáhľanom poklonení sa ponáhľal preč, aby sa ubezpečil, že pre jeho pána bolo všetko perfektné.
„Draco, ako sa teraz cítiš?“ spýtal sa Remus cez ustarostené zamračenie na jeho tvári. „Si si istý, že by si mal byť hore?“
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Severus, pozrel sa z Draca na Remusa.
„Môj elixír zanikal a Remus sa sekol. Bude to v poriadku.“ Povedal Draco pohŕdavo.
„Ty tiež?“ Vyhŕkol Ron a Severus vyslal jeho smerom varovný pohľad. Ale bolo to príliš neskoro. Siri sa ozval hneď, ako zaznamenal dané slová.
„Čo tým myslíš, ty tiež?“ spýtal sa.
„Do riti.“ Zamrmlal Severus, hodil svoj obrúsok na stôl a oprel sa v kresle.
„Prepáčte, pane.“ Zamrmlal Ron.
„Tak čo?“ naliehal Siri, stále rozrušený.
„Uvoľmi sa, synak.“ Upokojoval ho Severus. „Som v pohode. Môj elixír tiež zanikol a ja som dostal menšiu ranu na ruku.“ Siri vyskočil a ponáhľal sa na otcovu stranu stola.
„Ukáž.“ Žiadal.
„Je to vyliečené, nič nie je vidieť.“ Argumentoval Severus.
„Ukáž. Mi. To.“ Povedal dôrazne Siri. Severus si rezignovane povzdychol a zložil si košeľu, ukázal jeho bezchybnú ruku.
„Vidíš, nič, Siri.“ Uistil ho.
„Vy dvaja ste neboli jediní, kto bol dnes zranený.“ Oznámil Siri. „Tiež som ublížil Siriusovi, keď zlyhal jeho elixír.“
„Áno, ale tiež sa o to postaral!“ ozval sa ihneď Sirius. „A ako!“
„To bolo niečo úžasné!“ pridala vzrušene Sonya. „Siri ani nepoužil liečivé zaklínadlo alebo svoj prútik!“
„Prešiel prstom po reze a ten bol v momente preč!“ dodal Sirius. „Nie je tam žiadna jazva, ani červená značka, ktorá by označovala, že tu bolo nejaké zranenie.“
Všetky oči v miestnosti sa sústredili na Siriho.
„Čo?“ Povedal na obranu. „To bolo najmenšie, čo môžem urobiť. Ja som ten, kto mu ublížil!“
„O to nejde a ty to vieš.“ Zavrčal Severus. „To je veľmi mocné kúzlo a niečo, na čo by si mal byť hrdý!“
„Dobre, som na to pyšný.“ Povedal krátko Siri. „Môžeme teraz zastaviť to obdivovanie?“ Samozrejme sa mu nepáčilo mať pozornosť všetkých.
„Ehm... Siri?“ povedal ticho Draco. „Moje predsa len trochu bolí. Bolo dosť hlboké. Mohol by si...?“
„Jasné, rád pomôžem.“ Siri sa usmial, keď sa postavil k Dracovi. Zhlboka sa nadýchol, keď videl zapálenú červenú čiaru cez Dracove prsia. Zavrel oči a na chvíľu sa zaoberal svojimi myšlienkami. Prešiel prstom po zapálenenej koži a značka zmizla.
„Páni! To bolo čudné!“ zašepkal Draco, keď si prešiel rukou po mieste, kde bolo zranenie. „Bolo to ako brnenie a potom bola zrazu tá bolesť preč!“
„Lepšie, teraz?“ spýtal sa Siri a usmial sa na blonďáka.
„Oveľa, ďakujem.“ Povedal Draco vďačne.
„Nie je za čo. Som rád, že som mohol pomôcť.“ Dodal Siri s rozšíreným úsmevom.
„No, jedna vec je zrejmá.“ Prehovoril Severus. „Musíme prísť na spôsob, ako buď predĺžiť trvanie elixíru alebo sa musíme pustiť do hľadania spôsob, ako nás upozorniť, že je čaj na ďalšiu dávku.“
„Nemyslím si, že ho môžeme predĺžiť o nič viac, ako je, Sev.“ argumentoval Sirius.
„Tak dobre, možno nie.“ Súhlasil Severus. „Čo môžeme urobiťr pre spustenie nejakého alarmu?“
„Nemôžeme samozrejme neustále kontrolovať naše hodinky. Boli by sme mŕtvi počas prvej hodiny!“ zvolal Sirius.
„Čo takto pridať nejaký elixír, ktorý spôsobuje nevoľnosť alebo nieo také, keď začne miznúť?“ navrhol Draco.
„To je skvelé!“ odfrkol si Ron. „Potom, keď nebudeme potrebovať naše štítý, môžeme pobehovať dokola zo žalúdočných problémov!“
„Nie, má pravdu.“ Povedal ticho Siri. „Vždy si môžeme zobrať neskôr niečo na nevoľnosť.“
„Čo ty na to, Severus?“ spýtal sa Remus. Severus sa poškrabal na spánku a uškrnul sa.
„Nepáči sa mi myšlienka, že bude nevoľnosť ako spúšť. Má to negatívne vedľajšie účinky.“ Povedal s úškrnom. „Možno nejaké iné pocity, ako nádcha alebo hlad?“
„To bude fungovať!“ súhlasil Siri. „Akonáhle si dáme ďalšiu dávku, potom by nás prešla nádcha alebo by sme už nemali hlad!“
„Áno, tie pocity nie sú také hrozné ako bolesť žalúdka.“ Pridal Sirius.
„Potom je to dohodnuté.“ Povedal Severus so zdvihnutou vidličkou. „Nádcha alebo hlad?“
„Hovorím, nádcha.“ Prehovoril Ron so smiechom. „Mám aj tak stále hlad!“ všetci sa na súhlas rozosmiali.
„Nádcha, dobre.“ Povedal nakoniec Severus. „Idem na to dnes popoludní. Budem potrebovať čerstvú krv od vás všetkých, takže sa nepotulujte príliš ďaleko.“
„Oci?“ Siri prehovoril.
„Čo sa deje, Siri?“ Severus sa pozrel ponad stôl na svojho syna.
„Chcel som po večeri navštíviť mamičku, ak ti to nevadí.“ Povedal ticho.
„Prečo by mi to malo vadiť?“ spýtal sa prekvapene Severus.
„Ja neviem.“ Priznal Siri. „Je to všetko nové a ja som trochu nervózny.“
„Chápem.“ Povedal potichu Severus. „Prajem pekný večer a povedz mamičke, že ju pozdravujem.“ Usmial sa po Siriho povzdychu úľavy.
„Vďaka.“ Usmial sa mladík.
„Len tu predtým nechaj vzorku krvi, než odídeš, mladý muž.“ Dodal, snažil sa, aby to znelo vážne.
„Áno, pane!“ Siri sa zasmial, utrel si ústa a postavil sa.
Dobby sa k nemu ponáhľal. „Je niečo, čo pre vás môže Dobby urobiť, pane?“
„Vlastne, Dobby, je. Mohol by si ísť do záhrady a nastrihať obrovskú kyticu ruží pre mamu?“ spýtal sa.
„Samozrejme, pane.“ Uklonil sa. „Dobby je rád, keď slúži, pane.“
„Ďakujem ti, Dobby.“ Usmial sa Siri. „No, a Dobby?“
„Áno, pane?“ Škriatok sa na neho usmial.
„Výborný obed. Veľmi sa mi to páčilo!“ Siri ho pochválil. Malý škriatok sa rozplakal a vrhol sa ešte raz na Siriho nohy.
„Ďakujem vám, pane!“ zaškriekal. „Ďakujem vám, pane. Dobby by zomrel pre Harryho Pottera, pane!“
Siri sa bezmocne rozhliadol po tých, ktorí boli s ním v miestnosti. Väčšina z nich sa zakrývala úsmev, ale Severus sa zapojil, aby ponúkol pomoc.
„Dobby, myslím, že záhradné nožnice sú tam v skrini pri zadných dverách.“ Šikovne škriatka zamestnal. „Verím, že Siriho mamička má najradšej žlté ruže.“
„Áno, pane.“ Škriatok si oči utrel utierkou a rozžiaril sa na Siriho. „Chce Harry Potter iba žlté ruže, pane?“
„Nie, myslím, že by som chcel mix, Dobby.“ Zamyslel sa nad tým Siri. „Rád by som žlté, ružové a biele. Áno a tiež nejaké papradie.“
„Áno, pane.“ Dobby sa uklonil. „Budú pripravené, keď budete pripravený vy, pane.“ Malý škriatok odbehol preč plniť svoje úlohy.
„Fuj“ Vďaka ocko!“ usmial sa.
„Dúfam, že sa čoskoro usadí, Siri.“ Zasmial sa Severus.
„Určite ťa zbožňuje, Siri!“ divila sa Sonya.
„Dobby bol môj šampión po celé roky.“ Žartoval Siri. „Nerád by som počítal, koľkokrát sa skoro zabil, keď sa snažil zachrániť môj život!“
„Dobre, Siri, chcem proste začať tu.“ Začal Remus. „Pozrime sa, či môžeš zapáliť všetky sviečky v tejto miestnosti.“
„Budem sa snažiť.“ Povedal. Zavrel oči a sústredil svoju myseľ na úlohu. Po niekoľkých okamihoch sa nedostavili žiadne výsledky, Remus ho zastavil.
„No, nefungovalo to. Ešte nie.“ Uviedol Remus. „Som si istý, že to pôjde s trochu viac praxou. Poďme, teraz skús zapáliť sviečky znovu, tentoraz použi ruky.“
„Dobre.“ Povedal Siri, zhlboka sa nadýchol a zameral sa naraz na jedno. Mávol rukou a povedal: „Lumos.“ Sviečky jedna po druhej vzplanuli k životu.
„Veľmi dobre, Siri.“ Pochválil ho Remus. „Teraz len jedným mávnutím ruky všetky zhasni.“
„Nox.“ Zamrmlal so širokým pohybom ruky. Svetlá zhasli.
„Veľmi dobre!“ Remus sa rozžiaril. „Mám smäd. A čo nejaký čaj?“ Okamžite sa objavili dve dymiace šálky čaju na stolíku.
„Snáď nejaké občerstvenie?“ spýtal sa Siri s pozdvihnutým obočím. S mávnutím ruky sa tiež objavila tácka s pečivom.
S jemným smiechom ho Remus zastavil. „Dobre, vidím, že to ide! Teraz vážnejší problém. Zavolaj ocka.“ Nariadil.
„Zavolať ocka?“ zopakoval Siri.
„Vo svojej mysli, zavolaj na neho.“ Opakoval Remus.
„Budem sa snažiť.“ Siri zavrel oči a začal vo svojej mysli myslieť na obraz svojho otca. „Oci? Počuješ ma?“ pomyslel si. Čakali, ale Severus sa neobjavil.
„Skúšaj to ďalej, Siri.“ Naliehal Remus. „Budeme pracovať na koncentrácii viac, než čokoľvek iné. Vieme, že dokážeš urobiť všetko. V určitom okamihu sme to už videli.“
Siri prikývol. Zhlboka sa nadýchol, zavrel ešte raz oči. „Oci? Počuješ ma?“ pomyslel si znovu. „Ak ma počuješ, musíš prísť do pracovne.“ S hlasnými výdychmi Siri zavrčal. „Je to nedokážem urobiť!“
Remus sa usmial a ukázal smerom k dverám, „Áno, dokážeš.“
Siri sa otočil, keď Severus od dverí prehovoril: „Potrebuješ ma na niečo?“
„Áno!“ Siri udrel do vzduchu. „Funguje to! Dokázal som to! To je tak úžasné!“
Severus tam stál s úškrnom pozrel na nadšenie svojho syna. Remus bol tiež nadšený, ale vedel, že na tom pracovali a získal si mladíkovu pozornosť.
„Siri,“ povedal. „Musíme urobiť viac.“
„Ja viem.“ Kričal Siri. „Ale je to tak cool!“
„Dobre, dobre.“ Zasmial sa Remus. „Upokoj sa! Skús zavolať Siriusa.“
Siri sa donútil upokojiť a sústrediť. „Sirius, potrebujem ťa v pracovni.“ Pomyslel si.
Sirius sa objavil krátko potom. „Mal som pocit, akoby som mal byť tu.“ Povedal, zmätene sa vo svojej tvári mračil. Všetci traja stojaji muži sa rozosmiali. Siri stále cvičil a čoskoro zavolal všetkých svojich priateľov, dokonca aj Sonyu z druhej strany zámku, predtým než Remus ukončil deň.
Siri utiekol na niekoľko pokojných a tichých minút pred večerou. Jeho myseľ putovala k nadchádzajúcej večeri a Juno. Jeho mamičke. Usmial sa. Nemohol sa dočkať, vytvoriť si nový vzťah s ňou, ako matkou a synom. Vstal, dal si sprchu a prezliekol sa. Ako sa pripravil na večer, Dobby priniesol takú veľkú kyticu ruží, že ju malý škriatok sotva zodvihol.
Po typickom kolese chvály a uctievania sa Sirimu jemne podarilo škriatka vytlačiť z dverí a zatvoriť za sebou. Bola tu ešte jedna vec, ktorú musel urobiť pred večereou. Sedel pri stole a vytiahol zo zásuvky čistý list pergamenu.

„Vážený pán Clements,

píšem Vám ohľadne koňa, ktorého ste kúpil od Artemisa Snapea v roku 1975. Koňa, ktorého mám na mysli bol pomenovaný ako Abeo. Patril môjmu otcovi, Severusovi. Snažím sa nájsť a kúpiť Abeovho potomka. Dúfam, že predaj prebehne do 21. Februára, aby som mohol koňa darovať svojmu otcovi k narodeninám.
Očakávam Vašu odpoveď.

S pozdravom,

Sirius Snape 

Zložil list, zalepil ho do obálky a napísal adresu. Zrolovaný ho pripevnil Herculesovi na nohu a dal mu meno a adresu príjemcu. „Ďakuejm ti, Herc. Si dobrý chlapec.“ Povedal sove, keď ho nakŕmil brusnicami. „Je toho viac, keď sa vrátiš s odpoveďou.“ Sova jemne zahúkala a jemne ďobla Siriho do prstov predtým, než vyletela do večernej oblohy. Siri ho sledoval, až kým nezmizol.
Počas večere sa diskusia obrátila na nedávne udalosti týkajúce sa dvanástich Smrťožrútov. Šesť mužov bolo značne spochybnených a potom prepustených v priebehu aktuálneho súdu. Bola to špecifická situácia, ospravedlniť žalobcov z účasti na jednaní, ale mnoho výnimiek bolo vzhľadom k tomu, že neboli v bezpečí na takom verejnom mieste. Ministerstvo vopred využilo staré pravidlo, ktoré počítalo s tým, že používané veritaserum sa dostane k jadru veci bez zvolania skutočného procesu.
Všetkých dvanásť mužov samozrejme len pripustilo účasť. Priznali sa k tomu, že sa pridali k Voldemortovej požiadavke chytiť Severusa Snapea a Harryho Pottera. Potom dostali len doživotný trest v Azkabane. Nikto z nich nepoužil smrtiacu kliatbu zo strachu z trestu. Pán zla chcel Severusa a jeho syna živých.
Draco mlčky sedel, keď traja starší muži diskutovali. Siri sedel a pozoroval svojho nového priateľa, nevedel čo povedať alebo či by mal on niečo povedať. Draco zrazu zachytil Siriho pohľad a smutne sa usmial.
„Je to v poriadku, Draco?“ spýtal sa ticho Siri,
„Bolí to, Siri.“ Priznal Draco. „Je to stále môj otec, je to bastard.“
Siri prikývol. „Ak si potrebuješ pohovoriť...“ ponúkol sa.
„Teraz nie.“ Povedal bez obalu Draco. „Možno neskôr, dobre?“
„Jasné.“ Súhlasil Siri.
„Prepáčte, prosím.“ Povedal všetkým zhromaždeným zatiaľ čo sa zodvihol a odišiel do svojej izby.
„Je v poriadku, Siri?“ opýtal sa Severus.
„Bude. On sa iba viac menej spýtal, že chce byť sám.“ Informoval ho Siri. Zvyšok večere prebehol pokojne.
Po večeri privolal kyticu a premiestnul sa k Juninmu bytu. Odpovedala, akonáhle zaklopal.
„Ahoj, mami!“ usmial sa, odovzdal jej kvety.
„Ach, Siri! Tie sú krásne!“ zvolala, zaborila nos do voňavých kvetov. „Ďakujem ti!“
„Nie je zač.“ Siri sa rozžiaril. „Ocko odkazuje, že ti mám povedať, že polovica z nich je od neho.“
„Určite mu poďakujem, keď ho uvidím.“ Doberala si ho, keď plnila vázu vodou a uložila do nej kvetiny a papradie.
„Čo by si chcela dnes večer robiť?“ spýtal sa jej.
„Môžeme zostať tu a porozprávať sa?“ navrhla.
„Páči sa mi to.“ Povedal, keď sedel na pohovke pred kozubom.
Posadila sa vedľa neho a vzala ho za ruku. Bol trochu napätý a preto sa spýtala: „Je to v poriadku, Siri?“ Prikývol a stisol jej ruku, okamžite sa uvoľnil, keď si uvedomil, že je to naozaj pekný pocit. Hovorili dlho do večera. Rozprával jej o jeho tréningu a ako všetci ostatní postupujú. Rozprával jej o zranení, ktoré utrpel dnes ráno. Diskutovali o problémoch, ktoré majú so štítovým elixírom a o tom, ako mali v pláne to, čo bolo najlepšie. Rozprávala mu o svojej práci, popisovala niektoré z viac zaujímavých prípadov, vynechala akékoľvek mená.
Keď zachytil jej častejšie a častejšie zívanie, navrhol, že by mal odísť.
„Si unavená. Mal by som ísť.“ Navrhol.
„Bavím sa sama a tvojou spoločnosťou.“ Priznala. „Mám pocit, akoby sme sa práve navzájom lepšie zoznámili a ja neznášam, keď sa to skončí.“
„Vrátim sa čoskoro, mami.“ Povedal: „Sľubujem.“
„Ja viem, že áno.“ Usmiala sa. „Môžem ťa objať?“ okamžite stuhol. „Ak nemôžeš, je to v poriadku.“ Povedala mu. „Môžem počkať, kým budeš pripravený.“
Díval sa na jej tvár niekoľko minúť. Nie je tu dôvod na nedôveru. Povedal si.
*Ona ťa miluje, ty miluješ ju* povedal hlások ticho.
Ahoj! Nepočul som ťa dlhšiu chvíľu.“ Pomyslel si Siri.
*Nebol som chvíľu potrebný* odpovedal hlások. *Ona je tvoja mama!* zvolal hlások.
Je to v poriadku objať mamu. Pomyslel si Siri pokusne.
*Rovnako tak, ako by si objal ocka!* podporoval ho hlások.
Rozhodnúc sa o tom, ovinul okolo nej ruky a ona rovnako okolo neho.
„Milujem ťa, zlato.“ Zašepkala mu do ucha, keď mu hladila chrbát, upokojovala ho svojim dotykom. Zavrel oči po záplave emócií a usmial sa.
To je dobre. To je v poriadku. To je mamička. Napodobnil slová svojho otca, ktoré jeho otec použil iba pred pár dňami, aby potvrdil správnosť dotyku.
Pustila ho a pobozkal ju na tvár. Odprevadila ho k dverám a on sa sklonil a pobozkal ju znova na tvár. Podržala jeho tvár a pobozkala ho na čelo.
„Dovidenia, zlato.“ Povedala na rozlúčku.
„Vrátim sa čoskoro.“ Povedal jej, zmizol jej z dohľadu.
Siri sa premiestnil domov, nevedel o potkanovi na ulici pred vchodom k Juno, ktorá sa pozerala na danú scénu.
„Aké dojemné.“ Pomyslelal si Krysa, keď sa to ponáhľal nahlásiť svojmu Pánovi...
15.11.2011 22:22:19
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one