Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Konečne je tu preklad ďalšej kapitoly, ktorá však neprešla betareadom. Napriek tomu ju venujem: Hilde, ft, Stelle, Hajmi, Lúú. Vďaka za vernosť tejto poviedke


Dobby

 

Siri sa prebudil skoro ráno. Keď sedel na posteli zaplavila ho vlna závratov a on spadol späť na vankúš. Počkal, kým ten pocit prešiel. Po chvíli, keď sa o to snažil znovu, prišlo to znovu. Tentokrát bol závrat sprevádzaný nevoľnosťou a pocitom slabosti, ktorá spôsobila, že jeho telo sa začalo neovládateľne triasť.

„Čo je to?“ premýšľal, ako si ešte raz ľahol na chrbát.

Dole v kuchyni Severus cítil posun vzduchu, ako je zvlnenie alebo vlna prúdu po miestnosti. Pozrel sa ostro na Siriusa a Remusa a spýtal sa: „Cítili ste to?“ obaja prikývli, keď sa zdvihli a nasledovali Severusa von z dverí.

„Čo si myslíš, že to bolo, Sev?“ spýtal sa zvedavo Remus.

„Cítil som ako niekto dosiahol svoju magickú zrelosť. Prisahal by som, že to bolo to.“ Odpovedal Severus, ako sa dostal ku schodisku.

„Oci! Niečo je zle!“ pomyslel si Siri zúfalo ako nad ním zvíťazila ďalšia vlna závratov a jeho videnie sa rozmazalo. „Potrebujem pomôcť!“ zavolal v mysli, keď sa mu zodvihol žalúdok, len aby sa vyzvracal do odpadkového koša pri stole.

„Je to Siri!“ oznámil Severus, keď sa hnal po schodoch hore. „Potrebuje pomoc!“

Sirius a Remus mu oli priamo v pätách. Všetci traja muži sa ponáhľali do izby kde je Siri. Severus ju prešiel niekoľkými dlhými krokmi.

„Čo sa deje?“ spýtal sa.

„Mám závraty.“ Povedal mu Siri. „Bolí ma žalúdok a mám zahmlené videnie.“

Severus sa pozrel na svojich priateľov a umiestnil svoje zápästie na Siriho čelo.

„Nemáš horúčku.“ Zamrmlal, schmatol pre Siriho kôš. „Zavolajte mi prosím Juno.“ Nariadil a Remus sa vrhol na chodbu do Severusovej obývacej izby, aby ju zavolali cez krb.

„Ako cítiš svoju mágiu?“ spýtal sa Severus.

„Moju mágiu?“ opýtal sa Siri. „Dobre, povedal by som. Stále tam je, ak je to to, na čo sa pýtaš.“

„Cítiš ako sa oslabila?“ spýtal sa Severus.

„Nie!“ odpovedal Siri. „Cítim sa slabý, ale stále mám čarodejnícku moc.“ Siri si zložil okuliare, aby si ich poutieral a vyčistil, zotrel si pot z čela. Stále sa cítil neistý a ľahol si späť so zatvorenými očami.

„Ako sa teraz cítiš?“ spýtal sa po niekoľkých minútach Severus.

„Cítim sa ako želatina, vo vnútri úplne roztrasený.“ Pripustil, otvoril oči. Jeho obočie sa nakrčilo, keď sa pozrel na okuliare vo svojich rukách.

„Čo sa deje, chlapče?“ spýtal sa Severus, všimol si v Siriho tvári zvláštny výraz.

„Ehm... vidím bez nich perfektne.“ Odpovedal Siri držiac okuliare a pozeral sa priamo na Severusa a jasne do jeho očí.

„Vidíš?“ vykríkol Sirius. „Ako je to možné, Sev?“

„Ja neviem.“ Priznal Severus. „Nikdy som o takej veci nepočul!“

„Myslíš, že mal ďalší nárast magickej sily?“ hádal Sirius.

„Predpokladám, že to mohlo stať. Bolo by to vysvetliteľné.“ Zamumlal Severus, jeho myšlienky boli vzdialené, „budem sa musieť na to pozrieť.“

„Juno, mohla by ste prísť sem do zámku?“ spýtal sa Remus, akonáhle odpovedal na jeho volanie.

„Iste, Remus.“ Súhlasila s úsmevom. „Kto je v túto dobu uponáhľaný?“ dodala s úsmevom.

„Nikto, ale niečo sa deje so Sirim.“ Povedal jej, zamračil sa plný obáv.

Vstúpila za niekoľko sekúnd do miestnosti. Kým ona a Remus vošli zo sály do Siriho izby, vysvetlil jej, čo sa stalo.

„Vyzerá to tak, že dosiahol plný potenciál.“ Rozmýšľala. „Ale nikdy som nepočula o čarodejníkovi, ktorý tým prechádzal dvakrát.“

„Ja viem.“ Súhlasil Remus. „Tiež sme si to mysleli.“

„No, poďme sa pozrieť, dobre?“ poznamenala, keď vstúpili do spálne.

„Juno! Ďakujem, že si prišla tak rýchlo.“ Severusovi sa uľavilo.

„To ni je problém, Sev.“ odpovedala mu. „Teraz, mladý muž.“ Venovala sa Sirimu. „Myslela som, že som s tebou bola!“ usmiala sa.

„Áno, mami!“ usmial sa na ňu.

„V čom je problém, Siri?“ zamračila sa.

Siri jej povedal o vlnách závratov, nevoľnosti a jeho víziách.

„Divné...“ podotkla, keď ukončila zbežnú prehliadku. „Nemôžem nič nájsť, čo je s tebou.“

„Nič zlé?“ spochybňoval Severus. „Čo spôsobili závraty a nevoľnosť?“

„A ako si vysvetľujete, že sa mu napravil zrak?“ zvolal Sirius.

„Aby som bola úprimná, nemôžem dať žiadnu odpoveď.“ Priznala. „Zdá sa mi, že jednoducho dosiahol plnú dospelosť. Ale ako ste mi povedal, že už ju dosiahol tento rok v lete, nemám žiadne vysvetlenie prečo sa to stalo znovu.

„Už sa to predtým niekomu stalo?“ spýtal sa Remus.

„Môže to byť možné.“ Rozmýšľala. „Opýtala by som sa Albusa.“

„Môžem sa ho opýtať, povedal by som.“ Pripustil Severus. „Môže tam byť toho viac do dospelosti.“

„Ako čo?“ opýtal sa Siri.

„Nie som si istý, synu.“ Priznal Severus. „Myslím, že si najprv pohovorím s riaditeľom.“

„Možno vie niečo o javoch, ako je tento.“ Súhlasil Remus.

„Ako sa cítiš teraz, šteňa?“ spýtal sa Sirius.

„Trochu neisto,“ povedal Siri a posadil sa, „ale ostatné je preč.“

„Zostaň tu, kým si trochu nepohovorím s profesorom Dumbledorom.“ Nariadil Severus.

„Je to naozaj čudné, že nepotrebujem okuliare!“ divil sa Siri. „Aj keď si myslím, že sa mi to páči.“

„Profesor Dumbledore.“ Volal cez krb o niekoľko okamihov neskôr Severus.

„Ach, Severus“ usmial sa starec. „Ako sa máte?“

„Som v poriadku, pán riaditeľ, ale zaujímalo by ma, či by ste si na mňa nevyhradili pár minút času?“ spýtal sa Severus.

„Iste, čo potrebujete?“ spýtal sa Albus, jeho tvár sa zamračila, keď zobral na vedomie Severusov rozrušený tón.

„Musím s vami prebrať niektoré znepokojujúce udalosti týkajúce sa Siriho, pane.“ Priznal Severus.

„Poď sem mladý muž a povedz mi o tom.“ Vyzval ho riaditeľ školy, keď ustúpil stranou.

Severus sedel v pohodlnom kresle naproti starému čarodejníkovi a zobral si čaj a koláčik predtým, než začal jeho príbeh.“

„Riaditeľ,“ začal, „už ste niekdy počulu o čarodejníkovi, ktorý dosiahol dospelosť dvakrát alebo v dvoch etapách?“

Albusova tvár sa zamračila a na okamih stuhla. „Áno, počul som o takejto veci.“ Pripustil. „To sa stalo, Sirimu?“

„Myslíme si, že áno.“ Priznal Severus. „Dnes ráno som pocítil nárast sily. Krátko na to ma Siri v mysli zavolal, že potrebuje pomoc a že niečo nie je v poriadku. Prebudil sa so závratmi a nevoľnosťou.“

„Chápem.“ Uznal Albus. „Ako je na tom teraz?“

„Vyzará dobre.“ Informoval ho Severus. „Ale je toho viac.“

„Ešte?“ Albus hľadel cez okuliare s prekvapením, obočie mu vyletelo až do vlasov.

„Áno, pane.“ Prikývol Severus. „Zrazu dokonale vidí bez okuliarov.“

Albus ticho sedel niekoľko minút, pozeral sa niekam cez Severusove ľavé rameno. Po pomerne dlhom čakaní, úzkostlivý otec položil otázku: „Pane? Viete, čo to môže znamenať?“

„Áno, viem, Severus.“ Odpovedal potichu Albus po tom, čo mu opäť venoval pozornosť. „Nie je to nič nebezpečného na jeho zdravie a podobne.“ Ponáhľal sa upokojiť mladšieho muža.

„Poznáte niekoho iného, komu by sa to stalo?“ spýtal sa Severus.

„Napadá ma niekoľko ľudí.“ Priznal Albus. „Merlin, Grindelwald, ja...“

„Pane?“ Severus bol prekvapený.

„On je veľmi silný, Severus.“ Povedal mu albus. „Je tu ešte jeden o kom viem, že prešiel týmto dvojakým dospievaním.“

„Kto?“ spýtal sa Severus takmer šeptom, určite už vedel kto.

„Voldemort.“ Oznámil Albus. „Alebo skôr Tom Riddle. Pamätám si, ako tu bol v čase, kedy sa to stalo. Druhýkrát to bolo vtedy, keď sa začínal obracať k temnej strane.“

„Dobre, to sa so Sirim nedeje!“ vyhlásil Severus.

„Nie, nenaznačoval som, že to tak je.“ Bránil sa Albus. „Mal by som ťa však upozorniť. Siri musí využiť svoj plný potenciál.“

„Áno, tým som si istý. Môžeme mu pomôcť.“ Súhlasil Severus. „Je ešte niečo zvláštne, čo musí urobiť, odpočinok alebo niečo také?“

„Nie, môže sa niekoľko dní cítiť trochu slabý, ale bude v poriadku.“ Uistil ho Albus. „Nechajme ho, nech robí to čo cíti.“

„Ďakujem vám, pane.“ Severus prehovoril s evidentnou úľavou v jeho hlase a držaní tela.

„Bude v poriadku, Severus.“ Usmial sa Albus. „Nemám žiadne obavy o jeho schopnosti alebo jeho voľbu. Je to skvelý mladý muž.“ Severus sa usmial a zodvihol sa k odchodu.

„Chystám sa vrátiť a odvzdať dobré správy.“ Povedal a hodil za hrsť prachu do plameňov a vstúpil dovnútra. „Snape Manor!“ oznámil a zmizol v záblesku modro-zelených plameňov.

„Tak čo?“ naliehal Sirius chvíľu po tom, čo sa vrátil Severus.

„Bude v poriadku. Možno sa bude pár dní cítiť trochu slabý, ale v poriadku.“ Uistil všetkých Severus.

„Tak, čo to bolo?“ spýtal sa Remus.

„To, čo sme predpokladali. Druhý vlna.“ Odpovedal Severus.

„Riaditeľ školy s tým bol oboznámený?“ opýtal sa Siri.

„Áno, synček.“ Odpovedal Severus. „Vedel, o niekoľkých čarodejníkoch, ktorý to zažili, vrátane jeho samého.“

„Hej!“ zvolal Siri. „Kto iný?“

„Merlin, Grindelwald.“ Zaváhal, „a Voldemort.“ Nepríjemné ticho viselo v miestnosti.

„Je niečo, čo by som mal vedieť, alebo niečo špeciálne, čo musím urobiť?“ spýtal sa ticho Siri.

„Profesor Dumbledore vravel, že sa môžeš cítiť fyzicky slabý na niekoľko dní, ale uistil ma, že by si mal robiť to, čo cítiš.“ Informoval ho Severus.

„Dobre.“ Prikývol Siri.

„Už je ti lepšie?“ spýtal sa Severus.

„Áno, pane.“ Odpovedal. „Aj tak som celý roztrasený!“ nervózne sa zasmial a ostatný prízvukovali.

„Siri, cítiš sa na naše sedenie so Sonyou po raňajkách?“ spýtal sa váhavo Sirius. „Ak nie, možem ju pre teba zrušiť.“ Ponúkol.

„Cítim sa na to Sirius.“ uistil ho Siri. „Naozaj to chcem urobiť dnes. Teším sa na to.“

Úľava zaplavila tvár staršieho muža. Aj on sa tešil na toto stretnutie. Bolo na ňom ukázať Sirimu, ako sa cítil cez dotyk a on sa nemoho dočkať, kedy posilní svoj vzťah s jeho krstným synom.

„Som rád, že to počujem, šteňa.“ Pripustil. „Rovnako som sa na to tešil.“

„Poďte ďalej páni a posaďte sa.“ Pozvala ich Sonya o chvíľu neskôr. Ako sa pohodlne posadili pokračovala.

„Siri, pôjdeme na to pomaly, rovnako ako sme to urobili s tvojim ockom, dobre?“

Siri nervózne prikývol a olízal si pery, keď svoj pohľad vrhol na svojho krstného otca. Sirius sa na neho usmial a prikývol. Pokiaľ ide o Sonyu, opýtal sa: „Čo budeme robiť?“

„Je to jednoduché, Sirius.“ Usmiala sa. „Pre začiatok, ja len chcem, aby si ho chytil za ruku.“

„Dobre.“ Prikývol, keď si nervózne šúchal ruku o nohu pred dosiahnutím miesta, kde bola Siriho ruka.

Siri reflexívne odtiahol ruku, než sa ho Sirius dotkol. Sirius zaváhal, ruka stále vysela vo vzduchu.

„Prepáč,“ zamumlal Siri, prinútil svoju ruku položiť do lona.

„Neboj sa, Siri.“ Upokojovala ho Sonya. „Proste si zober toľko času, koľko potrebuješ.“

„Ja ti neublížim, šteniatko.“ Uistil ho Sirius. „Budem ťa len držať za ruku, dobre?“ Siri prikývol a Sirius ho jemne zobral za ruku. Akonáhle sa ho Sirius dotkol stuhol sa a jeho dych sa stal napätý. Cítil, že jeho hruď sa stiahla, keď sa ho začali chytať záchvaty paniky.

„Pusť ho, Sirius!“ prehovorila ostro Sonya, keď prišla na Siriho stranu. „Siri, dýchaj. Uvoľni sa a počúvaj ma!“ Siriho oči boli široké a nemohol chytiť dych. „Pozri sa na mňa, Siri.“ Požiadala Sonya. „To je Sirius. Ublížil by ti niekedy? Premýšľaj!“ prosila.

Siri donútil jeho mozog sústrediť sa na to, čo hovorila. Bolo to logické. V skutočnosti, to vedel.

„Poď šteniatko.“ Upokojoval ho Sirius. „Ja by som ti nikdy neublížil! Uvoľni sa a dovoľ mi to urobiť. Niečo ti ukážem!“

Siri sa zameral na Siriusovu tvár, Videl v jeho tvári všetky starosti. Mohol povedať, že Sirius sa staral. Prinútil sa pomaly dýchať, sústrediť sa, „nádych nosom a výdych ústami“, kým jeho srdce neprestalo búšiť. Zavrel oči a prehltol.

Môžeš to urobiť! Zašepkal hlások.

„Nemôžem.“ Zašepkal.

To je Sirius! Zvolal hlások.

„Viem to!“ oboril sa na svoj malý hlas.

On ťa miluje! Pripomenul mu hlások.

„Áno, Sirius ma miluje!“ odpovedal.

Siri otvoril oči a pozrel sa dole na svoje ruky v lone. Nútil ich k relaxácii a uvoľniť sa. Sirius sa mu pozrel priamo do očí, natiahol sa a vzal ho za ruku.

Sirius udusil vlastný zvuk, ako sa snažil ovládnuť.

„To je dobré.“ Zašepkal Siri. „To je v poriadku.“

„Áno, Siri!“ súhlasil takmer šeptom sám Sirius. „To je v poriadku, šteňa. To je v poriadku.“ Ich oči sa stretli a Siri bol viditeľne uvoľnenejší. Sedeli tam sledujúc sa navzájom. Siri videl teplo, prijatie, hrdosť a lásku v očiach kmotra. Sirius sa pozeral, ako divoký výraz paniky na tvári Siriho bol nahradený opatrným napätím. Videl strach v očiach mladého muža a preklial všetkých zodpovedných za jeho stav.  Pomaly sa Siriho stav uvoľnil do pokojného prijatia jeho dotyku. Opatrne svojmu synovcovi jemne stisol ruku. „Milujem ťa, Siri.“ Povedal mu ticho. „Ty si moja rodina, si ako môj syn. Nikdy by som neurobil nič, aby som ti ubližil. Som tak pyšný!“

Siri sa pomaly postavil a pozrel sa na svojho krstného otca. Natiahol ruku a Sirius sa postavil čelom k nemu so zmäteným výrazom v jeho tvári.

„Ja teba tiež, Sirius.“ Povedal ticho. „Bol si moja rodina predtým, než som vedel, že mám otca a ty budeš tiež pre nás rodina vždy.“ Pristúpil bližšie a objal Siriusa v teplom objatí. Sirius rozdrvil mladého muža a pevne ho držal niekoľko minút. Bol prvý, kto prerušil kontakt, ktorý z nadšením videla Sonya. To znamenalo, že Siri práve trochu viac pokročil vo svojej liečbe. Sirius buchol Siriho po ramene a povedal: „Sme v poriadku, však?“

„Sme.“ Prikývol Siri. „Začínam vidieť, že je to v poriadku. Že toto je spôsob, ako by veci mali byť a nemali bz sme sa to báť ukázať ľuďom, ktorých zaujíma, ako sa cítime. Nikdy som nebol príliš láskavý človek, čo sa týkalo dotykov, ale mám pocit, že to má svoje výhody. Vďaka za pomoc s tým, Sirius.“

„Nie je za čo, Siri.“ Usmial sa Sirius.

„To bolo veľmi dobré, Siri.“ Povedala mu Sonya. „Myslím, že si v poslednej dobe urobil úžasný pokrok. Naozaj som rada, keď ťa vidím prevziať iniciatívu počas liečby. Vidím, že sa zaoberáš čoraz viac týmito otázkami na vlastnú päsť a to dokazuje, že to môžeš urobiť!“

„Vďaka, Sonya.“ Usmial sa Siri. „Zistil som, že sa cítil okolo mojej rodiny a priateľov čoraz viac pohodlnejšie.“

„Vedela som, že to dokážeš.“ Prikývla. „Je to skvelé vedieť, ako sa všetci okolo teba cítia, však?“

„Ach áno!“ súhlasil. „Vždy som cítil, že som bol dôležitý kvôli tomuto.“ Povedal, keď sa dotkol svojej jazvy. „Alebo preto, že záleží len na to, že som sa chystal kvôli nim poraziť Voldemorta. Nikdy som nikomu nedovolil, aby ma poznali – iba mňa.“

„No, my poznáme iba teba, Siri.“ Dodal Siri. „A my všetci ťa máme radi – iba, že si to ty. Nejde o nejakú prekliatu jazvu na čele, alebo niečo čo pre nás môžeš urobiť!“

„Chcem to všetko dostať von.“ Priznal Siri. „Je to také skvelé, že je toľko ľudí, ktorí sa o mňa starajú. Vďaka, Sirius.“

„Nemusíš ďakovať, šteňa.“ Usmial sa Sirius. „Jednoducho ťa milujem. Nemusíme byť pokrvní príbuzní, ale sme rodina.“ Siri pokýval hlavou a usmial sa.

„Si pripravený dostať nejaké školenie?“ spýtal sa náhle Siri v snahe odľahčiť náladu. „Máme pred obedom čas, aby som sa vyhol niekoľkým zaklínadlám!“

„Jasné, poďme nájsť Rona a Draca a dajme si zopár cvičení.“ Sirius súhlasil. „Sonya? Neskôr po obedem, keď budeme pripravení, príde Remus a zoberiem aj vás.“ Oslovil ju. „Bude trénovať so Sirim a Dracom a chce vás tam mať tiež.“

„Budú dnes používať zatváracie nože?“ opýtala sa Sonya.

„Áno.“ Priznal Siri. „Remus má pocit, že sme dosť dobrí, aby sme začali proti sebe bojovať. Je to náš prvý pokus.“ Vysvetlil.

„Chápem.“ Usmiala sa Sonya. „Vediete si dobre, ale budem pri tom, keď budeš chcieť. Uvidíme sa neskôr!“

„Uvidíme!“ zamával Siri, keď nasledoval Siriusa z dverí.

„Ste pripravení ísť hodiť dookola nejaké zaklínadlá?“ spýtal sa Sirius, keď našli Rona a Draca.

„Áno!“ súhlasil Ron.

„Ja tiež.“ Dodal, usmial sa na Severusa, ktorý stál v blízkosti.

„Vlastne, Siri, musím s tebou najprv osamote hovoriť.“ Prehovoril Severus.

„Jasné, ocko.“ Súhlasil Siri. „O čom?“

„Počkaj na mňa v pracovni.“ Povedal mu Severus. „Budem tam o chvíľu.“ Potom, čo povedal Siriusovi a Remusovi, čo sa deje, pripojil sa k Sirimu v pracovni.

„Čo sa deje, ocko?“ spýtal sa, akonáhle Severus za sebou zavrel dvere.

„Počul som od Martyho o Dudleym a jeho kamarátoch.“ Severus nevolil vhodné slová.

„A čo hovoril?“ spýtal sa nervózne Siri.

„No, povedal, že by voči nim mohlo byť vznesené obvinenie.“ Oznámil Severus.

„Aké obvinenie?“ spýtal sa ticho Siri.

„Existuje ich niekoľko, ale myslím si, že všetky bude ťažké dokázať. Je tam sexuálne obťažovanie a tiež tam je pokus alebo podozrenie na nepovolené sexuálne napadnutie.“ Povedal mu Severus, ticho sledoval jeho tvár na znamenie toho, čo si mladý muž mohol myslieť.

„Nepovolené sexuálne napadnutie.“ Povedal Siri chrapľavo.

„Urobili to?“ Severus sa potreboval uistiť. „V skutočnosti... urobili niečo?“ spýtal sa zdesene šeptom.

„Nie, ocko, nie.“ Uistil ho Siri. „Urobili to tak, aby som si to myslel, ale nikdy nezašli ďalej, než ma donútili vyzliecť. Naozaj.“

Severus prikývol. „Som si tým istý, že to bolo dosť zlé.“

„Áno.“ Povedal Siri ostro.

„Je mi to ľúto.“ Severus to úprimne ľutoval.

„Oci, nechcem tým znovu prechádzať.“ Varoval Siri.

„Dobre.“ Súhlasil jeho otec. „V každom prípade,“ povedal, zhlboka sa nadýchol, „je potrebné urobiť rozhodnutia.“

„Ako to?“ opýtal sa Siri.

„Marty povedal, že môžeš žiadať obvinenie z trestného činu, ale bude to ťažké dokázať.“ Severus vysvetlil. „Je to na tebe, čo chceš urobiť.“

Siri sedel veľmi dlhú dobu nad premýšľaním nad jeho možnosťami. Bol tak vzdialený od tohto všetkého, že na to ani nechcel myslieť. Naozaj chcem, aby sa toto všetko preberalo na súde? položil si túto otázku po dôkladnom uvažovaní.

„Nebudem to robiť.“ Oznámil. „Už dlhú dobu som o tom nepremýšľal. Nechcem, aby sa to všetko vyťahovalo sa súde. Naozaj sa nestalo nič tak zlé.“

„Nie je to tak zlé?“ Severus vytiahol obočie. „Povedal by som, že to bolo pre mňa trochu desivé!“ spomínal si na pohľad na Siriho v pazúroch jeho vlastných nočných môr, a myslel si, že jeho syn trochu nerozumel faktom.

„V porovnaní s tým, čím som prešiel, to nie je nič.“ Povedal Siri bez obalu. Severus zdráhavo prikývol na súhlas, keď zobral na vedomie názor svojho syna.

„Tak dobre, synček.“ Súhlasil. „Budem stáť na tvojej strane.“

„Vďaka ocko.“ Siri si povzdychol. „Keď by som s tým mal niekedy nejaké problémy, preberiem to so Sonyou. Sľubujem.“

„Dobre, to je fér.“ Usmial sa Severus.

„Oci, chcem len zabudnúť na všetko, čo sa k nim vzťahuje.“ Priznal sa.

„Nemôžem povedať, že by som to pokladal za zlé, však?“ súhlasil Severus. „To je v poriadku synček. Rozhodol si sa tak, čo je pre teba najlepšie. Poďme vyskúšať niekoľko kliatieb, dobre?“ navrhol, ovinul ruku okolo Siriho ramena a pritiahol si ho k sebe.

„To znie dobre, som pripravený!“ súhlasil Siri a ani raz sa nesnažil vzdialiť zo Severusovho objatia.

„Červochvost!“ kričal Voldemort. „Čo si sa dozvedel o tej lekárke, ktorá je v spojení so Severusom?“

„Včera mala návštevu, pane.“ Zaškriekal Peter. „Spratok prišiel na návštevu.“

„Potter ju navštívil v byte?“ Voldemort mal zrazu veľký záujem.

„Áno, pane.“ Peter sa zachvel. „Bol tam s ňou sám niekoľko hodín.“

„Naozaj? Možno tam je viac, než priateľstvo?“ zasyčal zlovestne Voldemort. „Možno Severus súťaží so svojím vlastným synom?“

„Hovorí jej „mami“, Majstre.“ Peter hovoril obranne o mladíkovi a prikrčil sa čakajúc na následky, že hovoril bez vyzvania.

„Hmmm...“ zamumlal Voldemort. „Navštevuje ju sám. Mohol by som ho tam chytiť.“

„Áno, pane.“ Súhlasil Peter. „Tú ženu tiež. Severus bude veľmi trpieť. Mali by ste oboch.“

„Áno, to by bola jednoduchá záležitosť.“ Súhlasil Voldemort. „Ale myslím, že sa budem držať svojho pôvodného plánu a Severus príde ku mne. Získam oveľa viac uspokojenia týmto spôsobom. Mal by som ich pokope všetkých a to by bolo pre mňa také sladké!“

„Vy to viete najlepšie, pane.“ Peter sa hlboko uklonil. „Čo si prajete odo mňa?“

Voldemort študoval úbohého muža a narovnal sa pred ním. „Ach, ako obvykle, Peter. Tvoju neochvejnú oddanosť, tvoju celkovú ochotu robiť to, čo hovorím, kedy som čo a ako povedal.“ Zasyčal. „No a samozrejme, zábať ma. Crucio!“

Petrove výkriky naplnili miestnosť a Voldemortov syčiaci smiech sa rozľahol po starom dome na kopci.

„Ani hnúť!“ zakričal Ron, ktorého cieľom kliatby bol Draco, ktorý sa odkotúľaním uhol z cesty kliatbe a skončil vo svojej východiskovej polohe.

„Impedimenta!“ odsekol Ronovi, ktorý sa tomu ľahko vyhol.

„Expelliarmus!“ kričal Siri, efektívne odzbrojil Draca, ktorý bol prichytený pri nepozornosti, že ho niekto sleduje.

„Ha!“ zasmial sa Ron. „Zabudol si, že máš mať svoje oči a uši otvorené!“

„Rictusempra!“ Siri poslal štekliace kúzlo na Rona a trafil ho priamo do hrude. Ron sa kotúľal po zemi v záchvate smiechu na pár minút, než Siri prerušil kliatbu. Hodil Dracovi späť jeho prútik a klesol do svojej východiskovej pozície.

„Dobre, chlapci!“ podpichoval ich. „Pokračujme!“

Kliatby lietali tam a späť dlhšiu dobu, niektoré z nich trafili svoj cieľ a niektoré minuli.

„Aach!“ Siri sa chytil za čelo a spadol na zem.

„Siri!“ vykríkol Ron.

„Profesor Snape!“ zreval Draco.

„Je to znovu on.“ Siri zalapal po dychu, keď Severus vybehol von, aby videl, čo spôsobilo ten rozruch.

„Je to zlé?“ spýtal sa.

„Dosť zlé.“ Priznal Siri.

„Potlač to späť.“ Prikázal.

„Nie!“ odsekol Siri. „Nie som si istý, že to takto chceme spraviť!“

„Siri, môžeš mať proste ďalší nárast svojej moci.“ Argumentoval Severus. „Vyskúšaj to! Pozri sa, čo vie!“

„Dobre, len raz.“ Prikývol Siri. Myslel na to, čo chcel a zavrel kvôli koncentrácii svoje oči. „Máš na toto chuť Voldemort!“

Vzhľadom k tomu, že bolesť uderila Voldemorta, padol na zem omráčený prekvapením.

„Prekliaty Spratok zase to robíš!“ zalapal po dychu. „Ako to môže robiť?“ Voldemort prestal preklínať potkana a zameral svoju pozornosť na bolesť, ktorá ho naplnila.

Pozbieral sily, pomyslel si, „Počuješ ma, spratok? Zničím ťa, tvojho otca... a tvoju mamu! Chystám sa zničiť celú rodinu!“

Siri počul syčiaci hlas vo svojej hlave, ktorý hrozil jemu a jeho novo nájdenej rodine. „Naozaj?“ podpichoval naspäť. „Naozaj si myslíš, že sa to to podarí? Doteraz si nemal veľmi šťastie. Som oveľa silnejší, než som kedy bol a ty si zlyhal. Prečo si myšlíš, že sa niečo zmenilo?“ Siri sa zlomyseľne zasmial a uzavrel svoju myseľ, skôr než mu Voldemort mohol odpovedať.

„Spratok umrie a čoskoro!“ Voldemort zúril, keď kopal Petra ležiaceho pri jeho nohách.

Siri povedal všetko, čo mu adresoval Voldemort, keď sa všetci spoločne stretli na obede.

„Máš pravdu. Nemyslím si, že je to tak dobrý nápad, aby si to takto robil.“ Varoval Severus.

„Ja tiež nie, aj keď je to výhoda.“ Súhlasil Siri. „Neurobím to znovu, ak budem musieť.“

Zvyšok jedla prešiel v ľahkom podpichovaní a diskusii o popoludňajšom tréningu. Severus a Ron išli opäť šermovať a Remus a Sonya budú dohliadať na malé potýčky medzi Sirim a Dracom.

„No myslím, že pôjdem po Sonyu.“ Oznámil Remus, utrel si ústa a postavil sa. „Stretneme sa v severných záhradách.“

„Iste.“ Súhlasil Siri. „Poď Dray, poďme.“ Vyrazili k severnej časti sídla.

„Čo budeš dovtedy robiť?“ spýtal sa Sev, keď sa chystal s Ronom odísť.

„Nie som si istý!“ zasmial sa. „Nemal som veľa voľného času v týchto dňoch!“

„Mám návrh.“ Ponúkol Severus.

„Aký?“ spýtal sa Sirius.

„Nechcel by si sa premiestniť k riaditeľovi a trochu ho informovať o veciach?“ požiadal.

„Iste, môžem to urobiť.“ Súhlasil. „Uvidíme sa na večeru.“ Severus prikývol a zamieril von zadným vchodom.

„Sonya...“ povedal Remus, keď vstúpil do jej kancelárie. Krátko bol vystavený pohľadu na Znamenie zla na jej ruke. Skôr ako mohla zareagovať, mal v ruke prútik a mieril priamo na ňu. „Nehýb sa!“nariadil.

„Remus...“ začala Sonya.

„Len tam seď.“ Povedal jej Remus s roztraseným hlasom, ale jeho ruka s prútikom bola stabilná.

„Vysvetlím Ti to!“ prosila Sonya.

„Nie je potrebné vysvetľovať.“ Zavrčal. „Tým je povedaní všetko úplne jasne!“ dodal, ukázal na ruku.

„Naozaj?“ povedala nahnevane. „Máš takýto pocit, aj pri Severusovi? Alebo je jediný, kto mohol urobiť chybu?“

Remus sa na ňu uprene zadíval. „Vysvetli mi to.“ Povedal stroho, neznížil svoju ostražitosť alebo prútik.

„Dobre, budem vysvetľovať. Môžeme sedieť?“ spýtala sa.

Prikývol a sedel strnulo na okraji jedného z kresiel oproti Sonyinho stola. Posadila sa pomaly, opatrne s pohľadom upretým na prútik.

„Mohol by si to dať preč?“ spýtala sa. „Sľubujem, že sa nemáš čoho báť.“ Remus sklonil prútik, ale nedal ho preč.

„Mala som šestnásť rokov, keď  som sa nechala zlákať temnou stranou.“ Začala. „Vždy som sa snažila byť ľuďmi prijatá, ale keď k tomu pridám problémy dospievania a bola som jednoduchý cieľ.“ Remus prikývol. Nie tak celkom pripravený na relaxáciu.

„Muž, ktorý ma naverboval bol tak krásny a očarujúci.“ Usmiala sa ponuro. „Vedel len to, čo hovoriť a robiť, aby ma donútil poddať sa jeho vôli. Predtým, než som vedela, čo sa deje, prijala som Znamenie a sľubovala som poslušnosť Voldemortovi.“ Remus ticho sedel a počúval jej príbeh. Na nejakom mieste, vrátil svoj prútik do púzdra v jeho plášti.

„Akonáhle ma Lucius zlákal a ja som prijala Znamenie, skončil so mnou.“ Povedala ticho. „Myslela som si, že som pre neho jedinečná, že ma miluje.“

„Lucius?“ spýtal sa Remus. „Malfoy?“

„Áno.“ Priznala. „Urobil dobrú prácu v mojom zlákaní. Bola som vyhladovaná po pozornosti a on mi dal najesť. Akonáhle to dosiahol to čo chcel, odstrčil ma. V čase, keď som mala osemnásť, Juno mi pomohla postaviť sa na nohy a odvrátiť sa od toho. Vrátila som sa do školy, poriadne ťažko som na tom pracovala a som tu. Pracujem s deťmi hlavne kvôli tomu, že viem, ako jednoducho sa môžu nechať zlákať do nebezpečenstva. Dúfam, že to čo robím im pomôže vyhnúť sa niektorým chybám, ktorých som sa dopustila ja.“

Remus premýšľal o tom, čo povedala. Pochopil pokušenie. Sám bol v pokušení, ale jeho priatelia sa zhromaždili okolo a zachránili ho od hroznej chyby.

Nakoniec prikývol. „Dobre. Viem si predstaviť, ako sa to mohlo stať. Ja sám som bol v pokušení. Nebolo jednoduché odolať.“ Povedal záhadne.

„Ty?“ uškrnula sa. „Neverím!“

„Ver mi.“ Odfrkol si. „Keby to nebola pre mojich priateľov súťaž, ľahko by som sa nechal zlákať.“

„Prečo?“ spýtala sa. „Bol si rovnako ustarostený tínejdžer?“

Pozrel sa na ňu nedôverčivo. Nevedela! Nenapadlo ho, že jeho priatelia by udržali jeho tajomstvo, pred tými, ktorí tam žili.

„Čože?“ spýtala sa prekvapená výrazom v jeho tvári.

„Ehm... nenapadlo ma, že ti Severus o mne nepovedal skôr, ako si sa nasťahovala.“ Začal nervózne.

„Povedal mi dopredu, čo?“ premýšľala naliehajúc, čo ho tak rozrušilo.

„Sonya... ja som vlkolak.“ Pripustil ticho. „Bol som uhryznutý, keď som bol malé dieťa.

Bola okamžite znepokojená, myslela predovšetkým na bezpečnosť. „Čo robíte, aby sme boli počas splnu v bezpečí?“ spýtala sa.

„Severus pre mňa varí Protivlkolačí elixír. Pomáha mi udržať moju myseľ a dokážem sa ovládať.“ Vysvetlil. „Prechádzam síce cez bolestivú transformáciu, ale elixír ju robí pre mňa prijateľnú a udržuje ostatných v bezpečí.“

Obaja sedeli v tichosti, zvažovali ich odhodlanie.

„No, myslím, že by sme mali ísť.“ Prehovoril konečne Remus. „Chlapci sa budú čudovať, kde sme zmizli!“

„Máš pravdu.“ Súhlasila. „Uvidíme, ako sa budú správať.“

Pri dverách sa k nej Remus otočil a povedal: „Chcel by som o tom niekedy inokedy hovoriť viac, ak by si mala záujem?“

„Rada by som.“ Priznala.

Usmial sa, keď zamierili smerom do severných záhrad, kde ich trochu netrpezlivo čakali Siri a Draco.

„Už bolo načase!“ zvolal Siri. „Chystal som sa vyslať pátraciu skupinu!“

„V poriadku!“ Remus sa usmial. „Vieče čo robiť. Poďme na to!“

„Už ste užili svoje elixíry?“ spýtala sa Sonya, dvakrát.

„Áno, madam.“ Usmial sa Siri.

„Hej, dávaj bacha!“ varovala ho, úsmev zažiaril na jej tvári.

„No tak, Siri, poďme na to!“ zvolal Draco z nádvoria.

Siriho čepeľ sa s cvaknutím otvorila a on sa presunul do kradmého držania tela. Draco stál pred ním, s jeho nožom v pohotovosti. Obchádzali okolo seba tak, že dávali pozor na znamenie od toho druhého.

Tak poď. Poď na to. Pomyslel si Siri, keď sa jeho oči zapichli z Dracovej tváre k ruke, potom k jeho nohám a zase späť. Áno, tam! Siri uskočil stranou, rovnako keď sa Draco vrhol vpred, aby sekol do Harryho hrude.

„Ha!“ vysmieval sa Siri. „Minul si!“ pokračoval v tempe okolo Draca. Zrazu sa vrhol na Draca, ako do protiútoku. Draco sa vyhol úderu, rýchlo sa otočil a znova sekol Siriho na hrudi. Výraz v jeho tvári bol divoký koncentráciou a útok bol brutálny a nečakaný.

Siri spanikáril a spadol na zem, ohlušujúci výkrik preťal vzduch. Sonya a Remus sa rozbehli k nim, keď Draco klesol vedľa svojho priateľa, jeho zabudnutá zbraň spadla na kamene.

„Siri!“ volal mladík. „Hej, poď! Nerob to znova!“

„Nie, nie, nie, nie, nie!“ Spieval Siri znovu a znovu, keď sa hojdal dopredu a dozadu.. Držal hlavu v dlaniach. „Nedá sa to urobiť. Nechaj ma na pokoji. Prestaň.“ Šepkal horúčkovito.

„Draco, bež a priveď Severusa.“ Požiadal Remus a kľakol si vedľa Siriho.

„Nedá sa mu veriť.“ Zašepkal Siri. „Mohol by byť Smrťožrút. Jeho otec je jedným z nich.“

„Siri, počúvaj ma.“ Požiadala ho Sonya a pozrela sa na Remusa so smútkom. „Draco je tvoj priateľ. Nikdy by ti neublížil.“

„Je synom Smrťožrúta.“ Zašepkal SIri, stratený v myšlienkach a strachu. „Musím byť opatrný. Držať sa na pozore. Môže len čakať na príležitosť, aby ma bodol do chrbta.“

„No tak, Siri.“ Prosil Remus. „Draco sa odvrátil od svojho otca. Vieš, že áno.“

„Áno, Siri.“ Dodala Sonya: „Draco odmietol Znamenie zla, spomínaš si? Draco je na našej strane. Bojuje tiež za stranu Svetla.“

„Čo sa stalo?“ spýtal sa Severus, keď sa zapojil do scény pred sebou.

„Úplne panikári.“ Povedala Sonya.

„Prečo?“ spýtal sa Severus. „Nemali mať Draco a on len potýčku? Stalo sa niečo?“

„Veci len začali naberať spád, keď bol Dracov protiútok veľmi efektívny a Siri ho prehral.“ Vysvetľoval Remus ako Sonya upokojoval dodnes pokojného Siriho.

„Poď, synček.“ Severus pokľakol vedľa svojho syna, umiestnil ruku na jeho rameno. Siri sa vyškriabal na nohy s nožom pripraveným zaútočiť.

„Do riti!“ vykríkol Draco a odskočil, ako Siri začal hrozivo mávať nožom od jedného k druhému na ľudí okolo seba.

Severusove ruky vystrelili ruky na znamenie kapitulácie, ako kričal, „Siri! Dostaň sa z toho!“ Remus pomaly vstúpil za Siriho, pripravený chytiť ho, ak bude treba.

Siri zažmurkal a zameral sa na svojho otca, všimol si že jeho ruky dávali prosebné znamenie. Pozrel sa na nôž v jeho ruke, jeho oči sa rozšírili hrôzou a pustil zbraň, akoby horela. Jeho oči sa presunuli zo Sonyi na Remusa a nakoniec na Draca. „Je mi to ľúto!“ zvolal. „Sú všetci v poriadku?“

„Sme v poriadku, Siri.“ Uistila ho Sonya. „Poď sem a posaď sa.“ Prikázala. Vyzerajúc zúbožene a smutne, klesol na lavičku vedľa nej, keď ostatní traja muži prišli bližšie. „Zdá sa, že je tu problém s Dracom.“ Uviedla. „Teraz je čas, aby si to dostal vonku.“

Sedel ticho na niekoľko okamihov.

„Máš ešte stále problém so mnou, Siri?“ spýtal sa ticho Draco. „Myslel som, že je to za nami. Neveríš mi?“

Siri sa pozrel na Draca posudzujúco, než odpovedal. „Myslel som, že je to všetko za mnou, Dray, naozaj.“ Pripustil. „Ale keď som videl výraz na tvojej tvári a ty si na mňa zaútočil, tak som sa vydesil. Ospravedlňujem sa.“ Mlčky čakali, pretože každý premýšľal o tom, čo povedal.

„Máme za sebou časť hroznej minulosti a s tvojím otcom...“ začal Siri.

„Ja viem.“ Skočil mu do reči Draco. „Vravel som ti, je mi to všetko ľúto. Stalo sa to, keď sme boli deti, pre Merlina!“

„To nemení nič na skutočnosti, že to bolo neoprávnené a nevyprovokované!“ Siri na neho hľadel. „Mohli sme byť priatelia roky! Ale nikdy si mi ani nedal šancu! Nepoznal si Harryho! Vytvoril si si názor na základe povestí, legiend a rečí svojho otca. Prečo? Nechápem, prečo?“ Siri ťažko dýchal, slzy na krajíčku s pocitom nespravedlnosti, s ktorou sa stretáva.

„Bol som ešte dieťa, Siri.“ Povedal ticho Draco. „Je mi to ľúto, že ťa trápim. Nie som na seba pyšný. Nezaslúžil si si to. Chcem, aby sme boli priatelia, naozaj.“

Siri pokýval hlavou a zhlboka sa nadýchol. „Jednoducho to bude nejakú dobu trvať, Dray. Musím sa cez to dostať, dobre? Tiež by som bol rád, aby sme boli priatelia.“

„Rozhodol som sa pred rokmi, že som nechcel rovnaké veci pre moju budúcnosť, ktoré pre mňa pripravoval môj otec. Nebol som hladný po moci a nepáčilo sa mi byť nepríjemný na každého. To proste nie som ja!“ Draco ticho prehovoril k tým, čo sa zhromaždili okolo. „Uvedomil som si to pred rokmi. Viete?“ povedal a pozrel sa na Severusa.

„Čože?“ spýtal sa Severus.

„Uvedomil som si to tak dávno, čo robíš.“ Priznal sa Draco. „Mohol som ťa podať Voldemortovi na striebornom podnose. Ale ja som to neurobil. Aj keď som sa snažil uveriť, že môj otec mal pravdu, nejako som sa nemohol prinútiť, aby som mu to povedal. Nikdy som vás nemohol zradiť, pán profesor. Myslím, že ste mal hlavný vplyv na moje rozhodnutie.“

„Nikdy som to netušil.“ Povedal ticho Severus.

„Siri mal tiež hlavný vplyv.“ Dodal ticho. „Sledoval som všetky tie sračky, ktorým čelil. Videl som utrpenie, mučenie a vrtkavosť nášho sveta. Všetci niesli túto zodpovednosť na svojich pleciach a on všetku túto ohromujúcu váhu zvládol. Sledoval som, ako rýchlo sa spamätal vždy, keď narazil. Rozhodol som sa teda, že akonáhle som mohol, urobil som svoju časť. Prisahal som, že nebude robiť nič viac sám. Siri, ospravedlňujem sa za všetky krutosti a hlúposť z detstva. Keby som mohol, vzal by som to všetko späť. Vieme, že nemôžem, ale čo môžem urobiť je to, že budem stáť vedľa teba a bojovať za naše právo na život, ako uznáme za vhodné a nie byť držaný dole a zastrašovaný zo strany Voldemorta a temnoty. Chcem byť tvoj priateľ Siri... Harry.“ Chvíľu váhal a potom sa na tiahol, aby potriasol Siriho rukou.

Siri pomaly vstal s očami na stranu, kde bol Draco. Opatrne ju rýchlo potriasol a pustil. „Draco, ja neviem, čo povedať.“ Začal. „Máme hroznú minulosť, roky zlomyseľnosti. Kto vie, možno to bude trvať roky, než sa to všetko zmaže. Neverím ti. Myslel som si, že som bol ohľadne teba v poriadku, chápeš?“ spýtal sa.

„Ja viem.“ Draco prikývol.

„Je mi ľúto, že nemôžem ponúknuť viac.“ Ospravedlnil sa Siri. „Môžno sa raz budem musieť úplne spoľahnúť na teba, ja neviem. Pre túto chvíľu proste súhlas s tým, že budeme spolu a budeme sa snažiť posilniť naše priateľstvo. Poďme spoločne pracovať a zbaviť sa toho šialenca. Možno potom príde zvyšok.“

„Páni, ak súhlasíte, môžeme pridať trochu sedení raz za mesiac pre vás dvoch.“ Ponúkla Sonya. „Ak si myslíte, že by ste z toho mohli ťažiť?“

Siri sa pozrel na Draca a pokrčil plecami, akoby chcel povedať: „Je to na tebe.“ Keď ani jeden z nich neodpovedal, Sonya povedala: „Dobre, môžete za mnou kvôli tomu prísť.“ Ticho sa začalo nepríjemne naťahovať a Remus prehovoril.

„Si pripravený ísť na to znova?“

„Ja som.“ Priznal Draco. „Siri?“

„Áno, už idem.“ Odpovedal.

„Ak nie si na to pripravený synak, nerob to.“ Poradil mu Severus.

„To je v poriadku, ocko. Potrebujem prax.“ Priznal Siri. „Môžeme sa o tom porozprávať neskôr?“ Ukázal naznačujúc incident a Draca.

„Iste, čo takto po večeri v mojej obývacej izbe?“ ponúkol Severus.

„To zni skvele, vďaka.“ Siri zamával, keď sa vydal pripojiť k Dracovi a Remusovi.

„Vedie si dobre, Sev.“ usmiala sa.

„Myslím si to tiež.“ Súhlasil, mierne sa usmial. Potľapkal ju po ramene, otočil sa, vydal sa nájsť Rona a pokračovať tiež v ich tréningu.

Sobotňajšie ráno bolo chladné a slnečné. V septembri bola obloha žiarivo modrá. Bol tam náznak sviežeho jesenného vzduchu. Všetci traja dospelí sa zhromaždili okolo kuchynského stola a diskutovali o svojich plánoch na deň a tešili sa z ich prvej rannej kanvice čaju. Všetci traja mladíci trávili sobotnajšie ráno typickou módou mladých, pevne usadení vo svojich posteliach. Víkendy boli obvykle relacom po dlhom, tvrdom pracovnom týždni. Nedeľňajšie popoludňajšie bitky slúžili na dva účely, viac praxe a priateľstvo.

„Je niekto naklonený dnes ráno nejakému žartíku?“ spýtal sa Severus, na jeho tvári sa zjavil nebezpečný úsmev.

„Vždý som sa hral s pôsobením problémov!“ ozval sa Sirius, jeho úsmev mohol kedykoľvek súťažiť so Severusovým.

„Čo máš na mysli, Sev?“ usmial sa drzo Remus.

„Siri, vytiahol na mňa pred pár dňami muklovský žart. Test reflexov.“ Vysvetlil. „Ja som vybuchol.“ Dodal s tichým smiechom.

„A teraz je čas vyskúšať ho na oplátku?“ spýtal sa Remus a oči mu tancovali radosťou.

„Myslím, že je najvyšší čas.“ Severus prikývol.

„Čo budeme robiť?“ spýtal sa Sirius zvedavo.

„No, zober stoličku a nasleduj ma.“ Povedal im Severus, keď sa postavil na nohy a vykročil so svojou stoličkou v ruke.

Ako prechádzali panstvom, každý z nich s kuchynskou stoličkou s rovným operadlom, Severus im vysvetlil, ako test fungoval.

„To je sakramentsky skvelé!“ Sirius zašepkal, ticho položil svoju stoličku, mierne naklonenú k dverám Dracovej spálne. Remus urobil to isté s Ronovými dverami a Severus pripravil test na SIriho. Ponáhľali sa do Severusovej obývacej izby v jeho súkromnom apartmáne na chodbe a čakali.

Siri bol prvý, kto to objavil a stolička dopadla na zem s hlasitým „BANG!“ Hluk sa okamžite presunul na Ronove a Dracove dvere. Ron minul stoličku o zlomok palca. Jej pád sa rozliehal chodbou. Draco svoju obratne zachytil a povytiahol obočie na Siriho. Náhodou sa potešene usmial, keď prešiel k izbe svojho otca.

„To znamená vojnu, viete?“ vyzval troch mužov vo vnútri.

„Myslíš tým, že pôjdeš proti Záškodníkom?“ doberal si ho Sev so smiechom.

„Vy ste tiež Záškodník?“ zhíkol Ron. Nedokázal toho muža vidieť ináč, ako svojho nechutného bývalého profesora elixírob.

„Áno, som. Všetky stopy museli byť odstránené, keď sme mali „vypadnúť“,“ vysvetlil Severus. Sirius mu stisol rameno a usmial sa na svojho priateľa. Severus stratil veľa z toho.

„Znamená to, že si rovnako animágus?“ spýtal sa zvedavo Siri.

„Áno, som.“ Priznal Severus. „Bol som tiež neregistrovaný. Voldemort o tom ani nevie.“

„Aká je vaša podoba animága?“ spýtal sa zvedavo Draco.

„Som panter.“ Prezradil Severus.

„To sa vie.“ Odfrkol si Siri. „Vždy si sa potichu zakrádal ako mačka!“

„Ako sa voláte?“ spýtal sa Ron.

So smutným úsmevom Severus odpovedal: „Tieň.“ Trochu znepokojujúce ticho v skupine ako všetci premýšľali o tom, ako dokonale sa dá také meno použiť na človeka a jeho poslanie.

„Dáva to perfektný zmysel.“ Prehovoril ako prvý Siri. „Vzhľadom k tomu, čo ste robili v tej dobre.“

„Veľmi vhodné.“ Dodal Draco.

Súhlasne prikyvujúc sa Ron spýtal: „Môžeme to vidieť?“

„Myslím, že to nebude bolieť.“ Severus súhlasil a mihnutím oka pred nimi chodil svalnatý a elegantný panter.

„Wow!“ Siri vydýchol a vystrel ruku k masívnej mačke. „Si nádherný, ocko!“ Tieň hlavou pohladil Siriho ruku a hlasno priadol.

„Tu cica, cica!“ žartoval Sirius, napriahol ruku. Severus vydal hrozivý rev a udrel masívnou labou na Siriusovu natiahnutú ruku. Sirius sa len smial a povedal: „Neboj sa ma, Tieň, starý braček!“

„Poznáš ma veľmi dobre, Paddy.“ Priznal Severus potom, čo sa premenil späť do svojej ľudskej podoby.

„Oci?“ spýtal sa váhavo Siri.

„Čo sa deje, Siri?“ naliehal.

„Bola mamička tiež animágom?“ hovoril ticho.

„Nie, niekdy sa o tom nepokúsila.“ Povedal mu Severus.

„Myslíš, že by som sa o to mohol pokúsiť?“ opýtal sa Siri.

„Nechápem, prečo nie.“ Ozval sa Sirius.

„Môžem sa postarať o získanie správneho povolenia od ministerstva.“ Ponúkol sa dobrovoľne Remus.

„Som kvalifikovaný robiť dohľad nad tými, ktorí sa o to pokúšajú.“ Priznal Sirius.

„Všetci z vás sa chcú o to pokúsiť?“ spýtal sa Severus. Traja mladíci horlivo súhlasili.

„Potom je to dohodnuté.“ Uviedol Remus. „Vyzdvihnem povolenie a zaregistrujem všetkých troch na ministerstve.“

„A ja sa pozriem, kde získať nejaké knihy na túto tému pre všetkých k štúdiu.“ Povedal Sverus uprostred hradby z troch mladých mužov a Siriusa!

17.02.2012 13:11:53
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one