Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

36. Chlapci ostanú chlapcami a muži, mužmi

Po dlhom čakaní uverejňujem pokračovanie k tejto poviedke. Preklad je dosť náročným pretože kapitoly sú dosť dlhé a ja nemám dostatok času. Každopádne, užite si pokračovanie.Sme takmer v polovici poviedky.

Dobby

 

Sirius dopadol s povzdychom na pohovku v obývačke. Severus tam sedel pozerajúc do diaľky. Sirius hneď neprehovoril. Bol spokojný so scénou v krajine pred nimi a počúval ako v diaľke narážali vlny proti útesom. Bolo to skôr pokojné miesto, musel uznať a to vyhovovalo dokonale jeho priateľovi. Ideálna zmes tichej samoty a pôsobivej povahy, ktorou bol muž sám. Snape Manor a jeho pozemky sú neskutočným odrazom jeho majiteľa.

„Zastavil si sa za Albusom?“ spýtal sa Severus po chvíľke ticha.

„Áno. Zdalo sa, že je potešený, ako sa situácia vyvíja.“ Odpovedal Sirius.

„Povedal si mu, že si pripravený prijať Mundyho a jeho skupinu?“ opýtal sa Severus.

„Povedal. V skutočnosti, tam bol Mundy a tak som išiel rovno na to a pozval som ho so sebou.“ Prezradil Sirius. „Dorazia v pondelok na neohlásený „útok“. To by nám malo dať dobrú predstavu, ako dobre sú chlapci pripravení.

„Chceš povedať prinajmenšom.“ Odfrkol si Severus. „Dúfam, že sú pripravení na nás!“ dodal sebavedome.

„To sa dozvieme.“ Povedal Sirius, ešte raz stíchol.

„Budem sa musieť uistiť, že každý z nich má štít a budeme im ho musieť správne dávkovať, ak nevieš kedy to príde?“ poznamenal Severus.

„Prídu po obede počas nášho popoludňajšieho bloku, takže by mali byť v bezpečí.“ Odpovedal Sirius. „Čo mi pripomína, že musíš uvariť elixír tiež pre Mundyho a jeho tím. Lepšie pustiť sa do toho.“

„Myslím, že by som mal.“ Povedal Severus a vstal. „Musím mať vzorky krvi a mená.“

„Mená?“ začal Siurius, „No áno, prepáč.“ Usmial sa rozpačito.

„Uvidíme sa neskôr. Musím zobrať tie elixíry zo školy. Kvôli tomu, že budem tráviť večer s Juno,“ povedal mu Severus. „Ak by ma Severus hľadal, povedal by si mu to?“

„Iste.“ Súhlasil Sirius. „Všetci traja išli stráviť deň v Londýne?“

„Áno. Potrebovali sa odtiaľto dostať, rovnako ako my ostatní.“ Dodal, zvýšil prísny pohľad na svojho priateľa. Sirius prikývol, ale nijako nekomentoval trochu dutý nádych. „Uvidíme.“ Severus pridal a on zažmurkal po tomto pohľade.

Ako bolo slnko vyššie na oblohe a bolo teplejšie, Sirius sa uvoľnil v kresle a zdvihol tvár k teplu. Aj keď to bolo pár rokov, čo bol uväznený, pomyslel si, že sa už nikdy nedostane cez chlad z toho miesta. Povzdychol si, keď teplo preniklo hlboko až do špiku kostí a jeho myseľ ospalo plávala.

„Ahoj, Sirius.“ Pozdravil ho o niekoľko okamihov neskôr ticho Remus.

„Ahoj, Námesačník.“ Odpovedal Sirius, neotvoril oči.

„Sonya a ja chystáme do Šikmej uličky.“ Oznámil Remus. „Nechceš sa k nám pridať?“

Sirius prižmúril jedno z otvorených modrých očí a zameral ho na svojho priateľa. „Nemyslím, že potrebujete doprovod, Námesačník.“ Usmial sa.

„To nie je, ako to vyzerá a ty po vieš.“ Žartoval Remus.

„Áno a nikdy nebude, ak ma budete ťahať potulovať sa s vami.“ Pokarhal ho Sirius.

„Sirius...“ argumentoval Remus. „boli by sme radi, keby si šiel s nami, strávil nejaký čas v Deravom kotlíku, na chvíľku relaxoval.“

„Nemyslím si, že áno, Remus.“ Odmietol mierne Sirius.

„Paddy... tiež si potrebuješ oddýchnuť.“ Naliehavo prosil Remus.

„Niekedy inokedy, dobre?“ odmietol rozhodne Sirius. „Chcem mať len na chvíľu pokoj tu.“

„Nenávidím, keď ťa tu nechávam samého.“ Priznal Remus. „Všetci ostatní opustili pozemky. Mal by si tiež.“

„Remus, povedal som NIE!“ nahneval sa Sirius. „Chcem mať pokoj a ticho. Prosím choď sám a dovoľmi aby, som to urobil!“

Remus prikývol na vedomie, nehodlal ho ďalej presviedčať, aby išiel spolu s nimi.

„Dobre, ak si si istý, potom myslím, že sa uvidíme neskôr.“ Remus odpovedal potichu.

„Námesačník, je mi ľúto. Nemal som na teba kričať.“ Ospravedlnil sa ticho Sirius. „Som zvyknutý na samotu po všetkých tých rokoch a to je to, čo potrebujem práve teraz. Neber si to osobne, dobre?“

„Jasné, Paddy.“ Usmial sa krátko.

„Choď si užiť svoj večer.“ Sirius sa lišiacky usmial. „Keď prídeš domov, porozprávaš mi o tom!“

„Krátky príbeh!“ zasmial sa Remus, keď sa otočil na odchod, aby našiel Sonyu.

Remus a Sonya strávili veľkú časť svojho času u Flourisha a Blottsa. Remus hľadal niečo, čo by mohlo vyriešiť problematiku lykantropie. Našiel niekoľko starých zaprášených zväzkov, rovnako ako novú zoštíhlenú verziu zahŕňajúcu moderné metódy ako kontrolovať trápenie. Toto ho zaujalo, ale kapitola zaoberajúce sa novými objavmi a výskumom upútala jeho pozornosť najviac.

„Myslíte si, že niekedy bude k dispozícii liek, Remus?“ spýtala sa ticho Sonya, keď sa mu pozrela ce rameno.

„Som si tým istý.“ Vyhlásil ticho. „Musím tomu veriť.“ Dodal, uprene sa na ňu pozeral. Ticho sa usmiala a prikývla.

„Priala by som si to za vás.“ Priznala, položila mu ruku na rameno. Prikryl jej ruku svojou.

„Ďakujem vám, Sonya.“ Povedal ticho. „Severus robí výskum celé roky, kedykoľvek sa mu to môže podariť, viete? Urobil malý pokrok, ale je to dlhá cesta.“

„Má pocit, že je na správnej ceste?“ spýtala sa, keď zaplatil za svoje nákupy.

„Áno. Izoloval niekoľko genetických reťazcov.“ Odpovedal Remus s náznakom vzrušenia v jeho hlase.

Vkročili do ulice a vydali sa späť smerom k Deravému kotlíku.

„Chápem, že chcel oddeliť genetické prvky a identifikovať kódy.“ Odpovedala. „V čo dúfal, že s tým urobí?“

„No, myslí si, že akonáhle má všetko oddelené a identifikované, potom môže začať s testovaním každej zložky, až kým neobjaví tú, ktorá z nich spôsobuje reakciu.“ Remusov hlas sa stal viac nadšený, keď sa dostal k cieľu.

„Takže, akonáhle izoluje to, čo spôsobuje reakciu...“ Sonya ostala rovnako rozrušená.

„... potom môže zistiť, ako ju zmeniť, zničiť to, čo to spôsobuje!“ Remus dokončil tú myšlienku, oči mu žiarili očakávaním.

„Ach, Remus!“ Sonya ho chytila za ruku. „To by bolo pre vás skvelé! Pre každého, kto trpí týmto smerom!“

„Nehovoriac o odmene pre Seva.“ Remus začal byť trochu melancholický. „Už toľko stratil, Sonya. To nie je fér.“

„Čo tým myslíš?“ spýtala sa Sonya.

„Bol kľúčom k mnohým pozitývnym veciam, za tie roky, ale pretože bol v spojení s Voldemortom, nebolo mu nič z toho uznané. Je to cena, ktorú zaplatil za špehovanie pre stranu Svetla. Obetoval toho toľko pre Svetlo a nikto, ani jeho najbližší priatelia a rodina sa to nikdy nedozvie.“ Povedal jej smutne.

„To je hrozné!“ plakala Sonya. „Spoznala som ho veľmi dobre, myslím, a viem, že je to veľmi statočný muž. Nemyslím si, že som niekedy stretla niekoho, kto je viac zásadový alebo vyhradený. To šťastie, že sa zblížili so Sirim bolo to najlepšie, čo sa mu mohlo stať. Ale mal by byť uznaný za jeho obete.“

„Tiež si myslím, že si zaslúži uznanie za jeho úsilie v boji proti Voldemortovi.“ Povedal stroho Remus. „To sa však nemôže stať dovtedy, až kým Voldemort nebude porazený a celá pravda nevyjde najavo.“

„Dostane svoj deň, Remus.“ Vyhlásila Sonya. „Môžeme to vidieť.“

„Nie!“ vykríkol Remus. „Nechcel, aby ho každý z nás na verejnosti ospevoval. To nie je Sev... určite nie Sev!“ zasmial sa ticho.

„Ach, áno. Jeden z tých.“ Pripustila s úsmevom, keď sedela na stoličke, ktorú jej prisunul.

„Áno, jeden z tých.“ Súhlasil, keď sedel naproti nej.

Lopatky mávali, ako Siriho prsty poskakovali po tlačidlách arkádovej hry. Ron a Draco fascinovane sledovali, ako čísla stúpali vyššie a vyššie vo výsledkovej tabuľke. Okolo sa zhromažďoval dav, ale Siri im nevenoval pozornosť. Jeho priatelia sa na nich niekoľkokrát nervózne pozreli, ale uvoľnili sa, keď Siri povedal: „Som v poriadku, chlapci.“ Bez toho, aby spustil oči z hry.

„To je prekliato fan-tastic-ké, Siri!“ zvolal omráčený Ron.

„Je očividné, že je stíhač.“ Zasmial sa Draco.

„Mal by si to skúsiť, Dray!“ povedal mu s krátkym úsmevom Siri. „Stroj vedľa mňa je voľný. Vyzývam ťa na súťaž!“

„Poďme na to!“ prijal Draco výzvu. „Najvyššie skóré vyhrá, najnižšie kúpi večeru všetkým okolo!“ oznámil.

„Stanovil si stávku!“ súhlasil Harry, zresetoval svoju hru.

Ron ustúpil, aby sa bavil, bol rád, že mal jedlo zadarmo od jedného z nich.

„Prvá havária, koniec hry!“ povedal Siri nadšený výzvou. „Bitka“, pokračovala počas veľmi dlhej doby. Skúre stúpalo, až priebežné indikátory dosiahli maximum a prevrátili sa a začali znovu. Ron sa niekoľkokrát pozrel na hodinky a dav rástol. Chlapec, ktorý sa zdieľal so Sirim predtým tam bol a spoznal Siriho.

„Hej, ja ho poznám!“ oznámil ľuďom okolo neho. „On a ja sme zlikvidovali jedného z nich predtým. Mal v ten deň tiež pekelné skóre! Hej, kamoš! Ukáž im to!“ Jasal na Siriho.

Siri prikývol mladíkovi na vedomie, nikdy neprerušil sústredenie. Draco sa usmieval ako blázob. Naozaj sa vžil do tejto hry!

„No tak, Siri!“ posmieval sa. „Vzdaj to, vieš, že ja vydržím dlhšie ako ty!“

„Sakra, vydržím, Dray!“ Zasmial sa Siri. „Stavím sa, že nevydržíš dlhšie ako päť minút.“

„Stav sa! O galeón?“ povedal Draco.

„Galeón.“ Súhlasil Siri. „Ron, zmeraj nám od teraz čas!“ Ron sledoval, ako plynuli minúty. Päť sekúns predtým, ako čas vypršal, Dracove prsty sa pošmykli a lopta spadla pomedzi lopatky, koniec hry.

„Do kelu!“ zavrčal a Siri sa nezbedne usmial. „Ty si to urobil, však?“ Draco ho obvinil s úsmevom.

„Samozrejme!“ priznal Siri. „Nikdy si nepovedal, že nemôžeme podvádzať!“

„Takmer ako Slizolinčan, Siri!“ zasmial sa Draco. „Dobre, večera je na mne!“

„Super!“ vykríkol Ron. „Ja som hladný!“

„Takže čo je ešte nové?“ odfrkol si Draco.

Siri ich doviedol k stravovacej časti, ktorú vypĺňali pizze, hamburgery a celý sortiment rýchleho očerstvenia. Potom, čo nakoniec sa nakoniec dostatočne najedli, znova sa zamerali na obchody.

„Hej chlapci, chcem niečo urobiť.“ Oznámil Siri. „Poďte so mnou.“

„Čo budeš robiť?“ spýtal sa Ron.

„Chcem si prepichnúť ucho.“ Vyhlásil Siri. „Vždy som si myslel, že Billove bolo super. Takmer som to urobil, keď som tu bol naposledy, ale potom so od toho ustúpil.“

„Určite to chceš?“ spýtal sa Ron.

„Áno, Siri.“ Pridal sa Draco. „Je to trvalé, vieš.“

„Ja viem.“ Uznal Siri. „Ale chcem jednu, tak si jedno dám.“ Dodal, keď vstúpil do klenotníctva. Strávil takmer polhodinu výberom rôznych náušníc. Najradšej by si dal zub, aký mal na sebe Bill, a tak sa rozhodol pre jeden z nich. Tiež si vybral malé dýky v prekríženom tvare, ktoré vyzerali ako malý zlatý fénix. Vybral si jednoduchú zlatú loptu ako štartovací kus. V čase, keď opúšťali asi po hodine obchod, Draco sa tiež rozhodol prepichnúť si ucho. Vybral si strieborné kúsky, malé lopty na začiatok, malú obrúčku, dýky podobné Siriho a stočeného hada s rubínom miesto oka. Rona ako jediného, čo neobľuboval šperky hocijakého druhu, nedokázali presvedčiť, Po ich zástavke v klenotníctve, išli trochu viac nakupovať, väčšinou išlo o nákupy oblečenia. Nikto z nich nemohol odolať nákupu CD prehrávača a nejakej hudby. Kúpili si veľkú náhradnú batériu, keďže zámok nemal modernú elektrickú energiu. Ron a Draco boli naozaj nadšení z prehrávačov a Siri im ukázal, ako fungovali. Dokončili svoje nákupy a išli do kina. Potom sa premiestnili k Deravému kotlíku na neskorú večeru s niekoľkými pivami. Bolo skoro ráno, keď sa vpotácali do hradného areálu. Hlučne si razili cestu dovnútra, hlasno sa smiali a upozorňovali sa navzájom na ticho s rukami cez ústa. Nevšimli si, že ich zo Severusovej obývacej izby sledovali traja dospelí s obrovským úškrnom na tvári. Bolo dobré vidieť, že mladíci sa bavia na svoj vek tak, ako by sa mali.

„Nemôžem sa dočkať do rána!“ oznámil Sirius s potmehútskym úsmevom na tvári.

„Nemal by si.“ Povedal Severus.

„Mal.“ Uškrnul sa Remus.

Sirius prešiel po špičkách okolo troch spální smerom k dverám vedúcim do južnej veže. Uškrnul sa zlomyseľne, odstránil jeden z činelov zo stojanu a schmatol bubenícku paličku.

To bude nesmierne zábavné. Pomyslel si, ako zamieril späť do hlavnej chodby.

Ticho otvoril Dracove dvere. Mladík ležal krížom cez jeho posteľ, ešte oblečený vo veciach z večera. Sirius zavrel dvere a prešiel miestnosť.

Draco vyskočil okamžite hore, len čo Sirius buchol paličkou po činely.

„Čože? Ach moja hlava!“ zastonal Draco, keď si zakryl uši. Pozrel sa na Siriusa s bolestným výrazom.

„Dobré ráno!“ povedal Sirius veselo.

„Choď preč, Sirius.“ Zastonal Draco, keď sa prepadol späť na svojej posteli a pretiahol si vankúš cez hlavu.

„Ale nie, nie!“ Sirius vzal jeho plášť a vytiahol ho. „Máme prácu! Čas vstávať a hneď!“

„Sirius! Je nedeľa!“ zakvičal Draco.

„Ja to viem.“ Uznal Sirius. „Predpokladám, že si oblečený, pripravený a dole za pätnásť minút!“ povedal, capol mladíka po zadnej časti tela.

„Dobre.“ Draco zavrčal, keď vyliezol z postele a kráčal smerom k jeho kúpeľni.

Ron bol ďalší na rade v Siriusovom zozname. Ako sa mu činel ozval nad hlavou, Ron sa prevalil a zamrmlal: „Tak dobre, mami! Som hore!“ Hodil prikrývku na bok, stále sa pokúšajúc dostať na nohy, keď sa do nej zamotal. Spadol na zem s hlasitým žuchnutím a všimol si, že Sirius stojí nad ním s radostným zábleskom v očiach.

„Dobré ráno, Ron!“ pozdravil ryšavého tínejdžera. „Hore sa!“

„Už idem.“ Zamrmlal Ron a zamieril do svojej kúpeľne. „Ach, moja hlava!“ zahučal, keď zavrel dvere. Sirius odišiel na chodbu po tom, čo mu dal pokyny, že má prísť o pätnásť minút tiež na prízemie.

Po špičkách sa zakrádal cez chodbu ku Siriho dverám. Ako sa natiahol za kľučkou, dvere sa rozleteli a stál tvárou tvár jeho krstnému synovi.

„Dobré ráno, Sirius.“ Pozdravil sa s ním Siri s pohľadom upretým na činel a paličku. „Až na niečo, však?“ spýtal sa, pozdvihol obočie so sarkastickým humorom.

„Nie!“ usmial sa Sirius rozpačito. „Len na prebúdzanie.“

„Aha.“ Siri sa uškrnul so zábleskom v jeho jasne zelených očiach. „Meškáš s mojím prebudením asi 45 minút.“

„Myslím, že áno.“ súhlasil Sirius. „Dole o 15 minút. Máme veci na diskusiu.“

„Idem dole.“ Informoval ho Siri. „Pripojíš sa ku mne?“

„Iste.“ Povedal Sirius, keď položil činel a paličku na stolík v hlavnej chodbe.

„Aké veci si chcel prediskutovať?“spýtal sa zvedavo Siri.

„No, v podstate náš blížiaci sa boj s Mundyho tímom.“ Priznal Sirius. „Viem si predstaviť, že to bude čoskoro.“

„To je pravda. Sú to už dva týždne.“ Súhlasil Siri.

Po raňajkách sa zhovávali o tom, ako by mala prebiehať blížiaci súboj. Sirius im povedal, že skupina dorazí bez ohlásenia, ale neodhalil, že v podstate vie kedy to bude. Bola by to vyrovnaná bitka, traja dospelí a traja študenti do tímu.

„Zajtra tiež idem na ministertvo a získať povolenie na animágovský tréning.“ Oznámil Remus.

„To mi pripomína,“ prerušil ho Severus, „našiel som niekoľko kníh na danú tému. Sú v študovni. Chcem, aby ste si ich všetci pozreli.“

„Áno, pane.“ Draco ihneď súhlasil a Siri a Ron súhlasili krátko potom.

„Kedy začneme na to pracovať?“ ozval sa Ron.

„Hneď po raňajkách v utorok a vo štvrtok.“ Oznámil Sirius. „Ďalšie tri dni budete musieť pracovať na používaní zaklínadiel, zatiaľ čo ste na úteku, aby sme získali presnosť. Dobré zaklínadlo neurobí veľa, ak nie je možné zasiahnuť pohyblivý cieľ! Tiež chcem, aby sa vám všetkým zostrili sledovacie schopnosti. Nikto z vás to úplne nepotlačí, že vie, čo sa deje okolo vás.

„Stále chceš kvôli tomu pripraviť prekážkovú dráhu?“ spýtal sa Severus.

„Áno, Sev,“ potvrdil Sirius. „Chcem stromy, skaly a steny. Títo chalani potrebujú cvičiť ako byť nenápadný a je potrebné popracovať na tom, ako pozorovať tienie, ktoré môžu byť trikom alebo ako odstrániť svojho súpera.“

„Urobím to.“ Prikývol Severus. „Remus, mohol by si mi to pomôcť pripraviť?“

„Pravdaže.“ Súhlasil šťastne Remus.

„Štyria z nás,“ Sirius ukázal na seba a troch mladíkov, „sa ideme pripraviť na potýčku.“

„Aké zbrane?“ spýtal sa Siri.

„Všetky. Choďte sa hore obliecť a dajte si dávku, aby sme mohli začať.“ Nariadil.

„Áno, pane.“ Odpovedali všetci a vyrazili sa pripraviť.

„Ako spravíme to nastavenie, Sev?“ spýtal sa o chvíľu neskôr Remus.

„No, predstavujem si scénu, niečo ako Rokvill, s obchodmi vedúcimi k obytnej časti a nakoniec k vidieku.“ Povedal mu Severus, rukami mával s výrazom, ako by umiestňoval stavby, zatiaľ čo hovoril. „Viem , že nemáme veľa priestoru, ale myslím, že môžeme vyčarovať niekoľko základov.“

„Mali by sme mať aspoň kostol so zvonicou alebo možno radnicu s hodinovou vežou.“ Navrhol Remus.

„Tiež som nad tým premýšľal. Nikto nevie, či bude mať úspech táto malá vsuvka, ale mám pocit, že budeme vo viac civilizovanom prostredí, ako na vidieku.“ Povedal svoj názor Severus.

„Napriek tomu by sme mali mať niečo z toho.“ Argumentoval Remus.

„S tým súhlasím. Nenaznačoval som, že túto myšlienku hádžem nabok.“ Objasnil Severus. „A čo toto? Za stajňami dodajme vežu s hodinami, obchod so zmiešaným tovarom a niekoľko ďalších budov, ktoré budú reprezentovať naše „mesto“. V severnej záhrade vytvoríme les. Chcem stromu, skaly, kríky, zarastenú oblasť, potok a podobne.“ Remus prikývol, že rozumie a Severus pokračoval s jeho nápadom.

„Oproti na vzdialenom múre pozdĺž útesu na severe, budemem ťa nejaký drsný terén, skalné útvary, jaskyne, možno nepriateľský úkryt alebo úkryt poskytujúci ochranu našim chlapcom, ak ho potrebujú... Uisti sa, že strana s útesmi bude zabezpečená, nechceme žiadne náhodné úmrtia. Ochráň to, aby sa zabránilo pádu.“

„Toto bude našim účelom dobre postačovať.“ Uznal Remus. „Páči sa mi umiestnenie lesa. Bude to užitočné na našu potýčku s Mundyho skupinou.“

„To bol môj plán.“ Prikývol Severus.

„Dobre, myslám si, že by sme sa potom k nemu mali dostať.“ Vyhlásil Remus, vytiahol prútik a zamieril ku stajniam. Severus sa postaral o nastavenie útesu a obaja sa spoločne pustili do vytvorenia lesného prostredia.

„Pripomína mi Zakázaný les.“ Poznamenal Remus, keď obdivoval ich dielo.

„Dúfal som, že bude.“ Odpovedal Severus. „Chcem, aby mali nejaký známy terén, len pre prípad. Premýšľal som o boji v našich rukách.“ Uvažoval. „Vieš, je veľmi pravdepodobné, že Voldemort bude útočiť na školy, aby nás tam nalákal.“

„Ja viem, tiež som na to myslel.“ Uznal Remus. „Mohol by napadnúť ľubovoľný počet miest. Je tu škola, ministerstvo, panstvo a to aj priamo v srdci Londýna!“

„To je pravda.“ Súhlasil Severus.

„Severus, viem, že sa ti nepáči takáto predstava,“ začal váhavo Remus. „Ale možno by mal Siri umožniť to spojenie s Voldemortom.“

„Čo tým chceš dosiahnuť Remus?“ zisťoval Severus. „Je to nebezpečné pre nás a predovšetkým pre Siriho. Vieš, že mal zakaždým veľké bolesti, keď as to stalo.“

„Ja viem, ale myslím si!“ Remus naliehavo zatlačil, chcel vyjadriť svoje stanovisko. „Siri povedal, že prostredníctvom tohto spojenia komunikuje priamo s Voldemortom. Čo ak by Siri mohol popracovať trochu na jeho doladení a bude schopný naučiť sa to, čo Voldemort chystá bez toho, aby ho to zranilo? Boli by sme lepšie pripravení, dokonca by mu to zachránilo aj život!“

„Ja neviem, Námesačník.“ vykrúcal sa Severus s trochu nervóznym tónom hlasu. „Nerád by som, keby sa to mohlo vypomstiť. Siri by mohol byť vážne zranený.“

„Len sa nad tým zamysli, Sev.“ naliehal Remus. „Myslím, že by sme to mali naozaj skúmať. Siri je schopný ľahko väzbu zlomiť. Ak by to pre neho bolo príliš zlé, mohol by to zastaviť.“

„Remy, poznáš môjho syna rovnako ako my ostatní.“ Povedal vyčítavo Severus. „Bez ohľadu na svoje osobné nepohodlie, neprestane, ak si bude myslieť, že môže dosiahnuť viac.“

„Dôsledky môžu byť prekliate.“ Súhlasil Remus.

„Dosť.“ Pripustil Severus. „Prekliaty chrabromilský zmysel pre zodpovednosť.“

„Hovoríš to tak, že je to zlá vec.“ Usmial sa Remus.

Severusov prenikavý zrak ho prebodol, čím sa uistil, že na tom nevidel nič smiešne a úsmev z Remusovej tváre zmizol.

„Viem, že sa ti táto predstava vôbec nepáči, Sev a mne sa nepáči tiež.“ Povedal ticho Remus. „Ale sám si hovoril, že je vojna. Robíme, čo musíme, pretože je to správna voľba. Možnosť, že to Siri urobí, bude to správnou voľbou...“

„Možno máš pravdu, Remus.“ Povzdychol si unavene Severus. „Ale myšlienka na všetky tie možnosti, ako ho potom môžem stratiť, alebo len dostať späť ma prekliato desí.“

„Chápem.“ Povedal ticho Remus, keď položil ruku na rameno svojho priateľa. „Jediné, čo chcem, je popremýšľať o tom, čo je najobjektívnejšie a nechajme Siriho rozhodnúť sa.“

Jemná spomienka ho udrela priamo medzi oči. Robil to znova! Rozhodoval za Siriho. Ale ako si to uvedomil, objavilo sa to na jeho výraze, Remus sa usmial.

„Takmer som znova urobil rozhodnutie!“ zvolal Severus. „Máš pravdu, Remus, je na čase, aby sa môj syn správal ako muž. Je chopný vybrať si, čo je pre neho správne. Nemusí to byť voľba, ktorú chcem ja. Môže ma to prekliato desiť. Môže to desiť prekliato jeho. Ale musí to byť jeho voľba!“

„Teraz na to máš, kamoš.“ Prikývol Remus. „Nie je ľahké urobiť to, ale je čas.“

Severus prikývol a zhlboka sa nadýchol. „Musím sa porozprávať s mojím synom.“ Vyhlásil, ako zamieril späť do domu. Remus chvíľú ppozoroval, ako odchádza, než sa ho ponáhľal dohnať. Vidieť zápas svojho priateľa, ktorému musí čeliť, že svojho syna nechá ísť vlastným smerom ho nechalo takmer dojatého, aj keď nikdy nemal deti.

„Sirius?“ ozval sa Severus, keď prešiel na druhú stranu domu, kde tí štyria bojovali.

„Čo sa deje, Sev?“ spýtal sa a zodvihol ruku, aby zastavil šerm.

„Musím na chvíľu odtiahnuť Siriho preč.“ Povedal, keď sa k nemu Sirius pripojil. „Musím s ním prebrať to spojenie, ktoré má vytvorené s Voldemortom.“

Sirius sa uprene pozrel do Severusovych očí. „Si si tým istý, Tieň?“

„Nie, ja si nie som istý ničím. Ale Siri má na výber a ja si o tom musím s ním pohovoriť.“ Sirius prikývol, že rozumie.

„Siri!“ zavolal na neho Severus.

„Áno, pane?“ odpovedal Siri.

„Poď so mnou synak, musíme si pohovoriť.“ Povedal mu ticho Severus.

„A o čom?“ spýtal sa Siri, keď pristúpil k svojmu otcovi.

„Poďme najprv dnu, dobre?“ požiadal Severus. Siri prikývol a nasledoval ho dovnútra.

„Čo si myslíš o tom spojení, ktoré dokážeš vytvoriť s Voldemortom?“ spýtal sa Severus potom, čo sa usadil do jedného z veľkých kožených kresiel pri krbe v pracovni.

„Čo tým myslíš?“ zisťoval Siri.

„Myslíš si, že je to výhoda alebo nevýhoda?“ Severus objasnil. Siri sa nad otázkou zamyslel. Bolo to nečakaný a on na to nebol pripravený.

„Myslím, že to má svoje plusy i mínusy.“ Uznal Siri. „Viem, že plus je to, že by sme sa mohli dozvedieť, čo plánuje a mohli sme sa na to pripraviť. O tom niet pochýb.“

„A na druhej strane?“Severus bol zvedavý, čo mu odpovie.

„Na druhej strane, keď zistí, čo robím a ako to robím, mohol by to obrátiť proti nám.“ Odpovedal Siri.

„Myslíš si, že možnosť, že sa tak stane je dostatočný dôvod na to, aby si to neskúsil?“ spýtal sa ticho Severus.

„Čo to hovoríš, oci?“ spýtal sa opatrne Siri.

„Chcem vedieť, čo si myslíš, že by si mal urobiť.“ Povedal Severus nervózne. Čakal na odpoveď so zadržaným dychom. Časť z neho si bola istá, že jeho syn už vedel, aká bude odpoveď a cítil, že začínal panikáriť, keď sa ho jeho obavy snažili predbehnúť.

„Vieš, čo si naozaj myslím. Môžem to povedať podľa toho, ako tam sedíš.“ Usmial sa smutne Siri. „Vieš, že si myslím, že by to stálo za riziká. Mysli na to, že by to mohlo zachrániť životy, ocko!“ prosil. Severusova hlava sa prudko pohla po tom láskavom oslovení.

„Som proti tomu, aby si to robil.“ Priznal Severus. „Nemyslím si, že niečo také stojí za bolesť alebo to nebezpečenstvo, do ktorého by si mohol dostať.“

„Ja viem, ale...“ Siri sa odmlčal, keď Severus zodvihol ruku.

„Nechaj ma to dokončiť, Siri. Chcem povedať, že aj keď som proti tomu, viem, aký prínos by to mohlo priniesť. Trvalo by to skutočne dlhú cestu poraziť toho bastarda. Desí ma nebezpečenstvo, ktorému sa sám vystavuješ, desí ma to prekliato!“ odmlčal sa prehltol. „Chcem, aby si spravil to, čo si myslíš, že je pre teba správne. Ak si myslíš, že by si to naozaj mal urobiť, potom budem podporovať tvoje rozhodnutia. Chcem, aby si sa rozhodol sám.“ Skončil tlmeným hlasom, dusil emócie. Nikdy sa mu nesnívalo, že táto chvíľa by bola taká ťažká. Sakra! Nikdy sa mu nesnívalo, že niekedy zažije takýto okamih!

Siri sediac niekoľko dlhých sekúnd sledoval svojho otca a hru emócií na jeho tvári. „Ocko.“ Zvolal ticho. Keď sa Severus na neho pozrel, pokračoval: „Myslím, že by som sa o to mal pokúsiť. Práve to môže priniesť zmeny vo svete! Nevidím dôvod, prečo to nemôžeme skúsiť.“

Severus prikývol, že rozumie. „Dobre, synček. Budem stáť pri tebe. Kedy to chceš skúsiť?“

„Som dnes trochu unavený, tak si myslím, že by to nebolo múdre. Mohol by dnes byť schopný prevziať kontrolu, keď si nie som až tak vo svojej koži.“ Priznal sa Siri. „Myslím, že by som sa o to mal pokúsiť o niekoľko dní, keď máme voľno v rámci animágovského tréningu.“

„Myslím, že to je dobrý nápad.“ Súhlasil rýchlo Severus. „Prvá vec, ktorá ráno, po výdatnom nočnom odpočinku znie, ako pevné miesto na štart.“

„Nie, zajtra.“ Oznámil Siri. „Ešte nie som pripravený, ale možno v stredu?“

„Dobre.“ Súhlasil Severus. „Ako to chceš urobiť? Chceš byť sám? Chceš mať pri sebe len jedného z nás alebo nás všetkých?“

„Chcem teba a mamičku pri sebe.“ Povedal Siri. „Keď tu samozrejme, môže byť.“

„Prečo Juno?“ spýtal sa Severus, zmätený dôvodom požiadavky.

„Nebudeš na mňa vyšilovať alebo niečo podobné,“ zaváhal Siri. „Ale keď sa niečo zlé stane, chcem svojich rodičov pri mne.“

„Niečo zlé?“ začal Severus.

„Áno, ja neviem, čo očakávať a obávam sa, že akonáhle sa tak stane, mohol by to hneď vyriešiť.“ Ponáhľal sa s vysvetlením Siri. „A ak získa nadvládum nemôžem to prerušiť, zabil by ma.“ Sťažka preglgol a dodal: „Ak sa to stane, chcem tu mať pri sebe rodičov.“

Severusove srdce pokleslo a vrátilo sa späť do jeho krku po ticho prehovorených slovách. Kývol, nemohol hovoriť, zodvihol sa na nohy a otočil sa k ohňu. Pozeral sa do plameňov, zatiaľ čo ho Siri pokojne sledoval z kresla. Mal pocit, že by mal niečo povedať, odstrániť výraz čistého strachu z otcovej tváre.

„Ocko.“ Zašepkal Siri, zodvihol sa a postavil sa vedľa Severusa. „Myslím si, že to bude fungovať, takže ty to tiež dokážeš. Dokážeme to.“

„Viem, že áno, synček.“ Uznal Severus, obrátil sa k svojmu synovi. „Nepomôže vedomie, že je to moje dieťa, ktoré sa tak ochotne rozhodne vynaložiť také úsilie a možno o najvyššiu obeť.“

„Mám ťa rád, ocko.“ Zašepkal Siri, sotva dýchal, ako bol dojatý. Severus schmatol Siriho a takmer ho rozdrvil na hrudi a nikdy ho nechcel pustiť.

„Milujem ťa, Siri.“ Severus sa zadúšal vzlykom, ktorý sa vytrhol z jeho hrude. Dlhú dobu tam obaja stáli bez toho, aby povedal jediné slovo, ani sa neodtiahli, boli tesne privinutí rukami okolo seba. Severus ustúpil a potľapkal Siriho po chrbte.

„No, myslím, že sme sa upokojili.“ Povedal Severus, zhlboka sa nadýchol, čo trochu poslúžilo na vyrovnanie jeho rozštiepeným nervom.

„Viem, že si nahnevaný, ale sľubujem ti, že budem veľmi opatrný, keď to budem robiť. Ustúpim pri prvom náznaku problémov.“ Sľúbil Siri.

„Ďakujem ti. Cítim sa trochu lepšie s vedomím, že na to nepôjdeš ľahkovážne.“ Priznal Severus.

„Ja? Ľahkovážne?“ usmial sa Siri. „Nikdy!“

„Spratok!“ jeho otec po pleskol po zadku, keď sa snažil uniknúť bez úhony, obaja sa usmiali so zjavnou úľavou.
05.05.2012 22:03:03
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (36 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one