Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

37. Pripraviť sa, pozor, boj

Po dlhšej dobe je tu pokračovanie k tejto poviedke. Dúfam, že sa budete baviť. Dostali sme sa práve do polovice. Venujem ju Mirkovi. Ďalšia kapitola pribudne až keď tu bude 10 komentárov, pretože takto nemám predstavu o tom, pre koľkých ľudí túto poviedku prekladám.

Dobby

 

„Páni! Pripomína mi to Rokvill!“ zvolal Ron, keď sa skupinka po večeri priblížila k „scéne“.

„To bola hlavná myšlienka.“ Vysvetlil Severus. „Mysleli sme, že na útok by to bolo celkom možné.“

Vzhľadom k tomu, že traja mladíci prikývli, Remus dodal: „Máme tiež scénu, ktorá ma celkom blízko k vzhľady ako Zakázaný les.“

„Videl som to.“ Poukázal Sirius. „Záhadný, vyzerá naozaj tak, ako skutočný. Predbehol náš vlastný!“

„Sú tam aj nejaké skalné útvary v normálnom stave, sú pozdĺž útesov.“ Vysvetlil Severus. „Je tam tiež medzi nimi jaskyňa, ktorá môže slúžiť ako plus alebo mínus.“

„Pozdĺž útesov?“ spýtal sa nervózne Siri.

„Áno, ale oblasť je začarovaná tak, aby sa predišlo nehodám, takže sa o to nemusíte starať.“ Uistil ho Remus. Siri prikývol.

„Spravíme si pred zotmením dôkladnú prehliadku?“ navrhol Severus.

„Myslím, že je to dobrý nápad.“ Súhlasil Sirius. „Začneme zajtra naše tréningy. Pomôže, ak sa zoznámia so scénami dopredu.“

Kráčali po „hlavnej ulici“ a zobrali na vedomie samotnú architektúru ležiacu pred nimi. Boli ohromení.

„Páčia sa mi tie zapustené vchody.“ Priznal Draco. „Budú nám poskytovať dostatočné krytie.“

„Alebo vášmu súperovi.“ Poznamenal sucho Severus.

„Myslím, že balkóny sú dobrá výhoda.“ Dobrovoľne vyhlásil Ron. „Odtiať môžete vidieť celkom dosť priestoru.“

„To je pravda, ale tiež ste tam celkom dosť vystavení nepriateľovi.“ Poznamenal Sirius.

„Chcem sa pozrieť na vežu s hodinami.“ Pridal Siri. „Som zvedavý, ako ju môžeme využiť.“

Vyšplhali sa hore na vrchol veže a boli prekvapení, že vo vnútri vidia skutočné dielo. Boli ohromení obrovským kyvadlo, ktoré sa takmer mlčky hojdalo dopredu a dozadu a komplikovaným systémom riadenia, ktorý stabilne klikal, zaznamenával čas. Ciferník bol osadený do stien veže a vy ste mohli vidieť ručičky a prečítať vo vnútri čísla podľa tieňov z opačnej strany. Tvar hodín bol polopriehľadný, perlovo biely a ponúkol len dostatočné svetlo do veže, aby bolo dobre vidieť dovnútra a pohybovať sa. Na každej strane bol ciferník ozdobený farebným sklom, osemuholníkové tvarované okno. Siri pristúpil bližšie k oknu, aby si ho prehliadol a upozornil, že sa dalo otvoriť.

„To je pekná vlastnosť.“ Povedal a jedno otvoril. Draco pokročil a pozrel sa von.

„Aj keď to má obmedzené zorné pole.“ Poznamenal.

„To je pravda.“ Súhlasil Siri. „Ale máme vynikajúci výhľad na druhý koniec mesta. To by mohlo zastaviť druhú vlnu útočníkov.“

Sirius sa usmial na Severusa. Bol rád, že videl ako mladí muži využívali ich pozorovacie schopnosti, výpočty a stratégiu. Severus súhlasne prikývol na nevyslovené slová.

Ron sa sa pozeral z okna smerujúceho na sever. „Hej, ja odtiaľto vidím skalný útvar útesov a les!“ zvolal. Siri a Draco sa presunuli, aby sa k nemu pripojili a pozreli sa na seba.

„Páni! Naozaj to vyzerá ako zakázaný les!“ zvolal Siri. „Vyčarovali ste niektorých z lesných obyvateľov?“ spýtal sa.

„Nie. Nikdy sme o tom nepremýšľali.“ Priznal Severus.

„Mohol by to byť dobrý nápad, ak to bude možné.“ Vysvetlil Siri. „Ak tam budeme bojovať, budeme to musieť vziať do úvahy.“

„Áno, to je pravda.“ Súhlasil Remus. „Budem na to práve teraz pracovať.“

„Budem pomáhať.“ Prihlásil sa dobrovoľne Ron, keď nasledoval Remusa dole po schodoch.

„Je ešte niečo, čo považujete za problém?“ spýtal sa Severus ostávajúcich dvoch za sebou.

„Nič ma nenapadá.“ Pokrčil Draco ramenami.

„Mňa tiež nie.“ Pridal sa Siri. „Možno, keď budeme mať tréning, niečo vymyslíme.“

Strávili trochu viac času skúmaním rozmiestnenia, návrhmi, predstavami scenárov a zoznámili sa s každou oblasťou, než sa vydali na večeru do domu.

Spravili si pohodlie v priestrannej obývacej izbe. Nábytok tu bol nový, nábytok Severusovej matky vo viktoriánskom štýle bol príliš ženský. Odstránil potom každý kus, čo tu boli zavraždení jeho rodičia a brat. Úplne zmenil výzdobu, akoby odrážala jeho vlastný vkus a on bol spokojný s výsledkami svojho úsilia.

Miestnosť bola rozhodne mužská so svojimi zelenými pohovkami vo farbe lesa, potiahnutými kožou a stoličkami. Tmavé drevo bolo nahradené teplým zlatým dubom, ktorý značne odľahčil priestor. Vysoké okná, ktoré sa nachádzali po celej dĺžke prednej časti panstva umožnili pohľad na západ slnka a zlatá žiara iba posilnila miestnosti.

Stoly, príborníky a bar boli všetky v rovnakom svetlom dreve ako sa nachádzalo na stenách a vytváralo udržiavaný dojem. Horná polovica stien bola namaľovaná tmavou zelenou podobajúcou sa mramoru, ktorý bol dobre koordinovaný nábytkom. Antické mosadzné svietidlá a svietniky vydávali mäkké večerné osvetlenie. Keď potrebovali jasnejšie svetlo, využili na to štyri impozantné mosadzné antické lustre, ktorými to dosiahli.

Steny miestnosti zdobili impozantné portréty rodiny Snapeovcov. Pozdĺž jednej dlhej steny boli portréty Artemisa a Agniesky. Potréty ich troch detí; všetky boli vo veku pätnástich rokov, boli tiež na tejto dlhej stene. Pozdĺž náprotivnej steny boli portréty Artemisových a Agnieskiných rodičov. Krátke steny obsahovali portrét Severusa ako mladšieho muža, portrét Siriho ako dieťaťe a portrét Lily. Všetci z nich vrelo privítali svojich hostí, okrem malého Siriho. Portrét dieťa vo veku troch rokov bol veľmi živý. Portrét Sadistry očervenel zúrivosťou, keď pred ňou stál Draco a povedal: „Ahoj.“ Mladý Severus sa k nej pripojil a zašepkal jej do ucha. Okamžite otočila zvedavý pohľad na Siriho. Salazar k nej pristúpil do rámu a všetci traja sa na neho pozerali so slávnostným výrazom na ich tvárach.

„Pomstil si sa za mňa?“ spýtal sa Salazar. Siri zodvihol údivom obočie.

„Ehm... pomstil vás?“ opýtal sa.

„Si predurčený k zničeniu Temného Pána a jeho prisluhovačov a pomstíš našu smrť svojou rukou?“ vysvetlil Salazar, keď ukázal smerom k portrétu, kde boli Siriho prarodičia.

„Myslím, že áno.“ Povedal zmätene Siri.

„Neželáš si uľahčiť vinu svojho otca?“ uškrnul sa Salazar. „Koniec koncov, je to kvôli jeho hlúposti, že sme mŕtvi.“

Siri zalapal po dychu pri hneve, ktorý pocítil k portrétu svojho strýka. „Ja... ehm... nie...“ zamrmlal.

„Salazar, dosť!“ zakročil Severus. „Nechaj ho tak!“

„Môj drahý brat!“ pozdravil ho posmešne Salazar. „Je tak pekné vidieť ťa stále žiť a dýchať. Škoda, že nemôžem to isté povedať o sebe!“

„Dosť!“ prikázal Severus. „Nebudeš na Siriho útočiť touto cestou. A nebudem tolerovať tvoj výsmech a vaše posmešky. Budete rešpektovať tých, ktorí žijú na tomto panstve alebo vás vyženiem do podkrovia vo veži!“

„Dobre, nie sme Pánmi domu?“ vypľul jedovato Salazar. Portrét Severusa vkĺzol späť do svojho rámu a posadil sa opäť na stoličku vo viktoriánskom štýle. Oprel si bradu do dlaní, hľadel veľmi vinný a smutný.

„Salazar!“ zvolal portrét Artemisa. „Nechaj ho tak, ja tiež nebudem tolerovať túto neúctu! Severus urobil chybu a draho za to zaplatil. Nedovolím ti pridávať mu utrpenie. Odober sa do svojho rámu a prestaň s touto demagógiou. Títo muži majú naliehavejšie veci na diskutovanie.“

„Ako si praješ, otče.“ Odpovedal Salazar, vrhal nenávistné pohľady na svojho brata.

Severus ho sledoval, ako sa usadil do svojho rámu s nečitateľným výrazom na tvári.

„Sev.“ prehovorila ticho Sadistra. „Netráp sa tak! Bude v poriadku, akonáhle sa pomstí.“

„Ja viem, Sis.“ Povzdychol si Severus. „Ja len nechcem, aby Siriho takto tým všetkým rozrušil.“

„Je to krásny chlapec, Sev.“ Usmiala sa. „Priala by som si... kvoli veciam. Vieš?“

„Viem.“ Zašepkal.

„Stretne sa so svojou matkou.“ Kývla smerom k portrétu Lily. „Mal by si ísť s ním. Vieš, ako to je.“

„Vďaka, Sis.“ Severus sa usmial a presťahoval sa k stojacemu Sirimu. Položil ruku na synovo rameno. Siri prekvapene nadskočil, ale dovolil dotyk.   

„Siri, rád by som ti predstavil tvoju matku.“ Zašepkal mu do ucha Severus. Siri prikývol a pristúpil bližšie k jej portrétu. Usmiala sa na neho ticho.

„Ahoj.“ Povedal ticho.

„Ahoj, môj milovaný.“ Zašepkala a v očiach sa jej tvorili slzy. „Si tak nádherný ako som vedela, že jedného dňa budeš a mám podozrenie, že si rovnako mocný ako sa predpokladalo.“

„Dosť skoro to budeme vedieť.“ Povedal jej Severus.

„Ahoj, Sev.“ usmiala sa vrelo. „Som taká rada, že ste vy dvaja spolu.“

„Som rád, že sme spolu, Lils.“ Priznal. „Bolo to dlhé čakanie.“

„Ja viem. Pozorovala som to.“ Zamračila sa. „Keby si nebol taký tvrdohlavý, možno by som mohla pomôcť. Ale ty si bol tým čím si bol, odháňal si ma preč, aby si sa s tým vysporiadal! Kedy si sa niečo naučil, Miláčik?“

„Ja viem, ja viem!“ usmial sa na ňu Severus. „Učím sa!“

„Hej, Lils!“ pozdravil šťastne portrét Sirius.

„Sirius Black, vyzeráš fantasticky!“ vykríkla. „Vieš, keby som nebola vydatým portrétom...“ doberala si ho. Siriusov smiech sa rozliehal po miestnosti, ako ho portrét Severusa a muž samotný varovali: „Ľahni, ženská!“ smiech utíchol, keď sa všetci pohodlne usadili a diskutovali o ich dni.

„Siri sa rozhodol znovu vyskúšať spojenie s Voldemortom a uvidíme, čo z toho bude.“ Oznámil Severus.

„Si si istý, že chceš?“ opýtal sa ho Sirius s ustarosteným zamračením na jeho tvári.

„Som si istý.“ Povedal rozhodne. „Mohlo by nám to dať výhody! Nechápem, ako som si nechal ujsť túto príležitosť.

„Kedy sa o to pokúsiš?“ spýtal sa Remus.

„Myslím, že v stredu ráno, najskôr.“ Odpovedal SIri.

„Prečo v stredu?“ spýtal sa Ron.

„No, zajtra máme tréning v tej scenérii. Stane sa tam veľa. Utorok je animágovský tréning, opäť veľa diania. Myslím si, že streda ráno by bol dobrý čas.“ Vysvetlil Siri.

„Dáva to perfektný zmysel.“ Dodal Draco. „Ako to urobíš, Siri? Myslím, že inokedy to bolo potom, čo Voldemort začal pracovať.“

„No, budem robiť to, čo mám robiť, keď ma ovplyvňuje. Poriadne sa na neho naozaj sústredím a získam jeho pozornosť.“ Vysvetlil Siri. „Ak je vnímavý, malo by to fungovať. Ale o čo sa chcem pokúsiť je to, že ho budem počúvať bez jeho vedomia. To mi môže trvať niekoľko pokusov.“

„Nebude potom vedieť, že sa o to snažíš?“ spýtal sa Ron.

„Áno, bude to najprv cítiť, kým nezistím, ako znížiť ten pocit, aby to fungovalo bez jeho upozornenia na to.“ Priznal SIri.

„Bez ohľadu na to, Siri, chceme, aby si bol pripravení znížiť spojene akonáhle budeš cítiť problémy.“ Pripomenul mu Severus.

„Sľubujem vám to všetkým,“ sľúbil Siri, rozhliadol sa na nich. „Budem veľmi opatrný a nedám mu žiadnu šancu.“ Jeho spoločníci spoločne vydýchli úľavou.

„Rád by som s vami hovoril trochu o vašom animágovskom tréningu.“ Povedal ďalej Sirius. „Severus našiel tieto knihy pre vás všetkých na prečítanie. Podobne ako ma bolí priznať to, že by ste si ich mali znova prečítať. Existujú dve rôzne knihy. Jednou z nich je druh učebnice pre tých, ktorí ešte len začínajú.  Rád by som, keby ste si ju všetci prečítali túto noc. A tiež chcem, aby ste zajtra po raňajkách dokončili ich čítanie. Nie je to veľmi veľký objem, mali by ste byť schopní zvládnuť to dobre. Potom, poobede vyskúšame scénu, plne obrnení elixírom a vyzbrojení všetkými zbraňami.

„Áno, pane.“ Súhlasil Siri, pokýval hlavou v pochopení. Jeho priatelia ho nasledovali a odišli čítať knihy z tohto štúdia.

„Myslíte si, že si Siri na seba berie toho príliš veľa?“ spýtal sa Remus bez toho, aby otázku smeroval na niekoho konkrétneho.

„Na čo tým poukazuješ Moony?“ spýtal sa zvedavo Sirius.

„No, zdá sa byť ku mne trochu odmeraný.“ Odpovedal Remus. „Má aurorské školenie, animágovský tréning, potom tento pokus o prepojenie s Voldemortom a jeho terapia. Nezabúdajme, že je to tínejdžer a mal by mať nejakú zábavu!“

„Chápem, Remus.“ Súhlasil Severus. „Ale neviem, kde je ten bod, kde by sa mohol niečo vzdať. Je odhodlaný urobiť všetko a robiť to dobre.“

„Nemáš to od všetkých tých cudzincov.“ Odfrkol si Sirius.

„Viem, čo myslíš!“ vykríkol Remus. „Lily ma naučil vykorčuľovat z toho s jej nasadením a odhodlaním!“ dodal s vyplazeným jazykom.

Sirius sa rozosmial pri pohľade do urazenej tváre Severusa. „Tieň, si dosť oddaný a odhodlaný, ak chceš tiež.“ Dodal, potľapkal svojho priateľa po chrbte.

„Myslím, že áno.“ Odpovedal Severus. „Boli veľmi pozorní vzhľadom na všetky jeho výhody a nevýhody.“

„Uvidíme sa zajtra určite!“ vyhlásil Sirius. Ďalší dvaja súhlasne prikývli.

„Dobre, volám na spánok.“ Oznámil Severus. „Som nervózny a zajtra nás čaká veľký deň.“

„Myslím, že s tebou súhlasím.“ Povedal Remus s obrovským zívaním. „Tiež volám na spánok.“ Sirius len prikývol, takže to nekomentoval.

Siri sa prebudil skoro ráno v pondelok, keď zistil, že Hercules sa konečne vrátil s odpoveďou na jeho otázku. Narýchlo odložil knihu a nakŕmil vtáka hrsťou čučoriedok, jeho obľúbenou pochúťkou.

„Tu máš chlapče, tak ako som sľúbil.“ Siri pohladil niekoľkokrát jeho perie a potom otvoril list od pána Clementsa.

 

„Vážený pán Snape,

 

Predpokladal som, že by ste radšej našli koňa, ktorý sa takmer podobá na Abea, ako to je len možné a ja sa obávam, že sú tu pre mňa len dve možnosti, Démon alebo Diabol.

Démon teraz išiel k slečne Sarah Perkinsovej a on splodil Satana a Lucifera. Je mi ľúto oznámiť, že ani jeden z nich nesplodil solídneho čierneho žrebca s čiernym sfarbením po ňom. Takže nemôže ponúknuť pomoc.

Ďalej som sa obrátil na Richarda Morrisona. Kúpil Diabla a on splodil Paradox a Requiem. Z týchto dvoch som rád správe, že Requiem je čisto čierny. Pán Morrison ma informoval, že Reqiuiem bol kúpený Masonom Gylesom, takže som sa obrátil na neho.

On mi potom povedal, že Requiem splodil ďalšieho čisto čierneho tátoša s menom Aquilus a on následne splodil ďalšieho čierneho tátoša, ktorého ironicky pomenoval Abeo. Uistil ma, že Abeo je na predaj a bol veľmi potešený tým, že tento rod uzavrie kruh. Čaká na váš príspevok a túži dokončiť plány na kúpu tohto nádherného zvieraťa.

Bolo mi potešením pomôcť Vám vo Vašom úsilí, mladý muž. Spomínam si na Severusa a jeho lásku k Abeovi. Jeho srdce bolo zlomené, keď Artemis predal Abea mne. Cítil som sa v tej dobe kvôli tomu zle. Váš starý otec bol postrach. Prišiel už o jedno dieta kvôli strašnej nehode splašeného koňa. Severus sa mohol venovať Abeovi celkom dobre, ale Artemis vedel, že kôň bol rovnako silný vodca ako jeho syn. Keď si Severus pochabo obľúbil jazdy na koni pozdĺž útesov, väčšinu času po tme, Artemis urobil to, čo má a predal všetky kone, ktoré vlastnil.

Severus bol zničený. Abeo bol jeho život. Bol tak pyšný na tohto koňa! Nemyslím si, že sa niekedy z toho dostal a to spôsobilo stálé napätie medzi ním a vaším dedkom. Myslím, že to čo robíte pre svojho otca je veľmi vhodné. Iste sa ho to dotkne.

Bolo mi veľkým potešením podieľať sa na tom.Ďakujem Vám za Vašu prosbu o pomoc. Bolo to niečo, čo som urobil rád pre Vás aj pre Severusa.

 

S pozdravom

 

John Clements“

 

 

Na samostatnom liste pergamenu bola napísaná adresa Masona Gylesa. Siri rýchlo vytiahol nový list pergamenu a napísal list pánovi Gylesovi so žiadosťou o urýchlené stretnutie. Poslal list prostredníctvom jednej sovy na panstve. Cítil, že Herc si zaslúžil pauzu. Usmial sa na sovu snežnú, keď sedela na jeho stoličke a zažmurkala svojimi jantárovými očami na Siriho. „Ďakujem ti, Herc.“ Povedal mu Siri a pohladil ho po jeho mäkkom perí. „Dobre si dlho zdriemni chlapče. Zaslúžiš si to.“ Sova ticho zahúkala a pohodlnejšie sa usadila, než zavrela oči k odpočinku.

Po raňajkách sa traja mladíci pohodlne usadili v obývacej izbe a pustili sa do čítania svojej knihy. Tesne pred obedom, Siri opustil nízky stolík pred gaučom.

„Hotovo.“ Oznámil s povzdychom. Draco prikývol, keď zavrel knihu a položil ju ticho na stôl vedľa kresla. Ron zodvihol ruku kvôli tichu, keď čítal posledných pár stránok predtým, než umiestnil svoju knihu na stôl kde bola Siriho.

„Bolo to zrejmé a jasné, nemyslíte?“ komentoval Draco.

„Vždy som si myslel, že ty si vyberáš svoju vlastnú podobu.“ Pridal sa Ron.

„Takže, kto vykoná kúzlo, ktoré odhalí naše podoby?“ spýtal sa Draco.

„Podľa môjho odhadu Sirius.“ Navrhol Siri. „On je ten, kto na to bude dohliadať.“

„Tvoj odhad by bol zlý.“ Povedal Severus od dverí. „Vyžaduje si to viac ako jedného čarodejníka na vykonanie nevyhnutných kúziel na odhalenie podoby. Bude to vyžadovať nás všetkých troch,  aby sme spoločne odhalili vaše animígovské podoby.“

„Ako to urobíme?“ spýtal sa Draco.

„To je miesto, kde treba začať, takže to bude treba urobiť ako prvú vec ráno.“ Informoval ich Severus.

„Ale je čas obeda a hneď teraz chceme, aby ste išli hore. Celý boj je pripravený! Budeme popoludní pracovať na rozostavení a testovať bojovnosť!“

Siri si zastrčil dlhú tuniku za pás semišových zelených nohavíc. Dával prednosť košeli v tvare tuniky vo viacerých verziách, ktoré na sebe nosili starší čarodejníci. Myslel si, že voľnejšie oblečenie je takto pohodlnejšie.  

Ďalej vkĺzol do svojej vesty z dračej kože a pripútal si jej chrániče na mieste pod bradou. Boli zacharbené na čierno a hodili sa perfektne k topánkam a rukaviciam. Zaviazal si topánky a pustil do pošvy vyskakovací nôž, ktorá sa nachádzala práve na tieto zbrane v jeho pravej topánke. Opásal sa koženým opaskom, ktorý držal puzdro na jeho dýku a poštu na meč, okolo jeho pása. Doplnil zbrane a upravil si pás pohodlnejšie na svoje boky. Pozrel sa na seba kriticky do zrkadla, keď zodvihol svoje rukavice a jeho bojový zelený plášť vo farbe lesa. Uistil sa, že jeho prútik bol v puzdre a cítil, ako sa v jeho vrecku nachádzali fľaštičky od elixíru.

Bol trochu na hrane. Bolo to prvýkrát, čo mu bolo nariadené nosiť plne nepriestrelnú vestu a všetky jeho zbrane. Opakovali sa mu stále slová jeho otca. „Dobre, uvidíme, ako sme dobrí.“ Pomyslel si, keď išiel po schodoch dole.

Draco sa pozrel do zrkadla. Nebol si istý červeným brondzovo šedým odevom, ale miloval blankytne modré dračie ochranné brnenie a topánky. Vedel, že farba vybraná pre jeho oblečenie mala koordinovať s brnením. Myšlienkou bolo, aby vyzeral pred svojím nepriateľom impozantne. Tieto dve farby dobre spolupracovali. Šedá spôsobila, že jeho oči vyzerali tmavšie, ako takmer v striebornej farbe, ktorú mali zvyčajne. To spôsobilo, že vyzerali hrozivo a on si pomyslel, že je celkom rád za tento nápad. Aj on stiahol svoj opasok pohodlnejšie nižšie na bok. S posledným pohľadom, schmatol svoj plášť a rukavice a zamieril dole do obývačky, kde sa mali stretnúť.

Ron stál pred zrkadlo vo svojej izbe s veľkým úsmevom na tvári. Jeho kompletná výzbroj bola darčekom od jeho rodiny a priateľov k narodeninám. Oni všetci dali hlavy dohromady a rozhodli tak, aby mu to vyhovovalo. Siri, Hermiona a Draco zhromaždili zdroje, aby mu zabezpečili najlepší pár rukavíc, ktoré existujä. Profesor Snape, Sirius a Remus išli a kúpili mu spoločne špičkový pár ochranných dračích topánok. Jeho vesta, chrániče brady, košeľa, nohavice, plásť, boli darčekmi od jeho rodiny.

Miloval tie farby, uľavilo sa mu, že nikde na ňom nebolo vidieť gaštanovú farbu. Tunika, ktorá bola ako Siriho a Dracova mala tenký podlhovastý tvar, rovnako ako semišové nohavice a bojový plášť, bola zafarbená v najhlbšej námorníckej modrej. Jeho dračie brnenie bolo krásne opálené tmavomodrou farbou, ktorá sa mu dokonale hodila. Pohladil si rukou vestu a prikývol. Vyzerám dobre! Pomyslel si s ďalším obrovským úsmevom. Zahákol prst do goliera na jeho plášti a prehodil si ho cez rameno, keď zamieril do obývačky.

Keď vstúpil do miestnosti, Siri krátko hodil pohľad na troch starších čarodejníkov. Videl okamžite výhody viac románskych bojových odevov. Boli pôsobivé. Jeho otec nosil celý čierny, ale kvôli bielej tunike, ktorú si vybral. Mal voľný golier a voľné rukávy. Rukávy končili zapnutými manžetami skôrm ako tie obvykle nariasené. To dovolilo rukaviciam, aby riadne chránili ruku od končekov prstov až k lakťom, bez toho, aby bol zbytočne narušený volán.

Siriho oči prešli zo Severusa na Siriusa. Aj on mal na sebe čierny ochranný pancier. Jeho semišové nohavice boli tiež čierne. Jeho tunika je veľmi podobná ako Severusovi, až na farby. Bola to najbohatšia kráľovsky modrá a zvýraznilo to jeho oči. Pomyslel si, že jeho krstný otec vyzeral takmer aristokraticky s bohatýmmi farbami, ktoré mu dokonale vyhovovali.

Remus bol oblečený v rovnako románskom štýle. Jeho dračia vesta, topánky, rukavice a chrániče brady boli prenikavo hnedej farby, ktorá zvýraznila jeho hnedé oči a vlasy. Jeho semišové nohavi boli zafarbené tak, aby zodpovedali jeho vonkajšiemu brneniu. Jeho tunika bol tá najoslnivejšie červená, akú kedy Siri videl! Bola to živá farba a namiesto toho, aby to z Remusa urobilo terč, z nejakého dôvodu, vyzeral viac hrôzostrašne. Hovorilo to o nebojácnosti a pre Siriho to bolo skvelé vyhlásenie, ktoré by schválil z celého srca.

„Hej!“ zvolal Ron, keď Draco vstúpil do miestnosti. „Chlapci, vyzeráte sakramentsky pôsobivo!“

„Vieme, nie?“ Sirius súhlasil rovnako ako Remus, usmial sa a Severus zavrtel pobavene hlavou.

„Vy traja tiež vyzeráte sami trochu pôsobivo.“ Poznamenal Remus. „Myslím, že som rád, že vyzeráte tak chránene.“

„Dávam prednosť detailnému rezu rukávov.“ Priznal Draco. „Vždy sa zdalo, ako by sa viac voľný štýl mohol stať problémom.“

„Je to možné, pokiaľ by si sa v niečom zachytil alebo niečo by ťa zachytilo.“ Priznal Severus. „Ale mám rád čo najväčšiu možnú slobodu. Tieto sa potom zdajú, ako by to mohlo byť obmedzujúce.“

„Nie, tieto sú vyrobené z úpletu, takže sú pomerne flexibilné.“ Povedal im Draco.

„Dobre.“ Prehovoril Sirius, zatlieskal rukami, čo naznačuje, že je čas pustiť sa do práce. „Prvá vec, ktorú urobíme je, že si dáme dávku.“ Každý z nich vytiahol fľaštičku svojho elixíru z malého vrecka vo vnútri svojho plášťa. Tie vrecká boli navrhnuté špeciálne na prepravu sklenených fľaštičiek do boja. Boli začarované ochranným kúzlom proti rozbitiu.

„Ďalej skontrolujeme svoje zbrane.“ Informoval ich Sirius. „Uistite sa, že pás so zbraňami je bezpečný a že váš meč a dýka sedí pevne až k rukoväti. Ak nechcete, aby neskĺzla alebo riskovať, že ju úplne stratíte. Skontrolujte, či sú vaše nože tiež v bezpečí vo vašich topánkach.“

„V neposlednom rade.“ Dodal Remus. „Uistite sa, že máte prútiky!“

Keď si boli istí, že sú pripravení, vydali sa k scéne a rozdelili sa do skupín. Trom tínejdžeom ešte bolo povedané, aby mali stanovištia neďaleko hodinovej veže a rozutekali sa. Traja starší muži sa presunuli na druhý koniec mesta, aby navrhli akčný plán.

Siri vyliezol na vežu a pozeral sa z jedného okna v tvare osemuholníka.

„Vidíš ich?“ zvolal tlmeným hlasom Ron.

„Mohol by som, pokým nezmiznú do Zakázaného lesa.“ Zvolal Siri. „Môžu sa premiestniť?“

„Zabudol som sa opýtať!“ vykríkol Ron.

„Vydrž!“ požiadal ho SIri. „Jeden z nich sa zakráda pozdĺž budovy! Vracia sa do uličky, Draco. Mal by si ho vidieť!“

Draco vkĺzol do zapusteného vchodu do obchodu. Sklonil sa a pozrel sa cez sklenený výklad, cez ktorý bolo potrebné venovať pozornosť pohybu. Vytiahol prútik a zameral sa na dvere. Kútikom oka videl, ako Ron vkĺzol do uličky oproti nemu a postavil sa za smetiak. Draco videl, že mal tiež svoj prútik pripravený.

Siri sa pozeral, ako jeho otec vkĺzol do uličky a prikrčil sa za niekoľkými debňami, ktoré tam boli naskladané. Severus sa pozrel za roh budovy. Videl ako Ron a Draco vykĺzli z hodinovej veže, ale stratil prehľadom o tom, kam odišiel Ron. Vedel, že Draco sa krčil vo dverách obchodu. Siri bol v okne veže s hodinami, ale už ho nevidel. Napadlo ho, či sa Remus dostal do stajní. Sirius môže byť videný len z oblasti okolo rohu zámku. Severus uháňal za budovy a plížil sa za roh do obchodu, jedným okom sledoval, či nájde Draca a druhým hľadal Siriho. „Kam išiel?“ zavrčal pre seba Severus.

„Stupefy.“ Počul, ticho prehovoriť za ním a cítil, ako kliatba narazila do jeho chrbta. Otočil sa a čelil vyškerenému Sirimu. „Si mimo, oci.“ Uškrnul sa Siri.

„Dobrá práca, synak.“ Uškrnul sa Severus. „Idem teraz preč do „Azkabanu“!“ zasmial sa a išiel do väzenia, ktoré bolo vlastne pohodlné kreslo na pozemku. Umiestnili ho tak, že ak by dorazila Mundyho skupina mohli by sa všetci „väzni“ zapojiť ľahko do boja.

Siri vkĺzol zadným vchodom do obchodu a pokúsil sa plížiť k Dracovi, ale počul ho a pokynul mu, aby ostal skrčený.  Videl Siriusa pomaly sa k nim prepracovávať.

„Videl si Remusa alebo tvojho otca?“ zašepkal Draco.

„Otec je už preč.“ Uškrnul sa Siri. „Dostal som ho pred pár minútami. Sirius sa pohybuje jeho smerom, ale Remusa som nevidel.“

„Sirius je hneď v uličke.“ Oznámil Drako, ako sa znovu krčil vedľa Siriho.

„Myslíš si, že vie, že som tu?“ rozžiaril sa naraz Siri.

„Nie. Plazil sa spredu, ty si prišiel zo zadnej časti. Ron je v uličke cez cestu.“ Povedal Draco.

„Budem sa snažiť prekĺznuť za ním.“ Oznámil Siri. „Dohliadni na Remusa!“

Draco prikývol a pozrel sa cez roh okna. Cítil mravenčenie mágie, ako mu preletelo okolo nosa a on sa rýchlo skrčil.

Ron vystúpul a otvoril ústa, aby povedal kúzlo, keď za sebou začul „Expelliarmus.“ Otočil sa, keď Remus schmatol jeho prútik a usmial sa. „Dostal som vás, pán Weasley.“ Ron sa na neho usmial a vkĺzol uličkou, aby sa pripojik k Severusovi.

Ako Siri vstúpil do uličky za Siriusom, počul šesť rozdielnych prásknutí a vedel, že majú spoločnosť. „Naši hostia prišli.“ Zamrmlal Sirius a vystrelil červené iskry k nebu, aby vyslal signál Ronovi a Severusovi pred tým než sa otočil a vystrkal Siriho z uličky. Prikrčili sa za Draca a mohli vidieť Rona a Severusa nachádzajúcich sa v uličke s Remusom.

„Dobre, chlapci.“ Povedal im Sirius. „Toto je cvičenie. Pracujeme vo dvojiciach. Draco, potrebujeme ťa dostať k Remusovi. Budem sa snažiť dostať sa k nemu z druhej strany veže s hodinami. Môžeš ísť von z opačnej strany a stretnúť sa s ním. Pozeraj sa za seba a nezabudni na medzeru medzi obchodom a vežou!“

„Áno, pane.“ Draco prikývol, keď vkĺzol do obchodu.

„Siri, potrebujem sa dostať späť do uličky, aby som mohol lepšie komunikovať s Remusom. Chcem, aby si tu zostal a poskytol mi krytie.“ Zašepkal svojmu krstnému synovi.

„Rozumiem.“ Zašepká Siri. „Veľa šťastia.“

„Vďaka.“ Zamrmlal Sirius a vkĺzol do dverí Dracovým smerom. Siri sledoval každú známku pohybu. Nenávidel kde sa nachádzal. Nevidel tú prekliatu vec, ale jeho traja spoločníci križovali cestu. Pozeral sa, ako sa Remus zodvihol a strčil do zadnej uličky.

„Dobre. Dostal správu.“ Pomyslel si Siri. Nakukol za roh práve včas, aby zahliadol jedného z Mundyho skupiny, ako vystúpil na balkón oproti nemu. V túto chvíľu bol krytý pred zahliadnutím a využil to ako výhodu. Vystúpil a zvolal „Expelliarmus!“ zatiaľ čo len ukázal prstom smerom k svojmu oponentovi. Prútik letel vzduchom k Sirimu. Kútikom oka zachytil pohyb, sklonil sa odvalil sa do uličky na ulici. S výkrikom úľavy sa vyškariabal za roh a schoval sa za debny.

„Dobrá práca, šteňa.“ Usmial sa Sirius, keď sa vedľa neho Siri krčil. „Kry ma. Musím sa dostať k Remusovi.“

„Rozumiem.“ Odpovedal Siri, keď ho nasledoval do zadnej uličky.

Sirius sa ponáhľal pozdĺž zadnej časti budovy, kým nedosiahol obchod so zmiešaným tovarom.

„Sme tu na otvorenom území.“ Vysvetlil. „Pozeraj sa cez túto medzeru a kry ma, keď budem prechádzať k hodinovej veži. Potom budem kryť ja teba. Nejaké otázky?“ spýtal sa.

„Nie, pane.“ Uistil ho Siri. „Kryjem vám chrbát.“

„Spolieham sa na to. Uvidíme sa o pár minút.“ Usmial sa zlomyseľne, keď nahliadol za roh a tryskom sa hnal za hodinovou vežou. Výbuch červeného svetla preletel voľnou plochou, ale minul ho. Počul kričať Siriho „Ani hnúť!“, ale minul. Sklonil sa za múrom budovy a nakukol za roh. Nevidel cez malé medzery nikoho, ale vedel, že tam niekto je. Po krátkej pauze pokynul Sirimu.

Ron a Severus sa krčili za smetiakom v ich ulici. Severus zazrel, ako Sirius prešiel k hodinovej veži a sledoval, ako pokynul Sirimu, aby ho nasledoval.

„Ron, zamierime k hodinovej veži. Verím, že sa musíme preskupiť a strategizovať. Budeme zálohovať uličky. Zamierim k veži. Kry ma. V poriadku?“ požiadal Severus.

„Áno, pane.“ Súhlasil Ron, nervózne preglgol.

„Vedieš si dobre Ron.“ Pochválil ho Severus. „Relax.“

„Ďakujem vám, pán profesor.“ Odpovedal Ron.

„Teraz, keď sa dostanem k veži s hodinami, budem ťa kryť a môžeš prejsť tiež.“ Dodal Severus. Ron prikývol a vyšli z ochrany uličky práve, keď kliatba narazila do steny, od ktorej sa vzdialili.

„Do riti! To bolo o chlp!“ vykríkol Ron a snažil sa zistiť, či by mohol vyčarovať protikliatbu. On a Severus stáli chrbtom k stene a blížili sa k veži s hodinami.

„Majte oči otvorené“ varoval ho Severus, keď sa dostali na koniec radu budov. „Idem ku križovatke. Keď sa tam dostanem, budem vás kryť.“

„Áno, pane.“ Prikývol Ron a stisol pevnejšie prútik. Pozrel sa za seba práve vo chvíli, keď zahliadol plášť miznúci do uličky, ktorú práve opustil. „Ponáhľajte sa, pane. Obkľučujú nás.“ Naliehal Ron.

„Kry ma!“ zašepkal Severus, keď bežal naplno k veži. Kliatby sa zablysli z dvoch rôznych smerov, ale minuli jeho smer. Severus sa prikrčil za rohom a sám sa pritisol k stene. „Sakra! To bolo o fúz.“ Pomyslel si, keď jeho pohľad prešiel za roh a videl scénu medzi budovami. Nebol tam nikto v dohľade a pokynul Ronovi. Rovnako ako mladší muž vstúpil do otvoreného priestranstva, na streche oproti veže s hodinami sa objavil človek. Predtým než Severus mohol vypáliť  odzbrojujúce kúzlo, zasiahol Rona s ohromujúcou kliatbou. Ron cítil, že ho zasiahli do chrbta a odhodilo ho. Otočil sa a čarodejník pozdravil svojho súpera a vyrazil na neutrálnu pôdu ku kreslu. Oba tímy boli piati na piatich.

Severus sa rýchlo prikrčil za hodinovou vežou a pridal sa k Remusovi a Dracovi.

„Už sme utrpeli našu prvú stratu.“ Hlásil. „Pán Weasley bol odstránený.“

„To je moc zlé.“ Zamrmlal Remus. „Sirius sa snaží, aby sem Siri prešiel, ale už narazil na problém.“ Povedal Severus.

„Pôjdem sa pozrieť, čo môžem urobiť.“ Povedal Severus. „Prečo sa vy dvaja nepokúsite dostať toho debila z tej strechy tam?“

„Iste.“ Povedal Remus, keď nahliadol za roh.

„A pozor!“ varoval Severus. „Ron si všimol, že jeden tiež išiel do uličky!“

„Rozumiem!“ prikývol Remus.

„Veľa šťastia, pane.“ Prehodil cez rameno Draco, keď nasledoval Remusa.

„Vy tiež, pán Malfoy.“ Vrátil mu Severus.

Draco a Remus sa ponorili do tieňa na východnej strane veže. Remus pokynul Dracovi, aby zostal na mieste a on sa presúval k prednému rohu budovy. Opatrne vykukol spoza rohu a nič nevidel. Plížil sa späť k Dracovi.

„Dobre, poďme sa vydať hore pozrieť sa okolo.“ Navrhol. Ponáhľali sa na vrchol veže a každý si vybral stanovište pri predných oknách. Remus zbadal strešnú hrozbu a okamžite poslal svoju útočnú kliatbu. Minul, ale Draco nie a čarodejník pozdravil a vydal sa ku kreslu. Boli o jedného silnejší.

„Veľmi dobre, Draco.“ Pochválil ho Remus, keď kliatba odstrelila okenný rám oproti. Obaja čarodejníci dopadli na podlahu.

„To bolo o chlp!“ zvolal Draco. „Videl si, odkiaľ pochádza?“

„Áno, z uličky, kde je Sev.“ povedal mu Remus, ako sa prekotúľal k východnému oknu. Opatrne vykukol cez parapet vo svojej skrčenej polohe. Nemal vynikajúci výhľad na ulicu. Mohol len rozoznať rok kontajnera vykukujúceho von. „Vidíš do uličky, Draco?“ spýtal sa.

Draco vyliezol k druhému oknu a pomaly vstal a vykukol von. Zahliadol osobu krčiacu sa v smetiaku.

„Áno, tam dole je aspoň jeden.“ Hlásil.

„Môžeš vypáliť ranu?“ spýtal sa Remus.

„Presne tak.“ Usmial sa Dracp. „Nehýb sa!“ zareval a kliatba zasiahla ich nepriateľa priamo do ramena. Vystúpil z uličky, pozdravil a vstúpil ešte raz do uličky, aby zamieril ku kreslu.

Jason Mundy bol frustrovaný. Mali o jedného menej. Blackmore a Smythe sedeli v neutrálnej zóne spoločne s ryšavým mužom.

„To musí byť Arthurov chlapec.“ Uvažoval, leď posudzoval situáciu pred ním. V duchu počítal, kde sa každý nachádzal. Ivanovič pokrýval Severusovho syna. Bol si takmer presne istý, kde je. Longbottom a Smythe každý pevne obsadili dvere do dvoch budov, každú na jednej strane ulice. Predpokladal, že dva z nich boli vo veži podľa toho, ako bolo hodené prekliatie. Sirius bol za rohom veže s hodinami, čakal na svoju príležitosť. Severus bol neznámo kde. Mundy musí ešte zistiť, kde je on.

„Kde je?“ zavrčal ticho. Nakukol za roh a uvidel Siriusa. Nasmeroval odzbrojujúce kúzlo, ale narazilo do budovy nad Siriusovou hlavou. Sirius sa rýchlo pozrel za seba, keď sa zohol. „Ach! To je miesto, kde je!“ usmial sa spokojne Mundy. Plížil sa k zadnej uličke a k zadnému vchodu do budovy, kde sa nachádzal Longbottom.

„Neville!“ zašepkal.

„Áno, pane?“ odpovedal, nespúšťal oči z veže.“

„Tvoj bývalý profesor elixírov je za rohom veže s hodinami so Siriusom Blackom.“ Povedal mu.

„Áno, pane.“ Odpovedal Neville. „Sledoval som ho, keď tam išiel.“

„Chcem, aby si ho dostal.“ Povedal mu Mundy. „Budem strážiť tých dvoch vo veži. Chcem, aby si prekĺzol okolo nich. Dostaň Severusa a vráť sa sem predtým, než sa Sirius môže pomstiť!“

„Žiadny problém.“ Prikývol s istotou Neville.

Mundy ukázal na Smytheiho, ktorý sa nachádzal vo vchode do obchodu. Ukázal svoje zámery a pokynul Smythymu, aby pokryl tiež vežu. Smythe prikývol a posunul sa na pozíciu, aby bolo vežu lepšie vidieť. Mundy a Neville sa vydali až na koniec ulice. Keď bol Neville pripravený, Mundy začal strieľať kliatby do okien veže a Smuthe robil to isté z jeho pozície. Neville prešiel rýchlo a ľahko. Plýžil sa k Severusovi a Siriusovi a zašepkal: „Ani hnúť!“ Severus cítil, ako ho kliatba zasiahla do chrbta. Obrátil sa k svojmu útočníkovi a usmial sa. Pozdravil ho a povedal: „Veľmi dobre, pán Longbottom!“ Zložil rukavice a vyšiel von z domu a vydal sa do „väzenia“. Akonáhle prechádzal okolo veže, cítil ako za ním leté kliatba. Sirius odstránil Nevilla, zatiaľ čo sa snažil schovať späť za roh. Vstúpil na miesto vedľa Severusa a pokrčil plecami: „On ma dostal!“ zamierili k neutrálnej pôde v družnom mlčaní.

„Sakra!“ zavrčal Mundy. Boli teraz v ťažkej nevýhode. Mal len Ivanoviča vľavo, prilepeného na streche obchodu v ulici naproti. To eliminovalo ich šance na preskupenie. Vedel, že šance prekĺznuť cez ulicu sú minumálne s tými dvomi vo veži a Sirius mal tiež jasnú šancu na paľbu v ulici.

Sirius sa vkradol do veže s hodinami po tom, čo naznačil, že by mal ísť tesne okolo Siriho.

„Remus!“ zavolal ticho.

„Ahoj Paddy.“ Odpovedal Remus.

„Vidíš odtiaľto Siriho?“ spýtal sa Sirius.

„Áno, mám na neho dobrý výhľad. Myslím, že tvoj priateľ je na strechce, ale neukazuje sa.“ Odpovedal Remus.

„To je v poriadku.“ Odpovedal mu Sirius. „Chcem, aby si ho kryl!“ požiadal Sirius. „Zavolám ho.“

„Pripravení.“ Odpovedal Remus. „Vľavo sú len dvaja z nich.“

„Ja viem, ale nemyslím si, že budú odpovedať.“

„Do smrti, čo?“ zasmial sa ticho Remus.

„Poznáš, Mundyho!“ usmial sa Sirius. „Som mimo. Veľa šťastia!“

Plížil sa späť k rohu budovy a zamával Sirimu, aby sa stretli. Siri prikývol, obzrel sa, nahliadol za roh a vyšiel von.

Ivanovič už zliezol zo strechy, padol do uličky a potom bežal dopredu. Držal sa v tieňoch, bojovník sa vrhol popred predný vchod do obchodu. Ako mu prekliatie letelo nad hlavou, bojovník vyskočil a čelil Sirimu.

Siri sa zastavil a stál pred svojim súperom. Nebolo tu veľa čo povedať o ňom, pretože jeho hlava bola tiež ukrytá v brnení. Siri ho rýchlo posúdil. Nebol vysoký ako Siri alebo rovnako široký, modré oči a blonďavé vlasy. To bolo všetko, na čo mal čas, než bol fyzicky napadnutý.

Siri mal v ruke nôž. V okamihu bol ozbrojený. Sekol cez súperovu hruď.

S úskokom a prevalením sa obratne vyhol rezu. Jeho protiútok bol rýchly a brutálny.

Siri uskočil a usmial sa, pomyslel si: „Ach, áno! Ten chlap je dobrý!“cítil sa dobre, keď si uvedomil, že v pohode zvládal útok.

Krúžili navzájom okolo seba, zbrane v pohotovosti. Siri zavrel oči a zasunul meč späť do svojho púzdra, uvoľnil pravú ruku. Čakal na pohyb svojho súpera.

Bol prekvapený náhlym útokom, po ktorom sa našiel ležať na chrbte. Jeho nepriateľ ho rýchlo priľahol. Siri rychlo zodvihol kolená a zrazil svojho nepriateľa na chrbát, posadil sa. Kým sa mohol odvaliť, Siri ho zrazil späť, obkročmo sa posadil na jeho boky a odbrojil ho zastaviac stret. Jeho oči sa naštvane blýskali, keď sa Siri víťazne usmial. „Ste vonku!“ oznámil.

„Nechaj ma!“ zakričal jeho súper s jeho mocným odstrčením.

Siri bol ohromený, keď si to uvedomil. „Bolo to dievča! Bojoval s dievčaťom!“ pomyslel si. „Sakra! Bola dobrá!“

23.06.2012 19:44:05
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one