Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

4. Čaromedička a jej pacient

Tento raz venované Deborah_Evelin_Snape a Tanande, mojim betareaderom.

 

Dr. Juno Aesculapiusová, tridsaťdvaročná, slobodná. Byť čarodemdičkou bolo všetko, čo kedy chcela robiť. Žila a dýchala tým každý deň svojho života.

Keď zúrivý, čiernovlasý, čiernooký muž vtrhol do nemocnice, bola vystrašená jeho krvou nasiaknutým plášťom. Rýchlo si uvedomila, že nie je zranený, len na smrť vystrašený. Hovorili o chlapcovi ako o študentovi školy. Bolo zrejmé, že pre toho muža znamenal viac. V správe nebolo žiadne meno, len nejaké detaily o hlavných zraneniach a základných údajoch o pacientovi...

Sedemnásťročný muž; päť stôp a štyri palce vysoký; približne 100 libier ťažký. Nehovorilo to veľa, skôr to hovorilo, že potreboval viac jesť.

Samozrejme, hneď ako bol pod jej jasným chirurgickým osvetlením, presne vedela kto to bol. Harry Potter. „Ach, Kriste!“ bola otrasená. Jeho život bol doslova v jej rukách, keď otvorila jeho hrudník a začala takmer šesťhodinovú operáciu.

Bola zdesená tým, čo sa dialo vo vnútri chlapca. Jeho orgány boli vážne pomliaždené. Dúfala, že môže nájsť tú silu a vôľu, a vydrží zotavovanie, ktoré bolo pred ním. Bolo to oveľa horšie, než zneužívanie. Bola extrémne rozrušená, jej slzy sa zmiešali s chlapcovou krvou. V tú noc nespala. Zostala po jeho boku, sama ho sledovala, nezverila nikomu starostlivosť o neho. Rýchlo sa stal jej jedinou prioritou.

Previedla ho cez niekoľko kritických situácií počas prvých dvadsiatich štyroch hodín od jeho prvej operácie. Bolo potrebných viacero rekonštrukcií, ale chcelo to pomalý postup. Neodvážila sa ešte pokúsiť o ďalšie operácie. Harry potreboval čas na uzdravenie, takže ho držala v kóme dlhšie ako pôvodne zamýšľala. Pomaly sa lepšil, ale tá cesta pred ním bola stále dlhá.

Skoro každú noc videla Severusa Snapea. Keď bolo neskoro a škola bola tmavá a tichá, prekĺzol do miestnosti a ticho nehybne sedel pri chlapcovi. Niekedy k nemu potichu hovoril. Nebola nikdy dosť blízko na to, aby počula čo bolo povedané. V prvé dni sa zriedkakedy dotkol chlapca. Ak to urobil, bolo to preto, aby odhrnul zatúlaný prameň vlasov alebo sa dotkol jeho tváre alebo ruky, nič viac než to.

Tri týždne po prvom dni, Dr. A (chcela, aby ju tak volali) prebrala Harryho k vedomiu. Znamenalo to, že si viacej uvedomoval svoju bolesť a všetky prístroje to naznačovali. Veľmi pozorne ho sledovala. Nechcela, aby trpel viac, než bol schopný, ale veľmi skoro si uvedomila, že tento chlapec bol veľmi silný. Bola ohromená.

Jednu neskorú noc sa zjavil Severus ako obyčajne. Celkom náhodou ho začula, o čom s ním hovorí. Bola ohromená tým, čo počula! Nemohla uveriť svojim ušiam. Ten zvyčajne odmeraný muž povedal, že Harry bol jeho syn! Ako to bolo možné? Potichu zavrela dvere a zanechala ich nerušených. Skončila so svojimi správami, keď Severus Snape zaklopal a vstúpil do jej kancelárie.

„Dr. Aesculapiusová?“ spýtal sa.

„Áno, profesor Snape?“ odpovedala a pousmiala sa nad jeho odmietnutím volať ju jej dôvernejším menom.

„Máte chvíľku?“ uvažoval. „Rád by som sa trochu porozprával o Harrym.“

„Samozrejme, profesor,“ uistila ho, naznačila mu, že by si mal sadnúť. „Čo by ste chceli vedieť?“

„Máte pocit, že urobil nejaký pokrok?“ spýtal sa trochu váhavo.

„Áno, robil malý pokrok,“ povedala mu, „a nejaké kroky dopredu sú dobrým znamením. Je to veľmi silný mladík. Videla som to.“

„Prosím, volajte ma Severus,“ povedal jej. „Budeme v úzkom kontakte na dlhý čas. Myslím, že oslovenia prvým menom budú nutné.“

Usmievala sa. „Dobre, Severus. Volajte ma, proste Juno,“ Severus jej vrátil úsmev a prikývol.

„Juno, všimla ste si, že Harry má horúčku. Je nejaký problém?“ spýtal sa s obavou.

„Dobre... Jeho telo bojuje, Severus. Horúčka to naznačuje, ale nie je to vážne. Tiež to sledujem,“ uistila ho a pokračovala v ďalšom objasňovaní. „Ak by Harry nemal teraz vôbec horúčku, bola by som vyľakaná, pretože by to znamenalo, že jeho telo vzdalo boj. V tomto prípade je horúčka dobrým znamením. Znamená to, že bojuje!“

Počas niekoľkých minút ticho sedel. „Myslíte si, že si uvedomuje, čo sa deje okolo neho?“ spýtal sa potichu.

Zhlboka sa nadýchla a poškraba si koreň svojho nosa. „Nie som si celkom istá. Mohol by. Teraz si celkom často mrmle, občas dokážem zachytiť nejaké slovo... obvykle... Nie! Alebo Prosím!“ uviedla potichu.

„Bol vo veľmi zlom duševnom stave, keď som ho našiel,“ informoval ju Severus. „Prosil, aby som niekoho zastavil. Opakoval stále: „Ja som nič nepovedal!“ alebo: „Ja som to neurobil!“ Keď som sa ho dotkol, začal panikáriť. Udrel ma a pokúšal sa odo mňa dostať preč pokiaľ len mohol. Bol rozrušený a rýchlo sa pohyboval“ oznamoval jej Severus.

„Ach, môj Bože!“ vykríkla. „Chuďa dieťa! Kto mu to urobil?“ spýtala sa zarazene.

„Myslím si, že to bol jeho strýko z matkinej strany, kto to urobil. Bol určený ako legálny poručník a Harry u neho býval v priebehu prázdnin,“ povedal jej Severus. „Alebo skôr kde žil. Ak mám nejaké slovo, už sa tam nikdy viac nevráti!“ jeho tvár bola zúrivá a desivá.

Juno nabrala odvahu a odvážila sa odhaliť, čo začula. „Prečo nebýva u vás? Vy ste jeho otec!“ spýtala sa.

„Ten príbeh je komplikovaný a nemôžem o tom hovoriť,“ odpovedal po tom, čo sa dostal zo šoku.

„Rovnako nechcem, aby sa to znovu opakovalo. Obaja by sme boli vo vážno nebezpečenstve, ak by sa táto informácia niekedy dostala von,“ dodal.

„Prečo?“ spýtala sa.

„Nemôžem o tom hovoriť. Chcem, aby ste taktiež vedela, že Harry dokonca nevie, že ja som jeho otec. Tak buďte opatrná, čo okolo neho hovoríte,“ upozornil.

Prikývla, že pochopila a vstala z kresla. „Potrebujem ho skontrolovať,“ povedala na vysvetlenie a on ju nasledoval. Keď sa priblížili k posteli, videli, že Harry nebol pokojný a znova mumlal.

„Ľutujem!“ kričal, „moja chyba.“

Juno položila studenú ruku na jeho čelo a odhrnula jeho vlasy nabok. Tíšila ho a zľahka mu šepkala do ucha a on stíchol. Severus ju v bázni sledoval. Očividne strávila veľa času v jeho prítomnosti a on teraz rozoznal jej mäkký hlas a rýchlo na to reagoval.

„To je úplne úžasné,“ zhodnotil.

„Čo?“ povedala, keď uhladila Harryho vlasy a pohladila ho na líci.

„Ako na vás reagoval bez toho, aby vedel kto ste alebo aby vás niekdy videl!“ divil sa.

„Ľudia, obzvlášť deti, reagujú na citlivé upokojujúce slová. Sú od prírody veľmi dôverčiví. Nie je to nič prekvapujúce, keď viete, aký komfort tento chlapec očividne potrebuje,“ vysvetlila jednoducho.

„Ako to myslíte?“ spýtal sa.

„Dobre, spozorovala som, že dokonca v stave bezvedomia vstrebával akúkoľvek citlivosť, ktorá mu bola venovaná. Je zjavné, že bol o to ochudobnený,“ povedala.

Severus bol tichý a ona bola okamžite zasiahnutá jej neočakávanou necitlivosťou. „Ach, odpusťte! Nič som tým nemyslela!“ ospravedlnila sa.

„To je v poriadku, Juno,“ uistil ju. „My sme pod extrémne podivnými okolnosťami, Harry a ja. Existujú veľmi dobré dôvody k našej zvláštnej situácii.“

„Želala by som si, aby ste mi to vysvetlili,“ povedala mu.

„Vysvetlím, ale nie teraz. Nechajme ho, nech najprv pomaly pokračuje v ceste zotavovania, dobre?“ vysvetlil.

Len prikývla a pokračovala vo svojej kontrole. Bola rýchla a účinná. Severus sledoval jej prácu, študoval jej tvár, pokúšal sa prečítať všetko, čo tam videl. Čoskoro sa vystrela a vrátila prikrývky na svoje miesto a uhladila ich okolo Harryho.

„Dobre?“ spýtal sa netrpezlivo Severus.

„Zlepšuje sa, ale má pred sebou dlhú cestu,“ upozornila ho. „Myslím, že o niekoľko dní môžem urobiť posledné kolo operácií a on bude konečne na ceste k uzdraveniu,“ povzdychla si.

„Je ešte stále v nebezpečenstve?“ spýtal sa potichu Severus, strach naplnil jeho hlas.

„Nechcem sa zdať príliš optimistická, Severus, ale určite má lepšie vyhliadky.“ Usmievala sa na neho.

„Ďakujem vám,“ povedal, úľava na jeho tvári bola zjavná. „Musím teraz ísť. Vrátim sa zajtra,“ povedal, keď rýchlo odišiel.

„Čudný tvor,“ pomyslela si. Pohladila Harryho líce. „Tvoj otec je veľmi nezvyčajný muž, Harry,“ zašepkala. Harry prekvapivo prikývol a usmieval sa. Jej obočie sa prekvapene zdvihlo! V duchu si poznamenala, že v budúcnosti sa musí mať svoje ústa zatvorené.

30.10.2008 16:30:05
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one