Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po dlhej odmlke je tu pokračovanie. Kapitola je opäť dlhá a ja verím, že vás zaujme. Sľubujem, že najneskôr o mesiac pribudne ďalšie pokračovanie. Dej pomaly opäť naberá na obrátkach. Túto kapitolku venujem všetkým, ktorí sú verní tejto poviedke.

Dobby
Kým Remus strávil niekoľko dní pred splnom v nútenom osobnom exile, zostávajúci obyvatelia panstva trávili čas prípravami, starajúc sa o svoje životy ako najlepšie vedeli a starosťami o muža zamknutého v pivniciach.
 
-----
 
„Dnes bude trénovať v lesnom prostredí.“ Oznámil Jason. „Chcem, aby ste sa sústredili na sledovanie viac než na čokoľvek iné.“
„To znie dobre.“ Súhlasil Elliot. „Budeme pracovať štandartne po dvoch na výzvedných a krycích manévroch?“
„Áno.“ potvrdil Jason.
„Myslím, že by sme sa mali tímy spárovať navzájom.“ Dodal Sirius. „Chcel by som vidieť, ako naši žiaci pracujú spoločne.“
„Premýšľal som podobne, Sirius.“ Súhlasil Jason. „Kde vidíš potenciál?“
„Bol som trochu ohromený, ako Draco a Neville preukázali silný zmysel pre pozorovanie.“ Uvažoval Sirius. „Rád by som, aby spolupracovali a cvičili ako predvoj.“
„Tiež som si to myslel.“ Prikývol Jason. „Obaja majú potenciál ako vynikajúci stratégovia.“
„Čo poviete?“ Sirius pozoroval dvoch mladíkov.
Neville nervózne pozrel na Draca, na niektoré spomienky bolo ťažšie zabudnúť ako na ostatné. „Som ochotný to skúsiť.“ Pripustil trochu váhavo.
Draco sa na neho ticho pozeral. Vedel veľmi dobre o Nevillových obavách ohľadne úzkej spolupráce s ním.
„Neville.“ Povedal Draco, vstal a natiahol ruku. „Bude mi cťou s vami pracovať. Myslím, že nám to pôjde dobre.“ Usmieval sa s úľavou, Neville si potriasol ruku s Dracom a prikývol.
„Koho iného vidíš spárovaného?“ Jason pozoroval Siriusa vypočítavo.
„Siri a Natalia.“ Sirius oznámil s presvedčením. „Sú pripravení na boj, na uzavretej úrovni zručností. Siri môže byť trochu agresívnejší, ale nevidím žiadne potenciálne problémy.“
„Myslím, že Natalia bola na nervy, kamoš.“ Jason sa zasmial na Siriusovej mylnej predstave agresívnej tendencie mladej dámy.
„Na nervy?“ spýtal sa Sirius kvoli objasneniu.
„Natalia vedela, kto proti nej stojí.“ Vysvetľoval Jason. „Nie príliš veľa ľudí by sa cítilo v pohode s vedomím, že bojovali s „Harry Potterom“, nie to ešte, že sa ho museli pokúsiť prekabátiť!“
„Počul som, že má trochu povesť.“ Odpovedal Sirius ironicky. Siri očervenel jasnočervene ako smiech naplnil miestnosť.
„Je mi ľúto, Siri.“ Natalia sa usmiala. „Nemôžu odolať posmievať sa vám! Kreténi!“
„Siri nikdy nemal rád slávu.“ Poznamenal ticho Draco.
„Nie.“ Súhlasil Ron. Nálada okolo stola sa zmenila na nepokojnú, keď si uvedomili, čo vlastne zľahčovali.
„Je mi to ľúto, šteňa.“ Ospravedlnil sa Sirius. „Vieme, že si nikdy nežiadal slávu a nechceš ju dodnes.“
„Nerob si s tým starosti.“ Zamietol Siri. „Budem robiť to, čo mám robiť a potom budem žiť vlastný život.“
„Pomôžeme ti to tiež urobiť.“ Sľúbil divoko Draco.
„Myslím, že by som už radšej o tom nediskutoval.“ Vyhlásil pevne Siri.
„Presne tak.“ Sirius vrátil svoju pozornosť k bývalej téme. „Vidím, že Edward a Ron, dokážu spolupracovať, rovnako ako to zvládnuť sami. Myslím, že sa navzájom dokonale dopĺňajú.“
„Čo máte dnes ráno pre nás na práci?“ spýtal sa Edward.
„Ak budeš súhlasiť, Jason, myslím, že ich len dáme do dvojíc a necháme ich zoznámiť sa s terénom.“ Oznámil Sirius.
„Páči sa mi táto myšlienka.“ Súhlasil Jason. „Dnešné popoludnie venujeme výzve a zistíme, ako si vedú.“
„To znie ako plán.“ Elliot buchol rukami po stole na súhlas.
„Sirius?“ Siri prehovoril.
„Čo sa deje Siri?“ pozrel sa na mladíka.
„Draco a ja máme dnes po obede sedenie so Sonyou.“ Pripomenul staršiemu čarodejníkovi.
„To je v poriadku.“ Prikývol Sirius. „Pripojíte sa k nám, keď budete hotoví.“
„Pripravený?“ vypočúval Draco.
„Nie dnes.“ Povedal ticho Sirius a ticho naplnilo izbu.
Ron sledoval, ako Siriho skupina skončila s raňajkami. Mohol hneď povedať, že Siri bol rozrušený a mal podozrenie, že blížiace sa sedenie bol jeden z dôvodov. Tiež si všimol začervenané oči a vyvodil si, že sa niečo stalo s Remusom.
„V poriadku, Siri?“ naklonil sa bližšie a zašepkal.
„Budem v poriadku, Ron.“ Potvrdil Siri.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Ron ticho.
„Bol... iný.“ Vysvetlil Siri. „Nebol to Remus a to ma vydesilo.“
„Chceš sa o tom porozprávať?“ ponúkol Ron.
„Teraz nie.“ Siri odmietol. „Možno neskôr.“
 
-----
 
 
Siri a Natalia vstúpili do lesa zo severovýchodného rohu panstva.
„Dnes ráno budeme len pozorovať veci okolo.“ Povedal Siri a snažil sa zmierniť určité napätie.
„Ja viem.“ Odpovedala s úsmevom Natalia. „Všimla som si, keď sme boli na obhliadke, že profesor Snape tu má dokonca aj zvieratá.“
„On vytvoril túto oblasť Zakázaného lesa neďaleko Rokfortu.“ Vysvetlil Siri.
„Videla som ďalší deň jednorožca.“ Dodala Natalia. „Čo ešte môžem očakávať, že uvidím?“
„No... ja neviem, či ich môžeš vidieť, ale tam je stádo testralov, na jednu vec.“ Odhalil Siri.
„Môžeš vidieť testralov?“ spýtala sa užasnuto. Siri sa zastavil a obdaroval ju pohľadom, ktorý kričal „hlúpa otázka!“ „Áno, jasné. Ospravedlňujem sa!“ usmiala sa rozpačito.
Obdaroval ju žiarivým úsmevom a zavrtel hlavou.
„Poď ďalej.“ Zasmial sa a vydal sa hlbšie do lesa. „Existuje tu pomerne málo rôznych stvorení.“ Pokračoval Siri vo vysvetľovaní.
„Máte kentaurov?“ spýtala sa Natalia.
„Nie.“ Odpovedal Siri. „Otec niekoľkých pozval, ale odmietli a radšej ostali blízko Rokfortu.“
„Tak, čo iné tu môžeme očakávať...oh! Belladonna!“ vykríkla, keď zbadala krásne, ale smrtiace rastliny.
„Opatrne!“ varoval ju Siri a ťahal ju preč tesne popred jedovatú révu Tentaculy, ktorá sa k nej ťahala.
„Ach!“ zvolala, odskočila preč a buchla útočiaci úponok prútikom.
„Zvieratá nie sú to jediné, na čo musíme dávať pozor.“ Zasmial sa Siri.
„Nerovil si si srandu, keď si hovoril, že otec chce, aby to bolotak skutočné, ako to je len možné?“ komentovala Natalia.
„Nie.“ Odpovedal Siri. „Mnoho z toho, čo je tu, otec tiež potrebuje na varenie svojich elixírov.“
„Ako napríklad?“ pýtala sa Natalia.
„No, videla si Belladonu. Má prvosienky, úhorník, stavikrv vtáčí a niekoľko ďalších. Pokrčil plecami. „Väčšina z toho je dosť bežná.“
„To dáva zmysel, mať ich blízko.“ Pripustila. „Bola to víla?“ spýtala sa vzrušene.
„Mohla to byť.“ Zamrmlal Siri, jeho pozornosť zamierila inam.
„Čo je?“ zašepkala Natalia, keď na neho s opatrnosťou položila ruku.
„Pssst!“ zasyčal. „Poď sem!“ povedal a vzal ju za ruku. Prikrčili sa za nejakým hustým krovím. „Ak by sme boli naozaj ticho a mali naozaj šťastie,“ zašepkal jej. „Mohli by sme vidieť Besa!“
„Kde?“ spýtala sa ticho Natalia, vzrušenie bolo evidentné v jej hlase.
„Pozri sa tamto smerom k tým dubom.“ Ukázal.
Ich dych sa zasekol v ich hrdlách, keď strašidelný ťažkopádny pes prešiel okolo nich, takmer dosť blízko na dotyk.
„To bolo úžasné!“ povedal Siri a oči mu žiarili radosťou. „Nikdy som ho nevidel takto zblízka. Ty tiež?“
„Nie, nikdy som žiadneho nevidela.“ Priznala. „Bolo to krásne, však?“ Siri prikývol, vstal a pretiahol si stuhnuté svaly.
Obaja preskúmali túto oblasť a upozorňovali na zvieratá a rastliny, ktoré sa tam zdržiavali. Zmapovali rôzne orientačné body a urobili si poznámku o tom, kde je každý potok, zhluk stromov a nejaké druhy zvierat. Zastavili sa na chvíľu a pozorovali stádo hrajúcich sa jednorožcov na otvorenej lúke v strede lesa.
Siri bol prekvapený, keď prišli ku zamotanej cestičke Diablovej pasce hlboko v lese. Povedal Natalii o svojej skúsenosti s ňou počas jeho prvého ročníka v škole. TO viedlo k pomerne rozsiahlemu rozprávaniu o jeho častokrát nedobrovoľnej eskapáde.
„Ty si naozaj vtedy nemal najštastnejšie obdobie, však?“ poznamenala, keď jeho rozprávanie skončilo.
„Môj život je tým, čím je.“ Odmietol to s pokrčením ramien. „Je to vždy takto. Presúval som sa z jedného trýznivého utrpenia do ďalšieho.“
„Hovoríš trochu unavene.“ Povedala ticho.
„Chceš ma obviňovať?“ jeho oči sa nahnevane rozhoreli.
„Ospravedlňujem sa.“ Ospravedlnila sa ticho. „Nechcel som, aby si sa hneval. Len som to spozorovala.“
„Nie, je mi to ľúto.“ Vzdychol si s nádychom ľútosti. „Máš pravdu. Som trochu unavený, trochu cynický. Nemal som na teba vybehnúť.“
„Odpustené.“ Usmiala sa. „Myslíš si, že na dnes ráno toho bolo dosť?“
„Áno.“ Súhlasil. „Mám hlad. A čo ty?“
„Áno!“ odpovedala, keď jej v tom okamihu začal hlasno protestovať. Obaja z nich sa zasmiali a spokojne sa vydali do kuchyne pred stretnutím so zvyškom skupiny.
 
-----
 
Siri bol čoraz viac napätý ako sa blížil čas jeho sedenia. Jeho nervy boli napäté. Logická strana jeho mozgu uznala, že Draco sa zmenil z chlapca, ktorým býval. Bolo jasné, že mladý muž sa stal vážne oddaný svetlu a pomerne pokojnou a príjemnou osobou, ktorá bola naokolo... logicky.
Akokoľvek, Siri prežil roky posmeško, týrania a krutých útokov, takže dieťa v ňom sa ešte cez to musí dostať. Utrel si spotené dlane o džínsy a vstúpil do kancelárie.
Draco už sdel v jednom z pohodlných kresiel blízko Sonyinho stola. Ich rozhovor sa zastavil ako Siri vstúpil a ich pozornosť sa obrátila k nemu.
„Poď si sadnúť, Siri.“ Požiadala Sonya.
Usadil sa nervózne na stoličku a ostražito pozeral na Draca. Kývol na pozdrav.
„Siri.“ Draco prikývol na oplátku, zjavne rovnako nervózny ako Siri.
Sonya sa jemne usmiala na Siriho a spýtala sa: „Si pripravený?“
„Nie.“ Povedal bez obalu a trhol sebou. Jeho oči prešli k Dracovi, ktorý tiež sebou trhol po tupej poznámke, ale rýchlo to zakryl. Obrátil oči k ľahostajnému Sirimu a prinútil sa k pokoju.
„Ospravedlňujem sa.“ Siri sa ospravedlnil bez určenia adresáta. Nebol si istý, komu dlhuje ospravedlnenie, len vedel, že sa cítil neuveriteľne previnilo ohľadne jeho ťažko pochopiteľného správania.
„Ospravedlňuješ sa za čo, Siri?“ spýtala sa Sonya.
„Za to, že je to ťažké.“ Pripustil.
„Nechcem hovoriť otvorene, že je to ťažké.“ Uistila ho Sonya. „Pamätáš si, že som ti hovorila od začiatku, že by som chcela naprostú úprimnosť. V skutočnosti by som to vyžadovala, ak by sme sa niekedy dostali cez tieto problémy. Takže nemaj pocit, že je to ťažké, keď máš pravdu.“ Prikývol a oprel sa voľne o operadlo kresla. Sonya čakala, kým dá najavo, že je pripravený pokračovať. Vzhliadol a pousmial sa jej smerom.
„Na čo nie si pripravený, Siri?“ spýtala sa jemne.
„Nie som pripravený, aby som mu dovolil, aby sa ma dotkol.“ Priznal Siri s obavami. „Mohli by sme si najprv trochu pohovoriť?“
„Môžeme začať takto, ak si to praješ.“ Súhlasila Sonya. „Je tu niečo, čo je potrebné povedať hneď?“
„Bol som naozaj nervózny, dokonca vydesený z tejto poslednej časti dotykovej terapie. Pravdupovediac od začiatku som bol nervózny a rozrušený z celého tohto fyzického kontaktu.“ Snažil sa vysvetliť Siri. „Bol som schopný až do teraz cez to prejsť celkom dobre.“
„Až do teraz.“ Zopakoval Sonya podozrenie, kam tým smeroval.
Siri sa zhlboka nadýchol a pokračoval. „Až doteraz boli tieto stretnutia buď s rodinou, ľuďmi, ktorých považujem za rodinu alebo ľuďmi, ktorých považujem za priateľov.“ Pozrel sa na Draca trochu ľútostivo. „Draco nie je úplne zaradený do žiadnej z týchto kategórií. Až do tohtoročného leta, on bol všetko, len nie môj priateľ, nie to ešte moja rodina!“ Argumentoval Siri takmer divoko.
„Dobre, Siri.“ Povedala pokojne Sonya. „Chápem v čom spočíva problém. Budeme s tým pracovať, aby si sa cez to dostal. Draco, bola by som rada, aby si nám povedal, čo si myslíš o tejto myšlienke dotykovej terapie. Myslím, že by pomohlo, keby ste si obaja boli vedomí toho, ako sa cíti ten druhý.“
Draco sa nepokojne zavrtel na stoličke. „Priznávam sa, že ja mám tiež obavy z tej myšlienky takto sa cielene navzájom dotýkať. Vyzerá to, ako keby ste nás do toho nútili a ja si nemyslím, že je to správne. Radšej by som najprv pracoval na budovaní priateľstva.“ Priznal sa.
„Chápeš dôležitosť tejto liečby pre Siriho?“ spýtala sa Sonya, náhle si bola istá, že Draco bol bezradný v tom, čo presne sa deje so Sirim.“
„Nie, myslím, že nie.“ Priznal Draco. Pozrel sa na Siriho, ale z nejakého dôvodu Siri na neho nepozrel. „Zvláštne.“ Pomyslel si.
„Dovoľmi vrátiť sa späť a poskytnúť ti potom trochu pozadia.“ Odpovedala Sonya pozerajúc na Siriho, jemne sa usmiala. „Siri, viem, že je to pre teba veľmi znepokojujúce, že nemáš rád zdieľanie svojho tajomstva. Ale myslím, že je dôležité, aby sa tvoj vzťah s Dracom a všetkými okolo teba, ktorí sú ti nablízku, aby to všetko pochopili. Rozumieš a súhlasíš?“ spýtala sa.
Siri sa zavrtel v kresle. „Máš pravdu. Nerád o tom hovorím a zdieľam sa s tým, ale súhlasím, že to pomôže.“ Pripustil ticho.
„Veľmi vnímavé.“ Usmiala sa. „Nebudeš ľutovať.“
Siri prikývol a jeho pohľad padol na podlahu. Draco ho ticho sledoval a prešiel ním studený chlad, keď si uvedomil, aké vážne to bolo.
„Mám to vysvetliť?“ spýtala sa Sonya,
„Prosím.“ Naliehal Siri takmer pošepky.
„Dobre.“ Povedala ticho. „Draco, po prvé mám pocit, že si pod mylnou predstavou, že tieto sedenia majú pomôcť Sirimu prekonať jeho zneužívanie v rukách jeho strýka.“ Vysvetlila Sonya. „Je to tak?“
„Áno, myslel som si to.“ Pripustil opatrne Draco.
„Nie je to tak zaoberanie sa s jeho zneužívaním, ako zaoberanie sa jeho zanedbávaním.“ Odhalila Sonya.
„Zanedbávaním.“ Opakoval ostro Draco pozorne sledujúc Siriho. Videl, že bol rozrušený.
„To je v poriadku.“ Sonya sa zhlboka nadýchla pred pustením sa do detailov. „Siri nepracuje len so zneužívaním, ktoré trpel v rukách svojho strýka. Pracuje tiež s tým, ako sa dostať cez roky zanedbávania. Trpí mnohými zlými depriváciami; láska, prijatie, jednoduchý ľudský kontakt. Nechcem to tu dokonca porovnávať, ale nikdy mu nebola doprianá taká pozornosť, aká je typická pre domácich škriatkov.“  
Draco civel s otvorenou pusou prekvapene na Siriho. Mal tušenie, že to pre mladého muža bolo hrozné. Chápal zneužívanie, ale úplné nerešpektovanie ľudskej slušnosti, bolo nepochopiteľné. Dokonca aj jeho urážlivá výchova od jeho otca, bola zmiernená malým pohodlím, ktoré mu dala jeho matka, keď to šlo. Siri nedostal nič z toho. Bol zázrak, že nebol poznačený viac ako bol. Draco bol ohromený. Siri musí byť stvorený z pevného základu.
„Takže v podstate to, čo hovoríš,“ Draco prehovoril jeho myšlienky pomaly, „je to, že Siri sa učí byť človekom?“ Trhol sebou po tvrdosti svojho vyhlásenia.
„Hrubo povedané, áno.“ Potvrdila Sonya, pozorne sledovala Siriho.
„Pomôžem ti, Siri.“ Vyhlásil Draco. „Cítim, teraz viac ako inokedy, že som čiastočne zodpovedný za niečo z toho.“
Siri dlhú chvíľu mlčal. Sony sa usmiala, upokojila Draca. Začal sa nepríjemne vrtieť ako Siriho ticho narastalo.
„Máme minulosť plnú posmeškov a utrpenia, ktorú musím predýchať a vytlačiť. Nemyslím si, že budeme schopní vytvoriť si akýkoľvek blízky vzťah bez toho kým to najprv nespravím. A neexistuje do pekla žiadny spôsob, že som pripravený, aby si na mňa položil ruku!“ vyhlásil dôrazne Siri.
Opäť nastalo ticho ako vo vzduchu ostali visieť Siriho slová. Sonya bola zvedavá čo Draco spraví a povie.
Draco premýšľal o tom, čo Siri povedal a trochu rozhorčene sa postavil. Mal pocit, ako kebybol vinný za túto situáciu medzi nimi a bola mu hodená k nohám. Nemal úplný podiel viny za nepriateľstvo medzi nimi.
„Chystáš sa ma rozkúskovať za to všetko z tej prvej noci, však?“ Draco konečne prehovoril, zlosť naplnila jeho hlas.
„Myslím, že to potrebujeme.“ Argumentoval Siri. „Ty a ja sme boli nepriatelia od prvej noci v Rokforte. Myslím, že musíme prísť na to, kde presne problém začal a ísť od toho.“ Dodal.
„Kde začal problém?“ opakoval nahnevane Draco. „Poviem ti, kde ten prekliaty problém začal, ponúkol som ti ruku ako priateľ a odmietol si to! Tam to sakramentsky dobre začalo! Správal si sa, ako by zvyšok z nás bol menej než ty, veľký Harry Potter!“ vypľul Draco horko.
Sonya bola ohromená, prinajmenšom, ale potlačila svoj výraz a pozerala sa, ako bude Siri reagovať.
Sirimu sa nahnevane zablyslo v očiach. „To nie je všetko, Draco, a sakramentsky dobre to vieš! Ty vieš, že to vlastne začalo medzi tebou a Ronom. Bol som mimo toho, kým si ma nevtiahol dnu. Čo som mal robiť? Čo? Práve som strávil celú cestu vlakom s ním! Bol si pre mňa cudzí! A všetko, čo som povedal bolo, že si sám výberiem, kto bude mojím priateľom. Nemôžem za to, že si si to zobral osobne. Keď som neskákal ihneď kvôli tomu, že si ma poctil svojou mocnou Malfoyovskou prítomnosťou, bol si to ty, kto zatvoril dvere priateľstva, nie ja!“ zhrnul Siri. Sonya cítila magickú vlnu v miestosti a videla, že Draco si to všimol tiež.
„Siri, upokoj sa.“ Varovala Sonya. Siriho oči zažmurkali na ňu a zhlboka sa nadýchol, aby sa upokojil.
„Pokiaľ ide o prekliateho „veľkého Harryho Pottera“, dobre vieš, že som nechcel, aby ma každý bral tak, ako keby som ním bol. Pre Merlina, Draco, ja som to o sebe ani nevedel alebo o mágii, než som sa to dozvedel chvíľu predtým, ako som prišiel do školy!“
„Teraz to všetko viem Siri.“ Povedal Draco ticho, dúfal, že ho upokojí. „Keď sme prišli do školy ty si tam bol! Vari nechápeš, že až do dnešného dňa, ako sa každý z nás cítil v tvojej blízkosti?“ Jeho hlas bol naplnený spomienkami na detskú úctu. „Dokonca aj tí z nás, ktorí boli vychovávaní s tým, že tvoja veľkoleposť bola nežiadúca, boli tebou vystrašení! Merlin, Siri, bol si pre nás ako kráľ! Dokonca Boh! Nechápeš?“ Jeho oči prosili Siriho, prosili ho, aby uvidel, aké to pre neho bolo všetky tie roky.
„Určite si so mnou nejednal ako s kráľom.“ Zavrčal Siri.
„Žiarlil som na teba.“ Priznal previnilo Draco. „Myslel som, že si hýčkaný a rozmaznávaný kvôli svojej sláve.“
„Ach, no. Bol som hýčkaný a rozmaznávaný, ok.“ Odfrkol si Siri.
„Ospravedlňujem sa.“ Ospravedlnil sa Draco. „Nikdy som to nevedel.“
„Povedz mi, Draco.“ Siri sa pozerala s úškrnom na tvári, ktorý by mohol súperiť s predkami Snapeovcov. „Bol by to nejaký rozdiel? Alebo by si sa mi jednoducho kvôli tomu vysmieval rovnako?“
Ticho.
„Žiadna odpoveď?“ posmieval sa mu Siri, tak blízko sa podobal svojmu otcovi, že sa Draco takmer rozosmial.
„Myslím, Draco, že počas celých tých rokov, ktoré ma poznáš, využil si z toho každý kúsok, aby si ma ostro kritizoval a hlboko ma zasiahol.“ Obvinil ho Siri. „Poznať ma a byť a byť mojím ozajstným priateľom nikdy nebol tvoj zámer, keď si mi v tú noc podal svoju ruku. Kvôli tejto skutočnosti, mám vážne pochybnosti o tvojej úprimnosti pri podaní tej ruky teraz.“
Po niekoľkých ďalších minútach ticha sa Draco zhlboka nadýchol a priznal: „Ak chceš, aby som bol úprimný, asi máš pravdu. S najväčšou pravdepodobnosťou by som to všetko použil proti tebe. Obaja vieme, aký zlomyseľný a svojrázny som. Bol som tak aj naučený mojím otcom. Tešilo ma ísť v súlade s jeho návrhmi. Môj život nebol o nič krajší ako bol tvoj Siri. Môj otec bol hrubý a vládol nado mnou terorizovaním, nemal som na výber! Bál som sa, keď sa nahneval nad mojimi údajnými chybami! Moje zlé správanie k tebe bolo odplatou za trest, ktorý som dostal za to, že som zlyhal v tom, čo mi nariadil môj otec.“
„Čo tým chceš povedať?“ spýtal sa Siri podozrievavo.
„Hovorím, bol som poučený, aby som sa stal tvojim priateľom, zistil o tebe všetko, čo som mohol a priniesol to môjmu otcovi.“ Povedal Draco posmešne. „Keď si odmietol moju ponuku, moje zlýhanie bolo kompletné.“ Dodal ticho. „Ale moje oči sa otvorili. Bolo to, ako keby vo vnútri mojej hlavy zrazu zasvietila žiarovka. Nevedomky, v prvom rade, bolo mojím trápením tvojej osoby pohŕdanie. To mi vynieslo tvrdé tresty v otcových rukách. Ale v tú noc, sa v mojej mysli zrodil malý nápad. Vážil som si ťa. Cítil som silu, ctižiadosť. Žiarlil som, áno. Bol som zlomyseľný, niet o tom pochýb. Ale tiež som chcel byť ako ty.“ Poukázal Draco ticho. „Ako sa malý, vystrašený jedenásťročný chlapec mohol vysporiadať s niečím takým?“
Zhlboka sa nadýchol a pokračoval. „V nasledujúcich rokoch som bol tvoj nepriateľ len zo žiarlivosti. Môj otec odo mňa neustále čerpal informácie o tebe. Ak nebol spokojný s tým, čo som ohlásil, potrestal ma. Piaty ročník bol zlomový. Bol som strašná sviňa a ospravedlňujem sa za to. Potom, čo som videl, akí hrozní sme všetci v škole boli, nakoniec som sa rozhodol pre istotu, že som nechcel všetku tú moc, ak by som mal spôsobiť toľko bolesti, utrpenia a strachu.“
„Očakával som, že v lete prijmem Znamenie. Keď som sa dozvedel o otcových plánoch ohľad mňa, bol so zdesený. Nebol som si istý, či to, čo som robil, bolo naozaj múdre. Vedel som, že odmietnutie Znamenia ma môže veľmi jasne zabiť... išiel som za mojou matkou. Povedal som jej, že nemôžem prijať Znamenie. Že nezdieľam otcove názory. Preto som sa rozhodol, že ho nebudem nasledovať do Voldemortovho otroctva.“ Draco prehltol, náhle mu pri tej spomienke vyschlo v ústach.
„Máte nejakú vodu?“ spýtal sa.
„Iste.“ Sonya vstala a naplnila džbán s vodou a ľadom, naliala mu ju do pohára. „Siri?“ zdvihla pohár k nemu.
„Áno, prosím.“ Odpovedal, keď sledoval Draca ako pije z jeho vody. Napil sa, zatiaľ čo Draco pokračoval v jeho príbehu.
„Moja matka sa o mňa bála. Stála vedľa mňa, keď som odmietol otcove želanie. Oboril sa na ňu. On a ja sme sa dostali do hroznej potýčky. Vyhrážal sa, že ma zabije. Keď odišiel nahnevaný po tom, čo ho Voldemort zavolal, moja matka mi pomohla utiecť a jej rodina ma prijala.“
„Prečo si ma i naďalej trápil?“ Spýtal sa v tomto bode zmätený Siri.
Draco si odfrkol. „To je jednoduché. Pud sebazáchovy. Bol som Slizolinčan, ktorý odmietol Znamenie. To samo o sebe bolo dosť zlé. Predstav si, čo by sa stalo, keby som sa zrazu prestal starať o teba a tvojich priateľov. Postretla by ma vážna nehoda, to si môžete byť istí!“
„Otec by nedovolil, aby sa to stalo.“ Vyhlásil Siri.
„Siri! Rozmýšľaj!“ vybuchol Draco. „Čím bol pre mňa ináč než vedúci fakulty? Tušil som, že mu môžem veriť, ale bol smrťožrút. Navštevoval stretnutia v našom dome! Bol tam, keď tam bol Temný pán, stál vedľa neho, rovnako ako môj otec, nemohol som si byť 100% istý, že je niekým iným, než tým, čím sa ukazoval!“
„Dobre.“ Siri chápavo prikývol. „Čo ťa nakoniec presvedčilo, že si mohol veriť môjmu otcovi?“
„No, keď si bol na ošetrovni, pomaly som vzal na vedomie, že profesor Snape trávil viac a viac času tam.“ Usmial sa. „Myslem som najprv, že by mohol mať záujem o príležitosť, aby ti ublížil alebo niečo také. Len som to sledoval. Potom som si všimol, že vy dvaja ste spolu dosť často po prepustení z ošetrovne. Deň, keď si vytiahol na neho ten žart a prežil si to? Bol takmer presvedčený, že je to dôveryhodné. Potom, keď nastal deň nášho ukončenia a tvoje utrpenie pri jazere. Konečne som si bol istý. Vedel som, že nepomáha Voldemortovi vo chvíli, keď som ho informoval o tom, čo sa deje. Ten pohľad čírej paniky na jeho tvári to potvrdil.“ Draco pokrútil hlavou, keď si spomenul na ten deň. „Úplne ma dorazilo, keď som počul, že mu hovoríš oci! Mal som na mysli skôr akési prímerie medzi vami dvoma, toto nie!“
„Prekvapenie!“ uškrnul sa Siri.
„Prinajmenšom!“ zvolal Draco. Stíchol, zbieral ďalšie myšlienky.
„Viem, že je medzi nami veľa prekážok, Siri.“ Povedal ticho. „Ospravedlňujem sa za všetko, čo som ti urobil. Moje jediné ospravedlnenie je detinská žiarlivosť nad tým,  ako som vnímal svoj život. Aj keď som nikdy nikomu nepriznal, čoskoro som mohol vidieť, že tvoj život bol peklo. Vedel som, že som k tomu prispel, ale bol to pud sebazáchovy. Vedel som, že nakoniec som nechcel, aby som sa vydal cestou, ktorú pre mňa vybral môj otec. Prepáč, že som nemal dosť odvahy postaviť sa za svoje predstavenie pred mojimi priateľmi a podporil ťa a zaujal miesto na strane Svetla. Dôfam, že moja zbabelosť nezničila moje šance na utváranie priateľstva pred bojom, ktorému čelíme.“
„Draco...“ začal Siri.
„Nechaj ma dohovoriť, prosím Siri.“ Draco zodvihol ruku, aby ho umlčal. „Musím povedať, že som ťa roky obdivoval. Videl som ťa čeliť jednému utrpeniu za druhým a neprekonateľnej presile, vždy si sa dostal znova a znova nahor. Prepáč, že som ťa nepodporil. Prajem si, aby som mal na to odhodlanie. Veľmi som porástol posledné dva roky. Vybral som si Svetlo. Rozhodol som sa pomáhať a podporovať ťa. Budem bojovať po tvojom boku, Siri, bez ohľadu na to, čo bolo. Bol by som rád, keby sme sa stali priateľmi. Dúfam, že jedného dňa mi odpustíš, že som bol hrozné dieťa. Dúfam, že sa budeš môcť pozrieť do minulosti a uvidíš muža, ktorým som si zvolil byť. Profesor Dumbledore nám vždy hovoril, že naša voľba je to, čo definuje ľudí, akými by sme mali byť. Urobil som veľa zlých rozhodnutí, ale myslím, že teraz som na správnej ceste. Dúfam, že mi môžeš odpustiť a môžeme byť viac než druhovia v nadchádzajúcej vojne. Chcem nás ako priateľov.“
Siri ticho sedel a premýšľal nad tým, čo Draco povedal. Sonya čakala. Draco naozaj vyložil karty na stôl pred Siriho. Bolo tam veľa vecí, ktoré musel prežuť.
„Kedy si odmietol zlo a vybral si si bojovať za Svetlo?“ spýtal sa zvedavo Siri.
„Počas leta medzi piatym a šiestym ročnínkom.“ Odpovedal Draco okamžite.
„Spomenul si si na to rýchlo?“ vypočúval ho Siri. „Bol si k nám hrozný počas piateho ročníka! Pre niekoho, kto si zvolil stranu Svetla, si to schovával dobre!“
„S tým súhlasím. Bol som hrozný v piatom ročníku.“ Draco sa zamračil. „Veľmi som sa bál. To je moje jediné ospravedlnenie. Dovtedy som bol mimo podozrenia, to bol jediný spôsob. Väčšina tvojho utrpenia odo mňa bola spôsobená preto, že som bol pod tlakom, aby som preukázal moju loajalitu.“
Siri bol znovu ticho, stratený v myšlienkach. Jeho spomienky sa vrátili k šiestemu ročníku a on si uvedomil, že v porovnaní s tým, ako sa Draco choval v piatom ročníku, Slizolinčan bol oveľa príjemnejší. V siedmom ročníku Draco ešte raz ponúkol ruku na potvrdenie priateľstva. Siri si uvedomil, že Draco bol úprimný, keď pripustil, že bol hrozný len kvôli tomu, aby prežil školu. Zhlboka sa nadýchol a vydýchol v obrovskom oblaku úľavy. Prikývol.
„Verím ti.“ Pripustil. „Obaja sme sa previnili tým, že sme robili to najhoršie, takže mám pocit, že je potrebné, aby som sa tiež ospravedlnil. Prepáč, že som sa nikdy nesnažil zmieriť od prvej noci. Možno, keby som to spravil, všetci by sme boli priatelia. Môžem len vysvetliť moje správanie ako neuveriteľné vzrušenie, ktoré som prežíval v tú noc. Mal som svojho prvého priateľa! Môj bratranec nebol nikde na dohľad, aby ho zastrašoval a rozkazoval mu. On ma mal rád, ja som nikdy predtým nikoho takého nemam, Drak!“ vykríkol. „A len preto, že mal svoju povesť, si sa ho snažil odo mňa odtrhnúť. Len som sa snažil držať niečoho, čomu som nedokázal uveriť, že mám! Spätným pohľadom na to teraz, keď som starší a mám väčšiu dôveru v sám seba, myslím, že som mal prijať tvoju podávanú ruku, rovnako ako som ti mal dať najavo, že mi nebudeš vyberať, kto bude mojím priateľom. Obaja sme urobili veľa chýb. Myslím, že keď sa budeme snažiť dostať cez našu minulosť, mohli by sme byť priatelia. Ja by som bol ochotný to skúsiť.“ Priznal nakoniec Siri.
„To by som veľmi rád.“ Povedal Draco a vstal. Natiahol ruku k Sirimu. „Ja som Draco Malfoy. Je mi potešením, že ťa spoznávam.“ Usmial sa rozpustilo.
Siri vstal a prijal Dracovu ruku. „Ja som Sirius Snape. Je mi tiež potešením, že ťa spoznávam. Volaj ma Siri.“ Usmial sa spokojne a pozrel sa na Sonyu. „Dobré na začiatok, doktorka?“ spýtal sa.
„Na začiatok.“ Pripustila. „Vy dvaja máte veľa čo žehliť. Myslím, že najhoršie je za nami, ale rada by som, aby s vami trávila dvadsať minút raz za dva týždne, takže môžeme riešiť prípadné problémy. Znie to dobre?“ spýtala sa.
Siri sa pozrel na Draca, pozdvihol s otázkou obočie.
„Pre mňa v poriadku.“ Súhlasil Draco.
„Uvidíme sa za dva týždne!“ potvrdil Siri.
Keď sa obaja mladí muži vydali na druhý koniec panstva, Siri dospel k rozhodnutiu.
„Drak? Chceš ísť niekam so mnou v sobotu?“ spýtal sa.
„Iste. Kde?“ spýtal sa Draco.
„Udržíš tajomstvo?“ zašepkal Siri.
„Áno.“ Odpovedal Draco.
„Kupujem otcovi kona na jeho narodeniny vo februári.“ Prezradil Siri. „V sobotu si ho idem prvý raz obzrieť a možno urobiť obchod, ak sa mi bude páčiť. Pochádza z Abea. Je celý čierny ako Abeo a dokonca ho nazvali Abeo!“ dodal vzrušene.
„Páni, Siri!“ Draco ticho pískol. „Ako si to dokázal?“
„Kontaktoval som muža, ktorý kúpil Abea od môjho dedka. Ochotne ho pre mňa hľadal a dal mi informácie. Zariadil som, že uvidím koňa v sobotu.“ Vysvetlil. „Takže chceš ísť so mnou?“
„Idem do toho.“ Vyhlásil Draco. „Ron tiež?“
„Nie, myslím, len ty a ja. Vyhradíme si na to deň.“ Usmial sa Siri. „Možno by sme sa mohli dostať cez niektoré naše problémy?“
„Možno.“ Usmial sa Draco.
 
                                                                               -----
 
Vo štvrtok ráno sa Siri prebudil na tiché zaklopanie na dvere.
„Poďte ďalej!“ zavolal, keď automaticky siahol po okuliaroch. Zastavil sa a smutne zavrtel hlavou. Nemyslel si, že si od toho niekedy odvykne.
„Dobré ráno, zlatko.“ Privítala ho vrelo Juno, keď vstúpila do miestnosti.
„Mami, dobré ráno.“ Usmial sa.
„Som pripravená ísť.“ Vysvetlila. „Späť do reality!“
„Musíš sa vrátiť do práce, však?“ Siri nakrčil no.
„Áno.“ Juno sa zasmiala. „Nie je to tak zlé, vieš. Baví ma to, čo robím z veľkej časti.“
„Ja viem, ale nemáš niekedy depresiu?“ spýtal sa Siri.
„Jasné, že mám!“ zvolala. „Je to veľmi ťažké, keď všetka tvoja najväčšia snaha zlyhala. Ale dobré zďaleka preváži to zlé, Siri.“ Uistila ho. „Milujem to, čo robím. To dáva môjmu životu zmysel. Uvedomuješ si, koľko radosti som mala, keď som vedela, že som bola schopná pomôcť? Chápeš, aké naplňujúce bolo to vidieť niekoho, ktorého život som doslova držala v mojich rukách, chodí zdravý, šťastný a celý?“
Siri chvíľu premýšľal, čo povedala. Znechutene si odfrkol a pokrútil hlavou.
„Čo sa deje, Siri?“ spýta sa, obávajúc sa jeho reakcie.
„Ospravedlňujem sa.“ Zavrčal. „Chceš povedať, že tvoj život mal poslanie náhle ma zastaviť. Viem, čo je mojím poslaním, nie? Škoda, že nenávidím to, čo mám robiť. Robil som to dosť dlho!“
Natiahla sa a pohladila jeho ruku so smutným úsmevom na tvári. „To nie je tvoja životná úloha, Siri. Fakt tomu naozaj neveríš, že nie?“ posadila sa na posteľ a on sa presunul, aby jej dal viac priestoru na pohodlnejšie usadenie.
„Čo mám robiť, keď som splnill toto poslanie? Spýtal sa ticho.
„Rob to, čo chceš robiť!“ zvolala. „V skutočnosti, kto hovorí, že musíš počkať, kým bude Voldemort preč? Čo vidíš seba robiť? Čo robí tvoj život plný a šťastný?“ spýtala sa.
„Aby som povedal pravdu, mami, nikdy som si nedovolil dúfať v plnohodnotný život.“ Prezradil Siri. „Uvedomil som si, že snívanie o budúcnosti možno nebola len strata času. Výnimočne som si nedoprial čas.“ Dodal horko.
Stisla mu jemne ruku. „Ako sa cítiš teraz?“ spýtala sa ticho.
„Ja... ehm... viac optimistický.“ Vzdychol si. „Existuje veľmi reálna možnosť, že neexistuje nič viac, len táto vojna. Váham, uvažovať ďalej.“
„Na to nie je nič zlé snívať, zlatko.“ Usmiala sa. „Povedz mi to! Musí byť niečo. Čo je to? Čo vidíš, že robíš?“
Niekoľko chvíľ reflexne povstal. Úprimne nikdy sa vážne nezaoberal svojou minulosťou. Nikdy ho nenapadlo, že by prežil svoj boj proti Voldemortovi.
„Ja naozaj nemám tušenie.“ Pripustil ticho.
„Naozaj si o tom nepremýšľal?“ spýtala sa neveriacky.
„Nie. Hovoril som ti, že nie!“ zavrčal Siri.
Na pár minút sa rozhostilo ticho, pretože sa potrebovali dostať cez trápnu chvíľu.
„Napadlo ma niečo urobiť.“ Povedala váhavo.
„Čo?“ Siri sa na ňu zvedavo pozrel.
„Už si premýšľal nad tým, že by si mi dovolil odstrániť tú poslednú jazvu?“ hovorila ticho, pretože vedela, že je to citlivá téma.
„Nerozmýšľal som nad tým v poslednej dobe.“ Pripustil.
„Prečo si si ju nechal?“ spýtala sa opatrne. „Nikdy som to nepochopila.“
Prikývol a posunul sa bližšie k čelu postele a oprel sa o čelo postele. Zbieral svoje myšlienky a pozrel sa jej pevne do očí.
„Ja neviem, či ti to bude dávať zmysel, alebo nie. Táto jazva bola mojím vonkajším symbolom.“ Začal ticho. „Ukázala svetu, že som „čudný“. Dáva to zmysel?“ Spýtal sa, nervózne si zastrčil vlasy za ucho.
„To dáva zmysel.“ Uistila ho. „Je to logické, vzhľadom k tomu všetkému, čo sa ti stalo.“ Usmiala sa jemne a pohladila jeho tvár. „Tvoj strýko bol hrozný muž, Siri. Všetko, čo robil, robil preto, aby zničil tvoje sebavedomie. Jeho zaobchádzanie zdeformovalo tvoju víziu o tom, kto a čo si tak dôkladne, že je veľmi pochopiteľné, že prirovnávaš seba samého k tej jazve.“
Sedel ticho reflektujúc na to, čo povedala a ako veľmi sa zmenil. Malý úsmev ozdobil jeho tvár, keď si uvedomil, že aj napriek bitke, ktorej stále čelil, bol šťastný! Cítil sa ako celý človek. Mal rodinu a veľmi dobrých priateľov. Bol zdravý, silný a sebaistý; viac nebol bojazlivým a utrápeným dieťaťom z minulosti.
"Myslím, že som pripravený." Pripustil ticho. "Už nie som ten človek, a chcem, aby to bolo preč." Juno ho vzala do náručia a krátko ho objala.
"Som na teba pyšná!" vyhlásila, v očiach jej žiarili slzy. "Čo s týmto?" spýtala sa sledujúc jazvu na čele.
Pozrel sa na chvíľu zamyslene.
"Nie, nechám si ju. Symbolizuje to, kto som." Usmial sa rozpačito. "Mám malé priznanie."
"Aké?" usmiala sa.
"Chýbala by mi." Pripustil.
"Zostane." Súhlasila. "Kedy by si to rád urobil?"
"Čo takto sobota?" spýtal sa.
"Sobota je dobrá." Prikývla. "Premiestnim sa na pozemky a urobíme to."
"Nie, prídem do tvojho bytu." Povedal. "Draco a ja pôjdeme tak či tak tým smerom to ráno. Stretneme sa tam."
"Aha. Dobre." Stisla mu koleno. "Potom je to všetko. Ponáhľam sa a musím sa pripraviť na deň. Čoskoro pôjdem, ale uvidíme sa, než odídem."
"To znie dobre." Usmial sa. "Je ocko hore?"
"Áno. Už je vo svojom laboratóriu." Odpovedala.
Siriho tvár sa stiahla, keď si spomenul na Remusa pod zámkom v podzemí.
"Vďaka. " povdal a vyliezol z postele, keď odchádzala z miestnosti.
 
-----
 
Účastníci sa spárovali ešte raz a prechádzali svoje cvičenia, zdokonaľovali svoje schopnosti pozorovania, plánovania a realizácie týchto plánov. Ponúklo im dostatok času, aby sa vzájomne spoznali a naučili sa hladko spolupracovať.
Siri bol ohromený Nataliinými schopnosťami. Ovladála svoje zručnosti a zistil, že sa jej dá veriť bez pýtania.
Šesť dospievajúcich sa stretlo v boji proti Siriusovi a dospelým z Jasonovej skupiny počas štvrtkového popoludnia a v piatok ráno... Zlyhali proti nim vo štvrtok, ale naučili sa dostatočne rýchlo svoje lekcie, aby sa dospelí museli naháňať za svojimi peniazmi v piatok ráno.
"To bola sranda!" Ron sa zasmial, skupinka zamierila k domu na obed.
"Viedli sme si dnes celkom dobre, nie?" Nie usmial sa Neville.
"Áno, všetci ste si dnes viedli veľmi dobre." Súhlasil Sirius. "Ešte musíte odstrániť pár chýb, ale tie zmiznú, ako budete ďalej spolupracovať."
"Áno, pane." Súhlasil Draco. "Viem, že veľa mojich  chýb bolo preto, že som nebol dostatočne oboznámený s tým, ako pracuje Neville."
"Presne tak." Potvrdil Jason. "Netráp sa tým veľmi. Budeme to viac trénovať a všetko to zo seba dostaneš."
"Ja si za seba myslím, že si zaslúžili pauzu." Vyhlásil Sirius. "Všetci si ju zaslúžime. Na zvyšok víkendu pozastavujem výcvik."
"Super!" vybuchol vzrušene Ron. "Myslím, že pôjdem navštíviť svoju rodinu."
"Myslím, že je to vynikajúci nápad." Povedal mu Sirius. "Odovzdaj svojim rodičom môj pozdrav."
"Odovzdám." Prikývol Ron. "Mohli by sme odísť hneď?"
"Nevidím dôvod, prečo nie." Potvrdil Sirius. "Len sa vráť späť v nedeľu večer."
"Áno, pane." Zobral Ron na vedomie a ponáhľal sa do svojej izby zbaliť si veci a premiestniť sa do Brlohu.
Jason, Elliot, Edward a Neville sa všetci rozhodli ísť na víkend domov a keď vyšiel mesiac, večer všetci, čo ostali na panstve boli tí, čo boli priamo zapojení do pomoci Remusovi.
 
-----
 
Po uložení Remusa v jeho posteli, Siri pristúpil nervózne k svojmu otcovi. Nebol si istý, či sa očakáva, že zostane na zámku alebo či mu bola tiež umožnená prestávka. Zúfalo chcel pomôcť Remusovi, ale tiež potreboval pripraviť plány na kúpu Abea. A určite chcel, aby ho jeho mama zbavila jazvy!
"Oci?" spýtal sa ticho, keď sledoval, ako Remus zápasí so svojou bolesťou.
"Hmm?" zamrmlal neprítomne Severus. Mal tmavé kruhy pod očami a vyzeral po prebdených nociach na svoj vek značne zostarnuto. Siri vedel, že posledných niekoľko dní veľa nespal. Strávil každý okamih, čo mohol, laboratórnymi testami alebo sledovaním Remusa cez sklo.
"Draco a ja sme si robili plány ísť dnes do Londýna. Je v poriadku, keď pôjdeme alebo by si bol radšej, ak by som tu zostal a pomáhala v laboratóriu?" spýtal sa ticho.
Severusove oči sa usadili sa synových črtách plných obáv. "Nie. Nemeňte svoje plány. Remus oddychuje najlepšie to ide. Sirius a ja sa o neho postaráme. Oddýchni si na chvíľu. Potrebujete pauzu." Upokojoval ho. "Zakrátko začneme testovať. Ty a Draco sa k nám pripojíte, keď sa vrátiš. V konečnom dôsledku uvažujem, že pošlem slečnu Ivanovičovú tiež svojou cestou. Sylvia, Sirius a ja to na chvíľu zvládneme sami.
"Vďaka, ocko." Usmial sa Siri. "Budem mať pre teba prekvapenie, až sa vrátim."
"Prekvapenie pre mňa?" pozdvihol obočie.
"Budeš musieť počkať a uvidíme." Doberal si ho Siri.
"Asi áno." Severus predstieral, že trpí a Siri sa zasmial.
"Uvidíme sa neskôr." Povedal Siri.
"Bavte sa." Zaželal Severus a pridal tľapnutie na potvrdenie.
 
-----
 
Obaja mladíci sa premiestnili na stanicu King Cross a nasadli do vlaku smerom na juh. Vystúpili na rušnej stanici mimo mesta. Najali si čakajúci taxík a užívali si tichú jazdu do Gyles Estate. Prišli presne podľa plánu a pri bráne sa s nimi stretol David Gyles.
"Dobrý deň!" pozdravil ich ryšavý mladík a potriasli si rukami. Siri potlačil svoje obavy z kontaktu a úsmev oplatil.
"Sirius Snape. Je mi potešením, že vás spoznávam." Pozdravil ho Siri, ako si potriasli rukami. "Toto je môj priateľ Draco Malfoy."
"Rád vás spoznávam. Som David Gyles." Usmial sa veselo. "Otec čaká pri stajniach. Pôjdeme?" ukázal na veľkú stodolu.
Keď prechádzali dlhou cestou okolo brilantných bielych plotov, David udržiaval konverzáciu. Poukazoval na konkrétnych koňov a vychvaľoval ich prednosti, či ich vzdor. Draco prikývol a odpovedal na oplátku, priateľsky prispieval do konverzácie. Siri, ktorý nemal žiadne skúsenosti s koňmi, zostal tichý a vstrebával všetky informácie, ktoré mohol. Bol čoskoro rád, že pozval Draca, aby išiel s ním. Cítil, že jeho znalosti by stačili na to, aby sa zabránilo Sirimu nakúpiť nežiaduce zviera.
"Tu ste!" starší muž sa objavil z hlbín stajne. "Vitajte! Vitajte!" pozdravil ich s radosťou, keď sa priblížili. Bol vysoký, svalnatý a vyzeral zdravo. Jeho vlasy boli rovnako ryšavé ako jeho syna a jeho oči mali farbu silného čaju. Mal kamennú, napriek tomu upokojujúcu tvár. Vedeli, už pri obyčajnom pohľade na neho, že by mu mohli dôverovať. Siri sa rozhodol, že sa mu tento muž páči a vystrel ruku.
"Som rád, že vás spoznávam, pane." Usmial sa. "Ja som Sirius Snape. Toto je môj priateľ Draco Malfoy."
"Vitajte u nás doma." Mason ho vzal za ruku. "Predpokladám, že ste sa zoznámili s Davidom. Som Mason Gyles. Môžem vám ponúknuť niečo na pitie? Mali ste tadiaľto v celku malú exkurziu."
"Áno. Radi by sme si niečo dali, ďakujeme." Siri prijal za oboch.
"Vybavím to." Ponúkol David a zamieril k domu.
"Poďte a zoznámte sa s Abeom." Povedal Masom. "Myslím, že budete mať radosť."
Keď vošli do jasne osvetleného interiéru, Siri sa divil, ako čistý bol na to, že to bola stodola. Stajne lemovali každú stranu hlavnej lode, podobne ako vnútro stodoly na panstve. Hlavným rozdielom bolo, že táto stodola žila aktivitou a bola najmenej dvakrát tak veľká.
Draco a Siri sa zadívali na každého koňa okolo ktorého prechádzali. Mnohé držali hlavu nad ich dverami a zaerdžali mäkké pozdravy, keď sa priblížili. Siriho oči sa presunuli dopredu na ďalšiu stajňu, akonáhle si uvedomil, že jej obyvateľom nebol kôň, ktorého hľadal.
Mason sa zastavil asi v dvoch tretinách cesty dole do hlavnej lode.
"Počkajte tu a ja vám ho privediem na svetlo, aby ste si ho mohli lepšie pozrieť." Požiadal Mason, než vstúpil dovnútra. O niekoľko okamihov neskôr sa vrátil do uličky vedúc jedno z najkrajších stvorení, ktoré Siri nikdy nevidel.
"Ach, môj Bože!" zašepkal Siri v úžase"Draco, je nádherný, však?"
"Je to najpôsobivejšie zviera, aké so videl na vlastné oči za dlhú, veľmi dlhú dobu." Pripustil Draco, takže pomaly krúžil okolo zvieraťa, posudzoval ho kritickým okom.
"Siri mi povedal, že váš syn s ním pracoval." Vyhlásil Draco. "Ukazuje pokrok?"
"Ach áno." Uznal Mason. "Prechádza veľmi pekne jeho výcvikom."
"Vie už prijať jazdca?" spýtal sa Draco a prešiel rukou po boku koňa. Abeo trochu nervózne presunul svoj postoj po nečakanom dotyku, ale neukázal voči nemu averziu.
"Áno, je zvyknutý na jazdca." Potvrdil Mason.
"V čom ho trénujete?" spýtal sa Draco, ležérne prehodil pažu cez Abeov chrbát. Kôň zastrugak ušami pri tom dotyku, ale zostal pokojný.
"Väčšinou skákanie." Odpovedal Mason.
"Show alebo Cross country?" naliehal Draco.
"Oboje." Priznal Mason. "Sústredili sme sa viac na Cross country, pretože sme boli v kontakte s vami, pán Snape. Spomenul som si, že Severus dal prednosť tomu, než pred všetkým ostatným."
Siri prikývol. "Porosím, hovorte mi Siri."
"Iste." Súhlasil Mason. "Chceli by ste si zajazdiť?"
"Nikdy som nejazdil." Pokrútil Siri hlavou. "Draco, mohol by si ty?"
"Jasne, nechám ho prebehnúť." Prikývol Draco. Bol rád, že mal na sebe pod plášťom mikinu. Nebude môcť mať na sebe pri jazde plášť a ranný vzduch bol stále chladný. Zľahka vyskočil na chrbát koňa a obrátil ho k oplotenej oblasti za stajňami. Siri a Mason ho nasledovali von a opreli sa o plot, aby ho sledovali. Draco urobil pár okruhov po celom obvode, pričom každý okruh spravil svižnejším tempom. Posledné kolo popchol koňa z klusu do spomalenia, ktoré pokračovalo ku skokom.
Siri bol ohromený, ale nebol si istý, či to, čo videl, bolo skutočne impozantné. Draco zobral koňa smerom k prvej na jedne strane a potom ho obrátil. Nezdalo sa, že koň mal nejaké problémy spraviť to, čo od neho Draco chcel.
Draco skončil s tým, že Abeo ešte niekoľkokrát prešiel vonkajšiu trať, aby vychladol. Keď sa priblížil k Masonovi a Sirimu, zosadol a podal opraty ošetrovateľovi koní. Kôň bol odvedený, aby sa o neho postarali a vrátil sa do svojej stajne.
"Je veľmi talentovaný." Priznal Draco. "Myslím, že je tu potenciál v prípade, že by sa profesor rozhodol s nm súťažiť."
"Myslíš, že je dobrou voľbou pre ocka?" spýtal sa Siri so zvedavým pohľadom upretým na Draca.
"Nemyslím si, že by to bola chyba." Vyhlásil Draco.
"Pán Gyles, ak sa dohodneme na cene, predal ste práve koňa." Siri potriasol jeho rukou a nasledoval staršieho muža do kancelárie, podobnej tej na Snape Manor.
Mason zdvihol zložku a vytiahol niekoľko papierov. "Tu je Abeov rodokmeň. Preukazuje jeho líniu tak ďaleko ako bol kôň vášho otca." Podal papiere Sirimu. Starostlivo si ich prečítal a vrátil mu ich späť.
"Môžem ich vidieť?" Draco natiahol ruku za papiermi. Mason mu ich podal. Draco opatrne sledoval niekoľko riadkov od Severusovho pôvodného Abea až k tomu aktuálnemu. V rátal obodobie, hľadal prípadné nezrovnalosti. Keď nič nenašiel prikývol a podal ich späť chovateľovi.
"Toto je naša obchodná zmluva, Siri." Povedal vytiahnutím ďalšieho papiera zo zložky. "V podstate hovorí o tom, že súhlasíte s prevodom dohodnutej čiastky na môj účet v Gringottbanke do troch dní od podpisu tejto zmluvy. Ináč je zmluva neplatná."
Siri ju zobral a automaticky ju podal Dracovi. Toho prekvapilo akú dôveru do neho Siri vkladal. Cítil tiež veľkú vlnu úľavy, pomyslel si, že možno tento výlet bol dobrým štartom do priateľstva. Draco prečítal zmluvu a zistil, že bola celkom krátka a jasná. Cena stanovená v zmluve bola 1000 galeónov, ktorá má byť zaplatená do troch dní od dátumu, kedy podpísal zmluvu.
"Hm, Siri, uvedomuješ si, ako veľa stojí tento kôň?" zašepkal Draco.
 "Áno, tá zmluva hovorí, že 1000 galeónov. Tak čo?" Siri pokrčil obočie.
"No, je to trochu veľa na koňa, ktorý je neoverený." Vysvetlil Draco.
 "Aha." Siri zaváhal a zahryzol si do pery.
"Bol by som ochotný vyjednávať o cene, Siri." Ponúkol Mason. "Viem, že Abeo nie je plne vytrénovaný a nebol riadne testovaný v súťaži. Bol by som ochotný znížiť cenu o 65 galeónov."
"Čo myslíš, Dray?" spýtal sa ticho Siri s dôverou v druhého mladíka, či to bolo rozumné.
"Rád by som sa na neho pozrel znova." Oznámil Draco. Vstúpil do stajne a hovoril ticho k zvieraťu. Prešiel rukami po chrbte koňa a dole po nohách. Prešiel mu po papuli a ticho hovoril koňovi do ucha. "Hej, chlapče, chcel by si prísť a žiť s nami, však? Mal by si mať na chvíľu miesto len pre seba, ale to sa môže zmeniť. Tvoj nový pán bude s tebou zaobchádzať dobre Čo si myslíš?" Celú dobu ako Draco hovoril, kôň nastražil uši, zodvihol hlavu po ukľudňujúcom tóne jeho hlasu. V čase, keď ho Draco posledný raz potľapkal po krku, Abeo ticho zaerďžal na odpoveď.
"Tak čo?" spýtal sa úzkostlivo Siri.
Draco ho vytiahol z dosluchu Masona a vzrušene zašepkal. "Povedz mu, že nech zníži cenu o 108 galeónov a ty koňa kúpiš!" Siri prikývol a otočil sa na Masona.
"Pane Gyles, ak ešte znížite cenu o 108 galeónov, sme dohodnutí." Vyhlásil Siri sebavedome.
"Je to o niečo menej, než som chce, ale je to fér predaj. Kúpili ste koňa, pán Snape." Potriasli si rukou na dohodu a vrátili sa do kancelárie. Siri a pán Gyles podpísali všetky potrebné zmluvy a Draco bol svedkom každého podpisu.
"Prevediem vám peniaze popoludní, pán Gyles." Uistil ho Siri. "Tiež by som vás chcel požiadať, či by ste sa o neho postarali, kým ho budem môcť vyzdvihnúť. Zariadim, aby prostriedky za to boli tiež prevedené, ak mi poviete vaše podmienky?"
Mason napísal sumu na kúsok pergamenu spolu s jeho informáciami o účte a podal ju Sirimu. "To by malo stačiť mladý muž." Povedal.
"Bolo mi potešením vás spoznať, pane." Siri sa postavil k odchodu. "Som si istý, že môj otec bude príjemne prekvapený. Pekný deň."
 
-----
 
Po prevedení 892 galeónov za Abea a ďalších 45 za jeho opateru na účet Masona Gylesa sa Siri a Draco premiestnili do bytu Juno.
"Mamka tu býva." Vysvetlil mu Siri, ako zazvonil.
"Ideš ju navštíviť len dnes?" spýtal sa Draco.
"Nie, bol som tu viackrát, Draco." Povedal ticho.
"Ahoj chalani!" privítala ich Juno. "Poďte dnu!"
Vošli do jej bytu a Draco sa v úžase pozeral okolo seba. Siri padol na pohovku a šťastne si povzdychol.  
"Chceš to urobiť hneď a potom si dať obed?" spýtala sa Juno.
"Urobiť čo?" spýtal sa Draco.
"Odstrániť moju jazvu." Odpovedal Siri.
"Tú tvoju...?" Draco začal
"Ámp." Povedal ostro Siri. Draco prikývol. "Môžeme to urobiť mami?" Siri sa k nej otočil.
"Som pripravená zlato." Prešla k plášťu a vytiahla prútik.
Siri si pretiahol košeľu cez hlavu a spýtal sa: "Kam mám ísť?"
"Priamo tu na pohovke je to v poriadku." Ukázala.
Draco zvedavo pozoroval, keď prednášala zaklínadlo a mávla prútikom v pomalom stabilnom kruhu nad jazvou. S každým okruhom prútika a každým opakovaným kúzlom sa zjazvená časť zmenšila v priemere.
Siri cítil brnenie, ale nič viac.
"Funguje to?" spýtal sa úzkostlivo.
"Áno. Zmenšuje sa Siri." Odpovedal Draco.
"Buď trpezlivý, Siri." Požiadala Juno. "Daj mi ešte chvíľočku a ja budem hotová."
"Zmizne to úplne?" spýtal sa Draco zvedavo.
"Dúfam, že áno." Povedala Juno. "Môže tam byť malá jazva, pretože to bolo tak dávno, čo bolo spôsobené zranenie. Budem to skúšať ďalej, kým som si istá."
"Dobre." Siri zašepkal.
"Uvoľni sa, Siri." Juno naliehala. "Ak si príliš nervózny, mám to ťažšie."
"Ospravedlňujem sa." Vykríkol. "Som naozaj nervózny."
Juno sa zastavil uprostred vety. "Nervózny prečo? Nie si si tým istý?"
"Som si istý, že som pripravený." Pripustil. "Je to pre mňa veľký krok."
"Chápem." Uznala Juno. "Chceš, aby som ti dala chvíľu, kým sa pozbieraš?"
"Nie, do toho." Povedal, zhlboka sa nadýchol a potlačil to hlbokým povzdychom.
Po niekoľkých ďalších minútach bolo počuť len Juno úpužívajúcu kúzlo. Jazva sa naďalej zmenšovala, než bola veľkosti hrášku. Jenu sa niekoľkokrát pokúsila, aby úplne zmizla, ale tvrdohlavo zostávala.
"No, urobila som všetko, čo môžem, Siri." Povzdychla si rezignovane.
"Nezmizla úplne, však?" spýtal sa Siri.
"Je to len malá škvrna vľavo, Siri." Uistil ho Draco.
"Ako malá?" vypočúval Siri.
"Asi veľkosti hrášku." Odpovedal Draco. "Ak by si nevedel, že tam je, tak si to asi nikdy vôbec nevšimneš."
Siri prikývol a vstal z pohovky a prešiel bytom. Pozrel sa do zrkadla na dverách kúpeľne. Vrátil sa a natiahol si späť košeľu.
"Môžem s tým žiť." Usmial sa. "Vďaka, mami." Dodal a objal ju.
"Nie je zač." usmiala sa. "Hladný?"
"Umieram od hladu!" vysvetlil.
"Ja tiež!" súhlasil Draco.
 
-----
 
Keď sa vrátili do zámku, zamierili priamo do laboratória. Severus, Sirius, Sylvia a Natalia stáli každý na svojej vlastnej testovacej stanici. Každá stanica mala šesť kotlíkov, ktoré prechádzali procesom varenia.
"Ako to ide?" spýtal sa Siri ticho a hľadel cez Severusove rameno, keď umiestnil kvapky Remusovej krvi na jeho skúšobný pergamen.
"Robíme pokroky." Odpovedal roztržito.
"Ako sa má Remus? Akákoľvek zmena?" spýtal sa Draco.
"Nie. Stále žiadna odpoveď." Odpovedal Sirius ticho. "Sonya je teraz s ním."
"Potrebuje si oddýchnuť." Vyhlásila Sylvia.
"Veľa šťastia pri dostávaní ju odtiaľ." Odfrkol si Sirius.
"Chystám sa s tým začať." Oznámil Draco.
"Vďaka." Sirius zamrmlal, keď tiež prial krv na svoj pergamen.
"Chcem skontrolovať Remusa." Vyhlásil Siri. "Vrátim sa za chvíľu. Možno by som mohol dosiahnuť, aby si Sonya dala pauzu."
Prešiel do miestnosti s Remusom a pozrel sa cez sklo. Pozeral sa, ako Sonya sedela čítajúc nahlas z knihy, ktorú Sirius dole priniesol Remusovi. Zaklopal a Sonya mu jemne pokynula, aby išiel dovnútra.
"Ako sa máš, doktorka?" spýtal sa, keď sa posadil na okraj Remusovej postele.
"Držím sa." Usmiala sa unavene.
"Sadnem si s ním trochu, ak si chceš dať pauzu." Ponúkol.
"Ja neviem." Povedala.
"No tak, Sonya." Pokarhal ju Siri. "Nemôžeš tu sedieť takto nakoniec sedieť hodiny! Musíš si dať prestávku! Remus nie je sám. Zostanem tu, kým sa nevrátiš. Choď sa prejsť von a nadýchať sa čerstvého vzduchu! Uvedomuješ si, že je krásne popoludnie?" spýtal sa jej.
"Mohla by som si trochu natiahnuť nohy." Povzdychla si a odhrnula Remusovi z očí vlasy.
"Neboj sa!" požiadal Siri. "Bude v poriadku!"
"Ja viem." Usmiala sa a potľapkala ho po ramene. "Vďaka!" ticho zavrela dvere, nechala ich oboch v tichej miestnosti.
Siri ticho sedel a pozoroval Remusove dýchanie. Študoval jeho pokojnú tvár, ale občas zaznamenal stiahnutie jeho čŕt, čo bolo dôkazom bolesti, ktorú cítil.
Siri sa presunul z postele do kresla a narovnal prikrývky, ktoré tu nepotrebovali byť, a povzdychol si, keď sa usadil do kresla.
"Hej, Remus." Povedal ticho. "Vyzeráš lepšie, než včera v noci. Alebo to bolo dnes ráno?" pozeral chvíľu ako Remus dýchal.
"Nezáleží na tom." Siri sa usmial. "Hádaj, čo? Dokážeš udržať tajomstvo? Kúpil som dnes pre ocka koňa! Ustajnil som ho až do jeho narodenín. Myslíš si, že sa mu bude páčiť?" sedel dlho ticho, kým sa nepokojne nezavrtel v kresle.
"Je tu sakramentsky ticho!" zavrčal mierne podráždene. "Ako to môžeš vydržať?"
Zdvihol knihu, ktorú čítala Sonya, keď vstúpil a začal Remusovi čítať tam, kde prestala. Jeho hlas bol jediný zvuk a otáčanie stránok jediný pohyb, kým sa vrátila Sonya.
 
-----
 
Sonya zostala po jeho boku celú noc a nasledujúci deň. Mala malé prestávky vždy, keď prišiel jeden z chlapcov na návštevu. Všetci sa striedali a pokúšali sa ju presvedčiť, aby si oddýchla, ale nemohla.
Vrátila sa z jednej z jej krátkych prestávok a posadila sa vedľa jeho postele a ticho ho pozorovala. Vyzeral, akoby len spal. To nebol ten prípad. Remus bol vážne zranený a nevie o svete okolo neho. Vzala jeho bledú ruku a zaznamenala, že bola studená. Pridala ďalšiu prikývku a zastrčila mu ju pevne okolo ramien.
Bol stále nehybný niekoľko dní. Keď ju náhle jeho ruka zovrela vyskočila prekvapením. Jeho oči sa pozerali na jej tvár a zažmurkali, keď zvolala: "Remus!"
Pustila jeho ruku a zakryla si uši, keď jeho odpoveďou bol ohlušujúci výkrik bolesti....
04.01.2014 22:46:53
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one