Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

42. Bolesť a panika

 
"Remus!" Sonya vyskočila na nohy a ponáhľala sa položiť ruky na jeho ramená, aby ho upokojila. "Psst, to je v poriadku." Zamumlala a odhrnula mu vlasy a položila studenú ruku na jeho čelo.
Jeho krik utíchol, ale bolo jasné, že má bolesti. Jeho drsný dych a zúfalstvo v črtách o tom vypovedalo.
"Kde je Severus?" zalapal po dychu, prehol chrbát v snahe bojovať proti svojej bolesti.
"Počkaj, privediem ho!" vykríkla.
"Niečo nie je v poriadku!" zalapal po dychu.
"Vydrž!" Nariadila, keď sa ponáhľala z izby. Nespravila ani desať krokov, keď sa stretla s obyvateľmi laboratória. Počuli Remusov bolesťou naplnený výkrik a pribehli.
"Severus!" takmer vykríkla. "Niečo... povedal, že niečo nie je v poriadku!"
Sirius a Severus sa takmer zrazili navzájom, keď sa snažili dostať k svojmu priateľovi. Draco stál mimo izby so Sylviou a Nataliou. Siri ovinul ochranársky ruku okolo ramien veľmi zúfalej Sonye a viedol ju späť do miestnosti. Ticho stáli pri nohách postele sledovaním, zatiaľ, čo Severus kládol Remusovi otázky.
"Remus." Zvolal ticho, keď položil ruku na Remusove rozhorúčené čelo.
"Sev." Zašepkal Remus v agónii. "Bolí to."
"Povedz mi, čo sa deje, Námesačník." Naliehal ticho Severus.
"Vo vnútri." Lapal Remus po dychu. "Je to zlé."
"Zlé?" zopakoval Sirius vystrašene. Pozrel sa zúfalo na Severusa kvôli odpovedi.
"Nie som si istý." Remus sa snažil popadnúť dych, chrapot v jeho hrudi bol výraznejší.
"Neboj sa Remus." Upokojil ho Severus. "Zoženieme pomoc. Skús si oddýchnuť."
"Nemôžem!" vykríkol Remus. "Merlin, Sev! Mám pocit, akoby som bol vo vnútri roztrhaný na kusy!" Prekonal záchvat kašľa. Severus mu pomohol sa posadiť a podopieral ho, kým to najhoršie skončilo. Ľahol si na chrbát od vyčerpania a zavrel oči.
"Merlin!" Vykríkol Sirius zdeseným zšepkaním, keď uvidel kvapôčky krvi na Remusovej plachte. "Urob niečo, Severus!"
Severusova myseľ premýšľala nad možnosťami.
Elixír? Nie bez odhalenia problému. Skúsiť ho presunúť niekde, kde je pohodlnejšie? Nie. To nie je múdre. Poškodenie by mohlo byť ešte horšie, keby sa s ním hýbalo, ako by nemalo. Vytiahol prútik zo svojho púzdra.
"To je všetko, čo pre teba práve teraz môžem urobiť, Remus." Povedal ospravedlňujúco. Práve, keď Remus prikývol s pochopením a úľavou, Severus zašepkal. "Stupefy."
"To nebude dlho fungovať!" vyštekol Sirius.
"Nie je to, čom som chcel, Tichosľap." Vysvetlil Severus. "Potrebujem čas na rozmyslenie! Potreboval nejakú úľavu, nemôžem mu dať nič, ani šancu jeho presunom, kým nebudem vedieť, čo sa deje!"
"Čo budeš robiť?" spýtal sa Siri, ticho načúval Remusovmu namáhavému dýchaniu.
"Pre začiatok, zavolám Juno, takže ho môže prehliadnuť." Vyhlásil. "Potom, v závislosti na tom, čo objaví, mu pomôžeme." Vybehol z miestnosti k hop-šup práškovej sieti, aby zavolal Juno krbom v pracovni. 
 
-----
 
Sirius chodil sem a tam pri nohách postele. Zastavil sa občas a pozeral sa na stále nehybné telo lelo ležiace tam. Jeho priateľ, jeho brat Záškodník, jeden, na ktorého sa mohol stále spoľahnúť, ležal zlomený a krvácajúci. Jeho myseľ bola spleť zmätených a zbesilých myšlienok.
To nemôže byť pravda! Ako by to mohla byť? Nie Námesačník, zo všetkých z nich, nie on! Práve sme sa dali znovu dohromady, konečne sme zase rodina.
James a Lily sú preč. Siri... tiež mi ho vzali. Peter... dobre, nestál ani za plytvanie myšlienkami, ale pomaly, ale isto tiež zmizol. Sev zostal, obetoval toľko, bojoval proti temnote zvnútra. Ale Námesačník, on tam bol vždy, rameno o ktoré sa mohol oprieť. Stála prítomnosť. Hlas rozumu cez všetko šialenstvo. Konečne som ich mal všetkých späť! Sú tak dobrí priatelia a jediná rodina, čo mi zostala. Remus sa cez to musí dostať! Nemôžem ho teraz stratiť!
Sedel zťažka vo vyčarovanom hojdacom kresle a pozoroval svojho priateľa, svojho brata, bojujúceho o každý nádych. Hojdal sa sem a tam, tam a späť. Vŕganie kresla, ako sa pohyboval a zvuk chrapľavého dýchania, vytvoril podivnú uspávanku a vyčerpaný čarodejník konečne zaspal.
Sonya študovala Remusovu tvár, hľadala známky utrpenia. Mohol by cítiť bolesť podvedome, aj keď na neho Severus vložil kliatbu? Dúfala, že aspoň trochu pocítil úľavu, zatiaľ čo čakali na príchod Juno.
Vedela, logicky, že Juno nemohla preste všetko len tak nechať a ponáhľať sa na panstvo. Logika uletela oknom, keď sa pozerala na muža, o ktorého sa začala hlboko starať, bojujúceho o správne dýchanie. Kde trčí, pre Merlina? Čo jej to trvá tak dlho? Myslela si, keď Remus zúfalo zakašľal a grimasa bolesti prešla jeho tvárou.
Položila mu chladnú ruku na čelo. Horel, jeho telo bojuje proti tomu, čo to bolo. Samému seba? Vlkovi? Transformácii, ktorá nejako prebehla strašne zle?
Vyčarovala umývadlo s chladnou vodou a mäkkou bavlnenou handričkou. Vyžmýkala ju a jemne mu utrela tvár a hornú časť tela, aby ho tým ochladila. Pokračovala s tým, než sa jeho horúčka premenila na zimnicu, keď vytiahla prikrývku až k jeho brade, chvenie sa zastavilo. Za pár okamihov bol v pohodlí. Až príliš skoro sa cyklus horúčky a zimnice znovu rozzúril.
Aspoň trochu som urobila čo môžem. Pomyslela, keď mu uhladila prikrývku na hrudi. Jeho chrapľavé nádychy ju vydesili. Znelo to... mokro... tak nejako. Nechcela, aby príliš špekulovala o tom, čo by to mohlo znamenať. Bez ohľadu na to, o akú "tekutinu" sa jednalo, ktorá tam bublala, naznačovala vážne problémy pre Remusa. "Kde sakra je?" zvolal ticho Sonya.
Pozerala sa po miestnosti, posudzovala škody, ktoré Remus spôsobil. Nenašli si čas na opravu čohokoľvek. Bola zdesená, keď si uvedomila, že červenohnedé sfarbenie na stenách, nábytku a podlahy nepochádzali z oxidácie počas rokov. Bola to Remusova zaschnutá krv a bola všade.
Vstala a natiahla si stuhnuté svaly a sklonila sa a pobozkala Remusove čelo. Ležal pokojne a ticho a jeho dych bol nestály. Horúčka zrejme trochu ustúpila a jej sa trochu uľavilo. Prechádzala po miestnosti a jej pohľad padol na Siriusa spiaceho v kresle. Chýbalo jej vŕzganie kresla, keď sa hojdal. Miestnosť bola príliš tichá. Vyčarovala teplú deku a prikryla ho. Uľavilo sa jej, že odpočíva. Bol nostop hore celé dni. Tak ako Severus. Boli zúfalí ohľadne pomoci Remusovi. Dúfala, že by mohli.       
 
-----
 
Severus hodil štipku hop-šup prášku do ohňa a zavolal, "Juno Aesculapiusová!" vedel, že pracuje a že možno bude musieť počkať, ale to ho nezastavilo od prechádzania sem a tam pred krbom. Toto vedomie mu tiež nezabránilo zavrčal o chvíľu neskôr, "Poď! Kde sakra si!"
Jeho myšlienky boli nasmerované k Remusovi, ako sa pohyboval po miestnosti. "Čo sa mohlo pokaziť? To nedáva žiadny zmysel! Prechádzal týmito transformáciami roky! Prečo sa to pokazilo tentoraz? Alebo snáď nie? Za predpokladu, že to má niečo do činenia s jeho premenou, ale čo keby to bolo niečo iné?"
Kde je? Pomyslel si zúfalo. Nemôžem uveriť, že sa to deje! Stačí, že to vyzeralo, že veci nakoniec dopadnú dobre. Každý bol doma. Všetci bolo spolu, skôr ako rôznorodá rodina, než len najlepší priatelia.
To nemôže byť pravda. Znovu si pomyslel. Je to tak nespravodlivé pre nás všetkých, ale predovšetkým Remusa! Modlil sa, aby bol jeho priateľ v poriadku. Otočil sa k ohňu, keď počul slabé prásknutie oznamujúce Junin príchod.
"Sev?" Zvolala na neho. "Čo sa deje?" spýtala sa vyplašene, keď videla jeho výraz napätý a plný strachu.
"Musíš príš ihneď!" Zvolal naliehavo. "Remus... niečo je tu zle! Poponáhľaj sa!"
"Upokoj sa, Sev." Prikázala. "Čo sa stalo?"
"Juno na to nie je čas!" vykríkol. "Myslím, že by mohol zomierať! Musíš ihneď prísť!"
"Hneď som tam." Vyhlásila a ďalším prásknutím zmizla, len aby sa pár okamihov neskôr pripojila k Severusovi a ponáhľala sa do Remusovej miestnosti.
Jej rysy boli nervózne, pokým vstúpila do jeho izby. V tom okamihu ostala veľmi vážna, keď zaznamenala chrapľavý zvuk z jeho hrude, ktorý sa ozýval s každým nádýchom.
"Ale Remus!" vykríkla, keď sa ponáhľala, aby ho skontrolovala. Spoznala známky prichádzajúcej smrti a modlila sa, že nie je príliš neskoro. Ticho začala spievať liečivé kúzla. Medzi nimi vydala rozkaz pre tých, ktorí netrpezlivo čakali na akékoľvek pokyny, ako by mohli pomôcť.
"Sonya, udržuj ho v teple! Nechaj horúčku robiť svoju prácu!"
"Severus! Choď k Svätému Mungovi. Nájdi doktora Altaira. Povedz mu nech zostaví rovnaký tím, aký som so sebo priviedla pre Siriho. Priveď ich sem!"
"Čo mám robiť?" spýtal sa Sirius v pohotovosti, pretože prišla Juno.
"Choď so Severusom. Pomôž mu, aby sa všetko a všetci dostavili sem. Rýchlo!" prikázala.
Vrhli sa na plnenie svojich úloh. Juno sa pustila späť do práce s kúzlami a dúfala, že ho udrží nažive, kým príde jej chirurgický tím.  
 
-----
 
"Natalia." Povedala ticho Silvia. "Prečo sa ty a ja nevrátime k nášmu výskumu?"
"Áno." Súhlasila Natalia. "Čokoľvek, čo pomôže s týmto."
"Ďakujem vám." Povedal im Siri. "Vážime si všetko, čo pre nás robíte."
"Sme radi, že môžeme byť súčasťou toho, Siri." Sylvia sa usmiala a obe ženy sa vrátili do laboratória.
"Myslíš, že to bude v poriadku?" spýtal sa Draco, pretože ich pozornosť sa vrátila k Remusovi.
"Dúma, že áno." Povzdychol si Siri.
"To neznie veľmi dobre, však?" zašepkal Draco.
"Nie." Siri súhlasil smutne. "Teraz je to boj so smrťou, vieš."
"Ja viem."uznal Draco. "Je mi to ľúto, Siri. Urobil som toľko chýb. Správal som sa k nemu tak zle, keď prišiel na Rokfort. Naozaj ľutujem svoje konanie. Len dúfam, že dostanem šancu za všetko sa mu ospravedlniť."
"Dostaneľ." Sľúbil Siri. "on bude v poriadku. Dostane sa cez to. Mamička sa o to postará. Dostane ho z toho." Vyhlásil vehementne.
"Vieš."  Povedal Draco po niekoľkých minútach na odpoveď. "Získal som rešpekt a obdiv k Remusovi. Nie je to len kvôli tréningu, pretože on je veľmi dobrý s nožom!"uškrnul sa. "Ale myslím, že je to taký silný človek. Pozri sa na život, ktorý prežil! Neviem, či by som to zvládol!"
"Mám rád Remusa takmer od chvíle, čo som ho stretol." Priznal sa Siri. "Ale v posledných niekoľkých rokoch sa stal pre mňa rodinou. Neveim čo budem robiť, ak od nás odíde."
"Viem." Povedal Draco ticho a položil zúčasnene Sirimu ruku na chrbát. Siri sa trochu vyľakal, ale zistil, že uvítal útechu a nechal ho. "Bol na mňa dobrý napriek mojej minulosti. Úzko so mnou spolupracoval, keď sme trénovali. Cítim... ja neviem... myslím, že mám k nemu blízko."
"Ty ho máš rád." Prikývol Siri, keď pochopil, čo Draco hovoril.
"Áno!" vydýchol Draco. "Je tako veľký brat alebo možno strýko, ktorý spôsobil, že sa cítim dôležito." Zamrmlal. Siri sa na neho ostro pozrel.
"Cítiš sa dôležitý?" spýtal sa Siri.
"Áno." Povzdychol si Draco. "Keď sme sem prvýkrát prišli, cítil som sa mimo vás ostatných. Vedome sa snažil, aby ma zapojil do všetkého. Vedel som, že mám priateľa, dokonca viac, mentora. Bol ku mne vždy otvorený a úprimný. Bol tu pre mňa, keď som mal problém."
"Nikdy som si to nevšimol." Priznal Siri.
"To je v poriadku." Draco sa usmial. "Bol si len trochu zaneprázdnený v poslednej dobe!"
Siri to nekomentoval, pretože v tej chvíli upútal jeho pozornosť späť k Remusovi vydesený výkrik a to, čo sa deje v miestnosti. Sonya bola tá, čo kričala a potom padla v mdlobách, ako Junin prútik vystrelil spŕšku magickej energie do Remusovho hrudníka. Jeho srdce sa zastavilo a Juno sa zúfalo snažila, aby ho oživila.
"Poď, Remus!" vykríkla, keď vyslala ďalší náraz do jeho bezvládneho tela. "Neopovažuj sa mi tu umrieť! Počuješ ma?" vykríkla, keď opäť vyslala výboj.
Siri s hrôzou sledoval, ako Remusove telo bolo v šoku po nárazoch mágie. Pozeral s otvorenými ústami, ako sa Remusove telo vyklenulo po každom náraze mágie, ktorú mu jeho mama poslala do hrude.
Bolo to také, ako sa cítil jeho otec, keď bol na operácii minulý rok a mamička musela urobiť to isté s ním zakaždým, keď sa jeho srdce zastavilo? Pomyslel si so strachom.
Zamrzli Hermiona a Ron na mieste v hrôze z jeho záchvatov? Cítili sa všetci tak zhrozene, keď sa pozerali, ako sa snaží nadýchnuť, žiť?"
Siri to nemohol dlhšie vydržať. Musel ju zastaviť. Musel pomôcť!
"Prestaň! Mami, prosím! Prestaň!" vykríkol, keď si konečne uvedomil svoje nohy a mohol sa pohnúť z miesta, kde stál ako prikovaný na mieste.
Juno vzhliadla a sledovala, ako sa ponáhľal k nej, slzy mu stekali po lícach. Na prosebný výraz v očiach sa zastavila, spustila prítila, takže Remus bol technicky mŕtvy. Žiadny tep, žiadny dych, mŕtvy.
Siri sa pozrel na Remusove dobité telo, šokovaný ako bolo jeho jadro krehké. Jeho oči boli zatvorené, akoby len spal, boli vnorené hlboko do jamiek, ktoré ohraničovali fialové odtiene. Ale bolesť v črtách bola preč. Jeho tvár bola hladá a svetlá, v pokoji. Natiahol ruku a položi ju na Remusovu desivo nehybnú hruď. Strhol ruku kvôli "pocitu", ktorý sa skrýval vo vnútri. Tu! Cítil Remusove srdce. Pretiahol si prsty a jemne masíroval svaly svojou mágiou. To je ono! Pomyslel si, keď ucítil slabý záchvev proti končekom prstov. Tak poď! Áno! Tu je! Srdce bilo, ako jeho vlastné. Čakal, pripravený mu pomôcť znovu. Jeho údery boli slabé, ale stále nakoniec pravidelné a kúsok po kúsku silneli. Áno, takto! Ticho chválil tlčúce srdce a ustúpil od Remusa.
Siri otvoril oči a potkýnal sa späť v šoku, ako sa Remus zhlboka nadýchol a jeho telo skočilo. Juno sa rozbehla smerom k Remusovi, ktorý lapal po dychu a kŕčovito sa triasol.
"Ach, môj Bože! Siri, čo si to urobil?" Juno koktala. "Merlin Remus! Počuješ ma? Si v poriadku?" Bola takmer nezrozumiteľná, keď kontrolovala Remusove vitálne funkcie a snažila sa upokojiť.
"Som nažive." Prišla Remusova chrapľavá odpoveď. "Kde je Sonya?" zašepkal, preglgol, aby my hrdlo pracovalo správne.
"Je tu. Len omdlela." Uistil ho Siri, ako ju zodvihol a usadil ju na stoličku.
"Čo sa stalo?" zašepkal Remus.
"Mal si zástavu srdca, Remy." Vysvetlila Juno. "Dávala som elektrošoky tvojmu srdcu, ale nefungovalo to. Siri vstúpil a... no... Siri, čo si to urobil?" spýtala sa a otočila sa k nemu kvôli odpovedi.
"Ehm..." Siri si olízal suché pery a nervózne prehltol. "Nemohol som sa už na to pozerať. Myslím... vyzeralo to tak... bolestivo a kruto, čo si robila. Dosť to bolelo a chcel som, aby to prestalo. Vtlačil so niečo zo svojej moci do neho. Trochu som... masíroval jeho srdce, kým nezačalo znova tĺcť samé." Vysvetlil ticho. "Zdalo sa mi, že je to menej bolestivý spôsob. Myslím si, že to bude v poriadku." Dodal povzbudivo, keď chytil Remusovu ruku.
"Ďakujem ti!" zachrapčal Remus, jeho vďačnosť bola viditeľná na tvári a v jeho hlase, keď slabo stlačil Siriho ruku a zavrel oči.
"Remus, už som spravila niekoľko liečiaci kúziel. Necítiš už nejaké ich účinky?" vysvetlila Juno.
"Viem, že môžem lepšie dýchať." Priznal. "Čo sa to so mnou deje?"
"Pokiaľ viem, tvoja transformácia bola tak nejako zmenená." Prezradila. "Povedala by som, že tvoje násilné správanie pred a počas tvojej transformácie ti zlomilo kosti a spôsobilo určitý stupeň vnútorných zranení. Potom, keď si sa premenil späť, všetko bolo nejako popletené."
"Tak, čo teraz?" spýtal sa, oči mal stále zatvorené.
"No, akonáhle si budem istá, že si dostatočne stabilný, spravíme ti operáciu." Povedala mu. "Mám pocit, že máš dosť rovnakých typov poranení, aké mal Siri. Možno trochu horšie, ako mal on, potom čo došlo k zlej transformácii."
"Dobre," zašepkal, zaspával.
"Než začneš zaspávať Remus, rada by som ti dala nejaké elixíry." Informovala ho.
"Čo to je?" spýtal sa a pozeral sa na ňu, keď sa jeho oči otvorili.
"Niečo na bolesť, niečo čo sa postará o tú horúčku." vysvetlila. "To by ti malo uľaviť Tiež ti navrhujem malú dávku Bezsenného spánku, ak máš pocit, že potrebuješ bezsenný spánok?"
"Bezsenný spánok?" opakoval spýtavo.
"Vari z toho netrpíš nočnými morami?" spýtala sa.
"Už nie." Pripustil. "Raz som rezignoval na môj osud, nočné mory prestali."
"Dobre." Prikývla. "Proste niečo, čo ti pomôže odpočívať, to by malo stačiť."
"Chceš povedať, liek proti bolesti?" spýtal sa.
"Áno. Niečo na uvoľnenie svalov. Malo by to veľmi pomôcť." Usmiala sa.
"To by bolo skvelé." Vzdychol si a trochu si mokro odkašľal. Siri mu pomohol posadiť sa a držal pred ním  nádobu. Už vedel, čo príde, keď malý príval tekutiny vyšiel z Remusových úst.
"Oh!" vykríkol Remus prekvapene.
"To je v poriadku Remus." Siri mu trel chrbát v upokojujúcich kruhoch. "Chvíľu sa to bude diať, kým budú tvoje pľúca čisté."
"Vidím." Povedal Remus, keď prekonal ďalšiu vlnu kašľa, nasledovaná ďalšou tekutinou vytekajúcou z pľúc. "Ako dlho to bude trvať?" zalapal po dychu a snažil sa dýchať. Jeho hrudník bolel ako čert.
"Moje trvali niekoľko dní." Povedal mu ľútostivo Siri. Vedel, ako sa v tomto okamihu Remus cítil. "Môj hrudník ma bolel niekoľko dní." Pomohol Remusovi, aby si ľahol na svoje vankúše.
"Pár dní, čo?" uvažoval Remus. "Hurá." Usmial sa ponuro a otočil sa na Sonyu. "Mohli by ste?" ukázal na ňu a znova zavrel oči.
"Iste." Siri sa ticho zasmial. "Ennervate." Zamrmlal a ukázal prstom na Sonyu. Jej oči sa otvorili a jej pohľad zaletel na miesto, kde ležal odpočívajúci Remus.
"Remus!" vykríkla. "Ach môj Bože! Je v poriadku?"
"Som v poriadku." Otvoril oči a slabo sa usmial na jej ustarostený výraz.
"Ty nie si v poriadku, Remus J. Lupin!" nadávala. "Vydesil si ma!" vykríkla, keď natiahol ruku k jej tvári.
"Potrebuje si oddýchnuť." Povedala jej Juno, keď sa vrátila s náručou fľaštičiek elixírov. "Tu máš, Remus. Vezmi si ich všetky a potom ťa nechám trochu oddýchnuť."
"Nevytiahnem nohu z tejto miestnosti." Prisahala Sonya ako podporovala Remusovu hlavu a pomohla mu, keď užíval elixíry.
Juno ju vytrvalo pozorovala. Videla, že Sonya sa nehodlala dať presvedčiť k odchodu z Remusovej blízkosti. Prikývla. "Dovolím ti ostať, ale musí spať!" trvala na svojom.
"To bude." Sľúbila Sonya a pozrela sa k dverám, ako Severus a Sirius vstúpili do miestnosti.
"Ako sa má náš pacient?" Severus sa na Remusa usmial.
"Je to teraz lepšie!" vykríkol Draco.
"Čo to znamená?" spýtal sa Sirius, pozrel na Juno kvôli objasneniu.
"Mali sme napilno, keď si bol preč." Oznámila Juno. "Remus mal zástavu srdca. Siri ho oživil."
"Siri ho oživil?" Severus bol zmätený.
"Nedokázala som ho priviesť späť." Priznala Juno. "Tak, či tak, aj keby ma Siri nezastavil, ako to urobil, aby som pravdu povedala, tak by som to vzdala."
"To mi nedáva žiadny zmysel." Zavrčal Sirius. "Práve si povedala, že Siriho ho oživil, ale teraz hovoriš, že on ťa zastavil."
Severus zodvihol na neho ruku, aby bol ticho. "Vysvetli mi, čo sa stalo." Nariadil.
"Siri použil svoju mágiu na Remusove srdce." Oznámila ticho Juno. Všetky oči v miestnosti sa obrátili na Siriho a on prešľapol nervózne z jednej nohy na druhú.
"Ako?" spýtal sa Sirius, uprel pohľad na svojho krstného syna.
"Sústredil som všetku svoju silu na moju ruku a strčil som mu ju do hrude. Našiel som jeho srdce a masíroval ho, kým začalo biť samé." Vysvetlil ticho Siri.
"Siahol si mu vlastne do hrude?" spýtal sa neveriacky Severus.
"Nie, nie fyzicky. Myslel som ako mávnutím čarovným prútikom. Cítil som ako bola moja ruka v jeho hrudi a cítil som jeho srdce pod prstami a masíroval som ho, aby sa znovu rozbehlo." Objasnil Siri.
"Merlinove fúzy!" vyhlásil ticho Sirius. "Remus, ako sa cítiš?"
"Unavený." Unavene sa usmial. "Ale živý!"
"Musíme ho nechať odpočívať." Oznámila Juno. "Všetci von!" Mávla rukou, akoby pásla ovce a všetci zamierili ku dverám, Draco sa šuchtal v zadnej časti skupiny.
"Draco?" Remus zavolal na tínejdžera. Obrátil sa a pristúpil k posteli. Remus zodvihol ruku a Draco ju chytil. "Máš sa dobre?" spýtal sa Remus ticho.
"Mám sa lepšie." Priznal Draco. "Bol som tak vydesený, Remus! Mysleli sme, že sme vás stratili a ja som nikdy nedostal šancu povedať... povedať to, čo som... ospravedlniť sa za moje žalostné správanie!" zasekol sa v polovici vytvorenej myšlienky, keď sa ponáhľal povedať všetko, čo potreboval.
"Hej!" Remus ho upokojoval. "To bude v poriadku, synu. Budem v poriadku!"
"Chcem len, aby ste vedeli, ako sa cítim. Nechcem riskovať, že znovu nevyužijem príležitosť." Vysvetlil Draco.
"Rozumiem." Usmial sa Remus a prikývol.
"Musím sa najprv ospravedlniť. Bol som hnusný parchant počas tretieho ročníka. Ospravedlňujem sa za to, že som vám nedal šancu." Priznal sa.
"Ospravedlnenie sa prijíma, ale nie je nutné." Povedal Remus.
"Tiež by som chcel povedať, že od tej doby, čo sme žili a trénovali tak blízko počas posledných niekoľkých mesiacov, dospel som k obdivu a rešpektu voči vám." Pokračoval Draco. "Nezávidím vám váš život. Myslím, že ste najstatočnejší a najsilnejší človek, ktorého som kedy poznal. Som hrdý na to, že vás poznám a považujem vás za veľmi dobrého priateľa, dokonca viac než priateľa. Mám pocit, akoby som k vám bol bližšie, akoby ste boli starší brat alebo možno strýko. Naučil ste ma cítiť sa dôležito a potrebne. Len chcem, aby ste vedeli, že si to cením viac, než som kedy povedal."
"Myslím, že si to povedal celkom dobre." Remus mu stisol jemne ruku. "Cítim, že mám k tebe bližšie. Keby som mal priznať svoje city k tebe, že sú smerujú rovnakým smerom, bol by si šokovaný?" Draco zavrtel hlavou.
"Nie, veril by som vám." Priznal Draco.
"Dobre, tak smerujú." Priznal sa Remus. "Veľmi sa o teba starám. VIdel som ťa bojovať, aby si si získal nás všetkých. Som na teba veľmi hrdý a mám pocit, akoby sme si boli blízki, akoby bratia v našej malej jedinečnej rodine."
Draco zo seba nedokázal dostať slovo a preto len prikývol a stisol Remusovu ruku. Zhlboka sa nadýchol a preglgol veľký knedlík v krku, kým konečne našiel svoj hlas.
"No, mal by som ísť." Povedal s roztraseným hlasom. "Musíte oddychovať."
"Áno, to urobí." Oznámila juno, ako sa ona a Sonya vrátili do miestnosti.
"Uvidíme sa neskôr." Potvrdil Draco.
"Radšej!" usmial sa Remus. Zavrel oči a zaspal pri zvuku, keď Juno a Sonya ticho hovorili pri jeho posteli.
 
-----
 
Siri sa zvalil na posteľ vyčerpaním. Jeho myšlienky náhodne plávali cez udalosti posledných niekoľkých dní a k Remusovi. Keď sa jeho myseľ uprela na to, ako použil svoju mágiu, aby sa Remus vrátil späť k životu, jeho oči sa otvorili a on pozrel na baldachýn nad jeho posteľou.
"Aké ďalšie prekvapivé triky si pripísal na svoje triko, Siri?" rozmýšľal nahlas. Jeho schopnosť pomôcť Remusovi zamestnala jeho myšlienky, keď zaspal. Potom ho opustili s veľmi hrejivým pocitom, vedel, že mu pomohol, že mu môže pomôcť.
Ležal na chrbte, jedna jeho dlhá noha visela voľne cez okraj postele. Korálky potu sa zjavili na jeho čele a tiché rozrušené zvyky unikli z jeho pier. Jeho ruky sebou mykli a zovreli sa v reakcii na víziu v jeho snoch...
Tmavé, mokré ulice sa leskli v pouličných lampách. Listy poletovali okolo vo vlhkom chladnom vánku a jeho plášť sa obtieral o jeho nohy, ako nezbedné štenatá.
Stál len vo vnútri, sledoval s hrôzou, ako skupina smrťožrútov vystúpila na scénu. Zostal prikovaný na mieste, ako vtrhli do dverí. Počul jej vydesené výkriky a napriek tomu sa nemohol pohnúť. Objavili sa na ulici v kruhu svetla a videl jasne jej tvár. Nebol schopný pomôcť. Skupina smrťožrútov a ich zajatec s prásknutím zmizli.
Zažmurkal a zameral sa na osamelého smrťožrúta, ktorý zostal pozadu. Natiahol ruku a zložil masku. Siri zalapal po dychu, keď spoznal Petra Pettigrewa. Starší čarodejník ticho stál, výraz hlbokej ľútosti zdobil jeho črty. Siri váhavo urobil krok smerom k Petrovi. Muž s tvárov krysy si nasadil masku a s prásknutím zmizol aj on.
"Mami!" Siri sa s trhnutím prebudil a posadil sa na posteli. S kopnutím si v šialenej hrôze zhodil pyžamo. Srdce mu búšilo v hrudi, keď hodil na seba džínsy a rozbehol sa k Severusovej izbe.
"Oci!" vykríkol, keď vtrhol do dverí. "Prebuď sa! Oci!"
"Mmpf! Čo je?" Severus sa zobudil s ospalým trhnutím. "Siri? Čo sa deje?" spýtal sa, keď si všimol panický výraz na tvári svojho syna. "Remus?"
"Nie, Remus je v poriadku." Siri lapal po dychu s rukou na srdci v snahe spomaliť svoje tlkot v jeho hrudi. Prehltol a upokojil sa. "Mami... sen... Smrťožrúti!" zalapal po dychu, keď sa stále snažil popadnúť dych a upokojiť.
"Upokoj sa!" Severus požiadal, keď vyliezol z postele a vkĺzol do nohavíc. Vzal Siriho za ruku a viedol ho ku kreslu pri krbe v obývacej izbe. Postrčil mladíka do kresla a sadol si naproti nemu. "Teraz. Povedz mi, čo sa deje."    
Pokoj jeho otca upokojoval Siriho napäté nervy a on sa zameral na to, aby si usporiadal svoje roztrúsené myšlienky.
"Mal som sen." Začal, olízal si suché pery. "Bol som na ulici pred Mamičkiným bytom. Bola tma, vlhko a veterno. Nemohol som sa pohnúť. Prišli Smrťožťrúti. Uniesli ju! Uniesli mamu!" Siri zvýšil hlas, keď ho ešte raz zaplavila panika.
"Sen alebo videnie, Siri?" spýtal sa pokojne Severus.
"Je toho viac." Vyhŕkol Siri. "Bol tam tiež Peter. On... on tam stál potom, čo zvyšok odišiel s mamou. Zložil si masku a pozrel sa priamo na mňa. Mal smutný výraz na tvári." Skončil napäto Siri.
"Sen alebo videnie?" zopakoval Severus ešte raz pokojne. Na Siriho zmätený výraz si zhlboka povzdychol. "Bol to sen alebo vízia?" povedal jemnejšie.
"Ehm... sen, povedal by som." Siri konečne odpovedal. "V skutočnosti nočná mora, ale stále by som nepovedal, že to bol sen. Nebolí ma moja jazva."
Severus prikývol, jeho mysel pracovala. Pomaly sa upokojil a racionálne myslenie sa vrátilo.
"Myslím, že ak si si istý, že to bol len sen, že sa nemáme čoho báť." Uisťoval svojho syna. "Sám si povedal, že jazva ťa nebol, nie?"
"Presne tak." Priznal Siri. "Myslím, že som spanikáril."
"To je v poriadku." Severus sa usmial. "Všetci sme trochu prekročili naše limity práve teraz. Som si istý, že to je všetko. Si vyčerpaný a vystrašený rovnako, ako my všetci."
"Asi máš pravdu." Siri sa ospravedlňujúco usmial. "Je mi ľúto, že som ťa zobudil, pôsobím ako veľke dieťa."
"Netreba sa ospravedlňovať, Siri." Severus vstal a Siri sa k nemu pripojil. "Môžeš prísť za mnou, kedykoľvek budeš potrebovať, vo dne alebo v noci, aj keď máš pociť, že si len veľké dieťa!" Siri sa usmial a rozpačito prikývol.
"Vďaka, ocko!" Objal Severusa s obrovským prívalom úľavy.
"Prečo sa nepokúsiš trochu sa vyspať?" Severus navrhol, pohladil Siriho chrbát v upokojujúcich kruhoch, tak ako sa to naučil s obľubou robiť pre mladého muža, rovnako ako ich mladík miloval.
"Myslím, že pokúsim." Súhlasil Siri.
"Bol to len sen." Pevne prehlásil Severus. "Nemáme sa čoho báť."
Nemohol sa viac mýliť...
17.02.2014 09:10:37
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one