Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované všetkým trpezlivým čitateľom. Nasledujúca kapitola je ešte dlhšia ako táto (cca 60 strán), takže prosím o trpezlivosť.

Dobby

Po typickom uklonení, vyškrabaní a odplazení, ktoré pretrpeli, Grigori Rozputka sa postavil vedľa Petra.
"Nepáči sa mi to môj priateľ." Priznal sa so svojim hrdelne ruským prízvukom.
"Ani mne, Grigori." Súhlasil Peter, pozeral vážne na staršieho čarodejníka.
"Toto dopadne zle. Pre všetkých z nás." Grigori prikývol. "Uvidíš, že mám pravdu."
"To môže byť veľmi dobre ten prípad." Priznal Peter. "Ale nemáme inú možnosť. Boli sme vybraní a musíme plniť rozkazy, aj keď sú šialenejšie, než môžu byť."
Grigori ostro pozrel na svojho spoločníka. Peter kŕčovito prehltol, keď si uvedomil dôsledky svojich slov.
"Ja..." vyprskol.
"Na tom nezáleží." Grigori mávol rukou. "Nemusíš sa báť hovoriť svoje myšlienky predo mnou."
"Nechcel som, aby to znelo neúctivo k nášmu pánovi." Hovoril naliehavo Peter. "Ja nie..."
"Musíš sa upokojiť, priateľu." Grigori zašepkal, keď kývol smerom k blížiacemu sa Harperovi Bainbridgeovi.
"Páni." Pozdravil, keď sa postavil vedľa nich. "Je to taká česť byť špeciálne vybraný urobiť dobrý skutok pre nášho pána. Nemám pravdu?" pozrel ostro od Grigoriho na Petra. Jeho oči sa podozrievavo zúžili.
"Áno, je to česť." Hlboko sa uklonil. "Otočil sa a odišiel za davom. Čas od času sa zastavil a prijímal gratulácie a priania súčasne. Akonáhle to bolo rozmne prijateľné odišiel zo stretnutia. Boli ste voľní kedykoľvek potom, čo ich Temný pán prepustil, ale Grigori sa dávno naučil, že bolo múdre nejakú dobu potom zostať. Podozrenie, bola veľmi nebezpečná vec.
Opustil veľkú tanečnú sálu a zamieril mimo areálu rozpadajúceho sa zámku. Jeho myšlienky sa zamerali na posadnutosť Temného pána touto misiou. Zdalo sa, že ten prekliaty muž stráca zameranie. Ako premýšľal nad udalosťami dňa a jeho poslaním, jeho myseľ nevenovala pozornosť okoliu. Peter Pettigrew vystúpil z prerasteného živého plotu.
"Grigori." Volal.
"Peter." Grigori bol prekvapený z jeho úvah, ale odpovedal na zavolanie, očividne nevzrušene.
"Ja... ehm... napadlo ma." Povedal váhavo. "Aký je tvoj názor na náš rozkaz?" Peter nervózne prehltol, keď sa na neho Grigori opäť prenikavo pozrel.
"Rozkazy sme dostali s predpokladom, že ich budeme nasledovať?" odpovedal Grigori nejednoznačne.
"Áno, uvedomil si, že áno." Súhlasil Peter. "Ale ja som... ehm... nedarí... vidieť, kam smeruje Pán zla s týmto plánom." Rýchlo sa pozrel do Grigoriho tváre a snažil sa rozlúštiť jeho výraz. Grigori len zostal ľahostajný, čakal na jeho pokračovanie.
"Je výsadou nášho Majstra rozhodnúť, čo je najlepšie... samozrejme." Dodal Peter a modlil sa, či čítal v Grigorim správne predtým a že si len nepodpísal rozsudok smrti. Zadržal dych a čakal.
"Súhlasím." Povedal Grigori zamyslene. "Ale ja neviem, či to má nejakú výhodu, pokiaľ ide o... čistenie... nášho sveta." Grigori mentálne skrížil prsty. Tento rozhovor ho mohol stáť smrť, keby čítal v Petrovi zle.
"Máš potom rovnaký názor?" spýtal sa Peter statočne. "Mám pocit, že stratil zameranie. Nie je to už o vylúčení muklovských novorodencov. Mám pocit, že je na nejakom druhu... cesty za mocou."
"To bolo od teba odvážne." Povedal ticho Grigori. "Súhlasím s tebou. Teraz sa zameral na prevzatie krajiny alebo sveta... Merlin vie."
Peter prikývol na súhlas a stíšil ešte viac hlas. Poobzeral sa nervózne okolo nich. "Jeho osobná pomsta proti Snapeovi a jeho synovu nedosiahne nič."
"Súhlasím." Grigori hovoril rovnako ticho. "Využíva nás ako armádu vo vojne, pre ktorú som sa neupísal." Preglgol a spravil zásadné rozhodnutie, modlil sa, že to neznamená jeho smrť. "Už dlhšie nemám pocit, že robíme to, čo je správne, priateľ môj."
Peter sa opatrne zahľadel na tvár muža pred sebou. Videl poctivosť a statočnosť, rovnako ako štipku strachu."
"Som toho istého názoru ako ty." Priznal Peter. "Moja otázka znie, čo teraz budeme robiť?"
 
-----
 
"Siri, prečo nejdeš a neodovzdáš novinky Ronovi, Dracovi a našim hosťom?" Severus navrhol, keď nasmeroval Siri smerom k hlavnej sále. "Mohol by si sem tiež priniesť raňajky pre Sonyu a Tvoju mamu, a za hodinu, niečo poslať do mojej súkromnej obývačky pre Siriusa a mňa?"
"Áno, pane." Odpovedal Siri. "Čokoľvek, čo ma zamestná! Zavoláš ma, ak bude nejaká zmena?"
"Zavolám, neboj sa." Severus mu stisol rameno a jemne ho postrčil.
Siri sa zastavil tesne pred dverami do kuchyne. Zhlboka sa nadýchol a zťažka vydýchol. Zbieral sily na bolestivé správy, ktoré sa chystal zdeliť. Strčil do dverí a jeho oči sa stretli so zvyškom tvárí skupiny ľudí sediacej okolo stola. Zvyšky raňajok sa povaľovali okolo stola, šálky čaju a hrnčeky kávy boli rozptýlené po miestnosti. Niekoľko kuchynských škriatkov pobehovalo okolo a doplňovalo poháre a odpratávalo taniere.
"Harry Potter, pane!" Dobby vykríkol, keď sa vrhol na Siriho nohy. "Dobré ráno, pane!"
"Dobré ráno, Dobby." Siri sa unavene usmial a potľapkal malého škriatka po ramene.
"Čo pre vás môže Dobby urobiť, pane?" zapišťal malý škriatok.
"Chcem, aby do novej izby pána Remusa boli prinesené dva podnosy jedla, vďaka Dobby." Siri prikázal. "Jeden pre pani Sonyu a jeden pre mamičku."
"Áno, pane." Dobby sa uklonil. "Žiadny pre pána Remusa?"
"Ešte nie, Dobby." Siri mu položil ruku na rameno, aby ho potešil, keď videl ako sa oči malého škriatka zaliali slzami. "Bol by som rád, aby o hodinu boli odnesené dva podnosy s jedlom do obývačky môjho otca." Jemne dodal.
"Áno, pane." Dobby sa znova uklonil. "Jeden pre pána Severusa a jeden pre pána Siriusa."
"Tak je." Siri sa usmial a malý škriatok sa rozžiaril. "Ďakujem ti Dobby."
"Nie je za čo, pane." Dobby sa hlboko uklonil. "Želá si pán kávu alebo čaj?"
"Kávu dnes ráno, prosím." Siri si ešte raz unavene povzdychol. "Vďaka." Dodal, keď sedel vedľa Rona a Dobby pred neho postavil veľký hrnček čiernej kávy.
"Čo sa deje, Siri?" spýtal sa Jason, ustarane sa zamračil.
"Áno, je v poriadku?" spýtal sa Ron.
"Kde je?" spýtal sa Draco v rovnakom okamihu.
Siri zodvihol ruku, aby zastavil tok úzkostlivých otázok, ktorými bol bombardovaný všetkými v miestnosti. Zhlboka sa nadýchol, odolal nutkaniu zavrieť oči a všetko to vykričať.
Otvoril ústa, aby prehovoril, náhle preglgol, ako ho dusili emócie a skúsil to znova.
"On...ehm... sú tam komplikácie." Povedal ticho, zadrhol sa mu hlas. "Bol som tam dnes ráno a niečo... nezdalo v poriadku." Odmlčal sa a oblízol si suché pery.
"Mamička tam bola, aby ho skontrolovala, ale urobila pre neho všetko, čo môže." Zavrel oči a snažil sa zadržať slzy. "Ona... um.." vydýchol roztrasene. "Hovorila, že..." Slzy sa mu rinuli z očí a potlačil vzlyk. "V tomto bode nemá pocit, že..." Opäť prehltol, snažil sa čeliť prichádzajúcim slovám. "On sa nikdy neprebudí." Jeho slová prešli do šepotu.
Ron rukou upokojujúco objal svojho priateľa. "Nemôžeme sa vzdať nádeje, Siri." Povedal ticho a niekoľko ľudí mlčky prikývlo na súhlas.
"Ak sa nám nepodrí nájsť liek na jeho lykantropiu... jeho ďalšia premena... by ho zabila." Siri prezradil. "Možno je príliš slabý na to, aby to prežil." Hrdlo a jeho žalúdok sa mu stiahli. Zakolísal sa dopredu, oprel sa lakťami o stôl. Strčil si ruky do vlasov, uchopil hrsť hustej hrivy a začal zlomene vzlykať.
Jason sa rozhliadol po svojej skupine a vstal. Trhol hlavou smerom k dverám a oni začali opúšťať miestnosť.
"Siri, myslím, že bude najlepšie, keď moja skupina a ja odídeme." Povedal ticho. "Poďakuj sa za mňa Severusovi. Bola to vynikajúca príležitosť pre nás trénovať, oceňujem jeho veľkorysosť a pohostinnosť. Prosím, informujte nás o prípadných zmenách v Remusovom stave." položil upokojujúco ruku na Siriho rameno, ale mladší muž ho neregistroval vo svojom žiali.
"Budeme, Jason." povedal Ron ticho, vstal a natiahol ruku. Jason mu potriasol rukou, kývol mu a tiež Dracovi a otočil sa k odchodu.
"Siri?" Natalia zvolala ticho.
Obrátil slzami naplnené oči k nej a statočne sa usmial.
"Bolo mi potešením, že som ťa mohla spoznať a trénovať s tebou." povedala jemne. Siri len prikývol a zaboril hlavu do dlaní.
"Neville." Draco vstal a pristúpil k svojmu bývalému spolužiakovi.
"Áno?" Neville pozdvihol obočie.
"Bolo mi potešením." Draco potriasol jeho rukou.
"Mne tiež, Draco." Neville sa usmial a prikývol. Hodil smutný pohľad Siriho smerom pred opustením miestnosti.
Akonáhle posledný člen Jasonovej skupiny odišiel z miestnosti, aby sa pripravil na odchod, bolo počuť náhly hluk z krbu.
Modro-zelené plamene vyšľahli z komína a rozhoreli sa, keď z plameňov vystúpila Hermiona Grangerová, ktorá sa oprašovala od sadzí.
"Prekvapenie!" zakričala šťastne, ako si oprašovala prach a popol zo svojho cestovného plášťa. Keď jej nikto neodpovedal, rozhliadla sa po kamenných tvárach a vtipkovala, "Vyzeráte, ako by niekto zomrel!"
Siri vystrelil z kresla a vrhol sa k nej. Jeho kroky zaváhali a on sa zastavil na polceste, ohromený tým, čo vlastne spravil. Otočil sa na päte a vyrazil z miestnosti, zakričal cez rameno, "Povedz jej to!"
Draco uprene na ňu pozrel, hnev blikal v jeho očiach. Pozrel sa na Rona predtým, než utekal za Sirim; po odchode Ron vysvetlil veci veľmi zmätenej Hermione.
"Ron?" povedala váhavo. "Čo sa stalo? Spravila som to? Prečo boli Siri a Draco tak naštvaní?"
"Práve si prišla vo veľmi nevhodnej chvíli." povedal tajomne. "Poď a posaď sa. Stalo sa tu veľa. Je potrebné, aby si pozorne počúvala." vedel, že to nebude dávať veľmi zmysel, ale práve sa dozvedel, že jeden z jeho priateľov, muž, ktorého veľmi rešpektoval, by mohol umrieť. Ako sa ukázalo, nebol tu nikto v stave, aby to urobil, takže sa zdalo, že sa mu dostalo cti šíriť novinky.
Keď odhalil udalosti z minulého mesiaca, Hermionin výraz neústále prechádzal do zdesenejšieho.
"Ach, môj Bože!" vykríkla. "Cítim sa ako idiot!"
"Nevedela si to, Miona." zamrmlal Ron smutne.
"Siri bol tak rozrušený!" vysvetlila. "Je mi to tak ľúto!" rozplakala sa a Ron ju rozpačito potľapkal po chrbte.
"Len mu daj trochu času." uistil ju Ron. "Keď sa upokojí, bude to v poriadku."
Vrhla sa mu okolo krku a objala ho tak pevne, že mal takmer odrezaný prívod vzduchu.
"Bol tak naštvaný!" kvílila mu do svetra.
"Bude to v poriadku." Umlčal ju a dodal: "Chceš ísť navštíviť Remusa?"
 
-----
 
Draco vybehol z kuchyne Sirimu v pätách, ale keď vstúpil do hlavnej haly, mladík nebol nikde v dohľade. Zamieril rovno do severného koridoru, ale počas celej cesty do Remusovej izby nikde Siriho nevidel. Otočil sa späť a smeroval do hlavnej sály. Pohľad do obývacej izby a študovne mu povedal, že tieto izby boli prázdne. Chystal sa zamieriť do Siriho izby, keď jeho pozornosť upútal zvuk. Pohyboval sa ticho do hlavnej siete, keď zachytil zvuk fňukania prichádzajúci z temnejšieho južného koridoru. Stál vo vchode do dlhej chodby a snažil sa zachytiť ten zvuk.
"Siri?" volal ticho. "Si tam dole?"
"Som tu." Odpovedal smutne Siriho tlmený hlas.
Ako si Dracove oči privykli tme, rozoznal Siriho tieňovú siluetu. Sedel schúlený na zemi, chrbtom opretý k stene. Jeho paže boli obtočené okolo kolien, tvár mal schovanú na nich, bol to obraz zúboženia.
"Si v poriadku?" spýtal sa Draco ticho.
"Myslím, že som." Siri zasmrkal. "Nie, nie som. Ani nie, pravdupovediac." Upravil, pozrel sa na Draca zúfalo. "A čo ty? Si v poriadku?"
"Nie, nie som." Priznal Draco. "Môžem si sadnúť?" ukázal na miesto blízko Siriho.
"Áno, jasné." Siri posunul svoju pozíciu, ako sa Draco posadil.
"Je to v pohode? Mám na mysli mňa, že je to v poriadku?" spýtal sa Draco, váhavo, nebol si istý, či je naozaj vítaný."
"Áno, je to v poriadku." Povedal Siri s jemným smiechom. "Náš... dobre, môj problém sa zdá trochu... bezvýznamný... teraz, nie?"
"Máš legitímne dôvody pre takýto pocit, aký máš, Siri." Draco argumentoval. "Ale nezdá sa to tak dôležité, máš pravdu. Nie so strýkom Remym... ležiacim tam."
"To nie je fér!" vykríkol náhle Siri. "Prečo on? Mám na mysli... on trpel toľko celý svoj život! Teraz toto? Jednoducho to nie je fér!"
"Ja viem." Súhlasil ticho Draco. "Je to taký dobrý človek. Zaslúži si lepšie." Nastalo ticho ako boli obaja mladíci stratený v myšlienkach o ich "strýkovi Remym."
"Vieš, že je to... ach, ja neviem... je to ten typ človeka, ktorého keď vidíš, že bolesť a starosti sú vryté na jeho tvári, že len chceš, aby sa o neho niekto postaral. Nech je to všetko preč." Zašepkal Siri.
"Ja viem." Draco prikývol smutne. "Bol by tým tiež prekvapený!"
"Áno." Siri sa krátko usmial. "Nemá ani tušenie, ako veľmi je milovaný, obdivovaný a rešpektovaný." Draco potlačil vzlyk a pokračoval. "Vieš, od tej doby, čo som sa odvrátil od svojho otca a Temnoty, naozaj som nemal nikoho na koho by som sa mohol obrátiť. Tvoj otec mal plné ruky práce, aby ti pomohol a potrebovali ste si vyriešiť vzťahy medzi vami dvomi. Ja som nechcel zaťažovať so svojimi problémami. Vyzerali bezvýznamne vzhľadom na to čomu ste čelili. Potom sme prišli sem a strýko Remy tu bol pre mňa. Keď som niekedy niekoho potreboval, bol vždy tu. Nevadilo mu, že som bol Malfoy alebo že môj otec bol smrťožrút. Nestaral sa o to, ako som sa správal v minulosti. To, čo ho zaujímalo bolo to, že som bol zranený a sám a potreboval som niekoho." Draco sa zlomil, veľké vzlyky sa mu vydrali z hrude. "Čo budeme bez neho robiť, Siri?"
Siri potlačil ich históriu. Už to nebol problém. Zrazu bolo jasné, čo bolo dôležité. Všetci sa potrebovali navzájom. Potrebovali byť jednotní a silní pre strýčka Remyho. Otočil sa a objal Draca, pevne ho objal.
Draco stuhol po tomto kontakte, držal sa prísnej ochrany, neistý, čo to gesto znamená.
"To je v poriadku, Drak." Zašepkal Siri. "Budeme v poriadku. Remus bude v poriadku." Začal nekontrolovateľne vzlykať a Draco zrazu pochopil, čo ten druhý hovorí a objal ho v divokom objatí.
Po niekoľkých minútach, čo obaja mladíci získali nejakú kontrolu nad svojimi emóciami a usadili sa chrbtom k stene a hovorili ticho o svojich skúsenostiach s ich priateľom a prijatým strýkom.
"Pamätáš, keď som mal pred časom chrípku?" povedal Draco ticho.
"Áno, bol si naozaj chorý." Siri prikývol. "Držali sme sa bokom, nechcel sme to chytiť."
"Strýko Remy nie." Prezradil Draco. "Zostal so mnou. On dokoncal spal vedľa mňa počas toho najhoršieho."
"Nevedel som to." Priznal Siri.
"Aj keď som nebol moc spoločenský, sedel so mnou, staral sa o mňa!" vykríkol Draco. "Mal studené obklady na moje horúčky, vreckovy pre môj nos. Priniesol mi vývar na pitie a lavór, keď som nevládal vstať. Držal ma, keď som mal počas horúčky nočné mory. Bolo to len... nikdy som to nezažil." Preglgol. "Ty... no, máš Severusa... vieš."
"Hovoríš, že je pre teba ako otec." Siri sa jemne usmial, slza mu stekala po tvári. Draco prikývol a opäť zostalo ticho.
"Pre mňa bol tiež." Povedal Siri pokojne o niekoľko okamihov neskôr. "Pozri sa na všetko, čo pre mňa urobil v priebehu rokov. Nikdy sa nepýtal: "Čo to pre ňna znamená?" "Keď sa dementori na mňa sústredili vo vlaku pred rokmi, pamätás?" Draco prikývol. "On proste vošiel dnu a pomohol mi." Siriho zamyslenie rástlo. "Naučil ma kúzlo Patronus. Potom tu bol s jeho bubnami. Proste mi ich dal! Potreboval som pomo. Pomohol! Ani som si neuvedomil, ako veľmi ticho vstúpil dnu a urobil to, čo bolo treba."
"Ja viem." Zašepkal Draco. "Bol takou stabilizačnou silou. Vyvažuje všetko."
"Vieš o mojich problémoch s ostrím noža?" spýtal sa ticho Siri.
"Áno, tá epizóda s vystreľovacím nožom ma totálne vydesila!" Draco sa ticho zasmial. "Keď si mával tým nožom okolo! Merlin, Siri, myslel som, že ideš napadnúť svojho otca!"
"Úplne bláznivé, čo?" priznal Siri.     
"Chceš povedať, prinajmenšom." Draco si odfrkol.
"Ale vedel si, že Remus prišiel každý večer a pracoval so mnou v mojej izbe?" Siri prezradil.
"Nie!" Draco vykríkol.
"Urobil to." Siri deklaroval. "Bol ku mne jemný, ale pevný, trval na tom, že ja to zvládnem s nožom a jeho použitím. Prinútil ma dokonca, aby som ho porezal." Povedal Siri, sotva počuteľne v pokojnej tme.
"On čo!" Draco vykríkol.
"Áno," povedal krátko Siri. "Povedal, že je dôležité, aby som sa dozvedel, aké zranenie to spôsobí. Nechcel som, bojoval som s ním. Odmietol som to urobiť... a nechcel som to prijať."
"Čo si urobil?" spýtal sa Draco ohromeným hlasom.
"Sekol som ho niekoľkokrát, ako som to raz urobil tebe, keď štít zlyhal!" priznal Siri. "Bol som zdesený. Môj bože krv! Ale pomohlo to! Naozaj to pomohlo! Musel ho ho držať pohromade, pretože som bol jediný, kto mu v tom mohol pomôcť, potom, čo som urobil. Vidíš?" Siri vykríkol.
"Vidím." Povedal Draco jemne a položil ruku okolo svojho nového priateľa. "Urobil ťa silným."
Dávivý vzlýk vybuchol zo Siriho hrude. "Prečo on? Prečo?" Obrátil sa k Dracovi a pevne ho objal, slzy mu stekali po lícach, strach a smútok kvôli ich strýkovi Remym.
Po nejakom čase, ich slzy ustúpili do smrkania a odtiahli sa od seba, osušili si oči rukávmi.
"Poďme nájsť môjho otca." Navrhol Siri. "Musíme popracovať na tom lieku."
 
-----
 
Sirius vyliezol z vane, cítil sa lepšie než v predošlých dňoch. Poutieral sa do sucha a obliekol sa do čistého oblečenia, ktoré mu priniesol Severus. Keď sa vynoril z dymiacej kúpeľne, jeho nos bol napadnutý vôňou silnej čiernej kávy a chutného jedla. Žalúdok mu hlasno zaškŕkal očakávaním.
Severus sedel pri malom stolíku s kávou po jeho boku a novinami v ruke. Vzhliadol a usmial sa. "Oveľa lepšie, Tichošľap." Povedal ironicky.
"Ďakujem ti, Tieň." Hovoril ticho, keď si sadol oproti svojmu priateľovi. "Dlhujem ti zdravý rozum."
Severus ostro pozrel na Siriusa posudzujúc komentár. "Potrebujeme sa navzájom, Sirius."
"Potrebujem ťa." Dodal ticho.
Sirius mlčky civel dlhú chvíľu na Severusa. Bolo povedané oveľa viac pohľadom na seba navzájom, než všetky slová, ktoré nikdy nedokázal povedať. Vo chvíli, keď skončil, Severus odvrátil pohľad zdvihnúc svoju šálku. Potom, čo si zobral niečo na pitie, otvoril noviny a zložil ich späť. Strčil ich cez stôl pred Siriusa a povedal: "Pozri sa na toto."
Sirius vzal noviny, zvedavý výraz sa zmenil na šokovaný, keď si prečítal, čo mu Severus ukazuje.
"Poznal si niektorého z nich?" spýtal sa Severus ticho.
"Len ich hlavného aurora." Zavrčal Sirius. "Bol to dobrý človek. Mal tiež rodinu."
"Veci sa zahrievajú." Deklaroval Severus.
"Ja viem." Súhlasil Sirius. "Čítame o takýchto stretoch každý deň viac a viac."
"Čoskoro nastane čas pripojiť sa k nim." Oznámil zbytočne Severus. "S alebo bez Námesačníka."
"Neodídem, kým nebudem vedieť, že tým prešiel!" zavrčal Sirius.
"Možno nebudeš mať na výber, priateľu." Severus ho pokarhal.
"Potom skončím." Vyhlásil Sirius tvrdohlavo. "Ja Remusa neopustím. On bol pri mne počas toho všetkého. Od tej doby, čo som si uvedomil, čo Peter urobil, on bol mojou stabilitou. A. Ja. Ho. Neopustím." Vyhlásil Sirius divoko.
"Dobre, Tichošľap." Súhlasil Severus ticho. "Budeme tu sedieť tak dlho, ako to pôjde." Natiahol ruku a stisol Siriusove rameno. "Dokonči raňajky. Je rad na tebe chvíľu s ním sedieť. Ja pôjdem do laboratória."
"Zostanem s Remom, kým sa vrátiš." Informoval ho Sirius.
"Dobre v poriadku." Severus prikývol, vstal. "Dozri na to, že si Juno a Sonya spravia prestávku." Nariadil, keď zamieril ku dverám.
"Áno, kapitán!" Sirius sa usmial a napchal sa svojim jedlom v zhone, aby sa pripojil k svojmu priateľovi.
Krátko nato vstúpil do Remusovej izby. Juno študovala prúžok papiera, ktorý vušiel z prístroja pri hlave Remusovej postele. Sonya čítala veselé ranné správy nahlas a Sirius pokrútil hlavou s miernym úsmevom.
"Dobré ráno." Povedal, ticho vykročil vpred.
"Dobré ráno." Povedala Juno neprítomne, mračila sa. Sonya sa odmlčala dosť dlho na to, aby jej kývol na pozdrav a ona pokračovala vo svojom čítaní.
"Deje sa niečo?" spýtal sa Juno, keď stál sa díval sa na Remusa cez rameno.
Juno pozrela hore a krátko sa usmiala. "Nie viac ako predtým." Priznala. "Cítiš sa lepšie?" spýtala sa, keď mu jemne stisla ruku.
"Oveľa lepšie, ako ty." Krátko sa usmial, jeho pohľad nikdy neopustil Remusovu tvár. Sadol si na stoličku a pritiahol si ju čo najbližšie k Remusovi, ako mohol. "Hej, Námesačník." Ticho sa usmial. "Je ráno."
"Idem si dať pauzu." Zašepkala Sonya. "Zostaneš na chvíľu?"
"Áno, zostanem tu až kým Severus nepríde." Povedal jej Sirius.
"Dobre. Uvidíme sa neskôr." Pobozkala Remusa na čelo. "Vrátim sa za chvíľu Remy. Potrebujem sprchu a trochu sa vyspať."
"Chystám sa urobiť to isté. Sirius." Juno vyhlásila, keď Sonya odišla. "Je Sev v laboratóriu?"
"Áno." Sirius odpovedal automaticky, jeho myšlienky sa sústredili na Rema. Juno ticho odišla a zavrela za sebou dvere.
Sirius tam sedel, ticho pozoroval Remusov hrudník a jeho zdvíhanie a snažil sa zostať pod kontrolou. Jeho oči cestovali po drôtoch a hadičkách a potom k strojom, ktoré boli k nemu pripojené. Stabilné pípanie monitorovania srdcovej aktivity bolo strašidelne upokojujúce. Dýchanie respirátora ho rozrušovalo najviac. Pripomenulo mu, že Remus nefungoval na vlastnú päsť. Kričalo to na neho, že bez tohto "asistenta" by Remus už neexistoval,  ináč ako si pamätal.
Zadusil vzlyk a jemne zobral Remusovu ruku. Stlačil ju pevne a povedal: "No tak Remus, nerob to." Slzy sa mu rozliali po tvári, takže sa po ich stopách trblietali striebristé stopy. "Ty si lepidlo, ktoré drží túto šialenú rodinu pohromade! Nemôžeme prežiť bez teba." Odmlčal sa, nesúvislé myšlienky zaplavili jeho myseľ.
"Severus ťa potrebuje, vieš." Karhal ho ticho. "Chcem povedať, ako niekedy vyrieši veci vo svojom živote bez tvojej prítomnosti? Všetko toto emocionálne svinstvo? Nemôže sa s tým vysporiadať sám! Musíš sa držať okolo a pomôcť mu s tým! On skrýva svoje pocity toľko rokov, že nevie, ako so všetkým týmto vysporiadať! Ty si jediný, kto ho môže z toho dostať, keď začne prechádzať cez palubu. Nemôžeš ho opustiť, keď ťa najviac potrebuje!"    
„A deti? Dobre vieš, ako veľmi ťa potrebujú! Pozri sa ako sa obracajú najprv na teba v mnohých dôvodoch! Viem, že Šteňa k tebe vzhliada. Dobre, všetci. A Draco? Merlin Remy! Skutočne ti je oddaný, myslím si, že ťa berie ako otca! Ty su všetko, čo má, pretože sa mu rodina vyhýba! Pozri sa, čo všetko si pre neho urobil. Stal sa jemným mladým mužom, silným a sebavedomým mužom. Ty si to urobil! Všetci sme to videli. Ty si ho prijal a dal mu všetko, čo potreboval. Spravil si pre neho to najlepšie.
Sirius počúval prístroje, ktoré neúnavne podporovali jeho priateľa. Zhlboka sa nadýchol a zašepkal:
„Čo Sonya, Remy? Nie som si istý v akom mieste v tomto vzťahu ste, ale nechceš to všetko? Nestojí ti to za to bojovať? Videl som to v tvojich očiach. Vieš, pred niekoľkými mesiacmi, keď ste sa prvýkrát stretli, že to tam je. Dokonca si toho ani nemusíš byť vedomý, ale mám podozrenie, že si. Je to láska tvojho života. Musíš sa kvoli nej zlepšiť, Remy. Musíš sa zlepšiť aj kvoli sebe! Potrebuje sa navzájom!“ Sirius ticho potiahol a zavrel oči. Natiahol sa, prehol chrbát, aby odstránil kŕče, ktoré sa na ňom začali usadzovať počas sedenia zhrbene cez okraj postele. Stisol znova Remusovu ruku.
„Môžeš ma cítiť Remy?“ spýtal sa zúfalo. „Počuješ ma? Prebuď sa sakra! Potrebujem ťa tiež!“ Obrovské trýznivé vzlyky otriasali jeho telom a on položil hlavu na Remusovu nohu. „Zmiluj sa Remus! Prosím, neopúšťaj ma! Nemôžem to urobiť bez teba! Nechcem sa viac zaoberať životom bez teba!“ zhlboka sa roztrasene nadýchol a upokojil sa.
„Zober sa, Sirius!“ zavrčal na seba. „Severus má pravdu. Robíš to kvôli sebe.“ Znovu sa zhlboka nadýchol a silno vydýchol, povzbudil sám seba. „Ja ťa Remus neopustím.“ Vyhlásil. „Budem tu pre teba na každom kroku na tejto ceste. Počuješ ma?“ Nežne sa usmial na tichého muža pred sebou. „Všetci čakáme, Remus. Vráť sa k nám Námesačník. Potrebujeme ťa, ty potrebuješ nás. Som tu pre teba rovnako, ako si tu bol vždy pre mňa ty, ako priateľ, brat, vždy. Mám ťa rád Remus, zlepši sa. Prosím, prebuď sa!“
 
-----
 
„Ocko?“ Siri ticho zvolal, keď strčil do dverí laboratória, aby sa otvorili. Severus vzhliadol od svojho denníka, keď obaja mladíci vstúpili do miestnosti.
„Draco, Siri.“ Zaznamenal ich bez zastavenia písania jeho poznámok.
„Ako to ide?“ spýtal sa Siri.
„Pomaly.“ Vypľul ostro Severus.
„Sme tu, aby sme pomáhali.“ Draco oznámil.
„Vďaka.“ Severus vyštekol napäto a mladíci si vymenili ostražitý pohľad.
„Ehm, ocko... si v poriadku?“ spýtal sa Siri opatrne, nepokoj stenčil jeho hlas.
Severus prudko vzhliadol a všimol si úzkostlivé výrazy.
„Je mi to ľúto.“ Povedal, odhodil znechutene brko. „Nechcel som na vás kričať. Posaďte sa.“
Mávol smerom k dvom laboratórnym stoličkám a posadil sa, šúchal si unavené a páliace oči. Nespal dobre niekoľko dní. Niekoľko krátkych hodín spánku noc predtým, ani zďaleka nedobilo jeho batérie.
„Čo môžeme robiť, ocko?“ Spýtal sa jemne Siri. „Skončil si teraz so všetkými výpočtami?“
„Áno, táto fáza je hotová. Sylvia a Natalia vyriešili posledný z nich, keď sme mali plné ruky práce s Remusom.“ Povzdychol si Severus. „Vďaka Merlinovi!“
„Čo bude ďalej, pane?“ spýtal sa Draco. „Povedzte nám, čo robiť a my vám pomôžeme.“
„Len som si na to robil poznámky.“ Oznámil Severus. „Skúmal som to podrobne a myslím, že som identifikoval správne ingrediencie. Teraz prichádza fáza pokusu a omylu. Skutočná práca.“
„Zistiť správne množstvo každej zložky na získanie požadovaného konečného výsledku.“ Draco citoval verš, ktorý si pamätal kedysi dávno z hodiny. Lekciu, ktorú ho kedysi dávno naučil veľmi vážený muž pred ním.
„Presne tak.“ Severus sa na svojho bývalého študenta usmial.
„Dobre!“ povedla, zatlieskal rukami a pozeral sa zamyslene okolo seba. „Ani jeden z vás nie je spôsobilý, aby robil niečo viac ako pripravoval ingrediencie. Takže si pripravte pomôcky a môžete začať.“
„Sme prirapvení.“ Oznamoval Siri, ako zbieral nože, mažiar a paličky a najrôznejšie fľaštičky a tégliky, ktoré mali doma.
„Nezabudnite na rukavice!“ Severus varoval. „Žiadne nehody s elixírmi, ďakujem!“
„Áno, pane.“ Draco sa usmial, schmatol dva páry ochranných rukavíc a hodil jeden pár Sirimu. Smutne krútili hlavami nad profesorovým varovaním... niektoré zvyky sa ťažko menia.
Dlhú chvíľu traja muži pracovali v tichu. Siri a Draco pomaly a metodicky, sekali, plátkovali, kúskovali a kockovali. Robili prášok a rozkladali ingrediencie ako žiadal a prelievali ich. Draco všetko zaznamenal vo svojom čistom zápisníku štýlom písania zadanom farebným kódom, ktorý bol hlboko zakorenený z rokov, ktoré strávil v opatere Majstra elixírov. Vzhľadom k tomu, fľaše zoradili pozdĺž jedného dlhého pultu, Severus zúrivo písal do svojho denníka. Vytváral recepty na testovanie, ponechával priestor na poznámky, ktoré môžu nastať v priebehu procesu testovania.
Keď sa dopoludnia zmenilo na popoludnie, ticho pokračovalo. Bolo počuť len pravidelné škrípanie Severusovho brka, zvuky sekania a krájania a občasné cinknutie paličkou, keď sa ruka stiahla, alebo keď niečo bolo posunuté preč.
Váhavo, najprv Severus, začal pospevovať. Jeho hlboký barytón sa stával predvedčivejším (nerobil to večnosť). Melódia bola strašidelne povedomá a Siriho prekvapilo, keď si uvedomil, že jeho otec si pohmkával „Tichú noc“! Nepozeral sa na Severusa zo strachu, že by sa zastavil. Myslel si, že bolo príliš skoro na koledy; bol ešte len Halloween. Vzhľaom k tomu, aký jemný ťahavý tón otcovho hlasu ho zalial, cítil, že sa upokojoval a potešil sa z tepla zvukového prejavu. Pozrel sa bokom na Draca a videl, že je rovnako prekvapený ako bol Siri.
Siri sa zhlboka nadýchol a váhavo sa pridal jeho chrapľavým hlasom k jemnej vianočnej kolede. O niekoľko tónov neskôr sa pripojil tiež Dracov jasný tenor, poskytujúc dokonalú harmóniu s oboma hlbšími hlasmi. Nezáležalo na tom, že si aj naďalej pohmkávali rovnaké tóny znova a znova. To ich spojilo dohromady, zjednotilo v tejto misii a predtým, než si uvedomili, ako dokonca plynie čas, prišiel večer.
Juno ticho zostúpila po schodoch. Bola okúzlená nádherou zvukov vychádzajúcich zo zatvorených dverí. Stála vonku, jej hlava sa naklonila, počúvala niekoľko minút pred vstupom do laboratória.
Nikto z nich si nebol vedomý jej vstupu a ona stála vo dverách a radovala sa zo scény pred sebou. Siri a Draco sa zdali, že upratujú svoje pracovné plochy, šťastne pohmkávali s miernymi úsmevmi na svojich tvárach. Ale Severus? Zasekol sa jej dych v hrdle. Možno, že si to predstavovala, možno nie, ale zdalo sa, že je nadšený! Vyžaroval jasnú trblietavú striebornú auru. Jeho tvár bola jemná a bez vrások a nevykazovala žiadne stopy únavy, ktoré tam boli vytesané to ráno.
Vzhliadol a videl, ako tam stojí a jeho tvár rozžiaril najkrajší úsmev. Bola unesená! Pristúpila bližšie a ich pery sa stretli v teplom bozku. Cítila prudké chvenie mágie na sebe, pri tom kontakte a premýšľala, čo to znamená.
"Ahoj mami." Siri sa usmial, keď ju zazrel.
"Ahoj zlato." Krátko ho objala. "Dobrý deň, Draco." Dodala, keď ho tiež objala. "Vy traja ste tu dole boli zalezení až príliš dlho." Pozrela sa prísne na Severusa.
"Prepáč, láska." Usmial sa rozpačito. "Pracovali sme."
"Vidím, že áno." Priznala, jej pohľad sa zatúlal do radov nádob a fliaš. "Ale je čas dokončiť to. Poďte na večeru a relaxujte." Nariadila.
"Hneď sme tam." Súhlasil Severus. "Len tu trochu upraceme."
"Dobre." Súhlasila. "Máte na to päť minút!"
"Áno, madam!" Draco sa zasmial, keď zamávala a odišla z miestnosti.
"No, máme svoje rozkazy!" usmial sa Severus, keď zabuchnutím denník zavrel a pretiahol si boľavý chrbát. "Ďakujem vám za všetko, čo ste urobili chlapci." Dodal ticho.
"Sme tu, aby sme urobili všetko pre to, aby sme pomohli strýkovi Remymu." Povedal mu Siri. "Chceme pomôcť." Draco vážne prikývol na súhlas.
 
-----
 
"Ahoj, Remus." Povedal Severus ticho krátko po večeri. "Ako sa máš? Áno, ja viem. Hlúpa otázka." Zmĺkol a sledoval, ako tam Remus ležal tichý ako smrť, aj napriek pekelnému hluku prístrojov pracujúcich neďaleko.
"Vieš... Naozaj nemám rád, keď ma nechávaš zvládať toto všetko svinstvo samotného." Kriticky sa obrátil na svojho priateľa v mierne sarkastickom tóne. "Prekliato sebecké od teba, ak sa ma pýtaš!"
Juno vkĺzla ticho do miestnosti a sledovala ho, ako hovoril s Remusom.
Severus odhrnul vlasy z Remusových očí a zašepkal: "Poď, Tichošľap! Dokážeš to chlapče! Bojuj!"
Ticho sa tiahlo niekoľko okamihov, sprevádzané len prístrojmi.
"Práve som strávil deň v laboratóriu." Povedal Severus konverzačným tónom, akoby tam Remus bol s ním. "Siri a Draco velmi pomohli. Som pripravený začať čoskoro s varením vďaka ich úsiliu. Vytvoril som celkový zoznam. Hneď zajtra ráno otestujem recepty, začnem s varením."
Ticho.
"Áno, vedel som, že budeš mať radosť, keď to počuješ." Povedal a Juno bola otrasená tým, ako šialene to vyznelo.
"Musíš sa prebudiť vieš." Povedal Severus hrešiac. "Odmietam ti podať ten liek injekčnou striekačkou." Zadusil vzlyk, keď hlboko vnútri všetko potlačil. Nemohol si dovoliť, aby jeho emócie získali nadvládu. Musel zostať silný kvôli Remusovi. Kvôli všetkým. Všetci k nemu vzhliadali, že to všetko zvládne. Napraví to. Nemohol im dovoliť padnúť.
"Nie." Povedal, keď sa zhlboka ostro nadýchol nosom. "Budeš musieť byť hore, v strehu a posadiť sa na tejto posteli, ak cheš, aby som ťa vyliečil, priateľu." Žialil, neschopný udržať to dlhšie. Ramená sa mu otriasali tichými vzlykmi.
Juno sa k nemu vrhla a objala ho zozadu. Stuhol a okamžite prestal plakať.
"Sev..." zašepkala. "Uvoľni to."
"Ja nemôžem." Snažil sa získať kontrolu. "Každý odo mňa očakáva, že budem silný. Všetci sa na mňa spoliehajú, že to napravím."
"Severus, si len človek!" plakala, presunula sa k nemu. "Nemusíš to robiť sám.  Nemôžeš to stále držať v sebe!"
"Urobím, čo budem musieť, aby sme sa cez toto všetci dostali." Vyhlásil, zlosť a frustrácia blčala v jeho očiach.
"Vidieť ti to na tvári." Zašepkala, keď ho jemne pohladila na tvári. "Je toho na teba príliš veľa, aby si to zvládol sám. Dovoľ mi, aby som ti pomohla! Príď za mno, keď toho bude na teba veľa, prosím!" plakala, ešte raz ho objala.
Najrpv si myslela, že to dosiahla, keď sa oproti nej uvoľnil a privinul si ju do náručia. Zaboril tvár do jej krku a zhlboka vzdychol. Zhlboka sa nadýchol a oprel sa tak, aby jej pozrel do očí.
"Budem v poriadku, láska." Zľahka ju pobozkal, než sa zodvihol na nohy. "Musím sa vrátiť do práce."
"Severus... je neskoro." Tvrdila. "Potrebuješ si oddýchnuť. Prečo nepočkáš a nezačneš znovu ráno?"
"Mám len niekoľko poznámok, ktoré chcem urobiť, keď sú ešte čerstvé v mojej mysli." Povedal, odtiahol sa. "Nebudem dlho."
"Dobre." Usmiala sa porazene, pretože veľmi dobre vedela, že ho znova túto noc neuvidí.
 
-----
 
Šesť postáv oblečených v čiernych habitoch, na sebe mali strašidelné biele masky sa náhle objavilo na ulici pred skladom. Voldemortovi vyvolení nepozorovane zamierili k správnemu vchodu. Išli v tieni tak, aby ich prakticky nebolo vidieť pred žiadnymi zvedavými očami. Peter a Grigori držali stráž nad opustenou ulicou, kým sa ich štyria spoločníci pripravovali uskutočniť únos.
Bol to typický, studený a vlhký večer na konci októbra. Vietor bol surový a vzduch bol vlhký. Mráz presakoval do špiku kostí, ale prešli to takmer bez povšimnutia, pretože ich myseľ bola zameraná na ich úlohu.
"Alohomora!" zasyčal Malade, keď ukázal prútikom na zámky na Juniných dverách. Vkradli sa do bytu, ticho do neho vleteli ako duchovia, pri hľadaní ich obete.
V podkroví bola tma, ale svetlo z ulice im povedalo, čo nechceli vedieť.
"Sakra!" zasyčal Harper Bainbridge. "Nie je tu!"
"Čo budeme teraz robiť?" zapišťala nervózne Ellis. "Vieš, že náš Pán od nás očakáva, že sa vrátime s tou ženou."
"Myslíš, že je v nemocnici?" spýtal sa Dominic.
"Mohla byť povolaná v prípade núdze." Uvažoval Harper. "Poďme tam a uvidíme, či môžeme niečo zistiť."
Zhromaždili sa na ulici.
"Kde je?" požadoval Grigori.
"Byt bol prázdny." Vyštekol Harper. "Môžeme sa len dohadovať, kde môže byť."
"Navrhol som, že môže byť u Svätého Munga." Prehovoril obranne Dominic.
"Poďme to zistiť." Vyštekol Harper a s prásknutím zmizol. Jeho traja spoločníci ho nasledovali.
"Hovoril so ti, že to nedopadne dobre, priateľ môj." Povedal Grigori Petrovi a stratili sa z dohľadu.
 
-----
 
"Čo myslíš tým, že tam nie je!" Voldemort zreval o krátku chvíľu neskôr.
"Nie je tam, môj pane." Malade sa hlboko ukonil. "Byt bol prázdny."
Voldemort sa nahnevane prechádzal sem a tam pred šiestimi trasúcimi sa smrťožrútmi. Oni vedeli, že ich neúspech by bol prísne potrestaný.
"Pýtali sme sa na ňu u Svätého Munga, pane." Prehovoril Harper ticho. "Oni nás informovali, že mala osobné voľno."
"Osobné voľno?" Voldemort sa postavil do pozoru. "Potom musí byť na Snape Manor."
"Môžeme to len predpokladať, pane." Harper sa krátko uklonil.
"Peter!" vykríkol Voldemort a Peter bol poriadne prekvapený.
"Á-áno pane?" vykoktal.
"Aký pokrok nastal v prekonaní ochrán na Snape Manor?" žiadal Voldemort.
"Nemám hlásené žiadne správy, pane." Povedal Peter ticho pripravujúc sa na to, čo určite príde... trest za zlyhanie.
"Som vami veľmi sklamaný." Zavrčal Voldemort. "Takáto neschopnosť nemôže zostať bez trestu, určite si to musíte uvedomovať."
Usmial sa zlovestne, keď počúval ich zamumlanie súhlasiu...
 
-----
 
Siri sa prebudil. Opakom ruky si stlačil svoju jazvu a trel si ju.
"Dobrý žartík, Voldie?" zašepkal. "Uvidíme, čo máš za lubom." Zavrel oči, ignoroval bolesť a premýšľal o tom, čo sa pokúšal. "Chcem vedieť, čo sa deje, ale nechcem byť viditeľný." Siriho oči sa otvorili. "Áno!" vykríkol. "Budem neviditeľný!"
Sústredil všetku svoju energiu, aby sa stal neviditeľným a prepojil sa s Voldemortom. Vedel, že bol úspešný, keď ohlušujúci rev naplnil jeho uši a bolesť v jeho jazve sa výšila, akoby sa jej dotklo žeravé železo. Ignoroval bolesť a počúval...
"Kvôli vášmu zlyhaniu, musíte pretrpieť svoje tresty! Crucio!" počul, ako Voldemort vykríkol. Výkriky muža naplnili Siriho hlavu. "Sklamal si ma Peter." Zasyčal Voldemort. "Crucio!" Siri počul Petrov krik začať akonáhle skončil krik prvého muža.
"Grigorij a Peter budú trpieť len týmto malým trestom. Ostatní štyria, ktorí ste boli naozaj tými, ktorým sa nepodarilo chytiť Severusovo dámu, obávam sa, že nemôžem byť pri vás taký zhovievavý."
Siri bol vytrhnutý zo spojenia práve, keď Voldemort začal prvú smrtiacu kliatbu. Zrútil sa na svojej posteli, lapal po dychu, ako sa bolesť zdesaťnásobila a potom sa náhle zastavil. Ostala len tupá pulzujúca bolesť v jeho jazve, keď jeho krv prešla jeho žilami. Ležal tam, kým bolesť ustúpila natoľko, aby sa mohol roztrasene postaviť na nohy a vkĺznuť do džínsov.
Otvoril dvere do Severusových izieb a po špičkách prišiel k posteli.
"Ocko?" zašepkal.
Postava v posteli sa pomrvila a otočila.
"Nie, to som ja Siri." Povedala Juno ospalo. "Čo sa deje, zlato?" posadila sa a zažmurkala, keď zapálil lampu. Zamračila sa nad jeho zamračeným výrazom.
"Spojil som sa s Voldemortom." Odpovedal ticho.
"Siri! Nemal by si to robiť, keď si sám!" vykríkla, nadobudla plné vedomie.
"Ja viem." Pripustil. "Som v poriadku, len to trochu bolí. Prerušil som rýchlo spojenie."
"Si si istý?" spýtala sa, starosti sa objavili v jej očiach. "Potrebuješ niečo?"
"Len ako zvyčajne." Ponuro sa usmial. "Kde je otec?"
"Ešte v laboratóriu." Vzdychla si. "Potrebuje oddychovať, ale hovoriť mu to je ako hádzať hrach na stenu!"
Siri sa zasmial a prikývol. Zodvihol sa na odchod.
"Čo si zistil zo svojho spojenia?" spýtala sa zvedavo.
"Nič, s čím by si si mala robiť starosti." Usmial sa a sklonil sa, aby ju pobozkal na tvár. "Dobrú noc, mami."
"Dobrú noc Siri." Krátko sa usmial, neukazoval svoj ustarostený výraz. Už ju trochu oklamal.
"Hej, ešte jedna vec je zaujímavá." Siri sa zastavil a znovu sa otočil k nej. "Nevedel, že som tam bol."
"Čo?" vykríkla. "Dokázal si to?"
"Áno." Rozžiaril sa. "Predstavoval som si, že som neviditeľný a fungovalo to."
"To je fantastické!" usmiala sa. "Som na teba hrdá. Je to veľký úspech!"
"Vďaka." Usmial sa na oplátku. "Choď sa vyspať, pozriem sa na strýčka Remusa za teba a pokúsim sa otca dostať do postele."
"Dobre." Povzdychla unavene. "Ďakujem ti. Ak by mal Remus nejaké problémy, zavolaj ma!"
"Zavolám. Dobrú!" zavrel dvere a vrátil sa do svojej izby. Zvalil sa na posteľ a stlačil Mewlina na hrudi.
"Mám mu to povedať?" uvažoval Siri. "Áno. Radšej. Nebol to len nejaký hlúpy sen. Tí ľudia boli potrestaní za neúspech. Potrebuje vedieť, že mamička nie je v bezpečí!" vyskočil, s Mewlinom v ruke a letel dolu oboma schodiskami a do laboratória.
"Oci!" zvolal, keď vrazil do dverí.
"Čo?" Severus prudko zodvihol hlavu z miesta, kde odpočívala na jeho predlaktí. Zaspal zhrbený nad svojim pergamenom plným poznámok. Niekoľkokrát zažmurkal, aby si prečistil kalný zrak a sústredil sa na svojho syna. "Čo sa deje, Siri?" spýtal sa po chvíli.
"Mal som víziu, spojil som sa s Voldemortom." Vyhŕkol Siri. "Úspešne."
"Nevedel, že si tam bol?" spýtal sa Severus s očakávaním.
"Nie, to nevedel." Potvrdil Siri. "Ale ocko, je toho viac." Dodal vážne, sadol si oproti Severusovi, stále držal Mewlina pri sebe. Severusove oči strelili na medvedíka, ale nekomentoval to, aj keď to bolo roztomilé.
"Dnes večer bola misia neúspešná." Siri začal a nervózne prehltol.
"Neúspešná?" pýtal sa Severus.
"Áno. " povedal Siri tichým hlasom. "Smrťožrútom sa nepodarilo chytiť mamičku."
"Čo?" Severus vyskočil na nohy a schmatol Siriho ruku do bolestivého zovretia. "Povedz mi všetko, čo vieš!" žiadal, hlas mal napätý.
"Au!" Siri vykríkol, keď sa snažil vymaniť zo Severusovho zovretia. "To ma bolí, ocko!"
Severus pustil Siriho pažu, akoby sa bol spálil. Hnal sa okolo stola a pritiahol si Siriho k sebe. "Je mi to ľúto! Nechcel som ti ublížiť! Si v poriadku?" povedal v zhode, keď si pritiahol Siriho ruku, aby skontroloval škody.
"Oci!" Siri vykríkol zdesene. "Som v poriadku. Ty si?" Ešte nikdy predtým nevidel Severusa na pokraji paniky, ale rozhodol sa priamo na mieste, že sa mu to ani trochu nepáči! Počítal s otcom, ktorý bol vždy za všetkých okolností pod kontrolou.
Severus sa zhlboka nadýchol a rukami si prehrabol vlasy.
"Povedz mi, čo sa stalo." Žiadal Severus.
"Prebudil som sa na pálenie mojej jazvy, tak som sa rozhodol skúsiť spojenie." Začal Siri. "Ktoré bolo úspešné, ako som povedal. Voldemort potrestal dvoch smrťožrútov. Jeden z nich bol Peter. Ten druhý muž sa volal Grigori, použil na nich cruciatus. Ale použil tiež smrtiacu kliatbu. Prerušil som spojenie súčasne ako s ňou začal, ale povedal toto: "Ostatní štyria boli tými, ktorým sa v skutočnosti nepodarilo chytiť Severusovu dámu. Oci, snaží sa chytiť mamu!" Siri vydesene vykríkol.
"Nič viac?" spýtal sa pokojne Severus.
"Nie." Vyhlásil Siri. "Zrejme sa večer pokúsili uniesť mamičku a zlyhali."
"Halloweenská noc." Zamrmlal neprítomne Severus.
Zmĺkli. Severus bol stratený v myšlienkach na minulosť a aktuálnom vývojom udalostí. Siri čakal, čo sa dozvie od svojho otca o udalostiach.
"Počkaj!" Severus vykríkol, keď sa pozrel vzrušene na Siriho. "Povedal si úspešne?"
Siri sa usmial. "Áno, úspešne."
"Nevedel, že si tam bol?" spýtal sa Severus.
"To je to, čím sa rozumie v tomto prípade, že úspešne!" uškrnul sa Siri.
Severus zameral na neho mierny pohľad a povedal: "Tak ako si to urobil?"
"Och... no... stal som sa neviditeľný." Pripustil trochu rozpačito. Bolo to také jednoduché riešenie, že bol v rozpakoch, že ho to nenapadlo skôr.
"To je všetko?" pozdvihol Severus obočie prekvapením.
"V podstate áno." Potvrdil Siri. "Len som vedel, že sa chcem znovu pripojiť, ale nechcel som, aby ma videl a bolo to ako žiarovka zapnutá v mojej hlave."
"Mnoho z najlepších riešení prišlo týmto spôsobom." Sev sa zasmial, spomínal na niektoré z jeho momentov "svietiacich žiaroviek".
"No, akonáhle som mal túto myšlienku o ňom, že ma nevidí, bliklo to a myslel som na to, že sa mám snažiť aby som bol neviditeľný počas spojenia a fungovalo to!" vysvetlil Siri.
"Nádhera, úplne geniálne." Severus sa široko usmial na svojho syna predtým, než sa jeho výraz presunul do mierneho hnevu. "Ale bolo to hlúpe robiť to osamote. Mohlo sa ti niečo stať."
"Ja viem." Priznal Siri.
"Synak, my nevieme, ako to spojenie funguje, do akej miery sa môžete vy dvaja navzájom spojiť sem a tam." Varoval Severus. "Nechcem, aby si to robil, keď s tebou nebudem ja alebo Sirius. Romumieš?"
"Áno, pane." Povedal Siri ticho, oči sklopené. "Je mi to ľúto, pane."
Severus si v duchu povzdychol, keď si k sebe Siriho privinul. Kedy toto všetko skončí? Ako dlho bude trvať, aby posledné stopy po týraní boli navždy preč?
"Nerob si starosti." Severus ho pohladil po chrbte. "Je úžasné, že to môžeš urobiť a ja som veľmi hrdý na teba. Len chcem, aby si bol opatrnejší a menej... Chrabromil!" zavrčal na konci.
"Budem sa snažiť." Povzdychol si Siri ponad rameno svojho otca.
"Buď trochu Slizolinčan a mysli raz na svoj vlastný krk!" zasmial sa Severus. "Nenávidím tú tvoju tendenciu skočiť a konať predtým než si veci premyslíš!"
"Ja viem!" Siri sa uškrnul. "Dôsledky by mohli byť zničujúce!"
"Naozaj." Severus zamrmlal s miernym sarkazmom.
"Mamička chce, aby si išiel do postele." Oznámil Siri.
"Chce čo?" Severus pozdvihol obočie.
"Áno." Siri prikývol. "Je to strach, že nemáš dostatok spánku."
"Som v poriadku." Vyštekol Severus.
"Iste si." Bezvýrazne zamrmlal Siri. "Idem hore. Ideš?"
"Za minútu." Zamrmlal Severus, jeho pohľad sa už vrátil k jeho poznámkam.
                                                                  
-----
 
Siri vkĺzol ticho do Remusovej izby. Zapálil malú lampu na nočnom stolíku a posadil sa na stoličku vedľa postele. Pozeral sa na Remusa dlhú chvíľu, pretože prístroje dýchali za neho a jeho monito počítal jeho srdcový tep.
Natiahol a ticho zastrčil Mewlina vedľa Remusa, ticho potľapkal deku a usmieval sa.
Keď sedel premýšľal nad tým, čo sa stalo predtým, ďalšia "žiarovka" sa pomaly rozsvietila.
"Zaujímalo by ma..." Siri zamrmlal. Zavrel oči a sústredil sa na svoju moc. Zhromaždil ju okolo seba a pustil ju do rúk rovnako, ako keď ju použil predtým, než pomohol Remusovi.
Vstal a naklonil sa nad Remusa a modlil sa, aby to fungovalo. Položil jednu ruku na Remusovu hruď a druhú na čelo. Sústredil všetku svoju pozornosť na prenesenie svojej sily do Remusa.
Siri pozeral v úžase ako modro-biela žiara obklopila jeho ruky. Psty mu brneli a dlane sa zohriali. Stále s mal pravú ruku na Remusovom čele a pomaly mávol ľavou rukou na Remusove rameno, po jeho tele, ak tam mohol dosiahnuť. Cítil, ako vlna bolesti vyžaruje z Remusovho tela a jeho myseľ sa otriasla, keď si to uvedomil.
Po druhej sérii jeho mávnutí ponad Remusove telo, cítil ako sa jeho telo upokojuje a horúčka zmizla. Cítil, že bolesť nebola taká intenzívna ako predtým.
Poď strýko Remus. Pomyslel si, naliehal na staršieho muža, aby bojoval a cítil sa lepšie. Pomôž mi, aby som to s tebou vybojoval!
"Poď strýko Remus!! Povedal nahlas. "Cítiš to? Použi moju silu Remus."
Siri mávol znovu ponad Remusa a ako jeho ruka dosiahla hranicu, mohol cítiť "bariéru" energie. Posunul sa trochu ďalej na posteli a len končekmi prstov zostal na Remusovej hlave. Zatlačil na bariéru v blízkosti Remusových kolien a cítil späť silu.
"To je jeho bolesť!" vykríkol Siri. Natiahol sa, znova zavrel oči a prudko ju tlačil preč. "Choď preč!" zavrčal a vzduch sa na okamih zachvel a žiara z ruky sa zachvela.
Pozrel sa späť na Remusa a držal svoje zápästie na Remusovom čele. Jeho horúčka bola naozaj preč a mohol povedať, že odpočíval pohodlnejšie.
"To je oveľa lepšie, nie?" zašepkal, jemný úsmev mu hral na perách.
Kto je tam? Siri počul Remusov hlas vo svojej hlave a šokovane padol na svoju stoličku.
Strýko Remus? Pomyslel si Siri váhavo.
Siri? Si to ty? Počul znova Remusa.
Áno. Ale Merlin. Strýko Remus! Môžeš ma počuť? Povedal vzrušene Siri.
Počujem ťa. Odpovedal Remus.
Siri vážne šalel. Počul Remusa dokonale v hlave, ale telo pred ním tam ležalo ticho a nehybne.
Ako sa cítiš? Čo môžem pre teba urobiť? Motal Siri.
Z nejakého dôvodu sa cítim lepšie. Uznal Remus. Čo si urobil?
Použil som moc, aby som videl, či by som dokázal spôsobiť, že sa budeš cítiť lepšie. Povedal Siri jednoducho. Myslím, že to fungovalo.
To áno. Ďakujem ti. Remus si povzdychol. Siri sa ticho zasmial.
Čo je na tom smiešne, šteňa?“ Remus zavrčal so štipkou humoru v jeho hlase.
Mal by si nás vidieť.“ Siri sa zasmial trochu hlasnejšie. My sme tu, rozprávame sa, ale ty tam ležíš, vôbec sa ani nepohneš!“
Siri počul jemný smiech ako odpoveď, ale Remus sa nevyjadril.
Strýko Remy? Zvolal Siri ticho.
Áno? Spýtal sa Remus ticho.
Nikdy som nič nehovoril predtým... sa to stalo. Siri zaváhal a sťažka prehltol. Len chcem, aby su vedel, že oceňujem všetko, čo si pre mňa urobil v priebehu rokov, a že ťa milujem.“
Remus mlčal. Po niekoľkých okamihoch pokoja sa Siri váhavo spýtal.
Strýko Remy? Si tam? Spýtal sa Siri.
Som tu šteňa. Remusov hlas znel naplnený emóciami. Vážim si tiež to, čo si pre mňa urobil Siri. Ja len chcem, aby si vedel, že ťa milujem.
Siriho oči sa zaliali slzami a on chytil Remusovu ruku.
Cítiš ma strýko Remy? Spýtal sa zvedavo.
 Áno, počujem cítim a cítim ťa aj takto. Odpovedal Remus.
Musím odísť na minútu. Povedal Siri. Počkaj tu!
Spratok! Zasmial sa Remus a Siri mu stisol ruku.
Chystám sa ísť pre ocka. Povedal mu Siri.
Budem tu. Povedal Remus.
 
-----
 
Siri bežal celú cestu k Severusovým izbám a rozrazil dvere.
„Oci!“ kričal, keď mávol rukou a miestnosť zaliala svetlo.
Juno a Severus sa strhli priamo v posteli a žmurkali v náhlom svetle.
„Siri, čo sa deje?“ spýtal sa Severus úzkostlivo.
„Nebudeš tomu veriť!“ vykríkol Siri vzrušene. „Hovoril som s Remusom! Dokážem komunikovať s Remusom!“
„Čo?“ Severus vykríkol, odkopol prikrývky nabok, aby sa v zhone dostal z postele.
Juno schytila župan a dala si ho na seba, kým sa Severus súkal do nohavíc.
„Poďme!“ nariadil vzrušene. „Chcem to vidieť.“
„Pôjdem po chlapcov!“ Siri oznámil, ponáhľal sa z miestnosti pred nimi.
„Vyzdvihnem Sonyu a Hermionu.“ Juno sa usmiala. „Ty choď za Remusom.“
Siri bežal chodbou, búchal na dvere, keď ich míňal a kričal, „Vstávajte! Rýchlo! Musíte prísť. Všetci vstávať!“
Dvere sa otvorili a ospalí muži vystrčili zvedavo hlavu z dverí.
„Siri, čo je to za rozruch?“ Siriu zavrčal otrávene po tom ako sa prebudil uprostred noci takým hrubým spôsobom.
„Ale Sirius! Poď!“ Siri ho potiahol za ruku. „Poď sa pozrieť!“
„Pozrieť na čo?“ Sirius sa zaprel v nohách a odmietal ustúpiť, než mal riadne vysvetlenie. Pozrel sa za Siriho a zaznamenal Rona a Draca ospalo sa šuchtajúcich do chodby. Zazrel Severusa ako sa rúti dole po schodoch a Juno krátko za ním s úsmevom na tvári.
„Remus!“ Siri vykríkol. „Ja...“
„On je hore?“ Sirius vykríkol a prekĺzol vedľa Siriho, ponáhľal sa za svojim priateľom.
„Nie.“ Povedal Siri. Sirius sa okamžite zastavil.
„Ak nie je hore, potom čo je to okolo za rozruch?“ zavrčal.
„Hovoril som s ním!“ Siri sa usmial. „Vďaka mojej telepatii, môžeme s ním hovoriť! Poď!“ potiahol ešte raz Siriusa.
„Dovoľ mi, aby som si dal aspoň nejaké nohavice!“ Sirius sa uškrnul a ponáhľal sa obliecť.
 
-----
 
Skupina nadšených čarodejníc a čarodejníkov sa zhromaždila okolo Remusovej postele. Všetci hovorili naraz vytvorili poriadny rozruch v normálne tichej miestnosti. Severus zasvietil svetlo v izbe, akonáhle vstúpil a teraz bola jasná ako letný deň.
Siri sa posadil vedľa Remusa a vzal ho za ruku.
Remus? Volal.
Merlin Siri! Remus vykríkol. Čo mi to robíš?
Čo sa deje? Spýtal sa zmätene Siri.
Hluk, svetlo. Remus vykríkol. Nemôžete ho trochu zmierniť?
Ach! Je nám to ľúto! Siri sa ospravedlnil.
Mávol rukou a skupina, ktorá sa tam zišla sa upokojila. Siri sa rozhliadol po miestnosti a väčšina svetla v miestnosti zablikaním zmizla.
Ďakujem ti. Zašepkal Remus.
Nie je zač. Siri sa usmial.
„Čo hovorí?“ spýtal sa Sirius úzkostlivo. Pozrel krátko na Sonyu, keď sedela na stoličke oproti Sirimu. Pohladila Remusovu tvár a usmiala sa. Pozrela sa na Siriho a slzy jej žiarili v očiach.
To bola Sonya. Povedal ticho Remus.
„Áno.“ Povedal Siri nahlas, aby ho všetci počuli.
„Čo?“ spýtal sa Severus. „Povedz nám to synak!“
„Vie, že je to Sonya.“ Zašepkal Siri. Sonya potlačila vzlyk a pritisla si prsty na pery a slzy jej tiekli z očí.
Povedz jej, že som povedal, aby sa nebála. Požiadal Remus.
„Hovorí, že si nemáš robiť starosti.“ Siri sa na Sonyu usmial.
„Ach môj bože.“ Zašepkala, keď jej slzy pristáli na Remusovej paži.
Povedz jej, nech prestane plakať.“ Remus prosil.
„Sonya, povedal:“ Prosím neplač.“ Povedal jej Siri.
„Opýtaj sa ho, či môžeme pre neho niečo urobiť.“ Požadoval Sirius.
Sirius chce vedieť, či pre teba môžeme niečo urobiť? Reagoval na žiadosť svojho priateľa. Počul Remusov smiech.
Počujem ho dobre, Siri!“
No áno. Jasné. Prepáč. Povedal Siri.
No, v tejto chvíli je mi veľmi teplo a som smädný a mám hlad. Remus sa zasmial.
Nie je to veľa pomoci pre teba. Odfkol si Siri. Dobre dáme deku preč. Aké to je?
Budem spokojný za to. Súhlasil Remus.
„Hovorí, že je mu veľmi teplo, je smädný a má hlad.“ Oznámil Siri.
Severus okamžite odstránil prikrývku, ktorá zakrývala jeho priateľa. Sonya a Siri odstránili zostávajúce prikrývky, aby uvoľnili teplo, ktoré pod nimi vzniklo.
Aké to je? Spýtal sa Siri.
Oveľa lepšie. Remus si povzdychol.
„Hovorí, že je to oveľa lepšie.“ Siri oznámil s úsmevom.
„Remus, je mi ľúto, že nemôžeme spraviť nič s tvojim hladom alebo smädom. Musíš sa na to prebudiť, láska.“ Vysvetlila Juno smutne.
Ja viem. Budem v poriadku. Uznal Remus.
„Hovorí, že vie a že bude v poriadku.“ Vyhlásil Siri.
„Juno? Nemohli by sme mu aspoň navlhčiť ústa handričkou namočenou v studenej vode?“ navrhol Draco.
„Museli by sme byť veľmi opatrní.“ Rozmýšľala. „Nemôže prehĺtať, takže by to nemohlo byť veľmi mokré.“
„Skúsime to.“ Požiadal Severus.
Sonya už bola na nohách a namáčala handričku vo vode. Severus prstom pootvoril Remusove ústa natoľko, aby Sonya mohla nechať niekoľko kvapiek pristáť na Remusovom jazyku.
Ach, Merlin, to je také dobre! Povedal Remus s úľavou.
„Hovorí, že sa cíti dobre.“ Siriu sa usmial.
„Dajte mu trochu viac, Sonya.“ Juno prikývla.
Po niekoľkokrát opakovanom procese Remus prehovoril.
To je dobre. Povzdychol si.
„Hovorí, že je to dobré.“ Oznámil Siri.
Sonya dala handričku nabok a položila mu chladnú ruku na čelo.
Toto je tiež veľmi dobré. Zašepkal ospalo Remus.
„Páči sa mu to.“ Povedal jej s úsmevom Siri.
Siri? Som unavený, chcem spať. Mohol by si to povedať ostatným, ale požiadať Severusa, aby ostal? Súýtal sa Remus.
Jasne. Žiadny problém. Súhlasil Siri.
„Povedalm že je unavený a chce spať. Myslím si, že ho musíme nechať na pokoji. Ale oci? Požiadal ma, aby si tu ostal.“ Povedal všetkým ticho Siri.
Všetci povedali svoju dobrú noc, akoby bol Remus pri vedomí a on to cítil, ohúrený z vyliatia lásky a podpory z ich strany takým jednoduchým gestom. Zarmútilo ho, že tam ležal zdanlivo bezvedomý a bez citu.
Čas. Len mi daj čas. Pomyslel si unavene.
Severus sedel na Sonyinom uvoľnenom mieste a položil ruku na Remusovu pažu.
„Som tu Reme.“ Zašepkal. „Hovoril som ti, že tu budem. Čo môžem pre teba urobiť?“
Chcem vedieť v akom stave je vyskum. Uviedol Remus.
„Chce vedieť v akom stave je liek.“ Preložil Siri.
Severus sa zrazu usmial. „Vieš, že... je to naozaj úžasné!“
Ja viem. Remus sa zasmial.
„Hovorí, že to vie.“ Siri sa usmial.
„Povedz mu, že začínam posledné testovanie v dopoludňajších hodinách, ale že to bude chvíľu trvať, než sa dostane k správnemu receptu na zničenie lykantropie.“ Severus sa obrátil na Siriho.
Siri sa uškrnul. „Počuje ťa ocko.“
„Ach, tak.“ Severus sa usmial a opäť zvážnel. „Remus, bude to trvať dlhšie, než skončí ďalšia transformácia.“
Pomôže to, keď začnem brať svoj Protivlkolačí elixír? Spýtal sa Remus.
„Už sme ti ho začali podávať, Remus.“ Odpovedal im Severus.
Remus, cítiš sa silnejší? Spýtal sa náhle Siri.
Silnejší? Spýtal sa Remus.
Áno, fyzicky silnejší, zdravší? Vysvetlil Siri.
„Čo?“ spýtal sa Severus, keď si všimol na Sirim zmenu, zatiaľ čo komunikoval telepaticky. Siri zodvihol ruku, ako čakal na Remusovu odpoveď.
Neviem, či silnejší. Povedal Remus opatrne. Ale viem, že moja bolesť trochu ustúpila. Prečo?
No, potlačil som preč niektoré z tvojich bolestí. Myslel som, že keby som to robil pravidelne každý deň, že by to pomohlo. Vysvetlil Siri.
Opýtaj sa svojho otca. Požiadal Remus.
„Môj nápad bol takýto, ocko.“ Začal Siri. „Použil som moc na potlačenie niektorých Remusových bolestí a pokúsil som sa mu dať trochu sily k boju proti tomu. Čo keby som svoju silu použil na Remusa trochu každý deň odteraz až do splnu? Myslíš si, že by mu to pomohlo akonáhle by sa mal premeniť?“
Severus dlho a usilovne nad tým premýšľal. Dávalo to zmysel.
„Sme v neprebádaných vodách. Nemôžem to naozaj povedať isto, či to Remusovi pomôže. Viem však, že ak Siri nebude opatrný, mohol by to byť vážny zásah do jeho magickej podstaty.“ Vysvetlil Severus.
„Ale oci! Musíme to skúsiť! Mohlo by mu to zachrániť život!“ Siri vykríkol.
Nie, nechcem ani náhodou, aby si to robil. Remus to odmietol vziať do úvahy hneď, akonáhle vedel, aké nebezpečné by to mohlo byť pre Siriho v prípade, že by to riskovali.
Je to moja voľba. Vyhlásil Siri. Urobím to a ty ma nemôžeš zastaviť, Remus.
Siri je to príliš nebezpečné!“ argumentoval Remus.
Dám si pozor, aby som to nerobil priveľa. Sľúbil Siri. Tak trochu ako dnes večer, každý deň až do splnu. Prosím, strýko Remy! Chcem pomôcť.
Ticho naplnilo izbu, ale prístroje stále pracovali.
Severus sledoval Siri, nebol si istý, či hovorí s Remusom, alebo nie.
Dobre Siri. Povzdychol si Remus
Ďakujem ti, strýko Remy! Siri sa usmial.
Súhlasil. Povedal Severusovi.
„V poriadku.“ Severus prikývol. „Skúsme si trochu viac pospať, keď máme ešte viac ako hodinu do východu slnka, nie?“
„To je dobrý nápad.“ Siri súhlasil. „Dobrú noc, strýko Remy.“
Dobrú noc, šteňa. Povedal Remus. Povedz Severusovi, že ďakujem.
„Poviem.“ Povedal nahlas. „Hovorí, že ďakuje a dobrú noc.“
Keď obaja muži opustili miestnosť a ticho za sebou zatvorili dvere, Severus sa obrátil k Sirimu a povedal: „Som veľmi hrdý, Siri, za to, čo si urobil pre Remusa, pre nás všetkých, bolo...“ zaváhal, v zadnej časti jeho krku sa mu zasekli slová.
„To je v poriadku, ocko.“ Siri objal svojho otca veľmi emocionálne a usmial sa. „Som rád, že som mohol pomôcť.“
23.06.2015 16:18:50
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one