Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

45. Všetko, čo chcem na Vianoce - 2. časť

Alan... Severus, táto časť kapitoly je venovaná Tebe a Tvojej jedinečnosti. Nikdy nezmizneš z našich sŕdc a príbehov, ktoré odzrkadľujú Tvoju jedinečnosť. Verím, že si na nádhernom mieste, kde nie je žiadna choroba, či bolesť. A hlavne... žiješ naveky :-)

Dobby
 
Juno študovala pásku z monitora srdcových oziev a uľavilo sa jej keď videla, že Remusove srdce bolo silné a stabilné. Uchopila jeho zápästie, len pre istotu. Stroj po tom všetkom nebol blázon. Spokojne prikývla a pozerala sa von na stále zapadajúce slnko. Spln nastane čoskoro. Pomyslela si smutne, keď odhrnula Remusovi vlasy, ktoré mu padali do očí.
"Siri tu bude čoskoro, Remus." Povedala tichému mužovi.
Sirius vošiel do miestnosti.
"Ahoj." Pozdravil ju ticho, keď stál vedľa nej.
"Ako to zvládaš?" spýtala sa ticho.
"Som pripravený na čokoľvek, čo sa stane." Pripustil, jeho pohľad krátko putoval k oknu. "Siri išiel ešte raz skúsiť, aby sem Sev prišiel."
"Nepríde Sirius." Juno povzdychla smutne. "Odmieta na chvíľu ukončiť testovanie."
Obrátili sa k otvoreným dverám, keď počuli niekoho ticho si odkašľať.
"Je v poriadku, keď zostanem?" spýtal sa váhavo Draco.
"Remus by ťa tu chcel, Draco." Sonya odpovedala, keď prišla za ním. Vzala ho za ruku a povedala: "Poď ďalej. Sadni si tu so mnou."
Krátko na to sa k nim pripojil Siri so smutným výrazom v tvári. Ten sa len prehĺbil, keď videl, že jeho "rodina" sa zhromaždila okolo Remusa, akoby boli pripravení, aby mu dali jedno záverečné zbohom."
"Nemohol som ho prinútiť, aby prišiel." Oznámil.
"Chápeme, Siri." Sirius ho upokojil. "Všetci sa cez to snažíme dostať cez najlepším spôsobom ako vieme. Pre tvojho otca to znamená, že musí pracovať."
Siri prikývol a pristúpil k posteli. Ovinul paže okolo Juno a jemne ju stisol.
"Ahoj, Zlato." Usmiala sa. "Ako sa máš?"
"Chcem len, aby sme to mali za sebou." Siri priznal. "Mám pocit, ako by sme sa mali cítiť všetci lepšie po tom, čo uplynie spln rovnako, ako akýsi míľnik." Prikývla a stisla jeho ruku.
"Strýko Remy, si v poriadku?" spýtal sa váhavo Siri.
"Som trochu vystresovaný Siri. Necítim sa veľmi na rozprávanie." Priznal Remus.
"To je v poriadku. Pustime sa rýchlo do trocha relaxácie kvôli zlepšeniu. Čo ty na to?" navrhol Siri.
"Zvládnem to, ak to zvládneš ty. Si pripravený na kontakt s Námesačníkom?" spýtal sa opatrne Remus.
"Ja to zvládnem Remus." Siri ho ticho uistil.
"Sľúb mi, že sa nevyčerpáš, ak s tebou bude bojovať." Požadoval Remus.
"Budem opatrný, sľubujem." Siri ho uistil. "Si pripravený?"
"Som pripravený." Vyhlásil Remus.
Siri pokračoval jeho rutinným odstránením bolesti a potom obnovením spojenia. Bol ohromený, keď narazil na vlka vo vnútri. Bolo to skoro, ako keby tam bola úplne iná osobnosť vo vnútri Remusa. Siri sa váhavo natiahol k nemu a pocítil nával bolesti z vlka vnútri. Ticho sa vrátil v väčšiemu odstráneniu bolesti a cítil, ako vlk odpočíval.
"Strýko Remy, ako sa cítiš?" spýtal sa.
"Som pokojný a v pohode. Ďakujem ti." Odpovedal Remus.
"Potrebuješ niečo?" Siri sa pýtal.
"Nie. Radšej choď preč Siri. Je čas, čoskoro sa uvidíme. Dúfam, že áno." Remus si povzdychol.
Siri ustúpil a rozhliadol sa.
"Tu to máme." Oznámil a sledovali, ako mesačné svetlo dopadlo na Remusove telo a kúpalo ho v bledom svetle. Jeho bledosť sa zmenila do strašidelne modrej farby, keď mesiac naplnil celú miestnosť. Siri sa modlil, aby energia, ktorú previedol do Remusa postačila, aby jeho oslabené telo prežilo.
Keď sa mesiac dostal do plne fázy, Remusove telo sa začalo chvieť a žiariť. Forma vlkolaka ticho prevzala kontrolu, ale vlk, ako Remus, zostal v pokoji.
Tiché slzy tiekli po Siriusovej tvári. Vlk nikdy nebol tak tichý. Mal byť vypustený s Tichošľapom. Čierňava ho obklopila a zmiešala sa s bielym svetlom pod svetlom splnu.
Siri sa mykol, keď Remus a Námesačník naplnili svoju myseľ zmučenými výkrikmi. Boli v agónii a nemohli sa ani pohnúť, ak by sa pokúsili čeliť bolesti. Snažil sa ich oboch utešiť s tichými slovami a upokojujúcimi zvukmi. Remus neodpovedal, ale Námesačník sa upokojil, ako by počúval.
Bolo počuť jemné povzdychy od Juno, Sonyi a Draca, že Námesačník nie je tým, čo očakávali. Siri a Sirius obaja vedeli všetko o Námesačníkovi a smutne sa usmiali na svojich spoločníkov.
Pravdupovediac, Námesačník bol krásny. Jeho srsť bola svetlo strieborná s čiernym podkladom. Hrdlo a brucho mal snehovo biele. Mal čierne chumáče, ktoré lemovali uši a čiernu srsť, ktorá pokrývala jeho ňufák a špičky nôh a chvost.
„Merlin! Nie je to krásne?“ Draco zašepkal v úžase.
„Prekvapenie pre vás, však?“ Sirius sa usmial, upokojený stálym zdvíhaním a klesaním hrudníka nádherného zvieraťa. „Ľudia, spoločnosť, majú taký zaujatý pohľad na čarovných tvorov. Oni nevidia krásu niečoho len preto, že je potenciálne nebezpečné. Remus trpel celý svoj život, pretože bol dotknutý! Nikto sa nestaral, aby videl, ako je v skutočnosti krásny – muž alebo stvorenie.“ Hnev zafarbil Siriusov hlas, ako hovoril. Juno ovinula pažu okolo jeho pása a zľahka ho objala.
„Vidíme všetky jeho krásy, Sirius. To je to, čo sa počíta.“ Povedala ticho.
Prikývol a pristúpil bližšie. V okamihu Tichošľap stál na svojom mieste. Vyskočil na posteľ a prikrčil sa vedľa Námesačníka. Pritúlil ho svojim ňufákom a vydával nízke kvílivé, túžbou a obavami naplnené zvuky. Položil hlavu na jeho laby a jeho oči sa neodtrhli od jeho druha. Sonya natiahla ruku a pohladila ho po čiernej strapatej srsti. Usmiala sa, keď pozrel jej smerom. Ona potom pokračovala v pohladení Námesačníka a jemne šepkala k jeho uchu, že Tichošľap s jeho bystrým psím sluchom bol jediný, ktorý počul to, čo bolo povedané.
„Hneď som späť.“ Oznámil Draco náhle a hnal sa z miestnosti. Vrátil sa o niekoľko minút neskôr s fotoaparátom v ruke.
„Už bolo niekedy ukázané Remusovi, ako Námesačník vyzerá?“ spýtal sa, keď sa vrátil do miestnosti.
„Ja neviem.“ Povedal Siri, chcel od Tichošľapa odpoveď. Veľký čierny bes zavrtel hlavou a zaštekal.
„Myslím, že Remus by mal vidieť, ako naozaj krásny je Námesačník.“ Výhlásil Draco. „Potrebuje vidieť, že nie je, ani nebol, vôbec hrozný. Je to úplne úžasné a ja si myslím, že to potrebuje vedieť.“
Jeho spoločníci úplne súhlasili a on rýchlo spravil niekoľko záberov, aby si bol istý, že zahŕňa Tichošľapa a Sonyu niekoľkými cvaknutiami.
Ron a Hermiona sa zastavili krátko, aby sa presvedčili, že je všetko v poriadku.
„Ach!“ Hermiona zalapala po dychu. „Zabudla som, aký krásny bol Remus ako Námesačník!“ Natiahla ruku a pohladila ho po srsti, ako to urobila Sonya.“ Je to taká škoda, že iní nemôžu vidieť tú krásu.“
Ron pristúpil bližšie a odvážil sa položiť otázkum, na ktorú každý z nich myslel.
„Bude žiť?“
„Vedie si veľmi dobre.“ Juno priznala. „Dúfam. To je všetko, čo poviem.“
„Budeme v obývacej izbe.“ Oznámila Hermiona. „Príde jeden z vás a povie nám, keď to skončí?“
„Prídem.“ Siri sa ponuro usmial.
„Ďakujem.“ Pevne ho objala a rýchlo odišla.
Siri a Draco stáli pri okne a pozerali na žiariacu guľu na oblohe. Trvalo večnosť, kým sa presunula mimo plnej fázy. Bola to krásna jasná noc a modrý tieň bol bol osadený cez to všetko, čoho sa dotýkal. Nedávny sneh, ktorý pokryl pozemky bol takmer magický. Ako sa mesiac ponoril bližšie k obzoru, ich pozornosť sa obrátila späť na bytosť ležiacu na posteli.
Vlk sa začal triasť a Siri počul jeho zúfalé vytie ako naplnil jeho myseľ. Ako sa Námesačník pomaly obrátil späť na Remusa, vytie sa zmenilo na bolesťou naplnené výkriky. Potom bolo zrazu ticho.
Remus tam ležal, takmer ako bez žvota, vyzerajúci ako predtým.
„Strýko Remy?“ Siri ho volal telepaticky.
Ticho znelo ako odpoveď.
Juno rýchlo pripojila monitor srdcovej ozvy a upravila ventilátor a zaistila ho. Pípanie pásky a monitora ich uistilo, že teraz bol nažive.
„Je to slabé, ale je teraz v poriadku.“ Oznámila Juno. Miestnosť plná ľudí si zťažka spoločne vydýchla úľavou.
Siri odišiel, aby odovzdal dobrú správu najprv Ronovi a Hermione, a vrátil sa do svojich izieb, aby si dal pár hodín spánku.
Potom zamieril do laboratória porozprávať sa so Severusom.
„Ahoj.“ Pozdravil ticho, keď vstúpil do laboratória.
Severus rýchlo vzhliadol s otázkou v jeho očiach. Odmietol sa opýtať a obával sa, akú odpoveď by obdržal.
„Zvládol to.“ Siri sa usmial. Severusove ramená sa uvoľnili úľavou.
„Ako je na tom?“ spýtal sa chrapľavo.
„Mamička hovorí, že je slabý, ale v poriadku.“ Odpovedal Siri. „Ako to ide?“ ukázal na stôl.
„Začínam tam.“ Severus si povzdychol, znelo to oveľa viac ako on sám. „Povedala ti mamička o sne, ktorý som mal a spojení, ktoré som urobil?“
„Áno. Povedala, že si si uvedomil, že si potreboval odstrániť ľuľkovec?“ Siri pozdvihol v otázke obočie.
„Áno! Mám jednoducho príliš veľa fatálnych prísad.“ Severus vysvetlil. „Sen mi pomohol uvedomiť si, že keď som sa snažil zabiť vlkolaka, potreboval som len zložky, ktoré sú smrtiace pre nich. Ľuľkovec je smrteľný pre človeka, tak som ho odstránil. Ak chceme náhradu, musel som upraviť úroveň striebra.“
„Takže. Takže to znamená, že máš tie správne ingrediencie, ktoré potrebuješ pre liek?“ spýtal sa Siri s nechápavým zamračením na tvári.
„Áno, synak. Mám liek.“ Severus bol nadšený. „Len musím nájsť tie právne prísady na kombináciu zložiek.“
„Oci, to je tak skvelé!“ Siri sa široko usmial. „Som na teba tak pyšný!“
„Ďakujem ti, Siri.“ Usmial sa, ale potom sa naraz zamračil. „Je mi ľúto, že som bol tak nemožný v poslednej dobe. Mal som toľko vo svojej mysli. Je to úbohá výhovorka, ale je mi to ľúto.“
„Mal som taký strach o teba.“ Siri vykríkol a potom potlačil náhly vzlyk. Severus ho objal a pritiahol si ho. Siri zaboril tvár do Severusovho krku a nekontrolovane mu padali slzy. Severusove srdce sa bolestne zovrelo.
„Psst... Siri, sľubujem, že urobím to najlepšie.“ Zašepkal. „Bol som tak zúfalý pomáhaním Remusovi. Išiel som na hranu. Sľubujem, že budem mať viac pokoja a budem sa o seba lepšie starať. Dobre?“
Siri prikývol a krátko ho pevnejšie objal. Odtrhli sa od seba, keď pípnutím zaznela kontrolka oznamujpca, že aktuálna sada testov bola kompletná. Obaja muži pozerali v očakávaní na obrazovku. Všetkým dvadsať správ bolo rovnakých a on boli sklamaní. Keď sa na obrazovke zjavili diagnostické poznámky Severusove oči sa rozžiarili ako na Vianoce.
„Áno!“ Kričal a okamžite sa začal hrabať v stránka svojho denníka. „Kde je to? Kde je to?“ zamrmlal ako rýchlo obracal stránky.
Siri sa takmer rozosmial. Jeho otec bol vzrušený ako štvorročný chlapec na jeho narodeniny. Oprel sa chrbtom o stôl a sledoval svojho otca s pobaveným úsmevom na tvári.
Severus vzhliadol a náhle vyštekol. „No, čo tam tak stojíš? Pomôž svojmu starému mužovi von a upratať tento neporiadok. Možno som našiel ten správny mladý muž. Daj sa do toho!“
„Áno, pane.“ Siri zasalutoval s úsmevom rozšíreným od ucha k uchu. Mávnutím ruku boli kotlíky čisté a pripravené a obsiahnutie Remusovej spásy.
„Koľko dávok môžeš spraviť v časovom rozpätí desiatich hodín?“ Spýtal sa Siri, keď pomáhal tým, že zhromažďoval zložky, ktoré Severus bude potrebovať.
„No, ak bola príprava spravená vopred, povedzme... môj učeník... mohol by som svoj čas venovať vareniu, testovaniu a katalogizácii každej dávky. Musia tri hodiny slabo vrieť...“ Severus urobil pár výpočtov v hlave. „Povedal by som, že tri kolá testov, takže to je šeťdesiat na deň.“
Siri sa usmial. „Tvoj učeník, čo?“
„Ak by si chcel.“ Severus zaváhal. Siri mu venoval vážnu pozornosť.
„Chcem ti pomôcť, ocko.“ Začal. „Ale nemyslím si, že chcem. Aby som bol oficiálne tvoj učeň.“
Severus prikývol. „Dosť fér. Hovorme o tom po tejto nočnej skúške, a začneme hneď po raňajkách.“
„Dobre, ale nechajme si hodinu na obed a hodinu na večeru.“ Siri požadoval.
„Dohodnuté.“ Severus natiahol ruku a Siri ju zobral pevným stiskom ruky.
Posledná nočná várka mala rovnaké negatívne výsledky. Zatiaľ čo Severus robil poznámky do svojho denníka, Siri vyčistil laboratórium a pripravil ho tak, aby bolo pripravené na ráno.
Severus vstúpil do Remusovej izby krátko pred svitaním. Bol vyčerpaný, ale musel sám vidieť, že Remus bol naozaj živý a v poriadku.
Tichošľap zodvihol hlavu a jeho chvost šťastne udrel na posteli, keď zazrel Severusa.
„Aho Tichošľap.“ Severus potľapkal svojho priateľa po pleci a Tichošľap si oprel hlavu o Severusovu nohu. „Vieš, že ma naozaj privádzaš do šialenstva, keď si toto urobil.“
Tichošľap ho obdaroval psím ekvivalentom úsmevu a potom si ľahol vedľa Remusa.
„Zostaneš tu tiež celú noc?“ Severus sa spýtal s kývnutím na Sonyu.
Sirius sa transformoval spät do svojej ľudskej podoby. „Áno. Myslel som, že by som tu znova ostal ako Tichošľap.“ Vysvetlil, ako aj on pozoroval Sonyu.
„Ona bude mať poriadny uzol na krku, tak ako je.“ Uvažoval Severus.
„Viem, čo máš na mysli.“ Sirius sa usmial škodoradostne. „Myslíš, že by sme jej mali pomôcť, aby dostala trochu viac pohodlia?“
Severusove obočie vystrelilo hore, akoby chcel povedať, Je tam nejaká pochybnosť?
Samozrejme. Verím, že môžeme prísť na spôsob, ako jej zabezpečiť pohodlie.“ Uškrnul sa.
Sirius mávol prútikom a posteľ, na ktorej ležal Remus sa okamžite zdvojnásobila. Severus opatrne vyzul Sonyi topánky a jemne ju zodvihol do postele a prikryl ju prikrývkami.
Obaja muži obdivovali svoje dielo pred odchodom.
„Oveľa lepšie.“ Sirius priznal.
„Celkom.“ Severus súhlasil.
„Myslím, že po tom všetkom odídem do svojej vlastných izieb.“ Sirius oznámil.
„Dobrý nápad.“ Severus súhlasil. „Verím, že spravím to isté.“
Keď dorazili na odpočívadlo, Sirius sa zastavil, než sa vydal do svojej izby.
„Severus?“ zavolal.
„Áno?“ Severus sa k nemu obrátil.
Sirius zavrtel hlavou, nevedel, čo chcel povedať. Zmohol sa na, „Dobrú noc.“
Severus prikývol. „Dobrú noc, Tichošľap. Uvidíme sa zajtra ráno.“
 
-----
 
Sonya sa pomaly prebudila a pretiahla sa, jej ľavé rameno sa dotklo iného tela v posteli. Prichádzajúc úplne k sebe, hlava sa jej prudko otočila a jej oči spočinuli na ležiacej osobe vedľa nej. Zamrašením zvraštila rysy, ako sa snažila spomenúť si, ako sa tam dostala. Prehodila nohy cez okraj postele a uvedomila si, že posteľ bola oveľa väčšia než predtým. Akonáhle vstala, posteľ sa vrátila do svojej pôvodnej veľkosti.
„Mám podozrenie na Záškodníkov v našom strede, Remus.“ Povedala ticho s úsmevom. „Vyzeráš, ako by si cez to prešiel pomerne bez úhony. Musím sa pripraviťť na prácu, ale ja sa dnes neskôr vrátim.“ Prešla prstami po jeho tvári a pobozkala ho zľahka pred opustením miestnosti.
Draco vstúpil, keď odchádzala.
„Dobré ráno.“ Sonya sa usmiala na pozdrav.
„Je nejaká zmena?“ spýtal sa Draco úzkostlivo.
„Vyzerá pre mňa rovnako.“ Sonya ho ticho informovala. „Juno by čoskoro mala byť dole. Bude schopná povedať to s istotou.“
„Dobre. Vďaka.“ Draco sa usmial.
„Uvidíme sa neskôr. Musím sa ponáhľať. Mám pacientov, asi za hodinu.“ Vysvetlila. „Porozprávam sa s tebou neskôr, Drak.“
„Dovi!“ zamával, keď sa ponáhľala preč.
Draco sedel na stoličke v blízkosti Remusovej strany a vzal ho za ruku.
„Dobre ráno, strýko Remy.“ Zašepkal. „Si hore?“ jeho oči putovali z ruky, ktorú držal na bledú tvár. Študoval známe rysy a premýšľal o človeku.
„Si tam strýčko Remy?“ uvažoval nahlas. „Alebo si stratil všetko, čo si získal?“ odmlčal sa o tom, zostal sedieť a robiť Remusovi spoločnosť.
Ráno sa prehuplo do popoludnia. Iní prišli a odišli, všetci sa uistili, že Remus tam stále je. Siri priniesol podnos s jedlom, keď si on a Severus dali dohodnutú prestávku a zdieľali svoje jedlo s Dracom. Vysvetlil dohodu, ktorú on a Severus dosiahli, a pozval Draca, aby sa k nim pripojil, ak by si prial. Sonya prišla na krátku návštevu medzi pacientami. Draco ju uistil, že nedošlo k žiadnym zmenám, a že ak by videl nejaké zmeny, mala si byť istá, že by bola okamžite informovaná. Pre väčšinu času zostal sám s Remusom a on si užil čas, ktorý s ním mal aj napriek pokojnému ovzdušiu v miestnosti.
Draco študoval ruku, ktorú pevne držal a zaznamenal jazvy, žily, ktoré boli až príliš výrazné pod priesvitnou kožoi, keď zovrel ruku.
Draco prekvapene vykríkol, keď sa Remus zazmietal a nadýchol sa plné pľúca vzduchu, alebo sa aspoň pokúsil. Ventilátor mu v tom bránil rovnako ako mu pomáhal a Remus bojoval o vzduch, bojoval o samotnú vec, ktorú potreboval.
Draco vyskočil na nohy a zrazil stoličku preč. „Pre Merlina, Remus!!“ rýchlo získal vyrovnanosť a stlačil núdzové tlačidlo pri posteli, čo vyvolalo poplach v celom dome. Rýchlo skontroloval Remusa, nie si istý ani to, čo by mal robiť.“
Rozbehol sa k dverám, kričal, „Juno, Sev!“ tak hlasno, ako len mohol.
Siri šmykom zastavil hneď za dverami, tesne sa vyhol, aby narazil do Draca. Hnal sa k posteli, kde Remus lapal po vzduchu a dusil sa, všetko naraz.
Juno nasledovala bezpostredne po ňom, skočila na pomoc Remusovi ako sa dvaja dospievajúci pozerali v šoku. Tak rýchlo, ako to len šlo, Juno odstránila rúrku ventilátora z Remusovho hrdla. Pritiahla ho dopredu do viac vzpriamenej polohy. Siri sa ponáhľal zastrčiť pod neho vankúše.
Remus sa snažil nasať vzduch do pľúc, ale z nejakého dôvodu sa len zastavil. Juno začala čarovať, jedno kúzlo po druhom v snahe, aby mu pomohla, ako začal panikáriť.
Siri odstúpil s búšením srdca. Bol zmrazený v slepej panike. Nohy ho prestali poslúchať ako Severus vrazil do neho zozadu, nebol schopný zastaviť dostatočne rýchlo, aby sa zabránilo kolízii. To bolo presne to, čo Siri potreboval, aby ho to podnietilo k akcii, keď sa vyšvihol na postel nad Remusove nohy. Vyškriabal sa na nohy a natiahol ruku po Remusovej hrudi. Zavrel oči a zameral svoju mágiu. Ponoril sa do Rema a cítil okolo seba, snažil sa „vidieť“, kde je problém. Keď zacítil niečo, čo sa na neho nalepilo, držal to pevne a zatiahol za to niečo tak silno, ako len mohol. „Remus“, uvedomil si o okamih neskôr. Stiahol Remusa späť do sveta živvých.
Remus sa ostro nadýchol a vystreli nahor v posteli, vyľakal hrozne Juno. Nasal hlboký, rýchly vzduch, nadýchol sa; lapal po dychu, keď zťažka nasal vzduch do pľúc. Siri sa oprel o stenu, lapal rovnako po dychu, ale nie toľko ako Remus.
Remusove oči sa otvorili a on s rozhliadol okolo seba, zúfalý a dezorientovaný. Siri sa zameral na neho, uvedomil si, že sedel vzpriamene v posteli a vrhol sa na neho, divoko ho objímal. Odtiahol sa a nechal ľahnúť Remusa späť na vankúše odkiaľ ho chytil, smial sa a hystericky plakal. Remus ho objal s prekvapením na tvári.
Na druhej strane miestnosti, Draco sa vytrhol z jeho šokovaného omámenia a vrhol sa na posteľ. Objal Remusa a Siriho, plakal slzy radosti do Remusovho krku. Slzy ticho stekali po Remusových lícach, keď sledovala Severusov krok vpred a sadnutie pri nohách postele.
„Môj bože, to je zázrak! Nemôžem tomu uveriť““ zašepkal, slzy obmývali jeho tvár ako sa Remus po neho natiahol a oni sa schmatli za predlaktia uprostred masy tiel okolo seba.
Juno sa ponáhľala preč zhromaždiť všetky elixíry o ktorých si myslela, že by ich Remus mohol využiť ako sa Sirius vkotúľal dverami. Jeho čelusť dopadla na podlahu, keď uvidel Remusa, bdelého a v obložení tínejdžerov. Vrhol sa do skupinového objatia. Ron a Hermiona vstúpili a postavili sa vedľa Severusa pri noháách postele. Pozerali sa na podivné rodinné stretnutie, jasné úsmevy ožiarili ich tváre. Mysleli si, že veľa smiechu, plaču, objímania sa navzájom bola najfantastickejšia vec, akú kedy videli. Len vidieť čistú radosť a úplnú úľavu od nich všetkých bola česť.
„Dobre! Nechajte ho dýchať!“ Juno nariadila, keď sa znovu objavila, ruky mala plné fľaštičiek, obraz profesionality. „Chcem sa len dostať k svojmu pacientovi!“
Sev sa oprel o stĺpik postele, slzy ešte stále kvapkali z jeho tváre. Jeho ruka spočívala na Remusovej nohe, nie celkom pripravený nechať ho ísť.
Sirius zliezol z hromady a usadil sa naproti Severusovi, so skríženými nohami na posteli, rukou na Severusovom rame, oči nespustil s Remusovej tváre zo strachu, že by mohol zmiznúť.
Draco a Siri sa odtiahli pomaly, stále napoly so smiechom, napoly plačom z úľavy a šťastia. Sedeli na oboch stranách postele, opretí o čelo postele. Remus sa zvalil späť na vankúše. Adrenalín opadol a dostavilo sa vyčerpanie. Juno začala podávať Remusovi fľaštičky a nariadila mu, aby pil! Keď skončil, zavrel oči a povzdychol si unavene.
„Ach môj bože!“ Hermiona vykríkla, keď sa vrhla ku dverám. „Zabudli sme na Sonyu!“
Remusove oči sa s trhnutím znovu otvorili a unavený úsmev zdobil jeho tvár, keď pil pred očami jeho rodiny a priateľov. Natiahol sa po nich, pretože sa každého z nich potreboval dotknúť, cítiť ich prítomnosť, ich teplé telá, ich pevnú realitu.
„Chýbali ste mi všetci veľmi.“ Zachrapčal chrapľavo, slzy naplnili jeho oči a tiekli na vankúše. Jeho hrdlo sa zovrelo a pôsobil kŕčovito, snažil sa ovládnuť svoje ohromujúce emócie.
Severus sa prvý postavil. „Potrebuješ si oddýchnuť Remus. Takže ti to umožnáme.“ Pozrel ostro na ostatných zhromaždených. Všetci s prianím všetkoho dobrého odchádzali a sľúbili mu, že ho potom navštívia, keď bude odpočinutý. Keď opustili miestnosť, Sonya vbehla dovnútra.
„Remus!“ plakala, keď a vrhla na jeho hruď. „Ach Bože! Si hore! Si naozaj tu!“
On ju objal a vdýchol jej vôňu, keď zaboril nos do jej vlasov. Voňala jarou a kvetmi a dokonale sa hodila k jeho vízii o nej.
„Vynechal som toho moc!“ vyhlásil iba šeptom.
Sonya sa stiahla študujúc jeho tvár. Prstami prešla cez jeho črty, uistila sa, že tam bol, hore a živž. Pozerala sa mu do očí a videla všetko, čo si priala. Naklonila sa dopredu a pritisla pery k jeho v miernom bozku.
„Chýbal si mi veľmi.“ Usmiala sa. „Vitaj späť, Remy.“
Natiahol sa a pritiahol si ju znova k sebe. Prisunul svoju tvár k jej uchu a zašepkal: „Vždy a navždy, Sonya.“ Ona prepukla v plač čerstvých sĺz, keď si uvedomila, čo hovorí a že počul každé jej hlboké a prianim naplnené slovo, ktoré povedala od srdca v ten deň.
 -----
 
Siri a Severus ešte emocionálny od Remusovho prebudenia sa vrátili do laboratória s obnoveným odhodlaním. Keď dorazili na miesto, kde by sa mohli trochu usadiť a relaxovať, Severus si opatrne odkašľal. V poslednej dobe, mal niečo na mysli okrem toho, čo sa všetko dialo s Remusom. A teraz bol čas hovoriť so svojim synom o tom.
„Siri, mám niečo, o čom musím s tebou hovoriť.“ Oznámil nervózne.
Siri vzhliadol zo stoličky s očakávaním. „Čo to je,“ povedal s rastúcimi obavami, keď videl, ako nepohodlne jeho otec vyzeral.
Severus sedel na jednej z vysokých stoličiek pri pracovnom stole a oprel nohy na priečky od stoličky vedľa neho. Znovu si odkašľal a prehltol.
„Premýšľal som o tom teraz nejakú doby a vo svojej myslu som sa rozhodol.“ Odmlčal sa, nie celkom istý ako pokračovať.
„O čom si sa rozhodol vo svojej mysli, ocko?“ Siri ho vyzval s čoraz väčšími obavami nad tým, čo by ho mohlo spôsobovať tak nervóznym.
„Som si istý, že vieš, ako veľa pre mňa Juno znamená.“ Posunul sa dopredu.
„Áno.“ Siri prikývol, snažil sa neuškŕňať nad otcovým nepohodlím. Zrazu mal pocit, že vie, kam táto konverzácia smeruje.
„Mám ju veľmi rád, Siri.“ Snažil sa to potvrdiť ešte raz. „Chystám sa ju požiadať, aby si ma vzala. Len som chcel, aby si bol prvý kto to bude vedieť.“
Siriho úsmev sa natiahol od ucha k uchu, keď sa vrhol na Severusa. Objal ho v obrovskom medveďom objatí a zvolal: „Je sakramentsky na čase! Kedy sa jej plánuješ opýtať? Máš prsteň? Môžem ho vidieť? Kedy sa budete brať?“ Otázky leteli z jeho úst tak rýchlo, ako sa dostávali do jeho mysle.
„Prr!“ Severus sa ticho zasmial. „Dýchaj Siri!“
„To je tak...“ Siriho oči sa zaliali slzami a bojoval s udržaním kontroly. „To je všetko, čo som kedy chcel.“ Vzlyk sa predral von a Severus si ho pritiahol, kým sa znovu neovládol. Siri si utrel oči a zhlboka sa nadýchol.
„V poriadku?“ spýtal sa Severus ticho, stisol Siriho rameno a pozeral sa na neho s miernym znepokojením.
„Áno.“ Siri ticho potiahol a usmial sa.
„Dobre- Teraz odpoviem na tvoje otázky. Opýtam sa jej na Štedrý deň. Nie, nemám prsteň. Chcel by som, aby si ho išiel so mnou vybrať. Čo sa týka toho, kedy bude svatba, za predpokladu, že povie áno, budeme o tom diskutovať a dáme ti vedieť.“ Usmial sa na žiariacu tvár pred sebou.
„Ty chceš, aby som ti pomohol vybrať prsteň?“ Siriho hlas bol plný úžasu.
„Videl som tvoj vkus ohľadne šperkov, keď si vyberal ten náhrdelník! Myslíš si, že by som si nechal ujsť príležitosť, aby som ho využil, pokiaľ ide o prsteň?“ doberal si ho.
„Rád by som išiel s tebou a vybral pre mamičku prsteň!“ zvolal. „Kedy chceš ísť?“
„Rovnako, ako ja nenávidím tráviť čas preč od tohto,“ mávol rukou pri stole, „čo tak zajtra po raňajkách?“
„Už sa nemôžem dočkať!“ objal ho tesne. „Milujem ťa. Som tak šťastný za vás, ocko.“
„Som rád za nás všetkých, synak.“ Severus ho rýchlo objal a buchol po chrbte, ako počítať oznámil svojim známym pípnutím, že skončil.
 
-----
 
Druhý deň ráni, bolo celkom jasné pre ostatných, že dvaja „Páni domu“ mali niečo za lubom. S radostnou žiarou v ich očiach a tajnostkárskymi úsmevmi, ktoré zdieľali boli neznáme darčeky.
„Vzdávam.“ Sirius hodil obrúsok na stôl a skrížil ruky na prsiach. „Čo to vy dvaja dnes ráno máte?“ žiadal pohľadom zo smaragdovozeleného do ónyxového pohľadu, čakal na vysvetlenie.
Juno sa zastavila na polceste od krbu k stolu a pozorovala oboch mužov jej života so zvedavým pohľadom na tvári. Mohla jasne vidieť, že mali nejaké tajomstvo.
„Nie je to k ničomu, Tichošľap.“ Severus odpovedal pokojne, záblesk v jeho očiach len trochu zjemnel. „Máme radosť kvôli Remusovi a na oslavu sme sa trochu rozhodli stráviť deň spolu robením vianočných nákupov.“
„Áno, Sirius!“ Siri sa ozval vzrušene. „Toto sú moje prvé Vianoce so skutočnou rodinou a chcem každému dať zvláštny dar pri tejto príležitosti!“
„Vianočné nákupy, hm?“ povedal, keď sa pozrel hore na Juno, ktorá pred ním postavila tanier s hromadou vajíčok a fašírok. „Vďaka.“ Usmial sa a jeho pozornosť sa vrátila k jeho krstnému synovi. „Ani som o tom nepremýšľal.“
„Siri a ja využívame možnosť stráviť nejaký čas spolu teraz, ak je tu menší pokoj v tom chaose.“ Povedal mu Severus ticho.
„Vďaka, láska.“ Povedal Juno, keď sa pred ním objavil tanier, rovnako ako jeden pred Siriusom.
„Nie je zač.“ Odpovedala, pobozkala ho zľahka na pery. „Dobré ráno.“ Dodala ticho.
Položila ďalší tanier pred Siriho, pobozkala ho na temeno hlavy. „Tebe tiež dobré ráno, zlato.“ Usmiala sa a prehrabla mu vlasy.
„Vďaka, mami.“ Žiaril. „Dobré ráno!“
Sirius pochopil nevyslovenú správu od Severusa, Toto je náš čas, Tichošľap. Nemôžeme ťa pozvať. Prikývol a usmial sa zlomyseľne.
„Tak. Čo mi dáš?“ spýtal sa zvedavo.
„Náhubok.“ Severus a Siri odpovedali jednohlasne a každý vybuchol smiechom.
Krátko na to sa obaja muži premiestnili do Londýna a našli rovnaké malé klenotníctvo v Šikmej uličke, kde Siri kúpil Juno náhrdelník.
Severus sa rozhliadol okolo a všimol si skrinky plnej prsteňov akejkoľvekk veľkosti, tvaru a farieb drahokamov.
Siri ticho stál vedľa neho, nebol si istý, čo mal na mysli. Podvedome by sa vyhol niečomu, čo by malo smaragd, spomenul si totiž na prsteň v otcovej krabici v šatníku, ktorý ho mal.
Severus sa tiež zdal, že bočí od všetkého, čo obsahuje smaragd.
„Môžem vám nejako pomôcť, páni?“ zavalitá pracovníčka sa spýtala.
„Vadilo by vám, key sme sa len na pár minút pozerali?“ spýtal sa Severus ticho. „Zavolám vás, keď by som vybral zopár vecí na ukážku.“
„Iste, pane.“ Usmiala sa. „Budem len tu.“ Prešla ku kazetám, kde preskupovala výklad a pustila do práce, aby dokončila svoju úlohu.
„Ďakujem vám.“ Severus povedal ako Siri ukázal na kazetu.
„Ocko? Čo tento?“ Siri ukazoval na brilantný diamantovo brúsený rubín vložený do zlata. „Alebo si myslel na niečo z tradičných diamantov?“
„Nemám nič konkrétneho na mysli.“ Severus vysvetlil. „Len sa pozri, ukáž na niektoré, ktoré upútajú tvoju pozornosť a ja urobím to isté. Uvidíme, keď to pozrieme.“
Siri sa náhle zasmial, keď si uvedomil, čo bol Severusov problém.“
„Si nervózny!“ Obvinil ho s obrovským úsmevom na tvári.  
Severus civel na neho škaredo.
„Ja nie som nervózny, drzé decko!“ zavrčal.
Siri iba pozdvihol skepticky obočie a zazubil sa na neho čakajúc na nadchádzajúce prijatie.
„Tak dobre. Máš pravdu.“ Severus pripustil. „Som nervózny. Čo keď sa jej nebude páčiť prsteň? Čo keď povie nie?“
Siri potlačil nutkanie smiať sa naozaj nahlas. Mohol vidieť, že jeho otec bol celkom nervózny a rozhodol sa to objasniť.“
„Ocko.“ Upokojoval ho s rukou na Severusovom ramene. „Bude milovať ten prsteň. Ona nepovie nie. Ona ťa miluje! My všetci to môžeme vidieť. Nie je tu nič, aby si bol na všetko naštvaný!“
„Som si dobre vedomý toho, že ma miluje, Siri.“ Severus odpovedal s ľahko sarkastickým tónom podfarbujúcim jeho hlas. „Avšak, to že ma miluje a že si ma má zobrať sú dve veľmi odlišné veci.“
„Dobre. Chápem.“ Siri pripustil. „Ale to nebudeš nikdy vedieť, ak sa nespýtaš. Takže akú máš voľbu?“
„Naozaj.“ Severus sa otočil späť ku kazetám. „Páči sa mi rubín, ktorý si ukázal, ale premýšľal som. Ako si myslíš, že to bude vyzerať namiesto toho so zafírom?“
„Hmm...“ Siri zamumlal pohybujúc sa k miestu, kde bol vystavený výber zafírov. „Oci, je tam jeden ako ten.“ Poukázal na to.
Severus pristúpil, aby sa pozrel a bol krátko prenesený k skôr znepokojujúcej myšlienke. Kúpil Lillyin prsteň, pretože mu pripomínal jej oči. Nechcel, naozaj nechcel urobiť to isté s výberom prsteňa pre Juno. Cítil sa zle.
„Rozmyslel som si to, Siri. Zafíri nie sú v poriadku.“ Prezradil ticho. „Poďme hľadať ďalej.“
„Jasné, ocko.“ Siri odpovedal, všimol si podivný výraz, ktorý prešiel po Severusovej tvári. „Čokoľvek chceš.“
O chvíľu neskôr, Severus vybral niekoľko rôznych prsteňov, jeden s rubínim, ktorý zmienil Siri prvýkrát. Zavolal predavačku a keď zhromaždila prstene, ktoré uviedol, Siri prešiel ku vytríne špeciálnych prsteňov.
Malý nápad vyklíčil a viac premýšľal o symbolike za tým, tým viac sa my to páčilo.
„Ocko?“ zavolal na Severusa a zamával mu.
Ospravedlnil sa a pripojil sa k Sirimu.
„Čo je to?“ spýtal sa zvedavo s pohľadom upretým na kazetu pri Siriho lakti.
„Pozri sa na tento prsteň.“ Siri požiadal a ukázal na zlaté obrúčky prsteňa so stredovým kameňom ohraničeným niekoľkými menšími kameňmi. „Je to rodinný prsteň. Pozri? Mamičkin narodeninový kameň je v centre. Naše by ho obklopovali.“ Vysvetlil, výhavo dodal: „Je tu priestor na pridanie ďalších kameňov k nemu neskôr.“ Nechal malú poznámku nádeje a povzbudenia sprevádzať jeho slová.
Severus pozeral na krásnu obrúčku pod klenotníčkinou pozornosťou. Symbolika ho udrela plnou silou. V hrdle sa mu vytvorila hrča a slova boli udusené emóciami. Jeho syn, veľavravný ako vždy, udrel perfektne na vonkajší symbol toho, čo tento návrh a „viera“ v manželstvo znamenalo.
Odkašľal si a omotal pažu okolo svojho syna. „Je to perfektná vec, Siri.“ Zašepkal chrapľavo. „Vedel som, že nebudem ľutovať, keď som ťa priviedol so sebou.“
„Vďaka, oci!“ Siri ho pevne objal. „Len som premýšľal, aký najlepší spôsob je ukázať, že budeme rodina, než ten, ktorý bude nieš ako dôkaz na svojom prste?“
„Niekedy ma ohromuješ svojim pohľadom na vec.“ Severus mu to povedal. „Je to perfektné. Ďakujem ti dnes za pomoc.“
„Nie je zač.“ Siri sa usmial. „Bolo mi potešením.“
Krátko na to odchádzali, prsteň bol bezpečne zastrčený v Severusovom vrecku. Jediný diamant, Junin narodeninový kameň, rovnako ako zvolené tradičné kamene bol v centre. Bol obklopený tmavým purpurovočerveným ametystom symbolizujúcim Severusa a krvavočerveným rubínom reprezentujúcim Siriho.
Boli tam chytra zamaskované priestory, kde by neskôr mohli byť pridané až štyri ďalšie kamene. Severus dúfal, že Siri neočakával, že všetky štyri miesta by naplnili budúce kamene! Ale tiež si nemohol pomôcť, keď dúfal, že možno jeden alebo dva...?
Po zaobstaraní zdravého kusu ich vianočných nákupov a výdatmo obede pozostávajúceho z gulášu, rožkov s maslom a šalátom v Deravom kotlíku, vrátili sa na panstvo príjemne unavení. Vrhli sa do svojich izieb, aby ukryli svoje nákupy a stretli sa pred dverami obývačky o niekoľko minút neskôr.
„Čo by si chcel robiť teraz?“ Sev sa usmial, keď Siri zoskočil dole posledných pár krokov. Umieral túžbou vrátiť sa k testovaniu receptov v laboratóriu, ale bol rozhodnutý stráviť celý tento deň so svojim synom robiac čo chcel Siri robiť.
Siriho oči žiarili jasne. Bolo ľahké vidieť, že bol nadšený, že mal svojho otca len pre seba. Vedel tiež, že jeho otec bol trochu dychtivý dostať sa späť do svojho laboratória.
„Myslím, že by som chcel na chvíľu pracovať.“ Oznámil, aby ol Severus potešený prekvapením.
„Naozaj?“ spýtal sa s nedôverou sfarbenou otázku.
„Áno... naozaj.“ Siri sa usmial. „Užívam si tiež náš spoločný čas tam, vieš.“
„Ďakujem ti, Siri.“ Severus bol dotknutý týmto gestom.
„Keď sa pustili do práce na prvom kole testov, Siri sa oprel o dlhý pult a študoval svojho otca niekoľko okamihov.
„Môžem ti položiť osobnú otázku?“ odvážil sa spýtať, nesvoj v tom, ako to jeho otec vezme.
„Jasné.“ Severus nadhodil nenútene.
„Niečo ma trápi, než sa to stalo,“ začal, „a ty si bol v tom období rozptýlený, kvôli Remusovi.“
Severus zachytil nervózny podtón na Siriho hlase a plne sa na neho zameral. Sadil si na stoličku a postrčil jednu k Siriho nohám. Siri sa na ňu posadil a uvelebil sa na nej pred pokračovaním.
„Má to niečo do činenia s dedkovým portrétom.“ Uviedol, nervózne prehltol. „Rozmýšľal si o tom viac?“
Severusov pohľad sa na chvíľu zameral do diaľky. Nenapadlo ho ohľadne toho nič viac, ale teraz, keď to pripomenul, jeho zvedavosť sa vzbudila.
„Aby som pravdu povedal, už som o tom premýšľal.“ Severus priznal. „Ale teraz, keď si to preniesol... bolo to trochu čudné.“
„Myslel som si to tiež.“ Siri prikývol.
„Som si istý, že je to len nejaká náhoda v kúzle, ktoré bolo použité.“ Severus sa usmial. „Ako poznám otca, pravdepodobne je to jeho predstava o žarte. Nemaj strach.“
„Dobre.“ Siri sa usmial, keď premýšľal o nepravdepodobných vyhliadkach, že by Snape starší niekedy o niečom žartoval.
Ich druhá várka receptov na tento deň bublala neďaleko vo svojich kotlíkoch, keď sa rozhodli dať si pauzu a pripojiť sa k ostatným na večeru. Na krátku chvíľu navštívili Remusa a boli radi, že sa mu vracia trocha farby. S prianím šťastia od Remusa, vrátili sa do laboratória na začatie testovania.
Siri rýchlo pripojil sondy a Severus dával príkazy počítaču. Obaja muži prechádzali sem a tam, ako čakali na stroj, kým oznámy výsledky.
„Mám tentoraz dobrý pocit, oci.“ Siri takmer šepkal, keď prechádzali okolo seba v ich chôdzi. Severus sa vážne usmial.
„Moje prsty sú prekrížení.“ Severus zodvihol ruky a ponúkol dôkaz. Siri ho schmatol za ruky a divo ich stlačil, prenášajúc svoje emócie Severusovi cez kontakt. Medzi nimi boli zdieľané všetky úzkosti, nádeje, obavy a odhodlanie. Stáli tam, oči a ruky zomknuté a čakali.
„Už je to tu.“ Severus ticho zamrmlal, keď začul zvuky s počítača, teraz tak známe, zmena tónu a priprava na oznámenie.
„Pííííp!“
Obaja obišli koniec pracovného stola, aby sa dostali k obrazovke. Zobrazila svojich dvadsať správ a dva páry očí opatrne sledovali každý riadok. Správa: „HOTOVO: Subjekt mŕtvy!“ sa zablysol smerom nadol, kým sa nedostali na trinásty. Tam, v jasnej neónovo zelenej farbe to blikalo, bolo to posolstvo, ktoré tak zúfalo čakal, „ÚSPECH: Subjekt vyliečený!“
Severus sa nepokúšal zadržať vzlyky, ktoré my vyšli z hrude. Začal sa nekontrolovateľne triasť ako mu po lícach nekontrolovateľne padali slzy.
Siriho hrdlo sa zovrelo tak pevne, že zo seba nedostal žiadne slová. Objal svojho otca a oddávali sa potlačovanému plaču.
„Dokázal si to, ocko.“ Siri zašepkal, keď sa jeho hrdlo konečne uvoľnilo. „Našiel si to. Remus bude v poriadku.“
V danom okamihu boli slová nad Severusove schopnosti. Držal Siriho za habit a vykríkol úľavou. Keď sa konečne upokojil, Siri ho pustil  a podal mu vlhkú handičku, aby si utrel tvár.
„Pôjdeme šíriť správy?“ spýtal sa.
„Ešte nie.“ Severus potriasol hlavou. „Skúsime to znova. Chcem si byť čertovsky istý.“
„Máš pravdu.“ Siri začal odstraňovať sondy zo zbytočných elixírov a odstránil ich preč, zatiaľ čo Severus opatrne priniesol kotlík číslo 13 bližšie k počítaču. Vzal pergamen, ktorý bol pri ňom a zložil ho starostlivo skôr, než si ho dal do vrecka.
„Koľko sond, ocko?“ spýtal sa Siri, zdvihol spleť drôtov.
„Myslím, že chcem desať z nich.“ Povedal Severus a jeho hlas bol tlmený a naplnený emóciami.
„Máš to mať.“ Siri uznal a pustil sa do práce, pripojil desať sond. Uistil sa, že sa nedotýkali a boli bezpečné, než kývol na Severusa, aby začal proces.
Práve sa usadil, aby počkal na počítač, keď Sirius vošiel do laboratória.
„Hej! Juno chce...“ jeho pohľad padol na jediný kotlík plný sond a rozšíril sa. Jeho čelusť poklesla, mierne otvorená, keď sa pozrel na Severusa. „Je to...?“ Spýtal sa s nádejou naplnenými očami a bázeň umlčala jeho hlas.
Severus sa usmial pri výraze na Siriusovej tvári, než odpovedal.
„Mali sme jeden pozitívny test, Tichošľap.“ Priznal. „Teraz robíme dvojitú kontrolu.“
„Ty si ho našiel.“ Sirius zašepkal chrapľavo, odkašľal si a skúsil to znova. „Ty si to dokázal? Je to to?“
„Myslíme si, že áno, Sirius!“ pripustil Siri, vzrušenie zapálilo jeho črty.
Sirius pristúpil bližšie k Severusovi a ticho sa na seba navzájom zadívali. Siriusove oči sa zaliali slzami a Severus mu stisol rameno.
„Si sakramentsky geniálny!“ Sirius zachrapčal, keď rozhodil rukami okolo mierne rozpačitého Severusa Snapa.
„Sirius.“ Severus zamrmlal z miesta, kde bola jeho tvár vtlačená do Siriusovho ramena. „Pusti ma. Musím to vyskúšať!“
„Aha. Dobre.“ Sirius ustúpil a pretrel si oči. „Prepáč.“
„To je v poriadku, Tichošľap.“ Severus sa usmial. „To je veľké. Máš plné právo preháňať.“
„Nemôžem uveriť, že si tak pokojný!“ Sirius vykríkol. „Prečo neskáčeš hore a dole, alebo nekričíš zo strechy?“
„Ver mi, Sirius.“ Siri sa usmial. „On očakáva pozitívny výsledok z tohto testu a Petrificus Totalis ho neudrží od tohto testu!“ Všetci mali z toho veľkú zábavu a stíchli, ako počítač zabzučal.
Na obrazovke boli všetky ich nádeje, želania a sny ohľadne Remusa. Desať riadkov neónovo zeleno zablyslo radostné správy, „Subjekt vyliečený.“
Sirius sa do toho vrhol a pomohol Severusovi preliať do flaštičiek riadne namerané dávky a označiť ich, zatiaľ čo sa Siri pustil do čistenia zariadenia a laboratória. Skontroloval, aby si bol istý, že všetky prísady boli riadne uzavreté, označené a uskladnené. Uistil sa, že všetko bolo usporiadané tak, ako ho to Severus naučil. Zhromaždil otcove denníky, poznámky, skúšobné pergameny a ďalšiu dokumentáciu a odniesol ich hore.
Severus zobral prvú fľaštičku na liečbu lykantropie, ktorú naplnil a traja muži zamierili rovno k Remusovi. Miestnosť bola plná, keď vstúpili do dverí. Všetci sedeli okolo a Remus bol opretý v posteli, bledý, ale šťastný.
Severus prešiel k Remusovmu lôžku.
„Hej, Tieň.“ Remus sa unavene usmial. „Prišiel si na návštevu?“
„Prišiel som ti odovzdať predčasný vianočný darček.“ Severus oznámil, ako vzal Remusa za ruku a vložil do nej fľaštičku. Obtočil ju Remusovými prstami a usmial sa.
Remus otvoril ruku a zvraštil obočie, keď sa pozrel na fľaštičku.
„Veselé Vianoce, Námesačník.“ Povedal Severus a jeho hlas bol plný emócií.
„Je to to, čo si myslím, že to je?“ Remus vzhliadol, neodvažoval sa dúfať.
„Je to tak.“ Severus prikývol, slzy zaliali jeho oči a rozliali sa mu po lícach.
„Teraz budeš vyliečený, Remus.“ Povedal Siri ticho. „Čoskoro bude po všetkom.“
Remus sa uprene pozeral na fľaštičku vo svojej ruke. Jeho myseľ bola prázdna. Jeho krv mu búšila v ušiach. Pozrel sa zo Severusa na Siriusa, ktorému sa tiež z očí liali slzy. Čas ako by sa zastavil, ako všetci čakali na neho, aby vstrebal novinky a jeho mozog spracoval, čo bolo povedané.
Sonya sa natiahla a jemne vzala fľaštičku od neho a podala ju Juno.
„Remus.“ Ticho na neho zavolala. „Si v poriadku?“
Remus zažmurkal, nebol tam ešte celkom prítomný.
„Strýko Remy?“ Draco vykročil vpred, starosti sa zračili na jeho tvári.
Pomaly mu začal pracovať mozog a otázky zaplavili jeho myseľ.
„To je to? Si si istý?“ spýtal sa Severusa.
„Áno, Námesačník.“ Severus ho uistil. „Je to dôkladne otestované. Každý test sa vrátil pozitívny.“ Remus prikývol a preglgol.
„A to je všetko? Jednoducho to vypijem a je po všetkom?“ spýtal sa.
„Nie.“ Severus potriasol hlavou. „Je to trochu zložitejšie, než to.“
„Dobre.“ Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. „Kedy začneme a ako to funguje?“
Juno to v tomto bode prevzala.
„Po prvé, Remus, musíš získať trochu viac sily. Tam začneš. Najprv ťa musíme dostať späť do formy. Skutočné liečenie začne okolo budúceho splnu. Deň pred, v daný deň a deň po dostaneš elixír. Nie sme si istí, či sa po prvej dávke budeš transformovať, alebo nie, ale po tom si budeme celkom istí, že ho už viac nebudeš potrebovať.“ Začala vysvetľovať, ale zastavila sa, keď videla zvláštny pohľad na Remusovej tvári.
„Čo sa deje, Remus?“ spýtala sa.
„Hm...“ začal, ale začal sa triasť a oči sa mu zaliali slzami.
Sonya ho hneď zobrala do náručia a on sa sklonil do jej tepla. Každý, predovšetkým bližšie k posteli mal vo svojej mysli o neho starosť. Sonya mu upokojujúco šepkala do ucha a trela jeho chrbát. Pritisol sa k nej ako obrovské vzlyky otriasali jeho telom. Dlhú doby nikto nič nepovedal. Boli ochotní nechať Remusa vykričať svoju ohromujúcu úľavu. Slzy zmáčali tváre všetkých prítomných, pretože zdieľali jeho radosť. Nakoniec sa zadíval cez Sonyine rameno a stretol sa s Dracovým žiariacim úsmevom a slzami zmáčanou tvárou. Natiahol ruku k mladíkovi a Draco schmatol ruku v kostidrtiacom zovretí.
„Som tak šťastný kvôli tebe. Strýko Remy.“ Draco zachrapčal.
„Ďakujem.“ Remus zašepkal, jeho pohľad smeroval k Siriusovi. „Tichošľap.“
„Námesačník.“ Sirius rýchlo prikývol, utrel si oči.
„Tieň.“ Remus sa vymanil zo Sonyinho zovretia a natiahol ruku, aby potriasol Severusovou rukou. Severus ju zobral do pevného zovretia a bol prekvapený, keď ho Remus prudko potriahol vpred a objal ho. „Dlhujem ti svoj život. Ďakujem nikdy nevyjadrí všetko. Neexistujú pre to slová, ako sa teraz cítim.“ Zašepkal.
„Remus.“ Severus ho ospravedlňujúco pokarhal. „Urobil som, čo som musel urobiť. Si môj priateľ. Nechcel som sa kvôli tebe vzdať.“
Remusove zovretie bolo pevnejšie a jeho emócie ho ešte raz prekonali. Severus ho držal pevne a Sirius ich objal oboch.
Siri poklepal Dracove rameno a kývol hlavou smerom ku dverám. Draco prikývol a nasledoval ho von. Ron a Hermiona sa vliekli za ním. Sonya prešla rukou po Remusových vlasoch a nasledovala mládež von z dverí. Juno sa nedostatočne pritisla do pokojného kúta, ktorý umožnil trom mužom ich súkromie.
Keď sa upokojili, Remus bol pripravený dozvedieť sa viac podrobností ohľadne jeho liečby.
„Juno, mohla by si všetko vysvetliť znova?“ spýtal sa s nežným úsmevom.
„Jasná vec, Láska.“ Súhlasila so stisnutím jeho kolien. Usadila sa na okraj postele a zobrala ho za ruku, „Po prvé, budeš musieť znovu získať svoju silu. Postaráme sa, aby si bol správne kŕmený a odpočinutý...“ namierila kritické oko na neho a on pochopil jeho význam. „Budeš potrebovať trochu fyzikálnej terapie, aby sa po tom, čo si tak dlho vylihoval posilnili tvoje svaly.“ Doberala si ho.
„Rozumiem.“ Prikývol a drzo sa usmial. „Čo sa stane, keď to začnem užívať.“
„Elixír?“
„Deň pred ďalším splnom dostaneš svoju prvú dávku.“ Vysvetlila. „Je to nové územie, ale mám podozrenie, že to bude celkom ako liečenie akéhokoľvek iného ochorenia, ktoré napáda bunkovú štruktúru, ako je rakovina. Si s tým oboznámený?“ spýtala sa ho.
„Neurčito.“ Odpovedal. „Má to niečo spoločné so zmenou štruktúry buniek a spôsobuje to, že telo ničí seba samého. Je to tak?“
„V podstate áno.“ Juno potvrdila. „Okolo splnu, spravíme ošetrenie. Budeš mať jednu dávku tri dni po sebe. Ja neviem, ako rýchlo to začne fungovať. Dúfam, že tvoja transformácia bude okamžite ukončená. Ale nebudeme to vedieť určite, kým nezačneme, môžem ti povedať, že sa budeš cítiť veľmi zle. Budeš trpieť slabosťou a nevoľnosťou. Môžeš sa stať citlivý na iné choroby. To je dôvod, prečo je dôležité, aby si bpô zdravý do tej doby.“ Ďalej vysvetlila.
„A čo strata vlasov?“ spýtal sa Siri odo dverí, prekvapil dospelých v miestnosti. Na ich zvedavé pohľady, ďalej vysvetlil sám. „Mala to Vernonova mama. Ona stratila všetky vlasy z jej liečby.“
„Nie, Remus nepríde o vlasy.“ Informovala ho Juno.
„Áno, Šteňa.“ Sirius sa ozval. „Sme čarodejníci, po tom všetkom! Neexistuje žiadny spôsob, ako by sme dovolili, aby sa to stalo!“
Severus sa zasmiala zavrtel hlavou.
„Máme výhodu oproti muklovskej medicíne. Tento elixír bude útočiť a ničiť časti Remusa, ktoré nesú lykantropiu.“ Vysvetlil.
„Nie je to stále nebezpečné?“ Siri sa spýtal vystrašene.
„Vážne, ale nie nebezpečné.“ Juno vysvetlila. „To je dôvod, prečo budeme Remusa liečiť len okolo splnu. Bunky poškodené lykantropiou budú viac aktívne a preto bude ľahšie zaútočiť a zničiť ich. Zostávajúce obdobie pred nastávajúcim splnm mu dá čas na zotavenie a posilní ho pre ďalšiu liečbu. Nakoniec tieto bunky budú preč a Remus bude úplne vyliečený.“
„Ale vy si nie ste naozaj istí, že to bude tak?“ opýtal sa Remus znepokojene.
„Nie je to na sto percent isté.“ Odpovedala Juno. „Držím sa tohol, čo som sa bola schopná naučiť zo študovania liečby rakoviny a iných buniek, ktoré ničí alebo modifikuje ochorenie. Budeme to vedieť, len pre istotu, ako budete reagovať na liečbu, keď skutočne začneme.“
„Rozumiem.“Remus prikývol.
„A teraz, chcem, aby si si trochu oddýchol.“ Požiadala Juno. „Vy ostatní – von!“
Odchádzali preč, ticho zaželali Remusovi dobrú noc. Keď sa usadil do svojho vankúša, Juno ho zľahka vzala za zápästie. Študovala ho tajne kútikom oka.
Zhlboka si povzdychol a pozrel sa na ňu.
„Nikdy som ti za všetko nepoďakoval.“ Povedal ticho. „Vážim si toho viac, než som ti naozaj povedal. Tebe a Severusovi vďačím za svoj život, vieš. Slová to nedokážu pokryť.“
„Remus, si náš priateľ.“ Upokojovala ho. „Nie je nutné, aby si hľadal slová. Ďakujem vám, je viac než dosť a rado sa stalo.“ Stisla mu ruku, narvonala prikrývky a pobozkala ho na čelo. „Dobrú noc. Remus. Uvidíme sa ráno.“
„Večer.“ Zamrmlal, už skĺzol do hlbokého spánku.
 
-----
 
Týždne pred decembrovým splnom boli naplnené terapeutickými sedeniami, ktoré Remusa vyčerpali; perličkové kúpele, ktoré zmiernili jeho natiahnuté svaly, masážou upokojili uzly a napätie, a neustála Siriho asistenicia s uzdravovaním, posilňovanie a odstraňovanie jeho bolesti. Robil neustály pokrok a Juno sa uľavilo, keď videla farbu vrátiť sa do jeho tela a vychudnutosť, bolesť a trauma zmizla.
Otvoril oči a zažmurkal v jasnom rannom svetle. Pretiahol sa a bol rád, že to nebolelo. V skutočnosti to nebolelo niekoľko dní a cítil sa celkom dobre.
Dospejúc k rozhodnutiu, otočil sa vzpriamene a sadol si na kraj postele. Nohy spočívali na podlahe, opatrne sa zodvihol a po prvýkrát po mesiacoch sa postavil. Mal pocit, že nohy má ako zo želé a vlastne sa chystal vrátiť do postele, keď pobúrená Juno zajačala.
„REMUS J. LUPIN!!! OKAMŽITE CHOĎ SPÄŤ DO TEJ POSTELE!!!“ Prešla miestnosť, vyzerala a znela záhadne podobne madam Pomfreyovej. Remus sa prikrčil.
„Dobré ráno, Juno.“ Povedal skľúčene, keď ho tlačila späť do postele.
„Prečo si sa do pekla snažil dostať von z postele?“ Spýtala sa, teraz oveľa pokojnejšie, keď ho zastrčila pod jeho prikrývkami.
„Bol som tu uviaznutý navždy!“ zavrčal. „Cítim sa dobre. Chcem vstať!“
„Remus...“ odpovedala Juno, zrejme ho varovala o nepravdepodobnosti, že sa tak stane.
„Pre Merlina, Juno“ Nerozpadnem sa len preto, že som sa na chvíľu dostal z postele!“ argumentoval. „Cítim sa dobre, nemám žiadne bolesti. Dovoľ mi dostať sa z tejto prekliatej postele!“ zvolal na konci hlasom zvýšeným frustráciou.
„Viem, že sa nudíš a si z toho chorý, Remus.“ Sympatizovala s ním Juno. „Chápem tvoje želanie, aby si bol hore a všetko okolo. Ale prosím, pochop, že si chorý človek.“ Súcit bol zjavný v jej hlase.
„Prestaň to hovoriť!“ vyštekol. Keď uvidel jej ublížený výraz, okamžite to oľutoval. „Je mi to ľúto. Nie je to tvoja vina. Ja už nie som chorý. Prosím, necháš ma vstať?“
„Nie si dosť silný, aby si vstal hore a na vlastnú päsť.“ Argumentovala Juno. „Ja viem, že neznášaš byť tu zavretý, ale vezmi si nejaký čas na znovuzískanie svojej sily.“
„Cnie sa mi po všetkom. Viem, že ma prídu navštíviť, ale to nie je to isté.“ Povedal Remus smutne. „Cítim sa odrezaný a nezúčastnený, chcel by som byť vonku a starať sa o všetko!“ racionalizoval. „Kedy?“ dodal.
„Dokážeš sa dostať z postele?“ spýtala sa. Prikývol. „Samotný, nemyslím si, zaberie to nejaký čas. Možno nie skôr ako po ďalšom splne.“
„Tak dlho?“ povzdychol si nešťastne.
„Niečo ti poviem. Uvidím, čo môžem urobiť, aby som ta na chvílku odtialto dostala. Čo ty na to?“
„Vďaka za všetko, Juno.“ Usmial sa. „Ospravedlňujem sa za to, že ťa takto trápim. Je mi zle z toho, že som unavený. Som unavený z toho, že mi je zle!“ zavrčal frustrovane. „Cítim sa ako starý, odpísaný, bezvýznamný a ja to nenávidím!“
„Nevidím ťa ako bezvýznamného!“ pokarhala ho Juno. „Myslím, že si veľmi dôstojný, keď si chorý. Krehký, ale tak silný. Veľmi atraktívny.“ Doberala si ho. „Myslím, že Sonya ťa takto považuje za veľmi sexy!“ smiala sa, keď si jemne odfrkol.
„Áno, dobre!“ jemne sa posmieval. „Veľmi sexy naozaj. Krehký vlkolak. Predstav si!“
Juno sa usadila na posteli, spravila si pohodlie.
„Vieš, čo sa ti vlastne stalo? Povedal ti niečo Sev? Snažila by som sa, ale zaspíš!“ zasmiala sa.
„Áno, jasné, ak by si mi prestala nalievať tie výmysli do krku, bol by som hore viac.“ Zabručal dobromyseľne, keď sa zdvihol v posteli. „Ale nie, nikdy som všetko nepočul.“
„Dobre.“ Prikývla. „Potom, čo si sa transformoval, všetko bolo zle a ja som musela operovať.“
„Áno.“ Priznal. „Spomínam si, že áno.“
„Stres z operácie, ťa priviedol do kómy. Nie ja.“ Prezradila. „Bála som sa, že by si sa z nej neprebral.“
„Dom bol tak tichý, Sirius... bol... maniakálny. Nejedol, ani nespal. Bol ako chorý. Sev... Merlin! Nespal... bol v laboratóriu celé hodiny. Vybuchol v deň splnu. Bolo to hrozné. Nevedeli sme, či prežiješ transformáciu vo svojom oslabenom stave. Bol zúfalý, aby ti pomohol. Bol tak nervózny. Zničil laboratórium, vieš? Rozbil všetko v dohľade. Siri a Draco boli stratené. Obaja boli nerozluční. To sú trochu dobré správy z toho všetkého pre teba!“ usmiala sa.
„Hrali na svoje bubny, pomáhali Sevovi v laboratóriu tak ako mohli, ale väčšinou boli tu. Sonya nechcela odísť z presvedčenia, že by si sa prebudil. Ron a Hermiona boli najviac rozumní, pracovali na pláne pomoci Severusovi v rýchlejšom testovaní.
„Sirius raz povedal, že si jediná vec držiaca túto dysfunkčnú partiu dokopy. Myslím, že mal pravdu! Bolo to trochu lepšie, keď sa zistilo, že Siri s tebou mohol hovoriť, ale napriek tomu...“ Odmlčala sa, pozerala do diaľky. Pokrútila hlavou a pokračovala v rozprávaní.
„Ak by som mohla povedať, tvoje telo bolo v podstate tak vyčerpané, že nedokázalo udržať vedomie a snažilo sa len liečiť. A to je dôvod, prečo sme sa obávali, či by si prežil svoju budúcu premenu. Ale so Siriho pomocou si to prežil a nadobudol vedomie.“ Vysvetlila.
„Tento elixír, ktorý Sev vyvinul, útočí a ničí bunky prekliate lykantropiou. To je dôvod, prečo ti bude veľmi zle. Pretože bunky lykantropie sú tvoje vlastné, budeš ďalej oslabený. To znamená, že už nebudeš mať dostatok buniek na transformáciu, ale budeš stále ovplyvnený splnom. Bude ti celkom zle. Chcem, aby si si obnovil svoje svaly, ale nemôžeš jednoducho vyskočiť z postele a urobiť to tak. Musíš sa držať svojej liečby a vziať to pomaly.“
„Ja viem, že neznášaš, že si tu a teraz, keď sa cítiš lepšie, že chceš ísť von.“ Upokojovala ho. „Ale musíš byť opatrný! Keď začneš túto liečbu, aby ťa zbavila tohto prekliatia, budeš citlivý na všetky druhy chôrob, infekcií, na čokoľvek. Ak to budeš vykonávať nadmernú telesnú záťaž bude to veľmi jednoduchá cesta pre závažné komplikácie.“
„Och... chápem. Neuvedomil som si to.“ Povedal Remus, zamyslene. „Vedieť toto všetko a mať to vysvetlené mi pomôže, aby som bol ľahšie trpezlivý.“
„Ver tomu alebo nie... ja náhodou viem, že si unavený!“ Juno sa usmiala. „Odpočívaj na chvíľu a ja sa pozriem, čo je na obed.“
„Dobre, som hladný!“ Usmial sa a pritúlil sa k hore vankúšov.
„Mimochodom...“ kývla smerom k oknu. „Začalo snežiť!“
„Milujem sneh.“ Ospalo zívol a zavrel oči s úsmevom na tvári. Juno vykĺzla z dverí a nechala ho kľudne spať.
 
-----
 
Vošla do kuchyne a bola krátko unesená pri pohľade na Severusa a Siriho vo velení v kuchyni. Štyria tínejdžeri a Sonya sedeli pri masívnom stole, vzrušene hovorili o snehu, ktorý sa neustále hromadil vonku.
„Ty varíš?“ spýtala sa, keď vkĺzla dnu a objala Severusa okolo pása zozadu.
„Varím.“ Usmial sa a otočil si ju do náručia, aby ju pobozkal zľahka na nos.
„Ja tiež!“ Sirius zašvitoril od druhého konca pultu.
„Nie nevaríš.“ Severus argumentoval. „Robíš šalát. Je tam rozdiel.“
Juno sa zasmiala a nazrela do veľkého kotlíka tlejúceho na sporáku. Zhlboka sa nadýchla a jej žalúdok nahlas zaškŕkal.
„Hmmm... kuracia polievka!“ zavrela uznanlivo oči. „Ideálne pre zasnežený deň ako dnes!“
„Som rád, že si to schválila, mami.“ Severus sa uškrnul, keď vytiahol plech chrumkavých rožkov z pece. „Posaď sa. Jeto pripravené.“
„Ako sa má dnes Remus?“ Sirius sa opýtal, ako prešiel k stolu s obrovskou misou miešaného šalátu v rukách.
„Odpočíva.“ Juno oznámila. „Čo dnes klasifikuje ako dobrý deň. Nemá horúčku. Žiadne bolesti, ktorých by som si bola vedomá a pokúša sa dostať z postele. Čo som ihneď zastavila!“
„Hej! To sú fantastické správy!“ Draco vykríkol. „No, s výnimkou, že sa snaží dostať z postele.“
„Vlastne som premýšľala, že by mohol byť presunutý.“ Odhalila. „Nie sám, ale s pomocou. Myslím, že mu urobí dobre, keď sa na chvíľu z tej miestnosti dostane von.“
„Remus neznáša, že je chorý a zatvorený.“ Sirius poznamenal. „Vždy neznášal.“
„Vysvetlila som mu všetko, čo sa stalo a všetko, čomu čelí.“ Vysvetlila Juno. On teraz spí. Idem zobrať podnos späť so sebou, aby sa mohol najesť, keď sa prebudí.“
Tínejdžeri, Severus, Sirius a Sonya sa najedli a spokojní sa rozhodli ísť na prechádzku s odôvodnením, že si užijú sneženie.
„Hej Drak!“ Siri volal. Draco sa na výzvu otočil... a dostal snehovú guľu do tváre.
„Sirius Snape, za to zaplatíš!“ kričal, keď vyrazil za už utekajúcim Sirim, schmatol sneh z nízkeho múrika po jeho ceste.
„Sirius.“ Sonya ticho zavolala. Otočil sa a stretol ho rovnaký osud ako Draca. Okamžite sa ocitla na zemi, kde bola dôkladne poumývaná obrovskou hrsťou snehu.
Vojna nastala! Snehové gule lietali tam a späť, špliechali na chrbte, stekali za krk, vypĺňali tričká.
Severus stál v strede chaosu a ako snehová guľa prefrčala okolo jeho nosa, pomyslel si. Niečo tu chýba! Bežal do domu.
Rozbehol sa chodbou a vpadol do Remusovej izby.
„Severus! Všade kvapkáš vodu!“ Juno vykríkla ako kontrolovala Remusove zápästie.
„Na slovíčko, láska!“ usmial sa, ťahal ju do roku a šepkal jej niečo horlivo do ucha. Remus to sledoval zo svojej postele v zmätku.
Juno podala Severusovi prikrývku a hodila Remusovi župan, ktorý ho obratne chytil.
„Čo?“ spýtal sa.
„Obleč si to. Chcel si ísť z postele, však?“ Juno povedala, keď mu pomohla vkĺznuť do neho. „Čo takto sledovanie aktuálnej guľovačky z relatívne teplého a pohodlného sklenníka?“
„Naozaj?“ spýtal sa vzrušene, jeho oči tancovali s radosťou.
„Naozaj.“ Severus potvrdil, zobral krehkého muža do náručia s mäkkým „uf“!
Severus ho niesol chodbou, cez formálnu jedálňu a von do zimnej záhrady. Usadil svojho chudého a krehkého priateľa pohodlne do mäkkého kresla. Keď vsunul podnožku pod Remusove nohy, Juno zastrčila hrubú našuchorenú deku bezpečne okolo neho. Remus sledoval ich povyk nad ním so zmätenými očami, nikdy úplne neuveril tomu, že by sa niekto o neho toľko staral.
Po niekoľkých okamihoch trápenia sa nad jeho pohodlím, Severus a Juno sa usadili vedľa neho a rýchlo si vybrali strany v tejto „vojne“. Remus fandil Sonyi, Dracovi a Hermione, zatiaľ čo Severus vyhlásil, že Sirius, Siri a Ron budú víťazmi. Juno ostala neutrálna, citovala, že môže byť potrebná jej lekárska odbornosť pre ktorýkoľvek tím.
Vojna sa stupňovala a občas mal Sonyin tím navrch, iba ustúpil z obnoveného úsilia zo strany Siriusovho tímu. Dôkladne sa bavili a ich tváre žiarili jasne, keď si všimli Remusa v jeho kresle.
Ako popoludňajšie svetlo vybledlo do večera, vyčerpanie postihlo Remusa, rovnako ako snehových bojovníkov. Vydali sa do kuchyne, tváre ružové a oblečenie dôkladne premoknuté. Zatiaľ čo Juno rozdeľovala Povzbudzujúci elixír, horúcu čokoládu a horúcu polievku, Severus zobral Remusa do náručia a odniesol opäť svojho spiaceho priateľa do jeho izby. Po uložení ho pevne do postele sa pripojil k rodine v kuchyni.
Hravé argumenty boli v plnom prúde, keď vstúpil do miestnosti. Zdalo sa, že tam bol nejaký dotaz o tom, kto bol v tejto bitke skutočný víťaz.
„Oci, kto si myslíš, že vyhral? Vykríkol Siri ako zazrel svojho otca.
„No, chcel som povedať, že váš tím bol jednoznačne víťaz, ale akonáhle Sirius zazrel Remusa, Sonyin tím vzal navrch. Severus vysvetlil. „Bol som naklonený vám, ak sa to počíta.“ Uškrnul sa. „Remus bol naklonený Sonyi.“
„Hovoril som ti!“ Draco vykríkol, udrel hravo Siriho do ramena.
Siri to vrátil Dracovi a široký úsmev zakryl jeho tvár ako nasledoval malý boxerský zápas. To spríjemnilo Severusov večer, pretože nielen, že videl Siriho komunikovať tak voľne a hravo, ale aj to, že človek, s ktorým sa hral bol Draco Malfoy. Mladíci iste spravili všetko, aby tomu čelili a ich priateľstvo bolo evidentné.
Ako skupina šťastne štebotala, pomaly si zohrievali prsty na rukách a nohách, smiech bol postupne nahradený častejším zívaním. Povedali si dobrú noc a s ospalými mávnutiami a šúchaním nôh išli spať.
 
 -----
 
Týždeň pred Remusovým prvým kolom liečby ho našli pripraveného urobiť prvých pár skúšobných krokov na vratkých nohách. Severus a Sirius sa pohybovali úzkostlivo okolo, keď mu Juno pomohla na nohy. Podporovala ho, rovnako ako predtým v Siriho prípade, ako sa zdalo. Jej paže boli okolo jeho pása, aby ho upokojila a držala ho pevne za ruku.
„Len na stoličku, Remus.“ Varovala. „Potom budeš odpočívať.“
„Znie to dobre.“ Remus prikývol, robil malé cupitavé kroky vpred.
Juno mohla cítiť jeho otriasajúce sa telo z úsilia a ona mu stisla povzbudivo ruku.
„Vedieš si dobre, Remy.“ Usmiala sa.
„Som rád, že si mi to povedal.“ Žartoval. „Nemohol som to povedať!“ spravil niekoľko ďalších krokov a náhle sa zapotácal. Severus a Sirius ho okamžite zachytli a bol umiestnený do kresla skôr, ako mohol povedať, „Bob je tvoj strýko!“
Tvár mu očervenela a bola zo snahy spotená.
Juno skontrolovala jeho životné funkcie a prikývla.
„Len trochu moc pre teba, Remy.“ Uistila. „Daj si trochu viac času a dostaneš sa cez to.“
„Dobre.“ Remus pomaly vydýchol a položil si ruku na srdce. „Moje srdce bije trochu ako o závod.“
„Si v poriadku.“ Juno sa usmiala. „Uvoľni sa a na chvíľu si odpočiň. To sa upokojí.“
„Vďaka chlapci.“ Usmial sa na svojich priateľov. „Čo by som si bez vás počal?“
„Sadni si poriadne na svoj zadok!“ Sirius si odfrkol a Severus ho hravo buchol.
„Budeme tu na čokoľvek, čo potrebuješ Remus.“ Povedal Severus vážne. S rozochvetým úškľabkom na tvári dodal: „Aj keď je to len to, že dvihneme tvoj zadok z podlahy!“
Keď sa smiech upokojil, Juno vysvetlila, že v najbližších niekoľkých dňoch sa bude sústreďovať na dostanie sa z postele a pohybovanie sa po izbe, kompletne odpočívajúci medzi pokusmi.
Všetky pridané činnosti priniesli pár komplikácií, z ktorých jedným je uvoľnenie a odstránenie hlienu z Remusových pľúc. Ak s tým chce pomôcť, Sonya príde a dá Remusovi špeciálne masáže, ktoré by mu pomohli vyčistiť pľúca. Záchvaty kašľa spôsobovali, že ho boleli jeho rebrá a jeho pľúca bolestne horeli. Siri vstúpil so svojimi vlastnými špeciálnymi technikami na pomoc s bolesťou a Draco, Sirius a Severus mu pomáhali s vchádzaním a vychádzaním z vírivej vane. Remus sa nikdy v živote necítil tak milovaný. Pohodlie a podpora, ktorá sa mu dostala od jeho rodiny ho občas premohla a on bojoval s udržaním emócií na uzde.
Ráno v deň jeho prvej liečby ho našlo napätého a ustarosteného. Jeho nervy hučali a on sa neustále ošíval. Cítil, že Námesačník bojuje o dominanciu a to záležitostiam nepomôže. Protivlkolačí elixír bol zastavený pred týždňom, pretože nechceli, aby to vytvorilo problémy s jeho liečbou.
Juno sa pripravovala na prípadný zásah a ticho pracovala v blízkosti.
Remus ticho popod fúzy zastonal. Mohol ťažko vydržať byť vo svojej koži, bol tak nervózny.
Juno vzhliadla so znepokojením v jej očiach. „Ako sa držíš?“ spýtala sa jemne.
„Nedržím.“ Vyštekol a okamžite ľutoval svoje konanie. „Je m to ľúto, Juno.“ Ospravedlnil sa ticho.
Prešla k nemu a položila mu na plece upokojujúcu ruku. „Dal by si si nejaký čaj?“ spýtala sa.
„Mohol by som?“ vyzeral nádejne.
„Dovolím ti to, ale nič iné.“ Usmiala sa. „Nie som si istá, ako budeš reagovať na túto liečbu. Je lepšie, keď budeš mať svoju nádrž pomerne prázdnu.“ Usmial sa po jej snahe udržať veci svetlé.
„Príde Sonya?“ spýtala sa.
„Príde sem čoskoro.“ Odpovedal. „Príde mi spraviť masáž. Chce mi spraviť láskavosť a pomôcť mi uvoľniť sa.“
„To je výborný nápad.“ Schválila Juno. „Necháme vás dvoch na chvíľu osamote.“
„Ďakujem ti.“ Remus sa vďačne usmial.
„Skús si oddýchnuť.“ Juno požiadala ako Sonya vstúpila do miestnosti.
„Spravím to najlepšie.“ Remus súhlasil.
„Pošlem ten čaj.“ Dodala, ako sa usmiala na Sonyu a zavrela za sebou dvere.
„Ahoj, láska.“ Pozdravila ho Sonya akonáhle boli sami. Zodvihol k nej ruky a ona mu ochotne dovolila, aby ju objal a pritiahol si ju k sebe.
„Ako sa máš?“ zašepkalal.
„Utrápene s ťažkým prípadom nervozity.“ Pripustil mäkko.
Pritúlila sa vedľa neho na posteľ a položila mu hlavu na plece.
„Hneď som tu.“ Vyhlásila ako ho pobozkala na krk a pohladila jeho hrudník.
„Spolieham sa na to.“ Zamumlal, keď pobozkal prameň kučier v blízkosti jeho tváre, vdýchol jedinečnú kombinácie v§ne, ktorá bola kombináciou šampónu, parfému a Sonyi. Matne dúfal, že nestratí svoj neuveriteľný čuch.
Sonya sa natiahla a pohladila ho po tvári. Prstami uhladila fúzy a sklonil hlavu a zachytil jej pery v miernom bozku.
Jeho paže sa okolo nej ovinuli a on ju presunul tak, že bola natiahnutá pozdĺž jeho tela. Zobral jej tvár do dlaní a prehĺbil bozk. Zastonal so zmesou túžby a frustrácie. Jeho dych sa zasekol, keď odtrhol pery preč.
„Ach bože!“ zasípal. „Musím sa zastaviť. Nemôžem to nechať ísť ďalej! Námesačník už zúri. Je mi to ľúto. Musím zostať pod kontrolou.“
„To je v poriadku, Remus.“ Sonya ho utešovala, keď sa posadil a prehrabol si vlasy prstami. „Máme na to veľa času neskôr. Prečo by sme nezačali s masážou?“
„Čaj ako prvý.“ Povedal napäto. „Potrebujem čas, aby som sa upokojil.“ Ani jeden z nich si nevšimol Jemmu priniesť do miestnosti podnos z čajom.
„Čaj je tu.“ Usmiala sa, keď naliala obom šálku a usadila sa na stoličku po jeho boku. Podala mu dymiacu šálku a on sa pokusne napil.
„Vďaka.“ Povzdychol si vďačne.
„Ako sa máš?“ spýtala sa ticho.
„Všetci sa ma stále pýtajú túto otázku!“ smial sa. „Je to lepšie.“ Odpovedal.
„Si na to pripravený?“ spýtala sa.
„Liečbu alebo masáž?“ pozdvihol obočie.
„Myslela som liečbu, ale ak si pripravený, môžem začať s tvojou masážou.“usmiala sa.
„Myslím, že som pripravený na obe.“ Odpovedal, položil šálku na stôl vedľa postele.
„Zaujmite polohu, pán Lupin!“ Sonya nariadila, ukázala na posteľ.
„Áno, madam.“ Usmial sa, keď si stiahol košeľu cez hlavu a položil sa na brucho.
Sonya vyčarovala ohrievacie kúzlo na malú fľaštičku mandľami voňajúceho masážneho oleja. Dala si malé množstvo do dlaní. Začala nohami, aby ho vpracovala do jeho kože, jemne masírovala a upokojovala preč napätie.
„Ako vidím plná liečba." Zamumlal Remus spokojne.
"Myslím, že je to dobrý nápad." Odpovedala, keď pracovala na nohách. "Nemusíme byť schopní urovbiť to počas najbližších niekoľkých dní, takže chcem, aby si sa ubezpečil, že to ide dobre."
Ani jeden z nich neprehovoril niekoľko dlhých chvíľ. Sonya pracovala pomaly a dôkladne, vtierala olej úplne do jeho kože v každej oblasti pred presunom na iné miesto. Keď došla k jeho chrbtu a pracovala od krížov a cez rebrá nahor, Remus zastonal úľavou.
"Trápia ťa stále tvoje rebrá?" Spýtala sa s obavami v hlase.
"Ja som len nervózny, Sonya." Pripustil.
"Nervózny?" hádala.
"Skamenelý je lepší výraz." Priznal.
"Budeš v poriadku, Remus." Pobozkala ho zľahka na rameno. Strávila trochu času navyše s chrbtom, a až potom sa presunula, keď si bola istá, že je úplne uvoľnený. Cítila tie uzly, ako zväzky pod končekmi prstov, pomaly ich rozmasírovala a uvoľnila a presunula sa dole na ruky. Jemne masírovala ruky a každý prst.
"Otoč sa Remus." Požiadala ticho a on sa otočil na chrbát. Pracovala na hrudi a bruchu, kým sa olej úplne nevstrebal.
"Aký je to pocit?" zašepkala.
Neodpovedal a ona sa pousmiala. Zaspal pod jej ponúkanou starostlivosťou a jej sa uľavilo. Potreboval si oddýchnuť. Keď sa prebudí, mal by dostať svoju prvú dávku lieku na lykantropiu. Prikryla ho teplou prikrývkou a posadila sa späť, aby počkala.
Keď sa Remus prebudil o pár hodín neskôr, zistil, že Juno a Severus sa pripojili k Sonyi a ticho spolu hovorili. Juno bola prvá, ktorá uvidela, že je hore.
"Ahoj ospalec." Usmiala sa. "Užil si si zdriemnutie?"
"Celkom dobre." Remus sa usmial, jeho oči sa presunuli k Sonyi a siahol po jej ruke.
"Si na to pripravený, Námesačník?" spýtal sa Severus ticho, ustarostene sa zamračil na tvári a obavy sa odrážali v jeho čiernookom pohľade.
"Som pripravený." Remus nervózne preglgol a prikývol. "Čo môžem očakávať?" Zopakuješ mi to znova, prosím?"
"Nevieme iste, čo očakávať, Remus." Juno začala. "Môžem ti povedať len to, čo mám podozrenie, že sa bude diať."
"Bude to bolieť?" spýtal sa Remus. "Nie, že by ma to to z jedného či druhého dôvodu zaujímalo, myslím. Ja len chcem byť pripravený."
"Jednoducho si nie sme istí." Juno zopakovala a Severus zasiahol.
"Remus, čokoľvek príde, budeme tu pre teba." Uistil svojho vynervovaného priateľa. "Mohlo by sa objaviť niekoľko reakcií zo všeobecného pocitu slabosti, nevoľnosti alebo bolesti."
Remus prikývol a jeho pohľad sa zmenil na oduševnený. "Máte príručné umývadlo? Oblečenie?" spýtal sa, myšlienky skákali dopredu kvôli praktickým prípravám.
"Sme pripravení, Tichošľap." Severus mu stisol povzbudivo rameno.
"Si si istý, že tu chceš len nás troch?" spýtala sa Sonya, ustarostene si zahryzla do pery. "Sirius, Siri a Draco sú tu pre teba tiež."
"Len vy." Remus jej stisol ruku. "Ja neviem, čo sa bude diať a nechcem, aby to rozrušilo chlapcov a Sirius je tak ako tak v najlepšom prípade nestabilný!" nervózne sa zasmial.
"Dobre, Remus." Severus pristúpil k posteli a držal malú fľaštičku čokoládovo sfarbenej tekutiny. "Pripravený?"
"Pripravený." Remus potvrdil s pohľadom upreným na tekutinu. "Znamená to, že to chutí ako to vyzerá?"
Severus rozlomil pečať a odzátkoval fľaštičku. "Dúfam, že áno. Snažil som sa, aby to bolo pre teba dobré." Vysvetlil, podal fľaštičku Remusovi.
"Nazdravie." Pokynul a rýchlo prehltol celý obsah. Prázdnu fľaštičku vrátil Severusovi.
"Nie je to zlé." Usmial sa. "Má trochu horkú pachuť, ale nie príliš hroznú."
Juno skontrolovala životné funkcie a urobila poznámku o čase a výsledky v grafe. Severus mal svoj denník so sebou a spravil si rovnakú poznámku na čistú stránku. Ona tiež obsahovala recept na tejto stránke a všetky informácie, ktoré zozbierala počas testovacieho procesu.
"Ako sa máš?" Sonya sa spýtala, zaznamenala, že Remus úplne zbledol. Neodpovedal a ona sa znepokojila, keď sa jeho ruka zovrela a začal sa triasť.
"Remus!" zvolala.
"Tu Námesačník!" Severus volal, keď zhrabol Remusa do vzpriamenej polohy a držal pred sebou umývadlo.
Remus potriasol hlavou a odstrčil ho preč.
"Som okej." Zamrmlal. "J-je mi n-naozaj z-zima." Hlasno mu cvakali zuby.
Sonya schmatla ďalšiu deku a so Severusovou pomocou ju omotali okolo neho a Severus ho zahrial.
"Ako to ide?" spýtal sa Severus.
"Je to lepšie." Remus klábosil. "Merlin! Toto sa bude diať... uf!" dvojnásobne sa mu zvieral žalúdok, ako mu ostrá, neznesiteľná bolesť vyžarovala cez jeho telo. "Severus, och bohovia!" jeho oči sa v panike rozšírili a jeho dych sa zadrhol, keď sa dostával cez tú bolesť.
Severus Remusa objal a zamrmlal mu upokojujúco do ucha. Ten ho pevne držal, kým chvenie neustúpilo. Juno a Sonya ustúpili, pretože vedeli, že by nedovolil niekomu inému starať sa o jeho priateľa.
Pozeral sa pozorne na Remusa a schmatol umyvadlo súčasne, ako mu prišlo zle. Položil ho späť na jeho vankúše a upravil deky cez svojho priateľa.
Remus náhle očervenel a začal sa potiť. Sonya sa ponáhľala po nádobu s vodou a handričkou. Rýchlo sa pustila do práce, umyla mu tvár studenou vodou, ako Severus odstránil dve z ťažších prikrývok. Juno skontrolovala jeho životné funkcie a urobila si pár poznámok na jeho grafe. Opatrne urobila rovnaké poznámky v Severusovom zápisníku a on sa poďakujúc usmial, potom zameral svoju pozornosť na Remusa.
Stále zľahka fučal a Severus to pochopil, že Remus mal ešte bolesti.
"Čo sa deje, Remus? Môžeš mi povedať?" spýtal sa ticho Severus.
Remus otvoril bolesťou naplnené oči a zameral ich na Severusa. "Námesačník trpí. Cíti sa, ako keby bol spálený." Zasípal.
"Spálený ako, Remus? Opíš to." Severus ho nútil. "Je mi ľúto, ale musíme vedieť tieto veci. Kvôli dokumentácii."
Remus prikývol a zhlboka sa nadýchol. Stočil sa do seba ako ho zaliala čerstvá vlna bolesti.
"Misu!" zalapal po dychu a znova zvracal. Potom, čo sa usadil späť, odpovedal na Severusovu otázku.
"Pripadá mi to ako popálenina kyselinou. Cítim to všetko v mojom tele, ale nemá to na mňa vplyv. Bolí to len Námesačníka. Dáva to zmysel!" zachrapčal Remus.
"To dáva zmysel, Remus." Severus súhlasil. "Viem, že na nejakej úrovni je to pre teba desivé. Námesačník bol veľmi reálnou súčasťou tvojho života, ale to tiež znamená, že si myslím, že to funguje."
"Nebudem o tom premýšľať." Argumentoval Remus. "Námesačník je preč, mám na mysli. Chcem to. Odmietam kvôli nemu smútiť."
Sonya mykla hlavou, keď si uvedomila túto stránku liečby, ktorú nikto z nich nebral do úvahy. Remus, by mal kvôli tomu smúťiť! Námesačníkova prítomnosť bola veľmi reálna. Bolo by to, ako keby Remus stratil dôležitého člena rodiny. Potlačila túto myšlienku preč pre neskoršiu kontrolu a zamerala svoju pozornosť na konverzáciu.
"Ustupuje teraz bolesť?" spýtala sa Juno.
"Nie som si istý, či to tak je, alebo som si na to zvykol." Priznal Remus.
"Si schopný to zvládnuť bez toho, aby som ti dala niečo proti bolesti?" naliehala.
"Budem v poriadku." Uistil ju. "Stále sa cítim trochu zle od žalúdka a mám stále bolesti hlavy. Myslím..." potlačil zívnutie. "Ospravedlňujem sa!" usmial sa. "Mám pocit, že som všade boľavý a tiež som stále ospalý."
"Myslím, že si práve potrebuješ oddýchnuť." Uistila ho Juno. "Ak budeš niečo potrebovať, daj mi vedieť."
"Dám, vďaka." Zavrel oči a povzdychol si unavene.
"Chystám sa dať ľuďom vedieť, že si v poriadku." Oznámil Severus. "Môžem im povedať, že nechceš dnes večer ich spoločnosť?"
"Prosím ťa, Tieň." Remus odpovedal, oči stále pevne zavreté. "Uvidím ich zajtra." Jeho hlas sa vytratil, keď zaspal.
Keď nabudúce otvoril oči, v miestnosti bola tma. Mesiac poskytoval dostatok svetla, aby mu ukázal, že nie je sám. Sonya zaspala v kresle vedľa jeho postele s hlavou položenou na vankúši vedľa jeho. Natiahol sa a dotkol sa hustých roztrapatených prameňov vlasov, nakoniec prešiel prstom po jej tvári. Všimol si Juno a Severusa na drhuje strane miestnosti na malej pohovke. Severus sedel s hlavou opretou o stenu, oči mal zatvorené. Junina hlava bola v jeho lone, ale jej oči boli otvorené a ona sa usmiala, opatrne vstala, keď videla, ako sa prebudil.
"Ako sa máš?" zašepkala, keď zľahka uchopila jeho zápästie.
"Je to lepšie." Usmial sa. "Oveľa lepšie!"
"Máš hlad?" spýtala sa Juno. "Myslím, že by si mohol mať niečo ľahké, ak sa na to cítiš."
"Mohol by som si niečo dať." Oznámil.
"Čo tak čaj a polievka?" navrhla.
"To by bolo skvelé!" usmial sa.
"Je tvoja bolesť hlavy preč?" spýtala sa.
"Áno! Vďaka Merlinovi!" zašepkal a Sonya sa pomrvila. Prikrčil sa a pozrel jej smerom, ale ona zostala spať.
"Pôjdem a zaobstarám ti podnos. Hne´d som späť." Usmiala sa a stisla mu ruku.
Po najedení dosýta sa Remus pristihol, že sa cíti celkom spokojný a ospalý. Keď si boli istí, že sa nevoľnosť nevráti, Juno ho nútila, aby si trochu oddýchol. Cítila, že jeho liečba počas druhého dňa bude oveľa horšia, pretože to bude skutočný spln. Mala pravdu.
Počas niekoľkých minút po užití druhej dávky liečby ho premohli násilné otrasy a hrozná, pálivá bolesť. Remusove zúfalé výkriky naplnili panstvo, odrazili sa od stien a rozliehali sa po chodbách. Ten sa zvíjal na posteli, striedavo vyklenul a schúlil svoje telo v snahe chrániť sa proti neznesiteľne intenzívnej bolesti.
Juno a Sonya boli zmrazené na mieste, šokované do nehybnosti scénou pred nimi. Severus sa snažil držať Remusa v posteli, ale nebol žiadnym partnerom pre bojujúceho vlkolaka.
"Priveď Siriusa!" zareval a Juno vytrhol z tranzu, bežala naplno, kričala na Siriusa.
Vrazil do izby a stuhol pri pohľade pred ním.
Severus a Remus sa váľali po podlahe. Časť Remusa bola Námesačníkom, kožuchom pokrytá a divoká, ale desivo pozmenená. Tie časti sa zdali byť rozkladajúce. Boli takmer roztavené. Keď ho Severus schmatol za kožušinou pokrytom ramene, spravilo to hrozný, čvachtavý zvuk a Sirius cítil vo svojom hrdle žlč.
"Sirius!" vykríkol Severus. "Nestoj tam ako nejaký prekliaty hlupák! Pomôž mi!"
Siriusove nohy sa dali do pohybu, keď ho Juno poriadne zozadu postrčila. Skončil na podlahe pri Remusovej hlave súčasne, ako Námesačníkova čelusť cvakla niekoľko palcov od Severusovej tváre. Zatlačil Remusove ramená na podlahu, jednu ruku dal na ľudské mäso, druhú vnoril do mazľavého množstva kožušiny a roztaveného zvieracieho mäsa.
"Ach Merlin!" Sirius kričal, keď pozrel s odporom na svoju ruku vnorenú po zápästie do Remusovho ramena. Strhol ju rovnako ako sa Remusove ľudské mäso začalo ťahať cez túto oblasť. "Ako sa máme sakra postarať, aby sme mu pomohli?" zareval hrôzou kvôli životu svojho priateľa.
"Len sa snaž udržať ho, aby si neublížil." Severus zavrčal, keď hodil nohu cez Remusove kopajúce nohy.
"Môj Bože, Severus!" Sirius zalapal po dychu. "Ako dlho to bude trvať?"
"Neviem." Severus zabručal. "Len ho drž!"
"Len ho držať. Jasné." Sirius zamrmlal pre seba. "Ako to sakra myslíš držať niečo, čo sa neustále mení a... taví... priamo pred tvojimi očami?"
Obaja muži striedavo prevaľovali a držali Remusa ako mesiac prešiel úplnou fázou. Boli vyčerpaní. Keď Remus prestal bojovať a ležal bez pohnutia, ale celý na podlahe, oni sa na seba zachmúrene usmiali. Padli na chrbát sústrediac sa na chytenie dychu.
Juno a Sonya sa vrhli na nich a rýchlo zhodnotili škody. Obaja muži boli pohmoždení a zakrvavení, trpeli početnými škrabancami. Severus mal vykĺbené rameno a zlomený prst. Siriusovi tiekla po tvári krv so zlomeného nosa. Mal vážne vymknuté zápästie. Tiež utrpel škaredú ranu na stehne, keď narazil do stĺpika postele a stretol sa s trčiacimi skrutkami držiacimi rám spolu.
Juno sa pozrela na ich zranenia. Sonya ich umyla a pomohla im na nohy. Levitovali Remusa do postele a prikryli ho.
Mal horúčku a bol v bezvedomí, ale bol stabilizovaný a Juno ich uistila, že to najhoršie je u konca. Zostal tak, kým sa neprebudil ďalšie popoludnie.
Požiadal o Severusa, akonáhle otvoril oči.
"Remus." Severus ticho zavolal, keď sa priblížil k posteli.
"Si v poriadku?" Spýtal sa Remus okamžite.
"Som v pohode. Neboj sa." Severus ho vzal za ruku a stisol. "Ako sa máš? Čo sa deje? Môžeš mi povedať?"
"Námesačník umiera." Remusove oči sa zaliali slzami. "Cítim sa ako idiot." Zavrčal, keď si utrel oči.
"Nehovor to." Severus ho upokojoval. "Chápem tvoj smútok. Námesačník bol neoddeliteľnou súčasťou tvojho života mnoho, mnoho rokov... Možno nebol žiadúci spoločník, ale on tam bol. Niečo ako zranený strýko, ktorého si nenávidel, ale taký, ktorý ti bude stále chýbať, keď je preč!"
"Máš pravdu." Semus vzlykal. "Nenávidím ho. Som rád, že umiera. Len ma to prekvapilo, keď som si uvedomil, že mi bude chýbať. Je natoľko súčasťou toho, kto som bol tak dlho, že ja neviem, čo robiť s naplnením prázdnoty, ktorú za sebou nechá."
"Vysporiadaš sa s tým všetkým." Severus ho umlčal. "Daj si čas, Remus."
Remus bol tichý, stratený v myšlienkach.
"Som pripravený na tú poslednú dávku." Povedal po niekoľkých okamihoch. Ako Severus pripravil dávku, Remus dodal: "Nikdy som ti za všetko nepoďakoval."
"Remus..." varoval ho Severus. "Povedal som ti, že ďakovanie nie je nutné. Urobil som to preto, že si môj priateľ a ja som chcel, aby si bol bez tohto prekliatia."
"No dobre, keď nemôžem byť večne vďačný, žesi mi zachránil život, môžem byť prinajmenšom vďačný, že si dal tejto veci chuť ako čokoláda?" pozdvihol elegantné obočie, keď si zobral elixír zo Severusovej ruky.
"Večnú vďačnosť za čokoládu prijmem." Severus sa uškrnul, ako Remus vypil obsah fľaštičky a podal ju späť.
Účinky tejto dávky boli skoro rovnaké, ako prvé, opustili Remusa unaveného a spiaceho.
Potom bol na pár dní chorý, ale každý deň sa cítil viac a viac sám sebou. Do konca týždňa bol späť na svojom obvyklom rozvrhu a vstával a stále častejšie.
 
-----
 
Sídlo nasiaklo slávnostným ovzduším ako sa blížili Vianoce. Severus, Sirius a Siri sa z tohto dôvodu vydali von a našli perfektný strom do obývacej izby. Potom, čo ho umiestnili do rohu miestnosti a naplnili ho svetlami, Severus sa kľukatil oproti hlavnej sále a dole severným koridorom do Remusovej izby.
"Chcel by si sa k nám pripojiť k stromčeku?" spýtal sa svojho priateľa. "Začíname ho ozdobovať teraz. Dalo by sa dohliadať."
"Páči sa mi to!" Remus sa zasmial, keď zavrel knihu, ktorú čítal. "Pomôžeš mi von?"
"Jasné." Severus súhlasil, pomáhal Remusovi navliecť sa do županu. Schmatol prikrývku a prehodil mu ju cez ramená.
Podporoval Remusa rovnako ako Juno, mal ruku pevne okolo jeho tenkého pása, podopieral ho pravou rukou.
"Si si istý, že prejdeš pešo celú cestu?" Severus sa rozčuľoval.
"Som si istý." Remus pevne deklaroval. "Prestaň si robiť starosti, mami!" Pokarhal ho a Severus sa ticho zasmial.
Trvalo niekoľko minút kým sa dostali do obývacej izby a usadil Remusa pohodlne na pohovke k najbližšiemu krbu a stromu. Každý okolo bol nadšený, že ho vidí, ale nikto viac než Sonya. Vrhla sa na neho, akonáhle sa chvíľu neskôr pripojila k skupine.
"Och! Ty si hore!" zapišťala. "Pozri sa na seba!" obsypávala ho bozkami po celej tvári a on sa smial na jej neviazanosti.
"Áno. Som!" pokračoval v smianí sa, keď sa začala o neho starať.
"Máš pohodlie?" spýtala sa, keď mu uhladila deku. "Máš dosť tepla? Nemáš hlad? Smäd? Nie si unavený?"
Po čase sa privinula nadol, všetci sa smiali pri Remusovom rozpačitom začervenaní a na jeho chabých pokusoch o upokojenie Sonye.
"Je v poriadku, Sonya." Juno mu prišla na pomoc. "Može trochu potrebovať vzduchu, keďže ako sa zdá, že ho dusíš!" Smiala sa ako sa Sonya odstrčila od Remusovej hrudi. Zodvihol svoje ruky a pritiahol si ju bližšie. Presunul svoju pozíciu, aby mohla sedieť vedľa neho. Sirius tajne rozšíril pohovku tak, aby mohli obaja sedieť pohodne opretý o jej koniec.
Šťastná atmosféra trvala do večera. Siri použil hudobné kúzlo a vianočné koledy naplnili miestnosť. Jemma a Dobby sa objavili s dvoma vozíkmi plnými horúcej čokolády a sortimentom ľahkých jedál a pečiva. Šťastne prijali pozvanie od Siriho zostať a trochu to osláviť. Bola to veľká česť, keď vám Pán umožní stýkať sa s ním a malí škriatkovia žiarili šťastím a prikývli na súhlas.
Ron a Hermiona oznámili, že ráno odídu, aby strávili voľno so svojimi rodinami. Ron dodal, že bude preč dlhšie, pretože si spraví svoje aurorské skúšky pred návratom do panstva.
Drato tiez oznámil, že sa chystá spraviť si svoje testy, ale pozrel pravdivo na Remusa, keď ukázal, že by strávil vianočný deň s ním na panstve. Remusove oči sa rozžiarili čistou radosťou po jeho vyhlásení. Stisol Sonyi ruku. Zľahka ho pobozkala a niečo mu zašepkala do ucha tak, že to nikto iný nepočul, ale on spokojne prikývol na to, čo to vlastne bolo.
Sirius prezradil, že on rovnako príde a odíde zo sídla. Bol jedným z aurorov, ktorí dozerali na aurorské skúšky. Potvrdil, že na Štedrý deň by bol na panstve.
Severus zachytil Siriho pohľad a žmurkol, Siri sa šťastne zazubil späť na neho. Remus zachytil výmenu a naklonil spýtavo hlavu Severusovým smerom. Pokrútil hlavou iba na zlomok a Remus nebadateľne prikývol. Tichá vymena mu jasne povedala, "Dám ti vedieť neskôr," a obrátil svoju pozornosť na rozhovor, ktorý prebiehal okolo neho a nechal sa ním unášať do spánku.
"Vezmem ho." Počul, ako to povedal Severus z veľkej diaľky. Cítil silné ruky pod svojimi kolenami a okolo ramien. Cítil Severusovu jedinečnú vôňu, podivný mix čokolády, mäty a prísad do elixírov. Snažil sa bojovať so spánkom a Severus ho ticho umlčal, ako by bol dieťa.
"Uff! On má nejakú váhu!" Severus zabručal. "Niekto... prosím?"
Siri mávol rukou a Severusove bremeno bolo značne odľahčené.
"Ďakujem." Povedal, keď si presunul Remusa viac pohodlne v náručí. "Jednoducho pôjdem a uložím ho. Hneď som späť."
Po uložení Remusa pod jeho staré prikrývky, otočil sa k odchodu, keď počul Remusovu ospalú výzvu. "Čo to bolo za posolstvo a ten úsmev?"
Severus zavrel a zamkol dvere, a potom na ne uložil umlčiavacie kúzlo. Remusove obočie sa prekvapene pozdvihlo. To musí byť zásadné! Pomyslel si, ako sa Severus posadil vedľa postele. Siahol na okamih do vrecka a natiahol malý kruhový predmet k Remusovi.
"Pozri sa." Severus požiadal ako to s roztraseným nádychom vytiahol. Remus otvoril krabičku a obrovský úsmev zdobil jeho tvár.
"Gratulujem." Povedal ticho, podal mu ju naspäť. "Kedy sa jej opýtaš?"
"Zajtra večer." Odpovedal Severus, niť nervového vypätia pretekala cez jeho odpoveď.
"Štedrý večer." Uvažoval Remus. "To je nádhera, Sev. Vieš, čo budeš hovoriť?"
"Mám nápad." Severus sa usmial. "Dúfam, že zo seba neurobím úplného hlupáka."
"Len preto, že si to urobil s Lils, neznamená, že to urobíš s Juno." Remus si ho doberal.
"Myslíš si, že súhlasí, Remy?" spýtal sa ticho Severus.
"Hej!" Remus zamrmlal. "Som si istý, že chce, aby si bol šťastný, Sev. A ja viem, že by si nikdy nepriala, aby si bol tak dlho sám!"
"Hej, myslím, že máš pravdu." Severus prehltol boelstivú hrču, ktorá sa mu tvorila. "Stále mi niekedy chýba, vieš?" Slzy sa mu tlačili do očí. "Siri dostane tento výraz v jeho tvári, alebo urobí nejaké gesto, a to mi ju pripomína. Reže ma to priamo skrz, Remy."   
"Rozumiem." Remus ho upokojoval. "Si si v tomto istý?"
"No, som si istý v tom, ako sa cítim!" Severus zvolal. "A čo keď ona odpovie, že nie je pripravená, alebo ešte horšie, že ona nemá vôbec záujem vydávať sa?"
"Nepovie." Vyhlásil Remus.
"Hovoríš to tak isto." Severus argumentoval. "Ako môžeš? Nemôžem!"
Remus sa usmial. "Vieš, je tu výhoda, keď si imobilný. Ľudia majú tendenciu prehliadnuť ťa. Zabúdajú, že máš oči a uši. Neveril by si aké niektoré kúsky som počul, keď som bol v tej kóme!" Smial sa. "Ver mi Sev, ona povie áno!"
Severus prikývol a vstal.
"Potrebuješ si oddýchnuť. Porozprávam sa s tebou zajtra." Povedal Severus ticho, cítil sa trochu istejšie v tom, čo sa chystá urobiť.
"Dobrú noc, Sev." Remus sa usmial. "Len pokoj. Povie áno!"
"Dobre, Námesačník." Severus sa usmial. "Dobrú!"
 
-----
 
Štedrý deň bol svetlý a slnečný, a všetci boli v slávnostnej nálade. Siri znehol dole po schodoch a von do kuchyne, kde už sedelo päť dospelých tešiacich sa z ich prvej šálky dňa.
Dobby sa ponáhľal k Sirimu, zaškriekal svoje pozdravy a pýtal sa, čo si Siri prial.
Siri sa usadil na svojom mieste po odoslaní Dobbyho po šálku kávy, vajec a slaniny.
"Dobré ráno!" pozdravil všetkých veselo.
"Si v strašne dobre nálade dnes ráno, Šteňa!" Sirius sa usmial.
"Sirius, sú to moje vôbec prvé Vianoce so skutočnou rodinou!" Siri vykríkol, naozaj poskakoval na svojej stoličke so vzrušením. "Ja som asi pripravený vybuchnúť, som tak šťastný!"
"Radšej sa drž kvôli tomu pod pokrievkou, Siri." Varoval ho Remus, ticho sa smial. "Stále máš dnešok, aby si sa udržal!"
"To je pravda!" Severus súhlasil. "Žiadne darčeky do zajtra."
"Nemám záujem o darčeky, ocko!" Argumentoval Siri. "Mám priamo tu najlepší darček aký som kedy dostal!" roztiahol náruč, aby zahrnul všetkých v miestnosti. "Mám teba, mamičku, Siriusa, Sonyu a strýka Remyho, mám svojich starých priateľov a môjho nového. Kto by si mohol želať viac?"
"Máš dobrý postreh, Siri." Sonya sa usmiala a vzala Remusovu ruku pod stolom. "Máme seba. Kto by si mohol želať viac?" Remus ju pobozkal na tvár a šťastne sa na neho usmial.
"Áno, Siri." Severus povedal ticho, objal Juno. "Stali sme sa rodina. Čo je viac? Juno ho jemne pobozkala a pritúlila sa viac do jeho objatia. Zdieľal zmysluplný pohľad cez hlavu so Sirim. Sirius sa pozrel zo Severusa na Siriho a potom na Rema. Dal si dve a dve dohromady a oči mu tancovali novým svetlom, keď si to všetko uvedomil. Zľahka kývol na  Severusa, ktorý sklonil hlavu v potvrdení. Ako jednoducho sa novinky šírili medzi mužmi.
A ženy si mysleli, že mali výrazný podiel na jemnosti! Severus uvažoval humorne.
Obyvatelia panstva sa po raňajkách rozdelili. Remus mal terapiu a posledné balenie. Sonya trávila Štedrý deň s rodičmi a musela sa na to pripraviť. Sirius robil posledné nákupy darčekov. Juno dokončovala jej balenie a rozhodla sa pomôcť Severusovi s jeho. Siri rovnako balil darčeky a potom sa pripojil k Remusovi a dával mu liečbu. Tiež sa neskôr mal postarať o jeho masáže, keď tam Sonya nebola, aby to urobila. Pľúca boli pomerne čisté, ale vždy robili masáž po jeho terapii, aby mu bolo pohodlnejšie.
Keď sa Remus uložil späť do postele, Siri zamieril do južnej veže. Bol plný energie z nervozity, ako sa blížil večer. Pracoval na svojom bubnovaní a potom odišiel do svojej izby, aby si zacvičil na jeho posilňovacom zariadení. Išiel na svoje limity, kým sa jeho údy netriasli z jeho snahy a on sa nekúpal v pote. Potom si dal dlhú teplú sprchu a starostlivo sa obliekol.
Keď opustil svoje izby, stretol sa so Severusom na medziposchodí. Vyzeral trochu bledšie než obvykle, ale zdal sa byť dosť pokojný. Bolo zrejmé, že si dal veľkú námahu vo svojich prípravách na večer. Jeho vlasy, dlho potom, čo ich Juno upravila, boli lesklé, skoro modro-čierne a zviazané čiernou hodvábnou stuhou. Mal na sebe čierne nohavice, ktoré zvýrazňovali jeho boky. Boli opásané čiernošedým koženým opaskom so striebornou sponou v tvare dvojitého S. Jeho košeľa bola tmavo červená z hodvábu, popretkávaná striebornými niťami. Bola podobná jeho bojovej tunike v tom, že bola otvorená a voľná. Namiesto toho, aby si ju zapol až ku krku z bezpečnostných dôvodov dnes v noci, táto verzia bola otvorená a voľná. Tiež mal strieborný pečatný prsteň na svojom pravom malíčku s čiernym ónyxom zasadeným v ňom a s malým "s" v jednom rohu. A nakoniec mal na sebe vysoký, leštený, drahý pár dračích čiernych kožených topánok.
Siri na to všetko pozeral v úžase na svojho otca, prekvapením otvoril ústa.
"Tak čo?" Severus vyštekol nervózne.
"Upravil si sa celkom dobre!" Siri sa uškrnul po obnovení svojho vnímania.
"Je to v poriadku?" spýtal sa Severus, pozeral sa dole na seba.
"Oci, vyzeráš skvele!" uistil ho Siri. "Pokoj! Nebude môcť odolať."
"Dúfam, že nie!" Severus zavrčal. "Kde sa budeš nachádzať?"
"Sirius a ja strávime večer s Remusom. Nebudeme vás obťažovať." Informoval ho Siri. "Prídeš pre mňa keď budeš vedieť?"
"Prídem." Severus ho pevne objal.
"Milujem ťa, ocko." Zašepkal Siri.
"Milujem ťa, synu." Severus zašepkal na oplátku a pustil ho.
"Máš ten prsteň?" doberal si ho Siri.
"Priamo tu!" Severus sa zasmial a poklepal si na pravý bok. "Ideme najprv na večeru. Dám ti vedieť, keď sa vrátime."
"Užite sito." Siri mu zamával a otočil sa k Remusovej miestnosti.
 
-----
 
Juno a Severus prišli domov z večere do pokojného domu.
"Idem skontrolovať Remusa a dať ostatným vedieť, že sme doma." Zašepkala Juno.
"To znie dobre." Severus ju pobozkal. "Budem na teba čakať v obývacej izbe."
Vrátila sa k nemu o niekoľko minút neskôr a usadila sa na pohovke pri ohni. Plamene v krbe a svetielka iskriace sa na strome boli jediným osvetlením miestnosti. Obe vydávali romantickú žiaru a Juno si ticho povzdychla.
Pozerala sa ako Severus zamieril k baru a naplnil dva brúsené krištáľové poháre tmavým červeným vínom. Prišiel k nej a obdivoval formálne padnúce čierne zamatové šaty, ktoré mala na sebe. Vlasy mala stiahnuté do mäkkého uzla a upevnené na temene hlavy a jej strieborné šperky iskrili vo svetle ohňa. Pomyslel si, že ešte nikdy nevidel vo svojom živote krajší pohľad.
„Veľa som o tebe v poslednej dobre premýšľal.“ Usmial sa, keď jej podával pohár vína.
„Premýšľal?“ spýtala sa prekvapene, pričom si od neho zobrala pohár a usrkávala z neho.
„Áno.“ Usadil sa vedľa nej na pohovke a pozeral sa do blikajúceho svetla na stromčeku. „Napadlo ma, že som ti nikdy naozaj nepovedal, ako dôležitou súčasťou môjho života si sa stala. Tom som sa rozhodol, že Vianoce by boli ideálny čas, aby som ti to povedal.“ Napil sa svojho vína a využil chvíľu, aby zdromaždil svoje myšlienky a možno aj trochu viac odvahy.
„Keď si prvýkrát prišla do môjho života, bol som ohromený odhodlaním, tvojim súcitom, tvojim celkovým záväzkom k Sirimu a jeho zdraviu a pohode. Bola si silná, starostlivá lekárka, záchrana života môjho syna. Bol som ti za to vďačný.“
Juno otvorila ústa, aby prehovorila a Severus jej pritisol prst na pery a zašepkal: „Psst...“
„Potom... Pozeral som sa ako s ním komunikuješ, podporuješ ho. Potom si šla priamo ju mne a nariadila mi, aby som to sám vyriešil.“ Zasmial sa pri spomienke na tú noc, keď dostal od nej priamo do tváre ohľadne Siriho a toho, že má robiť to, čo bolo pre neho najlepšie. „Obdivovala som ťa za tvoje pevné nervy!“ zhlboka sa nadýchol a pokračoval.
„Potom som pod tým našiel ženu. Ženu s toľkými aspektmi, každý z nich poukazoval na radosť a opateru. Miloval som ťa.“
„Keď Siri vyhlásil, že bol hrdý na to, že je Snape, stál som na vrchole najvyššej veže v Rokforte a kričal som do sveta, že som ho miloval. Chcel som mu ukázať, že som na neho pyšný. Teraz chcem kričať do sveta, že ťa milujem, Juno, celým svojim srdcom. Vtedy. Teraz. Vždy.“
Vzal ju za ruky a vytiahol ju na nohy pred ním. Stála tam v úžase, ako tento mocný čarodejník, tento hrdý a veľkolepý muž, pokľakol pred ňou s hlavou sklonenou.
„Viem, že som nebol najjednoduchší muž na zdieľanie, a som si istý, že si si uvedomila, že ani nikdy nebudem. Som veľmi pyšný, príliš arogantný a príliš tvrdohlavý. Som drsný, neústupný a skeptický. Myslím, že som nevrlý. Častokrát príliš premýšľam a som úplne zlý.“
Siahol do vrecka a držal krabičku v zovretí tak pevne, že jeho kĺby boli biele a pozrel sa jej do očí.
„Milujem ťa, Juno.“ Otvoril krabičku a zodvihol ju k nej. „Poctíš ma tým, že sa staneš mojou ženou? Som tvoj, ak sa rozhodneš pre mňa. Sklonil hlavu a zadržal dych. Neodvážil sa na ňu znovu pozerať. Bál sa toho, čo by mohol vidieť v jej tvári.
Juno pozerala okúzlená na sklonenú hlavu hrdého muža pred ňou a oči sa jej zaliali slzami. Symbolika, že sa zdáva svojej vôle so sklonenou hlavou pred ňou bola doslova otrasujúca.
S uvedomením a pochopením obete, ktorú pre ňu robil, naklonila sa a vzala jeho ruky, vytiahla ho na nohy, aby počul jej odpoveď jediným spôsobom, ako by mu umožnila. Ako sa jej rovnal.
Zhlboka, ale roztrasene sa nadýchla a zhromaždila svoje myšlienky. Mysliac späť na jeho slová, rozhodla sa, že sa mu priblíži rovnakým spôsobom.
„Severus, keď si prvýkrát prišiel do môjho života, ten šialený maniak, mávajúci lekárskymi správami divoko vo vzduchu, bola som zdesená.“ Ticho sa zasmiala. „Upokojil si sa tak rýchlo a stal si sa tak istý, zaujalo ma to. Musím priznať, že som priťahovaná k tvojmu záhadnému správaniu a tvojej tajomnej aure, všetkému temnému a sile. Nepoznala som teba a Siriho, alebo váš príbeh, ale mohla som vidieť aj cez všetky vaše problémy, že si sa o neho staral. Bola som zvedavá.“
„Keď som sa dozvedela pravdu a išli ste hlava proti hlave s tvojou na míle širokou tvrdohlavosťou, bola som od zlosti bez seba! Nevedela som pochoiť, ako by si mohol zostať mimo. Potom si mi povedal o obetiach, ktoré si urobil, aby si svojho syna udržal v bezpečí a nažive. Bola som dojatá vašim príbehom a moje srdce ti bolo naklonené.“
„Keď som si uvedomila, že nebudeš robiť nič so zmenou okolností vášho vzťahu so Sirim a hrozným veciam, ktorým čelil, pustila som sa do teba a naliehala som dovtedy, kým si nepoľavil.“
„Videla som tvoju tvrdohlavosť, tvoju aroganciu, tvoju hrdosť a všetko ostatné. Mám rada všetko. To spôsobuje to, kým si. Si len nevrlý, kým nedostaneš kofeín a páči sa mi to, keď si zamyslený! Milujem ťa! Ale viac ako všetci, od ktorých som sa naučila toľko ďalších vecí o tebe, Sev.“
„Prácu, ktorú si vytvoril, ako učiteľ, špeh a vedec mi ukázala, že si statočný, čestný, zásadový a súcitný. Obdivujem ťa za tvoje obete a tvoju nesebeckosť.“
„Si najchytrejší človek, akého som kedy stretla a tvoja inteligencia je veľmi lákavá. Máš veľkú schopnosť milovať, teraz keď si si dovolil to urobiť. Môžeš byť elegantný a zmyselný, či už varíš elixír, držíš pohárik vína alebo dokonca ješ sendvič! Vyžaruješ auru sebavedomia a vyžaruješ energiu.“
„Mám rád všetky aspekty teba Severus, rovnako ako máš rád ty všetky moje. Máš pravdu. Nie si najjednoduchší muž na zdieľanie a s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nebudeš. Akceptujem to a aj všetko, čo mi ponúkaš. Budem stáť pri tebe po všetky naše dni a budem rada tvojou ženou. Si môj a ja som tvoja. Vtedy. Teraz. Navždy.“ Mäkko sa usmiala na neho. Stál tam, nie celkom schopný uveriť svojim ušiam.
„Áno? Povedala si, že áno?“ koktal, neodvážil sa dúfať. Musel si byť istý.
„Hovorím áno, Severus.“ Vyhlásila. „Mám ťa rada a nikdy ťa nechcem nechať ísť!“
„Povedal si, že áno.“ Zašepkal, keď jemne zachytil jej pery v ponúkanom bozku.
S zľahka trasúcimi prstami vytiahol prsteň z krabičky. Vzal ju za ruku a navliekol jej prsteň na prst. Držala ho, obdivovala ho v odraze ohňa.
„Je to najkrajší prsteň, aký som kedy videla, Severus!“ zašepkala. „Ďakujem!“ vrhla sa mu okolo krku a on ju zdvihol a pritlačil ju k sebe. Postavil ju na zem a zodvihol jej ruku.
„Chcem vysvetliť symboliku tohto prsteňa.“ Povedal ticho. „Diamant predstavuje našu lásku, ale tiež predstavuje teba. Tvoj kameň, vidíš? Ametyst symbolizuje mňa, môj kameň narodenia. Rubín predstavuje Siriho. Vidíš, čo hovorím?“ spýtal sa ticho.
„Rodinný prsteň.“ Zašepkala.
„Áno.“ Potvrdil. „Nie len že získaš manžela, získaš rovnako syna. Pripojíš sa k rodine.“
„Severus, to je perfektné.“ Zašala ticho plakať a on ju niekoľko dlhých chvíl tesne držal. Keď sa odtiahla, ešte raz pod kontrolou, usmial sa zlomyseľne na ňu.
„Čo?“ spýtala sa, podozrievavo prižmúrila oči.
„Myslíš, že by sme mali nášmu synovy povedať dobré správy?“ pozdvihol elegantné obočie.
„Náš syn.“ Šťastne si vzdychla. „Vieš, že sa mi to páči?“
„Rovnako ako si to dokážem predstaviť ja.“ Vzal ju za ruku. „Poď.“
Vtrhli do Remusovej izby. Severus buchol dvermi dokorán, vyľakal mužov čakajúcich vo vnútri. Oni tam stáli vo dverách, čakali na niekoho, kto prehovorí.
Siri to viac nemohol vydržať.
„Tak čo?“ požadoval, pozeral zo Severusa na Juno a zase späť.
„Povedala ÁNO!!!“ vykríkol Severus, schmatol Juno a tancoval s ňou okolo. Siri narazil do nich, smial sa a plakal naraz. Juno posielava bozkami oboch jej chlapcov.
Sirius a Remus sa smiali pri pohľade na šťastnú rodinku, zvlášť na vyvádzaní Siriho. Keď sa upokojili, Remus bol prvý čo prehovoril.
„Gratulujem, vám všetkým. Som tak šťastný za vás.“ Radostne sa usmial.
„To isté platí pre mňa.“ Sirius sa usmial. „Dúfam, že budete mať dlhý a šťastný život.“
Siri sa spokojne usmial, oči mu žiarili a boli plné lásky. „Viem jednu vec ako fakt.“ Povedal pevne.
„Čo to je synak?“ spýtal sa zvedavo Severus.
„Práve som dostal všetko, čo chcem na Vianoce!“
 
14.01.2016 15:04:49
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one