Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

53. Všetko najlepšie, Severus Snape

Po dlhej dobe pridávam pokračovanie tejto nádhernej, ale dlhej poviedky. Zároveň oznamujem, že ďalšia 30 stranová kapitola je v preklade.

Dobby
 
Severus sa prebudil a vydýchol, akoby čakal, že niekto nad ním stojí a pozoruje ho, keď spal. Hlava mu vystrelila a jeho oči sa rozbehli po izbe, keď hľadal, čo ho tak náhle prebudilo. Keď sa zdalo, že všetko je v poriadku, jeho hlava spadla späť na vankúše a on si s úľavou povzdychol a zavrel oči. Ležal tam niekoľko dlhých okamihov, aby len počúval známe škrípanie a stenanie jeho rodinného sídla.
Prišlo to k nemu, keď tam ležal, bol to očakávaný vzduch okolo tohto miesta. Bol zaujatý vzrušujúcim zvlnením, ako keby sa na obzore objavila dlho očakávaná udalosť. Samotné steny boli živé a žiarivejšie, pozorovali a čakali, ako vzrušené deti.
Vymotajúc sa zo svojho snívania, pomaly sa pustil do práce, aby sa pripravil na tento deň. Povedal si, že si len veci predstavoval, keď sa na chvíľu pozrel na jeho odraz dlhšie ako zvyčajne a snažil sa vykresliť, prečo si nikdy nevšimol určité veci na svojom vzhľade. Zobral to ako trik svetla, keď jeho vlasy mali lesklý vzhľad, ktorý si nikdy predtým nevšimol. A iste, skutočnosť, že nemohol nájsť hlboké vrásky okolo svojich úst, len znamenala, že si konečne dobre pospal? Nebolo to tak? Odmietol svoje hlúpe myšlienky pokrútením hlavy, opustil izbu a zamieril na schodisko.
Napadlo ho, keď sa dostal do stredu schodiska, že sa trochu bojí a cítil sa skôr vnútorne neisto. Nebolo to celkovou bolesťou spôsobenou nadmerným používaním končatín, ale skôr ako bolesť spôsobená ich nepoužívaním, ako napríklad, keď dlhodobo uviaznete na lôžku alebo ste ako invalid na lôžku. Bol si istý, že s týmto sa môže potýkať Remus! Cítil sa, ako keby musel vypadnúť a... hýbať sa... ale.. nie. Znova zavrtel hlavou a zamrmal: „Štyriadsiatka na krku a už to je šialené.“ Ako sa dostal do kuchyne.
Spal večer predtým dobre, bola to pravda, ale nie pred mnohými predošlými nocami. Bol znepokojený príbehmi, ktoré mu boli predložené, s najväčšou pravdepodobnosťou jeho matkou a dôvodmi, ktoré viedli k jej pocitu, že je to potrebné. Bál sa toho, akej hrôze Juno čelila v rukách Voldemorta a modlil sa, že je v poriadku. Premýšľal nad tým, či ich plány na záchranu Juno budú fungovať, aby ju oslobodili a pracovali na tom, aby im to poskytlo výhodu vo vojne, v ktorej v súčanosti strácajú. Premýšľal, či majú vôbec nejakú šancu vyhrať túto vojnu. Obával sa o svojho syna a bremeno, ktorú mu ležalo na jeho mladých ramenách. Nenávidel nekonečné čakanie. Bol unavený čakaním. Cítil, ako keby neurobil nič iné, len čakal celý svoj život. Bol chorý z obáv, chorý z čakania.
Sadol si zťažka na stoličku a položil si bradu do rúk. Uprene sa pozrel na stôl pred sebou, ale naozaj ho nevidel. Dnes boli jeho štyridsiate narodeniny a venoval im toľko pozornosti, ako vždy... minimálne. Severus Snape nikdy nebol ten, kto by venoval veľkú pozornosť ľahkomyseľnosti, ako je oslavovanie narodenín. Mal malý dôvod, aby ich považoval za čas na radosť alebo oslavu. Zažmurkal a potlačil zastonanie, keď ho uvedomenie si toho, že tento rok... tento rok... mal nekonečne nadšeného, rodinne založeného, dospievajúceho syna, že to bude smerovať k viac Chrabromilskej tendencii. Povzdychol si, keď si uvedomil, že ten istý dospievajúci syn nebude spochybňovať akúkoľvek hlúpu slávnostnú tradíciu, ktorú považoval za nevyhnutnú, aby pretrpel deň označujúci jeho narodenie. Siri tieto veci minul celý svoj život a Severus nijako nezastavil nič z toho, čo Siri považoval za potrebné dodržať. Bolo by však veľmi bolestivé vyzdržať zhromaždenia sa celej rodiny. Prial si, aby Juno bola doma, aby sa s tým podelil tiež s ňou.
Keď tam sedel a bezprostredne sa díval pred seba, cítil, čo znamenali tie myšlienky. Niekde v pozadí jeho očí začínala migréna a tak ich s povzdychom zavrel. Výborne, pomyslel si s mentálnym úškrnom. Všetko najlepšie pre mňa.
Jemma sa postavila a trpezlivo čakala, kým ju zaregistruje. Bola si vedomá, že sa musí pomaly prebrať a nebyť pod tlakom s tak jednoduchými požiadavkam ako je čaj alebo káva s toastom. Nebol ranné vtáča.
Keď tam dlho sedel so zatvorenými očami, placho prehovorila: „Pán Severus, pane, ste v poriadku, pane?“ Váhavo sa spýtala, potiahla jeho rukáv a okamžite zabránila známemu modro-bielemu obrannému výboju mágie.
Severus vyskočil na nohy a rozbehol sa k spadnutému škriatkovi. „Jemma, je mi to ľúto, si zranená?“ Keď jej pomohol na nohy, modré oči sa ešte viac rozšírili a ona zo strachu vyskočila, vykrútila sa mu, nechala ho stáť osamotene a v šoku a zúfalstve na neho zízala. Vrátil sa na stoličku a cítil sa vinný kvôli tomu, že vystrašil malého škriatka. Vždy sa o ňu staral, od tej doby, čo ju roky predtým zachránil. Bola týraná jej bývalými majiteľmi. Venoval veľkú pozornosť tomu, aby zaobchádzal so svojimi škriatkovskými zamestnancami so zdvorilosťou a láskavosťou. Najmä s tými, ktoré zachránil ako Jemma. Dúfal, že prijme jeho ospravedlnenie, keď prekonala strach. Z minulých skúseností vedel, že je to najlepšie, ak by ju nechal prijímať vlastné rozhodnutia v takých záležitostiach bez toho, aby do toho zasahoval. Nedokázal pochopiť, prečo sa to vlastne stalo. Určite sa ňou necítil ohrozený. Nemal žiadnu kontrolu nad výbuchom mágie, ktorý ho zasiahol rovnako prekvapivo ako malého škriatka. Stále tam zmätene sedel a cítil sa nepohodlne, keď Siri o niekoľko minút neskôr vstúpil do kuchyne.
Akonáhle Siri vstúpil do miestnosti, mohol povedať, že jeho otec mal bolesti hlavy, keď sa na neho pozrel. Jeho oči boli kalné a bez života a boli tam mierne napnuté ústa.... vždy presvedčivý ukazovateľ, že Severus mal bolesti Ale len ak ste vedeli, kam pozerať a čo hľadať.
„Dobré ráno, oci.“ Povedal ticho, vedomý si otcovho stavu. „Šťastné narodeniny.“
„Vďaka.“ Severus zašeptal a ticho zastonal, keď mu cez spánky prerazila bolesť.
„Migréna?“ Spýtal sa Siri ticho. „Môžem pomôcť?“ Dodal, keď Severus mierne prikývol.
„Dobby mi povedal, že si dnes ráno mal nejaký problém.“ Siri jemne prehovoril, keď stál za stoličkou svojho otca. „Staráš sa o to, aby si mi povedal, čo myslí tým „veľmi silné, veľmi nebezpečné kúzlo“?“ Dodal a natiahol sa, aby si Severusovu hlavu oprel na hruď. Keď sa dotkol otcovho čela, bol zasiahnutý tým istým modro-bielym nábojom kúzla, ktoré vyletelo od Seva, keď sa ho Jemma dotkla.
„Páni!“ Zvolal a vyskočil. „Čo to do pekla bolo?“
„Nie som si istý, prečo sa to deje, ale viem, keď to vidím, že je to obranný výbuch.“ Severus odpovedal v hlase s náznakom úcty. „Necítil som sa ohrozený tebou alebo Jemmou, keď sa dotkla môjho rukávu. Proste.... sa to... stalo... Dúfam, že mi dovolí, aby som sa jej čoskoro ospravedlnil.“
„Myslíš si, že to môže súvisieť s tým kúzlom?“ Spýtal sa opatrne Siri. „Myslím, že sú to tvoje narodeniny, možno sa dnes rozpadne, rovnako ako načrtol profesor Dumbledore, že by sa mohlo? A neboj sa o Jemmu. Dobby povedal, že je v poriadku, veľmi sa bojí o svojho pána Severusa.“
„Uľavilo sa mi, že som jej neublížil.“ Severus povedal, s úľavou jasne viditeľnou v jeho hlase. „Pokiaľ ide o tú záležitosť s tým kúzlo.“ Frustrovane sa zamračil. „Dúfam, že sa s tým nestretnú. Necítim sa dobre, keď mám mimo kontrolu svoju mágiu, ktorá nie je pre nikoho bezečná.“ Naklonil sa dopredu, položil si hlavu do rúk a dlhými, štíhlymi prstami si pretrel spánky.
„Možni by si mal ísť späť spať?“ Siri mierne navrhol a s obavami si žul peru. „Nemôžem ti pomôcť a viem, že elixír na bolesť nepomôže. Zatemnená miestnosť môže byť tvojou jedinou možnosťou.“
„Som v poriadku, synček.“ Severus ubezpečil utrápeného mladíka. „Ak to bude príliš zlé, pôjdem si ľahnúť, ale teraz chcem spraviť nejakú prácu.“
„Ach, nie, nemôžeš!“ Siri sa ticho zasmial. „Sú to tvoje narodeniny a dnes nebudeš robiť nič, len sa budeš tešiť zo dňa.“
„Predpokladám, že chystáš nejakú smiešnu párty, aby si ma prekvapil, však?“ Severus sucho poznamenal. „Naozaj nemám náladu na oslavu, Siri.“
„Nie, nič také oci.“ Povedal Siri ticho. „Nebolo by to správne bez toho, aby mamička oslavovala s nami. Oslava príde potom, ako ju dostaneme domov.“
„Dohodnuté.“ Severus sa na chvíľu usmial a znervóznel keď bolesť prerazila cez jeho spánky.
„Mám pre teba narodeninové prekvapenie.“ Siri zaváhal, znepokojený výrazom bolesti v tvári svojho otca. „Plánoval som to celé mesiace, ale teraz si nie som istý, že by som ti to mal dať.“
„Plánoval si mi darček k narodeninám celé mesiace a teraz si myslíš, že mi to nemôžeš dať?“ Severus pozdvihol obočie, keď sa pozrel na svojho syna a ihneď to ľutoval, keď sa hneď cez jeho čelo prehnala bolesť, čím sa zamračil. „Prečo by si do pekla vynaložil toľko úsilia na dar a potom zmenil svoj názor na to, aby si mi ho dal? Určite to musí byť niečo zvláštne, keď si tomu venoval toľko plánovania.“
„Myslel som si, že to bude niečo zvláštne v čase, keď som si to dohodol, ale nedávno som mal dôvod pochybovať o mojom rozhodnutí.“ Siri ticho odpovedal.
„Prečo mi to nedáš predtým, než ktoľvek iný nepríde dole a uvidíme, či si sa mýlil, kým sme sami?“ Severus mierne navrhol, so zvedavosťou v hlase. Bol dosť zvedavý, aby videl, čo to môže byť, že jeho syn je zrazu taký váhavý.
„Uhm... dobre, ak na tom trváš.“ Siri ticho povedal a odvrátil sa. „Budeš si musieť zobrať svoj plášť a nasledovať ma.“
Keď ho Siri viedol cez zamrznutý terén a bližšie k stajniam, Severusova zvedavosť rástla každým krokom a vzdialenosťou. Premýšľal, čo by to mohlo byť, že Siri to musel ukruť v najvzdialenejšom rohu sídla. Bolesť jeho hlavy sa nezhoršovala a uľavilo sa mu, keď si uvedomil, že to nie je migréna, čo si myslel, že to je. Chystal sa dať si elixír proti bolesti hneď, ako sa vrátia do domu.
Niekoľko metrov od dverí do stajne sa Siri zastavil. „Počkaj tu, idem a prinesiem Ti to.“
„Dobre.“ Severus sa zamračil a presunul sa znohy na nohu. Bol trochu rozrušený tým, ako znepokojene Siri znel. Jeho znepokojeným správaním sa Severus obával možnej reakcie na tento tajomný dar.
Keď tam stál a jemne sa zabáral do snehu, mohol počuť, ako Siri zamumlal do stoly a on naklonil hlavu a snažil a zistiť, čo hovorí. Jeho srdce poskočilo do jeho krku, keď počul signál Siriho jazyka, po ktorom nasledoval zreteľný zvuk kopýt po dláždenej podlahe stodoly. Zavrel oči po záplave emócií a nastavil svoje črty tak neutrálne, ako sa len dalo.
Siri pozorne sledoval tvár svojho otca, keď viedol Abea von z dvojkrídlových dverí a do dvora. Zastavil sa pár metrov ďaleko a nervózne čakal, držal v prstoch vodítko drahocenného života. Zťažka prehltol, keď sa Severus nepohol a nič nehovoril. Všimol si, že jeho stará „maska“ otca bola bezpečne na mieste.
„Rád by som ti predstavil Abea, ocko.“ Povedal šeptom, ale jeho hlas sa dobre ozýval v jasnom, chladnom, zimnom vzduchu. „Šťastné narodeniny.“ Kôň zafŕkal a nervózne sa pohol, cítil napätie vo vzduchu. Trochu pohodil hlavou a nervózne zaerdžal, s nízkym zvukom v svalnatom hrdle.
Severus inštinktívne postúpil dopredu a okamžite zamumlal do ucha koňa a pohladil mu papuľu, aby ho utíšil. Hovoril tichom jeho hlboké tóny leteli okolo Abeovej hlavy a jeho uši sa so záujmov otáčali, keď počúval ako hovorí vysoký muž. Vtlačil ticho nos do Severusových rúk, okamžite mu dôveroval. Ešte raz prekonaný emóciami, Severusove oči sa naplnili slzami a pritlačil čelo k širokej tvári svojho daru a pomaly šúchal hrubý zimný kabát tak, že zakrýval konský krk. Jeho bolesť hlavy sa zosilnila, keď sa jeho dutiny zapchali a zvýšili tlak v jeho hlave, ale stále to nebolo nič ako bolesť z migrény. S migrénou by už nemohol chodiť.
„Ocko?“ Zavolal Siri, znepokojený tichým otcom a jeho očami plnými slzami. „Prepáč, nemyslel som na to, ako by si sa v tomto cítil, len som si myslel, že by to bol naozaj skvelý darček... Je mi to tak ľúto... môžem, požiadať pána Gylesa aby sa ho pre teba a mňa pokúsil predať! Dostaneš niečo iné na svoje narodeniny.“
„Nie, Siri.“ Severus sa zhlboka nadýchol a vydýchol. „Nie je to tak, je to len... vyzerá veľmi ako môj Abeo, bol som zasiahnutý záplavou spomienok, je dokonalý, tak krásny, veľmi pekný.“ Krátko sa usmial a jeho oči sa vrátili späť k zvieraťu pred ním.
„Nie si naštvaný?“ Spýtal sa Siri neisto. „Nazveš ma impulzívnym, svojhlavým, odvoláš sa na „prekliateho“ Chrabromilčana?“ V zápätí sa usmieval a Severus zavrtel hlavou.
„Nie, synček, som veľmi šťastný z daru... aj keď si impultívný, svojhlavý, „prekliaty“ Chrabromilčan.“ Hodil po ňom vodnatým úsmevom a poklepal konský chrbát. „Nikdy som si neuvedomil, koľko mi chýbalo mať nejakého koňa, kým som ho nevidel. Ako do pekla si našiel takého, ktorý vyzeral tak podobne ako môj Abeo? A je naozaj jeho meno Abeo, alebo je to len tvoj návrh mena?“
„Jeho meno je naozaj Abeo a on bol pomenovaný po svojom predkovi.“ Siri sa teraz šťastne usmieval, keď vedel, že sa dobre rozhodol pri výbere tohto daru. „Vrátil som sa do kancelárie po tej noci vlani v lete a pozrel som sa na záznamy o predaji. Zistil som komu ho starý otec predal a vyhľadal ho. Prevzal to za mňa a dôkladne vyhľadal možných majiteľov, ktorí by mohli mať ďalšieho koňa, ktorý pochádzal z tvojho Abea a ktorý vyzeral najviac ako on. Tento Abeo,“ kývol, „bol jediný.“
„Je takmer rovnaký.“ Severus sa pozrel na zviera viac zblízka a usmial sa. „Myslím, že je o niečo vyšší ako môj Abeo a trochu širší v tvári, ale to sa mi páči. Bol trénovaný?“
„Áno, bol vycvičený.“ Siri odpovedal. „Syn pána Gylesa ho pre nás vytrénoval. Je pripravený pre teba na jazdu, ak chceš ísť na to.“
„Moja bolesť hlavy je pravdepodobne len... bolesť hlavy.“ Poznamenal Severus. „Je príliš chladno na to, aby sa dalo dlho jazdiť, ale možno len okruh na dvore, by sa vcítil. Potom sa vráti do stodoly, kde je teplejšie.“
Siri poodišiel, keď sa Severus vyšvihol na konský chrbát. Nebol to jeho obľúbený spôsob jazdy, ale predpokladal, že pri takejto krátkej jazde na tom ani tak nezáleží. „Poď, Abeo, poďme sa trochu prebehnúť po pozemkoch, súhlasíš?“ Pri stlačení Severusových topánok kôň okamžite vykonal príkaz a obaja si urobili okružnú jazdu do vedľajšej záhrady a späť do stajní. Pri každom kroku koňa mal Severus slabú bolesť hlavy, ale bolesť neboa taká, s ktorou by sa nedokázal vyrovnať.
Siri oboch pozoroval, dookola, keď sa otočili a vrátili sa na dvor. Nedokázal potlačiť široký úsmev na tvári. Robil svojho otca šťastným a on sa cítil šťastný, že vidí, ako sa jeho otec teší z daru. Bol prekvapený, ako dobre sa jeho otec postaral o koňa. Bol ohromený tým, ako nádherne obaja z nich vyzerali. Postoj jeho otca, vyrovnaná chrbtica a hranaté ramená a jeho plášť padajúci cez chrbát a bok Abea, hrdý spôsob, ktorým si kôň držal hlavu a nosil sa, bol to úžasný pohľad, ktorý videl.
Severus zostúpil a viedol Abea do stodolu a ustajnil ho do teplej stajne. Chytil kefu a pomaly začal prechádzať cez silnú zimnú srsť koňa. Ako pracoval, hovoril ticho ku koňovi, ktorý pozorne počúval upokojujúci zvuk hlbokého barytónu, ktorý prichádzal od vysokého muža. Keď ho dokonale vykefoval, mávol rukou a v jeho veľkej dlani sa objavila kocka cukru. Ponúkol ju koňovi, ktorý si ju pozorne zobral.
„Toto je odmena za to, že si ten najlepší darček k narodeninám, aký som kedy dostal, však chlapče?“ Severus sa usmial, keď sledoval, ako je koň šťastný vo svojej stajni. „Nechcem, aby si to očakával po celý čas, to si nemysli, odteraz to bude mrkva.“ Severus varoval a usmial sa ponad koňa na Siriho. „Ďakujem Siri, veľmi ho milujem, vybral si ten najlepší darček, aký som mohol dostať, samozrejme okrem tvojej mamičky.“
„Ten dar príde o niekoľko dní... buď trpezlivý!“ Siri sa ticho usmial, plný sebadôvery, ktorá hovorila o množstve jeho odhodlania, aby sa ubezpečil, že v tom sú úspešní, že privedú jeho mamičku domov. „Mamička bude čoskoro doma a všetci si budeme môcť trochu oddýchnuť a konečne sa vrátiť do nášho života.“
„Modlím sa, synu.“ Severus potľapkal Abea a zavrej stajňu.
„Môžem ťa naučiť jazdiť, to znamená, že si to naozaj myslel, keď si povedal, že sa to chceš naučiť.“ Severus ponúkol predbežne, keď sa vrátili k domu.
„Naozaj by som sa to rád naučil.“ Siri prikývol so vzrušeným zábleskom v smaragdových očiach. „Myslel som to tak, keď som povedal, že dúfam, že ma to naučíš a že by to bolo niečo, čo by sme mohli spoločne urobiť spolu.
„Veľmi dobre.“ Severus sa spokojne usmial. „Tvoje lekcie začnú hneď, ako budeme mať trochu času.“
„Teším sa na to. Možno, keď bude doma mamička?“ Siri sa odvážil.
„Znie to fajn, synak.“ Severus povedal ticho a jeho myšlienky sa znovu otočili k jeho Dáme. „Ďakujem ešte raz za Abea, je nádherný, som rád, že si využil šancu a dal mi ho, aj keď som predtým bol menej naklonený tejto myšlienke.“
„Je to v poriadku, ocko.“ Siri sa usmial. „Som si istý, že strata prvého Abea je pre teba veľmi citlivá. Tvoja neochota mať koňa je veľmi pochopiteľná.“ Siri ho ticho ubezpečil. „Časť môjho problému v tom čase bola, že som ho už mal!“ Ticho sa zasmial, keď Severus zavrtel hlavou a pomyslel si: „Typický Chrabromilčan! Najprv konáte, neskôr sa pýtate.“
Keď sa priblížili ku dverám v zimnej záhrade, ticho sa otvorili dvere a obaja muži sa zastavili na svojej ceste a pozerali sa jeden na druhého. Severus naklonil hlavu a otočil oči gestom nepohodlia, vediac, že jednoducho premýšľal o tom, že vstúpil do zámku a dvere okamžite odpovedali na jeho nevyslovenú žiadosť. Stalo sa to čoraz častejšie a on bol veľmi znepokojený veľkosťou moci, ktorú by potreboval na to, aby sa takéto veci stali. Po chrbtici sa mu rozbehol mráz strachu z bezpečia jeho rodiny, keď si pomyslel, že hrozné možnosti tejto neuveriteľnej moci sú úplne mimo jeho kontroly.
Siri si všimol otcove rozrušenie a natiahol sa, aby položil svoju ruku na Severusove rameno, aby ho upokojil a medzi nimi sa objavili purpurové isky ako elektrický náboj. Zvedavý, pretože sa zdá, že z mágie neexistuje žiadna hrozba, takmer akceptačný pocit, ako keby mágia vedela, že nie je žiadnou hrozbou pre svojho otca, pokračoval v pohybe svojich rúk blízko Severusovho tela. Obaja sa fascinovane pozreli, keď tancujúce iskry lietali a prskali medzi otcom a synom.
Siri naďalej „experimentoval“ s magickými reakciami jeho otca tým, že sa priblížil k Severusovi s iným zámerom. Ak by sa správal agresívne, ako keby Severusovi ublížil, iskry boli jasne modro-biely obranný výboj. Ak sa jednoducho dotkol Severusových rúk upokojujúcim a milujúcim spôsobom, mágia sa zmenila na temne fialovú a cítil tak teplo medzi obomi. Keď zodvihol ruky v jeho liečiacom geste, iskry sa zmenili na jemnú modrobielu žiaru Siriho liečivého čarovania. Keď pokračovali v experimentovaní, Remus a Sirius vstúpili do miestnosti a zostali veľmi pokojní a pozorovali ich s obdivnými výrazmi na tvárach.
„Čo sa deje?“ Remus sa ticho spýtal, keď sledoval rozdielne farebné plamene a iskry medzi dvoma tmavovlasými mužmi.
„Je to ockova mágia.“ Siri odpovedal rovnako ticho, keď sa jeho ruky premiestnili cez Severusovu hruď a tancovala medzi nimi fialová žiara. „Nie je to krásne?“
„Nechaj ma vyskúšať to.“ Sirius dychtivo vykročil dopredu a opatrne sa vydal k svojmu priateľovi. Mágia, ktorá medzi nimi praskala, bola hlboká, luxusná zelená.
„Och wow!“ Siri zvolal, keď stál a sledoval výjav.
„To je veľmi zaujímavé.“ Remus to pozoroval, s koncentrovaným a analytickým výrazom na tvári. Priblížil sa a pokúsi sa experimentovať so sebou a Sevom. „Naša je tmavomodrá.“ Divil sa. „Toto je neuveriteľné.“ Zavrtel hlavou s úžasom.
„Oci, cítiš sa inak?“ Spýtal sa Siri zvedavo.
„Nie, cítim to isté, v poriadku, len som trochu rozrušený.“ Severus pokrčil ramenami. „Som na to opatrný, keď nevieš, čo očakávať.“
„To je veľmi pochopiteľné.“ Sirius prikývol a spustil ruky. „Nikdy som nič podobné nevidel. Má to niekto z vás?“ Ostatní traja muži len pokrútili hlavami a skupina sa dostala do kuchyne.
Draco a Sonya sedeli a jedli svoje raňajky, hovorili a ticho sa usmievali. Postupne sa pomaly lepšie spoznali a ich vzájomná láska k Remusovi ich zblížila.
Popriali si dobré ráno, keď sa všetci usadili na svojich miestach. Ron a Hermiona prišli zakrátko za sebou a začali si napĺňať svoje taniere.
„Mám niečo, čo chcem povedať.“ Sonya náhle prehovorila a pritiahla pozornosť každého, keď sa postavila na nohy. „Po prvé, chcem Severusovi popriať veľmi šťastné narodeniny.“ Usmievala sa jeho smerom.
„Ďakujem.“ Severus sa na chvíľu usmieval a napisal sa svojej kávy, aby zakryl masku potešenia, ktorú náhle a neočakávane pocítil pri uznaní za tak jednoduchú vec ako deň, keď sa narodil. Aj keď to na neho nesedelo, ale predpokladal, že sa mu to môže páčiť.
„To nie je všetko, Sev.“ Pokračovala. „My...“ Ukázala na Remusa a Draca. „Všetci z nás, dlzíme svoj život tebe a Juno nejakým spôsobom.“ Pozrela sa na Remusa a Draca, keď vsatali, aby stáli vedľa nej. „Obaja, z akéhokoľvek dôvodu, ste nám dali príležitosť žiť plný a šťastný život a my vám za to budeme navždy vďační.“ Na jej mihalniciach sa leskli slzy a ona sa im usmiala, keď sa Remus posunul a pritiahol si ju po svojom boku. Draco stál veľmi blízko po ľavej strane.
Remus si zobral šálku kávy a zdvihol ju vysoko. „Šťastné narodeniny, Severus. Ďakujem ti za všetko, čo ste nám dali, účel, budúcnosť, dlhý život a šancu na skutočné šťastie.“ Remusov hlas znel silnými emóciami a prehltol obrovskú hrču s prípitkom priateľovi. Ostatní nasledovali svojimi prianiami toho najlepšieho a vyzdvihli symbolické postavenie eklektickej domácnosti Snapea.
Prekonaný záplavou emócií, ktoré ho zanechali bez slov, Severus urobil jedinú vec, na ktorú si dokázal spomenúť. Utiekol z miestnosti.
Siri sa postavil, aby ho nasledoval, ale Sirius ho chytíl a odtiahol späť a povedal: „Nechaj mňa, Šteňa.“ Siri bezmyšlienkovito prikývol a posadil sa, keď Sirius nasledoval Severusa z miestnosti.
Našiel ho v obývacej izbe a pozeral sa na portréty. Slzy naplnili jeho oči a bojoval s kontrolou. Sirius si sadol vedľa neho a pozoroval ho neustále niekoľko okamihov, nehovoriac nič, jednoducho dal Severusovi čas potrebný na opätovné získanie jeho pokoja.
Severus potichu prehltol a obrátil pohľad k svojmu najstaršiemu priateľovi.
„Prepáč.“ Ticho sa ospravedlnil. „Sonya a Remus ma práve teraz omráčili. Nezvládol som to veľmi.“
„Sev, nie je potrebné sa ospravedlňovať sa za nič. Všetci vieme, aké ťažké je to pre teba práve teraz.“ Smutne sa usmial. „Len som chcel, aby si vedel, že som tu pre teba, Tieň. Hocikedy.“ Opatrne položil ruku na Sevovo tenké rameno a zelená mágia medzi nimi zapraskala.
Severus mlčal, ale jeho pohľad sa vrátil späť k Lilyinmu portrétu a Siriusove oči ho nasledovali. „Nikdy som sa neospravedlnil za to, že som o tebe celé tie roky pochyboval Tichošľap. Nakopol by som sa, keď som premýšľal o svojom správaní. Hlboko vo vnútri som vedel, vedel som, že by si nás do pekla nikdy nezradil. Ale pre Merlina, Tichošľap. Bol som tak zničený vo vnútri. Miloval som ju viac ako môj život a ona bola preč. Nezáležalo mi na tom, kto platil, ale chcel som, aby niekto povedal, že si to bol ty a ja som sa rozhodol veriť tomu napriek tomu, čo mi hovorilo moje srdce.“ Potlačil ťažké vzlykanie. „Prosím odpusti mi, že som tak...“
„Hej, Severus... prestaň, všetko to skončilo a je to za nami. Nikdy ani na chvíľu som ťa nevinil a ty to vieš!“ Sirius zastavil prúd, ktorý spustil jeho priateľ. „Všetci vieme, kto je vinný za utrpenie, ktorým sme prešli.“ Rozhneval sa, keď sa jeho myseľ zamyslela nad tým, čo im Peter urobil. „Vôbec nepotrebuješ odpustenie, ale, priateľ môj, musíš vážne odpustiť sebe, nič iné by si nemohol urobiť... no, okrem toho, že odídeme preč od celého čarodejníckeho svete a vieme, že to nikdy nebolo považované za možnosť od teba alebo Lily.“ Severus ticho prikývol a znovu zasmrkal.
Po niekoľkých dlhých minútach ticha Sirius prehovoril sotva šeptom. Pozrel na Lily a usmieval sa na ňu, jej tvár bola navždy zachytená v mladistvej kráse. „Ty si jeden veľmi šťastný človek, Severus Snape.“ V jeho hlase sa objavil náznak smútku. „Mal si dve krásne a výnimočné ženy, aby ťa milovali po celý život. Máš nejakú predstavu, ako si požehnaný?“ Zavrtel hlavou a povzdychol si.
Severusove oči sa obrátili k Siriusovi a zaostrili. „Tvoj čas príde Sirius.“ Hovoril upokojujúco. „Pozeraj a uvidíš... Jedného dňa, keď to najmenej očakávaš, otvoríš svoje oči a tam bude... anjel poslaný z neba... len pre teba a pre teba samého.“ Severus sa usmial, keď premýšľal o tom, aká to bola absurdita pre uši, keď to povedal nahlas, ale to bolo presne to, ako sa cítil, keď ho láska zasiahla priamo medzi oči... obidva razy. „Ja to viem. Pozerať a čakať.“ Stlačil Siriusovu pažu, pozrel sa späť na Lily a ona sa hlboko usmiala a prikývla na dohodu manželovi.
Jeho myšlienky sa otočili k Juno, keď hovoril, ticho odrážajúc svoje pocity. „Nikdy som si nemyslel, že pre mňa bude niekto iný, keď som stratil Lils. Vieš, že som ju veľmi miloval, Sirius.“ Šepkal ticho. „Juno bola úplné a náhle prekvapenie, bola v a za múrom, ktoré som postavil okolo mojej ľudkosti predtým, než som vedel, čo ma zasiahlo. Teraz mi chýba toľko Tichošľap! Nemôžem ju stratiť. Nemôžem tým prechádzať znova, jednoducho nemôžem.“ Prehltol a pozrel sa na svoje ruky a študoval rozmazaný vzor, ktorý vytvorili slzy na ich chrbáte.
„O niekoľko dní bude doma.“ Sirius pevne vyhlásil. „Táto záchrana bude podľa plánu a tvoja dáma bude doma, kde patrí a prisahám, Sev!“
„Viem.“ Severus odpovedal. „Musím tomu veriť, alebo stratím svoj rozum.“
„To je správne.“ Sirius prikývol. „A určite sme mali dosť toho, že si bol mimo, veľmi ďakujem.“ Usmial sa a Severus jemne odfrkol. „Budeš v poriadku, Tieň?“
„Áno, myslím, že budem. Vďaka Tichošľap. Len potrebujem trochu času pre seba.“ Krátko sa pousmial. „Povedz všetkým, aby sa nestrachovali, som v pohode.“
„Na čo sú priatelia?“ Spýtal sa Sirius mierne. „Nechám ťa samotného, ale sú to tvoje narodeniny, kámo a budeme niečo robiť, aby sme túto príležitosť oslávili!“ Znovu opustil Severusa pred ohňom, ktorý študoval oportréty, ktoré ho obklopovali.
Keď sa jeho pohľad vydal k portrétu jeho matky, vstal a postavil sa pred ňu.
„Šťastné narodeniny, Severus.“ Usmiala sa na neho.
Ignoroval jej prianie a opäť sa spýtal: „Aké tajomstvá držíš mimo mňa, matka?“
Nikdy neočakával odpoveď a bol mierne prekvapený, keď sa usmiala ešte viac a jej pohľad klesol pred stôl. Keď prikývla, pozrel sa a spozoroval pergamen, ktorý bol opretý o ovocnú misu v strede stola pod jej portrétom.
„Haló... čo je to?“ Zamrmlal, keď ho zdvihol, preveril ho a otočil ho v rukách.
„Môj milovaný Severus“ nachádzalo sa elegantné písmo jeho matky na prednej časti hrubého, zažltnutého kusu pergamenu. Okreje boli krehké a cítil vôňu a štipľavú vlhkosť veku. Bol zapečatený Rodinným znakom Snapeovcov vytlačeným hlboko do tmavozeleného tesniaceho vosku a okraje vosku boli tiež krehké a trochu sa vekom zoslabili.
Potiahol pečať po tom, čo sa znovu pozrel na portrét svojej matky. Prikývla upokojujúco a nepovedala ani slovo. Všimol si obavy na jej tvári a jeho zvedavosť rástla. Premýšľal, či by tento list mohol odhaliť kúzlo, ktoré na neho bolo položené a jeho dôvody. Pocítil strach, keď ho starostlivo otvoril, sotva si všimol všetko, čo padlo na stôl. Zobral list a nechal ďalší pergamen ležať na stole pred tvárou. Nezaťažoval sa tým, keď začal čítaním listu.

Moje milé dieťa,

To čo sa Ti chystám odhlaiť, Ti bezpochyby spôsobí veľkú úzkosť. Viem, že na mňa budeš naštvaný a pravdepodobne budeš mať pociť, ako by som Ťa zradila a ja to všetko ľutujem. Vybralala som si Tvoje štyridsiate narodeniny v nádeji, že Tvoja mladá myseľ by mohla byť v tomto veku dostatočne vyspelá, aby pochopila a akceptovala, čo chem povedať.

Severus pocítil strach, ale pokračoval v čítaní ďalej, fascinovaný tým, čo by odhalila stránka.

Pred mnohými rokmi som sa ako mladá žena stretla a zamilovala sa do nádherného muža. Plánovali sme spoločnú jasnú a celoživotnú budúcnosť. Ale Osud pre nás často plánuje veci rozdielne a my sme boli rozdelení.
O niečo neskôr som sa stretla a zamilovala do Artemisa Snapea a plánovali sme spoli vlastnú a celoživotnú budúcnosť. Aj on bol nádherný muž svojim vlastným spôsobom. Spoločne sme budovali náš život a bola som šťastná a spokojná. Mala som svojho manžela a svoje deti a bezpečný a šťastný život.
Osud sa opäť rozhodol vstúpiť do môjho života a priviesť ma na ďalšiu cestu. Musel to byť Osud, ktorý nás priviedol k stretnutiu v Londýne. Osud, ktorý zaručuje, že sme zdieľali to málo vzácnych ukradnutých momentov. Nechcel nás dať dokopy v živote, ale ukázať nám, že sme urobili správnu voľbu... a dal mi Teba.
Skutočne verím že Ty si drahocenný dar. Ten, ktorý mi bol udelený ako pripomienka moci a vytrvalosti pravej lásky, ale aj ako uistenie, že to môžeš vzdať, ak to nie je pre Teba tá správna cesta. Vždy Ťa budem potrebovať, aby si mi pomohol vyrovnať sa so stratou svojho otca a so životom, ktorý sme mohli mať, ak by veci išli inak.
Viem, že ak toto čítaš, už Ti všetko sama nemôžem povedať a vysvetliť. Je mi to naozaj ľúto. Malo to byť pre Teba, moje dieťa.
Medailón uzavretý s týmto listom je všetko, čo Ti môžem dať ako Tvoje pravé dedičstvo. Môžem Ti povedať jeho meno a nie oveľa viac. Obávam sa, že jeho príbeh môže byť tragický kvôli jeho rozhodnutiam.

Severus zdvihol medailón a otvoril púzdro. Vo vnútri boli dve drobné a vyblednuté fotografie. Žena vľavo bola určite jeho matka, ale nedokázal si spomenúť, že by bola taká mladá. Muž na pravej strane medailónu bol Severusovi bol trochu povedomý a premýšľal, či sa s ním mohol stretnúť počas celého jeho života. Potriasol hlavou a vrátil sa k listu.

Meno Tvojho skutočného otca je Grigori Rozputka. Nevie, že existuješ. Po tom dni, ktorý sme spolu strávili, sme sa už nikdy nevideli. Deň, keď si bol počatý.

Severus cítil, ako mu po chrbte prešiel chlad, keď si prečítal meno pred ním, ale pokračoval v čítaní, akoby nemal inú možnosť, len dokončiť čítanie listu svojej matky.

Rozhodol sa nasledovať mocného a temného čarodejníka, ktorý práve začínal byť známym. Tento muž sa arogantne premenoval na Lorda Voldemorta. On a jeho nasledovníci mali šialené predstavy o očistení čarodejníckeho sveta odstránením všetkých muklovských rodín a obávam sa, dokonca aj polovičných. Grigori cítil, že tento muž má pravdu. Veril, že čarodejnícky svet bol dosť krehký, bez toho, aby rozriedil našu krv! To som nemohla akceptovať. To bol dôvod, prešo sme sa nakoniec rozišli. Dala som mu možnosť voľby medzi mnou a nasledovaním tohto muža, ktorý stúpal k moci. Grigori si vybral moc pred láskou. Neviem, či je Tvoj otec stále nažive. Neexistuje spôsob, ako by sme vedeli, čo pre nás má budúcnosť.
Vedz, prosím, predovšetkým, že som Ťa milovala celým svojím srdcom a každým kúskom mojej bytosti. Urobila som to, čo som považovala za najlepšie pre nás všetkých; Grigoriho, Artemisa a Teba, môj milovaný.
Viem, že niekdy naše voľby nie sú vždy jednoduché, anitie správne, čo robíme, a často nám spôsobujú veľa ľútosti. Vybrala som si ťa, milujem ťa a chránim ťa. Neľutujem to. Som si istá, že v poslednom čase si si všimol zvláštne udalosti, najmä so svojou mágiou. Začala som si všímať známky úžasnej sily v Tebe vo veľmi mladom veku. Predpokladala som, že to pochádza z Tvojich veľmi silných krvných línií. Kombinácia mojej rodiny a Grigoriho má potenciál pre ohromujúcu silu a talent. Z tohto dôvodu som na Teba uložila veľmi starodávne zakrývajúce kúzla, aby som zakryla Tvoje skutočné dedičstvo, zbrzdila Tvoju neuveriteľnú moc a možno skryla akúkoľvek podobnosť, ktorú budeš mať s Grigorim. Použila som silné ochranné kúzla, aby som Ti pomohla využiť Tvoje magické jadro, až kým si nebol dostatočne zrelý na to, aby si s ním zaobchádzal, ako aj aby som Ťa ochránila pred vykorisťovaním, ak by si zistil, aký si skutočne silný. Kúzla by sa mali začať odstraňovať čím si bližšie k tomuto dňu a som si istá, že v najbližších dňoch dosiahneš svoj plný magický potenciál.
Opäť, je mi tak ľúto, že som Ti to nemohla odhaliť osobne. Malo to byť pre Teba, dieťa moje. Milujem Ťa navždy, môj malý.

Severus sa začal triasť, keď sa v jeho mozgu zaregistroval tón tohto listu. Stránka sa rozmazala, keď sa jeho ruka triasla. Otrasy sa zdvihli jeho pažou a prešli po celej dĺžke jeho tela, keď ho prekonalo nespočetné množstvo zmiešaných emócií v kombinácii s hlbokým šokom, ktorý triasol dušou a jeho realita bola knokautovaná zospodu.
Prvou reakciou bolo popieranie. „Toto je hlúpa, niečia predstava vtipu.“ Potriasol hlavou, keď odmietol prijať slová pred ním. Prešiel si rukou cez vlasy a silne sa opieral o stôl. Zhlboka sa nadýchol a zavrel pevne oči. Otvoril ich pomaly a hľadel na jedno meno... Grigori Rozputka. Vľavo od mena sa niesol názov... Otec. A nad ním, v čarovnom zlatom skripte boli slová... Rodný list.
Severus cítil, že sa niečo v miestnosti za ním roztrhlo. V jeho tele sa kúzla, ktoré zadržiavali mágiu, rozpadli a rozpútala sa moc. Odložil list, keď sa to premenilo na plamene, pálilo to, keď sa mu z rúk začala vylievať mágia.
Ozvalo sa hlasné PRÁSK! a on padol na kolená s bolestným výkrikom, keď jeho telo naplnila bolesť. Kúzlo sa mu vylialo z očí a končekov prstov. Z hrude mu vytekali zlaté prúdy a sila ho hodila hlavou dozadu, bolestne strhol krk a ohol chrbát v ostrej krivke.
Kričal bolesťou, zvuk sa mu vytrhol z pľúc a zazvonil v ušiach, keď pocítil, ako sa kúzlo roztrhlo, vylialo z neho a vyvalilo sa z neho ako obrovská prílivová vlna. Ako výbuch sa z neho rozžiarili trblietavé víry mágie. Stále kričal, jeho hlas bol surový a trýznený, ale teraz nemohol počuť nič, len rev mágie, ktorá zaplnila každý kút panstva. Vlny viditeľnej mágie naplnili chodby a rozprestierali sa okolo rohov ako veľká povodeň. Roztrieštené dvere a zárubne vyleteli zo svojich závesov. Zrkadlá, obrazy a okná popraskali a rozbili sa pozdĺž chodieb, praskali z ich rámov, ako na ne narazilo kúzlo.
V obývacej izbe na opačnom konci kaštieľa trámy rezonovali podlažím. Stále sa triasli, keď obyvatelia, Remus a Sonya, vyskočili na nohy a divoko sa pozreli.
„Čo to bolo?“ Sonya zakričala ponad rev, ktorý ich obklopoval a ohlušoval ich.
„Nemám potuchy!“ Remus zakričal, snažiac sa zostať na nohách a pomôcť Sonyi urobiť to isté.
Dvere sa náhle otvorili, roztrieštili sa a vyslali triesky do ich rúk, keď si zakryli oči. Zachytili sa o rám dverí a postavili sa proti zúrivému prúdu mágie, ktorý ich pohltil.
„Čo je to? Siriho mágia?“ Sonya kričala do Remusovho ucha, aby ju mohol počuť cez rev.
„To je mágia.“ Remus súhlasil a zakričal tak hlasno, ako len mohol. „Ale necítiť ju ako Siriho!“ Keď si uvedomil, čo to je, kričal: „Je to Sev!“
„Čo?“ Sonya zakričala, keď sa Remus odrazil od steny a snažil sa, aby sa jeho cesta dala chodbou cez mágiu tak silnú a valiacu sa ako búrlivá rieka v jarnej povodni.
„Musím ho nájsť!“ Zakričal cez rameno a nevedel, či ho Sonya počuje alebo nie. Pokúsila sa ho nasledovať, ale ako mávnutím čarovného prútika ju zmietlo, hodilo ju na stenu.
Remus prešiel do obývačky a držal sa pri stene. Mágia bola silnejšia a silnejšia, čím bližšie bol k Severusovi a zdalo sa, že sa od niečo odvíja v ďalších a ďalších vlnách. Sklo sa rozbilo, keď ho prešiel a podlahy sa vzpierali a zdvíhali pod nohami, takže jeho cesta bola ešte zradnejšia, ale on pokračoval. Potreboval sa dostať k Severusovi a pomôcť mu. Smerom k druhému koncu Severného koridoru v blízkosti Hlavnej siene sa strop zrútil a vo vzduchu visel ťažký omietkový prach, dusiac ho a spôsobil mu kašeľ a lapanie po dychu po každom nádychu.
Krik bol pre uši bolestivý a spočiatku to bolo nerozoznateľné od kúziel, ktoré vydávala mágia, keď zaplňovala panstvo, ale čím bol bližšie k obývacej izbe, tým jasnejšie sa mu zdalo, že hrozivý, mučivý krik bol vydávaný od jeho priateľa a on sa ho ešte viac snažil dosiahnuť. Padol na ruky a kolená a plazil sa cez Hlavnú sálu a cez rozbité dvere obývacej izby. Akonáhle vstúpil do miestnosti, kúzlo ho narazilo na stenu a on sa nemohol pohnúť, len sledoval vo fascinovanej hrôze udalosti, ktoré sa odohrávali pred ním.
Severus bol na kolenách, chrbát mal klenutý tak ďaleko, že jeho hlava sa dotýkala podlahy. Z jeho hrudníka vychádzal dlhý, bolestivý výkrik. Jeho oči boli zatvorené, ale z očí mu stekala krv. Z nosa, úst a uší mu tiež prúdila krv. Kúzlo sa z neho valilo vo vlnách.
Ďalšia RANA!
Kúzlo sa rútilo otvorenými dverami, uniklo na pozemky, sploštilo stromy a zničilo krásne záhrady obklopujúce panstvo. Všetci vo vnútri panstva boli narazení na podlahu, keď kúzlo vyletelo z domu. Remus hľadel v ohromenej fascinácii, keď sa o neho rozpálilo celé spektrum farieb, plné červených, hlbokých vĺn, sviežich zelených a odtieňoch kráľovskej fialovej, zmiešaných s bledožltými, ružovými a pastelovými odtieňmi každého odtieňa, ktorý si možno predstaviť. Zlato a striebro sa blýskalo ako hviezdne svetlo a najjasnejšia najčistejšia biela, akú kedy bolo možné vidieť, bola oslepujúca, keď sa kúzlo vytratilo.
Strop bol popraskaný a okolo nich padali kúsky omietky. Podlaha sa sa zrolovala ako najľahší hodváb a nechala Severusa v dokonale kruhovou, plochom kruhu. Keď kúzlo dosiahlo crescendo, Severus sa zdvihol do vzduchu, akoby bol ľahký ako pierko, ale keď biele svetlo zmizlo, jeho telo spadlo ako kameň na tvrdú podlahu pod ním. Ležal tam, v bezvedomí, krv prúdila voľne z jeho uší, ako sa Remus k nemu snažil dostať.
„Sev!!!“ Remus chrapľavo zakričal, stále sa snažil pohnúť zo steny, ale nič sa nestalo. V ušiach bolo počuť stále zvonenie, ktoré bolo rovnako ohlušujúce, ako sa ozvalo revanie, dlho po tom, čo sa zastavilo burácanie. Kúzlo stále stekalo zo stropu, nie celkom tekuté, ale ani dym ani para. Paprsky elektricky nabitej mágie stále praskali na stenách a stále sa rozprestierali okolo Remusových členkov, keď sa mu konečne podarilo odtrhnúť sa od steny a dopadnúť vedľa Severusa. Zúrivo ho prehliadol kvôli zraneniam. Zo Severusovho nosa a uší stále vytekala krv, ale zdalo sa, že nie je v bezprostrednom nebezpečenstve.
Remus sa rozhliadol po miestnosti a sám sa uistil, že Severus je v poriadku. Izba bola na nepoznanie. Severusove jemné korintské kožené pohovky boli na kúsky. Výplň bola roztrúsená po miestnosti a drevo sa rozpadlo nad rámec opravy. Stoly boli rozbité, ich mapy a pergameny boli rozsiate okolo miestnosti. Bar, na ktorý bol Severus taký hrdý, bol zničený. Kryštál a sklo boli rozbité a nepoužiteľné. Strop okolo nich padol dole a cez sklenené steny, ktoré boli krásne, od podlahy až k stropu, boli rozbité.
Portréty kričali. Lily uchopila svoj rám, kričala Severusovo meno so zdeseným pohľadom na jej tvári a slzami v očiach. Bola zrazená z jej kolíka a ležala na boku, opierajúc sa o to, čo zostalo z baru. Artemis bol stále prilepený k stene, ale bol očividne otrasený, keď sa pozeral na spúšť, ktorú urobil v jeho dome. Jeho deti kričali hrôzou.
Sadistra a Salazar ležali na podlahe proti sebe. Boli naklonené v takom podivnom uhle, že boli nútení zostať kľačať a držať sa svojich rámov.
Aj Sadistra volala na Severusa, plná strachu o jej milovaného mladšieho brata, aj keď muž na zemi bol o desať rokov starší, než by kedy bola. Dokonca aj Salazar, napriek svojej nenávisti k mladšiemu bratovi, bol vystrašený a viackrát na neho zavolal. Agnieska tápala pred svojím portrétom, akoby sa snažila uniknúť z plátna a utiecť k dieťaťu. Kričala a kričala, aby jej odpovedal, ale Severus si nevšímal ničenie a trosky okolo seba. Jeho dospievajúci náprotivok sa opieral o stenu svojho portrétu, príliš šokovaný a vydesený, aby reagoval iným spôsobom ako zdeseným pokojom. Medzitým mágia ešte stále spôsobovala zmäťok. Bojovala o prepustenie proti mocným ochranám, ktoré chránili panstvo a ochrany sa chveli pod náporom mágie. Začali pulzovať a otriasať sa ako sa magické napätie dostalo k ich hraniciam. Iskry sa vznášali tam, kde sa mágia dotkla ochrán a konečne ich zničila, pričom ich nechala posiate otvormi. Z diaľky vyzerali ochrany akoby zo zeme vychádzala veľká perlivá víriaca kopula. Nakoniec, ochrany začali padať, keď prehrali svoj boj proti úžasnej sile mágie, ktorá bojovala o slobodu. Snape Manor už nebol chránený.
Späť na panstve, všetci boli zrazení do zeme pri výbuchu, keď sa ochrany rozpadli. Domáci škriatkovia kričali a jačali kvôli prístrešku, vystrašení na najväčšiu možnú mieru. Tínejdžeri sa zhromaždili v kuchyni a usilovne pripravovali Severusovi tortu na narodeniny. Všetci sa schúlili pod stolom, držali sa jeden druhého v strachu, keď na nich padali kúsky stropu a podlaha sa vznášala pod nimi. Sirus bol vo svojej izbe, kde balil darček pre Severusa. Bol poslaný letom na posteľ, keď letel po miestnosti. Sledoval, ako jedna stena a časť podlahy padli pred jeho očami. Vyliezol z postele a prešiel k okraju a nahliadol do kuchyne pod ním.
„Deti ste v poriadku?“ Zvolal k nim, keď sa pomaly a opatrne plazili pod masívnym stolom. Zázračne sa zdalo, že ho nedávna deštrukcia nezničila.
„Sme v poriadku, Sirius.“ Siri k nemu zavolal. „A čo ty? Si v poriadku?“
„Nie som zranený, ale som trochu zvedavý, čo sa práve stalo.“ Odpovedal Sirius. „Idem sa dostať cez ten neporiadok a uvidíme, či sa dostanem dole. Chcem, aby ste zostali tam, kde ste. Zdá sa, že je to v súčasnosti dosť stabilné a bezpečné miesto.“
„Zostaneme tu, kým ty alebo otec neprídete pre nás.“ Siri odpovedal, keď sa usadil a čakal vedľa svojich priateľov.
„Dobrá práca, Šteňa.“ Zavolal Sirius. „Budem tam čoskoro, aby som vás skontroloval. Vie niekto, kde je Remus?“
„Bol so Sonyou vo svojich izbách.“ Draco okamžite odpovedal.
„Vďaka. Idem najprv tam.“ Sirius komentoval a jeho tvár zmizla z dohľadu.
Opatrne prešiel okolo obrovského otvoru, kde stena jeho izby a polovica podlahy v chodbe existovala. Zamieril smerom ku schodom a zastavil sa na vrchole, zízajúc na trosky pod ním. Vyzeralo to, akoby tu explodovala bomba a on vytiahol prútik, náhle v strehu, keď si uvedomil, že panstvo bolo napadnuté!
Skĺzol ticho ako len mohol po schodoch, a keď sa dostal na koniec schodov, počul portréty v pracovni, ktoré kričali zúrivo, zlostne zborovo jedno meno... Severus. Vrhol sa do miestnosti a zamrzol v jeho krokoch pri pohľade, ktorý bol pred ním. Miestnosť bola úplne zničená a nepoznateľná. Jeho oči padli k Remusovi a k Severusovi ležiaceu na zemi uprostred spúšte a ponáhľal sa k nim.
„Merlin, Remus! Si v poriadku?“ Vykríkol, keď vedľa nich spadol.
„Som v poriadku, Sirius.“ Odpovedal Remus vážne. „Nie som si tak istý Sevom.“
„Čo sa salo do pekla?“ Spýtal sa Sirius neveriacky. „Boli sme napadnutí?“
Keď Remus opatrne zotrel krv zo Severusovej tváre, pomaly odpovedal: „Myslím, že kúzla sa práve zlomili a myslím, že Severus môže potrebovať pomoc, Tichošľap.“
„Kde ho položíme?“ Sirius sa rozhliadol a nebolo jasné miesto, kde by mohol bezpečne a pohodlne dať svojho priateľa. „Neviem, kdekoľvek inde na panstve, ale moja izba je úplne zničená. Len mi niečo hovorí, že zvyšok domu je pravdepodobne tiež.“
„Poďme ho zobrať chodbou do mojej starej izby. Môžeme mu to teraz dosť dobre vyčistiť.“ Remus odpovedal a zdvihol Severusa do náručia, nikdy nebol šťastnejší za svoju lykantropickú silu v jeho živote. Sirius sa ponáhľal cez trosky a rýchlo čistil cestu, aby ho Remus nasledoval spolu so Severusom. Vyčistil cestu k posteli a používal svoje holé ruky, ako aj mágiu, aby vyčistil a upratal posteľ, aby do nej mohol Remus uložiť Severusa.
„Kde je Siri?“ Spýtal sa Remus, keď odhrnul Sevovi vlasy z tváre a trochu sa pozrel na zranenia.
„Videl si ho? A čo zvyšok deti?“
„Všetci sú v kuchyni, teraz v bezpečí.“ Sirius odpovedal, keď pomáhal Remusovi uvoľniť Sevove oblečenie a vyzuť topánky.
„Myslím, že potrebujem, aby prišiel Siri a... niečo urobil.“ Remus bezmocne ukázal.
„Možni máš pravdu.“ Povedal Sirius. „Idem po neho.“
„Nie. Zostaň tu. Zoženiem Siriho.“ Remus sa postavil. „Chcem sa pozrieť na Draka a Sonyu. Len som ju nechal na druhom konci chodby a bolo to dosť zlé, keď som odišiel. Potom sa to len zhoršilo. Mám strach, pretože nie je tu dole. Možno bude potrebovať pomoc.
„Radšej choď.“ Sirius sa posadil na posteľ a natiahol prikrývku cez Seva o niečo bezpečnejšie a rozhodol sa, že počká, kým príde Siri.
Remus sa zastavil vo dverách kuchyne a pustil sa do neporiadku, ktorý tam zostal. Celé panstvo bolo otrasené od základov od výbuchu mágie, ktorá sa vyvalila zo svojho pána.
„Deti ste v poriadku?“ Jemne zavolal, keď sa pozrel na veľký kus stropu, ktorý neúprosne visel nad ich hlavami.
Draco vystrčil hlavu spod stola a keď zahliadol svojho otca, ponáhľal sa k nemu. Remus ho zabalil do divokého objatia a úľavou zavrel oči. Ostatné dospievajúce deti a vynárali spod veľkého stola a opatrne sa tiež vybrali k Remusovi.
„Sme v poriadku, strýko Rem.“ Siri ho upokojil. „Čo to bolo? Čo sa stalo?“
„Bol to tvoj otec, Siri.“ Remus potichu povedal, schmatol ho za ruku, keď chcel utiecť. „Je v mojej starej izbe a on je pravdepodobne zranený. Zdá sa, že kúzla sa zlomili a on je teraz v bezvedomí. Chcem, aby si šiel a pozrel sa, čo pre neho môžeš urobiť.“
Siri ticho prikývol a ponáhľal sa z miestnosti. Zostávajúca skupina dospievajúcich stála a pozerala sa na Remusa s ustaranými výrazmi na ich tvárach.
„Bude v poriadku?“ Spýtala sa Hermiona, jej oči sa zatemnili a boli nervózni.
„Myslím, že áno. To bol obrovský výbuch a prišlo to zo Seva, ale myslím, že bude v poriadku.“ Remus ju upokojil a stisol jej rameno, stále mal ruku okolo svojho syna. „Chcel by som, aby ste vy traja boli veľmi opatrní, ak idete von po dome. Je to v podstate zničené a sú tam nejaké miesta, kde by to aj tak mohlo byť nebezpečné. Zostaňte na hlavnom poschodí pre tento raz. Nie som si istý, ako stabilné sú vyššie poschodia. Pozerajte na padajúce trosky a nechoďte von, pretože posledný obrovský výbuch, ktorý otriasol domom, zlomil ochrany. Remus hovoril v tichom zhone, čoraz viac sa snažil nájsť Sonyu. Stále sa neobjavila na tomto konci panstva a on sa bál o jej bezpečnosť. „Držte sa spolu a buďte v bezpečí. Všetci máte svoje prútiky?“ Spýtal sa rýchlo.
Zborové „Áno, pane.“ Pozdravilo jeho uši, ako aj záblesk rôznych prútikov.
„Veľmi dobre.“ Zúrivo sa usmial. „Idem, aby som našiel Sonyu. Nevidel som ju odkedy to všetko začalo. Som trochu znepokojený. Zostaňte spolu!“ Nariadil, keď sa otočil a ponáhľal sa k Severnému koridoru.
Hermiona sa pozrela na ich okolie a zhlboka sa nadýchla. „Nuž, ja neviem ako vy dvaja, ale myslím si, že trochu upratania je v poriadku. Môžeme tiež začať práve tu, hm?“ Vzala svoj prútik a začala pomaly a opatrne odstraňovať nečistoty a opravovať to, čo sa zachránilo. Ron a Draco sa pustili do práce v tandeme a opravili popraskanú a rozbitú omietku, kde mohli. Domáci škriatkovia začali vychádzať z úkrytu a pracovať na tom, aby urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby sa kuchyňa vrátila do prevádzky.
Len čo sa dalo, Sonya sa starostlivo prehliadla kvôli zraneniam hneď, ako sila výbuchu skončila. Ľavá ruka ju hrozne bolela a predpokladala, že bola zlomená. Zo stiesnenej pozície, v ktorej bola uväznená, bolo pre ňu ťažké dostať sa von, ale začala pomalý proces odstraňovania hromady z vrchu.
Počula ako ju Remus volá z chodby a bojovala trochu viac, aby sa dostala von z hromady omietkového prachu a rozbitého nábytku.
„Sonya!“ Remus hlasno zavolal s panikou v hrudi, keď videl, že múr bytu k Sonnyi už nie je múr, ale hromada sutín ležiacich priamo tam, kde ju naposledy videl. „Si tu? Sonya!“
„Remus!“ Zavolala tak hlasno, ako len mohla, kašľala, keď sa snažila nadýchnuť. Trochu sa jej podarilo nadýchnuť, pretože sa dusila prachom a troskami. „Som tu, Remy, pri stene.“
„Tam kde som ťa nechal?“ Spýtal sa, ako panika znovu narastala a on sa začal prekopávať cez hromadu pred ním.
„Pomôž mi Remy! Nemôžem sa dostať von!“ Zavolala, vzlykala úľavou a vedela, že je tam a že bude v poriadku. Remus odstránil dosť veľký kus stropu a odkryl ju svetlom a náhle na neho zažmurkala. Natiahla ruku, aby ju vytiahol.
„Ach, môj Bože!“ Vykríkol Remus a kopal rýchlejšie. „Počkaj. Vytiahnem ťa von. Si zranená?“ Bol jasne otrasený, takže si nikdy nespomenul, že by použil prútik, aby odstránil neporiadok, ktorý ju pokrýval.
„Myslím, že som si zlomila ľavú ruku.“ Odpovedala trochu prázdnym tónom a čokom, ktorý sa ňou teraz prehnal, keď vedela, že je v bezpečí.
„Postarám sa o teba.“ Jeho hlas sa zatriasol a potvrdil, že je otrasený, keď ju tam videl pochovanú. „Zranila si sa niekde inde?“ Spýtal sa, keď z nej vytiahol posledné veľké kúsky a kľačal vedľa nej.
„Nie, len moja ľavá ruka. To naozaj bolí, Rem.“ Povedala potichu, keď sa jej ramená triasli, započali reakciu a spôsobili jej plač.
Zobral ju do náručia a odviedol ju na miesto, ktoré bolo menej zničené a posadil si ju do lona. Jednoducho ju držal veľmi dlhú dobu. Ani jeden z nich nebol schopný rozprávať sa. Boli radi, že boli spolu a v bezpečí. Keď sa Sonya vytiahla hore z jeho hrude, jemne ju vzal za ruku a vytiahol rukáva, aby si prezrel zlomeninu.
To, čo videli spôsobilo, že sa obaja pozerali šokovane a nedôverčivo. Namiesto toho, aby zistili, že tmavé okraje Temného znamenia s vryté do jej predlaktia, nebolo tam nič iní ako bledá, nepoškvrnená koža. Znamenie zmizlo!
„Remus!“ Sonya vykríkla. „Snívam? Je to preč? Je to naozaj preč?“ Prechádzala rukou cez ruku, aby cítila, že v jej koži bolo vypálené Znamenie zla. Po tvári jej tiekli čerstvé slzy.
„Je to preč, Sonya.“ Remus ju potichu upokojil, aj keď cítil hladkú kožu jej paže. „Neviem ako alebo prečo, ale je to úplne preč, láska.“ Privinul si ju do náručia, jemne ju kolísa, keď sa zrútila, vydávala veľké vzlyky čistého šťastia a úľavy, znovu a znovu. „Je to preč. Som slobodná.“
Keď znovu nadobudla pokoj, obaja strávili nejaký čas tým, že niektoré veci vrátili do poriadku. Nábytok, ako v Severusovej obývačke, bol úplne rozbitý a roztrhaný na kúsky. Opravili to, čo mohli a odstránili prach a sutiny. Keď boli spokojní, že majú aspoň miesto na posedenie pred ohňom a posteľ na spanie v tej noci, vydali sa po severnom koridore, aby sa pripojili k zvyšku rodiny. Prvým miestom, kde šli, bolo skontrolovať Severusa a zistiť, či znovu získal vedomie.
Zastavili sa vo dverách a mlčky pozerali. Sirius sedel na stoličke, ktorá videla lepšie dni, ustaraný a s nervóznym úsmevom na tvári. Severus ležal na chrbte, stále v bezvedomí, z jeho ucha a dolu do vlasov mu stále tiekla krv. Siri sa naklonil nad ním, jeho ruky boli vzdialené od Severusovej hrudi. Jemná modro-biela žiara jeho liečivej sily vychádzala z jeho rúk a rozprestierala sa na tele pod ním. Siriho oči boli v koncentrácii zatvorené a jeho tvár sa mu z jeho úsilia leskla potom.
Potriasol hlavou a znova začal Severusovou hlavou. „No tak, Ocko!“ Povedal naliehavo. „Uvidíme, že tie čierne oči žmurkajú. Otvorte sa, no tak!“
„Cítiš, čo je to za problém?“ Spýtal sa Remus, keď prišiel a postavil sa vedľa postele. Sonya zaujala miesto na úpätí postele a hrýzla si ustarostene pery.
„Neexistuje žiadna odpoveď.“ Odpovedal Siri, oči stále zatvorené. „Nie je to ako s tebou, strýko Rem. Cítil som, keby si cítil bolesť. Či to čo som pre teba robil je dobré alebo zlé pre teba. S otcom nie je nič. Nemôžem tam zamerať nič.“ Siri zavrčal frustrovane. „Nemôžem pochopiť, prečo je to iné!“
„Myslíš si, že je tam stále kúzlo?“ Spýtala sa zvedavo Sonya. „Niekto z vás objavil aké kúzlo na ňom bolo alebo čo sa tu dnes stalo?“
„No, myslím, že som bol posledný, kto ho videl predtým, než sa to stalo.“
Povedal Sirius potichu. „Bol naozaj otrasený vecami, ktoré ste mu dnes ráno povedali. Povedal, že bude v poriadku. Keď som odišiel, len ticho sedel a pozeral sa na portréty. Zdalo sa, že je to v poriadku.“ Pokrčil plecami, ako keby chcel povedať, že nemal tušenie.
V tej chvíli sa Draco ponáhľal do miestnosti a vzrušene povedal: „Neuveríte tomu, čo som práve našiel!“ Vo svojich rukách držal medailón a Severusov rodný list.
Remus sa natiahol a vzal ho od neho a neveriacky hľadel na veci, ktoré v ňom čítal.
„Ach, myslím, že by som mohol vedieť, prečo máme problémy so Severusom.“ Remus potichu povedal a odovzdal Rodný list Sonyi. Rýchlo si ho prečítala a pritlačila si ruky na pery.
„Je v šoku, Siri.“ Povedala potichu. „Zameraj sa na to a zisti, čo môžeme urobiť.“
„Čo tým myslíš, že je v šoku?“ Spýtal sa Siri a vytiahol od nej papier, keď ho podala.
Rýchlo si ho prečítal a sadol si s buchnutím na bok postele, len trochu sám v šoku. „Och, Ocko.“ Jemne zašepkal, keď Sirius schmatol papier z jeho rúk a prečítal si ho sám.
„Grigori?“ Pozrel sa na tých, ktorí boli v izbe s ním. „Kúzla to skrývali?“
„Vyzerá to tak.“ Sonya prikývla. „Siri... porozprávaj sa s ním. Som si istý, že ťa môže počuť. Budeme čakať vonku.“ Keď skupina opustila miestnosť, mladík sa otočil k svojmu otcovi a vzal ho za ruku.
Nuž, toto je vtipný obrat udalostí, však Ocko?“ Usmial sa pri irónii v tejto situácii. „Myslím, že ak sa to niekoho môže týkať, bol by som to ja. Môžem úprimne povedať, že viem a chápem, ako sa cítiš. Viem, koľko šoku to bolo pre teba a viem, že to bude v poriadku. Predstava, že si teraz mimo hru. Ja viem, že ja som bol.“
Ticho sledoval tvár svojho otca a hľadal akékoľvek známky, že sa vracia späť, ale nič sa nedialo. Natiahol sa a zatvoril oči, jeho liečivá sila ich oboch obklopovala, keď čerpal zo svojich vlastných skúseností s učením o Severusovi a nechal ju prúdiť do otca. Premýšľal o všetkých dobrých okamihoch, všetkých situáciách, keď ani nevedel, že potrebuje Severusa, ale Severus tam bol pre neho. Sústredil sa na všetky veci, ktoré Severus dokázal, aby dokázal, že ho miloval, starostlivosť, ktorú si vzal na seba po celú dobu, dokonca aj vtedy, keď bol sám šialeným bastardom, ale všetko bolo naplnené teplom pravdy, bezpodmienečnou láskou. Siri chcel, aby vedel bez akýchkoľvek pochybností, že to bude v poriadku.
„Cítiš ma Ocko?“ Siri zašepkal a stále hľadal kontakt so Severusom. „Milujem ťa. Cítiš to? Bude to v poriadku, Ocko. Poď so mnou. Môžem ti pomôcť. Viem, ako sa cítiš.“
Cítil blikanie, malú vlnu emócií prichádzajúcich zo stále položenej postavy na posteli.
„A je to, Ocko.“ Ďalej ho povzbudzoval. „Som tu. Pomôžem ti nájsť cestu cez tento neporiadok. Nie je to ľahké, som si istý. Je to dosť šokujúca správa, ale dostaneme sa cez to spolu, ty, ja, mamička... Grigori.“ Ťažko prehltol, keď povedal posledné meno, čo ho rýchlo zasiahlo, keď šok vypršal.
Severusove telo sa náhle trhlo a jeho oči sa otvorili. Rozčarovane sa rozhliadol a rýchlo sa snažil orientovať.
„Ahoj.“ Siri potichu povedal a stisol ruku svojho otca. „Mal si trochu šok. Ako sa cítiš?“
Severusove oči sa zabodli do jeho syna, keď sa zhlboka nadýchol. „Tak to bola pravda?“ Zúrivo zavrčal, jeho hrdlo bolo zachrípnuté od kriku.
Siri neodpovedal na otázku hneď, rozhodol sa najprv pomôcť svojmu otcovi pitím studenej vody.
Držal pohár, kým Severus smädne pil. „Je to lepšie?“ Spýtal sa potichu.
„Lepšie, ďakujem.“ Povedal Severus a prikývol.
„Čo sa stalo?“ Spýtal sa Siri. „Chceš mi to povedať?“
„Len si pamätám, že som čítal list mojej matky, ktorý mi hovoril o...“
„Tvojom pravom otcovi.“ Siri pevne povedal. „Viem toľko, Ocko. Grigori je tvoj otec. Videli sme rodný list.“
„Bol tam list.“ Severus sa rozhliadol. „Myslím, že som ho spálil, keď sa zlomili kúzla. Moja matka v ňom vysvetlila všetko, vrátane dôvodov, prečo na mňa uložila kúzla. Zdá sa, že to, čo sa tu dnes stalo, bolo výsledkom toho, že moja moc bola tak dlho zadržaná. Keď sa kúzla zlomili a ja som mal možnosť dosiahnuť svoj plný magický potenciál, sila všetkej tej mágie, ktorá bola pod kontrolou toľko rokov sa zrazu uvoľnila, čo spôsobilo, že som nad ňou úplne stratil kontrolu.“
„Všetci sú v poriadku. Dom sa dá opraviť. Škriatkovia sú vystrašení nad mieru, ale ja som ich zameral na upratovanie.“ Siri ho upokojil. „Chcem, aby si sa len tak uvoľnil a získal svoju polohu. Si zranený kdekoľvek?“
„Nemyslím si to.“ Severus sa zamračil. „Moja ruka bolí prekliato, ale nemyslím si, že je zlomená.“ Neprítomne si pretieral ľavú ruku, keď premýšľal nad tým, čo si pamätá z tej udalosti.
„Dovoľmi mi pozrieť sa.“ Siri ho chytil za ruku a odhrnul nabok rukáv a zalapal po dychu. „Oci! Pozri“ Tvoje Znamenie je preč!“
„Čo...?“ Severus sa ostro pozrel na jeho ruku a prešiel prstami po neoznačenej koži. „Je preč. Nedokážem ani cítiť, kde to bolo!“ Pozrel sa v úžase.
„Oci... vieš, čo to znamená?“ Povedal Siri vzrušene. „Ty si slobodný! Už ťa nemôže trápiť a ty si v bezpečí. Ministerstvo nemá žiadny dôkaz, že by mohlo dokázať svoje tvrdenia o tom, že si Smrťožrút!“ Ovinul svoje ruku okolo Severusovho krku a objal ho čo najviac. „Si slobodný.“
„To je pre mňa príliš veľa.“ Severus sa dusil, keď sa v ňom nahromadili emócie.
„Viem.“ Siri súhlasil. „Som tu pre teba. Dáme to do poriadku. Všetci sa o teba obávajú, že si chorý. Si pripravený na to, aby sa na teba vrhli?“ Jemne sa zasmial a Severus si nemohol pomôcť, ale zasmial sa.
„Vlastne, keď sa k tomu dostaneš, myslím, že ich potrebujem mať okolo, aby som sa mohol cítiť... normálne.“ Severus priznal. „Som naozaj otrasený touto správou. Určite vidím, prečo si mal taký ťažký čas. Už viac nevieš, kto si.“
„Máš pravdu.“ Siri prikývol. „Prejde to. Stačí mať čas na prispôsobenie.“
Severus prikývol a otočil sa na nohy po boku postele. „Myslím, že sa chcem ísť pozrieť na moje dielo.“
Keď vstúpili do obývačky, Severus sa zastavil len v tom, čo zostalo z dverí. Miloval túto miestnosť. Bola to prvá miestnosť, ktorú viac premenil podľa svojich predstáv. Bolo to pre neho nepoznateľné a Siri vycítil jeho zlomenosť, vzal ho za ruku a ťahal ho ďalej do miestnosti.
Keď bola ich prítomnosť zaznamenaná, všetci sa ponáhľali dopredu, rozprávali naraz a naraz bombardovali Severusa otázkami o tom, ako sa cítil a či bol v poriadku. Ustúpil späť pred náporom a Siri na nich vážne potriasol hlavou a bezvýhradne ich varoval.
Severus urobil pomalý okruh po miestnosti a šiel medzi ruiny. Jeho oči padli na portréty ležiace v náhodnej hromade na podlahe. Pozrel sa tam, kde bol Artemis pevne pripevnený na stene, aj keď chýbala omietka za jeho portrétom. Sklonil sa a zdvihol Lily z podlahy a držal ju na hrudi. Oprel ju o stenu a prikývol, že je v poriadku, keď sa spýtala. Prešiel cez hromadu a postavil každý portrét na výšku k stene. Zťažka sa pozrel na svoju matku, ale úctivo odpovedal, keď sa spýtala, či je v poriadku. Stál pod Artemisovým portrétom a niekoľko minút na neho mlčky hľadel. Zvyšok rodiny sa ticho vrátil k tomu, aby dal veci za ním v miestnosti do poriadku.
„Vedel si?“ Spýtal sa Severus jemne.
Výraz hlavy rodiny zjemnel. „Nie, synak, nevedel som. Samozrejme, mal som svoje podozrenie, ale tvoja matka je tvojím najväčším strážcom. Neprezradila ani slovko.“ Severus prikývol, oči sa mu naplnili slzami, keď sa znova začal triasť. Siri stál za ním a utešujúc mu trel chrbát.
„Severus.“ Artemis povedal potichu, jeho hlas velil pozornosti, napriek jeho nízkej hlasitosti. „Toto medzi nami nič nemení. V mojom srdci a v mojej mysli, si môj syn. Vychovával som ťa, pomohol som ti cez všetky hrbole a modriny, kým si vyrastal. Vždy som ťa miloval a vždy budem, aj napriek tomuto. Nič to pre mňa nemení, som hrdý na to, že som tvojim otcom.“ Severus len prikývol a jemne zasmrkal, stále sa cítil akosi mimo.
Pozrel sa na zvyšok svojej rodiny a potom sa postavil pred svoju matku. Ťažko na ňu hľadel a ona sa neochotne dívala späť.
„Neviem, čo ti mám povedať.“ Pripustil. „Som otupený šokom a dmietam povedať nejaké slovo o tom, kým sa to nevstrebe a ja sa s tým nezmierim.“ Ticho prikývla a zvesila hlavu. V tichosti ju sledoval. „Si si istá, že Grigori to nevie?“ Povedal konečne.
Rýchlo vzhliadla a prikývla. „Už som ho nikdy nevidela, Severus.“
„Hmm...“ zamrmlal a znel skepticky. „Uvidíme.“
Otočil sa a rozhliadol sa po miestnosti, plne si prvýkrát uvedomil, čo sa presne stalo a skutočnosť, že spôsobil takú spúšť. Pozrel sa na všetkých a spýtal sa: „Ste si istí, že ste všetci v poriadku?“ Prikývli a zamrmlali svoje odpovede, keď pokračovali v práci.
Siri za pohyboval blízko, jedna ruka sa zdvihla, akoby pripravená chutiť svojho otca, ak by spadol. Bol znepokojený viditeľným tichom svojho otca. Očakával prinajmenšom, zúrivý, plnohodnotný rachot popierania, alebo niečo, čo je v tomto smere podobné jeho otcovi. Sirius a Remus sledovali, ako sa ich priateľ pohybuje po miestnosti, so strateným pohľadom na tvári. Boli naliehavejšie veci, ktoré potrebovali riešiť, ale ani jeden si nebol celkom istý, či Severus bol pripravený čeliť im. Ochrany museli byť vrátené späť a potrebovali Severusa, aby to urobili.
Remus bol prvý, kto pristúpil k téme. „Severus, máme niečo, čo potrebuje okamžitú pozornosť.“
„Čo je to Rem?“ Severus sa opýtal unavene a cítil sa viac vyčerpaný.
„Ochrany sú dole, Tieň.“ Sirius prehovoril. „Budeme ich musieť dostať hore. Sme úplne vystavené akejkoľvek hrozbe...“ Jeho hlas sa vytratil, keď Severus prikývol.
„Radšej sa k tomu potom dostaňme.“ Severus ostro povedal, vytiahol prútik a vydal sa do Hlavnej siene. Zvyšok nasledoval muža, prútiky v ruke, zatiaľ čo Sonya a Hermiona pokračovali v prechádzaní neporiadku a sústredili väčšinu úsilia na obnovu máp a diagramov, ktoré boli rozhodujúce pre vojnové úsilie.
„Urobíme to rovnako, ako keď sme sa prvýkrát presťahovali.“ Severus oznámil. „Každý z vás zaujme svoju pozíciu a keď začnem, budete pozadu.“ Všetci súhlasne prikývli a vydali sa na svoje miesta v strategických bodoch po obvode panstva.
Severus vytiahol prútik a začal zaklínadlo, aby začal proces stráženia. Akonáhle nariadil prvej vlne, aby sa rozprestrela okolo panstva, jeho prútik sa zmenil na prach a jeho odhodilo dozadu na chrbát. Sri bol na ľavej strane svojho otca, keď sa s výkrikom rozbehol k nemu, aby mu pomohol. Ostatní pribehli tiež, keď počuli Siriho výkrik. Keď obehli dom, videli Siriho pomáhať Severusovi na nohy.
„Čo sa stalo?“ Spýtal sa Sirius zvedavo.
„Môj prútik vybuchol.“ Severus odpovedal a snažil sa zostať pokojný, keď mu Siri uzdravil ranu na dlani, ktorá bola spôsobená pomerne veľkou trieskou z prútika.
„Tvoj prútik...“ Remus začal.
„Vybuchol.“ Severus ostro povedal. „Ja viem, viem... to je veľa sily. Dostávam sa k tomu.“
Remus sa snažil udržať úškrn z tváre, ale nešťastne zlyhal. „Aw, no tak Tieň! Vždy si hovoril, že budeš najsilnejším čarodejníkom na svete.“ Provokoval ho.
„Keď som mal dvanásť!“ Severus si odfrkol a začal sa smiať. „Toto je naozaj šialené!“ Neveriacky pokrútil hlavou. „Myslíte si, že som naozaj... mocný... myslím... naozaj, naozaj silný?“
„No, Šteňa tuto, má pre pre seba nejaké úžasné veci.“ Sirius pokrčil plecami. „Dáva to nejaký zmysel, že aj ty musíš byť toho schopný. Je len jeden spôsob ako to zistiť, vieš.“
S hlbokým nádychom Severus odpovedal: „No, čo poviete na to, že to skúsime.“ Rozhliadol sa okolo seba a nikto ani neodpovedal, len sa otočili, aby znova zaujali svoje posty a pripravili sa na Severusa, aby začal.
Zavrel oči a upokojil nervy, než začal znova vytvárať kúzla. Nemal potuchy, čo by mal očakávať alebo ako na to ísť. Keď nariadil prvej vlne mágie, aby sa rozprestrela okolo panstva, mohol cítiť jeho magický posun a plnosť a nezdvihol ani prst.
Sledoval ako sa tenký, zlatý prameň trblietavej mágie začatý zložitým vzorcom pohybuje doprava a ďalej na miesto, kde čakal Sirius, že ku kúzlu pridá svoju mágiu. Keď ho zlaté pramene prechádzali, začal svoje zaklínadlo a takmer upustil prútik, keď sa známe svieže zelené lúče prelínali so Severusovými zlatými lúčmi a pokračovali okolo Rona k Siriusovi.
Ron sa zhlboka nadýchol, keď sa blížila zlatá a zelená väzba a zdvihol prútik, pripravený začať svoje kúzlo. Jeho mágia bola krvavočervená, ktorá sa miešala a vírila so zelenou a zlatou, pomaly tvorila silnú a nepreniknuteľnú bariéru.
Keď sa prameňe dostali k Remusovi, jeho hlboké, tmavo modré pramienky sa vliekli medzi ostatnými a stenšili sa a zamierili k Dracovi.
Jeho mágia bolasilná purpurová a on bol skôr ohromený a uškrnul sa na svojho otca, ktorý sa na neho usmieval, rovnako vzrušený ako jeho syn. Jeho brilantné farby zapadli na miesto a smerovali k Sirimu, ktorý čakal na otcovej šavej strane.
Zdvihol prútik a vyletel mu prekvapivo z ruky a pristál o pár metrov ďalej. Zhlboka sa rýchlo nadýchol a zdvihol ruku, keď sa k nemu blížila farebná kopula, pripravený na to, aby sa k nej pripojil mágiou. Tá istá hlboká, tmavofialová z toho rána sa vyliala z jeho končekov prstov a vplietla sa do ostatných prameňov a okolo nich sa stiahla, spojením do škvŕn, čo ich robilo silnými. Akonáhle všetci muži pridali k väzbe svoje kúzla, Severus zvolal kúzlo, ktoré dokončilo väzbu.
Všetci sledovali ohromení, ako pramene pokračovali v ich obvode, aby dokončili kolo späť pri svojom pôvode a Severusove zlaté vlákna ich spojili silnejšie, než by ich zabepečil akýkoľvek muklovský zvar. Zoskupili sa a stáli pri sledovaní farebnej iskriacej kopule, ktorá sa trblietala v nastávajúcom súmraku.
„Skôr impozantná show, nie?“ Sirius vtipkoval a potľapkal Severusa po chrbte.
Všetci sa zasmiali a Severus pokrčil plecami, trochu v rozpakoch, ale napriek tomu bol rád.
„Našťastie to tak nemôže zostať.“ Severus ukončil. „Čo by povedali susedia?“ To spôsobilo smiech mužov, ktorí priviedli dve ženy k rozbitým oknám, aby sa pozreli na krásne divadlo pred nimi. Opatrne prešli cez nízku stenu, ktorá zostala a pripojili sa k mužom, aby sa ešte niekoľko minút pozerali na slabnúce svetlo.
Keď sa slnko ponorilo za obzor, Severus mávol rukou a zašepkal: „Lateo Patronum“ a nasledoval ostatných do panstva, opäť bezpečného.
 
17.10.2019 12:10:43
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one