Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Takže kapitolka bez betareadu. Sorry Deborah_Evelin_Snape.

Harry sa prebudil na šteklenie slnečného svetla na jeho očných viečkach. So stonom sa prevrátil a položil si vankúš cez svoju hlavu. Ležal tam niekoľko minúť, zahrabaný do svojich teplých prikrývok. „Mohol by som tu takto ostať zahrabaný po celý deň.“ Pomyslel si s malým úsmevom na tvári.

„Dobré ráno, Harry.“ Jemný hlas Dr. A zamrmlal blízko pri jeho uchu.

„Do čerta, toto sa nedeje!“ pomyslel si, keď jej odpovedal. „Dobré ráno, Dr. A.“ povedal, keď mu dala dole z hlavy vankúš a buchla ho ním.

„Hej! To nie je fér biť pripútaného na lôžko!“ zjojkol, smejúc sa na ňu.

„Nebudeš tu veľmi dlho, Harry.“ Uistila ho. „Ako sa cítiš toto ráno po svojej prvej včerajšej terapii?“

„Moje nohy sú ubolené a moja hruď horí, ale ináč sa cítim výborne.“ Oznámil.

„Dobre.“ Usmievala sa na neho. „Chcem, aby si odteraz každý deň trochu zišiel z postele.“ Povedala mu.

„Myslím, že som pripravený.“ Odpovedal nadšene. „Mohol by som si sadnúť na stoličku na raňajky?“ spýtal sa horlivo.

„Myslím si, že áno, ale budeme potrebovať zobrať veci na chvíľu pomaly.“ Varovala ho, keď odhodil prikrývky bokom. Položila svoju ľavú ruku okolo jeho pásu a zobrala jeho pravú ruku do svojej, keď sa jeho nohy dotkli podlahy. Posadený na okraji postele, kvapôčky potu sa tvarovali na jeho čele z tej námahy.

„Si pripravený?“ spýtala sa po tom, čo si na chvíľu odpočinul a on prikývol. „Nezabudni, použi svoje nohy.“ Upozornila.

Harry sa pohol dopredu a neisto vstal. Juno pevným stiskom na jeho ruke a svojej ruke okolo jeho pásu ho ustálila, keď vykročil dopredu. Jeho čelo bolo zvrásnené koncentráciou, keď palec po palci smeroval k stoličke blízko pri jeho nočnom stolíku. Dosiahol svoje miesto určenia po niekoľkých minútach s triumfálnym úsmevom na tvári.

„Fantastické, Harry!“ chválila ho Juno. „Ako sa cítiš?“ spýtala sa, zaznamenala jeho začervenanú a spotenú tvár.

„Roztrasený, ale som v poriadku.“ Oznámil, keď si s jeho rukávom utrel pot z tváre. Urobila rýchlu kontrolu jeho vnútorností a prikývla.

„Budeš tu na chvíľu v poriadku?“ spýtala sa.

„Iste.“ Prikývol.

Bežala preč zobrať raňajky pre oboch. Keď sa vrátila, sedel pohodlne na stoličke a ona pritiahla stôl a tešili sa so svojich raňajok. Rozoberali jeho terapiu na popoludnie. Priniesla misku teplej vody a všetko, čo potreboval na prípravu na deň a zatiahla záclony okolo neho kvôli súkromiu. Keď skončil, videla, že to bolo priveľa. Zavolala dvoch ošetrovateľov a oni ho rýchlo a starostlivo do jeho čerstvo úpravenej postele. Svieže prikrývky cítil vynikajúco a zatvoril svoje oči. Juno spravila ďalšiu rýchlu kontrolu a poznamenala, že toto bolo skutočne priveľa.

„Ľutujem, Harry,“ povedala mu. „Bolo toho naraz trochu priveľa.“

„Žiadne žartovanie.“ Odsúhlasil, v jeho hlase bola zjavná únava.

„Prečo si neoddýchneš až pokým nežačne tvoje vyučovanie so Severusom?“ navrhla.

Jeho tvár sa trochu zamračila, ale potom sa uvoľnil. „Myslím si, že budem.“ Povedal, zatvoril oči. Ponoril sa do ľahkého spánku a Juno sa vydala nájsť Severusa.

Našla ho v jeho učebni, známkovať papiere medzi vyučovaním.

„Dobré ráno, Severus.“ Pozdravila ho.

„Juno.“ Prudko prikývol a vrátil sa k svojej práci.

„Som tu, aby som ti povedala novinky o Harrym.“ Povedala. „Myslela som si, že by ti to pomohlo trochu pochopiť jeho myšlienky.“

„Áno?“ povedal, ukazujúc na stoličku, aby si sadla. „Čo robil toto ráno?“

„Kráčal k stoličke pri jeho nočnom stolíku, s pomocou, a jedol tam raňajky.“ Povedala mu. „Potom sa po raňajkách postaral o vlastné umývanie.“

„To je v celku dosť vzhľadom na jeho stav, nie?“ spýtal sa trochu vystrašený.

„Aby som pravdu povedala, bol to test.“ Povedala mu. „Chcela som vedieť, či sú moje podozrenia pravdivé.“ Usmievala sa.

„Tvoje podozrenia?“ Severus ohľadom tohto vyjadril pochybnosti zdvihnutím obočia.

Juno vysvetlila, „bola som zvedavá vidieť, ako je odhodlaný s jeho zotavením.“

„Vidím.“ Komentoval Severus. „A čo si zistila?“ spýtal sa s viditeľným úsmevom na tvári.

„Je veľmi tvrdohlavý, veľmi odhodlaný mladík.“ Povedala mu. „A má nechutnú záľubu v nepripustení slabosti.“ Dodala.

„Poznal som to celé roky.“ Povedal jej. „A ver mi, že neukáže tieto črty pred niekým cudzím.“ Uškrnul sa na ňu.

„Dobre, dlhuje to sám sebe,“ povedala mu. „Potreboval pomoc späť do postele, v skutočnosti musel byť odnesený a teraz oddychuje.“ Povedala potichu.

„Je v poriadku?“ žiadal Severus s obavami na hlase.

„Áno, Severus, myslím si, že bude v poriadku.“ Upokojila ho. Na jeho tvári bola okamžite evidentná úľava a on sa uvoľnil.

„Mal by som zrušiť jeho dnešnú hodinu?“ spýtal sa.

„Je tvoja hodina komplikovaná alebo zložitá?“ spýtala sa.

Usmieval sa. „Nie, v skutočnosti som sa včera večer rozhodol, že pripravím pre neho niečo jednoduché na dnes. Iba som plánoval kvíz z kapitoly, ktorú sme preberali iný deň.“ Povedal jej.

Prikývla. „Ako dlho si myslíš, že mu to zaberie?“ spýtala sa.

„Dobre, odhadujem menej než hodinu.“ Povedal zamyslene. „Je o len päťdesiat otázok.“

„Dobre,“ prikývla. „Môžeš mu dať ďalšiu hodinu predtým, než prídeš?“

„Určite,“ odpovedal. „Jeho zotavenie je pre mňa tiež na prvom mieste, Juno.“

„Ďakujem ti, Severus.“ Usmievala sa. „Uvidíme sa o hodinu.“

„Dovidenia, Juno.“ Povedal, otočil sa späť k opravovaniu papierov.“

O hodinu neskôr, prvá vec, ktorú spozoroval, keď vstúpil do miestnosti bol jeho syn a to čo robil. Mal pri svojom nočnom stolíku dvoch fyzických terapeutov. Jeden pracoval s jeho nohami a druhý s jeho rukami a vrchnou časťou tela. Harryho tvár bola napätá. Pot sa lial z jeho tváre, krku a trupu. Jeho vlasy boli prilepené k jeho hlave.

Pozrel hore ako Severus vstúpil do miestnosti. „Dobre chlapci.“ Povedal. „Mal som to teraz. Uhm... a čo krátke sedenie dnes o siedmej večer?“ spýtal sa. Prikývnu a začnú ukladať ich zariadenie. Jeden z nich mu hodil uterák. „Ďakujem!“ povedal ako odchádzali.

Otec a syn pozerali ostražito na seba.

„Dobré odpoludnie, Harry,“ povedal pokusne Severus.

„Profesor.“ Povedal stroho Harry. 

Severusova maska sa vrátila na miesto. „Takže, toto je to, ako to chce hrať. Fajn.“ Pomyslel si trochu smutne.

„Dnešné odpoludnie sa vás budem pýtať.“ Oznámil s výsmechom na mieste. Položil ten list s otázkami na Harryho lono a dodal. „Máte 45 minút na odpovedanie všetkých päťdesiatich otázok, začnite teraz.“ Povedal, keď otočil preč s úškrnom.

Harry sa natiahol po svoj atrament, brko a pergamen. Pustil sa do práce s vlastným pevným úškrnom. „Som rád, že som si zapamätal túto kapitolu!“ pomyslel si. „Prekliaty darebák!“ O menej ako polhodinu zložil jeho brko a oznámil, „Hotovo, profesor.“

Severus zdvihol jeho pergamen a kontroloval jeho odpovede. Jeho oči sa rozšírili po tom, ako boli dôkladné tie odpovede. Každá otázka bola zodpovedaná tak dobre, že niet pochybnosti, že Harry vedel o čom hovoril. Zdvihol Harryho brko, ponoril ho a napísal *100%* na vrchol strany, rovnako ako *10 bodov pre Chrabromil* - - ako si sľúbil, v jeho slávnostnom sľube zaobchádzať s Harrym ako s nejakým iným študentom. Podal papier Harrymu a povedal. „Veľmi dobre, Harry.“

„Ďakujem vám, pane,“ odpovedal Harry, ticho potešený chválou. „Nikdy by som to nepriznal tomu sviniarovi!“ pomyslel si.

„Zajtra, Harry, chcem, aby si pripravil jeden z elixírov z tejto kapitoly. Vyber si jeden.“ Oznámil Severus. Po niekoľko minútovom státí bez reakcie od Harryho povedal.

„Dobre?“

„Dobre, čo?“ vybuchol Harry.

„Ktorý elixír chceš pripraviť?“ Severus povedal pomaly a sarkasticky.

„Ach,“ odpovedal krátko Harry, začal listovať kapitolou. Jeho oči osvietil jeden, ktorý zmenil vaša farbu očí a spýtal sa „Kto to bude testovať?“

„Vy budete testovať váš vlastný elixír, pán.... Harry.“ Vyhlásil, nahnevaný na tú chybu, keď uvidel ten záblesk nenávisti v Harryho očiach. „Ospravedlňujem sa, Harry.“ Začal sa ospravedlňovať, ale Harry ho prerušil.

„Žiadny problém, je to familiárne, nemyslíte profesor?“ uškrnul sa. „Staré zvyky a to je všetko.“

„Harry...“

„Prestaňte! To nevadí!“ kričal Harry. „Pripravím elixír Siri Rolocerus.“ Povedal mu.

„Dobre. Čo zafarbuje?“ spýtal sa Severus.

„Prekvapte ma.“ Vybuchol Harry, nepozrel na neho.

„Veľmi dobre.“ Uznal Severus. „Uvidíme sa zajtra o jednej hodine. Prinesiem sem váš kotlík, prísady a zariadenie.“ Harry odmerane prikývol a položil svoju hlavu unavene naspäť. Severus ho niekoľko chvíľ sledoval, predtým než vošiel do kancelárie a obsadil stoličku oproti Juno.

„Dobre, obišlo sa to bez použitia zakliatia alebo prekliatia.“ Usmieval sa pochmúrne. „Veci sa zlepšujú.“

„Daj mu čas, Severus.“ Povedala jemne s úsmevom na tvári.

„Dostával úžasné cvičenie, keď som prišiel,“ okomentoval.    

„Áno, pokúša sa znovunadobudnúť určitú silu na jeho svalstvách.“ Vysvetlila. „Chcem, aby bol odteraz každý deň von z postele, tak na tom potrebuje popracovať.“

„Pokiaľ to nepreháňa.“ Povedal jej prudko. „Bol predtým dosť vyčerpaný z toho sedenia.“

„Severus, on je extrémne slabý.“ Vysvetlila. „Námahu, ktorú si videl bola spôsobená iba po pätnástich minútach terapeutického sedenia!“

„Pätnásť minút!“ povedal zarazený. „Si si istá, že by sa o to mal dokonca ešte pokúšať?“ spýtal sa.

„Bude v poriadku.“ Uistila ho. „Musí niekde začať, Severus. Vypadá to, ako by to bolo práve teraz priveľa, ale dávam mu týždeň a uvidíš výrazné zlepšenie.“

Prikývol a povedal jej. „Vieš, že povedaltým dvom terapeutom, aby sa dnes večer o siedmej vrátili?“

„Nie, neviem.“ Povedala, pozrela ostro. „Nie som si istá, či je to dobrý nápad.“ Dodala.

„Ja tiež nie, posúď mimochodom, ako vyzerá práve teraz.“ Povedal, kývol Harryho smerom. Postavila sa a pozrela von na ležiaceho chlapca. Harry znova spal, bledý s tmavými kruhmi okolo jeho očí. Vyzeral vyčerpaný, uznala.

„Zruším jeho termín,“ povedala Severusovi. „Bude viesť veci príliš ďaleko, ak nezakročím.“

„Veľmi to ocením, ďakujem ti,“ povedal vďačne.

„Žiadny problém, Sev.“ potvrdila. Zdvihol obočie nad zdrobneninou, ktorú použila, nepočul ju takmer dvadsať rokov.

„Dobre, musím vyraziť. Má o pätnásť minút hodinu.“ Oznámil. „Dnes večer potrebujem zhromaždiť všetk, čo potrebuje Harry na jeho zajtrajšiu hodinu. Keď skončím, nechcela by si sa ku mne pripojiť na šálku čaju?“ spýtal sa náhle.

„Chcela by som veľmi.“ Usmievala sa na neho.

„Možeš tu byť hotová do ôsmej hodiny?“ spýtal sa.

„Áno, mala by som byť večer hotová do tej doby,“ odsúhlasila.

„Veľmi dobre. Uvidíme sa potom.“ Povedal, keď zatváral dvere pri svojom odchode. Zastavil sa neďaleko Harryho a zlomyseľný úškrn sa objavil na jeho tvári. Otočil sa a opustil oddelenie, skoro šťastne vyskočil počas svojho kroku.

Harry sa prebudil len čo bol obed, cítil sa oveľa lepšie a rozhodne hladný. Juno strávila svoj čas s ním, s radosťou zaznamenala, že mladíkovi tento raz chutilo. Položil dole lyžičku, spokojne si povzdychol a usmieval sa na ňu. „Som plný,“ vyhlásil.

Usmiala sa a povedala, „Je to príjemné vidieť ťa so slušnou chuťou do jedla, Harry.“ Jej tvár sa zmenila na trochu viac vážnu, ako sa pozrela na krabicu, ktorú Severus nechal pri jeho posteli. „Chceš sa tam pozrieť, Harry?“ spýtala sa na skúšku. „Si pripravený?“

Jeho tvár stvrdla a jeho oči ochladli, keď zavrčal, „Prečo si myslíte, že chcem vidieť, čo tam je? Je mi to fuk!“

„Harry, sú tam časti tvojej minulosti, práve tak, ako sú Severusove.“ Pripomenula. „Tvoj otec...“

„Môj otec je MŔTVY!“ kričal na ňu Harry, jeho zelené oči sa nebezpečne blýskali.

„Harry...“

„Nechajte ma samého!“ jačal na ňu, otočil sa chrbtom k nej.

Postavila sa z kresla a položila ruku na jej rameno. Striasol ju preč, prerušil kontakt. Nepokúsila sa k nemu znova priblížiť. Po viacerých minútach zľahka povedala. „Dobre Harry, je to tvoje rozhodnutie. Keď sa neskôr pridám k Severusovi na čaj, vrátim mu tú krabicu.“ Vrátila sa do kancelárie.

Harry sa otočil na chrbát, každú líniu svojho tela držal prísne pod kontrolou. Znova sa nahneval a zúrivosť vrela v jeho hrudi. Jeho oči boli pevne zatvorené a škrípal svojimi zubami bojujúc sám so sebou o tom, či sa naozaj už chcel vzdať krabice. Nenávidel priznanie, že bol zlostne zvedavý na jej obsah, zatiaľ čo bol súčasne zaujatý urobiť čokoľvek s tým, čo sa dialo okolo neho v nádeji, že sa prikláňal k prijatiu Snapea ako jeho otca. Neuvedomoval si ako dlho tam ležal zúriac ohľadne krabice, ale vydesil sa, keď jeho myšlienky boli prerušené rukou na jeho ramene. Jeho oči sa okamžite po otvorení upokojili nad usmievajúcou tvárou Hermiony.

„Čau, Harry,“ povedala šťastne. „Si pripravený na dnešnú lekciu?“

„Iste,“ povedal. „Čo je mojím dnešným mučením?“

Zamračila sa na neho cez jej učebnicu Aritmancie a on na ňu hodil drzý úškrn.

„Dobre, určite si v dobre nálade!“ úškŕňala sa naspäť na neho.

„Áno, cítim sa dnes dosť dobre.“ Klamal s falošnou veselou náladou. „Pozri si toto,“ dodal, podával jej svoj test z elixírov.

„Harry! 100% a 10 bodov našej fakulte!“ zapišťala. „Od profesora Snapea?“

„Super, jaj?“ povedal doširoka usmievajúc.

„Udrel sa do hlavy?“ spýtal sa napoly vážne.

„Nie,“ povedal Harry, zrazu stíchol.

„Čo je zlé?“ povedala, vystrašená náhlou zmenou nálady.

„Mohla by si ísť pre Rona?“ spýtal sa. „Chcem vám niečo dôležité obom povedať.“ Vysvetlil.

„Iste, vrátim sa tak rýchlo, ako môžem.“ Povedala, ako utekala z oddelenia. Harry sa načiahol a zobral krabicu na postel a potom ju zodvihol na svoje lono. Zámerne ju študoval, prechádzal prstami po jej ozdobnom povrchu. Zatiaľ čo to starostlivo otvoril, zjavili sa Ron a Hermiona a ponáhľali sa naprieč, aby videli, čo má.

„Čo to je, kamoš?“ spýtal sa zvedavo Ron.

Harry buchol vrchnák dolu a pozrel sa na svojich priateľov. „Bude lepšie, keď sa vy dvaja posadíte.“ Povedal im. „To čo vám musím povedať otrasie vašimi mysľami.“ Pritiahli si neďaleké stoličky k posteli s očakávajúcim výzorom na ich tvárach.

„Mal som dosť zaujímavé stretnutie s profesorom Snapeom minulú noc.“ Povedal im. „Prebudil som sa na to, že sedí po mojej ľavici, držiac moju ruku.“

„Držial tvoju ruku?“ vyhŕkol Ron.

„Áno,“ povedal Harry a pokračoval. „Dr. A. sedela na mojej druhej strane a tiež držala moju ruku.“

„Prečo?“ spýtal sa Ron.

„Dostávam sa k tomu,“ povedal nahnevane Harry. „Skôr ak budeš ticho!“

„Pardón,“ zamrmlal Ron a Harry pokračoval.

„Každopádne, ako som povedal, zobudil som sa a on hovoril niečo o tom, že on a ja som bol podvedený. Tak som sa ho samozrejme spýtal, čo tým myslel. Začal rozprávať odvolávajúc sa na mňa ako „Harryho“, nie „Pottera“ a výstražné zvončeky začali zvoniť v mojej hlave.“ Jeho priatelia iba prikývli, nechceli ho prerušiť.

„Začal sa zmieňovať o tom, č som si vedomý kým som, že niektoré obete museli byť spravené preto, aby tých, ktorých ľúbime ostali chránení.“ Zastavil sa, natiahol sa po jeho pohári vody na stole. Po tom, čo sa napil pokračoval. „Keď začal rozprávať týmto spôsobom, myslel som si, že mi povie, že sa musím vrátiť k Dursleyovcom. Tak som cítil ako ma napĺňa panika, ale Dr. A. ma upokojila, že som v bezpečí.“ Povedal im. Hermiona prikývla a položila svoju ruku na jeho.
„Začal som mnou hovoriť ohľadne jeho existencie Smrťožrúta a prečo. Bol som absolútne zmätený, ale očividne ma niekde viedol, tak som ho nasledoval. Povedal mi to, dobre, v podstate, že celý môj život, ktorý som poznal, bolo klamstvo.“      

„Čo?“ vyhŕkol Ron. „Čo myslíš tým klamstvom?“

„Ron, buď ticho!“ vynadal mu Hermiona.

Harry zdvihol ruku, aby ich upokojil. „Povedal mi, že jediná pravda na celom príbehu je iná než útoky a tie úmrtia, bola, že Lily Evansová bola moja matka. Povedal mi, že James Potter nebol môj otec. Bol v skutočnosti najlepší otec môjho ozastného otca a pokúšal sa chrániť môjho ozajstného otca, mamu a mňa pred Voldemortom.“ Povedal im rýchlo Harry, pokúšajúc sa dostať cez to, čo musel.

„Kto je alebo bol potom tvoj otec, Harry?“ spýtala sa opatrne Hermiona, tušiac, že Harry bol extrémne rozrušený.

Jeho odpoveď bola jediné slovo... „Snape.“

Ron vyskočil na nohy. „Do pekla!“ kričal. Hermionina ruka vyletela k jej tvári.

„Ako ti to vysvetlil?“ Má dôkaz, Harry?“ spýtala sa takmer pošepky. S tým Harry zdvihol vrchnák na krabici. Právne papiere odpočívali na vrchu obsahu krabice. Vzal ich. Odovzal sobášny list Hermione a Ron sa pozeral ponad jej plece. Šok bol evidentný na tvárach oboch.

„Svedkovia, Sirius Black a James Potter? Ach, Harry!“ kričala Hermiona.

„Ach, to nie je všetko! Pozrite sa na tento!“ povedal, podávajúc jeho rodný list.

„Sirius James Snape?“ prečítal nedôverčivo nahlas Ron. „Tvoje meno dokonca nie je „Harry“?“ spýtal sa ohromený.

„Nie. Celá moja identita je lož. Môj otec ma prinútil nenávidieť ho. Moja rodina si myslí, že som monštrum. Môj strýko sa ma pokúšal zabiť. Voldemort chce, aby som bol mŕtvy! Vymenil by si to niekto so mnou?“ skoro kričal.

„Harry.“ Povedala potichu Hermiona, okamžite upútala jeho pozornosť a upokojila ho. „Pomôžeme ti to všetko vyriešiť. Sme tu pre teba.“ Prisľúbila, postavila sa. Nahla sa a ovinula svoje ruky okolo neho. „Vždy tu pre teba budeme, Harry.“ Prisľúbila.

Ron sa ponáhľal okolo postele na druhú stranu. Ovinul ruky okolo Harryho a Hermiony, tiež prisľúbil. „Áno, Harry, vždy budeš mať „Mionu“ a mňa, kamoš. Máme ťa radi a pomôžeme ti dostať sa cez to.“

Traja priatelia udržovali ich pozíciu niekoľko dlhých chvíľ, nevšimli si, že mali publikum. Dr. Juno Aesculapiusová stála vo dverách jej kancelárie, slzy tiekli dole jej tvárou nad ukážkou lásky a oddanosti pred ňou.

Harry bol prvý, kto prerušil kontakt. Jeho priatelia okamžite stáli a usmievali sa na neho. Hermion uprený pohľad padol na krabicu.

„Čo je to?“ spýtala sa siahajúc dnu a vytiahla detský plášť a detské topánočky.

„Snape povedal, že táto krabica obsahuje niekoľko zostávajúcich cenných spomienok.“ Vysvetlil Harry.

Hermiona prudko vydýchla, „Nemyslíš si, že toto sú tvoje detské topánočky a plášť, že?“ spýtala sa, trocha nadšene.

„Ja neviem,“ zašepkal Harry. „Bol som tak rozhnevaný a rozrušený, že odišiel bez toho, aby mi povedal viac.“

Hermiona roztržito prikývla. Hermiona prezerala krabicu ešte zvedavejšie.

„Harry, pozrel si sa čo je tu?“ spýtala sa zrazu.

„Nie.“ Odpovedal krátko. „Nebol som ešte pripravený.“

„Ach,“ povedala, dala dole ruky z krabice a hrýzla si pery. „Je mi ľúto, ja som trochu zvedavá, nemyslíš?“ ospravedlnila sa.

„To je v poriadku.“ Povedal jej. S obrovským povzdychom dodal, „Myslím si, že by som sa na to všetko mal pozrieť. Dôveroval mi dosť na to, že to tu pre ňa nechal.“

„Ak nie si pripravený, Harry, nerob to,“ rýchlo ho varovala.

„Pokiaľ ste tu vy dvaja, zvládnem to výborne,“ povedal, slabo sa usmial. Junina ruka vyletela k jej ústam a rýchlo a potichu sa vrátila do svojej kancelárie zanechajúc ich v pokoji.

Hermiona a Ron sa vrátili na svoje miesta, keď Harry ukladal detské oblečenie a natiahol sa ku krabici. Vybral medailón a otvoril ho. Jeho matka, rozoznal okamžite. Ten usmievajúci sa mladík musí byť Snape, ale Harry si nemohol spomenúť, kedy ho vôbec videl tak šťastného. To malé dieťa na druhej polovici, ako mohol len predpokladať je on sám. Po krátkej chvíli študovania ho podal svojim priateľom. Ďalej vytiahol von z krabice malú obálku s jeho vlasmi. Bol nad tým v rozpakoch, ale keď to držal, Hermiona povedala, „Prvé strihanie,“ po jeho zdvihnutom obočí, vysvetlila ďalej. „Je to tradícia, Harry, trochu sentimentálna vec, naozaj, pre otcov berúcich svojich synov na ich prvé ostrihanie a uchovanie prameňa vlasov.“

„Ach, vidím,“ okomentoval. Podal to jej. Vybrala ich z obálky a zľahka pohladila. Potom sa natiahla hore a dotkla sa Harryho vlasov. Pozeral sa na ňu pobavene a ona povedala, „Iba porovnávam.“

„Prečo?“ spýtal sa.

„Neviem,“ smiala sa. „Je to niečo, čo robíš ty, myslím.“

Ron sa natiahol ponad a potrel prameň Harryho vlasov medzi jeho prstami a potom takisto ten ústrižok a pokrčil plecami. Harry nasledoval jeho príklad. „Na dotyk celkom to isté, však?“ podotkol.

„Áno, tiež si to myslím.“ Odsúhlasila Hermiona a Ron prikývol hlavou.

Niekoľko ďalších kusov vytiahnutých von z krabice boli typické detské veci: cumeľ, hrkálka, malý medvedík so špicatým čarodejníckym klobúkom na hlave a čarodejníckym prútikom v labke. Harry ukladal všetky tieto veci nabok. Siahol do vnútra a vytiahol von malú zamatovú krabičku. Jeho rdce rýchlo tĺklo, keď rozpoznal, čo to bolo. Pomaly to otvoril. Vo vnútri bol položený nádherný diamantový a smaragdový prsteň a dva ozdobne vytepané snubné prstene. Vybral ten väčší a podržal ho na svetle. Vo vnútri videl dátum a ich monogramy. Bol trochu otrasený týmto dodatočným dôkazom tvrdenia profesora Snapea, ktoré urobil. „Ak mi klamal z nejakého chorého dôvodu, iste ide na dlhé trate, aby to spravil.“ Pomyslel si Harry. Začal skúšať natiahnuť si prsteň, uvedomil si čo spravila prestal. Položil to do krabice a podal svojim priateľom, keď sa naťahoval do krabice pre viac.

Ďalším bol von fotoalbum. Harry sa posediačky na posteli narovnal, zložil si nohy do „indiánskeho štýlu“ a oprel si knihu o svoje lono. Pobúchal po posteli, aby sa k nemu priatelia pripojili. Potom, čo boli usadení, študovali každú fotografiu. Harry spoznal každého. Cítil, že jeho život zaujal miesto v alternatívnom svete. Tie fotografie boli skoro totožné s tými, ktoré pre neho zhromaždil Hagrid v prvom ročníku. Harry uvažoval, či mu každý po všetky tie roky klamal. Skôr ho to znepokojilo. Boli tam svadobné fotografie, detské fotografie, fotografie Záškodníkov. Každý vyzeral tak šťastný. Harry cítil nové vzdúvanie nenávisti voči Voldemortovi. Vyzeralo to, že zničil život Siriusa Snapea, rovnako ako Harryho Pottera.  „Za to bude platiť!“ pomyslel si divoko Harry.

Zdalo sa, že všetko, čo ostalo v krabici bol zväzok listov previazaný Slizolinskou zelenou stuhou. Harry ich pomaly zdvihol z krabice. Všetky boli adresované Profesorovi Snapeovi elegantným rukopisom. Zvedavosť narastala, Harry rozviazal tú stuhu a zobral prvý list z toho stohu. Jeho ruky sa triasli, keď to otvoril a vytiahol hárok pergamenu.

 

 

 

 

 

„Môj drahý Sev,

 

Nenávidím tento nútený exil. Strašne mi chýbaš. Sirimu tiež. Môžem povedať. Jeho výkriky sa odlišujú, keď hľadá jeho „Da“. James je tak skvelý k nám obom, lepšieho priateľa si si ani nemohol priať. Prajem si, aby si tu bol. Zmeškal si tak veľa Siriho „po prvý raz“. Teraz chodí, povedala som ti to? Môžeš prísť domov? Dokonca len na chvíľku? Tak veľmi ťa potrebujem, Sev. Mohli by sme sa ešte stretnúť v škole? Profesor Dumbledore by to mohol zariadiť, ak by sa ti podarilo odkradnúť. Prosím ťa pokús sa!

Chýbaš mi, milujem ťa, potrebujem ťa, chcem ťa.

 

Tvoja Lils

 

 

Harry civel na slová. Študoval tie škvrny od sĺz, kde padali slzy jeho matky. „Ach, Bože!“ to bolo všetko, čo mohol povedať, keď sa slzy hrnuli z jeho očí a tiekli dole jeho lícami.              
14.11.2008 17:19:56
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one