Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Prvá kapitola k poviedke Rok ako žiadny iný

Ak existovalo niečo, čo mal Harry radšej ako čokoládové žabky alebo cukrové paličky, bolo to písanie si listov s priateľmi. Niekedy to bolo to jediné, čo mu pomohlo pretrpieť odporné letá s Dursleyovcami. Naozaj nevedel, ako dokázal prežiť také monotónne prázdniny predtým, než spoznal Rona a Hermionu a Deana a Seamusa a Remusa a Nevilla.......... Samozrejme, bolo tu to príšerné leto, keď Dobby pomocou kúziel poslal všetky sovy preč, keď teta Petúnia a strýko Vernon v zúrili pri predstave, že by mal stráviť ďalší rok na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Chceli ho nechať ísť, čo Harryho naozaj privádzalo do rozpakov, keď si na to kedykoľvek spomenul. Vďaka tomu sa o neho nemuseli starať celý školský rok. Môžete si myslieť, ako to, že ho s takou radosťou poslali do internátnej školy, napriek tomu, že sa tam učila mágia? Napriek tomu, že mágiu nenávideli? Jeho nenávideli viac.

 

„Otvoríš to, kamoško?“ Ron sa ho spýtal.medzi jednotlivými sústami.

 

„Áno,“ Harry odpovedal bez toho, aby sa pozrel hore. Nie je divu, že pri pohľade na list sa pred ním objavili časy, keď bol Dursleyovcami väznený a túžil po pošte od svojich priateľov. Teraz bol v škole, šiesty rok, obklopený šťastnými Chrabromilčanmi, ktorí do seba rýchlo nahádzali obed - - napriek tomu, že mohol byť niekto šťastný pred dvojhodinovkou Elixírov - - a vyzeralo to, že dostal list, doručený magickou poštou, od tých samých Dursleyovcov, ktorí neznášali čokoľvek magické.

 

Nie, to nemohlo byť, Harry sa rozhodol. Bol to vtip, dobre? Od Freda a Georgea, aj keď Harry nemal predstavu o tom, ako dvojičky získali jeho muklovskú adresu. Iste, iste, mohli nájsť jeho dom, pokiaľ mali ďalšie začarované auto, ale ako si mohli po muklovsky zapísať jeho polohu? Ale na obálke bolo napísané presne: Privátna cesta č. 4, Malé Neradostnice, Surrey......

 

Harry vzdychol, zdalo sa mu to čím ďalej tým menej pravdepodobné, že ide o vtip. Otec Freda a Georgea robil na Oddelení zneužívania muklovských artefaktov na Ministerstve mágie, ale od tej doby, čo sa Harryho spýtal, na čo sa používa gumená kačka, Harry si nemyslel, že by pán Weasley veľmi rozumel muklom. Ale tento list ........ dobre, keď si odmyslel adresu, mal všetky muklovské znaky. Obálka nebola vyrobená z pekného pergamenu, bol to obyčajný papier, a dlhý a biely ako obálky, ktoré strýko Vernon používal pri podnikaní. Navyše, spiatočná adresa? Čarodejnícke listy to nepotrebovali, a samozrejme nemajú poštovné!

 

Povzdych, Harry sa začal preberať v malom obryse Kráľovnej, len aby niečo robil. Bolo to lepšie, ako otvoriť list, v tom si bol istý. Za celých päť rokov mu Dursleyovci nikdy nenapísali do školy. Nemohlo to byť dobré znamenie, keď teraz začali.

 

„Ach, Harry?“ Ron znova naliehal, tento raz s plnými ústami. „Chceš, aby som to otvoril ja namiesto teba?“

 

„Nie,“ Harry pokrútil hlavou. „Len si myslím .......... že najlepšie bude počkať na neskôr. Áno. Najlepšie po Elixíroch, vieš. Najradšej tam pôjdem s čistou hlavou. Tá slizká náhrada učiteľa môže zobrať 200 bodov Chrabromilu, ak mi znovu vyvrie elixír, ako minulý týždeň.“

 

Hermiona sa pozrela od knihy, ktorou bola už jeden a pol dňa posadnutá, Odvracanie protikliadieb, Čelenie zmenám. „ Ako si mohol zameniť oči salamandra za morskú trávu, Harry? Mohol by si už vedieť, že pridanie zvieracích prvkov do elixíru, založených na oleji zo semien maku, nesú následky! Nepamätáš si základy, ktoré sme sa učili v treťom ročníku o zvieratách, rastlinách a nerastoch, a ako niektoré prísady chcú byť v jednej skupine?“

 

„Ach, slečna Grangerová. Opäť sa predvádzate, ako namyslený Chrabromilčan, ktorý ste.“ Chladný hlas zhora ich prinútil pozrieť hore. Snape, samozrejme, s pokrivenými ústami a očami žiariacimi ako dve pochodne, iba čierne. Len pri pohľade na neho mal Harry chuť striasť sa. Nie, beriem späť. Donútili ho striasť sa, pretože si pamätal rovnaký pohľad z konca minulého roka, keď Majster elixírov odmietol ísť na pomoc Siriusovi, bez ohľadu na to, ako veľmi Harry prosil.

 

Keď tak o tom premýšľal, možno odmietol práve preto, že Harry prosil. V každom prípade Sirius zomrel. Zrazu, namiesto toho, aby si s tým, že Snape zachytil poznámku „slizká náhrada učiteľa“, Harry si robil starosti s tým, či to počul.

 

„A pán Weasley, s ústami napchanými k prasknutiu, ako obvykle, zanechávajúci omrvinky, aby ich museli domáci škriatkovia upratať. Strhávam Chrabromilu desať bodov za neporiadnosť.“ Jeho oči prešli cez nich všetkých, ale Harry sa nepozrel hore. Nemalo to zmysel, nie teraz, keď jeho fakulta prišla o body. Hnev žiariaci v jeho očiach by stačil na to, aby Snapea vyprovokoval. Nie že by Snape potreboval zámienku, nie to ešte dôvod, aby zobral body Chrabromilu.

 

Snape potom prešiel okolo nich a Harry si vydýchol úľavou.

 

„Tá drzosť!“ Hermiona zasyčala hneď, ako Snape odišiel veľkými dverami na konci siene. „Vie veľmi dobre, že domáci škriatkovia nemusia zametať podlahu! Ale to je dobre, že? Myslím si, že už takto majú veľa práce. Ktokoľvek kto zaklial podlahu, aby sa okamžite upratala, musel na to myslieť - -“

 

„Hermiona!“ Ron podráždene zastenal. „Máš vo svojej hlave aj niečo iné, ako miesto pre učenie a domácich škriatkov? Harry dostal list, ktorý sa bojí otvoriť, alebo si si to nevšimla?“

 

Keď to zaregistrovala, vytrhla mu obálku z ruky a dvakrát ju otočila, aby ju preskúmala. „Och. Prepáč, Harry.“

 

Ron stále nevedel, čo sa deje. „Čo? Čo sa deje?“

 

„Je od Dursleyových,“ Harry si povzdychol, podľa jeho názoru, to ako sa jeho muklovskí príbuzní dostali ku kúzelníckej sove, bola stále dobrá otázka.

 

„Dursleyovci,“ Ron pomaly opakoval. „Nikdy ti nepíšu.“

 

„Takže to nemôže byť nič, čo by som sa chcel dozvedieť,“ Harry súhlasil.

„No tak, nemôžu ti veľa spraviť,“ Ron odpovedal, keď si práve napchal ďalší kúsok mrkvového koláča do úst. „Nie je to, že by ťa radi zobrali zo školy, že nie? Dumbledore by to nikdy nedovolil. Poprvé si tu v bezpečí, a za ďalšie, ako by si mohol utekať pred Veď-vieš kým, keby si nebol vyučený čarodejník?“

 

„Pripúšťam,“ Harry zamrmlal, zobral si list späť od Hermiony. Pravdepodobne, by ho mal otvoriť, že? Čo by nakoniec mohli Dursleyovci spraviť? Celé leto boli zastrašení, pretože Divooký Moody dal strýkovi Vernonovi nekompromisnú radu, týkajúcu sa Harryho a zlého zaobchádzania. V mnohých smeroch bolo toto jeho najlepšie leto. Dursleyovci ho úplne ignorovali, pozerali sa cez neho a správali sa, akoby vôbec nebol v dome, ale bolo by to lepšie než ódy od rána do večera a nahnevané výkriky o jeho rodičoch.

 

„Prečítaj si list až po Elixíroch,“ Hermiona náhle súhlasila. „Pravdepodobne to nič nebude, Harry, ale nemôžeš riskovať, nie so Snapeom. Tento rok je na teba horší ako predtým.“

 

„Áno,“ Harry znovu povedal a myslel na Snapeovu najhoršiu spomienku v mysľomise. Aj keď bol stále nahnevaný kvôli Siriusovi, bolo mu ľúto, že takto sliedil. Alebo mu to možno nebolo až tak ľúto, že sa dotkol Snapea, ale preto, že videl veci, o ktorých v skutočnosti vedieť nechcel. O svojom otcovi. O Siriusovi. „Je čas na Elixíry,“ zanariekal Harry a postavil sa.

 

„A čo list?“ Ron naliehal. „Nemôže to byť také zlé. Prečo si ho neprečítaš po ceste?“

 

„Neskôr,“ Harry odmietol. „Oveľa neskôr.“

 

V podstate keby to bolo na ňom, tak by ho asi nikdy neotvoril. Po tomto sa Harry rozžiaril, napriek tomu, že bol na ceste na Elixíry. Áno, to je ono, proste ten list nikdy neotvorí. Dursleyovci mu určite nenapísali nič, čo by chcel čítať. Samozrejme, mal by mať nejaké vysvetlenie, až sa bude blížiť leto, ale to bolo stále mesiace ďaleko.

 

Harry strčil list hlboko do tašky, rozhodnutý zabudnúť naň.

30.08.2008 18:37:02
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (112 | 20%)
Denne (116 | 21%)
Raz za týždeň (75 | 13%)
Raz za dva týždne (29 | 5%)
Raz za mesiac (27 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one