Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Harry si povzdychol a odstrčil preč oboma rukami jeho učebnicu Transfigurácie. Mohol spraviť nejako kúzlo, tak prečo sa musel učiť tak veľa mizernej teórie? A každopádne, no čo dobré mu bola kedy teória?

Dobre, súhlasila jeho pamäť, ak by si pochopil, že spojené prútiky zrušia jeden druhého, bol by si lepšie pripravený, chápeš, že Tvoji rodičia vyšli z Voldemortovho prútika....

Harry potichu nariekal a vložil hlavu do svojich rúk.

„Čítaš to, juj? Dobre, nie je to napokon tak zlé?“

Pozrel hore, videl ako Ron práve vošiel cez tvor portrétu. „Ach nie, to nie je to.“ Zamračene skrivil pery, pretože jeho myšlienky boli blízko k tomu, aby si prečítal list. V skutočnosti už otvoril tú hlúpu obálku, ale potom zbabelo cúvol a strčil celú tú vec späť do tašky. Ale prečo bol schopný umlčať Voldemorta, ale obával sa jedného všivavého, biedneho malého listu? Ron mal pravdu: Dursleyovci ho teraz nemohli celkom zraniť, teraz nie. Teraz už nebol malý, bezbranný a bez priateľov. Predsa však, list v jeho taške ho znervózňoval viac, než čokoľvek iné čomu kedy čelil.

„Ide o extra čítanie, čo nám zadala McGonagallová,“ Harry sa vrátil k pôvodnému toku myšlienok. „Úprimne, nemyslíš si, že sa práve potrebujeme naučiť premieňať a nie vedieť vysvetliť každú časť mávnutia a švihnutia....“ Harry sa rýchlo pozrel na bok a preventívne vykríkol, „Nehovor to, Hermiona!“    

Zatvorila ústa, ale jej oči to povedali za ňu.

„Čo takto partička Čarodejníckych šachov?“ navrhol Ron, hodil sa dole k stolu oproti Harrymu. „Zbaví ťa to takýchto myšlienok.“

To už bolo na Hermionu príliš veľa. „Nemusí sa ich zbaviť, Ron!“ prudko ho pokarhala. „Potrebuje sa nad nimi zamýšľať. Alebo si myslíš, že test z elixírov len tak zmizne? Kedy si zažil, že sa Snape vyhrážal testom a potom ho nedal? Úprimne!“

Test z elixírov.... mala pravdu, Snape jeden sľúbil na piatok. Harry si to zapísal niekde do svojich poznámok. Prehrabal tašku, poprevracal učebnice a stojan, až konečne našiel poznámky z elixírov.... áno, piatok, tak ako to bolo povedané. Zdalo sa to strašne ďaleko, keď si to v utorok poznamenal. Utorok, deň, kedy mu prišiel list.

Nie, nepremýšľa o tom liste, nádaval sám sebe. Zabudneš na to, že vôbec prišiel, správne? V skutočnosti, ak sa na to niekto spýta, budeš klamať, bez ohľadu na to, čo hovoril triediaci klobúk o Chrabromilskej čestnosti a odvahe... A keď poukážu na to, že sovia pošta sa nikdy nestráca, budeš hovoriť....

„Si v poriadku, Harry?“ vyzýval Ron s lakťami na kolenách, keď sa bližšie naklonil.

„Spomenul som si, že som úplne zabudol na test s elixírov,“ povzdychol si Harry a oprel sa. „A dnes už je štvrtok večer. Fuj. Možno by som sa mohol uliať z doobedňajšieho vyučovania a učiť sa. Čo si myslíte? Hagridovi by to nevadilo. Dobre, nie veľmi.“

„Nebudeš sa ulievať z vyučovania, aby si mal čas na učenie!“ vybuchla Hermiona. „Musíš si to lepšie zorganizovať, Harry! Začni so svojou taškou. Nikdy som nevidela väčší neporiadok bŕk a textov a čistých pergamenov. Úprimne, ako tam môžeš čokoľvek nájsť?“

„Už ti niekto niekedy povedal, ako veľmi znervózňuješ?“ vrátil jej to späť Harry.

Hermiona sa len usmievala. „Preto ma máš rád.“

„Áno, povedal by som,“ Harry pripustil s plachým úsmevom. Potom pozrel na Rona. „Nie tak, ako si myslíš. Vieš. Priatelia.“

„Áno,“ zopakoval Ron, pozrel na oboch priateľov. „Dobre, tá partia šachov nebude, čo? Predpokladám, že sa musíš učiť na elixíry.“ Po tom, čo otvoril knihu, zakvílil. „Dobre, kto vie desať najbežnejších využití krídiel vážok v elixíroch na báze tuku z Červoplazov?“

„Je sedemnásť hlavných využití,“ poukázala Hermiona.

„Snape sa nás nechystá pýtať na všetkých sedemnásť!“

„Chceš sa staviť?“ vyzývala.

Harry si povzdychol a vylovil svoje vlastné poznámky z elixírov zo svojej neupratanej tašky.

-----------------------------------------------------------------------------------------

Ďalšie popoludnie na elixíroch, keď Harry čítal prvú otázku v teste, musel potlačiť silnú túžbu zachichotať sa.

Podrobne popíšte sedemnásť základných využití krídiel vážok v elixíroch vytvorených na báze tuku z červoplazov. Uveďte príklady elixírov zahŕňajúcich ich využitie. Vysvetlite základné liečebné efekty každého elixíru, vrátane výhod a nevýhod požitia proti miestnemu účinku.

V skutočnosti táto otázka nebola až tak zábavná. Dovtedy, kým Harry dokončil čítanie, mračil sa namiesto úsmevu. Žeby Snape žartoval? Nikto na toto nemohol odpovedať, aj keď sa nepochybne Hermiona o to pokúsi. Ó áno, ešte ten hlupák Malfoy. Prinajmenšom Hermiona naozaj nevedela, že by sa predvádzala. Bola proste nadšená z učenia a to jej akosi bublalo v hlave a všade sa rozlialo. Čestne nerozumela, že keď došlo k určitým veciam, jej nadšenie nebolo pôsobivé.

„Máte problém, pán Potter? Je dôvod na to, prečo ste sa brkom ešte nedotkli pergamenu?“

Zlovestný hlas zadunel z predu posluchárne, tak veľmi ho znepokojil, že skoro prevrátil svoj kalamár. Jednou rukou ho narovnal, zatiaľ čo ďalšou stlačil svoje brko tak tvrdo, že hrozilo zlomenie.

„Je obsah mojich prednášok príliš veľa na to, aby ho váš mozog hrdinu vpil? Možno vás znovu potrebujeme poslať späť do opravných hodín elixírov, tento rok?“

Pri zmienke o opravných elixíroch Harry očervenel, ale tiež si spomenul, že to čo musel urobiť, aby sa zbavil hnevu bola Oklumencia, ktorú ho učil Snape. Problémom bolo, že ho učiteľ elixírov nikdy naozaj neučil. Iba na neho jačal a požadoval po ňom, aby to urobil bez jediného vysvetlenia, čo by mal spraviť. Pri Oklumencii vo svojej mysli nemal veľmi na výber, za daných okolností si Harry uvedomil fakt, že práve toto by ho naozaj rozzúrilo ešte viac.

Zatvoril oči, aby nevnímal ten neznesiteľný nával a hovoril so zaťatými zubami. Nemal na výber, ak by poriadne otvoril jeho ústa, povedal by, čo naozaj cítil, čo chcel naozaj povedať, ak by to urobil, musel by byť rovnako hlúpy ako Snape s obľubou tvrdil. Toto sa naučil od Umbridgeovej. S učiteľmi, ktorí neznášajú vzduch, ktorý dýchate, obmedz rozhovor len na komentáre, ktoré sú nevyhnutne nutné.

„Nie, pane,“ odpovedal Harry, jeho oči sa zavreli tak tesne, že mohol vidieť hviezdičky za svojimi viečkami.

„Potom sa chyťte práce!“ kričal Snape. „Teraz, pán Potter! Alebo si myslíte, že ste nad zvyškom svojich spolužiakov, ktorí možno ignorujú toto predstavenie, ktoré predvádzate a pracujú, čo je niečo k čomu ste nikdy nemali najmenší sklon? A teraz vám poviem niečo úprimne. Váš otec bol úplne rovnaký, nehovoriac o vašom posvätnom krstnom otcovi - -“    

Harry zrazu zakričal, ale nie preto, že by stratil kontrolu nad svojím jazykom, na konci si hrýzol svoj jazyk, aby nezareagoval. Ale posledné urážky boli priveľa. Snape mal tú drzosť, tú absolútnu trpkosť posmievať sa Siriusovi, aj keď Harry vedel, že Snape bol zodpovedný za jeho smrť, aj keď tento istý výsmech vyhnal Siriusa z Grimmauldovho námestia do nebezpečia! To bolo viac, než Harry dokázal zniesť.

Prsty držiace brko sa zovreli, zlomili ho napoly a úlomky ostrých pierok sa zabodli do jeho pravej dlane. Samozrejme, Harry zakričal, hoci to bol skôr výkrik prekvapenia, než výkrik bolesti z plných pľúc. Vydržal Voldemortovu kliatbu Cruciatus a tak by ho malá nehoda s jeho brkom ťažko mohla rozplakať.

Dobre, Snape sa mýlil asi v jednej veci, myslel si Harry. Bola tu ešte jedna vec. Jeho spolužiaci ho teraz neignorovali. Pozerali na neho a dokonca sa to nesnažili skrývať, Hermiona na neho niečo ukazovala, ale on nepochopil čo.

„Už ste skončili s dnešnou demonštráciou vašej obrovskej nedbalosti, pán Potter?“ uškrnul sa Snape. „Nemám nechať triedu, aby vám jeden po druhom poďakovali, že ste dnes nikoho neohrozili, okrem seba?“

„Profesor, on krváca!“ zvolala Hermiona.

„Som si veľmi dobre vedomý tohto faktu, slečna Grangerová,“ pokarhal ju Snape, keď prechádzal uličkou so záplavou vetra na jeho vanúcom habite. „Pať bodov strhávam Chrabromilu za rozprávanie bez dovolenia.“ Zo svojej impozantnej výšky sledoval bez reakcie ako Harry vyšklbol brko zo svojho mäsa a skrčil svoje prsty. Harry sa pokúšal ako najlepšie mohol, aby sebou netrhol, pretože Snapove korálkovité oči sledovali každý jeho pohyb, ale malý povzdych mu predsa len prešiel cez jeho pevne zovreté pery.

Hermiona sa mýlila, myslel si, keď civel na tú ranu. Naozaj doteraz nekrvácal, ale teraz sa krv z rany rinula. Mumlanie, Harry vytiahol vreckovku z prebytočnej školskej tašky a tesne ju uviazal okolo rany.

„Mám poslať sovu do nemocničného krídla, aby vám pripravili vaše obľúbené nemocničné lôžko, pán Potter?“ vystrelil Snape.

„Budem pokračovať vo svojom teste, pane,“ pokojne odpovedal Harry, hoci sa cítil všelijako, len nie kľudne. Hmm, možno nebol až taký zlý v Oklumencii ako si myslel. Predsa však, keby použil Oklumenciu, cítil by narastajúci príval hnevu, ktorý sa chystal pretiecť?

„Urobte to, pán Potter,“ uškŕňal sa Snape, keď Harry nespravil ani jeden pohyb, pokračoval. „Tak, čo?“

Harry ho ignoroval ako len mohol a zohol sa, aby z tašky vylovil ďalšie brko. Ostatní sa vrátili k práci, keď sa zdalo, že sa konflikt skončil. Pravdupovediac, Harry sa skoro uvoľnil, keď Snape ukončil svoju reč. Napokon, Majster elixírov na neho útočil každú hodinu. Aspoň tentoraz to ihneď odrazil. Teraz sa mohol Harry trochu uvoľniť a urobiť test čo najlepšie, čo malo cenu.

Uvoľniť sa nebolo také jednoduché, uvedomil si, ale nie kvôli Snapeovi.

Ako hľadal Harry nové brko z zamotaných vecí v jeho taške, vytiahol ešte niečo iné. Obálku, na ktorú sa pokúšal zabudnúť, že existuje. Žiaľ nebol jediný kto to videl. Draco Malfoy, sediaci cez uličku, pozrel dolu, pravdepodobne aby si pre seba spravil nejakú uštipačnú poznámku o Harryho nehode.

Nehovoril nič, hoci jeho uprený pohľad spočinul na zvláštnej muklovskej obálke.

Potom sa pozrel na Harryho a zdvihol obočie.

Zdeseného Harryho zrazu napadlo, že Malfoy práve videl jeho letnú adresu.

Harry schytil list, položil ho na stôl a začal atramentom zatierať všetky čísla a písmená na obálke. Privátna cesta 4, Malé Neradostnice, Surrey.... Všetko to zakryl a potom sa oprel s tichým povzdychom a pokúšal sa spomenúť si, čo mal spraviť. Ó áno, ten test, to to bolo.

Harry vrazil list pod jeho papier s testom a začal so svojou zranenou rukou písať odpoveď o krídlach vážky, ale predtým než sa dostal k tomu, aký je rozdiel medzi tým, či ich pozbierate živý alebo mŕtvy hmyz, oslovil ho hrubý hlas.

Znova.

Tentoraz neprichádzal z druhého konca učebne, prichádzal priamo z pred jeho slova.

„Čo ste dali pod váš papier z testom, pán Potter?“

Harry pozrel hore, trochu dezorientovane z náhleho vytrhnutia o krídlach vážky. Potom si spomenul a začervenal sa. „Nič, pane.“

„Nič, pán Potter?“

Harry si myslel, že Snapeovi sa nejako darí povedať tri po sebe idúce slová sarkasticky.

„Nič dôležité, profesor,“ vysvetlil.

„Dovoľte mi, aby som posúdil čo je dôležité, Potter. Odovzdajte to.“

Harry zbledol. „Dám to tam, kam to patrí, pane,“ povedal logicky, aj keď to znelo, akoby hovoril nezmysly.

Draco Malfoy si vybral chvíľu, aby sa ozval. „Videl som ho, ako to vybral von tesne po začiatku testu, profesor Snape. Stavil by som sa, že je to nejaký druh ťaháku - - “

„To nie je!“ Harry vybuchol, otočil sa zúrivým pohľadom na Malfoya.

„Desať bodov strhávam Chrabromilu za kričanie počas hodiny,“ intonoval pokojne Snape.

„Čo on?“ Harry sa hádal. „On ma obvinil - - “

„Desať bodov strhávam Chrabromilu za diskutovanie s členom zboru,“ prerušil ho Snape. „Desať bodov z Chrabromilu za okamžité nespravenie toho, čo som požadoval. A teraz, dáte mi ten list, alebo mám pokračovať zvyšok hodiny v strhávaní bodov Chrabromilu?“

„Nepodvádzal som,“ zamrmlal Harry, keď vsunul ruku pod papier s testom a vytiahol obálku. Lepila sa od atramentu, ako aj zadná strana testu, uvedomil si Harry. S úškrnom ju podal Snapeovi.

„Nemôžete si udržať vaše tajné poznámky čisté?“ kritizoval Snape, keď uvidel ten predmet. „A prečo si ich vôbec skrývate v obálke, tobôž v takej, aká je táto? Doteraz som o takom pergamene nepočul, alebo to je príliš veľký skok pre vašu muklovsky vychovávanú inteligenciu, aby to zvládla?“

„Je to list!“ kričal netrpezlivo Harry. „Nepočuli ste o nich, vy veľký veľký - - “

„Harry!“ prerušila ho Hermiona.

„Dvadsať bodov strhávam Chrabromilu za drzosť,“ vyštekol Snape. „A dvadsať ďalších za opätovné hovorenie, bez toho aby ste boli požiadaná, slečna Grangerová.“ Prevracal obálku vo svojich rukách, úškrn na jeho tvári narastal a stával sa zlovestnejším, čím dlhšie pozeral na ten list.

„Takže je to úradný list? Pašujete listy do triedy, pán Potter? Dobre, keď ste sa tým rozhodol vyrušovať celú triedu, myslím si, že bude vhodné, keď celá trieda bude počuť, čo hovorí, nie?“

Bez čakania na odpoveď, vytiahol kus obyčajného papiera von z obálky a začal nahlas čítať.              

 

29.09.2008 20:18:46
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one