Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

„Potter,“ začínal list a vďaka Snapeovej hroznej farbe hlasu to znelo horšie, než to pravdepodobne bolo. Ale hneď ako ho začal čítať, tak to nechal. Aspoň nahlas. Harry na neho nahnevane pozeral, až ho pri tom zrak prechádzal, ale bol si istý... teda skoro istý... že Snape prešiel zvyšok listu očami, predtým, než ho zložil, pričom po žalároch sa sa ozýval praskavý zvuk a strčil ho späť do vnútra zafarbenej obálky.

 

Harryho pohľad sa zmenil na uprený. V nedôverčivý uprený pohľad. Čože, Snape si nechal ujsť príležitosť pokoriť Harryho Pottera? Samozrejme, Harry si uvedomoval, že nevie, čo je v liste. Možno tam bolo niečo, čo Snape nemohol prečítať nahlas v triede, bez ohľadu na to, ako veľmi by tým mohol zraniť Harryho. Možno pochádzal od strýka Vernona a obsahoval niektorú z nedovolených prezývok, s ktorými Harry vyrastal v priebehu rokov. Fráza ako „ty zatratená, postraná malá obluda“ nebola práve najvhodnejšia, nie? Dokonca ani v žalároch.

 

Každopádne, Snape vyzeral, že sa vzdal toho, aby prečítal list nahlas. „Pokračujte v testoch!“ vyštekol, ako si sadol za katedru v prednej časti triedy a uprene na nich pozeral. Potom, nebolo počuť nič iné ako zvuk škrabajúcich bŕk až pokým neprišiel jeden strohý príkaz vzduchom. „Odovzdajte vaše papiere!“

 

Harrymu sa skrútili pery, keď vyhovel. Samozrejme jeho známky v Elixíroch boli vždy strašné, vďaka Snapeovi, ktorý nad ním visel ako bláznivý netopier, posmieval sa mu až pokiaľ si mohol ťažko pamätať, ktorý kotlík je jeho. Ale tento test musel stanoviť nový rekord. Môže dosiahnuť skóre pod nulou? To by nemalo byť možné, ale ak boli vaše odpovede dosť hlúpe, Harry odôvodňoval, Snape mohol odobrať dostatok bodov, aby to dokázal.

 

Začal si baliť pomôcky, zvedavý prečo sa vlastne obťažoval pokračovať v Elixíroch. Tak prečo jeho VČÚ, hodnotené nezaujatým zapisovateľom bolo Vynikajúce? To nezmenilo Snapeove sympatie a ak si Harry myslel, že minulé roky boli zlé, tak to ešte nevedel, akým podlým a otrasným môže Snape byť, alebo snáď môže? Teraz to vedel. Snape bol odhodlaný pomstiť sa Harrymu za incident s mysľomisou; dokonca pre toho muža nemalo význam, že sa mu Harry okamžite ospravedlnil, a myslel to vážne, alebo že ešte nikdy nezašepkal ani o slovo o tom, čo videl komukoľvek ... okrem Siriusa.

 

Jediný dôvod, prečo stále pokračoval v Elixíroch bolo to, že to potreboval, aby mohol vstúpiť do Aurorského programu a čokoľvek mu Snape chcel spraviť v triede, nemohol Harrymu pokaziť známku na MLOKOch. Na rozdiel od testov v triede, boli oficiálne čarodejnícke skúšky hodnotené niekým iným, než podlým Majstrom elixírov s mastnými vlasmi a hákovitým nosom.

 

Práve sa otáčal k dverám, školskú tašku mal prehodenú cez plece, keď sa ozvalo zavolanie. „Počkajte, pán Potter.“

Harry sa neochotne vrátil, zachytil Ronov a Hermionin pohľad. Trochu potriasol svojou hlavou, keď to vyzeralo, že sa chcú vrátiť späť a byť mu po ruke. Snape bol na tento trik múdry. Možno by bolo práve najlepšie, keď sa mu postaví v tvár a celú vec ukončí.

 

„Pane?“

 

Snape pozrel hore od testov, ktoré poukladal s nečitateľným výrazom, až na tmavé oči, ktoré ostali intenzívne. Predtým než prehovoril, poslal na dvere ochranné kúzlo zasyčaním Silencio a mával v oblúku čarodejníckym prútikom, ktorý zahrnul všetky praskliny ťažkých drevených rámov. „Nezabudli ste na niečo, pán Potter?“

 

Harry bol tak bezradný, že si musel poškrabať hlavu. Potom ho to napadlo. „Ach, myslíte ten list?“

 

Uprený pohľad Majstra elixírov bol ešte intenzívnejší, ak taká vec bola možná, ale jeho hlas prekvapivo zmäkol a nebol tak hrozivý, ako ho inokedy používal. Znel skoro... súcitne, hoci Harry si bol istý, že to nemôže byť ten prípad. „Áno, chcem tým povedať ten list, vy hlúpe decko. Prečo ste kvôli tomu nepožiadal o návštevu Riaditeľa?“

 

Harry prehltol, nebol si tak celkom istý, čo odpovedať. Navštíviť Riaditeľa školy? Prečo by to preboha mal urobiť? Čo vlastne je v tom mizernom liste?

 

„Ehm... nepovažoval som to za potrebné, pane,“ konečne vysvetlil, potom zrazu cúvol, keď Snape vstal a týčil sa nad ním.

 

„Čo si povedal?“

 

„Ja... ehm... dobre, len mi to pripadalo ako, ehm...“

 

„Prestante tárať,“ prikázal zrazu Snape, uprene sa mu pozeral dole do očí. „Rozumieť vám menej než obvykle, Potter, a verte mi, že toto je niečo dôležité.“

 

Harry pozeral na neho naspäť s úžasom, rozhodnutý nepriznať pravdu, že ešte nikdy... nečítal ten hlúpy list.

 

Snape si trpezlivo povzdychol a len potom si Harry uvedomil, akým odborníkom v Legilimencii ten muž bol. Dokonca aj bez čarodejníckeho prútika, či vyslovenia zaklínadla zachytil dosť Harryho myšlienok na to, aby si spravil vlastné závery. Žiaľ, tieto závery boli všetky príliš presné.

 

„Aký ste nevďačný fagan,“ pripomenul Snape, komentár, ale dodal s vyrovnanou presnosťou, nie s hryzúcim sarkazmom, ktorý obvykle od neho Harry dostával. Snape sa teraz nejavil ako by sa ho pokúšal rozhnevať, znelo to ako nemenný fakt. Deprimujúci fakt. „List od vašich rodinných príslušníkov prišiel v utorok, a teraz je piatok a vy ste sa doteraz nepokúsil prečítať ho.“

 

„Ako viete, kedy som ho dostal?“ dychtivo sa dožadoval Harry. „Aby ste vedel, prišiel dnes pri obede a ja som zatiaľ len nemal čas.“

 

„Verte v moje určité pozorovacie schopnosti, pán Potter. Držali ste ho v ruke v ten deň, keď ste prehlásil, že som „slizká náhrada učiteľa.“

 

Harry ostal stáť s otvorenými ústami, potom sa spamätal dosť na to, aby dokázal natiahnuť jednu ruku. Prial si, aby sa netriasla. Bolo to smiešne, že dokázal jednou rukou poraziť Baziliska a teraz sa triasol pred týmto mužom. Aj keď slová môžu zraniť viac než tesák, obzvlášť Snapeove jedovaté slová. Ak existovalo niečo, čo Majster elixírov poznal z vnútra a vonka, bolo umenie urážať. „Mohol by som dostať svoj list naspäť, pane?“

 

„Najprv sa ospravedlnte,“ zavelil panovačne Snape, založil si ruky na prsia. „Za tú poznámku.“

 

„Ó áno, samozrejme,“ zamrmlal Harry a chrbát mal napnutý nevôľou. Snape ho urážal stále. Kedy sa profesor ospravedlnil? Ale ak by mu to mohlo vrátiť list, tak to spraví. „Prepáčte, pane.“

 

„Ako vaše elixíry, sotva použiteľné,“ okomentoval Snape. „Strhávam desať bodov Chrabromilu. V poriadku, teraz k vašemu listu, Potter. Plánoval ste ho vôbec niekedy prečítať?“

 

Harry nechápal, prečo sa o to Snape staral, ale tiež nechápal zmyslu ďalšieho argumentu alebo strate bodov. „Áno, samozrejme. V poriadku, áno. Fajn, úplne.“

 

„Neverím vám,“ oznámil Snape, oči ktoré mohli vidieť až do duše ho prebodávali s určitým druhom temného hnevu, ktorému Harry naozaj nerozumel. „Môžete ho dostať naspäť, iba ak si ho prečítate hneď teraz, za mojej prítomnosti.“

 

Harry zovrel päste. „Čo je vám do toho pane, či čítam svoju poštu alebo nie?“

 

„Ste sklamaný, že to nie je pošta od fanúšikov, Potter?“

 

„Pokiaľ ide o vaše pozorovacie schopnosti, pane,“ odsekol Harry. „Keby boli tak dokonalé, ako tvrdíte, tak by ste si všimol, že neznášam tie nudné veci, ktoré mi posielajú ľudia.“

 

„Ujasnime si to, Potter. Ak to nebudete čítať sám, budem ti to čítať sám.“

 

„Ach, tak mi to dajte,“ povzdychol si Harry, cítil sa porazený. Ak chcel čokoľvek menej než čítať list od Dursleyovcov, bolo počúvať o tom Snapeove sarkastické komentáre. „Dobre, v poriadku? Prečítam si ho.“

 

Snape mu potom podával obálku zamazanú od atramentu, posadil sa a starostlivo sledoval, ako Harry došiel k prázdnej lavici a zaoberal sa listom.

 

Ruky sa mu triasli ako list vytiahol z obálky a vyrovnal ho. Napriek tomu, že ležal pred ním a uprene sa pozeral na slová, trvalo mu pekelne dlho, kým začal čítať. Hlboko vo svojom vnútri nechcel vedieť, čo si pre neho Dursleyovci prichystali, ale teraz sa tomu nedalo vyhnúť.

 

Povzdychol si, neochotne zvraštil obočie a začal čítať.

 

 

Potter, začínal list.

 

Petúnia hovorí, že nevie, kde sa nachádza tá tvoja smiešna škola, ináč by sme ti poslali tento list spôsobom, akým ho posielajú normálni ľudia. Arabella Figgová nás počula hovoriť, že sa s tebou potrebujeme spojiť a tak nám ponúkla sovu. Nikdy sme nevedeli, že je jedna z nich. Stavím sa, že ty si to vedel, hoci si nám to nepovedal, že áno, chlapče? Na to by mal byť zákon.

 

Vráť sa do Surrey, Potter. Tvojej tete je oveľa horšie. Teraz je v nemocnici; doktori hovoria, že to nevypadá dobre. Nezaujíma ma, či prídeš tým smiešnym vlakom alebo budeš musieť priletieť na tej zatratenej metle alebo niečím iným, ale prídeš naspäť sem. Ak vieš, čo je pre teba dobré, tak to urobíš a neprivedieš so sebou žiadneho z tých šialencov, s ktorými sa stretávaš. Petúnia nemusí vidieť niečo také. Už tak je dosť zlé, že musí vidieť teba.

 

Vernon Dursley

 

 

Harry potom pozrel hore, nevedel, čo by mal cítiť. Pravdepodobne bolo mylné tešiť sa, že teta Petúnia bola chorá. Áno, bolo to definitívne zlé. Prinajmenšom predpokladal, že bude rozrušený. Ale nebol. Dobre, prinajmenšom neklesol tak nízko, aby bol šťastný. Dokonca ani trochu, povedal sám sebe, prehltol príval hroznej hanby.

 

Snape sa ostro nadýchol, potom to vypadalo, že naschvál ustálil svoje dýchanie. „Ako chorá je vaša teta, Potter?“

 

„Neviem,“ pripustil Harry a pokrčil ramenami. „Počujem to prvý raz.“

 

Snape začal hovoriť štýlom Nemôžem-uveriť-že-človek-môže-byť-taký-hlupák, každé slovo hovoril pomaly a oznámil ho s presnosťou, ktorá ho doháňala k šialenstvu. „Čo jej je?“

 

„Povedal som vám, že neviem!“ trochu netrpezlivo odsekol Harry. „Počujte, pane, ak ma teraz nenecháte ísť, zmeškám hodinu Transfigurácie. Môžem odísť?“

 

Snape vyzeral absolútne ohromene, pokým sa jeho údiv nezmenil v rastúcu zúrivosť. „Transfigurácia! Stále sa nechystáte požiadať o návštevu Riaditeľa, vy vymletý blázon? Nemáte ani najmenšiu predstavu, čo je v stávke, že? V utorok ste mali byť preč; teraz už môže byť neskoro.“

 

Niekde uprostred vety, Snape popadol jeho predlaktie. Harry sa ho pokúšal zo seba striasť, ale jediným výsledkom bolo, že Snape ho zvieral ešte tuhšie. Keď už bol z toho otrávený, Harry konečne zajačal. „Prečo sa tak staráte, či ju chcem vidieť alebo nie? Je to iba moja vlastná osobná záležitosť a keď moja rodina nepohla ani prstom, či žijem alebo umieram, tak aj ja cítim to isté - -“

 

Snape sa nahol, prakticky prskal zúrivosťou. „Povedal ste, že je to vaša osobná záležitosť? Ak vaša teta zomrie, tak padne ochranné kúzlo, ktoré vás chráni, Potter! Mohli by sme prinajmenšom vedieť, že sa niečo také deje, aby sme mohli spraviť iné opatrenia, vy sebecký fagan a udržať vás tak v bezpečí a zdravého. Alebo si naozaj myslíte, že Neville Longbottom ochráni svet pred Pánom zla?“

 

Harry sa cítil, ako keby sa mal zložiť, ale Snapeov neľútostný stisk ho držal na nohách. „Dumbledore vám povedal o ochrane, o proroctve?“

 

„Ja a Riaditeľ máme niekoľko tajomstiev. Teraz, pretože vám neverím, ani trochu čo by som mohol dať za vás, pán Potter, verím, že my obaja pôjdeme za riaditeľom vybaviť vás odchod.“

 

„Ale ak hrozí, že tá ochrana padne, nemal by som ostať práve tu?“ zúfalo naliehal Harry.

 

„Verím, že ste to najrozmaznanejšie, egocentrické, bezohľadné dieťa, ktoré som mal to nešťastie spoznať,“ odpovedal Snape. „Vaša teta umiera, pán Potter. Očividne to znamená, že vám to je jedno, ale vaša rodina vás požiadala, aby ste ju navštívil a presne to urobíte, či sa vám to páči alebo nie.“

 

„Nemôžem uveriť, že sa staráteo to, aby som videl svoju umierajúcu tetu!“

 

„Celkom správne,“ potvrdil Snape, konečne pustil Harryho ruku. „Starám sa o to, pán Potter, aby ste sa neodvolateľne neodcudzil s tou troškou krvi vašej matky, ktorá zostala na zemi.“

 

„Myslíte môjho bratranca Dudleyho?“ zalapal po dychu Harry. „Ale viete pravdepodobne aký je! Chcem tým povedať, že ste videli stále dookola vlani! Však viete počas hodín Oklumencie - - “

 

„Nespomínajte mi žiadne incidenti z vlaňajška, Potter, obzvlášť nie tieto incidenty!“

 

Harry podvedome ustúpil, keď si uvedomil, že to nebol dobrý nápad začať hovoriť o niečom, čo by Snapeovi mohlo pripomenúť, ako sa Harry zakrádal a nahliadol do mysľomisy. „Tak dobre, prepáčte,“ zamrmlal, potom prehovoril hlasnejšie. „Ale Dudley? Musíte si robiť srandu. Môžem vám povedať, že sa nebude podieľať na žiadnom ochrannom kúzle. Rád by ma videl mŕtveho, on aj môj strýko. Boh vie, prečo na to moja teta pristúpila, neznáša ma rovnako ako - -“

 

„Ste hysterický,“ oznámil Snape. „Stačí, Potter. Ideme k Riaditeľovi, ukázať mu tento list, jasné? Potom pôjdete do Surrey a odprosíte vašu rodinu za všetko, čímkoľvek ste ich urazili, je to jasné? Nezaujíma ma, či budete pri tom kľačať, Potter, budete chránený krvou vašej matky a ak to znamená, že vás to zmieri s vaším bratrancom, tak to tak bude! Teraz, poďte so mnou!“

 

„Áno, pane,“ mumlal Harry, ale nemohol sa trápiť. Dvere žalárov sa rozleteli, kúzlo Silencio sa vyparilo a Snape ho vliekol chodbami ku schodom.

 

Spoza ozdobného žulového stĺpu sa uškŕňal Draco Malfoy.

20.10.2008 16:47:39
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (114 | 20%)
Denne (117 | 21%)
Raz za týždeň (75 | 13%)
Raz za dva týždne (29 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one