Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Takže na žiadosť mnohých sem prednostne budem uverejňovať predposlednú kapitolu Roku, k tým predošlým sa vrátim samozrejme neskôr. Pokračovanie kapitoly je na svete!!!


Po Snapeovom odchode z Veľkej Siene so vznešeným vírením vlajúceho plášťa, Harry a Draco zostali na seba navzájom pozerať.

„Pokiaľ ide o pomstu, je to pre teba zlé,“ konečne zašepkal Slizolinský chlapec s bázňou v hlase.

Harry letmý pohľadom pozrel na miesto, kde ležal bezvedomý Aran. „Áno, len som rozmýšľal o tom, čo by mohol urobiť ocko.“

„Rozmýšľať o tom, čo urobí,“ povedal Ron, trel si spolu ruky.

Draco sa veľmi rozhneval. „Dobre, ak urobí to, čím sa práve vyhrážal, nechcem nikdy znova počúvať jeho prednášky o odplate, však?“ Osobne, Harry si pomyslel, že tým faktorom by bolo to, čo by ostalo Snapeovi v ruke. Potom ďalej, ten muž urobil určité dosť strašné veci vo svojom živote, nie? Pociťoval z toho smútok. Harry stále spomínal na úzkostlivý hlas jeho otca z predošlých mesiacov.

Nemôžem ich ušetriť, Harry...

Takže aké by to bolo, keby chladnokrvne zabil Arana a o nič menej pred školou plnou detí, vrátane jeho vlastných synov? Harry sám sebe prikývol. Pravdepodobne, táto teória vysvetlila úder, ktorého svedkami práve boli. Snape bol rozhnevaný, ako vždy. Musel niečo urobiť s tým hrozným novinovým článkom.

„Dobre, som rád, že mám niekoho, kto sa ma zastane,“ povedal Harry. „Prispieva to k príjemnej zmene.“

„Haló, ja sa ťa vždy zastanem!“ povedal okamžite Ron, jeho tvár sa trochu napla.

V tom istom momente Draco odsekol Harrymu. „Serpensortia,“ povedal tichým, tlmeným hlasom, hovoriac pravdu po Ronových slovách.

Harry sa na oboch usmieval. „Ja viem. Myslel som tým dospelých.“

„Ach,“ povedali naraz Ron a Draco. Obaja sa potom pozerali podráždene. V skutočnosti, Ron sa pozeral podráždene a Draco vyzeral, že sa zadusí.

„Môžete to považovať za súhlas,“ povedal Harry so smiechom. „A tiež to prispeje k prijemným zmenám.“

Učitelia pri hlavnom stole sa iba prekvapene pozerali, prevracali očami, kvôli scéne, ktorej práve neboli svedkom až na Dumbledora, ktorý legalizoval duel.

Teraz sa začali spamätávať zo šoku. Pomfreyová utekala na Aranovu stranu a po bežnej prehliadke bezvedomého profesora, použila Mobilicorpus, aby s ním mohla pohybovať. Harry sa skoro znova smial pri pohľade na Aranove telo zavesené ako ochabnutá bábka, ktorá visela cestou pomedzi Bystrohlavskými a Chrabromilskými stolmi a von dverami z Veľkej Siene. Pomfreyová nahlas šomrala ako ho nasledovala. Harry dúfal, že nepremýšľala nad plánovanou prednáškou Snapovi o neudieraní iných učiteľov do bezvedomia.

Ron sa začal vracať späť na svoje miesto, hovoriac niečo o uchmatnutí si ešte pár uhryznutí predtým, než pôjdu na Čarovanie.

„Dohoním ťa tam,“ povedal rýchlo Harry. Zrazu sa už veci dlhšie nezdali zábavné. Čarovanie je napokon spôsobené mnohými mávaniami čarodejníckym prútikom. Jeho rukáv by mohol skĺznuť hore. A všetko, čo by potom potreboval bol hrozný článok, ľudia by boli zvedaví z čoho boli jeho ruky tak poškriabané.

„Ha. To teda nie,“ povedal Ron, otočil sa, jeho tvár sa zamračila. „Nechcem, aby mi tvoj otec znova vynadal, pretože som ti dovolil chodiť po chodbách samému.“

„Kedy ti to povedal?“

Nepovedal. Poslal Vrešťadlo mne a Hermione. Cez krb v spoločenskej miestnosti. Nemyslím si, že učitelia môžu robiť takéto veci takto!“

Vrešťadlo. Harry vedel, že to pre neho bolo zlé takto sa znepokojovať. Ale bolo to príjemné mať dospelého, ktorý sa ho zastal. Otca. Naozajstného otca. „Uhm, tak čo hovoril?“

Ron sa uškrnul. „Že sme prefekti a máme povinnosť dávať pred seba ostatných. Takže ty si nemal chodiť sám po chodbách a my sme to vedeli, a ak sme ťa znovu opustíme, aby sme sa zaoberali našimi milostnými životmi, že pozná zaklínadlá, ktoré pritlačia naše jazyky na naše hrdlá a prilepia ich tam.“

Harry iba zazrel. „On to nespraví!“

„ On určite kecá. Takže Hermiona a ja pôjdeme s tebou na Čarovanie a je to.“

„Draco ma môže sprevádzať do triedy, predtým než pôjde na Transfiguráciu, v poriadku? Potrebujem sa s ním o niečom porozprávať.“

Ron chvíľu váhal. „Áno, v poriadku,“ konečne zahundral.

Draco podvihol obočie, ale nič nehovoril, až pokým nenasledoval Harryho von z Veľkej Siene na chodbu. „Čo?“

„Sekundu.“ Harry zatlačením otvoril dvere a nazrel do zaprášenej skladovacej miestnosti ovešanej pavučinami. Za jeho chrbtom bolo osamotené obrovské zrkadlo potiahnuté špinou, v ktorom Harry mohol sotva vidieť dvoj vlastný odraz. Na sekundu uvažoval, čo by sa stalo, keby to bolo Zrkadlo z Erisedu, ale oproti tomu ho pri tom sledoval Draco a viacero narastajúcich pálčivých problémov sa dostávalo do popredia jeho mysle.

Povzdychol si, zavrel miestnosť a potom vyhrnul rukávy na svojom habite. Želal si, aby mal dnes na sebe košeľu s dlhým rukávom; bolo by to oveľa ťažšie dostať sa cez látku ku koži.

Draco zalapal po dychu, keď uvidel tie zúrivé červené škrabance pokrývajúce Harryho obe predlaktia. Dlhé línie surovo poškriabanej kože vytvorili rozškrabané červené lemovanie obodkované občasnými bodmi krvi. Jedno malé miesto bolo obzvlášť rozškrabané cez celú cestu a stále krvácalo.

„Nemôžem ísť na Čarovanie takto, nie so všetkými vrhnutiami, ktoré tám robíme. Tak... ehm, môžeš?“

„Môžem čo?“

„Uhm... zahojiť ich? Moje vlastné zaklínadlo... dobre, nemôžem to naozaj urobiť sám.“

Dracove ruky sa skrížili, spozoroval Harry. „A prečo takto? Máš na to nejaký dôvod?“

Ach, Bože. Draco to robil tak zložité. „Pozri sa, viem prečo to je. Ocko a ja sme mali o tom dlhý rozhovor.“

„Dobre. Pretože, ak si myslíš, že sa chystám byť tvojim... tvojim spoluvinníkom, potom môžeš iba - -“

„Spoluvinník!“

Dracova brada sa na zlomok zdvihla. „Marsha toto slovo používa stále. Označuje to ľudí, ktorí ti pomáhajú robiť veci, ktoré pre teba v skutočnosti nie sú veľmi dobré.“

„Nepýtal som sa ťa, aby si mi pomohol – pozri, nechcem, aby to každý v triede videl, v poriadku?“

„Mal by si požiadať Severusa, aby to urobil.“

„Draco - -“

„Ach, v poriadku,“ lenivo povedal chlapec. „Tento raz.“

Harry si zhlboka vydýchol. „Dobre.“

Draco neskončil. „Ale poviem o tom všetko Severusovi, akonáhle budem mať šancu.“

Harry cítil, ako sa jeho päste zovreli. Mal radšej svojho otca uvažoval, bol väčšinou nad jeho problémom. Bol to skoro týždeň od vtedy, čo prišiel dolu krbom, aby s ním hovoril a odvtedy nemal vyčarovanú žiadnu ihlu! Snape bol na neho pre to pyšný, Harry si to uvedomoval. A Draco chcel túto vec pokaziť! „Práve to je nechutné, nie.“

„To nie. Musím. Keby si bol na mojej metle, vedel by si prečo.“

„Zase raz chceš byť dobrým synom!“

„Ako keby som sa chystal byť,“ hundral Draco. Jeho oči žiarili, keď sa pozrel na Harryho. „Nepokúšam sa ťa dostať do problémov, tak nebuď úplný hlupák. Nemôžem ťa nechať myslieť, že môžeš sám seba zraniť a ja ti pomôžem to skryť.“

„Nehovor tak,“ povedal Harry, napol vonku ruky. Mohol by potom rozoznať, že Draco sa nechystal zmeniť svoje zmýšľanie.

Dracov čarodejnícky prútik sa veľmi jemne dotkol škaredých červených značiek. A potom použil čistiace kúzlo cez Harryho prsty. Krv pod jeho nechtami zmizla, ale Harry sa stále cítil podráždený z celej situácie. Citil sa ako sa hovorí, vďačný za nič, ale presne by to neplatilo, tak namiesto toho vybehol von zo skladovacej miestnosti a dupal dolu chodbou.

Draco bežal za ním, aby ho dohonil a išiel po jeho boku, ale Harry s ním neprehovoril až pokiaľ nezamierili do učebne Čarovania. A potom, všetko čo urobil bolo, že nezreteľne povedal ahoj.

Na Čarovaní v ten deň skončili s tým, čo Flitwick rád nazýval otvoreným koncom prezentácie, čo v zásade znamenalo, že majú dovolené dať sa do dvojíc, ako mali radi a praktizovať všetko, čo sa naučili. Alebo len rozprávať, v skutočnosti, tak dlho pokiaľ vydržali príležitostne mávať svojimi prútikmi.

Ubehlo sotva desať minút, keď sa dvere na učebni otvorili, vstúpil Snape. „Mohol by som hovoriť s mojím synom?“ spýtal sa bez úvodu.

Harryho začali svrbieť ruky. Takže Draco už bol za Snapeom, nie? Pekne!

Bystrohlavčania a Chrabromilčania s bázňou stíchli ako Snape vstúpil do vnútra učebne. A niet divu, vzhľadom na to, čo práve videli na raňajkách.

Flitwick prikývol hlavou, keď sa nadšene odrazil sa svojich podpätkoch. „Naozajstný súboj tu v Rokforte! Príjemné vzrušenie, nemyslíte? Som si istý, že predvediete vzrušujúcu šou!“

Snapeove pery vyzerali veľmi tenké. „Urobím, čo je v mojich silách,“ povedal sucho. „Teraz, ak je to možné, mohol by som na moment hovoriť s Harrym?“

„Určite, určite,“ Flitwick dal pokyn Harrymu, aby išiel.

Snape vôbec neprehovoril, kým išli naspäť chodbou smerom k Veľkej sieni a vstúpili do jeho kancelárie. A Harry bol priveľmi rozhnevaný, aby začal normálny rozhovor. Keď už boli sami v kabinete Elixírov, bol to Snape, ktorý začal rozhovor.

„Chcel som s tebou hovoriť pretým, než skončia raňajky, ale zdalo sa najlepšie počkať, kým by sme mohli mať určité súkromie. Ten článok bol nič viac než zlomyseľnosť. Nezobral si ho vážne, však?“

Ach, nie, nie, chcel povedať Harry. Samozrejme, že nie.     

Ale nemohol to tvrdiť, nie? S ohľadom na to, že Draco povedal Snapeovi, čo Harry urobil s vlastnými rukami. Jasné, Snape to ešte nevie. Čo znamenalo, že Draco iba strašil. Doteraz.

Ale mohol; Harry o tom nepochyboval. Takže najlepšia vec, ktorá sa dala pravdepodobne urobiť povedať to Snapeovi sám predtým, než na to Draco bude mať šancu. „Uhm, dobre, myslím, že som to zobral v skutočnosti vážne.“

Snape sa naklonil ponad svoj stôl. „Harry,“ povedal zrazu jeho temným a kárajúcim hlasom. „Nie si zlý. Aran je.“

Harry zažmurkal. „On je drobný a uzavretý, ale neviem, či by som ho nazýval zlým.“

„Jeho je sebeckosť,obyčajný druh zla.“ Snape pokrčil plecami. „Ja som ho urazil a jeho spôsob ako mi to vrátiť bol zaútočiť na moje deti. Nepochybne neočakával na revanš výzvu.“

Harry si nemohol pomôcť, ale zrazu trochu odfrkol. Uvažoval, či sa Snape na to pozeral, ako na nejaký druh zmierenia, spôsobom akým s Harrym celé roky zaobchádzal. Skoro to takto povedal, ale od tej doby, čo sa v podstate dohodli dávať všetko, čo je  za nimi počas ich rozhovoru mimo Devon, Harry držal svoj jazyk za zubami a okomentoval jeho ďalšie zjavenie. „Po celý čas si chystal súboj s Aranom,“ povedal, trochu prekvapený, že jeho hlas vyznel skoro obviňujúco. „Preto si bol taký protivný, zatiaľ čo si dozeral na jeho vyučovanie.“

„Veď som navrhol na začiatok dozeranie na jeho vyučovanie.“ Snapeove tmavé oči zažiarili. „Albus mal v úmysle jednoducho ho prepustiť, ale ja som chcel väčšiu satisfakciu než toto. Pokúšal som sa dosiahnuť, aby ma Aran vyzval.“

„Je z teba vyľakaný na smrť!“

„Áno, všimol som si,“ pomaly povedal Snape. „A tak sa uchýlil k zbabelej pomste vyventilovať jeho podráždenie Skeeterovej. Ale dosť s Aranom, Harry. Zajtra sa o neho postarám. Čo ma teraz zaujíma si ty. Ako veľmi ťa ten článok trápi?“

Harry vedel, čo tou otázkou naozaj myslel. „Dobre, nevyčaroval som ihlu, ale...“ nahlas a dlho si povzdychol. „Mám obavy, že si všetci myslia, že som teraz temný. Parselčina naozaj nie je veľmi dobrá predstava, vieš. Nepokúšal som sa zraniť, ale, ja, er, poškrabal som si svoje ruky úplne hrozne.“

„S?“

„Jaj? Ach. Mojimi nechtami.“

„Ukáž mi tvoje ruky.“

„Ak cheš, ale Draco mi ich vyliečil pred hodinou, takže tam nie je prliš čo vidieť - -“

Snapeova reakcia bola hrozivá. „Urobil, on?“

Harry sa tváril, že o tom práve premýšľa. „Áno.“

Snape ju na dlhú dobu pozoroval. „Hneváš na svojho brata. Prečo?“

„Dôvodom je, že prisahal, že povie tak skoro, ako bude môcť o škrabancoch a potom o ich vyliečení!“

„Och. Potom si neplánoval zmieniť sa o tejto záležitosti v súkromí?“

„Ja - -“ Harry prehltol, nechcel klamať svojmu otcovi. „Nie som si istý, pane.“

„Potom Draco nie je spolupáchateľ,“ povedal pokojne Snape. „Nemá veľmi veľkú predstavu o tom, čo je priateľ, tobôž brat, ale on mi povedal, že urobiť to, by bola správna vec. Dúfam, že tomu rozumieš.“

„Ja - -“ Harry sa znovu uškrnul, ale tentoraz nie nahnevane. Mohol vidieť, čo tým otec myslel. „Áno, v poriadku. Myslím, že budem musieť Draca obhajovať. Fuj.“

„Som si istý, že to vy dvaja vyriešite.“ Snape na chvíľu mlčal. „Mňa sa týka to, že si neistý, či by si mi povedal o tom, že si si znovu ublížil. Myslel som si, že sme mali dohodu.“

„Tak by som po teba išiel predtým, než by som začal túžiť po ihle, kým by to bolo príliš ťažké, aby som to zvládol. Ale nebolo to celkom tak. Bolo to len rozrušenie z čítania toho článku, mysliac si, že sa každý na mňa znovu obráti.“

„Oni nie.“ Povedal Snape presvedčivým hlasom. „Nálada v sieni v toto ráno bola všeobecne jednou z urážok na tvoju ochranu.“

„Áno, dobre to pomáha, že mám... er, tentoraz ochrancu.“

Snape sa trochu zamračil. „Mal by si dobre prekonať búrku s vlastnom rodinou, Harry. Je to jeden z tvojich darov.“

„Ja viem.“ Harry sa natiahol a chytil ruku svojho otca. „Práve som sa ti pokúšal poďakovať. Vieš, bez skutočného povedania toho.“

„Ach, Slizolin.“

„Niečo také.“

„O týchto škrabancoch, potom.“ Zdalo sa, že ho Snapeov tmavý uprený pohľad prevŕta. „Necítiš, že tvoje nutkanie je začiatok niečoho všeobecného?“

Nutkanie. Harry nemal veľmi rád toto slovo. Pustil ruku svojho otca. „Dobre, niekedy cítim, že ma moje ruky začnú svrbieť, ale naozaj si ich nechcem škrabať, nie tým spôsobom, ako by som chcel tú ihlu. Toto bol druh mimoriadneho prípadu, pretože ten článok bol tak zlomyseľný a ja som sa nemohol dostať k ihle.“ Prehltol Harry. Chcel pokračovať v čítaní toho článku, takže vedel najhoršie, ale pozrúc sa späť, toto bol prípad, kedy by mal ísť po jeho otca. Ihneď.

„Už sa to viac nestane, pane,“ povedal polohlasne. „Sľubujem. Prídem k vám ešte predtým. Tentoraz... ľutujem.“

„Nechcem, aby si ľutoval,“ povedal mu Snape, naklonil sa dopredu. „Všetko čo chcem je, pripraviť sa pre to lepšie.“

„To je!“ Harry si prehrabol rukou vlasy, len potom si uvedomil, že videl presne toto gesto u Snapea. Zvláštne. „Pozri, bolo to práve kvôli článku, dobre? Zobralo ma to.“

„Žiaľ, musíš sa naučiť očakávať takýto druh vecí od Proroka.“

„Viem.“

Snapeov hlas zrazu znel vyčítavo. „Uvedom si, čo toto spraví s Dracovým nadbytočným presvedčením.“

Harry sa uškrnul. „Bude mi chcieť veľmi rýchlo odstrihnúť moje nechty.“

„Bez použitia čokoľvek ostrého, nepochybne.“

„Možno ma bude chcieť potom naučiť jedno z tých manikúrových zaklínadiel, ktoré má on tak veľmi rád,“ žartoval Harry.

„Jeden z mojich synov, ktorý obľubuje manikúrové zaklínadlá,“ Snape bol ten, kto sa potom uškŕňal.

Harry sa smial. „Haló, spôsob, akým to počujem, tento September počas praktických cvičení z Herbológie, nebude čušať o tom, ako jeho rukavice z dračej kože popraskali jeho kožu!“

„Chcel poslať domáceho škriatka von, aby mu kúpil nové. Počas hodiny, o nič nemej.“ Snapeove pery sa skrútili dohora. „Pokiaľ si spomínam, bol celkom umlčaný, keď mu profesorka Sproutová požičala ďalší pár. Použitý.“

„Draco proste toto všetko nemá rád.“

„Nie, určite nie. Vráťme sa späť k pôvodnej otázke, ale mal by som ti povedať, že práve toto ráno, sa ma tvoj brat pokúšal presvedčiť, že by som mal  odstrániť dlhé spodky na tvojom elixírovom stolíku.“

„Jaj?“

„Mal pocit, ako tvrdil, že je tam jednoducho priveľa dostupných ostrých predmetov.“

„Ach, pekne! Nebol by som schopný urobiť svoju prácu.“

„Dobre, povedal, že by si nepotreboval nástroje kvôli vyrábaniu zmrzliny.“

Harry sa trochu rozhneval v podráždení, ale tento pocit bol rýchlo zaplavený myšlienkami o testovaní chutí, ako sa predpokladalo, že budú mať v utorok. „Som si istý, že toto nechceš počuť, ale... uh, ale elixíry sú teraz skutočne zábavou. Nič v zlom.“

„Viem si predstaviť sladkosti v základnom štúdijnom pláne,“ zdĺhavo povedal Snape, jeho hlas bol skôr temný vzhľadom k tomu, že nebol strašne rozhnevaný z toho, čo sa stalo predtým. „Nepochybne Ministerstvo, vždy stelesnenie múdrosti, to úprimne schváli. Bez ohľadu na to, ako veľmi budeš potom potrebovať inzulínový elixír - - “

Harry zažmurkal. „Niečo zlé, ocko?“

Snape mávol rukou. „Možno som iba nesvoj z toho súboja.“

„Nie súboj s Aranom,“ povedal Harry, smial sa. „Mal som otázku, hoci. Kto sa chystá byť tvojim sekundantom? Riaditeľ?“

„Nepotrebujem sekundanta.“

„Myslel som si, že to bolo tradičné.“

„Ale nie vyžadované. V každom prípade, nie je nikto koho by som chcel okrem Albusa, a on je tu viazaný svojou pozíciou autority.“ Snape vstal, zľahka sa dotkol Harryho ramena ako zamieril k dverám. „Verím, že by sme sa mali vrátiť teraz do triedy. Ak sa bude ktokoľvek pýtať, čo som od teba potreboval, môžeš len povedať, že sme diskutovali o tom, čo urobiť so slečnou Skeeterovou. V skutočnosti, iste to spomeň.“ Jeho tmavé oči žiarili spôsobom, aký Harry poznal.

„Čo sa jej chystáš urobiť?“

„Nemám okamžité plány.“

„Potom prečo hovoríš - -“ Harry prestal skôr ako mohol dokončiť otázku. „Ach, chceš ju dostať dôkladne a starostlivo. Budeš všade nechávať náznaky, úplne ju zblbneš. Chceš odo mňa, aby som ti pomohol.“

 Mužove oči sa teraz leskli. „Dobre odôvodnené, Harry. Teraz, nechaj ma dostať ťa späť na Čarovanie, takže môžeš začať.“

-----------------------------------------------------------------------------

 

 

03.11.2008 18:25:24
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one