Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

11. Slizolinčania neplačú

Draco, Harry, Ron a Hermiona našli cestu na metlobalové ihrisko. Nevyzeralo príliš odlišne ako v ich čase, aj keď sa zdalo, že má viac zlatostriebornej výzdoby. Prebiehal tam tréning medzi Bifľomorom a Bystrohlavom a tak sedeli na tribúnach, sledovali hru. Harry počúval, trochu v úžase, ako Draco a Ron dobromyseľne hovoril štatistiky ich dvoch obľúbených tímov. Hermiona ako zvyčajne pracovala na niektorých poznámkach.
Harry sa naklonil dopredu s rukami spočívajúcimi na zábradlí pred ním, oprel si bradu o ruky. Je tu iba jeden deň a Harry si uvedomil, že sa naozaj nechcel vrátiť do svojej doby. Vedel, že bude musieť v prípade, že by objavili cestu domov, ale jedna jeho časť chcela, aby zostali ďaleko od prízraku, ktorým bol Voldemort. Aké by to bolo; byť len chlapec, ktorý mal len jednoducho smiešne vyzerajúcu jazvu, ktorá pre nikoho nič neznamená? Chlapec, ktorý prežil by neexistoval. Harry premýšľal, či sa Snape môže cítiť rovnako. Dumbledore viackrát zdôraznil, viackrát než mohol Harry spočítať na prstoch, že jeho dôvera v tohto muža bola nepochybná. Bol Snape by iný človek, keby sa nemusel starať o Voldemorta? Možno by ho Snape tak veľmi nenenávidel.  Obzrel sa cez rameno na Draca smejúceho sa Ronovmu vtipu, či sa snáď nebudú líšiť bez tieňa Temného čarodejníka nad svojimi životmi.
S povzdychom sa oprel arýchlym pohybom otrávene odhodil Hermionin pergamen. Nemohol zostať vo svojich myšlienkach. Bolo to na neho moc. Hermiona pozrela a venovala mu ironický úsmev.
„Znovu premýšľaš, Harry?“ spýtala sa.
Prikývol. „Môžem Ti niečo ukázať Miona a nebudeš chcieť nápravu?“ spýtal sa ticho, keď si nervózne potiahol konce vlasov, ktoré skrývali jeho jazvu v tvare blesku.
„Čo je to, Harry?“ pozerala sa, ako Harry vytiahol spod jeho svetra knihu. Pozrel rýchlo na Rona a Draca a potom jej ju podal.
Hermiona opatrne zobrala veľmi starú, tenkú knihu do rúk a prečítala si jej názov, ktorý bol hlboko vrytý do pevnej, koženej väzby. “Láska a smrtiaca kliatba od Perenelly Flamelovej. Harry, čo s tým chceš robiť? Vieš, že nesmieme nič zobrať z Oddelenia s obmedzeným prístupom.“
Harrz pokrčil ramenami. „Je to červená kniha, Hermiona. Jedna z tých, o ktorých knihovník hovoril, že by sme sa jej nemali dotknúť.“ Výraz na Hermioninej tvári Harryho vystrašil a on sa k nej na lavičke posunul bližšie. „Pozri sa na titul, Hermiona!“ zasyčal. „Pamätáš si, čo som ti hovoril o tom, čo mi povedal Dumbledore? Ako ma mamička zachránila? Prežil som smrtiacu kliatbu vďaka jej láske. Čo keď tam je stopa... možno... dobre, pozri sa na to!“ jeho hlas bol stále nízky, ale on bol frustrovaný a knihu od nej vytrhol späť.
„Harry, ja to nikomu nepoviem, dobre? Ty vieš, že nie. Prečítaj si ju a ak si myslíš, že to pomôže, tak to urob.“
Harry pozeral v úžase na svoju kamarátku. Bola to ona, kto vždy na nich vybafol pravidlá. Napriek tomu, že sa zmenila... v poslednej dobe sa uvoľnila. Uškrnul sa na ňu. „Si si istá, že si nemala byť zaradená do Slizolinu?“
Hermiona sa nahnevala. „Moja druhá voľba bola Bystrohlav!“ Harry sa zasmial, ukryl ukradnutú knihu a obrátil pohľad von na metlobalových hráčov.

 
Po chvíli sa Harry pozrel späť na Hermionu, ktorá si samozrejme so sebou priniesla brko, atrament a pergamen. Tri veci, ktoré nikdy nezabudla. „Čo to píšeš?“
„Pri práci na mojej eseji som si spomenula na niečo, čo som čítala v jednej z tých muklovských vedeckých kníh, o ktorých som ti hovorila. No, snažím sa spomenúť si na knihu, pretože si myslím, že to môže pomôcť.
„Muklovská kniha,“ zavrčal Harry, keď sa mierne posunul. „Nemyslím si, že Snape nám dovolí ísť do muklovského sveta hľadať to.“
Hermiona vzhliadla od svojich poznámok a prevrátila očami. „Som si celkom istá, že kniha bola napísaná v roku 1960 alebo 1970, Harry. To je dôvod, prečo sa nažím spomenúť na to, čo presne som čítala.“ Vrátila sa k svojmu písaniu, pričom si druhýkrát odstránila z tváre nevyspytateľné pramene vlasov.
„Potter, čo si myslíš o Chrabromilských šanciach proti Slizolinu v tomto roku?“ Harry bol prekvapený otázkou od Malfoya. Aj keď táto zvláštnosť chlapca nebola úplne normálnym, Slizolinským nepriateľstvom. Úprimne povedané urobilo ho to nesvojím. Tiež ho štvalo, že sa dostal do nešťastia s mladším Malfoyom, ktorý akoby úplne zabudol, že mali byť nepriatelia.
„Použijú tvoje metly na zametanie smetí z ihriska,“ zazubil sa Harry. Okamžite sa zamračil. Ako je to so mnou? Pomyslel si Harry. Len jeden deň a ja sa usmievam, dostávam sa do problémov s Malfoyom. „To je proste divné.“Sťažoval sa Harry.
„Môžeme zmlátiť jeden druhého, ak sa ti to bude zdať menej divné, Potter,“ ponúkol Draco. Ron a Draco si prešli sadnúť vedľa Harryho a Hermiony.
„Ja by som ťa zbil, ale potom by sme si vyslúžili ďalší trest a pravdepodobne by sme skončili v stredoveku.“ Harry pozeral na Draca a nedokázal sa nespýtať: „Čo si urobil s naozajsným Dracom Malfoyom?“
Draco sa dobromyseľne uškrnul. „Je späť v roku 1994.“ Draco sa naklonil na zábradlie. „Ako jediný Slizolinčan v skupine Chrabromilčanov som prišiel na to, že taktika prežitia je, urobiť zo svojich nepriateľov priateľov.“ Harryho oči sa na to zúžili. „Pozri, Potter, jednoducho to nestojí za to. Neviem, ako dlho tu budeme, tak sa snažím, aby situácia bola čo najlepšia. Nemohol by si sa o to pokúsiť aj ty?“
Harry sa zamračil, ako vznešene mu Slizolinčan vyznieval. Ron sa zamračil, udrel ho zľahka do ramena. „Pozri kamoš, ak sa vrátime do našej dobz, môžeme sa všetci navzájom vrátiť k urážaniu a preklínaniu.“ Hermiona pozrela na Rona od jej písania, videla stránku ryšavého tvrdohlavka, ktorú predtým nevidela. Ron pokrčil ramenami. „Spôsob, akým sa na to pozerám je, že máme iba Snapa a nám štyrom by teraz nemalo záležať z akej fakulty sme alebo kto sme. Všetci sme na rovnakom mieste, rovnako ako povedal had, myslím si, že by sme mali robiť, čo je v našich silách.“
Medzi štvoricou nastalo dlhé ticho. Hermiona a Ron chceli zachovať mier, len aby nemuseli ťahať Harryho od Draca alebo zoškrabávať Harryho z nejakej hradnej steny. Harry nehodlal byť s Dracom priateľom, ale usúdil, že by mohol udržiavať vlajku prímeria, kým by sa ich situácia zmenila. Pokiaľ ide o Draca, nemal žiadne ilúzie o tom, že sa traja Chrabromilčania stanú v dohľadnej dobe jeho priateľmi, ale napriek tomu cítil v tejto dobe slobodu, ktorú nemohol preukazovať. Nevadilo by mu, že on a Potter by mali byť nepriatelia, alebo že Hermiona nie je čistokrvná a že Ron pochádza z rodiny, ktorú jeho otec Lucius považuje za zradcov krvi.
„Potter, myslíš, že by sme sa niekedy mohli dostať späť do našej doby?“ spýtal sa Draco.
Harry pokrčil ramenami. „Ja neviem.“
„Ja by som radšej zostal tu,“ vyhlásil bledý, blonďavý chlapec.
Harry sa na dlhú chvíľu pozeral na Malfoya. Chcel sa spýtať prečo, keď Hermiona súhlasila, „Tiež sa mi to tu páči. Hoci by mi strašne chýbali rodičia.“
„To je v poriadku,“ uvažoval Ron, „ale ja by som radšej išiel domov.“
Harry sa usmial na Rona. Aspoň niekto myslel racionálne. „Prečo chceš zostať, Malfoy?“
Dracovi sa neveriacky pri pohľade na Harryho rozšírili oči, akoby sa pýtal, ty naozaj nevieš prečo? „Ja nechcem byť Smrťožrútom!“ vyštekol Draco. Chlapec náhle zamieril preč z tribúny.
Harry úprimne nemal potuchy, čo má na to povedať. Pozeral sa, nie celkom schopný pochopiť, ako draco zmizol do hlbín tribúny. „Smrťožrút? Ale, nie je to to, čo chcú všetci čistokrvní?“ Potom, čo povedal druhú otázku, Harry si uvedomil, že urazil niekoho iného okrem Malfoya mladšieho. Obaja Ron a Hermiona na neho pozerali. „Ja som... Ron... ja... nechcel... ja...“
„Nie všetci čistokrvní, Harry!“ vyštekol Ron a on tiež opustil tribúny.
„Ty si úplne hlúpy?“ spýtala sa ho nahnevane Hermiona.
„Nemyslel som to tak!“ vykríkol. Na chvíľu si dal tvár do dlaní a potom klesol na kolená. Čakal niekoľko sekúnd a potom zamieril za Ronom. „Ron!“
Na pár sekúnd Ron Harryho len ignoroval a stále pokračoval ďalej, kým mu nezmizol z dohľadu na metlobalovom ihrisku. Po treťom raze, čo počul svoje meno sa na Harryho otočil. Ronova tvár mala takmer farbu jeho vlasov.  „Jednoducho niekedy nepremýšľaš!“
„Nie,nepremýšľam Ron a naozaj... je mi to ľúto. To, čo som povedal... bolo odo mňa naozaj hlúpe!“
„Áno, to bolo!“
„Ron, tvoja rodina neurobila nič iné ako ma prijala.“ Ron na Harryho pokrčil ramenami. Harry bol v rozpakoch, čo iného mohol povedať. Naozaj sa potrebuje naučiť myslieť skôr, ako otvorí ústa. Jednoducho sa rozhodol spýtať, nad čím premýšľal v nádeji, že on a Ron by sa mohli dostať ze jeho chybu. „Môžeš mi povedať, Ron, čo pri zelených Merlinových ponožkách mal Malfoy na mysli?“
Ron skrížil ruky na prsiach. „Nie každý v Slizoline chce byť Smrťožrút, Harry.“ Ron náhle prevrátil očami, keď nemohol uveriť tomu, čo práve povedal.
Harry zaklial. „Nie... ale... no, nemyslíš si, že by mohol aspoň chýbať jeho otec?“
Ron si odfrkol. „Lucius Malfoy nemá lásku pre každého, Harry, a to vrátane jeho vlastného syna. Poznal som Malfoyovcov, ako som rástol a môžem ti povedať, že aj bez jeho pocitov ohľadne muklov je Lucius desivý.“
To bolo pre Harryho príliš neskutočné. „Nebudem sa ospravedlňovať tomu kreténovi,“ zamrmlal.
Ron potľapkal Harryho po pleci a usmial sa. „Nepýtal som sa ťa na to, kamoš.“
A týmto jednoduchým dotykom a odzbrojujúcim úsmevom bol ich „boj“ u konca.

Draco odkráčal z metlobalového ihriska so zaťatými päsťami. Čo si myslel, keď takto zložil svoje ochrany. A ešte pred Potterom. Boli tak sakrametsky zahľadení do seba v tom, že sú hrdinovia, Chrabromilčania, že nikdi nepremýšľali o nikom inom. Nemali tušenie čím si prešiel. Bol synom Luciusa Malfoya, jeho jediné dieťa a on mal povinnosť ukázať svetu, že bol schopný a hodný nosiť hrdé meno Malfoyovcov. Vedeli o tom, že väčšinu času bol vystrašený? Vedeli, že sa obával dňa, keď ho jeho otec privedie k Voldemortovi? Vzhľadom k tomu, že Lucius Malfoy bol vyhodený ako guvernér školy a prišli o domáceho škriatka, Dracov otec bol stále naštvaný a neustále velebil Temného Pána. A tá jeho palica. Draco sa otriasol, ale nie z chladného vzduchu. Nikdy nie jeho tvár, ale existovalo na ňom viacero modrín a zlomených kostí, než si dokázal predstaviť.
„Nadradený! Sebaospravedlňujúci...! Neviete o tom prekliato nič!“ Zareval a potom sa posadil medzi balvany, ktoré boli okolo neho. Slzy ho pálili v očiach, ale on odmietol plakať. Slizolinčania neplačú.
11.01.2014 22:36:07
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one