Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

14. Zamyslenie, pud sebazáchovy

Snape mieril do svojej izby a vrhol sa do prepychového kresla pred krbom.  Zavrel oči, keď si prstami stlačil koreň nosa, aby potlačil migrénu, ktorá hrozila, že sa mu usadí za očami. Otvoril oči a zamračil sa na studený krb. Bol frustrovaný, nahnevaný a veľmi v rozpakoch. Uplynulo sotva 24 hodín a správanie štyroch tínejdžerov stačilo, aby mu dalo dôvod na vyskočenie z Astronomickej veže.
Poznal od okamihu ich príchodu do roku 1898, že riešenie na návrat domov bolo mizivé, v najlepšom prípade. Šance boli silne proti nim a to znamenalo, že... Snape nechcel uvažovať, čo to znamená a preto bol nútený takéto myšlienky vytlačiť zo svojej mysle.
Pokiaľ ide o riaditeľku... rozpačito sa zamrvil na stoličke. Potom, čo na ňu použil Legilimens, uvedomil si, aký ústupok urobila, že sa ho dotkla rukou. To tiež potvrdilo dôvody jej zjavného váhania. Len pár sekúnd, ale dosť na to, aby videl, čo nemal.
Ako hádal, Ebenezer Arcahnum bil svoje jediné dieťa, ale iba po tom, čo Lyricina matka náhle zomrela po tom, čo mala za sebou prvý rok jej učenia v 18. To bolo všetko, čo videl, ale bolo to dosť, aby lepšie pochopil tú ženu. Tiež videl Lyricinu túžbu veriť mu a on sa rozhodol, že si získa jej dôveru.
Jeho myšlienky sa presunuli k jeho vlastným dňom ako študentovi v Rokforte. Naozaj nebol veľmi dobrý v histórii, ale bol to Lucius Malfoy, ktorý ho donútil venovať pozornosť téme Ebenezer Arcahnum. Napriek skutočnosti, že dejiny nevykreslili muža v lichotivom svetle a hromadne odsúdili jeho predsudky a jeho spätnú politiku, Malfoy bol človek ušľachtilý, zapálený a brilantný. Jeho excesy boli do očí bijúce a jeho politika bola všade. Nebol jemný muž, priveľmi otvorený jeho predsudkom voči muklom a muklorodeným. To bolo to neotesané správanie, ktoré možno udržalo Temného Pána ako Voldemorta, ktoré povstalo z tohto veku. Ebenezerova nenávisť, keď žil v tých čistokrvných rodinách, ktoré mu pripadali rovnaké, ale ale udržiavalo ich vieru uzavretú. Rodiny ako Blackovci, Malfoyovci, alebo Nottovci... boli politicky zdatné a boli trpezlivé.
„Ten muž nemal žiadnu kontrou, Lucius,“ zamumlal mladý Snape, ktorý sedel na nádvorí pozorujúc svojimi tmavými očami, ako blonďavý Malfoy chodil rozčúlene pred ním.
„Ten muž nemal strach, Severus!“ hrešil Lucius s úlisným úsmevom, ktorý sa dávno stal jeho druhou prirodzenosťou. „Čo na tom záleží, že sa Ebenezer Arcahnum neodvážil hovoriť o tom, čo iní udržiavali pri sebe? Bol odvážny a vieš, že mal pravdu!“
Snape sa strhol, súčasne keď Malfoy zamieril svoj prútik priamo na krivý nos Snapea. „Bol to blázon,“ zamrmlal tmavovlasý chlapec.
Šedooký pohľad Luciusa Malfoya sa zúžil a on sa výhražne naklonil k Snapeovi, ako zasyčal, „Takže si myslíš, že náš Pán Zla je rovnaký blázon, Severus?“
„Áno, Lucius, je,“ zamumlal oveľa starší Snape ako čelil svojim myšlienkam v súčasnosti.
Akýkoľvek nápad, že Snape mohol krátko zmeniť budúcnosť, bolo k ničomu. Aj keby sa podarilo zničiť Riddleho rodinu, aby sa Tom Riddle nenarodil, boli tu iní, rovnako bezohľadní a rovnako šialení, ktorí by boli viac ako ochotní zaujať miesto Temného pána. Každý z nich by mohol byť horší ako Voldemort. Snapeove myšlienky odplávali a čoskoro ľahko v kresle zaspal. Prebudil sa o hodinu neskôr pri horiacom krbe a večeri postavenej na stolíku. Vstal, pretiahol sa, keď pocítil na krku stuhnutie. Opustiac svoje izby zamieril do chodby.
Všetky štyri dvere do izieb tínejdžerov boli otvorené. Hlasy prichádzali z Dracovej miestnosti a Snape sa prakticky kĺzal po podlahe, ako jeden z mnohých tieňov, ktoré blikali vo svetle fakieľ. Snape zostal v tieni sledovať a počúvať.
Harry, Draco, Hermiona a Ron sedeli v kruhu pri krbe. Hermiona mala v jednej ruke brko a v druhej pergamen. Kalamár bol pri jej kolenách. Zapisovala poznámky ako diktovali chlapci.
„Uisti sa, že zdôrazníš, akým kreténom, Harry je,“ povedal Draco s úškrnom.
„Bezohľadný kretén,“ zmenil Ron. „Ou!“ Harry ho udrel do ramena a Ron sa na neho usmial.
Harry ukázal na pergamen, „Dobre, som kajúci sa kretén. Čo vy na to?“
Hermiona pozdvihla obočie takmer ako Snape. Naškriabala chvíľu niečo dlhšie a potom zodvihla pergamen. „Dobre, ako znie toto?“ Začala čítať, „Na záver sme si uvedomili, že musíme dať bokom fakultnú rivalitu a osobné nepriateľstvo,...“
„Nepriateľstvo?“ odfrkol si Harry.
„Nepriateľstvo,“ zdôraznila Hermiona a pokračovala, „...aby sme sa čo najlepšie dostali zo zlej situácie. Hoci nebezpečenstvo nie je tak jasné, ako to je očividné v našej dobe, musíme ostať ostražití za všetkých okolností a dbať nielen na seba, ale každého iného. Pritom budeme môcť lepšie chrániť našu budúcnosť pred našou hlúposťou.“
„Nemám rád slovo hlúposť, Miona,“ zamrmal Ron.
„Dobre, bol si hlúpy,“ uškrnul sa Malfoy.
„Takže ty si bol, Malfoy. Hlúpo sa stratiť v bludisku.“ Harry sa zasmial.
„Ja by som si prial vidieť, ako by si sa z toho dostal Potter, keď si zhltnutý múrmi.“ Zamračil sa Draco.
„Tak prečo ťa to potom nezhltlo?“ Potter zízal späť. „Pravdepodobne mali žalúdočné problémy.“
„Ach prestaňte!“ zavrčala hrozivo Hermiona. „Úprimne povedané! Možno by som mala navrhnúť profesorovi Snapeovi, aby vám dal nejaké boxerské rukavice a nechal vás oboch knokautovať sa navzájom! Nemôžete udržať prímerie dlhšie ako hodinu?“
„On si začal; pred tromi rokmi,“ povedal Harry mrzuto, keď skrížil ruky na prsiach.
„Merlin, kamoš, ja som ťa porazil,“ zasmial sa Ron. „Jeho otec udrel môjho otca vo štvrtom ročníku na Rokforte.
Draco sa zasmial. „Tvoja mama zlomila môjmu otcovi nos, Weasel, zastala sa tvojho otca!“
Harry nedokázal potlačiť chichotanie, „Je to niečo také, ako keď Hermiona zlomila nos, však Malfoy?“
Dracov smiech vytriezvel. Pozrel sa obozretne na Hermionu a dotkol sa prstami nosa, keď si spomenul na pravý hák mladého dievčaťa, na rastúcu bolesť a krv. „Áno... no, pripúšťam, že som si to zaslúžil,nie?“
„Áno, áno,“ vyhlásil Ron s prižmúrenými očami.
Hermiona s odporom pustila pergamen. „Mohli by sme byť prosím zdvorilí po zvyšok večera? Nechcem dať profesorovi dôvod na to, aby našiel spôsob ako nám dať trest a to najmä po tom, čo uvidí toto!“ Hodila brko na pergamen.
„Proste to zvinieme, dobre Hermiona?“ povedal Harry a začal rolovať pergamen. „Mal by byť rád, že sme nad tým sedeli viac ako hodinu bez vzájomného pozabíjania.“
Ron sa naraz usmial. „Máš pravdu, Harry! A stále máme zajtrajšok!“ Harry, Ron a dokonca aj Draco sa zasmiali, zatiaľ čo Hermiona vytrhla Harrymu pergamen a vstala.
„Večera je hotová,“ Snapeov hlas sa ozval z tieňa. Vynoril sa len toľko, aby zbadali zavírenie jeho šiat, ako zmizol späť do tieňa chodby.
„Merlinove zuby!“ zalapal po dychu Ron. „Ten človek musí byť upír, keď sa takto prepašuje okolo.“
„Koho to zaujíma, Ron. Mám hlad.“ Harry zatiahol Rona za ruku a viedol ho von z Dracovej izby cez halu a do Snapeových izbieb, kde sedel sám pri stole.
„No tak, Grangerová,“ usmial sa Draco. „Weasel zje všetky medové sušienky, ešte než si sadneme!“ Hermiona sa zasmiala a nasledovala ho cez chodbu.

 
Večera prebehla v relatívnom tichu. Akonáhle bol stôl zbavený prázdnych a špinavých riadov, Snape nasadil na nich pohľad „učiteľa elixírov“. „Vaše eseje?“
Hermiona zodvihla zrolovaný pergamen, ktorý sa nachádzal počas celej večere po jej ľavej strane. Pokusne ho podala Snapeovi. Rýchlo schmatol pergamen a rozvinul ho. Krátko ho čítal, potom vzhliadol.
„Vidím len jednu esej. Nepovedal som, že chcem esej od každého z vás?“ Snape dobre vedel, že kvôli predošlým udalostiam, že sa rozhodli pracovať spoločne na jednej eseji. Bolo to riešenie, ktoré schvaľoval, ale nedovolil im vykrútiť sa z toho; aspoň na chvíľu.
„Vieme, že ste žiadal esej od každého z nás pane, ale...“ začala Hermiona.
Ron ju prerušil, „Porovnali sme si poznámky, profesor a... no...“
„Než sme sa nazdali, pane,“ dodal Draco, „pracovali sme všetci na tejto jednej.“ Dovolil si dramatický povzdych.
„Pracovali sme spolu, profesor Snape,“ prehovoril Harry pevne. Obdaroval Snapa pohľadom, ktorý hovoril, „nebol to cieľ?“
Snape odložil pergamen a skrížil ruky na prsiach. Prevrátením očí, mávol na nich rukou. „Zostaňte vo svojich izbách alebo na chodbe, ale choďte preč.  Ihneď!“
„Pane?“ spýtal sa Draco.
„Angličtina je vaším rodným jazykom, však, pán Malfoy?“ Chlapec ihneď prikývol. „Dobre! Potom dúfam, že sa nemusím opakovať.“
Ron schmatol Draca za rukáv habitu a ťahal ho za Harrym a Hermionou.
 
 
04.03.2014 21:46:10
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one