Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Tri týždne, pomyslel si pre seba Snape, keď sa predieral Rokfortom do hosťovskej časti v Chrabromilskej veži. Nechcel, aby mu to zabralo ďalšie tri dni s tými hlúpymi chlapcami ako výskumnými asistentami. Musel niečo urobiť, aby ich udržal zamestnaných, zaneprázdnených a mimo problémov. Ťažká úloha, ale nie úplne nemožná. Usmial sa pri svojom prvom nápade na prácu. Úplne pod ním, ale to by ich zamestnalo aspoň na dva alebo tri dni.
Ako kráčal, jeho myšlienky sa vrátili k príjemnému rozhovoru, ktorý mal v galérii s riaditeľkou. Nemal dovolené... žartovať so ženou, pretože prijal Temné znamenie. Stratil Lily Evansovú jediným slovom a potom bol zodpovedný za jej smrť. Keď sa stal špiónom vedel, že už nikdy v budúcnosti nebude mať normálny život. Nemohol si dovoliť ani to riziko, ani necítil, že si to zaslúžil.
Lyrica prebudila niečo v jeho srdci, a to mu robilo starosti. Keď bol v jej prítomnosti bol schopný vidieť, čo by mohla byť láska, rodina, normálny život.
Krátko sa zastavil vo svojej chôdzi, zavrel oči a pritlačil si prsty k spánkom, aby ukončil bolesť hlavy, ktorá mu hrozila. Bola si vedomá toho, že jednoduchý úsmev od nej bol pre neho skaza? Uvedomovala si, ako veľmi jej prijatie jeho dotyku poslalo jeho odhodlanie k povinnostiam do zabudnutia?
Snape potlačil tieto myšlienky, odstrčil sa od steny, o ktorú sa začal opierať. Pokračoval smerom do krídla, jeho myšlienky sa vrátili k tomu, čo plánoval pre tie tri figúrky.

 
Draco sa zrútil k jeho stolu a položil si tvár na svoje päste. Začal udierať tyčinkou proti jeho prázdnemu tanieru. Ron sa pozeral do prázdna, zatiaľ čo Harry otáčal nožom na stole. Hermiona odišla od stola a sedela v čalúnenom kresle pri čítaní. Prišli včas na večeru do Snapeových izieb v krídle pre hostí, ale ich učiteľa nebolo nikde vidieť, domáci škriatok im dal iba tyčinky.
Dvere sa rozleteli a vyľakali všetkých štyroch. Snape vletel do miestnosti. „Slečna Grangerová, odložte svoju knihu a ku stolu.“ Posadila sa do čela stola, počkal kým sa Hermiona poslušne pripojila ku svojim spolužiakom pri stole.
„Čo je to, pán profesor?“ spýtal sa Draco.
„Stretol som sa s vynikajúcim profesorom Grailingom, ktorý nám ponúkol svoju pomoc. V tomto okamihu je považovaný za najtalentovanejšieho čarodejníka v čarodejníckom svete. Máme šťastie, že trávi svoj odchod do dôchodku tu, učením na Rokforte a že má na nás čas.“
Ron sa uškrnul: „No, to je teda skvelé,“ zamrmlal. Nevyzeral, ze sa teší na viac času v knižnici.
Snape pozeral na chlapca. „Pokiaľ ide o vás, pán Weasley,“ Ron zodvihol hlavu na upozornenie v tomto veľmi známom hlase, ktorý zvyčajne signalizuje, že by prišli o ďalší tucet bodov pre Chrabromil. „A vy, pán Potter a pán Malfoy, mal som vás troch dosť v knižnici. Tempom, akým manipulujete s tými knihami by to znamenalo, že by nebolo úniku pre našu budúcnosť. Takže zvážte sami, že sa ospravedlníte z ďalšieho výskumu.“
Harry sa usmial na Rona a Draco zo seba dostal malý pokrik radosti. Ich krátke výkriky mali krátkotrvajúci účinok, keď Snape hodil ich smerom temnejší pohľad. „Určite nemáte dojem, že by som vám umožnil stráviť zvyšok vášho času rybolovom pri jazere, kým slečna Grangerová a ja budem hľadať cestu domov?“ Tri zúfalé hlavy sa pomaly zavrtely a Draco znova bubnoval svojou tyčinkou. Harry ju schmatol predtým, než mohol byť vynesený väčší trest. „Mám úlohu, o ktorej si myslím, že vy traja, môžete na nej spolupracova, ktorá nám všetkým pomôže v našom pátraní po domove.“
Domáci škriatok prišiel z večerou a začal ich obsluhovať. Kým jedli, Snape prešiel zadanie a dúfal, že to chlapcom zaberie čas na niekoľko najbližších pár dní.

 
„Kde to budeme stavať?“
Draco, Ron a Harry sedeli všetci pri stole v Harryho izbe.
„Aké materiály budeme používať?“
„K čomu to je?“
Harry bol pripravený uškrtiť Draca. Napriek tomu, že položil mnoho rovnakých otázok profesorovi Snapeovi počas večere včera večer. Draco mal pociť, že ich opakoval znovu a znovu. Ron ignoroval väčšinu hašterenia medzi Dracom a Harrym a venoval sa vážne príprave zostavovania plánov.
„Malfoy,“ Ron upútal chlapcovu pozornosť. „Profesor potrebuje niečo do praxe. Staviame miniatúrnu maketu, aby si Snape vyskúšal nejaké kúzla, s ktorými príde.“
„Ale...“ začal Draco.
„Pozri sa!“ odsekol Harry. „Chceš, aby Snape trénoval na nás a možno nás neodvolateľne rozdelil stredom?“
Draco podráždene vydýchol a išiel sa pozrieť len na to, čo Ron kreslil. „Neurobil si Snapeovi dosť dlhý nos,“ kritizoval Draco.
Harry so smiechom odfrkol a Draco sa na neho usmial. „Áno,“ povedal Ron. „Chcel som, aby bol dlhší, ale nemám toľko pergamenu.“ Ron dokončil jeden z posledných kúskov a potom odložil brko. „Tak dobre. Nechcel som to stavať v životnej veľkosti, takže som všetky merania zmenšil na rozumnejšiu veľkosť. Zmenšil som všetko na 75%. Drevo myslím, je najlepší materiál na začiatok, ale myslím, že by sme tiež mali vyskúšať kameň. Hmotnosť môže byť otázna... neviem, ale napriek tomu, môžeme ľahko premeniť drevo na naše postavy, ale naozaj potrebujeme nejaký organický materiál zo Zakázaného lesa.“
Harry civel na Rona. Urobilo na neho dojem, ako Ron prevzal Snapeov nápad a celú vec konkretizoval. Úprimne povedané, nevedel, že jeho najlepší priateľ má v sebe toto. „Takže to tu môžeme všetko dať dohromady.“
„Presne tak,“ povedal Ron.
„Povedal si, že potrebujeme organický materiál, Weasley. Rastliny, také veci, však?“ Ron Dracovi prikývol. „Tak kto nás vezme do lesa?“
„Ja nejdem bez učiteľa.“ Vyhlásil Ron.
„Ja tiež,“ pridal sa Draco. Ronov plán ho zaujal, ale znova sa zamračil.
„Čo teraz?“ spýtal sa podráždene Harry.
„Myslím, že profesor si z nás uťahuje.“ Dracove zamračenie výrazne potemnelo, keď jeho slizolinská myseľ začala analyzovať ich „úlohu“.

 
Hermiona sedela po Snapeovej pravici na čele stola. Pred ňou boli otvorené tri knihy s jej poznámkami a na dosah bolo brko. Raz za čas sa jej oči krátko zodvihli z kníh, aby sa rýchlo pozrela na Snapa. Bol zhrbený nad veľkým zväzkom a jeho vlasy mu viseli dole po oboch stranách tváre. Paže mal na stole a bol zaneprázdnený písaním poznámok a kontrolou poznámok od chlapcov. Vačšina poznámok chlapcov bola pokrčená a boli hádzané cez jeho rameno a ukážkovo pálené rýchlymi plameňmi.
„Slečna Grangerová, keď máte niečo na srdci, hovorte. Inak chcem, aby ste mali svoj pohľad vo svojich knihách.“
Hermione poskočilo v hrudi srdce a premýšľalal, ako si mohol dokonca všimnúť, že sa na neho ukradomky pozerá. Chvíľu čakala, či sa pohne od jeho očividnej dravosti nad knihami a keď bolo jasné, že to neurobí, Hermiona konečne našla hlas. „Pán profesor, chlapci nie sú tak hlúpi, ako si myslíte, že sú.“
Snape sa pomaly odpútal od kníh a jeho poznámok a narovnal sa na stoličke. Potom otočil hlavu, skoro ako sova a temne sa na ňu pozrel. Hermiona si krátko myslela, že práve v tomto momente v knižnici zomrie. „Vysvetlite mi to, slečna Grangerová, skôr ako nájdem spôsob, ako vám odpočítať 100 bodov za vašu drzosť.“
Hermiona viac očervenela, ale nadýchla sa, teraz odhodlaná dokončiť svoju myšlienku. „Uvedomia si, že váš projekt nie je nič iné, ako snaha dostať ich preč z cesty... ehm, zo svojej blízkosti.
Otočiac teraz jeho telo, aby videl úplne do tváre mladej Chrabromilčanky, povedal: „Tak to je, slečna Grangerová. „Ako ste sa dostali k tomuto vysvetleniu?“
„Vedela som to od začiatku,“ vyhŕkla, trochu naštvaná, že jej profesor si myslel, že je tak slabá. „Experimentovanie na replike ná neposkytne všetky informácie, ktoré sú užitočné. Jediný spôsob, ako budeme vedieť, že riešenienašeho cestovania v čase je životaschopné je, že si to vyskúšame sami na sebe.“ Snape prikývol a potom sa obrátil späť k svojej knihe. Dlhú chvíľu ho Hermiona pozorovala a potom prehovorila, „Profesor Snape?“
„Áno, slečna Grangerová?“
„Čo keď...“ Snape otočil mierne hlavu pri zvuku jej náhle plachého a tichého hlasu. Pozrel sa na ňu cez okraj svojich vlasov, ktoré mal cez tvár. Hermiona počuteľne prehltla. „Čo keby sme sa nemohli vrátiť? Čo sa stane s nami?“
Snape to nenávidel. Čakal, že táto otázka za nejaký čas príde a s emóciami detí, ktorým chýbajú ich rodiny. V prípade Pottera, nedokázal odhadnúť, aký pocit to môže byť. Posadil sa znova, jeho tvár bola ako z kameňa, oslovil dieťa.
„Slečna Grangerová...“ počul tlmené zafňukanie a v duchu sa prikrčil. Nie slzy, prosím, zamrmlal si vo svojej mysli. „Hermiona,“ povedal poticho a ona sa mu pozrela do očí, ako si vreckovkou zotrela slzu. „Budeme sa snažiť dostať späť do našej doby. Avšak, ak to nepôjde, nájdeme si život v tejto dobe.“
Snape dúfal, že to bolo dostatočné ubezpečenie, ale zdalo sa, že to len zlomilo jej posledné rezervy. Položiac svoju hlavu nad knihy a na paže, Hermiona sa rozplakala. Myšlienka, že by nikdy nemusela vidieť svojich rodičov bola na ňu príliš. Čo sa týka Snapa nedokázal sa vyrovnať s plačom a slzy dieťaťa boli najhoršie. Vedel, že nemôže dovoliť, aby plač pokračoval; za prvé, že byto mohlo trvať oveľa dlhšie, za druhé, bola by nanič zvyšok popoludnia. Snape vstal zo svojej stoličky a postavil sa po boku Hermiony. Položil jej ruku na plece, dúfal, že to bolo upokojujúce. Vďaka Merlinovi, pomyslel si, že sa na mňa nevrhla, aby ma objala.
Hermiona ruku svojho profesora na pleci a vnútorne sa otriasla. Bolo jej na nič z tejto šlamastiky, že nechala svoje emócie vyplávať na povrch. Pozbierala sa, utrela si slzy. Snapeova ruka zostala krátko na jej rame a potom bola preč. „Ospravedlňujem sa, pán profesor.“ Potlačila posledný vzlyk, ktorý sa snažil dostať von. „Ak vám to nebude vadiť, potrebujem trochu čerstvého vzduchu.“
„Samozrejme, slečna Grangerová.“ Snape sledoval, ako Hermiona opustila knižnicu, než sa zrútil späť do drevenej stoličky. Zamračil sa na preplnený stôl s poznámkami a úplne zbytočnými knihami. Keby to bolo na ňom, bol by dnes koniec výskumu a snažil by sa žiť život pre seba v tomto okamihu. Nemal rodinu. Mohol by žiť tu a vytvoriť rodinu, o ktorej si vždy myslel, že by bola úplne mimo jeho dosah. Obraz Lyricinej tváre sa krátko zatrepotal v jeho mysli, ale ako plameň sviečky ho sfúkol. Nemal takúto možnosť. Kým by vyčerpali všetky možnosti, mal povinnosť dostať deti späť domov. A vrátiť pán Pottera späť k jeho osudu. Snape sa uškrnul.
„Bude to dievčatko v poriadku?“
Snape vyskočil pri zvuku hlasu profesora Grailinga za ním. „Pane, ja... ach, áno. Slečna Grangerová bude v poriadku. Len potrebovala trochu na vzduch.“
Grailing sa usmial a obsadil Hermioninu stoličku. „Jeden z mojich študenov roztavil kotlík, takže sa zdá, že mám asi hodinu, kým domáci škriatkovia vyčistia najhorší neporiadok a vyliaty elixír a odstraňovacie zaklínadlo. Pokiaľ máte nejaké teórie o tom, ako sa dostať späť do svojho času, chcel som to skontrolovať.“
Snape si pritiahol stoličku bližšie ku starcovi a položil niekoľko kusov pergamenu pred neho. Snape najprv vysvetlil kúzlo Dispercio a ako Hermiona skombinovala jedno kúzlo s presunom na druhé. V okamihu, keď zoslala rozptyľujúce kuzlo na Krvilačné víly, Snape sa pokúsil premiestniť všetkých späť do Rokfortu. „Tie kúzla v kombinácii s poľom fázového posunu generovaného z prútikov nás poslalo späť v čase. Mohli sme sa ocitnúť presne tam, kde sme to opustili, ak by váš Zakázaný les nebol obklopený odvracajúcimi kúzlami. Moje premiestnenie bolo možno ešte stále aktivované a tak sme sa ocitli v bočnej uličke za Deravým kotlíkom.“
Grailing sa zamračil, keď si prezeral niektoré poznámky. „Pokus o zvrátenie takýchto presným okolností by bol nemožný. Krvilačné víly sú veľmi nebezpečné a my by sme nemohli riskovať, že sem nejaké prinesieme.“
Snape pokrútil hlavou. „Keď sa vrátime, budem musieť zistiť, ako a prečo sa Krvilačné víly ukázali v našom lese. Nemali by tam byť.“ Snape sa uškrnul. „Odmietol som spätne sledovať naše kroky, a tak sme skúmali alternatívy cestovania časom do 20. storočia.“ Snape prešiel ďalším súborom poznámok a položil ich pred Grailinga. „Naša najľubnejšia teória je využite premiestnenia. Slečna Grangerová sa domnieva, že je možné rozšíriť schopnosť premiestňovania, ktoré nám umožní cestovať dopredu v čase.“
Grailing starostlivo študoval Hermionine poznámky niekoľko dlhých minút. „Znie to ako teória, ale v túto chvíľu nechápem, ako by sme to mohli zvládnuť.“
Snape si povzdychol. „A to je miesto, kde sa zdá, že som sa zasekol.“
13.06.2014 22:53:38
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one