Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
 
O niekoľko hodín neskôr, čo Hermiona predpovedala sa stalo skutočnosťou.
„Do pekla aj s tým krivonosým darebákom!“ zaklial Malfoy. Kopol zlostne do polovičného modelu, na ktorom začali pracovať Ron a Harry. Čoskoro došli k záveru, že model bol absolútne zbytočný a súhlasil, že ich Snape odstavil. Hermiona nešla späť do knižnice, ale hľadala chlapcov a potvrdila to, čo si už pre seba mysleli.
Draco sa zaoberal správou deštruktívne, zatiaľ čo Harry sa prechádzal a zamračene premýšľal v kúte svojej izby. Ron nebol naozaj príliš znepokojený a sledoval len Harryho a Draca a snažil sa odradiť Hermionu od opätovného ospravedlňovania.
„Fajn,“ zavrčal Harry z rohu. Draco vzhliadol na chvíľu od zničeného modelu. „Ak nechce, aby sme ho otravovali, potom to jednoducho nechajme tak a robme niečo iné.“
„Čo budeme robiť, Potter. Nemôžeme ani opustiť školské pozemky bez toho, aby nás nezaznamenal nejaký dospelý.“
„Ron?“ Harry sa pozrel na Rona s otázkou v očiach.
Ron civel na Harryho a čakal, že dostane otázku, ale nezdalo sa, že by sa jej dočkal. „Čo je?“
Harry pokrčil sklamane ramenami. „Poznám cestu von z Rokfortu, ktorá vedie priamo do Rokvilu.“ Ron zrazu vedel, čo mal Harry v rukáve a nemohol uveriť, že sa jeho priateľ chystá odhaliť túto informáciu Slizolinčanovi. Ron sa chystal vehementne protestovať, ale Harry naznačil, že je to v poriadku.
„Naozaj? Poďme!“ zaškriekal Draco.
„Počkaj chvíľku,“ povedal Harry. „Keby som ti ukázal cestu, nemôžeš o tom nikomu povedať, keď sa vrátime do našej doby. Musíš prisahať, Malfoy.“
„No, to nie je fér. Ako čakáš, že budem mlčať o tajomstve, ako je toto?“ Dracovi sa na tvár vrátilo zamračenie.
„Buď to slúbiš, alebo keď sa dostaneme späť, požiadam Dumbledora, aby ho zablokoval.“ Harry sa zamračil naspäť.
„Dobre, sľubujem. Ak sa vrátime do našej doby, nechám si tajomstvo pre seba a nikdy ho nikomu inému nepoviem.“ Draco sa usmial, keď za chrbtom skrížil svoje prsty.
Rýchlo opustil hosťovské krídlo v Chrabromilskej veži a nasledoval Harryho, keď ich viedol dolu schodmi, chodbami, zákrutami až došli do dôverne známeho prostredia. Ron cúvol, oči sa mu rozšírili. „To je Filchova kancelária, Harry!“
Harry sa zasmial. „Teraz nie je, ale Ron. Pozeraj sa.“ Stojac na pravej strane dverí, ktoré sa jedného dňa zmenia na depresívnu kanceláriu Argusa Filcha, začal sa dotýkať postupne radu kameňov, ktoré boli tmavšie ako ostatné v jednoduchej sekvencii. Draco to pozorne sledoval a uvedomil si, že to je jednoduchá sekvencia. Nemal by mať žiadny problém s týmto priechodom, aj napriek prítomnosti Filcha v 20. storočí. Čo Draco nevedel bolo, že tento priechod bol jeden zo štyroch, o ktorých Filch vedel a ktorý bol zablokovaný Dumbledorom, pretože ho bazilisk Salazara Slizolina používal na prístup do hornej sály, keď bola otvorená Tajomná komnata.
„Harry,“ ozvala sa Hermiona. „Si si istý, že to vedie do Rokvilu?“
„Vedie. Dostaneme sa k Trom metlám.“ Stena sa zachvela, keď sa Harry dotkol posledného kameňa a boli schopní vstúpiť do temnoty. Draco sa na chvíľu zastavil, ale Hermiona ho schmatla za ruku a vtiahla ho dnu. Dvere ako tieto nemali vo zvyku čakať na tých, ktorí zaváhali. Stena sa vrátila do pôvodného stavu, akonáhle Draco prekročil prah.
„Harry, je tu veľká tma.“ Ronov hlas sa zachvel.
Hermiona a Draco prišli na pomoc s kúzlom Lumos. Priechod sa zvažoval dolu a potom zmizol v ostrom oblúku na ľavej strane. Harry zažal aj svoj prútik a pokračoval v čele. Zákruty a zátačky pokračovali i naďalej, ale to nebola tá najhoršia časť chodby. Podlaha sa nebezpečne kĺzala. To spôsobilo, že išli opatrnejšie a pomalšie. V jednej chvíli Hermiona takmer spadla, ale Draco ju zachytil a pomohol jej na nohy.
Po takmer hodine prišli na koniec chodby. Cesta bola zablokovaná ostrým tŕním a ťažkou točiacou sa vínnou révou. Hermiona prišla na pomoc s kúzlom, ktoré rozdelilo silný porast len toľko, aby sa dostali von. Vyšli pri obrovskom a rozľahlom starom dube.
Bolo ešte skoro popoludní a Rokvil bol rušný. Hlavný spôsob cestovania bol kôň a koč alebo vlastné nohy. Stanica Rokfortského expressu bola za nimi a Tri metly boli len kúsok vpredu.
„Dúfam, že podávajú ďatelinové pivo!“ Draco vykročil vpred a traja Chrabromilčania zrovnali krok za ním. Strčil do dveré a oni sa čoskoro stretli s nádhernou ženou s dlhými blonďavými vlasmi zviazanými do chvostu a párom strieborných okuliarov na jej nose.
„Dobrý deň, moji milí! Čo vám môžem ponúknuť?“ spýtala sa.
„Máte ďatelinové pivo?“ spýtal sa Draco.
„Áno, to máme, mladý pán. Dáte si štyri?“ dostala od nich štvorité prikývnutie. „Sadnite si k ľubovoľnému stolu, ku ktorému chcete a ja vám donesiem rovno nápoje.“
Mladá pani odišla, nasledovaná otvorenou pusou zízajúceho Rona, Harryho a Draca.
„Ale nechajte to!“ zamumlala Hermiona. Vydala sa k prázdnemu stolu a čoskoro k nej dorazili aj oni. O pár minút neskôr sa vrátila čašníčka s ich ďatelinovým pivom.
„Som Delouisa. Pustili vás dnes zo školy skôr?“ spýtala sa a položila ich nápoje na stôl.
Harry prehovoril: „Náš strýko robí výskum v Rokforte. Nudili sme sa.“ Harry vytiahol z vrecka galeón a zaplatil za pitie.
Delouisa sa zasmiala a zobrala od Harryho mincu. „Vždy som si myslela, že škola bola pre mňa trochu nudná.“
Pár minút pili svoj maslový ležiak a Ron sa oprev a šťastne si povzdychol. „Och, je dobré dostať sa od toho preč.“
Draco zízal do jantárovej tekutiny. Hermiona ho oslovila. „Nad čím premýšľaš, Draco?“ Prekvapilo ho, že počul svoje krstné meno používané Hermionou, ale zistil, že sa mu to celkom páčilo.
„Len premýšľam o mojej rodine. Mojich súčasných príbuzných. Mojich... pra-prastarých rodičoch, myslím.“ Zhlboka sa napil. „Ak by sme tu uviazli, myslíš, že by som mal ísť žiť k nim?“
„Pochybujem,“ povedal pevne Harry. „Vieš, ako to môže ovplyvniť históriu rodiny so všetkým, čo vieš o budúcnosti.“
„Nechápem to,“ odsekol Draco. „Prečo nemôžeme povedať niekomu o Temnom pánovi? Pokiaľ viem, možno by ho niekto mohol zabiť ešte predtým, než by sa stal problémom. Môj otec by sa nikdy nestal...“ náhle sa zastavil.
„Moji rodičia by neboli mŕtvi,“ povedal mrzuto Harry.
Ron sa naklonil dopredu. „Áno, prečo to neurobíme? Mohli by sme varovať Dumbledora!“
Hermiona povedal dôvod. „Nemôžeme to urobiť, Ron. Nemôžeme zmeniť čas. Podľa toho, čo som čítala, existuje teória, že človek môže zmeniť budúcnosť ak je to potrebné urobiť, ale keď to zlo odstránite, môže byť nahradené ešte väčším.“
„Ale to je teória!“ povedal Draco.
„Ja viem, ale chceli by ste to riskovať?“ Hermiona pokrútila hlavou. „Bojím sa už len toho, čo naša prítomnosť tu spôsobila. Neobťažovali sme sa ani zmeniť naše mená.“
„Profesor Snape povedal, že tu bolo kúzlo, ktoré sa postará o každého spomienky na nás.“ Pripomenul jej Ron.
„Hovoril, že to nebude fungovať na každého. Riaditeľka si nás bude pamätať a tak isto profesor Dumbledore.“ Hermiona sa zhlboka napila ďatelinového piva. „Myslím, že ak sa nemôžeme dostať späť domov, budeme musieť žiť na nejakom mieste inde. Asi ani nebudeme môcť ísť do Rokfortu.“
„Len som si spomenul na niečo naozaj strašné,“ povedal Ron so šokovaným výrazom v jeho tvári. „Mohli by sme byť spojení so Snapeom ako našim opatrovníkom. Naozaj by mohol byť náš strýko!“
12.08.2014 23:16:01
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one