Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

23. Zakázaná chodba

Keď Harry, Ron, Hermiona a Draco boli študentmi prvého ročníka na Rokforte, boli viac než raz upozornení, aby nechodili do zakázanej chodby na treťom poschodí. Pre túto chodbu potom nebolo dané žiadne vysvetlenie, potom čo sa zistilo, že viedla k miestnosti, kde sa nachádzal kameň mudrcov a strážil ho trojhlavý pes Chlpáčik. Nikto z nich sa nikdy hlbšie nezaujímal o dôvody, prečo bola Zakázaná chodba zakázanou.Predpokladali, že bola zakázaná preto, že to povedal Dumbledore.
Bola sobota a mnohí z rokfortských študentov sa vydali na výlet do Rokvilu. Väčšina personálu išla, ako doprovod, vrátane riaditeľky. Profesor Grailing, ktorý odmietol chodiť na tieto výlety, sprevádzal Snapa a jeho štyroch zverencov do zakázanej chodby na treťom poschodí. Chodba bola oblasť za dverami, ktorí boli nielen uzamknuté, ale tiež ťažko otvoriteľné. Ozdobný kľúč odomkol dvere a Grailing ostránil ochrany. Vošli len do vnútornej chodby a všetci sa zastavili kvôli ďalšiemu preskúmaniu, keď vošli na legendu za chodbou.
S mávnutím prútika, Grailing zapálil fakle tiahnúce sa chodbou, ktoré ju odhalili. Vyzerala dosť jasná. Bola široká, širšia ako mnohé z najfrekventovanejších chodieb hradu a bola dlhá ako metlobalové ihrisko. Dole v jej strede boli umiestnené každých päť stôp sochy chrličov. Každý chrlič bol iný. Katedrála mala klenutý strop, ktorý sa tiahol vysoko nad ich hlavami. Medzi každým nosným oblúkom bol obrys okna, ale okná neukazovali nič. V každom z výklenkov s oknami boli plastiky; oblúky, víry, nádherné vzory na šedom kameni, ktoré im padali do oka.
„Tento koridor bol vytvorený Rowenou Bystrohlavovou. Som si istý, že viete, že pohyblivé schody a meniace sa steny po celom hrade rovnako navrhla Rowena.“ Grailing prešiel k jednému z okien. „Chodba mala byť jej vyvrcholením, ale niečo sa pokazilo. Predtým, než bolo zistené, že tam bol problém, niekoľko študentov a učiteľ zmizli z tejto chodby. Rowena sa snažila zistiť, čo sa mohlo pokaziť, ale nebola schopná zistiť, v čom je problém. Rezignovala k zničeniu chodby, ale zistila, že tu sa objavil tiež problém. Bolo nemožné sa jej zbaviť a tak dvere v jej vstupnom bode, zablokovali kľúčmi Bystrohlavovej a zabezpečené.“
„To je všetko?“ spýtal sa Draco. „Je tu oveľa viac nebezpečných miest ako táto prázdna vec.“
Snape udrel Malfoya po zátylku. „Buď ticho a počúvaj!“ zasyčal polohlasom.
Dracov výraz bol viac zranený ako to bolo v skutočnosti a takmer pokračoval v sťažovaní, kým Ron po ňom strelil varovným pohľadom. Draco sa zamračil, ale počas zvyšku príbehu bol pokojný.
„Pozrite sa na okná,“ povedal Grailing, keď prešiel jednou rukou pokrytou pečeňovými škvrnami po hlboko vyrezávaných vzoroch. „Jednalo sa o zafarbené sklo, keď Rowena vytvorila chodbu. To je prvá vec v chodbe, ktorá zmenila sama seba. Nikto nebol schopný zistiť, či vzory niečo znamenajú, alebo či sú len čistou dekoráciou.“ Grailing sa pohyboval smerom do stredu chodby.
„Pán profesor Grailing,“ Hermionin vypočúvajúci tón bol v plnej sile a Sname sa musel krotiť, aby nepretočil očami. To dievča potrebovalo, aby sa mohlo pýtať otázky. „Máte vôbec predstavu, ako koridor narástol na dĺžku bez toho, aby priamo rástol cez steny, ktoré by to mali obmedziť?“
Grailing sa usmial na vlasaté dievča. „Slečna Grangerová, to je otázka, ktorú ste ako verím zodpovedali vo vašich poznámkach. Pýtate sa, či Krvilačné víly sú jediné magické bytosti, alebo veci, ktoré by mohli posunúť čas a priestor takým spôsobom, že existujú niekoľko sekúnd pred nami. Verím, že tento koridor je vaša odpoveď.“
Hermiona sa zamračila, nevedomá si skôr malátnych čeľustí a úplne zmätených výrazov troch chlapcov. „Nie som si istá, či rozumiem, pane.“
„Keď som sa rozhodol prežiť svoj dôchodok výučbou tu na Rokforte, nemyslel som iba na blaho mojich študentov vo svojej hlave. Od mojich prvých dní ako študenta na Rokforte som bol prekvapený tajomstvom zakázanej chodby. Prišiel som sem, pozoroval som ju a zisťoval som, či by som mohol odhaliť, prekvapujúce Rowena Bystrohlavová mimovoľne vytvorila.“ Prešiel k jednému z chrličov a položil ruku na jeden, ktorý mal tŕnistú hlavu. „Ako učiteľ som mal úplný prístup k chodbe a ja som bol schopný odhaliť určité veci.“
Zrazu profesor postrčil chrlič z jeho podstavca. Snape zostal na mieste, ale deti reagovali inštinktívne. Profesor zodvihol ruku, mlčky naznačoval, aby nepoužívali žiadne kúzla. Čoskoro si uvedomili prečo. Chrlič nedopadol na zem, ale pomaly sa vznášal k nej. Keď bol sotva niekoľko centimetrov nad podlahou, nabral rýchlosť a dopadol na podlahu s veľmi ťažkým žuchnutím a úderom. Prekvapivo nepočuli žiadny zvuk. Kusy chrliča mlčali. Zachveli sa tam a späť, kým ešte ležali. O niekoľko sekúnd neskôr ako chrlič spadol na podlahu nasledoval zvuk.
„Ach môj...!“ Hermionine oči sa rozšírili a ona sa chcela pustiť do vzrušenej reči. Bola zastavená profesorom Grailingom priložením prsta na pery a ukázal na ležiaci chrlič.
Mihnutím oka, chrlič ležiaci dole na podlahe sa rýchlo otočil, než bol opäť pevne postavený na podstavci. Akonáhle bol na mieste, Ron bol prvý, ktorý zhodnocujúc zapískal.
„Perfektné!“ poznamenal Harry.
„Chcem to vidieť znova,“ povedal Draco s očividným dojmom.
„Skúste to, pán Malfoy,“ podporil ho Grailing.
S veľkým nadšením, Draco celou silou potlačil chrlič zo svojho podstavca. Tentora sa chrlič rýchlo rozbil o zem a Draco bol zasiahnutý malým kúskom letiaceho mramoru, ktorý letel okolo jeho tváre. „Nefungovalo to!“
„Upokojte sa, pán Malfoy,“ povedal Snape ticho. Otočil si k sebe chlapca a prezeral si rez. Snape pocítil príval energie, praskanie, neviditeľnú energiu, ktorá sa prehnala okolo neho a tlmený zvuk v celej chodbe. Proti svojej vôli sa presunul na opačný smer a povedal: „yoflaM pán, as etšítU.“
Zvrat pokračoval ako sa črep mramoru, ktorý zasiahol Malfoya do tváre tiahol po jeho tvári, rez sa uzavrel a vrátil sa k soche. Malfoyove slová sa tiež obrátili. Socha sa sama opravila a rýchlo sa zodvihla späť smerom na podstavec. Víriaca energia sa zastavila a Malfoy klesol na kolená a vyvrátil zvyšok obeda na podlahu. Snape sa pokúsil zamračiť na chlapca, ale hrozilo, že jeho žalúdok by urobil to isté.
„Myslím, že sme tu boli pridlho,“ uviedol Grailing a vrátil sa ku dverám, aby prešli. Hermiona pomáhala Dracovi na nohy. „Nevadí ten bodrel. Hneď to bude preč.“ Draco pozeral zdesene na starého profesora, keď si spomenul na rez na tvári, ktorý sa stratil.
Grailing vyviedol všetkých zo zakázanej chodby, zamkol dvere a obnovil ochrany. Harry, Ron a Snape nasledovali Grailinga späť do knižnice. Draco sa stále necítil vo svojej koži a tak sa Hermiona ponúkla, že ho odprevadí späť do jeho izby. V čase keď ho zasiahla ďalšia vlna závratu, Hermiona uložila Slizolinčana na jeho posteľ.
24.10.2014 12:34:29
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one