Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

24. Pokus sa vyvíja zle

„Accio kôš!“ Malý kôš letel cez celú miestnosť a Hermiona ho obratne chytila a strčila ho pod Draca práve keď opäť zvracal. Nebolo tam toho veľa v jeho bruchu a bol bledší než zvyčajne. Jeho telo sa zachvelo. Hermiona odložila odpadkový kôš a položila ruku na chlapcove plece. Oprel sa o Chrabromilčanku Pohladila ho po hlave, ramených a hornej časti chrbta.
„Draco?“ spýtala sa starostlivo. „Možno by som ťa mala zobrať na ošetrovňu?“
Dracove paže ticho vkĺzli okolo jej pása, pevne a jeho tvár bola teraz pritisnutá na jej bruchu. Uvedomila si, že sa už nechveje z nevoľnosti, plakal. Hermiona vedela, že Draco si od nej nezaslúži žiadne sympatie, keď urobil vo svojej dobe rýchlu kariéru tým, že každý vedel, ako sa cítil ohľadne Chrabromilu a ešte väčšiu o tom, ako sa cítil v súvislosti s Muklorodenými. Avšak počas tých týždňov, ktoré strávili v roku 1898, spoznala Draca a to čo cítila ohľadne neho predtým, než zmizol. Teraz, považovala Draca za priateľa, niekoho koho chce lepšie spoznať a on sa ku nej natiahol.
Jemne prešla rukou po chlapcovej hlave a začala ticho spievať uspávanku, ktorú jej spievala mama, keď bola malá. Čoskoro sa jeho vzlyky upokojili a pomaly sa zodvihol. Oči mal opuchnuté a očervenel. Opatrné zamračenie začalo stmavovať jeho črty, keď si uvedomil, že práve plakal v náruči Hermiony Grangerovej.
„Nie,“ povedala. „Sľubujem, Draco, nikto, absolútne nikto sa o tom nikdy nedozvie.“ Natiahla ruku a zľahka prešla po slze na jeho tvári. „Prečo plačeš?“
Rad emócií bojoval v Dracovom vnútri. Bol Malfoy. Bol čistokrvný. A počas týchto týždňov sa dievča pred ním nikdy takto nesprávalo, s akýmkoľvek druhom nevraživosti. Ona sa k nemu vôbec nesprávala zle, s výnimkou prípadov, keď prebiehala škola a zdalo sa, že toto správanie súvisí aj s jej počúvaním Chrabromilských priateľov. Draco sa mierne zhrbil.
„Viem, že nič nepovieš svojim priateľom, Hermiona,“ povedal ticho. Premýšľal sám nad sebou, prečo ho niekto dohnal k slzám. „Ja len...“ zamračil sa, ale nebolo to namierené proti nej. „Je to tak sakramentsky mätúce!“
Hermiona vstala z postele, odišla do kúpeľne a navlhlčila handričku. Priniesla ju späť a aj keď sa strhol prekvapením, typickým pre Slizolinskú opatrnosť, chytila jeho ruky. K jednej po druhej pristisla studený obklad na zápästie. Potom ju preniesla k jeho tvári a jemne ju priložila na líca a na čelo.
Draco ju chytil za zápästie a zastavil jej opateru. „Nepomáhaš môjmu zmätku, Grangerová. Nenávidiš ma! Prečo si tam mizerne... pekná?“ snažil sa zamračiť, ale to sa nepodarilo.
Hermiona si povzdychla. „Nenávidim ťa?“ trochu sa zamračila. „Draco, niekdy som ťa nenávidela! Si  na mňa dopekla naštvaný. Ešte ma dráždi. Ale nie, fakt ťa nemôžem nenávidieť. Okrem toho, čo sme tu sme k sebe obaja slušní. Tak nejak sa na teba pozerám... ako na priateľa.“
„Zlomila si mi nos,“ pripomenul jej.
„Zaslúžil si si to,“ vyhlásila pevne. „Nechápem, prečo si ku mne taká mila. Vari sa nikdy niekto k tebe správal milo len preto, že chcel byť milý?“ Draco pokrčil ramenami. Nebol nadšený tým, kam sa tento rozhovor uberal. „Pozri, ja viem, že náš svet naozaj nie je naklonený k tomu, aby sme ty a ja boli priateľmi, ale vždy si dokázal iných Slizolinčanov dostať do pozície, že sa ti podriadili. Áno, si syn Luciusa Malfoya, ale neuvedomuješ si, že ty nie si tvoj otec? Máš právo zvoliť si, čo chceš v živote. Nie je to vec, ktorú si musíš zvoliť neskôr. Musíš sa rozhodnúť teraz.“
Teraz Draco vzhliadol. „Takže teraz by som  sa len tak mal zmeniť a prijať hrdinských Chrabromilčanov a muklorodených?“ Jeho oči sa rozšírili, keď Hermiona prudko pustila jeho zápästia zo svojich rúk a odvrátila sa od neho. „Nie, Hermiona, ospravedlňujem sa. To bolo odo mňa hlúpe. Ja... sakra.“ Zhlboka sa nadýchol a potom natiahol ruku smerom k nej. Na chvíľu zaváhal, ale cítil potrebu, aby ho objala. Položil jej ruku na plece. „To si povedala ty. Môj otec je Lucius Malfoy. A ja som...“ Ťažko vzdychol. „Nemám na výber, Hermiona. Až táto vojna skončí a usadí sa prach, som syn svojho otca.“
Jeho tón hlasu bol nakoniec taký mrazivý, že sa Hermiona zachvela. Otočila sa k nemu a položila ruku na jeho, ktorá bola na jej ramene. Zašepkala, skoro ako keby predmetom ich rozhovoru bolo odpočúvanie. „Bojíš sa svojho otca?“
Jeho oči pozerali hlboko do jej jantárovo hnedých, hľadali akékoľvek známky, že by ho mohla pokladať za blázna. Nevidel nič, len výzvu, aby jej dôveroval. „Vystrašený,“ zašepkal ešte tichšie.
Nastala dlhá chvíľa, akoby zastal čas, ale Hermionin hlas prelomil to kúzlo. „Draco, ak sa vrátime do našej doby, všetci pôjdeme späť do našich rolí, ktoré musíme hrať. Nikto z nás to nemá možnosť zmeniť. Takže hraj syna tvojho otca, ktorým chce, aby si bol, pretože som si istá, že jedného dňa ti to zachráni život. Choď do bojov s Harrym, konfrontuj Rona, znovu, a... a volaj ma humusáčka. Nech to všetci vidia, ale viem a teraz sľubujem, že som tvoja priateľka. Viem, že Draco Malfoy je taký, ako ho nikto iný nepozná. Jedného dňa, keď budeš mať na výber, možno ním budeš chcieť byť.
Draco objal Hermionu a ako sa pevne objali, čas sa zastavil. Celý svet bol tichý, lebo im to umožnil jedným dychom. Obaja sa držali navzájom vediac, že toto je porozumenie osudu určeného pre nich, ktorý  musí byť uchovaný v tme, musí byť udržiavaný v tajnosti. Ako sa čas posunul vpred, Draco pomaly a veľmi neochotne pustil Hermionu. Pretože vedel, že nemá čo stratiť, naklonil sa a obtrel svoje pery o jej. Bolo to krátke a bolo to všetko, čo si zatiaľ mohol dovoliť. S nádejou v hlase povedal, „Želám si, aby sme sa nemuseli vrátiť.“
18.12.2014 11:44:27
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one