Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Myseľ Hermiony Grangerovej nikdy nebola ticho. Dokonca aj v jej snoch jej myseľ pokračovala v práci. Pre ňu to nebolo nezvyčajné, aby vypracovala komplexné problémy, pokiaľ išlo o jej školu, keď spala. Dnes v noci, ako prišla búrka, bola vo svojich snoch hlboko v Rokfortskom svete.
Hrom udrel hlboko do zeme a blesk zasvietil na oblohe, keď sa ťažké, temné mraky roztrhli a spustili na zem dážď. Dole v rokforstkých hradných žalároch, oranžovo-žltá žiara pochodne pomáhala pri vykreslení vlhkosti, ktorá robila všetko preto, aby sa tu mohla vrádať.
Hermiona mala na sebe svoj zimný plášť a kráčala rýchlo s jediným úmyslom dole chodbami do triedy elixírov. Za poslednou zákrutou, keď prešla otvorenými dverami sa zastavila, aby sa rozhliadla. Snape sa mračil, temná postava v tejto učebni, ale Hermiona nikdy nevidela učebňu ako temnú a zlovestnú a niečo, čoho by sa mala báť. Jej pohľad na učebňu elixírov bol teplý a pracovitý. Pracovný stôl z ktorého Snape učil bol pokrytý farebnými ingredienciami, ktoré boli uložené v priehľadných nádobkách zo skla, striebra, medi a železa. Malý kotlík bol položený nad ohňom a niečo bublalo v jeho vnútri. V jej verzii tejto učebne, tam bolo pre ňu viac dostupných kníh ako v reálnej triede. Išla a vybrala knihu a potom si ju zobrala na svoje obvyklé miesto.
"Dobrý večer, slečna Grangerová." Hermiona vzhliadla abola prekvapená, že vidí riaditeľa Albusa Dumbledora.
"Dobrý večer, profesor Dumbledore." Žiarivo sa usmiala a viditeľne sa uvoľnila. "Nečakala som vás." Hermiona bola rada, že vidí dospelého Dumbledora. Uvedomila si prvýkrát, ako veľmi jej chýba.
Dumbledore sa rozhliadol, než vyčaroval kreslo pre seba. "Verím, že profesor Snape by mohol niečo spraviť s niektorými dekoráciami od vás, slečna Grangerová. Sú oveľa atraktívnejšie ako si pamätám." Posadil sa oproti nej. "Chýbala ste mi, moja drahá. Ako sa majú chlapci?"
"Majú sa celkom dobre," odvetila. "Aj keď je to divné, vidieť Draca spolu s Ronom a Harrym."
Dumbledore sa usmial. "Verím, že tí traja si jedného dňa uvedomia, že nie sú navzájom rozdielni jeden od druhého. Hermiona prikývla na súhlas. "Povedzte mi, moja drahá, akoby ste najlepšie mohla opísať, ako ďaleko je náš milovaný profesor elixírov s jeho živlami?"
"Myslím, že si vedie dobre, pane, ale je frustrovaný. Samozrejme z časti z nás, ale aj z nedostatku pokroku v oblasti výskumu. Rovnako ako ja." Naklonila sa dopredu a pozrela sa dole na podlahu. "Mala som len malú nádej v divoký portál na treťom poschodí a profesor Snape svojimi zraneniami ukázal, že je to nebezpečné."
Dumbledore prikývol a povzdychol si. "Zakázaná chodba bola predmetom mnohých príbehov, keď som bol študent, tu na Rokforte. Spomínam si potom na návštevu chody, ako som sa stal profesorom a zistil som, že umiera. Zaujímalo by ma teraz, či si myslíte, že profesor Snape odhalí kúzlo, ktoré začalo úpadok chodby s divokou mágiou?"
Hermiona pokrčila ramenami. "Myslím, že je to možné." Dlhú chvíľu bola ticho, tak dlho, že Dumbledore vstal a išiel sa posadiť vedľa nej.
"Povedzte mi, na čo myslíte, moje drahé dieťa."
"Obávam sa, že sa už nikdy nevrátim domov a bude to preto, žesom zle použila kúzlo Dispercio." Hermione začali samozrejme tiecť po tvári slzy. "Je to všetko moja vina!"
Dumbledore vytiahol z vrecka vreckovku a jemne zotrel jej slzy. "Moje drahé dieťa, samozrejme, že to nebola tvoja vina!" zobral jednu z jej rúk do jeho. "Sme ľudia a robíme, čo je v našich silác, aby som kontrolovali svet okolo nás, ale sú situácie, kedy nie sme schopní vyhnúť sa nášmu osudu. Toto bol čas, kedy nikto z vás nemal kontrolu nad tým, čo rozhodol osud dlho predtým, než ste sa narodili. Všetci ste hrali svoju rolu."
Hermiona sa naklonila tesne k boku starého muža a  ten položil upokojujúcu ruku na jej rameno. "Želám si, aby som tomu mohla veriť, pán profesor."
"Je to malá útecha, ja viem, moja drahá."
Pár zasmrkaní a slzy prešli, ale čoskoro Hermiona odložila obavy nabok. Aj keď nechcela opustiť pohodlie objatia riaditeľa školy. Ako vyrastala mala pocit, že potrebuje pohodlie, ktoré môžu dať len dospelí dieťaťu. "Máte nejakú predstavu, ako sa môžeme dostať späť, pán profesor?" Alebo, či sa dostaneme späť, nespýtala sa nahlas.
"Som veľmi rád, že ste sa na to opýtala, Hermiona. Nemôžem vám povedať presné riešenie, ale kľúčový prvok je tu, v tejto dobe."
Hermiona sa mierne posunula a pozrela sa do jagajúcich očí Dumbledora. "Môžete mi potom povedať, čo je kľúč, pane?"
Ticho sa zasmial. "Prečo ja, samozrejme!"
"Nerozumiem, pán profesor." Zamračila sa a pozrela sa mu do očí, ktoré sa zaiskrili. Pozerala sa a pomaly sa jej rozjasnila myseľ, ako si to všetko pospájala. Hermiona sa stiahla z Dumbledorovho objatia. "Potom si nás pamätáte, však?"
"Áno, pamätám a to je tá dobrá vec, ktorú robím." Dumbledore videl Hermionine rastúce vzrušenie a skôr ako sa mohla pustiť do tucta alebo viac otázok, zodvihol sa na nohy, vytiahol ju na nohy a viedol ju so sebou do stredu učebne. "Ja viem, že by som mal zvyšok noci stráviť riešením tohto puzzle moja drahá, ale naozaj si potrebujeme oddýchnuť." Vytiahol prútik, keď použil jednoduché kúzlo a jasné iskry vyplávali von, spôsobili, že trieda elixírov sa strácala, až sa steni jej spálne vrátili späť na miesto. Hermiona sa vyšplhala späť do mäkkej postele a Dumbledore ju strčil dovnútra, "Majte trpezlivosť, slečna Grangerová, budete doma tu u nás čoskoro." 
Hermiona zavrela oči a výrenie jej mysle začalo spomaľovať, až bola nakoniec zabalená do jemnej náruče Somnusa.
 


 
 
24.12.2015 12:51:10
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one