Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Rovnako  ako blesk ožiaril oblohu a Snape zžil bolestivú spomienku na rozhovor s Temným pánom, blesk preplával do Harryho snov. Jeho jazva, skutočná jazva praskla, ako z nej unikla jediná kvapka krvi.
Harry sa dusil. Nemohol sa pohnúť, takže nemohol vidieť plaziace telo veľkého hada krútiaceho sa okolo rámu. Snažil sa bojovať, ale had utiahol svoje zovretie viac.
"Harry Potter..." hlas zasyčal zvodne do jeho ucha a on sa zachvel. "Nemysli si, že mi môžeš tak ľahko uniknúť chlapče! Sľubujem ti, že tento čas nás nerozdelí!"
Smiech sa omotal okolo jeho zmyslov a pristihol sa, že páda točito cez temnú prázdnotu, až zistil, že sa bolestivo kotúľa dole po schodoch.
"Harry, Harry! Môj chlapče, kde si?"
Harry počul, ako ho volá jeho krstný otec, Sirius, ale zdalo sa, že sa stratil v bludisku tmavého domu, ktorý nikdy nevidel. Jediné svetlo, ktoré tam bolo bolo slabé svetlo staromódnych plynových lámp na stenách. Dom bol cítiť prachom, zatuchnutými vecami, vecami dávno zabudnutými. "Sirius! Nemôžem ťa nájsť!" Harryho panický hlas vykríkol, keď zahol za roh.
Bol rýchlo obklopený silnými zbraňami, ktoré ho obklopili. Harry vkĺzol rukami okolo SIriusa Blacka, stratil sám seba v objatí, bojac sa ho pustiť. Bol to SIrius, ktorý sa začal ťahať mierne preč a vytiahol Harryho bradu a pozrel sa na neho. Sirius sa pozrel do jeho zelených očí, poslednému zvyšku krásnej a živej ženy, Harryho matky. V jeho očiach sa leskli nepreliate slzy.
"Povedz mi, čo sa deje, Harry." Povedal ticho Sirius.
"Nechcem ťa stratiť, SIrius. Nie, keď som ťa našiel. Ale... ja..." odfrkol a zakryl si tvár rukou.
SIrius vtiahol Harryho do malého salónu, kde bol jediným svetlom oheň. Usadil chlapca dole na pohovku. "Ty chceš zostať, však?" Harry jednoducho prikývol. "Chceš zostať, pretože môžeš uniknúť Voldemortovi?"
"Chcem utiecť predtým, kto som!" vyhlásil chlapec dôrazne. "Nechcem byť  viac Chlapec-ktorý-prežil. Chcem byť len jednoduché dieťa chodiace do školy. Nech niekto iný porazí Voldemorta. Som z toho všetkého unavený."
Sirius sa pozrel na chlapca, dieťa, ktoré bolo tak malé, ale predurčené čeliť najtemnejšiemu čarodejníkovi akého kedy poznal. Sadol si vedľa svojho krstného syna a položil mu ruku na rameno. Ticho hovoril. "Vieš Harry, že si nikdy nebol sám. Máš mňa, máš svojich priateľov a nerád to priznávam, ale budeš mať aj toho starého slizolinského bastarda, Snapea."
"Robíš si srandu!" Harryho zelené oči sa nebezpečne zaleskli na Siriusa.
"Nerobím si, Harry. Musíš si uvedomiť jeho neisté postavenie v akom sa Severus ocitol."
"Neisté? Nenávidí ma, Sirius!" Harry pokrčil plecami, keď ho jeho krstný otec upokojujúco objal.
"To nie je pravda, Harry! Prial by som si aby tak robil.... ach ako by somsi to priall, pretože by to bolo oveľa jednoduchšie. Všetko bude čierne a biele. Ale nie je to tak, Harry, Severus Snape má dobrý dôvod, aby mnou pohŕdla, rovnako ako Remusom a tvojim otcom. Ale pozri sa na to, kde je. Spomeň si na to, čo ti Dumbledore povedal o tom mužovi."
Harry sa snažil. Naozaj sa snažil zistiť, čo mu Sirius hovoril, ale nemohol. Frustrácia bola napísaná na jeho tvári a on sa bezmocnel pozrel na Siriusa. Sirius sa na neho usmial a pritiahol si ho k sebe, ignoroval Harryho momentálnu tuhosť. "Potom na to nezabudni. Ale pamätaj si toto Harry, v tejto vojne nebudeš sám. Existuje mnoho ľudí, ktorí sa o teba starajú, ktorí ti pomôžu. Len... len im daj vedieť, kedy budeš potrebovať pomoc."
"Ale ja som ten, kto je Vy..." nemohol povedať "Vyvolený." Tie slová boli ako popol na jeho jazyku. Sirius na chvíľu Harryho pustil a šiel do šatníka, ktorý sa nachádzal v tejto miestnosti. Harry sa zamračil, keď sledoval, ako ho jeho krstný otec otvoril. Čoskoro si spomenul, kde videl tú skriňu, bola to tá v jeho izbe v hosťovskom krídlee.
Sirius podal Harrymu knihu, ktorú ukradol z knižnice. "Láska, Harry. Nepotrebuješ si prečítať túto knihu, aby si si uvedol silu, ktorú má láska. Vieš, že Voldemort ťa nezabil ako dieťa, pretože ťa chránila láska tvojej mamy. Je to láska, láska tvojich priateľov a všetkých, ktorí ťa obklopujú, o ktorú ide. Budeš bojovať, ale nebudeš sám."
Harry si zobral knihu a znova a znova ju obracal vo svojich rukách. "Ja len... Ja sa tak bojím, Sirius."
Sirius zobral Harryho do náručia a prebehol prstami po chlapcových nepoddajných čiernych vlasoch."Strach môže byť dobrý a môže byť zlý, Harry. Keď sa bojíš, daj im vedieť, aby ti mohli pomôcť."
Harry nechal tie slová vstrebať ako ním začal jeho krstný otec jemne triasť. Nemohol viac hovoriť a v jednom momente to chcel. Aj keby to bol len sen. Než si to uvedomil, sen sa vytratil a on pokojne spal.      
15.01.2016 10:58:26
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (36 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one