Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Sny Ronalda Weasleyho boli často jednoduché a najčastejšie boli o metlobale. V jeho snoch neboli žiadne búrky, len modrá, jasná obloha, keď letel rýchlo hore na svojej metle. Zatočil, otočil sa a robil všetky tie pohyby, na ktoré niekedy nemal úplne kuráž. V určitom okamihu počas jeho lietania cítil, že bol ťahaný nadol. Nejaký čas sa bránil, ale ťah bol silnejší, až nakoniec musel počúvnuť.
V špirálach klesal dole z neba a ešte raz sa dotkol zeme. Starší Dumbledore bol tesne pred ním, usmieval sa a tlieskal. Ronova tvár očervenela, keď si uvedomil, že bol videný.
"Mali by ste viac lietať takto, pán Weasley. Trúfam si povedať, že by ste mohli Harryho vyzvať súťažiť o peniaze ako druhý stíhač."
"Naozaj si to myslíte, pán profesor?" spýtal sa Ron, keď sa nadýchol.
"Áno, naozaj, môj chlapče."
Odišli torchu bokom z ihriska, zatiaľ čo sa Ronov dych upokojil. Ron sa konečne spýtal, "Nemôžem povedať, že som niekedy predtým sníval o vás, profesor Dumbledore. Čo tu robíte?"
"Užívam si čerstvý vzduch." Dumbledorove modré oči zažiarili. "Čo si myslíte o Rokforte mojej doby, Ron?"
"Celkom pekný, naozaj. Prial by som si, aby sme mohli viac spoznať študentov. Och! Pane, mimochodom naozaj lietate dobre. Nevedel som, že ste to mali v sebe!" Dumbledore sa zasmial. "Milujem metlobal, Ron. A lietanie tiež. Je tam taká sloboda, keď sa nachádzaš vo vzduchu. Niekedy to je len sloboda." Došli na najnižšie tribúny a Ron odložil metlu, keď sa posadil vedľa staršieho čarodejníka. "Ron, môžeš mi povedať o svojich priateľoch?"
"Čo je s nimi, pane?" spýtal sa Ron trochu zmätene.
"Povedz mi, ako sa majú. Harry...?"
Ron sa uškrnul. "Má ťažké časy, profesor. Myslím, že by rád ostal, ale Sirius je v budúcnosti, viete? Jedinú ozajstnú rodinu, ktorú teraz má."
"To je pravda, dieťa moje," povzdychol si Dumbledore. "Prial by som si, aby sme mohli dosiahnuť, že si Harry uvedomí, že je tu ďalšia rodina, než tá pokrvne príbuzná."
"Snažil som. Tak ako moja mama, pane! Mama by v sekunde Harryho prijala, keby mohla. Otec tiež. Do pekla, vôbec by mi nevadilo zdieľať moju izbu."
"Vaša rodina, vaši rodičia, má neobmedzenú kapacitu pre lásku. Je jednou z našich najsilnejších zbraní proti temnote, ktorá sa nás snaží premôcť."
Chvíľu boli obaja ticho a potom sa Dumbledore otočil k ryšavému chlapcovi. "Ron, musíš si niečo pre mňa zapamätať, ak môžeš?" Ron prikývol, venoval osobitnú pozornosť riaditeľovi. "Musíš si ma zapamätať."
Ron sa zmaračil. "Pán profesor? Ja ne..."
Dumbledore sa len na chlapca nežne usmial. "Nedovoľte, aby na mňa niekto zabudol, pán Weasley. Je to dôležité. Nezabudni na to."
Ron naozaj nerozumel, ale cítil hlboko, že nemusel pochopiť prečo. Jednoducho potreboval na to pamätať. Usmial sa na riaditeľa a prikývol. S jeho prikývnutím sa metlobalové ihrisko a tribuny rozplynuli, takže ostali len steny miestnosti, v ktorej spal. Dumbledore ho strčil dnu a on zazíval ako ho konečne obklopil spánok.
14.03.2016 15:18:31
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one