Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

34. Nasledujúce ráno

Druhý deň ráno Harry, Ron Hermiona a Draco boli každý prebudený ich domácim škriatkom na raňajky. Ako sa každý z nich pripravoval čeliť raňajkám, ich sny sa k nim vrátili, každý sen bol tak jasný ako kvapka vody.
Harry sa pozrel do zrkadla vo svojej kúpeľni a videl zaschnutú krv na okraji svojej jazvy. Zamračil sa po útočnej spomienke na smrť jeho rodičov a to, čo pre neho prinesie budúcnosť. Chytil handričku na umývanie a dal ju pod horúcu vodu, poškrabal si jazvu, až to vyzeralo, že bude znovu krvácať. Potom si ju zakryl svojimi vlasmi.
Sirius vyzeral minulú noc tak skutočný. Harry sa zamračil na seba v zrkadle. Takže mal Voldemorta. Mohol by ešte cítiť síru, ktorá sa zdala, že obklopuje temného čarodejníka ako sladkastá kolínska. To spôsobilo, že jeho žalúdok sa nepokojne obracal a raňajky bola posledná vec, ktorej by chcel hneď čeliť.
Striekaním vody na tvár mohol upokojiť žalúdok. Spravil čo mohol, aby sa zbavil svojho sna a potom zamieril do Snaepových izieb, aby si dal niečo k jedlu.

 
Draco nezamieril späť do svojej postele a bolelo ho jeho telo na rôznych miestach kvôli tomu, že spal po zvyšok noci v kresle. Predtým, než vstal z kresla, jeho myseľ preskočila ku krvi tečúcej na Hermionine šaty z jeho sna. Rozbehol sa k záchodu a zrútil sa dole k prednej časti záchodovej misy. V jeho žalúdku nebolo nič, takže len zťažka sucho dychčal. Studený pot mu v kvapôčkach minul obočie a aspoň minútu sa nehýbal. Neveril svojim nohám, že by ho udržali.
Keď si bol istý, že jeho nohy ho udržia, postavil sa a šiel k umývadlu, kde si vypláchol ústa a začal si čistiť zuby. Akonáhle bola vlna nevoľnosti preč, nahradila to niečím iným, niečím, čo nedokázal definovať.  Pozeral sa do zrkadla a zrazu si uvedolmil, čo to bol za pocit, cítil sa sám. Nebol, „synom Luciusa Malfoya, Smrťožrúta“, bol Draco Malfoy. Usmial sa ironicky na svoju tvár. Zabil vo svojom sne svojho otca, bez váhania. Nemal strach.
 


Hermiona prešla hrebeňom po vlasoch a pre tento raz si nerobila starosti s prácou ako zvyčajne skrotiť svoje divoké, hnedé vlasy. Jej sen jej len ťažko dával odpoveď na všetky hádanky, ale dostala kus skladačky a to bolo dobré. Ďalšie kúsky prídu a čoskoro ich bude mať dostatok, aby dokončila puzzle, alebo bude blízko spôsobu ako ich vyriešiť. S posledným pohľadom do zrkadla, Herminoa krátko myslela na svojich rodičov. Chýbali jej jej rodičia chcela sa k nim vrátiť domov. Chcela sa tiež vrátiť do Rokfortu, ktorý poznala.
„Dumbledore je kľúč,“ zamrmlala, keď odstránila niektoré z jej vlasov zo svojej tváre a dala si ich na miesto. Bola to náhoda, že sa vrátili v čase k jedinému bodu, cez ktorý mali spojenie so svojou budúcnosťou? Hermiona neverila v náhodu. Osud, to je to, na čo narážal Dumbledore v jej sne. Temne sa zamračila. Osud bola ďalšia vec, ktorej nedôverovala spolu s čajovými lístkami, krištáľovými guľami a tarotovými kartami.
 


Ron si energicky vyčistil zuby a rovnako ako si vyplachoval ústa, pozrel na svoj odraz. Chcel si spomenúť na let na metle, ale táto časť sna bola vyblednutá. Skôr ako ubehne hodina zabudne na ňu. Čo ostalo v jeho mysli vedel, bez pochýb o tom, že to bol obraz Albusa Dumbledora, ktorý ho požiadal, aby si to zapamätal. On si stále nebol istý prečo, ale v myšlienkach hovoril do tváre riaditeľa, „Nebojte sa, pán profesor. Budem si to pamätať.“
 


Snape nebol pri stole, keď sa všetci v tichosti zhromaždili. Stretli sa s riaditeľkou, ktorá použila bezprútikovú mágiu a naliala im tekvicový džús z veľkého džbánu. Za niekoľko minút ich premohla chuť k jedlu a oni zjedli poriadne množstvo zo stola.
„Ako sa má Snape?“ spýtal sa Draco, keď si zobral kúsok malinovej muffiny.
„Profesor Snape sa má dobre, ale potreboval si oddýchnuť. Chcel, aby som sa vám venovala, kým sa s ním stretnete na obed.“
„Tak čo budeme robiť do tej doby?“ spýtal sa Harry. „Nemyslím si, že budú nejaké tréningy, na ktoré sa dá pozerať.“
„Áno,“ povedal Ron. Hodil pomaranč do Draca, ale Lyricina ruka ho vo vzduchu zachytila. Ron sa rozpačito usmial a Draco sa zamračil. „Aj tak si myslím, že mi vlastne chýba škola.“
Lyrica položila pomaranč dole a študovala deti. „Boli ste skôr izolovaný, však?“
„Je to nuda!“ nahneval sa Draco. Tajne si zobral sušienku a keď si myslel, že sa riaditeľka nepozerala, hodil ju do Ronovej hlavy. Súčasne ako sušienka trafila Rona z boku jeho hlavy, Harryho ruky udreli Draca po zadnej časti hlavy. „Nehraj sa s mojimi vlasmi, Potter!“ zavrčal Draco. Harry sa zasmial.
Lyrica vyčistila stôl od všetkých pokušené a uškrnula sa na troch chlapcov. Hermiona sa zasmiala a potom vysvetlila: „Profesor Snape nám povedal, že musíme náš styk s ostatnými udržať na nevyhnutnom minime. Aj keď ja s tým súhlasím.“
Ron si odfrkol. „Zoberieš si knihu a si v pohode tam, kde si, Miona.“ Hermiona spravila na Rona grimasu. Harry a Draco sa zasmiali.
Prerušilo ich klopanie na dvere. Bol to Albus Dumbledore. „Profesorka Arcahnumová? Požiadali ste ma, aby som sa tu s vami stretol?“
„Áno, pán Dumbledore. Poďte ďalej.“
Albus vošiel a pozdravil ostatných miernym kývnutím. Vytiahol malý biely papierový sáčok z vrecka. „Dá si niekto z vás citrónový cukrík?“ Draco si odfrkol a Ron zastonal. Harry lakťom udrel Rona a natiahol sa pre jeden z citrónových cukríkov. Vložil si ho do úst, tiež sa zasmial. Úbohý Dumbledore naozaj nemal ani potuchu, čo bolo tak zábavné. Usmial sa tak ako tak.
„Pán Dumbledore, už som vás ospravedlnila z vašich doobedňajších hodín, pretože vás chcem požiadať, aby ste sa dnes postarali o našich hostí. Ich strýko sa stále zotavuje zo svojich zranení a ako stručne pán Malfoy povedal, nudia sa.“ Riaditeľka vybrala kľúč z vrecka plášťa a podala ju hlavnému prefektovi. „Vezmite ich do 6. poschodia a do miestnosti Záhad.“
„Čo je miestnosť Záhad?“ spýtal sa Draco. „Nikdy som o tom nepočul.“
„Ani ja nie,“ ozvala sa Hermiona. „A to som si prečítala každú stránku Rokfortskej histórie.“
Dumbledore si zobral ťažký medený kľúč a so širokým úsmevom sa obrátil na všetkých. „Och, budete to milovať! Ste pripravení ísť?“
„Okamih, prosím,“ povedala Lyrica, keď vstala a ukázala, že by všetci štyria mali ostať sedieť. „Pán Dumbledore, mohli by ste na nich počkať v predsieni?“ Prikývol a odišiel z miestnosti. Lyrica stíšila hlas. „Nemusím vám pripomínať, že musíte byť opatrní zo svojimi slovami okolo pána Dumbledora. Naozaj nechcem použiť Obliviate na jeho myseľ, keď bude počuť niečo, čo by nemal. Profesor Snape ma informoval, že skutočnosť, že pozná vaše skutočné mená nie je problém. Takže budete opatrní?“ pozrela sa ustarostene na všetkých, zachytávajúc ich pohľady, jeden po druhom svojim vlastným. Prikývli. „Dobre.“ Viedla ich z Hermioninej izby a pripomenula Albusovi, že majú byť všetci späť do poludnia.
26.04.2016 14:48:10
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one