Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

35. Miestnosť Záhad, časť I.

Keď už je ten Deň detí, tak tu máte malý darček ;-)

Dobby

Mladší Albus viedol, Harryho, Rona, Hermionu a Draca k pohyblivému schodisku. Trpezlivo čakali, kým sa k nim lenivo presunulo jedno zo schodísk. Keď naň vystúpili Albus poklepal na zábradlie prútikom. "Šieste poschodie, prosím." So škrípavým zvuko sa schody dali do pohybu a potom začali stúpať nahor.
"Schodisko stúpa! Ako si to urobil?" spýtala sa Hermiona. Nikto z nich nikdy nevidel pohybujúce sa schodisko po niekoho príkaze, ani nevideli pohybovať sa jednu jeho časť do vyšších poschodí.
"Je to málo známy prínos toho, že si prefekt alebo hlavný prefekt. Je to oveľa jednoduchšie mať možnosť povedať schodom kam chcete ísť namiesto toho, aby ste išli tam kam chcú ony." Schody nakoniec zastali na svojom mieste a oni vstúpili do chodby. "Tadiaľto," povedal Albus.
Len naľavo bola malá chodba, ktorá viedla ku kovanej železnej bráne. Vybral medený kľúč, odomkol bránu. "Nie je tu toho veľa na šiestom poschodí. Teraz je to hlavne skladisko. Veľa brnenia, zbraní, drobností."
"Čo bolo pôvodne na šiestom poschodí?" spýtal sa zo zvedavosti Harry.
"Bývali tu učebne Elixírov a Obrany proti čiernej mágii. To bolo pred sto rokmi. Najznámejšie boli počas vedenia bláznivou riaditeľkou Corabine. Už ste o nej niekedy počuli?"
Harry, Ron a Hermiona dokonca zamrmlali, že nepočuli. Draco prehovoril. "Ja áno." Hodil po ostatných nepredvídateľný, samoľúby úsmev. Pre jeden raz bol jediný, čo poznal odpoveď. "Hovoríš o Corabine Lockhartovej, ktorá sa dostala na pozíciu riaditeľky po otrave svojho manžela, Gelgarrisa."
Ron šťuchol do Harryho a zašepkal: "Tak to je to, odkiaľ to mal Lockhart!" Harry sa usmial a zasmial sa, keď im Ron pripomenul (z ich minulého spoločného roka) ich niekdajšieho a nadutého učiteľa obrany proti čiernej mágii, Gilderoya Lockharta, ktorý bohužiaľ trávil uplynulé dni u Svätého Munga.
"To je ona," usmial sa Dumbledore. Nepočul výmenu medzi dvoma chlapcami. "Teraz vás varujem, je to tu trochu tesné, takmer klaustrofobické."
Išli úzkou chodbou bez okien. Steny sa tiahli vysoko nad nimi. Rytiny drakov, bojísk, kentaurov a ďalších podivuhodných a strašidelných scén boli vytesané hlboko do tmavých žulových stien. Boli tmavošedé a ťažko vidieť. "Lumos!" Dumbledorov prútik žiaril oranžovým svetlom. Ostatní tiež vytiahli svoje prútiky a väčšina tieňov ustúpila- Pre túto chvíľu bol príbeh o bláznivej Corabine zabudnutý, pretože si zvykli na svoje okolie a prezerali si mnohé rytiny. 
"Nedáva to žiadny zmysel alebo vysvetlenie," zamrmlala Hermiona. Našla rytiny, aj keď v jednom ohľade znepokojujúco krásne.
"Spôsobujú, že si želám, aby som neraňajkoval," vydýchol Ron a snažil sa nepozerať. Dokonca aj Harry vyzeral trochu zelene.
Albus pokynul, "Toto dielo ako sa zdá rozrušilo veľa ľudí. Je lepšie, ak len držíte svoj zrak na podlahe." Niekoľko minút šli mlčky, pretože ich oči boli buď prilepené k podlahe alebo nohám.
"Tak kto bola bláznivá Corabine?" pozrela sa Hermiona na Draca kvôli odpovedi.
"Pochádzala zo začiatku roku 1600. Vtedy nezasahovalo ministerstvo do pozície riaditeľa školy, zdedila post riaditeľky, keď jej manžel, Gelgarris Lockhart zomrel. Použila Ľuľkovec zlomocný, aby ho zabila; bolestivo. Keď to raz prevzala, začala míňať peniaze, hlavne na seba."  Draco prerušil jeho rozprávanie, len keď chodba zahla. "Corabine mala kanceláriu vo veži, kde sa vždy zdržovala, a tiež začala všetko na šiestom poschodí ničiť a budovať nový interiér. Nikomu v priebehu výstavby nebolo dovolené sa tu zdržovať. Ona vystavala túto chodbu. Z toho nasledovalo vonku celé šieste poschodie bez východu. Jedinými dverami je brána, ktorou sme vošli a brána na konci chodby."
"Prečo to takto urobila?" spýtal sa Ron, ktorý zrazu vrazil do Harryho.
"Au! Pozeraj sa kam stúpaš, Ron!"
"Prepáč, kamoš."
Draco pokračoval v jeho príbehu. "Legenda hovorí, že Corabine uväznila dušu svojho drahého zosnulého Gelgarrisa v múrcho na šiestom poschodí. Mal tajnú misiu, ktorú chcela, aby pre ňu odhalil, ale to mohol, len ak bol duch."
"Temná mágia?" zašepkala Hermiona.
"Mágia krvi a temné rituály. Dosť možno najväčšie temné kúzla, aké si niekto dokáže predstaviť. Temnejšie než Vol..." Hermiona vĺzla svojou rukou do Dracovej a pevne ju s varovaním stisla. Trochu si odkašľal a pokračoval. "No, čierna mágia je čierna mágia. Tak, to bolo zlé. A potom..."
Prišli k železnej bráne na konci chodby. Hermiona držala prútik vyššie, aby získala jasnejší pohľad na kovanie, ktoré tvorilo bránu. Bolo to príšerné, masívna hlava hydry krúžila okolo desiatok obetí. Otriasla sa. "To je hrozné!"
"Musela byť zo Slizolinu," zamrmlal Harry. Videl Hermionu držiacu Dracovu ruku a nesúhlasil s tým.
Draco uvoľnil svoju ruku z Hermioninho zovretia po Harryho zamračenom pohľade a zovrel ju svojou vlastnou. "V skutočnosti, Corabine bola z Chrabromilu!"
Harry zovrel ruku do päste a začal sa približovať k Dracovi, ale bol rýchlo zastavený strohým pohľadom od hlavného prefekta. "Draco má pravdu, Harry. Corabine bola Chrabromilčanka. Hoci, vzhľadom na všetko čo robila, dobre..." pozrel úskokom na Draca a múdro sa rozhodol, že to bolo všetko, čo chcel povedať. "Pôjdeme?" kývol smerom ku vchodu.
"Počkajte," povedal Ron. Albus sa zastavil vo dverách a čakal. "Chcem vedieť zvyšok príbehu, Malfoy, než pôjdeme ďalej. A potom... čo?"
Draco sa dramaticky usmial. "Študenti začali chýbať. Keď dcéra prominentnej čarodejníckej rodiny, Tisane Blacková zmizla, nakoniec bolo podnietené agresívne vyšetrovanie. Na šiestom poschodí, hneď za touto bránou, našli kosti dvanástich študentov zdobiace stany. Corabine bola zatknutá a obesená bez súdu."
"To je príšerné!" vyhŕkol Harry.
"Rozhodne to nie je v Rokfortskej histórii," zamrmlala Hermiona.
"Je to naozaj pravda, Malfoy?" spýtal sa skepticky Ron.
Draco pokrčil ramenami. "Je to legenda, ktorú som počul. Slovo od slova, ako Sna... ako to povedal strýko Severus a myslím, že je to presne ten druh vecí, ktoré by som mal vedieť."
"Večerníčky?" uškrnul sa Harry. Draco len pozeral. "Čo hovoríš, Albus?" Harry otočil hlavu na chlapca. "Je to všetko pravda?"
"No, ona rekonštruovala toto poschodie a zabila svojho manžela jedom. Za to bola obesená a záznam o nej bol vymazaný z oficiálnej histórie. Stratilo sa dvanásť detí, ale nič sa nenašlo. Ani kosti." Albus potlačením otvoril bránu a zaviedol ich dovnútra.
Po klaustrofobickej chodbe bolo príjemné vojsť do veľkého otvoreného priestoru. Okná boli dlhé a úzke a z číreho skla. Boli postavené vysoko do steny, takže nebolo možné pozerať sa cez ne, ak človek nestál na rebríku.
Rovnako ako povedal Albus, na šiestom poschodí bolo skladisko. Dlhé police sa tiahli po celej dĺžke miestnosti a boli preplnené takmer až po vysoký strop so všetkými druhmi fascinujúcich svetských objektov. Obloženie stien a v niektorých prípadoch navzájom prekrývajúcich, boli staré maľby, ktoré sa ani nepohli, zrkadlá, gobelíny a transparenty. Tiež na stenách boli regály zbraní. Takmer dosť na vybavenie armády 300 mužov. Všade, kam sa pozreli boli panciere, a to z kovu a kože. Celá miestnosť samotná bola dosť rušivá a takmer zabudli na to, čo sa im prihodilo; Miestnosť Záhad.
Bola to Hermiona, ktorá odtrhla pohľad od úžasného haraburdia a spýtala sa: Albus, čo je Miestnosť Záhad. Kde je?"
Chlapec sa usmial a jeho oči sa zaleskli nezbedníctvom. "No, toto je ona. Všade, Hermiona." Draco a Ron sa zamračili. Veľmi ich to nepobavilo. "Ver mi, že si zaslúži to meno."
"Tak daj, kamoš," povedal Ron. "Čo je na tejto miestnosti tak sakramentsky divné?"
"Všetko, čo je v tejto miestnosti, každá polica, tyč nábytku, každý gobelín a drahokamy sa v tejto miestnosti ocitli sami. Nič z tohto tu sem nebolo prinesené." Albus pristúpil k polici a zodvihol nádherné žezlo zo zlata a striebra obložené smaragdmi a rubínmi. Draco vyvalil oči na takú cennosť. Albus potom prešiel cez prah do predsiene a žezlo zmizlo z jeho rúk.
Draco otvoril ústa. "Čo sa s ním stalo?"
Albus pokrčil ramenami. "Kto vie? Nie je späť v tom bordeli. Možno zmizlo tak, odkiaľ pochádzalo?"
Draco schmatol niečo trblietavé, malú korunu a išiel s ňou von do chodby. Zmizla z jeho rúk. "To je zlomyseľné!" začudoval sa.
Dracove konanie bezprostredne nasledoval Harry s pohárom, s ktorým šiel do chodby. Ron našiel veľký slonovinový kel a bol náležite ohromený, keď sa vytratil z jeho rúk, akonáhle vykročil vedľa Draca a Harryho. Hermiona našla veľkú knihu. Aj keď nechcela vstúpiť do chodby.
"No tak, Hermiona," naliehal Ron. "Skús to!"
Hermiona vrhla zdesený pohľad na knihu, ktorú držala v ruke. "Ale, to je Moje prvé storočie od Nicolasa Flamela." Harry zastonal a Ron pokrútil hlavou. Hermiona položila knihu tam, kde ju našla.
"No, to bola sranda," zamrmlal Draco. "Takže to je to, čím je Miestnosť Záhad, Dumbledore?" Usmial sa nad tým, že dokázal Albusa nazvať len jeho priezviskom.
Albus zavrtel hlavou. "Prečo sa nepozriete naokolo Dozviete sa sami, čo je divné na celej tejto miestnosti."
Jeden po druhom zamierili do rôznych smerov. Draco zamieril k regálu veľmi nebezpečných zbraní  vedľa veľkého zrkadla s ťažkým strieborným rámom. Sklo bolo s vyrytým zložitým dizajnom brečtanu okolo jeho vonkajšieho okraja. Samozrejme, že Draco bol príliš zaneprázdnený pokusom odstrániť ostnatý kyjak z jeho bezpečného osadenia, aby ocenil umeleckosť zrkadla a jeho rámu.
Ron išiel do jednej z uličiek vytvorenej z políc a bol prekvapený tým, že našiel predmet posmeškou a urážiek vyslovených v angličtine, latinčine, galštine, francúzštine, čínštine a tucte ďalších jazykov. Hlasy prichádzali od desiatok šachových figúrok. Sklonil sa súčasne ako rytier hodil oštep jeho smerom. "Woahhh!"
Hermiona prechádzala okolo niekoľkých desiatok spätných zrkadiel, až narazila na hromadu pirátskeho pokladu ležiaceho na podlahe, ako by to tam všetko bolo uložené nedávno. Kľakla si a ponorila ruku do trblietavého pokralu a vytiahla úžasnú hrsť perál, rubínov, diamantov, striebra a zlata. Kôpka ôsmich strieborných kúskov spadla a skĺzla jej ku kolenám.
V diaľke bolo počuť rachot. Draco vyrval ostnatý kyjak zo stojanu a rozohnal sa, stratil rovnováhu a udrel zbraňou priamo do jedného zrkadla. "Ach sakra!"
"Niet sa čoho báť!" Albusov hlas smeroval k Harrymu.
Harry bol v ďalšej uličke a nevidel nič, čo by upútalo jeho pozornosť. Avšak, bol tak zaneprázdnený hľadaním tam a späť medzi regálmi, že narazil priamo do vysokej postavy blokujúcej jeho cestu. "Ospravedlňujem sa!" automaticky sa ospravedlnil.
"Niet sa čoho báť, synu. Myslím, že moja noha to prežije."
Harryho dych sa mu zadrhol v hrdle a jeho oči sa zodvihli z topánok, na ktoré pozeral do tváre muža, do ktorého narazil. Bolo to akoby pozeral do zrkadla, len do zrkadla, ktoré mu ukáže budúcnosť človeka. Muž mal na sebe okrúhle rámové okuliare, rovnaké ako on a mal tmavohnedé vlasy, ktoré tiež vzdorovali skroteniu pomocou hrebeňa, ako jeho vlastné.
"Harry? Myslím, že by si mal dýchať, než odpadneš." Muž sa usmial a položil mu ruku na plece.   
Harry preglgol a vynaložil značné úsilie, aby neomdlel. Videl v zrkadle pred sebou tvár. V zrkadle z Erisedu. „Oci?“ zašepkal chrapľavo.

James Potter sa usmial na svojho syna a rozstrapatil chlapcovi vlasy. "Prial by som si, aby tu bola tvoja matka," rozhliadol sa nádejne. "Ale možno nejaký iný deň. Chýbal si nám obom. Ako sa máš?"
"T-t-t-o nemôže byť pravda, nie?" spýta sa, stále v šoku.
James smutne pokrútil hlavou. "Čelám si, aby bola, synak, ale nie som skutočný."
"Č-čo si? Duch alebo?"
James sa zasmial. "Som spomienka. Existuje veľa spomienok...." potľapkal Harryho spánok. "Tu..."
Harry zažmurkal. "Sú tam? Nebol som schopný na nič si spomenúť, vôbec nič o tebe a mamičke. Viem len to, čo mi povedali všetci ostatní."
James sa sklonil, zobral Harryho ruky do dlaní a pozrel sa na jeho jazvu na čele. "Ver mi, Harry, sú tam, ale môže to chvíľu trvať, než k nim budeš mať prístup. Bu to trvať... aby si čelil svojmu osudu a chce to trpezlivosť."
"Oci?"
"Áno, synak?"
"Vieš, že sme uviazli v minulosti?"
"Viem."
"Oci, ty... Máš vôbec predstavu, ako sa môžeme dostať späť domov? Alebo či sa dostaneme?"
James vstal a usmial sa na svojho syna. "Vy sa dostanete domov, Haryy. Pokiaľ ide o to, ako sa dostať späť neviem ako, ale kľúč je v tejto miestnosti." Harryho oči sa rozšírili, keď sa rozhliadol po všetkých veciach a haraburdí na policiach. Jeho vzrušenie opadlo. James pritiahol Harryho k sebe a otočil chlapca späť na cestu, ktorou vstúpil do uličky. Ukázal na Albusa Dumbledora.
Harry zašepkal. "Profesor Dumbledore? Ale ako?"
"Nerob si teraz starosti. Čoskoro budete vedieť." James zobral Harryho ruku. "Prečo nespravíme to najlepšie počas času čo máme a nepreskúmame trochu toto miesto, dobre?“
„Dobre!“ usmial sa Harry.
„Reparo!“ zavrčal Draco na črepy z rozbitého zrkadla, ktoré boli po celej podlahe. Odmietli poslúchnuť jeho kúzlo. „Viem, že som to spravi...“ smiech dieťaťa prelomil Dracovu frustráciu. „Kto je tam?“
„Nemôžeš ma nájsť, Drak!“ bol to smiech dievčatka. Začala spievať, „Drak, drak, plný ohňa!“
Nepríjemný chlad trochu Draca ostro bodol do spodnej časti chrbtice. Dlane rúk mu stuhli. Poznal ten hlas, Vedel, že existovala len jedna osoba, ktorá ho niekedy nazývala drakom. „Elydree?“ zašepkal Draco. Pri pohľade na všetky zrkadlá pred sebou, zazrel záblesk čiernej v zrkadle vzdialenom niekoľko metrov. Rozbehol sa k nej. Pri pohľade do neho videl svoj odraz, ale on bol tiež schopný vidieť pozemky Malfoy Manor. “Elydree! Si to tam ty?“
Tvár takmer sedemročného dievčaťa s veľkými modrými očami a čiernymi havraními vlasami vyskočilo priamo pred jeho tvárou. Draco vykríkol a padol späť na brnenie. Brnenie sa neisto zatriaslo a Draco od neho odskočil. Jeho oči neopustili usmiatu tvár smejúceho sa dieťaťa.
„Je všetko v poriadku, Draco?“ Albus bol ešte pri bráne, ale mieril k slizolinskému chlapcovi.
"Som v poriadku!" vyštekol. "Proste v poriadku! Nechaj ma na pokoji!" chlapec sa zamraťil a zasčal. "Zvedavý starec!" K jeho sklamaniu, Albus stále mieril k nemu.
"To je v poriadku, Drak. On ma nevidel." Dievčatko sa sprisahanecky usmialo a položilo prst na pery.
"Škoda zrkadla," povedal Albus, keď opatrne vstúpil cez rozbité sklo.
"Prečo moje kúzlo nefungovalo?" spýtal sa Draco, keď sa postavil pred zrkadlo, kde stálo ticho dievča.
"Len ďalšia zvláštnosť tejto miestnosti, Draco. Ak sa niečo rozbije, zostane rozbité dovtedy... pozri." Albus sa postavil k Dracovi a ukázal na črepy. Jeden po druhom sa začali vytráca, až do posledného kúsku toho, čo kedysi bolo celé zrkadlo a to zmizlo. "Fascinujúce, však?"
Draco prikývol. Asi to tak bolo, ale v tom okamihu mu to bolo úplne jedno. "Hej Albus, myslím, že práve ťa volal Ron."
"Áno? No, pôjdem zistiť, či potrebuje nejakú pomoc." Albus sa vrátil k dverám a hľadal Rona.
Draco sa otočil a zadíval sa na malé dievčatko. "To si ty, či nie Elydree?"
Položila trochu  roztvorené ruky proti neviditeľným stenám zrkadla. Draco sa jej dotkol rukou. "Dobrý deň, veľký brat."
Albus zistil, že Ron mal trochu problém. Bol v obkľúčení súborom dobyvateľských šachových figúrok. "Tadiaľto, Ron!" vykríkol Albus.
Ron si chránil hlavu po zistení, že šachové figúrky sa bránili svojou mágiou, rovnako ako rozbité zrkadlo sa bránilo opravou." Keď sa pozrel cez svoje prekrížené ruky, ktoré mal cez tvár, Ron videl, kde bol Albus a bežal dole k najvzdialenejšiemu koncu uličky.
"No, to bol bordel!" vykríkol Ron. "Čo iné je tam k videniu?"
ALbus sa chystal niečo navrhnúť, keď Hermiona vykríkla. "RON!" Obaja, Ron a Albus sa rozbehli k zvuku ich výkrikov. Čoskoro ju našli pri poklade. Vysoký, hrôzostrašne vyzerajúci pirát s dlhými, tmavými vlasmi, fúzami s končekmi dokonale stočenými do miniatúrnych háčikov a klobúbom so pštrosím perom na ňom, ju chytil okolo pása a držal hrozivo vyzerajúci hák na jej krku. Ako pirát zbadal dvoch chlapcov, pustil Hermionu a vytiahol na nich pištoľ.
"Neboli tu potrební žiadni hrdinovia, mladí Stratení chlapci!" zavrčal pirát s kultivovaným prízvukom.
Hermiona ešte zistila, kúzlo nefungovalo tak, ako očakávala. Vytiahla prútik, namierila na pirátovu zbraň a vykríkla: "Expelliarmus!" Jediným výsledkom bolo, že pirát sa pomaly otočil a položil koniec pištole na Hermionine čelo.
"Odlož tú paličku, dievčatko, alebo ti preorganizujem tvoju lebku." Hermiona preglgla a pustila prútik na zem. Hook potom pozrel na ňu jedným okom. "Ty nie si Krvavá Jill, miláčik. Kto si?"
"Ja som Her-Her-Hermiona!" zachvela sa.
"Dobre, dobre, Her-Her-Hermiona," začal s úškľabkom.
"Kapitán Hook!" vykríkol Dumbledore v pomerne chatrnom oblečení s trojcípym klobúkom a čiernym sakom so zlatými gombíkmi príliš veľkými pre jeho telo. V ruke mal pozdvihnutý dlhý meč. "Objavili sme Pana hneď na prove, pane!"
Hookove hlboké zafírové oči sa nebezpečne zaiskrili a sklonil pištoľ. "Už ste? Vynikajúco!" Krátko sa otočil k Hermione a pohladil ju po tvári s nebezpečným hákom, ktorý nahradzoval ruku. "Neskôr, moja nádherná, Her-Her-Hermiona."
Kapitán vytiahol meč, namieril ho na Albusa a vykročil k nemu. "Veď ma, môj dobrý muž!"
Albus viedol piráta preč niekoľko stôp a on ihneď zmizol.
"Piráti?" spýtal sa Ron. Objal Hermionu, stále sa mierne triasla. "Prečo tu boli piráti?"
"Len som si pomyslela na Krajinu nekrajinu...!" Kopla nahnevane do hŕby zlatých mincí pri nohách. Albus sa vrátil a hodil dolu meč, odhodil klobúk a potom ťažký kabát.
"Ďakujem, Albus." Odfrkla Hermiona.
"Hermiona! Si v poriadku?" Ron, Hermiona a Albus sa pozreli smerom k Harrymu, ktorý sa so šmykom objavil za rohom a na vysokého, tmavovlasého muža v okuliaroch s ním.
"Harry?" spýtal sa Ron. "Kto je to?"
"Môj otec." Harry oznámil túto záležitosť vecne, že všetci boli veľmi dlhú chvíľu ticho. Bol to James, ktorý prelomil mlčanie. "Harry, nemám viac času. Prečo ma neprestavíš?"
Harry bol náhle sklamaný, že James Potter zmizne, ako zmizol pirát, ale on by nikdy nemal znovu takú šancu, tak rýchlo urobil predstavenie. Harry si nedokázal spomenúť na šťastnejšie obdobie, ale hlboko vo vnútri sa divil, prečo sa jeho matka neobjavila v Miestnosti záhad. Možno, keby sa mohol vrátiť neskôr, objavila by sa. Pre túto chvíľu mali niekoľko minút na návšetevu. Ale len pár minút.
"Musím ísť, Harry." Povedal James ticho a s ľútosťou. Bez slova, Harry objal svojho otca. James mu vrátil pevné objavie. "Nezabudni na nás, Harry. Stále sme s tebou." James zmizol.
"Si v poriadku, Harry?" spýtal sa Ron.
Harry sa zhlboka nadýchol a usmial sa. "Vlastne, Ron, som. Neviem prečo, ale mám pocit, že je všetko v poriadku." Harry pokrčil ramenami. Pomyslel si, že to bolo najlepšie, že nič z toho neanalyzoval príliš hlboko. "Kde je Malfoy?" spýtal sa, len aby zmenil tému.
"Môžem ho ísť hľadať," odpovedala Hermiona. Chcela sa dostať preč od hromady zlata a šperkov.
"Dobre," súhlasil Ron. "Pôjdeme späť k bráne."
Hermiona sa rozišla s chlapcami a počúvala Dracov hlas. Jeho mäkký tón ju čoskoro doviedol k miestu, kde stál pred zrkadlom. Bola pod uhlom, kde nemôže vidieť to, čo vidí on. Napadlo ju, či by mohol hovoriť sám k sebe. Keby hovoril, nechcela ho doviesť do rozpakov, takže ľahko zakašľala, aby ho upozornila na svoju prítomnosť.
Draco sa prudko otočil. Krv sa mu nahrnula do bledých líc. "Čo chceš, Grangerová?" zavrčal, než sa mohol zastaviť.
"Je mi to ľúto," zamrmlala, keď ustúpila o krok späť. "Sme na odchode. Si pripravený?"
"Je to tvoja priateľka, Drak?"
Hermiona bola prekvapená, že počuje detský hlas. Hermiona sa postavila vedľa neho. "Kto je to?"
"Myslel som, že si povedala, že ťa nikto nemôže vidieť!" zasyčal Draco na dievčatko.
"Klamala som!" Vrtošivé dieťa sa usmialo a zachichotalo. Ona sa potom usmiala sladko a zamávala huňatovlasej čarodejnici. "Som Elydree. Kto si?"
"Hermiona Grangerová. Teší ma Elydree." Hermiona obrátila na Draca spýtavý pohľad, ale nebol v nálade, aby jej odpovedal.
Elydree sa zdvorilo odvrátila od Hermiony a čelila Dracovi. "Priala by som si zostať dlhšie, Drak, ale kúzlo odoznieva." Draco položil ruku na zrkadlo a ona sa veselo usmiala a urobila to isté. "Mysli vždy na mňa, brácho." Zasmiala sa v čistej radosti a zmizla. S ňou vybledli aj pozemky Malfoy Manor, kým jediné čo ostalo bol odraz Draca a Hermiony v zrkadle.
Hermionu ohromili posledné slová toho dievčatka. Chcela sa spýtať, ale temný, varovný pohľad od Draca pohltil jej otázky. Ticho ho nasledovala späť k bráne, kde čakali Ron, Albus a Harry. Draco sa vtlačil medzi nich, vytrhol prútik a zoslal kúzlo Lumos.
"Čo má za problém?" spýtal sa Ron.
"Nič," prehovorila Hermiona pevne. "Len ho nechaj na pokoji." Zasvietila svoj prútik, keď nasledovala Draca. Ron ju nasledoval, potom Harry.
Albus zamkol bránu a čoskoro uzatváral koniec. "Chcel by nikto Citrónový drops?"
"NIE!" prišla odpoveď od všetkých naraz.
01.06.2016 13:19:38
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one