Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

36. Miestnosť Záhad, časť II.

Bolo ešte trochu skoro na obed a Albus odišiel do svojej triedy, keď sa zdalo, že jeho prítomnosť už nie je vítaná. Draco bol šťastný, že sa zbavil Albusa a bolo mu jedno, či pocity Zvedavého spratka boli vôbec ranené. Neustále otázky mladíka boli nepríjemné a veľa z toho, čo sa Albus pýtal, nikto z nich nemohol odpovedať.  V tichu zamierili do oblasti, ktorá by teraz mohla byť raz domov pre tekvice pri Hagridovej chalupe. Posadali si na tráve, každý stratený vo svojich myšlienkach, kým Ron prelomil ticho.
"Tvoj otec sa zdal trochu elegantný, Harry." Harry sa na Rona usmial.
"Prial by som si, aby sa objavila tiež moja mama!" Harry trhal kvietok. "Myslíš, že to bolo skočné?"
"Tak skutočné, ako bol môj sen včera v noci," potvrdil Ron s úsmevom. "Kiež by som mohol tak lietať po celú dobu!"
Draco sa otočil mierne preč. Nebol v nálade, aby si spomenul na sen, ktorý mal.  Ako krátko zavrel oči, záblesk jeho otca s dýkou proti Hermioninmu krku ho šokoval a zalapal po dychu.
"Čo je s tebou, Malfoy?" spýtal sa Harry. "Ty si bol nezvyčajne tichý dnes ráno. Vôbec žiadne urážky."
"Áno, mohli by sme získať falošný dojem, že nás máš rád," podpichoval Ron.
"Nikdy," zavrčal Draco. Smerujúc pozornosť mimo seba, čelil ryšavcovi. "O čom bol tvoj sen, Ron?"
Ron prekvapene zažmurkal a spýtal sa: "Čo sa staráš?"
Draco pokrčil ramenami. "Niečo hovorím, myslím. Takže povedz, čo to bolo?" usmial sa sarkasticky. "Šach a metlobal?"
"Metlobal, stavím sa." Zasmial sa Harry.
Ron sa zamračil. "Ako by ani jeden z vás nesníval o metlobale."
"Tak poď, Ron. Prečo hovoríš, že ten sen bol taký skutočný?" spýtala sa Hermiona.
Ron teraz pokrčil ramenami, ako cítil nátlak. "Ja len... no, pamätám si všetko. Lietanie nad metlobalovým ihriskom a robím otočky a obraty, ja... no, však viete." Ron vytrhol kus trávy a zodvihol ho. "Bolo to tak skutočné, ako táto tráva. Spomínam si, že mi bola stále zima na prsty a vietor vo vlasoch... prichádzali tam tiež búrkové mraky. Áno, a vies ako Dumbledore vždy vonia citrusmi a prachom, Harry? Mohol som tiež cítiť." Ron sa na sekundu zamračil a potom sa pri tej spomienke usmial. "Povedal, že budem rovnako dobrý stíhač ako ty, Harry."
"Nie!" Harry sa zamračil a potom sa usmial.
"Tak to bol sen?" uškrnul sa Draco. "Zdalo sa ti o lietaní a Dumbledorovi?"
"Áno. Pýtal sa, ako sme sa mali." Ron pokrčil plesami a vytiahol náhodné steblá trávy.
"Tiež sa mi snívalo o profesorovi Dumbledorovi," povedala ticho Hermiona, keď si spomenula na svoj vlastný sen. "Profesor Dumbledore sa ma pýtal, ako sa darí profesorovi Snapeovi." Uvedomila si, že všetci traja ju zaujato počúvali. "Bola som v učebni elixírov, kde som chcela pracovať na probléme, ale bol tam profesor Dumbledore. Pýtal sa, ako sa máte vy traja a potom sa opýtal "akoby ste najlepšie mohla opísať, ako ďaleko je náš milovaný profesor elixírov s jeho živlami?"
"Milovaný?" odfrkol si Harry. Ron sa zasmial a Draco len pokrútil hlavou.
Hermiona sa zamračila a skrížila vyzývavi ruky prsiach. "Možno si neuvedomujete, Harry, ale profesor Dumbledore si veľmi robí starosti o profesora Snapa."
Harry len prevrátil oči a padol na chrbát do trávy. Zameral svoju pozornosť na mraky prechádzajúce nad nimi. Ťažká temnota jedného mraku mu spôsobila mráz na chrbte, krorý sa snažil striasť. Jednoduchý záblesk a Voldemortove červené oči sa týčili k nemu. Stačil zavrieť oči pevnejšie v snahe vyhnať spomienku.
"Potter, tvoja jazva!" vydýchol Draco.
Harry zdvihol ruku k jazve, cítil nepríjemné bodnutie, ktoré cítil vždycky pri dotyku s bleskovitou jazvou a rýchlo odtiahol ruku. Na končekoch prstov mal šmuhu krvi. Pozeral na krv a ticho sa spýtal: "Voldemort nás tu nemôže dostihnúť, však?" nikto z nich neodpovedal. "Včera v noci sa mi zdalo najprv o Voldemortovi. Bol taký skutočný ako to..." ukázal Harry na krv na končeky prstov a potom ju utrel o trávu. "Bežal som pred ním a našiel som sa v takom temnom dome. Bol cítiť starobou a bol tam prach a pavučiny a všade pavúky. Narazil som na Siriusa."
"Tvojho psieho kmotra, Potter?" uškrnul sa Draco, keď šťuchol Harryho rameno nohami.
Harry odstrčil Malfoyove nohy, zrazil blonďáka pred Hermionu. V tom okamihu vyskočil na nohy a zamračil sa, "Sirius nie je o nič horší ako tvoj upírí kmotor, Malfoy." Malfoy zodvihol ruky a skrčil prsty do pazúrov. Napodobnil celkom dobre Snapeov zamračený výraz a vyhrážal sa Harrymu. Harry sa uškrnul. "Kedy ťa ide naučiť svoj trik s vejúcim habitom?"
"Potom, čo ťa tvoje psisko naučí, ako aportovať!" odsekol Draco, teraz dobromyseľne.
"Čo sa ti snívalo, Draco?" Hermiona zasiahla skôr, než sa Harry rozhodol, aby zrazil Draca z nôh.
Draco sa pozrel dolu súčasne, ako mu Hermiona položila ruku na plece. "Krv." Povedal jednoducho, keď sa pozrel na Hermionin neoznačený krk. "Zabil som svojho otca." Draco vstal a vybral sa preč.
Ron sa nahneval. "Prečo v tom pokračuje?“ chvíľu sa pozerali, ako sa Draco vzďaľuje preč od nich. Ron sa postavil na nohy. „No tak, keď ho znova stratíme, Snape námi nakŕmi škriatkov.“ Harry a Hermiona nasledovali Rona, ale všetci traja išli stále za Dracom, takže mu dali nejaký priestor pre seba.
Po plahočení sa do kopca sa Harry uškrnul, „Hermiona, čo to bolo s kapitánom Hookom?“
Hermiona sa prudko otočila a jej tvár očervenela. „Nič!“ potom sa rozbehla pred Ronom a Harrym a vsunula ruku do Dracovej. Ron temne pozeral. Jeho pohľad bol veľmi podobný tomu, ktorý bol na Harryho tvári, keď sledoval, ako sa Slizolinčan a Chrabromilčanka držali ruka v ruke.
Putovali trochu okolo jazera až kým im Hermiona nepripomenula, že je čas na stretnutie so Snapeom na obede. Sny, spomienky a ich budúcnosť na okamih ostali zabudnuté, keď sa ponáhľali späť do hradu. Nezastavili sa, keď vošli veľkými dverami a ďalej bežali ako šialení po chodbách a do Chrabromilskej hosťovskej izby. Prebehli Snapeovými dverami, bez dychu a so smiechom bez príčiny.
Temná postava ich profesora stála u osvetleného ohniska. Po jeho ľavici bol pripravený stôl na obed. Po jeho obsidiánovom pohľade sa rýchlo ukľudnili a postavili sa vedľa seba. Snape skrížil ruky na prsiach a povzdychol si, akoby celá váha sveta spočívala na jeho ramenách. Snačilo vymazač posledný úsmev radosti z ich tvárí.
„Verím, že vám bolo povedané, že tu máte byť na poludnie. Teraz je dvadsaťdva minút po termíne.“ Snape pozeral na nich len pár sekúnd dlhšie a potom ukázal na stôl. „Sadnite si a jedzte.“
Bez slova sa každý vyškriabal na svoju stoličku a začali si plniť taniere s jedlom. Snape sa mierne uvoľnil a potom išiel k svojej stoličke pri stole a posadil sa. Nalial si kávu, nevšímal si ich, kým oni mlčky jedli. Vychutnával si kávu a dovolil si trochu dlhšie relaxovať.
„Čo ste robili dnes dopoludnia, že to spôsobilo také meškanie?“ spýtal sa a okamžite ľutoval svoju zvedavosť.
Harrymu, Ronovi a Hermione sa podarilo vyplniť celé jedlo ich dobrodružstvom v Miestnosti záhad. Snape mal dostatok trpezlivosti, aby si vypočul časť príbehu dokým nepočul Harryho spomenúť meno Jamesa Pottera. Harry nezachytil zmenu v jeho učiteľovi elixírov pri zmienke o svojom otcovi a Snape mal dosť času, aby sa upokojil. Bola to stará rana, ktorá tu nemusela byť otvorená.
„Pane,“ ozvala sa Hermiona, pretože ich príbehy začali končiť. „Máte nejakú predstavu, čo by sa stalo s Miestnosťou záhad? V našej dobe na šiestom poschodí nie je nič iné ako všetko prázdne.“
Snape pokrútil hlavou. „Som oboznámený s legendou o šialenej Corabine, ale nemám vedomosti o tejto podivnej miestnosti. Budem to musieť overiť neskôr.“
Snape vrhol postranný pohľad smerom k Dracovi. Po celú dobu, čo zdieľaôo ich dobrodružstvo bol chlapec nezvyčajne tichý a zamračený. Normálne sa snzžil, aby bol v centre pozornosti, ale zrejme bol spokojný,  keď nechá hovoriť ostatných. Chcel sa na to spýtať, keď Draco zachytil jeho bočný pohľad a odvrátil sa. Snape to vzal na vedomie, ale s úmyslom, že bude hovoriť s Dracom neskôr. Boli oveľa dôležitejšie veci na riešenie. Uistiac sa, že všetci dojedli, očistil stôl a zvyšky mávnutím ruky.
„Už som sa rozhodol,“ povedal. Tón jeho hlasu nebol dobrým znamením, bez ohľadu na to, aké rozhodnutie to bolo. Harry skrížil ruky na prsiach, pripravený na protest. „Náš výskum sa dostal do slepej uličky a rovnako ako nerád priznávam svoje pochybenie pred svojimi študentami,“ varoval svojim ostrým pohľadom, že sa nikto z nich neodvážil spraviť žiadny vtip a poznámku. „Je tu trochu viac, čo môžeme spraviť.“
„Ale profesor! Sme tu len tri týždne!“ Samozrejme, že by to nebol Potter, kto by sa neozval. „Nie je to príliš skoro, aby sme sa vzdali?“
„Pán Potter, povedal som, že sme sa vzdali?“ Snapa naozaj zaujímalo, či mal Potter niekdy v hlave celý mozog.
„Pripadá mi, akoby ste sa vzdali,“ zamumlal Ron.  „Práve ste povedali, že ste zlyhal.“
„Buďte ticho, pán Weasley.“ Otočil sa k Harrymu, pretože vedel, že Harry bude ten, koho bude musieť presvedčiť predtým, než niektorý z nich bude nasledovať jeho rozhodnutie. „My sa nevzdávame, pán Potter. V súčasnej dobe stojíme proti múru, ale myslím si, že by sme mohli objaviť spôsob, ako sa dostať cez neho. Akokoľvek stojíme pred viacerými naliehavými problémami, ktoré treba riešiť.“ Snape bol rád, že Harryho prekrížené ruky sa mierne uvoľnili. Chlapec bol ochotný aspoň zvážiť jeho slová.
„Urobil som chybu, neslýchanú, keď sme prišli, že som použil naše skutočné mená,“ Snape nenávidel priznanie svojej chyby, ale jeho štyrka si zaslúžila pravdu. „Sme izolovaní a musíme byť neustále v strehu, aby sme neodhalili niečo z našej budúcnosti. Je možné, že sme už mohli zmeniť budúcnosť, ale nemôže sa s tým teraz zaoberať.“
„Ale profesori Grailing a Arcahnumová vedia, kto sme...“ začala Hermiona.
„Slečna Grangerová, nevadilo by vám držať jazyk za zubami, kým by som neskončil?“ vyštekol na dievča, ktoré sa oprelo mrzuto o stoličku.
Snape pokračoval. „Profesori Grailing a Arcahnumová nie sú problém. Musíte si to nechať pre seba, ale profesor Grailing neprežije minulosť do jari budúceho roka. Mám poľutovaniahodné vedomosti o tom, kedy zakopne o habit.“ Neupresnil, že zakaždým, keď navštívil starého čarodejníka bolo pre neho ťažké vedieť, že Grailingova smrť nebude dôsledkom jeho veku, ale kvoli hlúpej nehode v jeho triede. Snape nemohol priznať, že bol mnohokrát príliš v pokušení varovať starca. „Pokiaľ ide o riaditeľku, bude sa držať svojich znalostí o nás do svojho skonania.“ Zavrel oči na chvíľu po svojich zle zvolených slovách. Upokojujúc sám seba, vrátil sa späť k téme. „Albus Dumbledore je ten problém. Profesor Dumbledore má pomerné zručnosti v odolávaní pamäťovým kúzlam a kliatbám. Jediný spôsob, ako ho zbaviť spomienok na nás je zničenie jeho pamäte, ako to urobil pán Weasley profesorovi Lockhartovi.“ Ron sa nahnevane zamračil. Jeho prútik bol zlomený, lebo ho zle opravil kusom lepiacej pásky. Nechcel ublížiť podvodníckemu čarodejníkovi, ale len ho omráčiť. SNape si všimol nahnevaný pohľad, nepozorovane si povzdychol a jemne dodal. „Aj keď bez zámeru. Tak alebo onak, dôsledky poškodenia mysle profesora Dumbledora by mohli mať nedozerné následky v našej dobe. Ako také, riaditeľka bude hovoriť našim menom s profesorom Dumbledorom. Jeho sklon k zachovaniu tajomstva nás uisťuje, že vedomosti o nás budú v bezpečí.“
Hermiona ho znova prerušila, ale tentoraz mierne zodvihla ruku. Snapeove oči sa podráždene prevrátili, ale kývol na ňu, aby hovorila. „Pán profesor, či Albus.... chcem povedať, ak si nás pamätá , je možné...?“
„Predpokladám, že je v tom skutočná otázka, slečna Grangerová?“ Snape vyzýval.
„Ja...“ povzdychla si. „No, možno nie, pane.“
Snape nenaliehal. V prípade, že by sa malá Chrabromilčanka rozhodla vyjadriť svoje pochyby neskôr, nie je pochýb o tom, že nebude váhať, aby tak urobila. Snape vstal a začal sa prechádzať po miestnosti. „Ukončíme našu návštevu Rokfortu. Ak riaditeľka použije kúzlo, ktoré by vymazalo našu existenciu v spomienkach iných študentov a zamestnancov v súčasnej dobe tu na Rokforte, potom si nemôžeme dovoliť tráviť tu viac času.“ Prestal sa prechádzať a pozrel sa na nich. Traja Chrabromilčania sa k nemu otočili, Draco nie. „Zajtra odchádzame z Rokfortu.“
Okamžite nastal výbuch otázok, rozhorčenia a obáv. Nemal trpezlivosť na odôvodnenie rozhodnutia, ktorý sa zaoberal od prvého dňa, kedy prišiel do roku 1898, bol sklamaný sám sebou a naštvaný na to, že by sa stal opatrovníkom štyroch detí, pre ktoré nemal žiadnu zvláštnu náklonnosť.
Každý ďalší deň, ktorý strávili na Rokforte by mohol priniesť katastrofu do ich budúcnosti. V neposlednom rade tu bolo všadeprítomné pokušenie zmeniť svoju vlastnú budúcnosť. Pri pohľade na Harryho videl, že pokušenie sa prejavuje na chlapcovom výraze. To nebolo dosť na to, aby hovoril a komunikoval s potlačenou spomienkou na Jamesa Pottera; chcel svojho otca späť vo svojom živote.
Ako by Snape vysvetlil Harrymu, že takáto vec môže zmeniť  jeho čas spôsobom, ktorý si ani nedokázal predstaviť? A pokiaľ ide o Snapa? On tiež cítil pokušenie, aby sa pokúsil zmeniť svoju budúcnosť tak, že by mohol mať budúcnosť, kde by nebol služobníkom Temného pána.
S ostrým gestom a príkazom, aby boli ticho, zmĺkoli. „Dosť,“ povedal ticho. „Dokončite obed. Potom si zoberte svoje plášte. Spravíme si výlet do Šikmej uličky.“
Obed bol dokončený v chladnom tichu a potom jeden po druhom Hermiona, Ron a Harry vstali od stola a odišli. Harry sa zastavil vo dverách, na chvíľu mlčal a potom sa otočil k Snapeovi. „Vrátime sa domov, profesor.“ Harry odišiel z dverí a zavrel ich skôr ako mal Snape šancu odpovedať.
Snape pokrčil ramenami. Teraz sa otočil k Dracovi, ktorý ešte stále sedel pri stole, tichý ako vždy. „Teraz, keď sú preč, pán Malfoy, môžete mi vysvetliť, v čom je problém?“
Draco nepozeral na Snapa. Hovoril ticho, ponad stôl. „V Miestnosti záhad, pane. Videl som Elydree.“ Snape stuhol nepohodlím. „Ja som nepovedal jej meno osem rokov, ale nikdy som na ňu nezabudol.“ Draco sa pozrel na riaditeľa svojej fakulty, svojho krstného otca a bola tam temnota, krehký výraz hnevu v jeho sivých očiach, ale hnev nebol zameraný na Snapa. Draco rýchlo vstal od stola a prehnal sa okolo, zastavil sa len chvíľku pred dverami. „Ja sa nevrátim domov, pane.“ Dvera sa za ním so zabuchnutím zavreli.
15.07.2016 14:41:03
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one