Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
 
Nakupovanie so Severusom Snapeom nebola príjemná zábava. Traja Chrabromilčania zaznamenali, že muž sa zdal, akoby sa cez noc premenil späť na ich nepríjemného profesora elixírov. Bol liberálny svojimi obvyklými sarkastickými urážkami ako vyštekol rozkazy a ťahal ich tu a tam z obchodu do obchodu.
Na jednom mieste Harry strelil náhodným pohľadom cez rameno na muža v čiernom. Snape chytil chlapca, zamračil sa a pozrel späť. Harry mal prchavý záblesk na spomienku otca z Miestnosti záhad. Dúfal, že spomienka na jeho otca bola pravdivá; že by sa mohli dostať domov. Bolo by strašné, ak by celá tá vec bola len zbožným želaním jeho vlastnej mysle.
Snape v tomto momente nestaral, čo si Harry - úžasný chlapec - myslí. Nemyslel túto cestu ako krásny, priateľský výlet. Dosť dlho žili v priazni rokfortskej riaditeľky. Teraz, keď odchádzali, budú sa potrebovať spoliehať na seba. Jedna z ich najčastejších potrieb bolo oblečenie. Čistiace kúzla moholi robiť len čo dokázali a oni všetci potrebovali niekoľko zmien v oblečení, ktoré by im pomohli lepšie ladiť s okolím.
Snape bol naštvaný a nikdy nevyvinul dosť úsilia aby skryl túto nepríjemnosť. Harry naznačil, že sa vzdal. Tak čo keď to urobil? Nebolo to tak, ako keby tam bolo niečo v ňom pre neho. Ach, áno... no, bola tam Lyrica. Hoci sa krátko pri tej myšlienke usmial, rýchlo to bolo nahradené celodenným zamračením. Nechcel, aby skončil ako otec troch Chrabromilčanov a Slizolinčana. Jednoducho povedané, všetci boli deti!
Dobre, po pravde povedané nevadili mu deti. Bol bastard a slizký parchant s cieľom chrániť deti pred ich vlastnou pochabosťou. Elixíry boli nebezpečné. Ingrediencie boli nebezpečné. Nástroje boli nebezpečné. Počas svojho pôsobenia ako vyučujúci na Rokforte, bol celkom spokojný s tým, že nikto kto navštevoval jeho hodiny elixírov nezomrel, nestratil končatiny alebo prsty, ani neutrpel väčšie zranenia, ktoré by nemohli byť ošetrené madam Pomfreyovou. Celkom prvotriedny rekord v porovnaní s Horacom Slughornom, ktorému umreli traja študenti, dvadsaťsedem utrpelo trvalé poškodenia a takmer tucet ich stratilo prsty.
Skutočnosťou bolo, že Snapeova takzvaná nenávisť detí bola to, že ich nerozmaznával. Radšej si myslel, že všetky deti, ktoré učil boli inteligentné, kým sa nepreukáže opak. Neville Longbottom, napríklad. Bol to hrozný študent elixírov. Existovalo dokonca aj niekoľko Slizolinčanov, ktorí vycítili, že Snape bol neoprávene nefér k chlapcovi. Práve naopak. Snape robil, čo mohol, aby posilnil chlacovu dušu. Bohužial, Longbottom si našiel v triede predposlednú súcitnú dušu, Hermionu Grangerovú. Pokúšať sa učiť Nevilla a zmariť Hermioninho veľkorysého ducha mu často spôsobovalo migrény. Čo na tomto súcite s Nevilovou situáciou nechápal, bol potenciál, ktoré dieťa malo. Bol neuveriteľne blilantný. Snapeovi nezáležalo na tom, že elixíry chlapca nezaujímali; Snape to spozoroval v Nevillovom prvom ročníku. Chlapec bol prirodzený, keď sa jednalo o rastliny. Nevillovým problémom bolo, že bol príliš citlivý, že takmer kvôli tomu nemohol fungovať. To, čo sa študentom nepodarilo vidieť bolo to, čo Snape videl. Ako uplynul deň čo deň, Neville Longbottom bol silnejší a stával sa sám sebou.
Takmer nezniesol zmienku, že s príchodom Harryho Pottera sa do Rokfortu vrátila hrozba Temného pána, čo vyžaduje Snapeov návrat k menej želanej pozícii. Bol špión pre stranu Svetla a všade naokolo umastený darebák pre každého, kto by mohol byť videný ako možný nepriateľ Voldemorta.
Zaoberanie sa s jeho nanúteným kŕdľom v roku 1898 sa ukázalo byť ošemetná vec.
Harry bol nestabilnou tikajúcou časovanou bombou, vybuchne keď to najmenej čakal. Draco by nevybuchol, ale bola tam taká obalená obava vznikajúceho hnevu, že sa Snape bál, čo ten chlapec mohol urobiť ostatným. Draco držal bolesť vo vnútri, kde inklinoval k trýzneniu seba samého. Ak sa Draco rozhodne dostať ju von, prišlo by to v podobe návnady voči ostatným študentom, konkrétne trojici istých Chrabromilčanov.
Ron mal temperament, keď išlo o jeho priateľov, ale mal aj analytickú myseľ. Bol ešte dieťa, ktoré by sa mohlo prispôsobiť rýchlo akejkoľvek situácii. To, čo Snape pokladal za zaujímavé na najmladšom chlapcovi Weasleyovcov bolo to, že keď sa rozhodne prispôsobiť, urobil tak svojim vlastným spôsobom a nebolo to vždy tak, ako to ostatní okolo neho očakávali. Pokial išlo o Hermionu Grangerovú, Snape jej rozumel až príliš dobre. Jej vlastnosti, ktoré iní chválili bol veľmi vlastnosťami, ktoré Snape spoznal sám v sebe. Hermiona viedla ľudí, pretože to bol jediný spôsob, ako si získať pozornosť. Ona sa silne spoliehala na svoje knihy, pretože bola nemotorná a nedostatočná v bežnej činnosti. Študovala tak dôkladne, pretože bola plachá v sociálnych situáciách. Nikto by mu neveril, ale Snape schválil priateľstvo dievčaťa s Ronom a Harrym. Bolo pre ňu dobré dostať sa do problémov, občas odložiť knihy a ako to nedávno poznamenal Draco, hrať sa.
Snape zistil, že je fascinujúce sledovať, ako sa podpichovanie a posmešky stávali jemnejšie, viac podobné kamarátstvu. Draco, keby sa niekedy stal sám sebou a nie jeho otcom, potreboval priateľov, ako sú títo. Nepotreboval idiotov, ako sú Crabb a Goyle, alebo rozhodne jedovatá Pansy Parkinsonová. Snape vedel, že všetci štyria z nich riešili nevyslovenú otázku, čo by sa s nimi stalo, keby sa ako priatelia vrátili do svojej doby.
Keď bol Snape rovnako starý ako Draco, urobil tú chybu, že sa stal priateľom Malfoya staršieho, chybu, za ktorú platí ešte roky neskôr. Po smrti Jamesa a Lily Potterovcov, prisahal, že ochráni Harryho. A čo ho dráždilo na Potterovi bolo to, že chlapec si často nedokázal uvedomiť, že nie je jediný, kto sa lapil do diania, nad ktorým mal malú alebo žiadnu kontrolu. Bol egocentrický, arogantný voči starším a jeho nálada nebola len pretvárkou Chrabromilčana, ale hnevom a nenávisťou chlapca, ktorý pre všetky dôvody musel prežiť na vlastnú päsť a pre seba samého.
Snape prakticky nevedel nič o Potterovom rodinnom živote a keby to vedel, bol by už dávno zasiahol. Akokoľvek, poznal veľa detí podobných Potterovi a vedel, že človek musí počkať, kým sa dieťa rozhodne hovoriť a potom veriť. Chcel viac otvorene pomôcť chlapcovi, ale to by musel odvrátiť všetky machinácie riaditeľa školy, ktoré viedli alebo tlačili Pottera k svojmu osudu.
Potom tu bol jeho krstný syn. Od narodenia, Draco Malfoy bol viac než len syn Luciusa Malfoya, on bol dediť a jedného dňa by mohol byť kľúčom k Luciusovej túžbe po moci a priazni v očiach Pána zla. Akonáhle Luciusova manželka, Narcissa, splnila jedinú povinnosť, ktorá bola od nej požadovaná, nebola nič viac než ozdobou jej manžela v sociálnych kontaktoch a bohatstve. V jeho očiach si mala vážiť vzácne chvíle, keď sa rozhodol stráviť chvíľu v jej posteli. Lucius Malfoy nemiloval nikoho a nemal žiadnu potrebu kohokoľvek iného, kto nemohol slúžiť jeho účelu. Príchod Elydree znamenal to, že má teraz dcéru, vďaka ktorej by mohol jedného dňa uzavrieť sobáš v spojení s ďalšou silnou, čistokrvnou rodinou. Stala sa slabinou, keď Lucius zistil, že dieťa bolo príčinou Dracových nedostatkov; sentimentu a súcitu. Elydree potrebovala starostlivosť a on využil „priateľa“, aby to urobil.
Zasiahnuť Dracovým menom bola nielen spoločenská samovražda, ale jednoduchá samovražda! Lucius nikdy neváhal, aby ten, kto bol tak blízko jeho rodine, aby sa ním rýchlo a zlomyseľne neporátal. Koniec koncov, nepostaral sa o Elydree, aby prakticky zmuzla z jeho rodiny, keď sa stala príťažou?
Tieto myšlienky pridali na Snapeovej frustrácii a on sa v tejto chvíli veľmi nestaral, aby dovolil svojej obvyklej podráždenosti, aby sa nasmerovala na jeho študentov. Bohužiaľ, mohol by sám seba lepšie zatvrdiť. Koniec koncov nemal jednoducho premýšľať o nieom ako „tikajúcej časovanej bombe“?
Obchod, ktorý predával metlobalové pomôcky priťahoval Harryho a Ronov pohľad. Ako chlapci s láskou k populárnemu športu, nemohli si pomôcť, aby sa zastavili a nahliadli do výkladu.
Snape pristúpil za oboch chlapcov. „Pán Potter, pán Weasley, zdvihnite svoje nohy a hýbte sa trochu rýchlejšie.“ Snape sa zameral na Harryho, chytil ho za rameno a postrčil ho späť do kroku.
Bola to jedna škaredá poznámka, jedno silnejšie postrčenie. Harry sa otočil a prichytil profesora elixírov nepripraveného tým, že ho postrčil späť. Snape bol postrčený proti nezúčastnenému divákovi, ktorý takmer niečo povedal, ale muž si to rozmyslel, keď zachytil oheň tlejúci v Snapeových očiach a tak sa rýchlo stiahol z cesty. Snape sa narovnal súčasne, ako Harry zavrčal: „Prečo ma proste neudriete a budeme to mať za sebou, Snape, pretože napätie ma zabíja?!“
Strašný hnev zapálil Snapeove oči čiernym ohňom. Uchopil Harryho za golier habitu, strhol ho do postrannej uličky a ťahal ho niekoľko stôp ďaleko od zvedavých očí. Ron a Hermiona sa rozbehli za nimi. Harry sa pokúsil vytrhnúť zo Snapeovej ruky, ale ten muž bol vyšší a silnejší ako on. Keď sa Majster elixírov zastavil, strčil Harryho hrubo proti tehlovej stene. To Harrymu dosť vyrazilo vzduch z pľúc. Mihnutím oka bol Snapeov prútik vonku a jeho špička bola nebezpečne blízko Harryho nosa.
„Nepokúšajte ma, vy malý nehanebný ničomník!“ Snape zasyčal zlosťou. „Nemám náladu na váš chrabromilský pocit nespravedlnosti.“
Harrymu bolo naozaj jedno, či sa mu  Snape chystal rozbiť hlavu, alebo zmeniť ho na tryskochvostého škrota. Bol rovnako frustrovaný a naštvaný, ako bol Snape a tentoraz nehodlal ustúpiť. Tento blbec mu nemohol vziať body alebo mu dať školský trest a jeho nemé urážky sotva siahali k tomu, čo Dursleyovci mysleli, keď ho volali. Spratok? Cha! „Ste bez nálady? Ja som bez nálady! Ak ma nenávidíte tak veľmi, prečo ste nedali Voldemortovi to, čo chce? Pokračujte,“ zavrčal Harry späť s vlastnou zlosťou. „Som chorý a unavený z vašich urážok voči mne a môjmu otcovi! Ak ma chcete zabiť, tak to urobte, pretože ma to viac nezaujíma!“
„Harry.“ Varovala ho Hermiona.
„Sklapni, Hermiona! Neopovažuj sa ho vôbec ospravedlňovať!“ Hermiona nacúvala do Rona po nečakanom odpore jej priateľa. Harry zodvihol ruky a Snape bol náhle rozmazanou šmuhou bezprútikovej mágie. Narazil do protiľahlej stey a jeho prútik s rachotom dopadol na zem. Harry nevenoval Snapeovi, Ronovi alebo Hermione ďalší pohľad. Proste bežal úzkou uličkou späť do Šikmej uličky.
Ron sa pozrel na Harryho a potom dole na Snapa. Jeho hlas bol tichý a mal varovný tón. „Viete, pán profesor, vy nie ste ani z polovice tak šikovný, ako si myslíte, že ste.“ Potriasol hlavou a otočil sa. „Mohol som si myslieť, že posledných niekoľko týždňov bolo len slizolinským predstieraním, však?“ Ukázal na Hermionu, zamumlal, „Poď Hermiona, poďme nájsť Harryho.“
Snape sa oprel o protiľahlú stenu. Jeho hnev na Harryho bol preč, ale bol stále naštvaný sám na seba. Také konanie ako to robil v triede, fungovalo len v triede. To, čo sa mu nepodarilo zapamätať znovu a znovu v týchto dňoch bolo to, že neboli v triede. Neexistovali žiadne body, ktoré by mohol zobrať, žiadne tresty a eseje, ktoré boli jednoduchým spôsobom, ako im dať niečo robiť. Snape ich nikdy nečítal! Rovnako ako si naozaj myslel, že pochopil tieto štyri, konkrétne deti, ktorým rozumel len pokiaľ išlo o triedu elixírov. Toto neboli elixíry.
Snape, ktorý chodil do postele ustarostený a vystrašený, a prebudil sa rovnako, vedel, že jeho nálada nevydrží, a on by nikdy to nikdy nepoužil proti deťom, ktoré by boli v rovnakej situácii, v akej bol on; viac než pravdepodobnejšie, viac krehkejšie. Nadávajúc sám sebe vnútorne, pripomenul si, že nebol jediný dospelý v ich malej skupinke, ale bol ich jediným spojením s tým, čo jeho obvineniami všetci stratili. Snape nemal čo stratiť, a možno Potter tiež nie, ale že sa jedná o skutočnosť, že deti boli neisté ohľadom ich a Snapeovej budúcnosti, dospelý by ich mal upokojiť viac.
Študenti za ním nechodili kvôli súcitu, rade. Jeho Slizolinčania samozrejme áno, ale ja to bolo riskantné, pretože väčšina ich rodičov boli Smrťožrúti aj pre neho, dokonca aj vtedy, musel hrať špióna. Poradentstvo, súcit, sympatie... to je to, po čom každý z nich volal, a on ich zanedbával.
Ťahajúc kolená až k hrudníku, Snape skrížil ruky na kolená a položil hlavu dole. To, čo sa mu nepodarilo realizovať, znovu, bolo to, čo oni potrebovali a on to považoval za  ťažké odovzdať. "To nie je možné," zamrmlal so sklonenou hlavou. Nemohol, nie, nechcel čeliť tejto výzve starostlivosti a výchove štyroch mladých životov. "Musím sa dostať späť." Nemal na výber. Ak nemal nájsť cestu späť do ich času, on by sa určite zbláznil.
"Pán profesor? Prútik." Vzhliadol a videl, že Hermiona sa vrátila. Zodvihla prútik zo zeme a podávala mu ho.
Díval sa dlhú chvíľu na svoj prútik a potom sa usadil týmto pohľadom na Hermione. Trhla sebou, len tak nenápadne, ale to bolo všetko. Ona sa ani nepohla, aby sa odvrátila. To najmenšie, čo mohol urobiť, bolo stretnúť sa s ňou v polovici. Natiahol ruku, zobral prútik od dievčaťa. "Ďakuejm vám, slečna Grangerová," zamrmlal. Neurobil žiadny pohyb, aby sa postavil, ale zostal tam, kde bol.
"Profesor Snape," spýtala sa ticho. "Vždy som si myslela, že ste nemohli... že ste robili to, čo ste museli..."
"Ak máte otázku, či obvinenie, slečna Grangerová, urobte tak teraz, ak chcete?" hovoril unavene a otrel si jednou rukou tvár.
"Naozaj neznášate Harryho?" vyhŕkla. "Naozaj nás nemáte tak veľmi rád? Nemyslím Chrabromilčanov, ale nás." Hermiona si uvedomila, že sa pýta zúfalo hlúpu otázku, ktorý mohla slúžiť len na to, aby sa dostala do ťakostí, ale jej racionálnou myšlienkou bolo, že oni teraz už neboli v škole. Boli na mieste, na ktorom žiaden z nich nemal žiadnu skutočnú kontrolu a nemohli pokračovať týmto spôsobom. Bol najvyšší čas, aby sa všetci k sebe začali správať zdvorilo.
Žieravá poznámka bola priamo na špičke Snapeovho jazyka, ale videl, že niečo hlbšieho, oveľa závažnejšieho sa miešalo v myšlienkach dieťaťa. A pomyslel si, Nehovoril som si, že táto situácia je tou, ktorá vyžaduje krehkejší ľudský dotyk?
"Slečna Grangerová," povzdychol si zťažka, zaváhal a potom zase začal. "Hermiona, nikdy som ťa nenávidel. Ani som  nedržal nenávisť vo svojom srdci voči tvojim priateľom. Aj keď boli doby, keď tvoja nadradenosť vševedky, Ronov ľahostajný postoj a Harryho hrdinský komplex mi liezli nesmierne na nervy." Mohol jasne vidieť, že sa dotkol citov dievčaťa. Vedel, že sa dotkne, ale budož. Zodvihnutím sa zo zeme a ukrytím prútika jej dal niekoľko minút, aby sa upokojila, než pokračoval.
"To čo musíte pochopiť, Hermiona, je pozícia v akej som bol, kým sme sa neocitli späť v čase. Som tvoj učiteľ. Nikdy som nemal pocit, že by som tu mal byť priateľom pre každého študenta, objať ho alebo sa len ubezpečiť, že som obľúbený. Žijeme v temných a nebezpečných časoch, kedy je dôvera vzácnou komoditou a Rokfort má postoj posledného  bezpečného útočiska toho, čím chceme, aby náš svet bol. Je to moja práca, aby som vás pripravil na veľmi zložitú a neistú budúcnosť. Moje metódy sú nepríjemné, som si istý, a ja nie som vôbec niektorými obľúbený, ani tými z vlastnej fakulty."
Hermiona nechal všetko, čo Snape povedal vstrebať dovnútra. "Chápem, profesor Snape. Verte mi, že áno. Teraz sa na to pozrite z nášho hľadiska. Naša šanca na návrat domov nevyzerá dobre. Vy nemáte rodinu ako máme my. Možno nikdy znovu neuvidím svoji rodičov a budem musieť žiť s vedomím, že nikdy nebudú vedieť, čo sa mi stalo. Ron stratí celú svoju rodinu a Draco, dobre, určite nebude chýbať svojmu otcovi, ale on dobre hovorí o svojej matke."
"Predpokladám, že Harry bude chýbať Dursleyovcom?" povedal s unaveným úsmevom.
"To bolo od vás podlé, pán profesor," povedala zamračene. Snape by tu mohol Hermionu zastaviť, ale ona bola na ťahu. Najlepšie je nechať ju pokračovať, pomyslel si ticho a počúval. "Harryho rodina, či už si to uvedomujete alebo nie, sú profesori Dumbledore, McGonagallová a mnoho študentov na Rokforte. K dispozícii je tiež Sirius Black, jeho krstný otec. Ako myslíte, že sa bude cítiť s vedomím, že sa nevráti, aby naplnil svoj osud? Viete si predstaviť, aké to je vedieť, že máte moc zachrániť svojich priateľov a rodinu pred Voldemortom, ale neodvážite sa k tomu zo strachu z rozpútania väčšieho zla prostredníctvom manipulácie s časom?"
Kriticky pozoroval Hermionu Grangerovú. Bola, ako vždy známa, vševedka, ale ona si to zaslúži. Bolo to neuveriteľne inteligentné dievča.
Hermiona sa zhlboka nadýchla. "Avšak než už k nám cítite čokoľvek, profesor Snape, potrebujeme vás." Tam. Povedala to. Naozaj dúfala, že na ňu nepoužije kliatbu.
Snape zavrel oči a cítil, ako sa migréna, ktorá hrozila usadila a zmizla. Keď otvoril oči, položil jej pokusne ruku na rameno. "Slečna Grangerová, dám vám a vašim priateľom tento sľub, kým sme tu, budem ako rodič každému z vás. Chabá náhrada, stavím sa, ale budem robiť svoje najlepšie, aby som vám dal to, čo budete potrebovať. Veríte mi?" Pozeral sa pozorne, pretože to registroval s dievčaťom. Veľmi malá časť z neho, veľmi malá časť sa bála, že by odmietla jeho sľub.
Hermione sa nepáčilo pozerať sa do Snapeových očí. Mal znepokojujúci, trblietavý pohľad ako jastrab, ktorý v nej vždy vyvolával pocit, akoby čítal jej dušu, pozeral sa do hlbím jej obáv, jej tajomstiev a jej snov. Tentoraz neuhla jeho pohľadu. Nikdy bu nebola schopná vyjadriť slovami, čo videla v jeho trblietavých čiernych očiach, ale rozptýlilo to mnohé z obáv, ktorými sa zaoberala od ich príchodu do roku 1898. Pocítila viac pokoj, než cítila počas dlhej doby a ona sa zhlboka nadýchla. Opatrne položila ruku na jeho, ktorá spočívala na jej ramene a dufala, že sa neodtiahne. Keď tak neurobil, prehovorila. "Áno, pán profesor, ja vám verím."
Snape vzal Hermionu za ruku a išiel s ňou z uličky. "Poďme nájsť vašich priateľov a zistiť, či by sme mohli zachrániť toto katastrofálne popoludnie." Keď kráčali po dláždenej ulici, ruka v ruke, Snape sa zhlboka nadýchol čerstvého vzduchu a uvažoval, či by sa jednoducho zbláznil. Mohlo by to byť jednoduchšie, než by musel čeliť Chlapcovi, ktorý prežil.
12.09.2016 15:16:01
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one