Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

39. Nechcem ísť späť!

 
Harrymu to naozaj bolo fuk.
Keď vykračoval preč z uličky a prešiel okolo ostatných ľudí, bolo mu to jedno. Tiež si myslel, že pochopil pravdu o Miestnosti Záhad. Bola to čistá krutosť. Spomienka na Jamesa Pottera, ktorá sa prejavuje v tej miestnosti nebola nič viac, než jeho vlastné nádeje a sny. Bolestná spomienka toho, čo nikdy nebude mať. Uvedomil si tiež, že ak sa Snape vzdal, potom to skutočne znamenalo, že by sa nikdy nevrátili domov do ich skutočného času.
On by mohol stratiť všetkých na ktorých mu záležalo. Samozrejme,  jeho osud zaplavil jeho myseľ a určite si neraz často želal, aby mohol len od toho všetkého utiecť. Dobre, jeho želanie sa splnilo, do piky! Naozaj utiekol, a teraz každý koho miloval, zomrie. Voldemort by mohol vyhrať a Lucius Malfoy by ich trúfalosťou, ohrozujúcim spôsobom v čarodejníckom svete konečne získal.
Prečo to Snape nevidí? Prečo Snape na ich požiadavky reaguje len, akoby boli jednoducho premýšľajúci študenti? Vari nepochopil, že tu uviazli... s ním! Harry to nehodlal dopustiť! Nie s ním. Nehodlal sa zaoberať Snapeom a to bolo všetko. Muž ho nenávidel a Harry rozhodne nemal pre neho slabosť. Možno keby len odkráčal do muklovského Londýna, potom by sa s ním nikdy nikto nemusel viac vysporiadať. Najviac zo všetkého s tou veľkou, umastenou, netopierou hlavou!
Za ním sa Ron a Hermiona hádali, ale on nepočúval. Nebol si vedomý, keď ho Hermiona nechala ísť a išľa skontrolovať ich profesora. "Mám ešte chcieť ísť domov?" Harry sa otočil na Rona s prudkou otázkou súčasne, ako ho Ron dobehol. Prekvapený ryšavec ostražito o krok od Harryho ustúpil.
"Čo?"
"Pozri sa na toto miesto, Ron! Je to krásne a vieš, Ten-ktorého-netreba-menovať nečíha za najbližším rohom a nesnaží sa mňa a mojich priateľov zabiť!" Harry pristúpil bližšie k Ronovi, ktorý sa odhodlal o krok pristúpiť späť. Ľudia na ulici sa začali na nich pozreať, ale urobili to najlepšie, aby sa vyhli hnevu mladíka.
"Teraz chce Snape dokončiť tú prácu, však? On si jednoducho nemôže udržať jeho osobné "spravodlivé" poznámky pre seba! Prečo nemôže ukázať..." zahundral Harry a zaťal päste pevne. "Nestará sa o nás!"
"Hej!" vykríkol Ron. Nesledoval túto jednostrannú komunikáciu poriadne, a ako cieľ, ktorým sa cítil, bol stále z toho veľmi unavený, keď neurobil nič zlé. Vykročil priamo pred Harryho tvár a dúfal, že ho neudrie, ako ho to robí hysterickým. "Ustúpiš jednoducho a schladíš si hlavu, Harry?"
"Ron?" Harry zažmurkal a jeho oči sa zamerali na jeho priateľa.
"Áno, ja Ron. Nie ten darebák Snape. O čom to hovoríš?" Ron uchopil Harryho za rukáv a presunul ho z hlavnej cesty na chodník. Len niekoľko stôp od nich bolo niekoľkých lavičiek a posadili sa.
Harry si povzdychol, zložil si okuliare a pretrel si koreň nosa. "Každý sa chce vrátiť domov, Ron, a ja proste idem spolu so všetkými, ale prečo? Viem, že je to osud a to všetko, ale od chvíľe, keď som dostal môj list z Rokfortu, že som čarodejník, bojujem proti... nemu. Kedy budem proste len sebou, Harrym Potterom, dieťaťom? Prečo nemôžem mať život so svojim krstným otcom? Všade, kam sa len pozriek sa ma niekto buď snaží zabiť, alebo ubližuje mojim priateľom. Prečo by som sa mal chcieť vrátiť?"
Ron sa zamračil a strčil ruku do vrecka a vytiahol čokoládovú žabku. Zlomil ju na polovicu a kus dal Harrymu. "Keby som bol tebou, tak by som sa nechcel vrátiť. Takže, ak existuje spôsob, ako mať domov, tak prečo tu nezostať?"
Harry sa na Rona usmial. Ron zriedka uvažoval o probléme čierne. Ako bol dobrý v šachu, tak pre neho veci boli čierne alebo biele. Zvoľ si stranu a hraj na výhru. To bol Ron. Harry si dal okuliare na nos. "Je to trochu zložitejšie, ne len to, Ron. ČI sa mi to páči alebo nie, som súčasťou vojny proti Vol... JEMU. Myslím si, že to znie ako pravý arogantný Slizolinčan, keď to hovorím, ale Dumbledore mi stále hovoril, že som potrebný. Že čarodejnícky svet nebude slobodný, ak tam nebudem, aby som porazil Voldemorta."
Bolo na Ronovi, aby Harryho obdaroval naštvaným pohľadom. "A kto hovorí, že ten starec je v poriadku, Harry?" Pozri, spomínam si na všetky príbehy, ktoré som o tebe a tvojich rodičoch počul, než sme sa stretli. Myslel som si, že si ten plne dospelý chlap v purpurovom habite, ktorý všetko vyrieši, aby Ten-ktorého-netreba-menovať bol zničený jednou z neodpustiteľných kliatob. Ide o to, že nie si odlišný než ja. Si dieťa, Harry. Nehovorím, že ho nemôžeš poraziť, pretože si úprimne myslím, že je to možné, ale v prípade, že nastane ten deň, nebudeš bojovať s tým hadom sám. Budeme s tebou."
Harry si povzdychol. "Neviem, čo viac robiť, Ron."
"Pozri sa na mňa, kamoš. Mám o to všetko starosti?" Harry si to neuvedomil, ale z nich štyroch, Rona sa zdal byť s celou touto situáciou zmierený omnoho lepšie než ktokoľvek iný. Hary pokrútil hlavou a Ron pokračoval. "Je pravdou, že ja sa nebojím. Iste, chýba mi mama a otec a moja rodina a ja nenávidím premýšľanie o nich ako čelia Smrťožrútom bezo mňa, ale musím robiť to, čo je potrebné robiť tu. Ak je to to, kde sa môj život bude odohrávať, budem robiť to, čo moji rodičia vždy odo mňa očakávali, žiť tým najlepším spôsobom, ako viem." Ron si vložil poslednú čokoládu do úsť.
Harry sa len minútu pozeral na Rona. Vždy o Ronovi zmýšľal vysoko; napriek všetkému bol jeho najlepší priateľ. Tiež si myslel, že vie všetko o najmladšom chlapcovi z Weasleyovského klanu. Zdalo sa, že sa mýlil a on nikdy nebol šťastnejší, že sa mýlil. Možno, že Osud hral úlohu v smrti jeho rodičov a určil Voldemorta za jeho úhlavného nepriateľa, ale osud mu dal dvoch silných priateľov, Rona a veľmi inteligentnú Hermionu.
"Harry?" povedal Ron a Harry sa zameral znova na Rona. "Všetko, čo si hovoril o Snapeovi?"
"Áno, čo?"
Ron sa nepokojne zavrtel. Prvýkrát priznal v sebe nenávisť jeho priateľa, ktorú mal ohľadne Snapa. Ron pochopil niektorú z nich. Nebolo fér od Snapa, že neustále porovnával Harryho s jeho otcom, ktorého nikdy nepoznal. Vedel tiež, že Harry má talent pre podpichovanie Snapa. Talent, ktorý Harry potreboval zastaviť. "Hej, kamoš, nehovorím, že musíš padnúť k jeho nohám a uctievať ho, ale musíš to zlepšiť." Harry chcel niečo povedať, ale Ron zdvihol ruku. "Nestarám sa tak moc o Snapa, Harry. Ale to, čo si mi povedal predtým, že mu Dumbledore verí a my vieme, že ťa chráni. Chcem povedať, no tak! Keby Snape chcel, aby si bol mŕtvy, mohol ťa teraz tisíckrát otráviť!"
"Možno ma chce mučiť k smrti," zavrčal Harry, skrížil tvrdohlavo ruky na hrudi.
"Áno, správne!" Ron sa nahneval. "Snape žije len preto, aby bol tvoj život úbohý" Je to všetko o tebe, nie?"
To bolelo a Harry neveriacky civel na svojho priateľa. "Nikdy som to nepovedal." Harryho hlas bol takmer šepotom.
"Nie, nie, ale naozaj sa občas tak správaš... no, lezieš na nervy. Keby to tu bolo len ty a Snape, dobre. Vy dvaja by ste sa navzájom mohli prekliať k smrti a mali by ste to za sebou. Ale je tu Hermiona, ja a dokonca aj Malfoy. Sme tu uviaznutý ako ty. Sme tiež vydesení ako ty."
"Nebojím sa."
"Áno, bojíš, Harry. Viem to, práve teraz, máš strach o Siriusa, McGonagallovú a Dumbledora. Bojím sa o svojim rodičov, Ginny a mojich bratov. Dokonca o Percyho. Nerád to hovorím, Harry, ale máme Snapa. Nie je tak vrelý a príjemný ako Dumbledoe, ale stará sa o nás. Natlač to do svojej tvrdohlavej hlavy predtým než pôjdeš a urobíš niečo, čo budeš ľutovať.
Harry sa posadil na lavičku, kopal nohami proti chodníku. Neznášal, keď musel priznať sám sebe, že Ron mal pravdu. O všetkom. Proste sa mu nezdalo zmeniť veľa, aj keď nevedel, ako sa vyjadriť kvôli Ronovi. Aj keď ho Snape nenenávidí, Harry vedel, že nenávidí Snapa. Nenávidel, že sa musel na neho spoliehať a on nenávidel, že sa tu s ním zasekol.
Keď ubehlo nieľko minút a vyzeralo to, že Harry zostal úmyselne ticho, Ron mu stisol jemne rameno. "Harry, možno by si len teraz mohol vyhlásiť prímerie? Proste mu daj pauzu."
Harry si zťažka povzdychol a uvoľnil ruky z tesného zovretia, keď ich mal na hrudi. Naozaj ma to zabije, pomyslel si rezignovane. "V poriadku, Ron. Prímerie, povedal by som." Ron sa usmial, ale akonáhle si uvedomil, že Harry sa na neho nepozeral, ale pozeral sa cez svoje rameno.
"Hermiona?" Harry zašepkal, šťuchol do Rona a ukázal na pár, ktorý bol na ulici.
Ron otvoril ústa ako sa Hermiona ruka v ruke so Snapom priblížili k nim. Akonáhle ich zazrela, pustila sa Snapeovej ruky, rozbehla sa k Harrymu a dala mu veľkú pusu.
"Si v poriadku, Harry?"
"Áno, Miona," povedal ticho a pozrel sa opatrne na Snapa. "Je mi to naozaj ľúto, že som na teba kričal, Hermiona."
Usmiala sa na neho, tým úsmevom, ktorý by mohol odpúšťať komukoľvek a čokoľvek. "To je v poriadku, Harry. Všetci sme v strese."
Usmial sa poďakujúc späť a potom svoj pohľad nasmeroval na Snapa. Snape pristúpil bližšie k trojici a Harry si nedokázal pomôcť, aby sa stiahol späť. Bol si celkom istý, že by bol zničený pomocou smrtiacej kliatby a to by asi bolelo. Veľmi.
"Pán... Ronald," Snape oslovil mladého Weasleyho. Ronove ústa sa so zízaním otvorili, keď počul ako profesor povedal jeho krstné meno. "Prosím, strčte si svoj jazyk späť do úst a potom odprevaďte Hermionu do Grizeldinho pohostinstva, tam tým smerom." Vytiahol peňaženku a vytiahol pár mincí a dal ich Ronoovi. "Kúpte niečo pre nás všetkých, dobre? Harry a ja budeme chvíľu spolu."
Ron schmatol mince a napchal si ich do vrecka. "Ehm, áno, pane." Prudko sa otočil, schmatol Hermionu za ruku a obaja klusali ulicou. Snape ich ticho sledoval.
Ticho bolo pre Harryho neznesiteľné a tak zobral odvahu prehovoriť. "Profesor Snape, pane, ja..." otočil sa na Snapa a pozrel sa na neho a jeho hlas mu stuhol v hrdle.
Dlhú chvíľu Snape civel. To bude naozaj ťažké, ak nie nemožné. Harry Potter bol viac ako dráždivý; bol synom muža, ktorým pohŕdal. Harry na nešťastie vyzeral ako James Potter a strávaľ sa veľmi ako on. Avšak Snape neveril, otcove hriechy boli hriechy syna. Ako učiteľ, ako ochranca Chlapca, ktorý prežil, bolo pre chlapca lepšie, ak k nemu nemá žiadnu náklonnosť. Aspoň kvôli tomu, čo mu hovoril za posledné tri roky. Bolo možné, že to pre neho bolo zlé, nie? Snape sa pomaly posadil vedľa Harryho. Dobrotivý Merlin, znovu raz priznal, že urobil chybu a tentoraz bude musieť urobiť to, že to prizná Harrymu Potterovi.
"Nemáte sa za čo ospravedlňovať, Harry."
Harryho oči sa šokovane rozšírili. "Vy na mňa nepoužijete Cruciatus, pane?"
Snape sa zamračil a ostro vydýchol. "Toto nie je vhodná chvíľa, aby ste skúšali moju trpezlivosť, Potter." Harry sa trochu uvoľnil, keď Snape použil jeho priezvisko. Nejako sa takto cítil lepšie.
"Ospravedlňujem sa, pane." Harry cítil, že by mal povedať viac, jednoducho nevedel, čo na to povedať. Rozhodol sa, že bude mlčať.
Berúc na vedomie zmenu v Harryho reči tela, keď ho nazval Potterom, pokračoval v čom začal. "Potter, ja som nenávidel... nie opovrhoval tvojim otcom. Vytrvalo som pestoval tento pocit vo vás, že sa moja nenávisť sa rozšírili na vás, pretože ste jeho syn, pretože to je... bolo to nutné zlo. Moja minulosť mi to nedovolila." Snape nezmienil, že to bolo kvôli hre, že je verným služobníkom Voldemorta, ani jeden z nich si to nemohol dovoliť. "Aj keď som vás nikdy nenenávidel." Harry skrížil ruku pevne na hrudi. Nenaliehal na chlapca. "Nemyslím si, že ku mne teraz budete mať akúkoľvek náklonnosť alebo neskôr. Ja ani neočakávam, že sa moje pocity kvôli vám zmenia. Pokladám vás za otravného, tvrdohlavého, skrátka Chrabromilčana."
Harry si odfrkol. Snape prevrátil oči, oprel si svoj chrbát oproti múruk, ktorý bol za nimi a skrížil ruky na prsiach. Harry usúdil, že bol na rade s hovorením. "Náklonnosť? Nemám vás rád, pane, aby som bol úprimný, nemyslím si, že od vás mám čokoľvek žiadať."
"Nemyslíte?" spýtal sa Snape s prižmúrením očí.
Harry sa zamračil. "Nie, ja..." udrel päsťami do stehien. Prečo to bolo tak ťažké? "Neviem, čo na to povedať, profesor. Keď nemôžem hovoriť s Hermionou a Ronom, idem a hovorím s profesorom Dumbledorom. A teraz..." pokrčil plecami Harry. "Teraz je dieťaťom. Je len o pár rokov starší ako ja a on nemá žiadnu z odpovedí."
Snape otvoril oči a posadil sa vzpriamene. "Aké odpovede hľadáte, Potter?"
Harry civel na chodník. "Ja neviem, pán profesor, a ja nevime, či vám mám veriť."
Snape si uvedomil, že to, v čo dúfal, že dosiahne sa nevyrieši samo uprostred Šikmej uličky. Pre túto chvíľu je čas ukončiť toto utrpenie pre oboch. "Pán Potter, som presvedčený, že sa dnej obaja musíme zhodnúť na jednej veci, a to je, že nemôžeme dospieť k riešeniu, ktoré je dnes prijateľné pre jedného z nás. Odložme to teraz a pripojme sa k slečne Grangerovej a pánovi Weasleymu." Harry prikývol a vstal, nedočkavý nechať všetko tak. Snape tiež vstal a vykročil ticho smerom ku Grizeldinmu pohostinstvu. "Pán Potter... chcem povedať, Harry?"
"Áno, pán profesor?"
"Možno nemám odpovede, ktoré hľadáte, ale ak hľadáte, som ochotný počúvať. Verím, že ma poznáte natoľko dobre, aby ste vedel, že nebudem prikrášľovať alebo budem hluchý k odpovediam pre vás. Keby som poznal pravdu, poviem vám ju. Bude to pre vás aspoň pre túto chvíľu prijateľné?"
"Myslím, že áno, pane. Ďakujem vám." Harry si povzdychol. Myslel si, že by mal byť zmätený, ale nebol si istý. On vedel, že mu touto ponúkajúcou olivovou ratolesťou Snape znovu účinne podčiarkol ponuku. Bude mu niekedy vôbec rozumieť?
Vnútorne si Severus Snape povzdychol a ponuro sa usmial. To nebolo také ľahké. Potom mu napadlo, či by to niekedy mohlo byť.
24.09.2016 19:10:52
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one