Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

42. Snape prezradil svoje tajomstvo Dracovi

 
Trpezlivosť nebola nikdy slovíčko používajúce sa na opis Draca Malfoya. Po druhé bolo mu povedané, že má počkať na Snapa, jeho nervy boli rozdrásané. Nemohol dokončiť svoju večeru a rýchlo ju odtlačil nabok. Onedlho potom sa objavil domáci škriatok a odpratal stôl. Draco sa odpratal z cesty, aby sa mohol melodramaticky prechádzať.
Jeho pamäť bola náhle otrasená pohľadom na Hermionu z jeho nočnej mory s jej podrezaným hrdlom a on mal iracionálne nutkanie utekať do jej izby, aby sa ubezpečil, že je v poriadku. Zastavil sa v polovici cesty k dverám. Tá krv... tá prekliata nočná mora! To nemohlo byť nazývané nočnou morou. Bolo to príliš reálne. Zakaždým, keď videl šupinaté pery Temného pána pobozkať jeho otca na tvári obrátil sa mu žalúdok.
Draco nemohol zastaviť ten zvieravý nepokoj na bruchu a bežal do Snapeovej kúpeľne, dopadol na kolená pred komodou a to málo, čo zjedol na večeru vyzvracal. Zavrel oči a videl sen úplne jasne ako spomienku proti svojim viečkam. Krv tiekla dole cez Hermionin hrudník a šírila sa cez brucho, až sa do nej zrútila. Had pobozkal jej otca. Opäť sa mu vzbúril žalúdok a Dracovo telo sa triaslo.
Chladná mokrá tkanina sa pritisla na jeho čelo a mladík vedel, že jeho učiteľ, jeho krstný otec, ktorému veril, stál vedľa neho. Chladná tkanina bola nasledovaná neskôr pohárom vody. „Len si tým vypláchni ústa a vypľuj to.“ Draco urobil, čo mu bolo povedané a nepochyboval o elixíre, ktorý mu bol priložený k perám. Voňal a vedel, že je na zastavenie nevoľnosti.
„Môžeš mi povedať z čoho sa ti zdvíha žalúdok, Draco?“ Profesor Snape sa oprel o hranu drezu. Videl Draca takto predtým. Bol to zvyk, ktorým chlapec prejavoval, keď sa necítil doslova dobre.
Draco zavrel veko WC, spláchol ho a potom sa roztrasene postavil na nohy. „Pane, použili by ste na mňa Legilimens?“
To Snapa prekvapilo. Draco nemal žiaden problém bližšie k nemu prehovoriť, čo bol niekedy problém sám o sebe, keď fňukal len o Chrabromilskej krivde alebo nespravodlivosti ostatných učiteľov. To ho vystrašilo, že bolo niečo... s tou prekliatou Miestnosťou Záhad, zaklial v duchu. Bolo tam niečo viac, než len zbalené emócie. "Môžem, ale povedz mi najprv, prečo."
"Nočná mora... ale... je to príliš reálne, pane. Musíte to vidieť. Prosím?!"
"Poď sme potom, sadni si predtým než spadneš." Draco zamieril von z kúpeľne a išiel ku kreslu pri krbe. Bol skoro pri ňom, keď sa jeho nohy roztriasli. Snape ho zachytil a pomohol mu zvyšok cesty ku kreslu. Nové chvenie prešlo Dracovým telom. Snape mal teraz veľké starosti. Elixír proti nevoľnosti sa postará o bežnú triašku vyvolanú nevoľnosťou. Chlapec bol zjavne vystrašený.
"Si pripravený, Draco?" Draco jednoducho prikývol. Naklonením Dracovej hlavy nahor, Snape zachytil chlapcove striebristro sivé oči svojimi vlastnými. Zašepkal: "Legilimens."
Snape sa nemusel prebojovávať cez čokoľvek. Nočná mora tam bola ostrá a zlovestná. Snape nemohol pochopiť strach, keď na prvý pohľad videl len Hermionu. Krásne oblečenú a usmievajúcu sa na Draco. Cítil Dracove klíčiace city k dievčaťu. Tiež tam bol pocit viny za spôsob, akým s ňou zaobchádzal v minulosti.
"To je to, čo si priniesol do nášho domova, Draco?" Lucius Malfoy stál za neopatrným dievčaťom, prútikom ukázal na svojho syna. Draco nepočul znehybňujúce zaklínadlo, ktoré ho zviazalo rýchlo na mieste na schodoch.
"Prosím, otče, nie..." prosil Draco.
"Špinavá humusáčka," odpľul si Lucius. Prútik staršieho Malfoya sa zmenil na dýku, dýku, ktorá ticho prešla po Hermioninom krku. Na okamih stála, ako krv, ktorá tiekla na jej šaty, menila ich z krasnych bielych kvetovaných na červené. Slzy jej tiekli z očí a po lícach, keď klesla na kolená.
Snape sledoval zvyšok sna, cítil Dracov odpor, keď Temný pán pobozkal na tvár jeho otca. Čo ochromilo Snapa viac bolo, keď videl ako Lucius položil svoju palicu dole na neho. Pocítil ostrú ranu toho hada na čele palice a to ho skoro poslalo na kolená, súčasne vo sne aj v bezpečí jeho izby. Snape sa skutočne bál kvôli jeho smrti, ako Lucius zdvihol prútik a vyvolal smrtiacu kliatbu, ale bol to Draco, kto namiesto toho poslal kliatbu. Bol to Lucius, ktorého zasiahla zelená smrtiaca vlna.
Snape sa potkýnal preč od Draca po prerušení spojenia. Rovnako ako Dracov žalúdok sa búril, tak sa búril aj Snapov. Vytiahol z vrecka Elixír proti nevoľnosti a vypil dávku.
"Vidíte, pán profesor?" spýtal sa Draco slabým hlasom. "Hermiona... Chcem sa ubezpečiť, že je v poriadku, ale bojím sa."
Snape sa zhlboka nadýchol, vykúzlil kreslo a posadil sa naproti svojmu krstnému synovi. Čo to do pekla bolo, čo práve videl? To nebola nočná mora! Mala jasnosť ako spomienka v mysľomise. Aj keď si bol Snape istý, že nie je. Lucius bol bohužiaľ živý a zdravý vo svojej budúcnosti.
Hermiona samozrejme hrala Pľuvadlíky s Harrym a Ronom. Bol ich na chvíľu skontrolovať predtým, než našiel Draca chorého vo svojej kúpeľni. Sen tak jasný, ako ten, ktorý mal noc predtým, že spôsobil jeho beh do dažďa. Jeho jazva horela jasne ako predvolanie, na ktoré by reagoval, ak by ho Lyrica nezobudila.
"Draco, už si mal nejaké ďalšie sny ako je tento odkedy sme tu?" spýtal sa Snape pomaly.
Draco pokrútil hlavou. "Nie. Ale ostatní snívali sny minulú noc." Snape počúval, ako Draco hovoril o nezrozumiteľnom obsahu snov Harryho, Rona a Hermiony. Jeho krv sa premenila na ľad, keď mu Draco povedal, že Harryho jazva krvácala počas pôvodného sna a keď to hovoril.
"Prečo si myslíte, že boli tak skutočné, pane?" spýtal sa Draco.
 Snape pokrútil hlavou. "Naozaj to nemôžem povedať, Draco. Avšak, ak by si ty alebo ostatní mali zase takéto sny, musíš mi to povedať, rozumieš?"
Draco prikývol: "Ale, čo keď nebudú chcieť, aby som s vami hovoril?" Draco vedel, že Harry by sa iste zdráhal spomenúť takéto sny Snapeovi.
"Keď ti to povedia, potom mi to povedz." Draco na oceľo v hlase jeho krstného otca prikývol. Snape chcel sledovať, čo tá nočná mora znamená, ale mal ďalší problém k riešeniu. "Pán Malfoy, máme niečo iné, čo musíme teraz prebrať."
Draco sa strnulo posadil a utrel si neviditeľnú slzu. Spravil najlepšie čo moho, aby sa ukázal statočný pred svojim riaditeľom fakulty, ale Snape videl pred sebou osamelého malého chlapca, ktorý často stál v tieni svojho otca.
Draco Malfoy bol bledou imitáciou svojho otca. Chrlil otcove slová, ako by v ňom boli nahrané. Bol to tyran a snažil sa priniesť strach z Malfoyovcov na každého v Slizoline. Snape hlboko vo svojom vnútri vedel, že je to všetko podvod ako zakriť a chrániť dieťa. Nebolo vidieť žiadne viditeľné jazvy, napriek tomu, ale Snape nepotreboval byť Legilimentorom, aby videl poškodenie, ktoré Lucius Malfoy spôsobil svojmu synovi. Bolo to tak viditeľné, ako u akejkoľvek fyzicky viditeľnej jazvy. Bol tiež svedkom zranenia chlapca, keď Draco nesplnil očakávania.
Miestnosť Záhad vzbudila v chlapcovi veľké obavy o bezpečie. Narušilo to bariéry, ktoré Snape sám umiestnil okolo chlapca, aby sa ochránil, keď musel čeliť svojmu otcovi. Tieto bariéry boli preč, a ak by našli cestu domov, slabosť by vyšla najavo, takže by Draco mohol byť ľahko zabitý.
Snape dúfal, že tento deň nikdy nenastane, ale vedel, že je to povaha hriechov, aby nakoniec vyplávali na povrch. Nemal obavy, ako by chlapec reagoval na jeho úlohu v príbehu. Ten strach spočíval v tom, či Draco bude mať alebo nie odvahu vysporiadať sa s pravdou. Draco mierne zakašľal; Ukazoval jeho netrpezlivosť. Snape nemohol byť v tejto diskusii chlapcovým krstným otcom a tak zmietol tú časť jeho osobnosti, ktorá bola pazúrom a oceľou; špión.
"Dnes popoludní ste vyhlásili, že ak by sme mali šťasti a našli cestu späť do našej doby, že by ste s nami nešli." Snape skrížil ruky na prsiach a hlboko sa zamračil. "Kde ste vzali tú myšlienku, že by ste mali možnosť voľby v tejto veci, pán Malfoy?"
Draco sa naježil po tej výzve a zhlboka sa nadýchol. So svojím príliš hlasno búšiacim srdcom prikývol a potom jasne prehovoril: "Poznáte môjho otca a viete kde leží jeho vernosť. Myslím, že viete tiež, alebo aspoň tušíte, čo mal v pláne pre mňa od môjho narodenia." Snape prikývol na povzbudenie, aby pokračoval. "Zaslúžim si žiť svoj vlastný život, pane, a robiť svoje vlastné rozhodnutia. Páči sa mi chuť toho, čo som tu získal a ja sa nechcem k tomu otočiť chrbtom. Odmietam!"
Draco nikdy predtým nehovoril tak silno, ani nat výstižne k Snapeovi. Bola to škoda, že Lucius Malfoy to nikdy nevidel alebo by uznal túto stránku svojho syna. Ako Snape vždy hádal, bola tam sila dieťaťa, malá iskra, ktorá sa aj naďalej prepálila rokmi zneužívania. Keď videl Draca v jeho prvý deň v škole, bol si istý, že bude mať čo do činenia so škaredou malou kópiu Luciusa. Čo si v zápätí uvedomil bolo, že syn Smrťožrúta sa schováva v komplikovanej maškaráde. Maškaráde tak zložitej ako jeho vlastnej.
"Pán Malfoy, každý z nás má desivú budúcnosť, do ktorej sa má vrátiť. Potter je predurčený zničiť Voldemorta, pokiaľ ho Temný pán nezabije prvý. Pán Weasley a slečna Grangerová denne svoje životy a životy svojich rodín vystavujú nebezpečenstvu len tým, že sú so svojim priateľom. Viem tiež, že vaše nebezpečenstvo je rovnako veľké ako ich, pretože ste zasľúbený Temnému pánovi, od malička. Keď vás bude mať vo svojom zovretí, pán Malfoy, mučenie, na ktoré on tak dlho čakal, že spôsobí bude horšie ako vaša najväčšia z nočných môr."
"Mučenie?" zavrčal Draco. "Myslím, že môj otec spravil viac než ma pripravil na to!"
  Snape pomaly pokrútil hlavou. "Ver mi chlapče, tvoj otec ti dal len príchuť toho, čoho je Temný Pán schopný." Snape si to pamätal až príliš dobre, pretože bol príjemnca takýchto krutých opatrení; "nápad" jeho pána ohľadne náklonnosti k jeho nasledovníkom.
Draco obdaroval Snapa ostražitým pohľadom. Jedným dychom, že mu jeho otec často hovoril, aby dôveroval mužovi sediacemu naproti nemu, by mohol ohovárať a urážať mužovu lojalitu k Voldemortovi. V jeho rodine, Snapeova dvojitá rola nebola žiadnym tajomstvom. Čarodejník hral úlohu Dumbledorovho poskoka tak dobre, že Draco len zriedkakedy vedel, kde stál so svojim profesorom. Až do minulého roka si bol istý, že Snape všetko, čo sa týkalo jeho hlásil Luciusovi. Keď si uvedomil, že vedúci jeho fakulty nepôsobil ako špión Luciusa Malfoya, mal z toho muža väčší strach ako inokedy. Ale potom ho začal sledovať. Mladší Malfoy čoskoro začal mať pozdorenie, že tam bolo na učiteľovi Elixírov viac než on, a pravdepodobne jeho vlastný otec, vedeli.
Vedel, že Snape neprechovával náklonnosť k jeho otcovi. Jeho otec bol úplne otvorený s posmeškami a urážkami o človeku. Vedel tiež, že Lucius Malfou žiarlil na Snapeovu blízkosť k Pánovi zla; pozíciu, ktorú starší Malfou tak zúfalo žiadal, že jeho syn bude obeťov pre túto pozíciu. Draco sa cítil dezorientovaný viac ako inokedy, keď počúval Snapeove slová. Bolo tam niečo, čo zmeškal? Vyložil si nesprávne, čo videl a počul za posledné tri roky? Potom došlo na Pottera. Draco vedel, že Potter bol na dosah vážnemu zraneniu, dokonca aj smrti v priebehu troch rokov, ako absolvovali Rokfort. Na konci minulého roka v Rokforte, tesne predtým, než odchádzali na svoatky, Draco sa vytratil do nemocnice, aby videl Pottera a Weasleovské dievča Ginny. Nemohol, kvôli svojmu životu, prečo ich chce vidieť, ale nejako cítil, že si musel byť istý, že Potter bol živý. Súčasne ako vkĺzol do hlavného oddelenia ošetrovne, videl Snapa ako sedel medzi posteľami dvoch Chrabromilčanov, ktorí spali.
Vtedy Draco s istotou vedel, že Snape chránil Pottera. Bolo to poznanie, ktoré Draco nikdy nedal svojmi otcovi.
Draco prižmúril oči a jeho otázka bola naplnená väčším podozrením ako si bol vedomý. "Ak si myslíte, že mi rozumiete, profesor Snape, tak prečo sa pýtate na moje odhodlanie zostať? Alebo sa chcete ubezpečiť, že som naklonený pre plány môjho otca?" Draco sa samoľúbo usmial, dobre vedel, že to čo povedal, by mu v budúcnosti mohol veľmi dobre hodiť do tváre. "Je možné, pane, že jediný dôvod, prečo ste tak tvrdohlavý vrátiť sa je, aby ste sa ubezpečili, že môj otec si nebude uzurpovať vašu priazeň v očiach Temného pána?"
Snapeove oči sa leskli. Za ich temnotou, pocítil príval pýchy kvôli chlapcovi. Draco bol analyzujúci a vypočítavý, jeho myseľ hľadala mnoho významových vrstiev za jediným slovom, alebo dobre formuloval otázku. Bol naozaj Slizolinčan. Problémom však bolo, že bol príliš arogantný a odhaľoval svoje vlastné slabiny niekomu, kto mohol byť ľahko jeho nepriateľom.
Ak by bol Snape ako Lucius, chlapec by bol zviazaný umlčovacím kúzlom a podrobil by sa bolesti spôsobenej kliatbou Cruciatus.
"Keby som bol, nemyslíte si, že by to bolo pochabé preukázať vašu slabosť pre svoju sestru mne, pán Malfoy?" Snapeov hlas klesol do hodvábnych tónov, ktoré rozsievali hrôzu po chrbtoch nepriateľov viac smrtiaco ako sa s tým kedy Draco stretol. Snapeov úsmev schladil chlapcovu dušu ešte viac. "Váš otec tu nie je, ale ja som, a verte mi, že poznám zoprá trikov, ktoré váš otec nepozná a neváhal by som sa nimi zamestnať." Pohľad, ktorý hodil na Draca bol dravý.
Draco sa bál Snape najviac, ako kedykoľvek predtým v jeho živote. Vedel úplne jasne, že keby tento muž bol naozaj tak zlý ako myslel, že je, späť v minulosti, neexistovalo nič, čo by mu zabránilo vykonať jeho hrozbu. Draco cítil ako ľad prúdi cez jeho žily a nedokázal zastaviť svoje telo, aby sa prestalo triasť. Jeho myseľ na neho kričala, hlúpy, hlúpy somár!
Severu Snape pohŕdal takouto taktikou, ktorú použil na dieťa, ale Draco nebol len tak hocijaké dieťa. Bol dedič Malfoyovcov a Snape nikdy nepodceňoval, čo Lucius učil chlapca. Chytiac chlapcovu bradu do dlane, prinútil Draca pozrieť sa mu do očí a zašepkal kúzlo zámerne tak, aby ho Draho počul. "Legilimens."
Draco sa divoko trhol v zovretí Snapeovej ruky. Tentraz bojoval proti kúzlu. Slza mu stekala po tvári, keď si bol istý, že by to spôsobilo veľkú bolesť, možno dokonca smrť, akonáhle by ho Snape nechal ísť. Pri pohľade na slzu, Snape skončil kúzlo, pustil chlapca a odvrátil sa.
Snape nemal v úmysle prehľadávať chlapcove spomienky. Zámerne chcel, aby ho vystrašil, ukázal mu, že toto nie je hra. Snape nenávidel použitie takejto odpornej taktiky, zvlášť potom, čo našiel, keď sa vrátil z jeho stretnutia s riaditeľkou. Snape si bol príliš vedomý vzdelávania, ktoré Draco dostal v rukách svojho otca a rovnako ako bol súcitný k chlapcovi a záležalo mu, či Draco Malfoy bol skutočne synom svojho otca, potom už nebolo treba dúfať v neho.
"Čo sa snažíte dokázať?" Chlapec zašepkal celý roztrasený. Jedna jeho časť sa divila, prečo bol stále na žive a nezvíja sa na podlahe po kliatbou Cruciatus. Druhá časť v ňom premýšľala, čo sa stalo s mužom, ktorý chladil jeho čelo, keď bol chorý, ktorý mu dal elixír, aby sa cítil lepšie. Potom tam bola Dracova slizolinská strana, ktorá uznala manipuláciu a uvažovala, či sa z nej mal niečo dozvedieť alebo sa chytiť do pasce.
Bez toho, aby sa pozrel priamo na Draca, Snape ticho povedal, "Nezáleží mi, pán Malfoy, ak zostanete tu a zariadite si život podľa seba, alebo sa vrátite do toho, ktorý sme opustili. Vzhľadom na to, že naša šanca na vrátenie sa je nižšia ako jedno percento, táto diskusia sa zdá zbytočná, mal by ste vedieť, ako si vybrať svoj osud, keď vám chýba zásadný kus informácie, ktorý je potrebné zvážiť.
Draco si utrel slzu a snažil sa upokojiť. "Aké informácie, profesor Snape?"
Snape stál pred ohňom po dobu niekoľkých minút. Draco nepohol ani jediným svalom a bol takmer pripravený nedýchať. Nechcel tento kúsok alebo informáciu? Ak Snape niečo vedel, čo by to mohlo byť, mal by byť trpezlivý, aspoň raz v živote.
Snape sa pomaly otočil a položil ruky za chrbát. "Elydree je nažive a ja viem, kde je."
Draco si bol istý, že jeho srdce sa práve zastavilo. To nebolo to, čo čakal. Keby bol trafený smrtiacou kliatbou, nebol by tak šokovaný.
"Pán Malfoy, nadýchnite sa predtým, než zmodriete a stratíte vedomie."
Draco sa nadýchol roztraseným dychom. Hľadel na Snapa. Viac ako podcenil tohto muža. Urobil vážnu chybu, a tak sa zdalo, že rovnako jeho otec. A potom to povedal. Pravdepodobne nemal, ale stratil úplnú kontrolu a on nemal na výber. "Vy nepracujete s Pánom zla. Pracujte proti nemu." Bázeň, ktorú Draco cítil sa odrážala v jeho hlase.
Snape sa ani nepohol a ani nepotvrdil alebo vyvrátil čo, Draco povedal. Vedel, že práve vzal na seba nebezpečenstvo  počítaného rizika tým, že vztiahol ruku k synovi svojho nepriateľa. Nemal na výber, a keď... nie, ak by sa mali vrátiť do svojho času, vedomosť Draca o Snapeovej dvojakej úlohe by mohla znamenať jeho vlastnú smrť. Nebola to príjemná vyhliadka na premýšľanie, ale bude tam čas, prípadne sa vysporiada s týmito následkami."
"Vy ste nepočuli, čo som vám práve povedal, pán Malfoy?"
"Áno, pane. Hovoril ste, že Elydree je na žive a viete, kde je." Draco si uvedomil, že to nie je všetko, čo mu Snape povedal. Profesor Snape mu proste dal moc nad životom a smrťou Majstra elixírov. Nebol to dobrý pocit. Pocit, ktorý spôsobil nepokoj v žalúdku, že klesol na stoličku pri stole pre ich stolovanie a chytil sa za brucho.
Otočil sa a uvidel chlapcovu úzkosť a ticho podal Dracovi elixír proti nevoľnosti. Starší čarodejník sa potom presunul na druhú stranu stola a sadol si oproti chlapcovi. Draco vypil posledné zvyšky elixíru, ktorú upokojil jeho žalúdok. Snape teraz mohol jasne vidieť ozubené kolieska točiace sa v chlapcovej hlave. Teraz nastal čas hovoriť o dievčatku. "Mám pre vás príbeh, pán Malfoy. Počúvajte pozorne." Zaznamel, že Dracove chvenie konečne zmizlo. V chlapcových očiach bol rešpekt a obdiv rovnako.
"Vo veku deviatich rokov ste bol skoro umučen a zbitý na smrť vašim otcom, ktorému ste zabránil rozdrviť lebku vašej sestry palicou. Bol som povolaný Luciousom priviesť pre vás liečiteľa, ale váš otec mi dal tú noc na úlohu zlovestnejšiu povinnosť."
22.11.2016 11:15:20
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one