Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

45. Sťahovanie sa do domu v Ashmere, časť I.

 
Lyrica, Snape a deti opustili Rokfort skoro ráno v sobotu. Premiestnili sa do Rokvilu, kde si potom zobrali prepravu do Ashmereskeho domu. Bol tam chladný dotyk v narastajúcom jesennom vzduchu a ten bol držaný preč ohrievacími kúzlami vo vnútri koča. Hoci preprava bola priestranná pre dlhé nohy, bola to aj tak približne hodinová cesta, čo sa týka konfortu. Lyrica sedela s Hermionou napravo od nej a Ronom na jej ľavej strane. Snape s rukami preloženými na prsiach v správnej polohe a varovným pohľadom na tvári, sedel s Harrym po svojej pravici a Dracom po jeho ľavej strane. Ich skorý budíček, aby sa pobalili do koča viedol k zvýšeniu nálady dvoch chlapcov a predtým ako to Snape vedel, narazil pred otvorenými dverami do veľkej siene a takmer zakopol o čiernovlasú a blonďavú kopu spratkov. Kúzlom sa mu podarilo oddeliť Draca od Harryho a schmatol každého z nich za golier ich habitov.
"Pán Potter, pán Malfoy, chápem, že je mimoriadne nepohodlné cestovať v kočiari s prehnane. Vyhriatym. Zadkom." Vyhrážal sa a nechal ich ísť s miernym trhnutím.
"Strýko Severus, to nemôžeš!" vykríkol Draco šokovane.
"Nemôže čo?" pýtal sa Harry s pokrčeným čelom. "Čo to znamená?"
Ron schmatol Harryho za rameno a sykol, "výprask, kamoš!"
Harryho oči sa rozšírili, a Snape sa usmial, dôkladne nepríjemným úsmevom, keď vyrazil do zámku vyzdvihnúť poslednú z ich batožiny.
Takto sa Snapeova pozícia zdala byť dostatočná, aby obaja chlapci pozerali oknami po celú dobu ich cesty.
Snape odložil učiteľský habit a mal na sebe pár tmavošedých, pruhovaných nohavíc, bielu hodvábnu košeľu a tmavozelenú vestu z brokátu a saténu. Jeho vonkajší plášť bol zodpovedajúco tmavozelený. Chlapci mali na sebe podobné variácie nohavíc a košele a vonkajšieho habitu. Ron a Harry sa vyhýbali vestám, zatiaľ čo Draco mal na sebe kráľovsky modrú vestu zo zamatu, ktorá zodpovedala jeho vonkajšiemu plášťu. Hermiona robila povyk nad tým, že uviazla v šatách, pretože žiadny obchodník by jej nepredal svoje nohavice. Našla dosť jednoduché šaty vínovej farby, z jemnej bavlny, ktoré jej klesali po členky. Jej plášť bol z ťažkej vlny a červenohnedej farby.
Draco sa snažil svoju pozornosť udržať na prechádzajúcej krajine, ale stále hádzal tajne kradmé pohľady na Hermionu.
"Pán Malfoy," uškrnul sa Snape provokujúco. "Ak sa neviete rozhodnúť, čomu by ste mohli dať prednosť, dostane kŕč do krku." Dracova tvár karmínovo očervenela a uprel pohľad von z okna. Harry si odfrkol a Ron nevedomky napodobnil Snapa tým, že sa mračil a skrížil si ruky na prsiach.

Rodový zámok Arcahnumovcov, Ashmere, bol priestranný, pozostávajúci z troch historických budovv z lomového kameňa starého viac ako 400 rokov. Boli tam dobre udržiavané a strihané trávniky, záhrady a vysoký, železný plot, ktorý obklopoval dom. Ashmere sa nachádal na konci dlhej, nespevnenej cesty tesne lemovanej stromami, že horné konáre sa začali prepletať a rásť spoločne, kým sa nevytvoril zelený tunel. Okolité pozemky na oboch stranách nespevnenej cesty tiež patrili rodine Arcahnumovcov.
Boli tam dve prístavby k zámku, solárium na západnej strane domu a na streche prepracované observatórium, ktoré bolo prístupné po presklennom, točitom schodisku na východnej stene domu. Malá cesta lesom viedla do Rokvilu. Táto cesta bola značne zanedbaná od Lyricynho detstva a bola plná brečtanu a černíc.
Voz sa čoskoro otočil na nespevnenú cestu, ktorá viedla k Ashmeru. Lyrica ich začala rozprávať o svojom rodinnom dome. "Ashmere bol postavený v roku 1472 mojím predkom Sebastianom Arcahnumom, ktorý bol menovaným kráľovským lekárom domu Tudorovcov. Dom a pozemky boli darom od kráľa Henricha VII. Sebastian bol majster elixírov, ktorý vytvoril liečivé elixíry pre muklov, z ktorých mnohé použil iba pre kráľovskú rodinu. Upadol do nemilosti, keď Henrichov syn Arthur zomrel v roku 1502. Potom, čo dal kráľ za vinu Sebastianovi smrť jeho najstaršieho syna, Sebastian sa stiahol z muklovského sveta. Sebastian mal niekoľko ďalších náhodných stretnutí s kráľovskou rodinou, ale po jeho smrti, jeho deti majetok a dom trvalo ukryli pred zrakmi muklov. Sebastianov syn a dcéra mali rozhodne povrchný pohľad na muklov."
"Bol skrytý, pretože bol tak blízko Rokvilu?" spýtala sa Hermiona.
"Som si istá, že to bol jeden z dôvodov, moja drahá, ale tiež tam bol narastajúci strach a nenávisť voči čarodejníctvu." Povzdychla si Lyrica.
Hermiona sa chystala ďalej informovať o tejto oblasti histórie, keď bola prerušená Harrym, keď zachytil prvý výhľad na Ashmere. "Je to trblietavé!"
Lyrica sa usmiala. "To je observatórium, Harry. Všetko je preklenné. Zariadenie je celé z mosadze a medi a často odráža slnečné svetlo. Tónovacie kúzlo zvyčajne stmaví počas dňa sklo, inak by si sa tam upiekol, ale chcela som, aby ste to videli takto."
Ron sa pozeral na druhú stranu domu, na štruktúri, ktorá od neho vystupovala, ukázal ukazovákom. "Máte skleník?"
"Solárium, Ron. Tiež sklenené, ale je to zafarbené sklo. Jedno z mojich najobľúbenejších miest v Ashmere."
Keď boli na raňajkách v Rokforte, Lyrica im ukázala skice interiéru sídla. Prvé poschodie bolo takmer výhradne venované tanečnej sále podobnej vchodu so stropom, ktorý sa zdvíhal do druhého poschodia. Široké schodisko, ktoré sa rozdelilo na druhom poschodí viedlo k západnému a východnému krídlu zámku. Skryté schodisko vedie na tretie poschodie. Vchod bol osvetlený veľkým lustrom z kryštáľu, ktorý visel z ťažko mramorového stropu, ktorý bol zdobený s vloženým dizajnom Arcahnumovského rodinného erbu. Na prvom poschodí sa tiež nachádzala veľká jedálenská sála, menšia, súkromná jedáleň, súkromný salón pre zábavu niekoľkých hostí, veľká kuchyňa a knižnica.
Knižnica bola druhá miestnosť na prvom poschodí, ktorá zaujala väčšinu podlahovej plochy. Hermiona a Snape, obaja knihomoli, zistili, že knižnica Arcahnumovcov bola impozantnou zbierkou kníh a zvitkov z celého sveta. Staršie, krehkejšie zväzky boli držané za začarovaným sklom a zvitky boli držané v teplotne kontrolovanej menšej miestnosti skrytej za panelom. Jeden veľký pracovný stôl s dovezeného cyprusu bol zafarbený na čerešňovú tmavočervenú a dominoval miestnosti. Menšie stoly a pohodlné stoličky boli rozptýlené na čítanie a výskum.
Druhé poschodie sa skladalo z výlučne veľkých izieb, každá s vlastnou vaňou. Snape si už vybral miesto pre seba vo východnom krídle domu a zakázal deťom vybrať si nejaké miesto neďaleko jeho. Toto usporiadanie bolo v poriadku, vďaka štyrom tinejdžerom, ktorí všetci tajne cítili určitú voľnosť v tom, že celé druhé poschodie západného krídla budú mať sami pre seba a mimo dohľad očí ich "opatrovníka." Dlhá, otvorená chodba, lemovaná ozdobnými portrétmi a obrazmi spájala obe krídla.
Na treťom poschodí sa kedysi nachádzali miestnosti úradníkov, ale Lyrica prestavala celé tretie poschodie pre svoju vlastnú potrebu. Poschodie bolo uzamknuté a úplne zakázané pre jej návštevníkov.
Voz sa konečne zastavil. Draco bol prvý von z koča, a to napriek stuhnutosti nôh, podal ruku Hermione a pomohol jej von. Snape vystúpil z koča ako ďalší a pomohol Lyrice. A nakoniec, Ron a Harry vypadli von a kočiš potom odišiel z batožinou.
Lyrica chytila lem svojho čierneho rúcha a vytiahla niekoľko sád kľúčov z vrecka. Podala jednu z nich Ronovi, Hermione, Dracovi a Harrymu."Je tam kľúč ku každej z vašich izieb. Ak chcete ďalšie ochrany na svojich izbách, je to len na vás. Väčšina izieb je otvorená, s výnimkou observatória. Ísť tam hore je povolené len ak budem s vami ja alebo Majster Snape. Každý ste dostal hlavný kľúč od domu, môžete sa dostať do Ashmeru bez tohto kľúča, bol očarovaný tak, aby rozpoznal a interpretoval váš magický podpis. Malý kľúč, ktorý má každý z vás patrí k stolu v knižnici. Do každých z dverí, ktoré sú uzavreté alebo uzamknuté nie je dovolené vstúpiť, ako som dnes ráno povedala pri raňajkách, tretie poschodie domu je úplne mimo dosah. A nakoniec, môžete ísť kamkoľvek von tak ďaleko, kým zostanete za železným plotom."
Snape sa do toho vložil, "Cesta do Rokvilu je tiež tabu."
"Ach áno, skoro som na to zabudla," súhlasila Lyrica.
"Pre túto chvíľu zostaňte v dome," varoval Snape, keď sa špecificky pozeral na Harryho. "A vyhnite sa problémom."
Lyrica ho potľapkala po ramene. "Tak dobre, choďte a vyskúšajte svoje kľúče. Beriem Majstra Snapa dole do svojho laboratória." Kvarteto už bolo pri dverách a zamierilo do zámku predtým, než Lyrica dohovorila. Draco posledný zmizol vo vnútri. Lyrica povzdychla. "Ako dlho myslíš, že Ashmere zostane stabilný po tom, ako to títo štyria útočníci prevezmú?"
Snape nastavil svoj lakeť riaditeľke a uškrnul sa. "Dva dni? Možno tri, ak budeš mať šťastie."
Kým Lyrica zobrala Snapa dole pod dom, aby mu ukázala svoje bohaté elixírové laboratórium, Harry, Ron, Hermiona a Draco mali voľný priechod na preskúmanie ich izieb a krásneho, starého zámku. Ich izby boli umiestnené na najvzdialenejľom konci západného krídla. Dve izby na jednej strane chodby patrili Dracovi a Ronovi a ďalšie dve miestnosti na opačnej strane, patrili Hermione a Harrymu.
Harryho izba bola bohato zdobená červenou a zlatou farbou, farbou Chrabromilu. Jeho posteľ sa nachádzala na vyvýšenom stupienku zastrčená do najvzdialenejšieho kúta miestnosti. Veľký krb horel za pozláteným roštom. Boli tam štyri stoličky, stôl a na stene visela polička, ktorý obsahovala rôzne čarodejnícke hry. Jeho okno ukazovalo na trávnik pred Ashmerom. Bolo to vysoké, mnohotabuľkové okno so širokým sedením pri okne. Malé dvere napravo od krbu viedli do jeho kúpeľne. Harry vyskočil na svoju posteľ a bol prekvapený, keď sa ponoril do mäkkosti ťažkej deky, perovej postele a vankúšov.
Hermionina izba bola zariadená v krémovej farbe, zlate a jantári. Jej posteľ, rovnako ako Harryho, bola na vyvýšenom stupienku a zastrčená do rohu. Na rozdiel od Harryho to bola veľká posteľ s nebesami a ťažkými zlatými závesmi, ktoré boli vyhrnuté pri rohových stĺpikoch. Nemala okná, ale mala vysoké francúzske dvere, ktoré viedli na úzky balkón. Na druhej strane francúzskych dverí bola široká skriňa. Hermiona ju otvorila a bola ohromená, keď ju našla plnú topánok, šiat a plášťov. Na vnútorných dverách skrine bol pripojený odkaz a ona ho odstránila.
 
Hermiona,
 
Myslela som si, že sa zabavíš týmto oblečením. Bolo moje, keď som vyrastala a som presvedčená, že väčšia z neho bude dobrá a bude vyhovovať tvojim farbám.
 
Prosím uži si ho,
Lyrica
 
Hermiona by mohla byť divoška, niekedy až príliš často, pomyslela si. Bolo to kvôli tomu, že sa stále obšmietala okolo Harryho a Rona, ako predpokladala. Tiež jej rodičia ju nikdy nepovzbudovali buď takým alebo onakým spôsobom, že ju zasiahlo, ake je to smiešne, že by mohla mať potešenie zo skrine plnej nádherných šiat a habitov, ktorému by sa oddávala. Nakoniec zo seba vydala zakňučanie, keď vošla do kúpeľne a našla desiatky vonných olejov, mydiel, kozmetiky, hrebeňov a ďalších vecí. Bol tam tiež odkaz. Chytila jedno z hranatých zrkadiel s pozlátenými hranami a prečítala ho.
 
Hermiona,
Zistíte, že máte kľúč navyše, ktorý chlapci nemajú. Ak pôjdete k portrétu nad krbom, kliknete na ľavý dolný roh prútikom, ihneď sa odkloní na stranu. Skús kľúč vo dverách, ktoré nájdete za portrétom.
 
Lyrica
 
Hermiona vybehla z kúpeľne, prešla ku krbu a poklepala na ľavý roh ťažkého dreveného rámu. Portrét sa ťažkopádne otočil stranou a boli tam malé dvierka so striebornou zámkou. Vybrala svoj zväzok kľúčov, Hermiona našla malý strieborný kľúč, ktorý jej zapadá do zámku. Dvere sa otvorili a schovaná v malom priestore bola jednoduchá drevená debna. Hermiona vytiahla debničku von a prešla k okrúhlemu stolu, ktorý bol obklopený štyrmi stoličkami. Položila s buchnutím krabicu dole, otočila hore sponu a otvorila veko. Hermiona skoro spadla dozadu, keď sa pozerala na bohaté drahokamy, ktoré sa ligotali a jagali z vnútra. Bol tam posledný odkaz zastrčený vo vnútri veka šperkovnice.
 
Hermiona,
Toto patrilo mojej matke. Prosím, uži si ich spolu so šatami počas svojho pobytu tu. Rada by som bola, ak by si si vybrala tri kúsky, ktoré sa ti páčia najviac a nechala si ich ako môj darček pre teba.
 
S pozdravom,
Lyrica
 
"Ach...! Ale toto nemôžem!" Hermionine oči boli oslnené rubínami, smaragdami, opálmi a perlami, opatrne ponorila končeky prstov do trblietavého pokladu.
Ronova izba bola oranžová. Bola bola temperovaná, len jemne béžovou, pastelovými koralmi a bielou. Napriek tomu, oranžovej v miestnosti sa stále podarilo oznámiť svoju prítomnosť v dostatočnom množstve. Oranžová samozrejme bola Ronova obľúbená farba, pretože to bola farba jeho obľúbeného metlobalového tímu, Kudleyovských kanónov. Napriek tomu, že teraz neexistovali, neznamenalo to, že by ich nepodporoval v duchu. Ron mal veľké okno, rovnako ako Harry, z ktorého mal výhľad na zadný trávnik a záhrady.
Dracova izba by mohla byť priamo vytiahnutá z paláca vo Versailles. Bola modrá, biela, zlatá a strieborná. Posteľ bola obklopená ťažkými závesmi modrej a zlatej farby a zlatými strapcami okolo vrchlíka. Podlaha bola pokrytá hustým, plyšovým kobercom v modrej a bielej. Štyri kreslá obklopovali okrúhly stolík, boli potiahnuté bielym a strieborným brokátom a saténom. Okno zaberalo celú stenu a v jeho strede bola sada dverí, ktoré viedli von na široký balkón. Na oboch stranách presklenných dverí boli polstrované lavice.
Slizolinčan rýchlo precupital po podlahe a pomaly otvoril dvere na záchod, nakukol okolo neho a s prudkým zabuchnutím ho zavrel. Uškrnul sa.
"Je to miestnosť jeho výsosti, Malý princ?" zavtipkoval Harry, keď sa porozhliadol. Ron bol priamo za Harrym. Pretrel si oči.
"Toto je nočná mora!" reptal Draco.
Ron si potom odfrkol. "Zabudol si, čo riaditeľka povedala o týchto miesnostiach, Malfoy."
Draco sa na Rona zamračil. "Nie, nezabudol. Povedala, že tieto miestnosti sa prispôsobia hosťovi." Klesol do jedného z kresiel a skĺzol sa vysoko nalešteným saténovým čalúnením priamo na podlahu. "Do pekla!"
Hermiona prišla do miestnosti a postavila sa do stredu, pomaly sa rozhliadala. "Ach, to je len... nemám na toto slov."
"Je to ohavné! Vôbec mi to nevyhovuje!" Draco sa zodvihol z podlahy a kopol do stoličky, z ktorej vykĺzol.
Hermiona sa škodoradostne zachichotala. "Myslím, že to môžeme napraviť." Chytila Dracovu ruku a odtiahla ho späť na chodbu. "Harry, Ron, poďte von." Harry a Ron sa pridali k Hermione a Dracovi a ona potom zavrela dvere do Dracovej izby. "Hmmm, asi by si ju tiež mal zamknúť." Dracovi trvalo, než našiel jeho kľúč od izby, našiel ho a potom zamkol dvere. "Dobre. A teraz, tentoraz odomkni dvere kľúčom, ale maj predstavu o tom, čo by si chcel vo svojej izbe. Ak si myslíš, že to máš, potom otvor dvere."
Draco pokrčil ramenami, "Nemôže mi to ublížiť." Odomkol dvere, položil ruku na kľučku, počkal niekoľko sekúnd a potom otvoril dvere. "Super! Teraz je to už lepšie!"
Modrá Versaillská obludnosť bola preč. Jeho izba bola oveľa jednoduchšia miestnosť, ktorá odráža pohodlie bez toho, aby to preháňala. Dominantná farba bola opäť modrá, ale mala oveľa viac výrazný farebný tón spolu s krémovým oproti tmavému obloženiu a tmavému nábytku. Okno bolo oveľa skromnejšie, s úzkym a vysokým polstrovaním pri okne. Stoličky boli očalúnené svetlo modrou gobelínovou tkaninou, ktorá zodpovedala kobercu. Posteľ bola tiež jednoduchá, bez baldachýnu alebo vysokých, rohových stĺpikov. Bola to široká posteľ v tvare saní s dekou pozošívanou z rôznych kúskov a množstvom vankúšov.
Potom, čo strávili čas preskúmavaním miestnosti navzájom, vyšli na chodbu a začali blúdiť. Usadila sa v nich nuda a to nebolo dobré. Rovnako ako vďaka nude hrozilo, že ich pošle dole do knižnice, Ron zistil, že koberec na druhom poschodí na chodbe skĺzol dokonale na vysoko leštenej a voskovanej podlahe. Netrvalo dlho než on, Harry a Draco sa púšťali a kĺzali po jej dĺžke ako ostrieľaní chuligáni. Hermiona dala najavo svoj nesúhlas, ale čoskoro sa smiala a jasala ako oni.
Zrazu chodba zlovestne zarachotila a zhora sa ozval hlboký hlas. "Čo má toto bláznovstvo znamenať?"
Ron vykríkol odporom ako sa on a jeho koberec kĺzali priamo cez veľmi naštvane vyzerajúceho ducha. Hneď za ním bol Draco, ktorý vypustil jeho vlastný zhnusený výkrik a pohotovo vrazil do Rona.
"Vysvetlí mi niekto tento nezmysel, alebo budem musieť použiť nejaký staromódny spôsob?" požadoval duch hlasom, ktorý burácal skrze ich kosti.
Duch bol veľký obrí muž so širokou a štvorcovitou čeľusťou. Jeho vlasy a fúzy boli gaštanovo čeveno-zlaté, môdne ostrihané nakrátko na človeka, ktorý zomrel na konci dní Tudorovcov. Prsty rúk boli vyzdobené množstvom prstencov a jeho odev bol rovnako bohatý na červený a zlatý zamat, zlatú výšivku a lemovanie. Na mužovej hlave bol klobúk zodpovedajúci zamatu lemovaný slzami periel a smaragdov. Mužove nohy boli oblečené do zlatých zamatových nohavíc po kolená a obuté do páru kožených topánok. Duch vyzeral trochu pestrejšie než strieborné prízraky, ktoré strašia na Rokforte.
"Dobreeeee?" zareval tak hlasno, že obyvatelia obrazov na chodbe opustili svoje rámy.
"Pppp-..." Harry prehltol, zhlboka sa nadýchol a začal znova. "P-pane, nemyslel..."
"Vidím, že premýšľanie má len veľmi málo do činenia s týmito skopičinami, mladý muž." Duch sa vzniesol bližšie k Harrymu a ustúpil dozadu, až narazil na Hermionu.
"Harry, to je..." zašepkala Hermiona do jeho ducha.
"Kto? On?" Harry zalapal po dychu ako Hermiona identifikovala ducha.
"Tu teraz, mladá dáma," zamračil sa duch na Hermionu. "Určite vás vaša matka naučila, že šepkať pred staršími je neslušné. Tak hovor!" Hermiona sa vo vnútri triasla. "Aké tajomstvo ste práve odovzdala svojmu priateľovi?"
"Vaše veličenstvo, ja som len Harrymu povedala kto ste." Znovu prehltla. "Povedala som mu, že ste Henrich VIII. Aj keď si neviem predstaviť, čo robíte tu. Nemali by ste strašiť vo Whitehall?" Hermiona sa vnútorne otriasla, ale nemienila ukázať svoj strach tomuto duchovi.
Duch zívol. "Whitehall je plný skostnatených politikov a hluku mesta. Ja mám radšej vidiek. Môj otec a brat tiež mali slabosť pre Ashmere, ale nezostali tu. Obaja išli ďalej." Prešiel bližšie k Hermione, jeho tvár bola niekoľko palcov od nej. "Takže viete kto som, však, mladá dáma?"
Hermiona prikývla a jej tón bol nesúhlasný, keď povedala: "Čítala som o vás všetko." Henri prižmúril varovne oči. Hermiona prižmúrila svoje vlastné oči a pripravila sa pozerať dole na kedysi obávaného anglického kráľa. "Myslite si, že len preto, že ste väčší ako ja a môžete kričať hlasnejšie, že vám budem lichotiť. Sťali ste dve zo svojich manželiek!"
Hermiona si nebola istá, akú očakávať reakciu, ale bola si istá, že búrlivý smiech bol ďaleko dole v jej zozname. "Si divoká mladá dáma, však?" náhle sa kráľ otočil a podarilo sa mu položiť temný pohľad na troch chlapcov. "A teraz mi povedzte, čo je to za nezmysel na chodbe? Mladí chlapci vo vašom veku by sa mali vonku trhať trávniky."
Draco sa dal dokopy, "Snape nás nenechá vonku."
"Snape? Vysoká, chudá karikatúra človeka? Má nos ako havran a trochu rovnaké držanie tela?" spýtal sa kráľ.
Draco, Ron a Harry sa zachechtali pri tom popise. "Je to slizký parchant!" zasmial sa Ron.
"Maj väčšiu úctu k starším, chlapče," vyštekol Henry. On zjemnil pokarhanie úsmevom a žmurknutím. "A teraz, než vám dám povolenie na terorizovanie krajiny, povedzte mi, kto ste."
"Ja som Hermiona Grangerová, vaše Veličenstvo." Hermiona urobila na neho láskavý úklon, že to s úsmevom schválil. Potom pokračovala v predstavovaní chlapcov. "Sediaci na podlahe sú Ronald Weasley a Draco Malfoy." Obaja chlapci sa slabo usmiali. "A toto je Harry Potter."
"Ako sa máte, pán..." Hermiona šťuchla Harryho do chrbta a zasyčala mu niečo do ucha. "Ehm, myslím, vaše Veličenstvo, pane?"
Henrich Tudor sa vznášal okolo Harryho a premeriaval si ho so zábleskom v jeho priezračných striebornomodrých očiach. "Harry, však? Môj brat ma volal Harry, keď sme boli mladí. Dobré meno. Silné."
Na Harryho zdesenie a nedôveru, veľká ruka Ducha klesla a buchla ho priamo do chrbta. Harry letel dopredu a zastavil sa skôr, než dopadol na tvár. Narovnal si okuliare a pozeral na ducha. "Vaša ruka neprešla skrze mňa!"
"Bol som mŕtvy dlhú dobu, mladý Harry. Naučil som sa strašidelný trik alebo dva." Dal si ruky vbok a pozeral sa dobromyseľne na nich všetkých. "Dosť plytvania dnešného dobrého počasia. Sneh je na obzore, takže choďte von. CHOĎTE!" rozrehotal sa.
Hermione a Harrymu to nemuselo byť povedané druhýkrát. Šprintovali chodbou okolo Rona a Draca a čoskoro sa hrnuli dole po schodoch. Ron a Draco vyskočili na nohy a rýchlo ich nasledovali. Henrich VIII. zmizol cez stenu, takže upratať neporiadok bolo na domácich škriatkoch.
28.12.2016 18:43:43
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one